Rozsudok · Ochrana osobnosti · Judgement

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15Ct/55/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899436
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1010899436.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej veci

žalobcu L.. P. P., V. Na U. Y. XX, XXX XX Ž.
zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, Advokátska kancelária, Na Priekope 13, P.O. BOX 6, 010 07
Žilina 7, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o
ochranu osobnosti,

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Účastníkom súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou dňa 21. 3. 2003 proti žalovanému uplatnil, aby sa rozhodlo o ochrane jeho

osobnosti.

Jej text, /č. l. 1 - 5/, je nasledovný:
„Vo veci Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 27C 11/00 na pojednávaní dňa 28. 11. 2002 novinárka
- autorka článku v týždenníku Moment v novembri 1999 uviedla, že pri príprave článku o mne získala
materiál, ktorý podľa jej názoru bol zaslaný z kancelárie bývalého ministra vnútra G.. P.. Tento materiál
mal byť úradný záznam z akcie „BLOK“. Záznam bol datovaný 5. 12. 1998, bol adresovaný ministrovi

P., bola to policajná listina, ktorej autorom podľa svedkyne bol riaditeľ odboru finančnej polície v Žiline
U. M.Ú..

Svedkyňa citovala nasledovné údaje z tohto policajného materiálu: „I. Z. úplne ovláda predsedu
Okresného súdu v Žiline JUDr. Pavla Polku. Sudca Polka má pred ukončením vilu v Žiline v rozpočtovom
náklade cca 30.000.000,-Sk. Sudca, /hovorí sa stále o P./ v nedávnej kauze nevzatia do väzby M. R.
G. - vydierači z Martina, od podsvetia obdržal 500.000,-Sk a sudca Rybárik 500.000,-Sk pričom kontakt

na sudcu zabezpečil L.. L. U..
Na rovnakom pojednávaní svedkyňa K. F. predložila súdu kópiu podľa jej
vyjadrenia policajného materiálu z nasledovným obsahom:
„S úplatkárstvom je už dlhšiu dobu spájaná osoba L.. P. P. predseda Okresného Súdu v Žiline, čo
mu hlavne umožňuje výkon jeho povolania. Okrem iného zarába hlavne na tom, že neberie do väzby
bossov podsvetia, neodôvodnene prepúšťa z väzby, výroky o treste sú niekedy až smiešne a hlavne ako
predseda ovplyvňuje sudcov pri rozhodovaní a on stojí v úzadí.

Jeho veľmi dobrú finančnú situáciu prezrádza aj stavba rodinného domu v hodnote 18 až 20 miliónov
Sk, ktorý si dal postaviť, no nemohol naň za svoj život poctivou prácou zarobiť.

Dôkazy:1./ Nákup pozemku asi 1.3 mil. Sk
2./ Firme Trios spol. s.r.o. Žilina za hrubú stavbu zaplatil 13 miliónov Sk
3./ Firme Šott Bardejov za zdravotechniku /vane, vírivky a pod./ sumu asi 1,2 milióna Sk

4./ Firme Balneo Mont Prievidza, majiteľ p. Guyenes za bazén okolo 1 milión Sk
5./ Firme Záhradníctvo Bouše Divina okres Žilina si 1 milión Sk za sadové úpravy, kríky, zavlažovací
systém a pod.
6./ Vnútorné vybavenie sa hodnotí ako „luxus“ napríklad 4 ks najnovšie farebné televízory, svietidlá,
kvetinová výzdoba, elektronika /hifi veže, videá, satelit a pod./ všetky nábytky robené na mieru atď. sa

odhaduje na niekoľko miliónov 7./ Na výstavbe rodinného domu a úprave okolia sa zúčastnili
ešte iné firmy, no rozsah prác a výška fakturácie nie je známa.
Najväčšiu obavu má z toho, že ako sudca bude teraz musieť robiť daňové priznanie. Z tohto dôvodu
chce novopostavený rodinný dom prepísať na rodičov.
Okrem uvedených výdajov si JUDr. Polka so svojou rodinou každoročne dovolenkuje
v zahraničí /Grécko, Španielsko, USA/ a v zime lyžuje v Alpách. V súčasnej dobe /8. 2. 1999/

je s rodinou v Brazílii na karnevale. Návšteva erotických salónov, reštauračný spôsob
života sudcovský plat nepostačuje na takýto nákladný život.
Podľa získaných poznatkov sa teraz L.. P. snaží pomôcť svojmu bratovi G. P. zbaviť ho tr. stíhania, ktoré
si privodil ako štátny tajomník MV SR v súvislosti s odchodným. Vyjadril sa, že má nejakých známych
v tom okruhu, kde sa to realizuje.

Pri voľbách predsedov okresných súdov sa ukázal ako pravý mečiarovec. Ako protikandidátka vo
voľbách sa mu postavila jeho podpredsedníčka pre civil p. P. a získala len 5 hlasov. Keď sa P. stal
predsedom tak podpredsedníčku zbavil funkcie, čo odôvodnil tým, že už dvoch podpredsedov pre civil
nepotrebuje.

Treba tomu urobiť koniec. Zbaviť ho funkcie predsedu a potom sa o jeho ťahoch rozhovoria aj ostatní
sudcovia.

Dôkaz:
kópia písomného podania

Predložený listinný dôkaz je síce ťažko čitateľný, podľa môjho názoru však možno ustáliť, že jeho
označenie je „príloha číslo listu“, pričom vyslovujem názor, že po príslušnej technickej úprave je možné
tento listinný dôkaz zbaviť tých častí, ktoré ho robia ťažko čitateľným. V konečnom dôsledku je reálny
predpoklad, že s originálom disponujú príslušní pracovníci žalovanej strany, takže ho môžu v súdnom
konaní predložiť.

Zastávam názor, že obludnosť postupov pracovníkov žalovanej strany má tri rozmery.
- tajná polícia zbierala poznatky o mojom súkromnom živote a takýmto spôsobom
zasahovala do môjho súkromného života
- vrcholným predstaviteľom rezortu vnútra boli predkladané nepravdivé informácie
o mojich majetkových pomeroch a spôsobe života zjavne v snahe mi poškodiť, o čom

svedčí aj záver listinného dôkazu, ktorý je citovaný v predchádzajúcej časti
- policajné materiály, ktoré obsahujú nepravdivé informácie o mojich majetkových pomeroch, spôsobe
života, výkone funkcie sudcu boli dané k dispozícii novinárke.
Je nevyhnutné poukázať na súvislosti medzí aktivitami policajtov, ktorí zasahovali neoprávnene do
môjho súkromia, článkom v týždenníku Moment č. 47 v roku 1999, ktorý bol

napísaný K. F., následnou výzvou ministra spravodlivosti k tomu, aby som predložil
finančné priznanie a v konečnom dôsledku mojim uvoľnením z funkcie predsedu Okresného
súdu v Žiline.

Tieto súvislosti nepochybne vyplývajú z výpovede K. F. na pojednávaní vo veci

Okresného súdu Bratislava III. sp., zn., 27C 11/00.

Súvislosť medzi nepravdivými údajmi, ktoré obsahuje policajná listina, a ktoré doslovne použila vo
svojom článku K. F. a mojim uvoľnením z funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline nepochybne vyplýva
z výpovede exministra spravodlivosti SR L.. L. Č.R. na pojednávaní dňa 12. 2. 2003 vo veci vedenej na

OS Bratislava III. sp., zn., 27C 2/01.Považujem za nevyhnutné zdôrazniť, že s výnimkou údajov o dodávateľských firmách, sú všetky údaje v
listinách, ktoré sú citované v predchádzajúcej časti žaloby sú nepravdivé tak z oblasti môjho súkromného
života ako i z oblasti pracovnej.

