Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 22, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/163/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206303
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1714206303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanému: K. E., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. K.,
X. J. XX/X, o zaplatenie 3.537,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 18. januára 2018 č.k. 5C/276/2014-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.430,44 eur s
5% úrokom z omeškania ročne od 12.6.2014 do zaplatenia, na účet žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX

vedený v Prima banka Slovensko, a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania, o ktorej výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2/Vychádzal zo zistenia, že dňa 27.6.2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový
úver vo výške 3 300,-eur na žalovaným v zmluve označený účet. Žalovaný sa v zmluve zaviazal
splatiť poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 17,90% ročne v 120-tich mesačných anuitných

splátkach po 59,48 eur mesačne, počnúc 15.7.2013, vždy 15. deň v mesiaci. Konečná splatnosť úveru
je v zmluve uvedená dátumom 15.6.2023, výška RPMN 19,75% hodnota priemernej RPMN ku dňu
podpisu zmluvy vo výške 19,47% a celková suma, ktorú musí klient zaplatiť /súčet výšky úveru a
celkových nákladov klienta, spojených s úverom/ sumou 7 137,60 eur. Zmluva obsahovala aj uvedenie
čísla úverového účtu, na ktorý mal byť úver z inkasného účtu žalovaného splácaný. Podľa bodu 4.1.
zmluvy /následky porušenia povinností/ strany dohodli právo veriteľa na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej splatenia. Podľa bodu 4.2.1. zmluvy /následky

porušenia povinností/ strany dohodli právo veriteľa v prípade porušenia alebo nesplnenia akéhokoľvek
záväzku, vyplývajúceho z úverovej zmluvy, žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.
Dohodnutú výšku úveru 3 300,-eur žalobca poukázal na účet žalovaného dňa 27.6.2013. Podľa tvrdenia
žalobcu, korešpondujúceho s výpisom z hlavnej knihy žalobcu, žalobca evidoval ku dňu 12.6.2014
omeškané splátky spolu vo výške 229,36 eur a celkovú nezaplatenú istinu /zostatok úveru/ vo výške 3
210,20 eur, nezaplatené úroky vo výške 225,49 eur a nezaplatené sankčné poplatky vo výške 2,18 eur,
spolu sumu 3 437,87 eur. Písomnou výzvou zo dňa 20.5.2014 žalobca oznámil žalovanému rozhodnutie

o predčasnej splatnosti celého úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2013 a
žalovaného vyzval jednorazovo zaplatiť celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 3 430,44 eur a poplatok
za túto výzvu vo výške 30,-eur, v lehote do 11.6.2014. Doporučenú zásielku žalobca podal na poštovú
prepravu dňa 21.5.2014 a táto sa vrátila žalobcovi späť dňa 23.5.2014 s poznámkou „adresát neznámy“.3/Žalobcažalovanémupodľazmluvyzodňa27.6.2013poskytolspotrebiteľskýbezúčelovýúvervovýške
3 300,-eur, žalovaný v deň podpisu zmluvy tento úver aj čerpal /prevodom z úverového účtu na účet
žalovaného/. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný nesplácal úver riadne a včas, preto žalobca pristúpil k

predčasnému zosplatneniu úveru a to listom zo dňa 20.5.2014. Výška nesplateného úveru so zmluvne
dojednaným úrokom z úveru a sankčným úrokom ku dňu zosplatnenia predstavovala podľa skutkového
tvrdenia žalobcu v písomnej žalobe sumu 3 537,27 eur, avšak podľa ním k žalobe pripojeného listinného
dôkazu-výzvynapredčasnésplatenieúveruzodňa20.5.2014,sumu3430,44eur.Tentorozporžalobca
ani na písomnú výzvu súdu neodstránil, nepredložil výpis z úverového účtu, umožňujúci súdu preskúmať

uplatňovaný nárok na zmluvne dohodnutú sankciu /sankčný úrok z omeškania, uplatňovaný vo výške
2,18 eur/, v súhrne ktorých dôvodov potom súd uzavrel, že žaloba je dôvodná len v časti o zaplatenie
sumy 3 430,44 eur /3210,20 eur nesplatenej istiny úveru a zvyšok nesplatený úrok z úveru/ a v tejto
časti žalobe aj vyhovel. Súčasne žalovaného zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
so splnením dlhu v zmysle vyššie cit. ust. § 517 Obč. zák. a to odo dňa, nasledujúceho po márnom
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v písomnej výzve žalobcu zo dňa 20.5.2014, teda odo

dňa 12.6.2014 a iba vo výške, požadovanej žalobcom, 5% ročne, súd viazaný žalobným petitom /§ 216
ods. 1 CSP/.
4/Vo zvyšku zmluvných a sankčných úrokov /odplaty za poskytnutý úver/ a poplatku 60,-eur /za
„upomienku“/ súd žalobu posúdil ako nedôvodnú, oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k
požadovanej sume 60,-eur naviac je potrebné uviesť, že nešlo o upomienku, ale o oznámenie o