Žalovaná strana prostredníctvom svojich pracovníkov sústavne a dlhodobo porušovala moje právo na
ochranu osobnosti neoprávnenými zásahmi do môjho súkromia.
Podľa článku 19 ods., 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa článku 7 ods., 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa článku 8 ods., 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán

nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.
Podľa článku 17 ods., 1, 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, nikto nesmie byť

vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova, alebo korešpondencie
ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom.
Podľa rozsudku ESĽP vo veci Leander z roku 1987, A - 116 k zasahovaniu do práva na
rešpektovanie súkromného života dochádza vtedy, ak tajné sledovanie bezpečnostnou službou spočíva

na informáciách zo súkromného života osoby. Pritom nie je nutné, aby táto osoba skutočne preukázala,
že takéto informácie boli použité k jej škode. Zhromažďovanie informácií o súkromnom živote
jednotlivcov tajnou políciou znamená zasahovanie do práva na rešpektovanie súkromného života
garantovaného článkom 8 ods., 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V mojom prípade je nepochybné, že informácie, ktoré boli zhromažďované o mojom súkromnom a

pracovnom živote boli nepravdivé a niet pochybností o tom, že boli použité v úmysle spôsobiť mi škodu
a v skutočnosti mi aj škodu spôsobili.
Podľa § 11 Obč., zák., má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods., 1, 2 Obč., zák., fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Zo štandardnej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že základným predpokladom riadneho výkonu
spravodlivosti v zmysle článku 2 ods., 2 Ústavy SR, je úcta k právam a slobodám človeka a občana
pri dodržovaní nielen ústavných ale aj zákonných obmedzení pre zabezpečovanie a vykonávanie

dôkazov, preto postup ktoréhokoľvek orgánu štátu vybočujúceho z rámca procesnoprávnych alebo
hmotnoprávnych predpisov v tomto smere, je v rozpore s ústavnosťou štátu, v rozpore s právami na
ochranu osobnosti a vo svojich dôsledkoch znehodnocuje i samotný účel takéhoto konania.

Žiadam, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento

Rozsudok

Žalovaná strana Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je p o v i n n á v lehote 3-och dní od

právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi doporučený list s nasledovným obsahom:
„Vážený pán L.. P. P.,

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa Vám o s p r a v e d l ň u j e za zasahovanie
do súkromného života, neoprávneným zhromažďovaním informácií o Vašom súkromnom živote.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa Vám ospravedlňuje za rozširovanie nepravdivých informácií
o Vašom súkromnom živote a nepravdivých informácií o výkone Vášho sudcovského povolania“.Žalovaná strana Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je p o v i n n á do 3-och dní od právoplatností
rozsudku žalobcovi zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 3.000.000,-Sk /slovom tri milióny slovenských
korún/.

Žalovaná strana Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je p o v i n n á do 3-och dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi trovy konania, tak ako budú vyčíslené na
pojednávaní.
Dňa 3. 11. 2006 bolo súdu doručené písomné podanie zástupkyne žalobcu zo dňa 2. 11. 2006 označené
ako „návrh podľa § 95 ods., 1 OSP na vyslovenie súhlasu so zmenou petitu“.

Jeho text, /č. l. 86/, je nasledovný:
„Žalobca žiada, aby konajúci súd v súlade s § 95 ods., 1 OSP s poukazom na nové závažné skutočnosti,
ktoré vyšli najavo po podaní žaloby, o spôsobe zasahovania do súkromia žalobcu, vyslovil súhlas so
zmenou petitu žaloby v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca mení takto:
Žalovaná strana Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinná v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000.000,-Sk (slovom dva milióny

slovenských korún)“.
Uznesením zo dňa 13. 11. 2006, /č. l. 87/, súd súhlasil s uvedenou zmenou petitu žaloby.
Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vo svojich prednesoch trval na žalobe.
Zástupca žalovaného so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť, keďže v „úradnom zázname z akcie

„BLOK“ boli teda zhrnuté poznatky získané operatívno-pátracou činnosťou, ktorá bola vykonaná v
„súlade so zákonom“ a „čo sa týka druhej písomnosti, žalobca nepreukázal, že by takmer nečitateľná
písomnosť pripojená k žalobnému návrhu, bola vyhotovená príslušníkmi Policajného zboru a že
informácie v nej obsiahnuté boli získané inak ako zákonným spôsobom“.

Prvý výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 27C 11/00-471 zo dňa 27. 6. 2003 veci ochrany
osobnosti žalobcu L.. P. P. proti žalovanému PEREX, a.s., znie nasledovne:
„Žalovaný je p o v i n n ý ospravedlniť sa žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to tak, že
v denníku PRAVDA na druhej strane uverejní rovnaké obrazové upútavky ako v čísle 47/99 periodika
MOMENT, teda na prednej strane obálky a na štvrtej strane v obrazovom prehľade obsahu, spolu so

sprievodným textom:
„OSPRAVEDLNENIE sudcovi Okresného súdu Žilina, bývalému predsedovi Okresného súdu Žilina L..
P. P.:
V čísle 47/99 periodika MOMENT bol na šiestej strane uverejnený článok redaktorky K. F. s názvom
Sudca na odstrel?, s podtitulkom Predseda Okresného súdu v Žiline robí hanbu svojmu stavu.

V článku bol označený ako skorumpovaný sudca previazaný na príslušníkov
podsvetia, ktorý robí hanbu svojmu stavu.

Za tieto neoprávnené označenia sa P E R E X, a.s., vydavateľ periodika MOMENT,

sudcovi Okresného súdu Žilina, bývalému predsedovi Okresného súdu Žilina L.. P.
P. ospravedlňuje.

Povinnosť ospravedlniť sa bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III””.
Prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 5/05-918 zo dňa 30. 6. 2005 znie nasledovne:

„Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti ospravedlnenia
mení tak, že z výrokovej časti vypúšťa slová „rovnaké obrazové upútavky ako v čísle 47/99 periodika
MOMENT, teda na prednej starne obálky a na štvrtej strane v obrazovom prehľade obsahu“. V ostatnej
tejto časti rozsudku potvrdzuje.“
Na stranách 27 - 34 uvedeného prvostupňového rozsudku sa nachádza nasledovný text:

„Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Z periodika „moment 47, moderný spoločenský týždenník“, ktorý vyšiel dňa 19. 11. 1999, /č. l. 25 - 26,
119/, súd zistil, že na strane 4 je uverejnený text autorky Táni Veselej.

Jeho plné znenie je nasledovné:

„PRED DESIATIMI ROKMI o takomto čase sme stáli takmer všetci, prinajmenšom v duchu, na
námestiach a štrngali sme kľúčmi. Ohlasovali sme smrť komunistického režimu a ... . Ďalšiu časť súvetia
by spomínaní takmer všetci asi dokončili rozdielne.Aj keď sme tam boli skoro všetci, prechod k trhovej ekonomike a k demokratickému, spoločenskému
zriadeniu sme si predstavovali inak. Keby išlo len o predstavy, až tak veľa by sa nestalo. Tí najšikovnejší
zo štrngajúcich však svoje predstavy o ponovembrovom vývoji dotiahli do - pre iných - neprijateľného

konca.

S odstupom času vidno, že tak, ako v iných porovnateľných historických zlomoch, aj po „nežnej“ sa
najrýchlejšie začalo dariť vagabundom, podvodníkom, zlodejom, lupičom a vrahom. Ľuďom, ktorí nikdy
nemali v úmysle zdržiavať sa na ceste hore zákonmi a normami. Ako vidíme, je celkom jedno, či ide

o vagabundov, na ktorých je zjavné na prvý pohľad odkiaľ vyšli a kam smerujú, alebo či ide o takzvané
biele goliere, ktorým sa darí rovnako vtedy ako aj teraz ukazovať svetu počestnú tvár.

Toto číslo MOMENTU je jasným dôkazom taktu, že spoliehať sa na božie mlyny bolo
smiešne za komunistov a naivné po nich. Na Slovensku vyčíňajú mafie a nebyť toho, že bossovia sa
po troche vyvražďujú sami, niektorí sudcovia by k ich zníženému výskytu ani neprispeli. Pracovníci

Slovenskej národnej protidrogovej jednotky sa môžu takisto usilovať odušu, keď majú zradcov,
prinajmenšom „keckov“, vo vlastných radoch. To sa potom môžu pochváliť iba malými rybami, zatiaľ čo
žraloky a pirane si ďalej užívajú slobodné vody. Nejeden prokurátor či sudca sa takisto nemusí triasť
o holý život, prípadne o svoju rodinu. Podstatne menej nebezpečné sa mu po „dohovore“ zdá kúpiť si
nové auto alebo postaviť mnohomiliónový dom. Veď na daňových úradoch sedia takisto iba ľudia. A tým

je evidentne takisto zaťažko porovnať majetkové priznania s daňovými, a tie aj s platovými pomermi
príslušných daňových poplatníkov.

A zvyšok občanov? Podobne ako za socializmu, všetci patria medzi špekulantov. Aj dnes špekulujú nad
tým, ako vyjsť z výplaty a nekradnúť. Asi preto si desiate výročie novembra „89“ veľmi nevšímajú.“

Z uvedeného periodika súd zistil, že v ňom bol uverejnený na stranách 6 až 8 článok redaktorky K. F.
s titulkom „Sudca na odstrel?“, s podtitulkom „Predseda Okresného súdu v Žiline L.. P. P. robí hanbu
svojmu stavu“, ktorého plné znenie je nasledovné:
Pred rokom 1989 sedávali na červených tribúnach vysokí stranícki a štátni funkcionári. Tvárili sa

arogantne a bohorovne - akoby tam mali sedieť naveky. Nedotknuteľní, všemocní, beztrestní... Až
ich november 1989 zmietol z piedestálov ako suché lístie. Prešlo ďalších desať rokov a nedokonalý
spoločenský systém si vytvoril nové tribúny a nových nedotknuteľných, všemocných a beztrestných.
Usadili sa na významných postoch štátnej správy, v samosprávnych orgánoch, v podnikateľskej sfére,
na súdoch, prokuratúrach i v polícii. Navzájom si kryjú chrbty a robia hanbu svojmu stavu. Je načase

ukázať na nich prstom.

Jedným z najkrikľavejších príkladov deformovania zaužívaných právnych noriem a pravidiel
civilizovaného spolunažívania je okres Žilina. Aspoň čo sa týka niektorých jeho samosprávnych a
štátnych predstaviteľov či zástupcov takzvaných podnikateľských kruhov. O primátorovi Žiliny, bývalom

predsedoviSlovenskejnárodnejstranyL.F.,saužzrejmenemusímerozpisovať.Jehopolitickéškandály,
nacionalistické a rasistické vyjadrenia, rozpor medzi deklarovanou nemajetnosťou a jeho skutočným
bohatstvom, alebo medzi morálnou bezúhonnosťou a nedôstojným opileckým správaním sa, to už nie je
žiadna novina. Smutné je, že tamojší občania a voliči si už na slotoviny akosi zvykli a pomaly ich začínajú
považovať takmer za normy. Najmä, ak sa tak správa nielen on, ale aj ďalší významní predstavitelia

okresu. Napríklad predseda žilinského Okresného súdu L.. P. P..

KTO JE SKORUMPOVANÝ?
V slovníku cudzích slov sa slovu korupcia pripisujú tieto významy: skazenosť, úplatkárstvo, podplácanie
a predajnosť verejných a politických činiteľov. Riaditeľ odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej

trestnej činnosti Prezídia policajného zboru pplk. Stanislav Fischer tento jav vo svojej prednáške o boji
proti korupcii definoval trochu prehľadnejšie:

„Korupciou sa rozumie úplatkárstvo a akékoľvek iné správanie sa vo vzťahu k osobám so zverenými
oprávneniami vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam vyplývajúcim z

ich postavenia verejného činiteľa, štátneho zamestnanca, súkromného zamestnanca a nezávislého
zástupcu“. Vychádzajúc z tejto definície je nepochybné, že predseda Okresného súdu v Žiline L.. P. P.
patrí do kategórie skorumpovaných.ČIERNA OVCA
Pán predseda má v okrese skutočne nepeknú povesť. Pri viacnásobných návštevách Žiliny nám ho
tamojší občania, ktorí ho poznajú, opísali ako vulgárneho, surového človeka s nevyberaným slovníkom.

Podobne ako F. si vraj ľúbi vypiť, dôverne sa stýka s ľuďmi pochybnej povesti a rád si vezme, čo mu
nepatrí.

P. P. sa narodil v roku 1957 v Turzovke. Je to teda pomerne mladý človek. Predsedom Okresného súdu
v Žiline sa po prvýkrát stal v roku 1996 a opätovne v januári tohto roka vo voľbách predsedov, keď jeho

prívrženci hlasovaním porazili jeho jedinú protikandidátku - vtedajšiu podpredsedníčku okresného súdu.
Potom už nezostala ani podpredsedníčkou - novozvolený predseda ju zosadil.

Predpokladajme, že ako predseda OS má Polka mesačný príjem tridsať - až štyridsaťtisíc korún. Nech
má hoci aj päťdesiat - za doterajšie odpracované a odžité roky si v nijakom prípade nemohol nasporiť
na luxusný spôsob života, aký vedie, ani na obrovský dom, v ktorom býva. Dom stojí vo vilovej časti

Žiliny, na ulici Na malý diel.

KDE NA TO VZAL?
Domček vyrástol v priebehu posledných dvoch - troch rokov. Zastavaná plocha je veľká stoštyridsať
metrovštvorcovýchastavebnépovoleniebolovydanénamenoP.P..Vsúčasnostiúdajneuvažujeotom,

že dom prepíše na svojich rodičov, pretože sa blíži dátum majetkového a daňového priznania sudcov.
Podľa našich informácií však Polkova manželka s prepisom nesúhlasí. V prípade rozchodu by tým prišla
o všetko a vzhľadom na jej momentálne nie práve najlepšie vzťahy s manželom - hovorí sa dokonca o
rozvode - to by bolo priveľké riziko.

Podľa našich zdrojov P. P. za pozemok zaplatil asi jeden a pol milióna korún, hrubá stavba ho vyšla
na trinásť miliónov, za zdravotechniku - vane a vírivky, dal asi 1,2 milióna. Inej firme zaplatil za krytý
bazén vyše milióna a ďalší milión ho stáli sadové úpravy, zavlažovací systém a ozdobné kríky. Keď do
toho zarátame ešte protiatómový kryt a vnútorné zariadenie domu - okrem iného napríklad štyri farebné
televízory, luxusný nábytok vyrobený na mieru, satelit, hifi veže, videá a podobne, dostaneme horibilnú

sumu.

A to ešte nie je všetko. Pán sudca si totiž rád dopraje aj luxusnú dovolenku - napríklad cestu po
USA, lyžovačku v Alpách, leto v Grécku či karneval v Brazílii. Tá Brazília ho - vzhľadom na jeho
kontakty - možno dokonca vyšla o niečo lacnejšie ako iných smrteľníkov. Takáto forma zľavy sa však

vo všeobecnosti klasifikuje ako korupcia.

Inak, keby ste pána sudcu náhodou hľadali na Gaštanovej ulici, teda na adrese, ktorú si možno ešte
aj dnes uvádza ako trvalé bydlisko, našli by ste len obyčajný činžiak na obyčajnom sídlisku. Zvonili by
ste však zbytočne.