predčasnom zosplatnení úveru zo dňa 20.5.2014; žalobca tiež v konaní nepredložil prípadný sadzobník
poplatkov, preukazujúci aj dôvodnosť požadovanej sumy aj čo do jej výšky.
5/Pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia zmluvných úrokov /17,90% ročne/ z nezaplatenej
istiny úveru a nezaplatených úrokov z úveru aj za dobu po predčasnom zosplatnení úveru, súd žalobu
v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v platných právnych predpisoch, ani aktuálnej

rozhodovacej činnosti súdov SR, s poukazom na princíp právnej istoty /čl. 2 ods. 2 CSP/. Vzhľadom na
skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri
vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať len v súlade a za podmienok uvedených v ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy

spotrebiteľského úveru (pôžička, úver, odložená platba a iné). Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného
zákonníka je vylúčená. V tejto súvislosti poukázal súd napr. na právoplatný rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015.
6/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1,2 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech žalobcu

v tomto konaní predstavuje sumu istiny 3 430,44 eur a úspech žalovaného sumu istiny 106,83 eur.
Nevyčíslené príslušenstvo nemá vplyv na výšku nároku na náhradu trov.
7/Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Prvoinštančnému súdu vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca poukázal na § 497 a § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentár k
Obchodnému zákonníku, podľa ktorého povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru trvá až do jeho vrátenia.
Stranysimôžuvznikazánikpovinnostiplatiťúroky,t.j.dobu,počasktorejmádlžníkplatiťúroky,vzmluve
dojednať odchylne. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha
nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný

zákonník neustanovuje moment zániku nároku veriteľa na úroky. Obsahom záväzku dlžníka je nielen
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ale aj zaplatiť i úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z
omeškania. Aj z § 506 Obchodného zákonníka vyplýva, že i po odstúpení od zmluvy trvá právo veriteľa
na úroky. Odstúpenie od zmluvy je právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ
nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Žalobca

poukázal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 212/2014, podľa ktorého zákonné úroky z
omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Nakoniec žalobca v
odvolaní poukázal na nerealizovanú legislatívnu zmenu, ktorou sa mal novelizovať Občiansky zákonník
v ustanovení § 53 ods. 9 v znení „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len
do uplatnenia práva podľa § 565“, ktorá zmena nebola nikdy legislatívne prijatá, právne predpisy žiadne

obdobné ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatení dlhu neobsahujú.
Keďže uvedený návrh nikdy nebol prijatý vo forme zákona, zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa
na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatení dlhu neobmedzil, čo potvrdzuje jeho dôvodnosť.
8/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.9/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1
CSP), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.
10/V súdenej veci nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter

spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom je poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
11/Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o
úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy
nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o cenu za to,

že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich
vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do
splatnosti úveru.
12/V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané
podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda
požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ
získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky.
Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z
celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie
vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.6.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dochádza k
zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do
svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže
mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa
na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že

by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ
mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania
a prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a
spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť
domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody,

ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol
nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v
rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru. Hoci judikatúra najmä nižších súdov v
tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru prezentovanému vyššie.

13/Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na riadny úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe
druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne

úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník
splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej
veci, kedy dlžník do dnešného dňa dlžný úver nesplatil. Argumentácia žalobcu poukazujúca na § 506
Obchodného zákonníka upravujúceho oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy pre omeškanie dlžníka
nemá súvis s posudzovanou vecou, nakoľko žalobca od zmluvy neodstúpil, vyhlásil predčasnú splatnosť

úveru, čo je odlišný inštitút s inými právnym následkami (napr. zmluva v takomto prípade nezaniká).
Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014 citovanom žalobcom
síce konštatoval, že úroky z omeškania nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky stranami dojednané
úroky, avšak ani tento názor nie je spôsobilý vyvrátiť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nepopiera samozrejmú skutočnosť, že úroky z omeškania a zmluvné úroky sú dva rozdielne inštitúty,

ktoré majú svoje vlastné, vzájomne nezastupiteľné funkcie. Uvedené však nijako nespochybňuje zánik
nároku veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, nakoľko stále platí, že sankcionovanie dlžníka
úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť
zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ žalobca poukazoval na komentár k Obchodnému zákonníku, názory tam uvedené boli aktuálnou

rozhodovacou činnosťou súdov už prekonané v smere uvedenom vyššie. Možno teda zhrnúť, že
odvolaciaargumentáciažalobcunebolaspôsobiláspochybniťsprávnosťnapadnutejčastirozsudkusúdu
prvej inštancie.14/Nakoniec odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v
Bratislave na svojom rokovaní dňa 20.2.2019 v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonovprijalovzhľadomnavýkladovérozdielyvprávoplatných

rozhodnutiach senátov 3Co, 4Co, 5Co, 6Co, 7Co, 8Co, 9Co, 15Co, 16Co k otázke platenia zmluvných
úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru Stanovisko č. 1/2019, v zmysle ktorého v prípade
plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V

opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi.
15/Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
16/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva,
že žalovanému nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd
priznal tomuto nárok na náhradu trov a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil
samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,- €.
17/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).