KAMARÁTI BUĎME...
Vraví sa - povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem, kto si. Alebo - kto chce s vlkmi byť, musí s
nimi vyť. Veľká pravda. Jedným z blízkych spolupracovníkov a kamarátov sudcu P. bol aj L.. I.W. Y..,
donedávna predseda senátu Okresného súdu v Žiline. Traduje sa o ňom, že rád postupoval v súlade so

želaním a názormi pána predsedu Okresného súdu Polku. V súčasnosti je František D. trestne stíhaný
- za pokus o zasahovanie do nezávislosti súdu a za podplácanie.

František D. v apríli a v máji tohto roku navštívil predsedu senátu Krajského súdu v Ostrave L.. V. F. a
žiadal ho o intervenciu v prospech obžalovanej Marty K. z Prešova. Za námahu a zrejme na zlepšenie

nálady mu ponúkal tristotisíc českých korún. Sudca F., napriek tomu, že František D. bol jeho bývalý
spolužiak, tento čin oznámil polícii. Na nasledujúcom stretnutí, kde mu mal František D. odovzdať
peniaze, už mali títo dvaja páni spoločnosť vo forme mikrofónu, ktorý obsah ich rozhovoru zaznamenal
na magnetofónovú pásku.

A tak sa slovenský sudca ocitol za mrežami. Vo svojej výpovedi potom uviedol, že nekonal z vlastného
popudu a o stretnutie so F. ho požiadali iné osoby. Meno sa v materiály, ktorý získala naša redakcia,
neuvádza, ale v nahratom rozhovore František D. spolužiakovi F. nepochybne spomenul, kto ho poslal.
O koho asi išlo, pochopíme ďalej. Cesty osudu /či spravodlivosti?/ sú nevyspytateľné:vo chvíli, keď František D. intervenoval v prospech Marty K., táto už dávno oslavovala s priateľmi svoje
prepustenie na slobodu. Zrejme niekto iný bol v intervencii šikovnejší. A chudákovi Františkovi D., ktorý
podplácal v mene kohosi iného, hrozí trest odňatia slobody od troch do desiatich rokov.

Istou útechou mu môže byť nádej, že onedlho sa pravdepodobne ocitne vo väzení aj ten, kto si u neho
spomínanú službu objednal.

HLÁŠKY V PRAVÝ ČAS

Spomínaná Marta K., za ktorú orodoval František D., a ktorá je trestne stíhaná za podvody
hospodárskeho charakteru, je dobrou /podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou/ priateľkou Františka
T. A ten je zas dobrým priateľom sudcu P.. Dá sa povedať, že podobné priateľské vzťahy ho viažu aj k
P. V. G., bývalému poslancovi HZDS a bývalému štátnemu tajomníkovi na ministerstve vnútra, ktorý je v
súčasnosti trestne stíhaný za zneužitie právomocí verejného činiteľa. Občas sa František T. vraj vídava
aj s podpredsedom Krajského súdu v Žiline L.. B..

František T. nie je hocaký podvodník. Začínal síce v malom, ako ostatní - v roku 1992 bol trestne stíhaný
za podvod, za neoprávnené obohacovanie sa pri špárovaní, čo je vypĺňanie medzier medzi panelmi.
Onedlho však trestné stíhanie za tento skutok voči nemu zastavili. František T. začal pôsobiť ako vyberač
- nie v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale nazvime ho vyberačom protihodnoty. Fungovalo

to asi takto: František T. získal informáciu, že na X. Y. sa chystá zatykač. Ponúkol teda túto informáciu
na predaj - ako tovar - a kasíroval.

Solventný zločinec vždy rád zaplatí za včasné upozornenie, ktoré mu umožní pokračovať v činnosti. Ako
príklad môžeme uviesť prípad úteku G. a spol., obvinených z nedovoleného ozbrojovania a vydierania.

Včas dostali hlášku a vyparili sa tesne pred príchodom policajtov. Hovorí sa, že onedlho na to sudca
Polka poskytol stavebnej čate na stavbu svojho domu ďalších päťstotisíc korún.

Zaujímavý je aj prípad úteku Jána S., obvineného z podvodu vo výške asi tridsaťpäť miliónov korún.
Ten tesne pred útekom do zahraničia údajne odovzdal P. do opatery stodvadsať miliónov korún. V máji

1995 bol na neho vydaný medzinárodný zatykač, ale od úteku z vlasti ho nikto nevidel živého. Odvtedy
jeho peniazmi disponuje niekto iný.

Ale načo chodiť za príkladmi tak ďaleko - veď najlepším príkladom včasného echa pred zatknutím je
samotný František T.

BIELY GOLIER
Sám seba František T. rád prezentuje ako poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter jeho
podnikania aj mravov mu to málokto verí. Minister vnútra G. P. by ho pravdepodobne označil za vzor
takzvanýchbielychgolierov.Títonaokoctihodníobčaniavšakslúžiapodsvetiu.Alebonaopak-využívajú

jeho služby. Trestný čin, kvôli ktorému František T. v roku 1994 náhlivo opustil vlasť, mal hodnotu
stodvadsaťdva miliónov korún a išlo o podvod na clearingovom účte.

Na Františka T. bol vydaný medzinárodný zatykač, na základe ktorého ho v máji 1995 zadržali príslušníci
brazílskej polície. Keďže Brazília so Slovenskom nemá podpísanú dohodu o vzájomnom vydávaní

zločincov, musel zasadnúť Najvyšší súd Brazílie. Ten sa na veľkú radosť slovenskej finančnej polície
rozhodol obvineného vydať na trestné stíhanie do vlasti. Prípadu sa na Slovensku ujal vyšetrovateľ L.
B.. Žiaľ, v novembri toho istého roku, teda o necelé tri mesiace, bol František T. slobodný.

Vyšetrovateľ B. trestné stíhanie voči Františkovi T. ZASTAVIL. Vraj „tento skutok nie je trestným činom

a nie je dôvod na postúpenie veci“, napísal v odôvodnení. Pánovi podplukovníkovi zrejme vôbec
neprekážalo, že s odstupom rokov zrazu svedkovia začali meniť svoje výpovede, že sú evidentne
zastrašovaní alebo podplatení a že to celé je veľký podvod. Možno sa len bál - veď Františka T.
sprevádzala dosť odstrašujúca povesť násilníka, schopného všetkého. Spomínanému vyšetrovateľovi
sa vraj vyhrážal smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil tri týždne a ďalšiemu zas pred garážou

vybuchla nálož...

Možno však bol len slabý. Jeho kolegovia si nemohli nevšimnúť, že nejaký čas po zrušení trestného
stíhania Františka T. si L. B. napriek svojej povestnej šetrnosti kúpil drahý mobilný telefón a onedlho sazačal vyvážať na novej Octavii. Ktovie, ako sa pán vyšetrovateľ pozerá na svoje vtedajšie rozhodnutie
s odstupom niekoľkých rokov. Pred krátkym časom totiž Najvyšší súd SR rozhodol, že vyšetrovateľovo
zrušenie trestného stíhania bolo v rozpore so zákonom a že sa obnovuje stav, ktorý tomuto rozhodnutiu

predchádzal. To znamená, že František T. je zase trestne stíhaný. Aj keď na slobode. Bývalý vyšetrovateľ
Hrdina je dnes šéfom odboru hospodárskej kriminality v Žiline.

ČO ZISTILA KONTROLA?
Chýr o Polkovej skorumpovanosti a previazanosti na príslušníkov podsvetia sa šíril tak intenzívne, až sa

doniesol do uší ministra spravodlivosti SR L. Č.É.. Ten sa nakoniec rozhodol iniciovať na Okresnom súde
v Žiline sudcovskú kontrolu. Nastúpila v pondelok 8. novembra a zotrvala tam až do konca týždňa. V
čase našej uzávierky ešte neboli oficiálne výsledky kontroly spracované. Podľa našich zdrojov odborníci
sudcovi Polkovi vyčítajú viaceré neprofesionálne postupy a niekoľkonásobné porušenie kódexu sudcu.

Okrem iného mu vytýkajú, že viackrát porušil princíp zákonného sudcu, na základe ktorého sa jednotlivé

prípady prideľujú sudcom podľa poradia, tak ako prichádzajú na súd. Nie teda svojvoľne, podľa želania
sudcov, kto má o čo záujem. Len tak je totiž možné zaručiť nevyhnutnú mieru objektivity a spravodlivosti.
Pán P. sa však podľa našich zdrojov tohto princípu nedržal, naopak, rád sa do neho osobne vkladal a
spravodlivosť si prispôsoboval tak, ako sa mu to hodilo. Alebo - ako sa to hodilo jeho známym. Chýry
o tom, že niektorých bossov podsvetia odmietol vziať do väzby, alebo že ich predčasne a bezdôvodne

prepustil, či udelil tak malé tresty, až boli všetkým na smiech, nútia k zamysleniu.

Sudca, ktorý sa správa spôsobom, keď vlastné pochybné známosti povyšuje nad zákon a navyše sa
priatelí so zločincami, nemá morálne právo nosiť sudcovský talár.

Ak zostane vo funkcii, bude to jasný signál všetkým jemu podobným, že si aj naďalej môžu robiť, čo
sa im zachce, že u nás zákony ešte stále neplatia pre všetkých a že naše tribúny naďalej poskytujú
dostatok závetria novodobým mocipánom, bohatým, nedotknuteľným a všemocným.“

Citovanú textovú časť článku dopĺňa päť fotografií:

1/ obytný viacpodlažný dom,
2/ vchodové zvončeky s opticky zväčšenou a v červenej kružnici zvýraznenou menovkou „P.“.,
3/ dom rodinného typu,
4/ dom rodinného typu,
5/ dom rodinného typu,

s nasledovným textom:
1/ - 2/ „Oficiálne bydlisko sudcu P. je až okato skromné“.
3/ „Domisko za približne 25-miliónov korún obýva predseda Okresného súdu v Žiline L.. P. P..
4/ „V dome je i protiatómový kryt“.

5/ „Podnikateľ a „ctihodný“ občan František T. si nepotrpí na okázalosť. Na autá je však citlivejší“.

Pri každej z uvedených fotografií je uvedené :
„Foto - MOMENT“.

Článok bol uverejnený pod tématickým označením „korupcia“.

Na strane 1 /predná strana obálky/ je uverejnená ako upútavka fotografia domu rodinného typu, nad
ňou je umiestnený text:
„SKORUMPOVANÝ SUDCA“, pod ňou je umiestnený text:

„L.. P. P. býva v 25-miliónovej vile.“

Na strane 4 sa nachádza upútavka na článok „Sudca na odstrel?“, ktorý je umiestnený na strane 6.

Upútavku predstavuje fotografia domu rodinného typu, názov upútavaného článku „Sudca na odstrel?“,

pod názvom je umiestnený nasledovný text:
„Predseda Okresného súdu v Žiline má povesť skorumpovaného a vulgárneho človeka s podozrivo
úzkymi väzbami na členov podsvetia. Ako vidíte, žije nad pomery“.Posledný odsek strany 44 uvedeného prvostupňového rozsudku znie nasledovne:
„Svedkyňa K. F., vo svojej výpovedi /č. l. 220 - 238/, uviedla, že je autorkou článku „Sudca na odstrel?“
uverejnenom v týždenníku MOMENT v novembri 1999, v Perexe

pracovala od 1. 9. 1999, článok „Sudca na odstrel?“ vyšiel asi dva, tri mesiace po tom, ako tam nastúpila.
Predtým pracovala v PLUS 7 DNÍ. Prvotná, základná informácia k tomuto článku, na ktorú sa nabaľovali
ďalšie informácie, vyplýva z policajných zdrojov v súvislosti s clearingovým podvodom I. Z.. Nepamätala
si, z ktorej polície to bolo. Vyšetrovateľ Hrdina zastavil trestné stíhanie voči I. Z., má aj uznesenie o
zrušení tohto trestného stíhania. Policajti s tým neboli spokojní a zrejme tušili, že je tam podozrenie

z úplatkárstva. Po dvoch, troch rokoch svedkovia odvolali svedecké výpovede a zrazu si pamätali na
detailné veci, hodinu, deň a pôsobilo to dojmom, že ich zastrašovali. Existujú tam informácie, že I. Z. sa
vyhrážal vyšetrovateľovi B., ale aj svedkom, vedela, že vybuchla nálož pred garážou pplk. U. M., vtedy,
ak sa dobre pamätá, bol šéfom útvaru finančnej polície v Žiline“.

Druhý a tretí odsek strany 46 uvedeného prvostupňového rozsudku znie nasledovne:

„Ďalší materiál by mal byť už presnejší, poslal jej to dobrodinec anonymný, keď zrejme vedel, že sa
venuje tejto téme. Má z toho už len výpisky, myslí, že by sa to malo nájsť, lebo tam má dátumy. Bol
to úradný záznam k akcii „BLOK“. Podľa všetkého sa to malo týkať clearingového podvodu I. Z.. Tento
záznam bol datovaný 5. 12. 1998 a adresovaný ministrovi P.. Nevie, čo on s takou poštou robil, zrejme
to posunul ďalej. Tento úradný záznam bol policajná listina, autorom mal byt' pplk. M.. Identifikačné číslo

alebo spisová značka tam nebola. Jej obvyklá skúsenosť je taká, že keď pošlú policajné zdroje takéto
materiály, nie je tam identifikačné číslo, resp., odstraňujú tieto identifikačné čísla, aby nebolo zrejmé,
z ktorej kancelárie to poslali. Zrejme nechcú, aby sa na nich kontaktovali, teraz to vyzerá, ako keby to
bolo poslané z kancelárie ministra P.. Tento materiál videla, bol jej poslaný. Môže to takto citovať, že
je tam napísané:

„I. Z. úplne ovláda predsedu Okresného súdu v Žiline L.. P. P.. Sudca Polka má pred ukončením vilu v
Žiline v rozpočtovom náklade cca 30 miliónov Sk“. To ju zrejme ovplyvnilo pri písaní tohto článku, keď
uviedla v článku hodnotu domu za približne 25.000.000,-Sk.

V ďalšej časti úradný záznam o žalobcovi pokračuje:

„sudcavnedávnejkauzenevzatiadoväzbyM.R.G.-vydieračizMartina,odpodsvetiaobdržal500.000,-
Sk a sudca E. 500.000,-Sk. Pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát L.. L. U.“. Toto sú presné citácie
z uvedeného úradného záznamu, ktorý si presne opísala.“

Text od posledného odseku strany 46 po druhý odsek strany 47 uvedeného prvostupňového rozsudku

znie nasledovne:
„Koncom roka 1999 si ju dal zavolať policajný viceprezident Imrich R., ktorý sa jej opýtal, či je pravdou,
že zbiera materiály o žalobcovi a I. Z.. Povedala mu, že áno, a že už to finalizuje. Požiadal ju, aby to
nepísala, že vo veci operatívne konajú niekoľko mesiacov a, že by im to mohla narušiť. Mala o tom toľko
informácií, nechcela, aby ju niekto predbehol. Chcela o tom písať. Veľa o tom hovorili, naznačil jej, že ide

oveľkéhopavúka,veľkúakciu,ktorúrozpracovaloniekoľkoútvarov,ktoréosebenavzájomnevedia,lebo
je tam aj podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, policajtov. Nešlo tam iba o žalobcu.
Akceptovala, že majú rozpracovanú akciu, že by to mohla odkryť. Pochopil, že vie aj o odposluchoch
a tie vtedy naozaj aj bežali, a to by naozaj ohrozila tú akciu. To stretnutie mohlo byť v septembri 1999.
Mala informácie, že odposluchy trvali v polovici septembra 1999. Pracuje v tomto rezorte ako novinárka

desať rokov, vnútru sa venuje šesť rokov a svojou prácou nechce nič narušiť. Dohodli sa, že jej dá
vedieť, keď budú akcie ukončené a potom to môže dať uverejniť. Skončilo to tak, že sa ozývala dvakrát
týždenne, či to neskončilo. Poprosil ju, aby nechodila okolo domu žalobcu, aby sa to nejako neodhalilo.
Chodila na prezídium a za policajtmi ako na husle. Povedal jej, že keď teda musí, nech to teda napíše.
Nehovoril jej, či je ukončené odpočúvanie. Okamžite odštartovala s fotografom do Žiliny. Boli tam asi

dvakrát po dni. Začali kontaktovať ľudí. Na sekretariát žalobcu volala ešte predtým ako tam išli. Zdvihla
to nejaká žena, povedala jej, že píšu článok o žalobcovi. Niečo zamrmlala a položila telefón. Viackrát
nevolali. Nečakala ani nič iného, bolo zjavné, že sa vyhýba médiám. Dokonca sa snažil ovplyvniť, aby
nevyšiel článok v NOVOM ČASE. Vedela o tejto skutočnosti aj z odposluchov, keď žalobca volal svojmu
bratovi Ladislavovi Polkovi, že sa niečo chystá v NOVOM ČASE, že tam boli fotografovať jeho vilu a, či to

nemôže nejako ovplyvniť. G. P. mu na to povedal, že skúsi niečo cez W. G., ktorá bola redaktorka PLUS
7 DNÍ a, že zavolá Š. Š.. Nemá poznatok, že by sa ju snažil niekto ovplyvniť pri tomto článku. Obávala
sa, že ju niekto predbehne, dlhé mesiace zbierala informácie, bola z toho nervózna, lebo vedela, že aj
iní zbierajú materiály. Každý novinár má svoje ambície, aby potom nevyzeral ako plagiátor“.Druhý odsek strany 48 uvedeného prvostupňového rozsudku znie nasledovne:
„Treťou kauzou, v ktorej figuroval žalobca je I. Z.. O prepojení žalobcu na I. Z. vedela naozaj z množstva

zdrojov. Pôvodne možno chcela písať o I. Z., ale potom tie informácie vyplynuli tak, že sa začala zaujímať
o to, že prečo bolo zastavené trestné stíhanie. Vtedy netušila, kto je I. Z.. Bolo pre ňu zaujímavé, že
Brazília a Slovensko nemajú dohodu o vydávaní osôb. Najvyšší súd Brazílie rozhodol o vydaní I. Z. na
Slovensko. Podľa jej informácií žalobca mal dať hlášku Františkovi Tóthovi ešte pred útekom do Brazílie.
Tá hláška mala byť o tom, že idú po ňom.

Celé mesiace sa potom pýtala po týchto prípadoch na informácie a tieto informácie sa
nabaľovali. Rozhadzovala siete aj preto, že sa stávalo, že jej chcel niekto zavolať. V tomto prípade jej
prišli dve obálky, v jednej mal byť ten úradný záznam a mal tam byť ešte nejaký papier, nevie, či sa
to týkalo domu. Bolo to evidentne súčasťou policajného spisu a týkalo sa to špecifikácie cien pri vile
žalobcu a v druhej obálke boli zonky, t.j. výťažky kľúčových bodov z odposluchov, je tam dátum, čas,

hodina a identifikačné číslo. Je to textový prepis. Nebola s tým za nijakým policajtom, nechcela to nikomu
ukazovať, aby neidentifikovali od koho to išlo. Nepriamo si dala potvrdiť, že nejde o podvrh. Pre ňu
bolo dôležité z týchto odposluchov, že žalobca je človek amorálny. U riaditeľky Perexu videla žalobcu, v
ktorej, myslí, žalobca uvádzal, že I. Z. nepozná. Odposluchy jej potvrdili, že žalobca si tyká s pánom Z.,
pravidelne spolu komunikujú. Tento odposluch bol v čase od polovice augusta do polovice septembra

1999. Dôležité je to, že I. Z. pomáhal žalobcovi pri kauze Y., ktorou sa žalobca zaoberal. Ten človek,
ktorý tieto odposluchy poslal, vedel presne o kauze Y., tieto odposluchy sa jej výslovne týkali, išlo o
vybrané stránky“.

Druhý odsek strany 51 uvedeného prvostupňového rozsudku znie nasledovne:

„Nevie presne zo svojich poznámok uviesť, ako sa angažoval žalobca v prípade G. a spol., môže
poukázať len na úradný záznam. Z jej poznámok dedukuje, že pravdepodobne sa musel I.W. Z. nejakým
spôsobom nejako angažovať, aby neboli vzatí do väzby G.Í. a spol., má tam poznámku, čosi také, že sa
mal stratiť spis zo súdu. Z tejto sumy má na viacerých miestach poznámky, že 500.000,-Sk mal dostať
žalobca a 500.000,-Sk E., ale aký je ich podiel na tom, že neboli vzatí do väzby, nevie. Predpokladá,

že policajný zdroj jej povedal, že žalobca poskytol stavebnej čate na stavbu domu ďalších 500.000,-
Sk. Nevie, či to vyplývalo z odposluchov. Muselo to vyplynúť z nejakého rozpracovania. Pamätá si, že
žalobca si mal zavolať vedúceho stavebnej čaty a že mu údajne hodil balík peňazí so slovami, tu máš
ďalších 500.000,-Sk, urob zase niečo na tej mojej stavbe. Jána S. už hovorila a podľa jej informácií ho
I. Z. osobne upozornil, že po ňom idú. Podľa všetkého sa osobne poznali“.

Text od prvého odseku strany 52 po tretí odsek strany 53 uvedeného prvostupňového rozsudku znie
nasledovne:
„Títo ľudia jej povedali, že takýto systém, teda napísať sumu na papier, funguje aj u L.. B., vtedajšieho
predsedu Krajského súdu v Žiline. Ani od policajtov však nemala takéto konkrétne informácie, že by to

vedela doložiť. Bola to len taká mienka, možno preto, že ho vinili z toho, že nekoná voči žalobcovi, že je
mäkký.Pritýchtostretnutiachjedenpánspomínal,žemalzložiť50.000,-Sk,niejesiistá,čiichajnezložil,
druhý mal zložiť 150.000,-Sk a nezložil ich, bol odsúdený. Ten bol tak naštvaný, že by aj hovoril. Bola to
mienka toho človeka, už potom nemala čas na ďalšie kontakty s ním. Mala v poznámkach uvedené aj
jeho meno. Už si to teraz nepamätá. Mala také informácie, že vtedy mal už ten človek, ktorý mal zložiť

150.000,-Sk sedieť vo väzení. Tieto informácie dal priamo jeho známy. Nevie uviesť, či ten čo mal zložiť
50.000,-Sk bol ten, ktorý ich mal priamo zložiť alebo to hovoril o niekom, že ten mal zložiť. Pri každej
ceste sa pokúšala nájsť týchto ľudí, pýtala sa niekoho, či môže k tomu niečo povedať. Povedal, že počul
o niečom. Policajti poskytli neoficiálne informácie, ale nechceli figurovať ako zdroj, boli ochotní niektorí
poslať ju za nejakým človekom, takto funguje zbieranie informácií. Informácie boli zbierané postupom

času. Zápisy s týmito ľuďmi nájsť nevie. Pod formuláciou v článku, že rád si vezme, čo mu nepatrí,
myslela to, že podľa jej informácií zneužíva pozíciu predsedu a sudcu súdu. Aj na to, že si vybudoval
také postavenie medzi regionálnymi pracovníkmi, s niektorými policajtmi mal nadštandardné známosti
a že berie úplatky a pôžitky. Medzi týmito požitkami je karneval v Brazílii, lyžovačka v Alpách, ktoré
potvrdili aj policajti, nevie, či si nechal zaplatiť celý karneval alebo prispievať na karneval. Podľa všetkého

v tom čase mal byť Z. už ako utečenec v Brazílii. Myslela tým to, že ako sudca berie požitky ktoré mu
nepatria, že využíval poznatky, ktoré využíval pri práci na obohacovanie seba a svojich známych. Čo
sa týka podpredsedníčky súdu, to ani nenašla už vo svojich poznámkach, nevie jej meno. Formulácia,že novozvolený predseda zosadil podpredsedníčku, vyplýva z jej nevedomosti. Nevedela, ako funguje
ten mechanizmus.

Pri posudzovaní toho, či žalobca si mohol nasporiť na luxusný spôsob života aký vedie, ako aj na
obrovský dom v ktorom býva, vychádzala z toho, či nereštituoval alebo manželka, či nededili také
veľké peniaze. Mala informáciu, že si zobral žalobca nejakú pôžičku zo Slovenskej sporiteľne, ale v
poznámkach má poznámku, že išlo o fiktívnu pôžičku. Zato to nepísala, lebo to nevedela podložiť, ale
aj policajné zdroje poukázali na to a predpokladá, že za to ho aj odpočúvali, z podozrenia z nelegálneho

príjmu. Podľa ich informácií nemohol legálne nadobudnúť tie prostriedky, ktoré mal. O akú pôžičku, ktorá
mala byť fiktívna, nevie. Nemá poznačené v poznámkach, o akú sumu ide, ani nemá poznačené, čo
konkrétne nebolo v poriadku. Manželka žalobcu robí komerčnú právničku.

Pýtala sa svojich zdrojov, či nereštituovali, nededili a podobne. Nemá pochybnosti o tom, že informácie
o majetku opierala o policajné zdroje už pri tej verifikácii o tom, čo sa rozpráva a nestretla sa s jediným

názorom, že by to bolo v poriadku. Zrejme tí ľudia museli vedieť viac, možno aj odposluch robili
viaceré organizácie. Nemala také informácie, že by manželka žalobcu disponovala s takým množstvom
peňazí. Nič také jej nikto nepovedal, a ani nič také nezistila. Naopak, tam sa celý čas operovalo tým,
že ich vzťah je taký zlý. Keby tam šlo o peniaze, v tom čase by boli viac súperiaci. Však boli vtedy v
rozvodovom konaní. Skutočnosť, že v súčasnosti žalobca uvažuje o tom, že dom prepíše na svojich

rodičov, pochádzala z policajných zdrojov, teda predpokladá, tak si pamätá. Slovné spojenie majetkové
a daňové priznanie sudcov, bolo tiež trošku nešikovne formulované, bola to nejaká skreslená informácia.
Možno jej to niekto zle povedal alebo ona to zle povedala. Nenapadlo ju to nejako overovať. Je to podľa
všetkého nepresná formulácia, až neskôr zistila, že v tom čase sudcovia nepodávali priznania. Nevie,
či túto formuláciu jej poskytli policajné zdroje. Nevylučuje to.

O tom, že sú v rozvodovom konaní bolo všeobecne známe. Policajti, ktorí v tom čase
robili odposluchy, už im to bolo známe. To, že žalobcova manželka nesúhlasí s prepisom, bolo zrejmé
z policajných zdrojov“.

Tretí a štvrtý odsek strany 53 uvedeného prvostupňového rozsudku znie nasledovne:
„Informácie ohľadne cien pozemku, hrubej stavby, krytého bazéna, sadových úprav zavlažovacieho
systému, ozdobných kríkov, protiatómového krytu a zariadenia bytu, mala z rozličných zdrojov,
policajných aj od ľudí zo Žiliny. Bola to taká skladačka, každý niečo vedel. Vie, že okná stáli 800.000,-
Sk. To sa neskôr dozvedela, alebo to našla v bloku.

Predkladá súdu fotokópie materiálu, ktorý spomínala, že jej bol zaslaný v obálke a v ktorom je uvedená
špecifikácia cien, predpokladá, že je to jej fotokópia, ktorú si robila, už bola taká keď prišla“.

Predposledný odsek strany 53 uvedeného prvostupňového rozsudku znie nasledovne:
„Čosatýkajehociest,vyplynulitietoúdajehlavnezrozhovorovspolicajtmi.Viacsiktomuvpoznámkach
nenašla. Nevie, kedy sa tieto cesty udiali. O tej Brazílii počula z policajného zdroja, že tam mal byť
žalobca v súvislosti s osobou I. Z.. Nepamätá sa, či v čase, keď tam mal byť Tóth na úteku alebo či mu
to neskôr sprostredkoval cestou svojich známych. Ale to súviselo s osobou I. Z..

Text od posledného odseku strany 54 po druhú vetu strany 55 uvedeného prvostupňového rozsudku
znie nasledovne:
„Čo sa týka pasáže článku, že chýry o tom, že niektorých bosov podsvetia odmietol vziať do väzby,
prípadne skôr prepustil alebo udelil také malé tresty, že boli každému na smiech, uviedla, že už sa o tom

zmienila, keď hovorila o tom, aký mal žalobca vplyv na sudcu Rybárika a podľa jej informácií nevzal do
väzby G. a spol. alebo M.. Pod bosom podsvetia myslela aj Františka Tótha. Nevie prečo, keď policajti
považujú I. Z. za biely golier, za človeka pochybnej povesti, niektorí za bosa podsvetia, tak ako ho môže
žalobca považovať za priateľa a udržiavať s ním priateľské styky. Čo sa týka informácií, že niekoho
predčasne prepustil, vie, že sa o tom hovorilo. V tých troch zošitoch, ktoré našla, túto informáciu nenašla.

Hovorilo sa o niekom konkrétnom, ale z hlavy si nespomína a v poznámkach to nenašla. Ten istý zdroj,
ktorý hovoril o tomto, hovoril aj o tom, že žalobca udelil také malé tresty, až boli všetkým na smiech. Šéf
finančnej polície M.Ú. nebol jediný policajt, ktorý naznačil styky žalobcu na podsvetie“.Tretí odsek strany 57 uvedeného prvostupňového rozsudku znie nasledovne:
„Na otázku zástupcu žalovaného, z čoho vychádzala svedkyňa pri určení ceny domu, svedkyňa
vypovedala, že o cene domu sa zmieňovalo viacero jej zdrojov, vo väčšine policajných. Nevie, či

existovala nejaká oficiálna zmienka v položkách materiálu o cene domu. Ona sa stretla s jedným
písomným údajom, a to už spomínaným úradným záznamom, ktorý spomínala na tomto pojednávaní.
Má to byť úryvok z úradného záznamu pplk. Kocúra ministrovi vnútra, kde sa uvádzajú rozpočtové
náklady, presne povedané, že žalobca má rozostavanú vilu v rozpočtových nákladoch 30.000.000,-Sk.
Odhady jej zdrojov boli rôzne, od 18. do 30.000.000,-Sk, takže usúdila, podľa jej úsudku, že to môže

mať hodnotu 20-25 miliónov korún. Neuviedla tam teda tento maximálny údaj 30 miliónov korún“.

Text od posledného odseku strany 58 po štvrtý odsek strany 59 uvedeného prvostupňového rozsudku
znie nasledovne:
„Čo sa týka listiny, ktorú zakladala do spisu na minulom pojednávaní, muselo to byť z policajného zdroja,
pretože policajti o tom vedeli, mali také informácie. Či im ukazovala tento materiál, nevie. Ako už na

minulom pojednávaní vysvetľovala, materiály získavala rôzne, aj overovala si ich rôzne. Keď niekto
začal alebo ona začala s týmito konkrétnymi číslami a potom on to doplnil a mal také isté informácie
podobného druhu alebo to rozšíril a bol to kompetentný človek, ju to utvrdilo v tom, že má správne
informácie. Vo všeobecnosti všetko, čo je v tom článku, robila ho celé mesiace, všetko robila takýmto
spôsobom, niekoľkonásobne overovala.

Na otázku zástupcu žalobcu, či môže svedkyňa uviesť konkrétnych bossov podsvetia, ktorých žalobca
postil z väzby, svedkyňa vypovedala, že minule sa vyjadrila, vtedy hovorila o F., spomínala G., M.. Boli
to proste ľudia, o ktorých mal dať hlášku žalobca, ktorých nevzal do väzby, prepustil alebo ušli.

Na otázku zástupcu žalobcu, či svedkyňa môže uviesť bossov podsvetia, ktorých

žalobca nevzal do väzby alebo že ich predčasne a bezdôvodne prepustil, či udelil také malé
tresty, ktoré boli všetkým na smiech, svedkyňa vypovedala, že na viac informácií, ktoré
uviedla minule, si už nespomína.“

Text uvedeného prvostupňového rozsudku na stranách 63 - 69 je nasledovný:

„Svedkyňa K. F. pri svojej výpovedi predložila súdu list, o ktorom hovorila že jej bol doručený. Jeho plné
znenie je nasledovné:
„S úplatkárstvom je už dlhšiu dobu spájaná osoba
, predseda Okresného súdu v Žiline, čo mu hlavne umožňuje výkon jeho povolania. Okrem iného zarába
hlavne na tom, že neberie do väzby bossov podsvetia, neodôvodnene prepúšťa z väzby, výroky o treste

sú niekedy až smiešne, a hlavne, ako predseda ovplyvňuje sudcov pri ich rozhodovaní a on stojí v úzadí.

Jeho veľmi dobrú finančnú situáciu prezrádza aj stavba rodinného domu v hodnote 18 až 20 miliónov
Sk, ktorý si dal postaviť, no nemohol naň za svoj život poctivou prácou zarobiť.

Dôkazy:
1. / Nákup pozemku asi za 1,3 mil. Sk.
2. / Firme TRIOS spol. s.r.o. Žilina za hrubú stavbu zaplatil 13 miliónov Sk.
3. / Firme ŠOTT Bardejov za zdravotechniku /vane, vírivky a pod./ sumu asi 1,2 milióna Sk.
4. / Firme BALNEO MOND Prievidza, majiteľ pán Guyenes za bazén okolo 1 milióna Sk.

5. / Firme Záhradníctvo BOUŠE Divina okr. Žilina asi 1 milión Sk za sadové úpravy, kríky, zavlažovací
systém a pod.
6. / Vnútorné vybavenie sa hodnotí ako „luxus“ napr. 4 ks najnovšie farebné televízory, svietidlá,
kvetinová výzdoba, elektronika /hifi veže, videá, satelit a pod./, všetky nábytky robené na mieru atď., sa
odhaduje na niekoľko miliónov.

7. / Na výstavbe rodinného domu a úprave okolia sa zúčastnili ešte iné firmy, no rozsah prác a výška
fakturácie nie je známa.

Najväčšiu obavu má z toho, že ako sudca bude teraz musieť robiť daňové priznanie.

Z toho dôvodu chce novopostavený rodinný dom prepísať na rodičov.

Okrem uvedených údajov si L.. P. so svojou rodinou každoročne dovolenkuje v zahraničí /Grécko,
Španielsko, USA/ a v zime lyžuje v Alpách, v súčasnej dobe /8. 2. 1999/ je s rodinou v Brazílii nakarnevale. Návšteva erotických salónov, reštauračný spôsob života. Ani sudcovský plat nepostačuje na
takýto nákladný život.

Podľa získaných poznatkov sa teraz L.. P. snaží pomôcť svojmu bratovi G. P. zbaviť ho tr. stíhania, ktoré
si privodil ako štátny tajomník MV SR v súvislosti s odchodným. Vyjadril sa, že má nejakých známych
v tom okruhu, kde sa to realizuje.

Pri voľbách predsedov okresných súdov sa ukázal ako pravý „mečiarovec“. Ako protikandidátka vo

voľbách sa mu postavila jeho podpredsedníčka pre civil pani Potocká a získala len 5 hlasov. Keď sa
P. stal predsedom, tak podpredsedníčku zbavil funkcie, čo odôvodnil tým, že už dvoch podpredsedov
pre civil nepotrebuje.

Treba tomu urobiť koniec, zbaviť ho funkcie predsedu a potom sa o jeho „ťahoch“ rozhovoria aj ostatní
sudcovia.““

Z jeho obsahu, /žalobca ho pripojil k žalobe č. l. 6/, súd zistil, že nad hornou vetou „S úplatkárstvom je
už dlhšiu dobu spájaná osoba L.. P. P.“ sú ťažko čitateľné, resp., nečitateľné, ale predsa len zreteľné
jeho označenie „... ho č./KPP ... .“

„Na pojednávaní dňa 11. 4. 2003, /č. l. 309/, zástupca žalobcu predložil súdu listinu, /č. l. 304 - 305/,
ktorej znenie bolo súdu od zástupcu žalobcu doručené dňa 2. 5. 2003, /č. l. 315/ a je nasledovné, /č.
l. 316 - 318/,:

„V Žiline dňa 5. 12. 1998

Počet výtlačkov:
Výtlačok č.:
Prílohy:

Úradný záznam k akcii „BLOK“
pre pána ministra

Dňa 12. 11. 1998 asi o 9:00 hod. som bol pozvaný riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania PZ v Žiline,
plk., L.., L. M. ku konzultácii podnetu, ktorý obdržal Krajský úrad vyšetrovania vo veci podozrenia z
úverového podvodu. Za Odbor finančnej polície Žilina sa konzultácie taktiež zúčastnil starší referent
špecialista Odboru FP mjr. Ing. Ondrej Kováč. Za Krajský úrad vyšetrovania PZ Žilina bol prítomný aj

zástupca riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania PZ pplk. L.. P. Š..

Po stanovení úloh a postupu o úverovom podvode riaditeľ KÚV PZ Žilina plk. L.. L. M. konštatoval
nespokojnosť v trestnej veci I. Z., ČVS: VP-145/30-94 s poukazom, že konečná práca KÚV a OFP Žilina
šla takpovediac „naprázdno“, nakoľko vyšetrovateľ svojim uznesením zo dňa /vybielené/ podľa § 172,

ods., 1, písm., b/ Trestného poriadku zastavil, pričom kritika riaditeľa bola smerovaná na Odbor FP Žilina.
Za Odbor FP Žilina som konštatoval, že zo strany Odboru FP Žilina bolo vykonané takmer maximálne
úsilie k úspešnému zdokumentovaniu podozrenia z trestnej činnosti menovaného v zmysle § 250 ods.,
1, 4 Trestného zákona, avšak orgány činné v trestnom konaní nevyužili všetky možnosti dané zákonom
a trestným poriadkom, prípadne obchodným zákonníkom a že si myslím, že podnet na začatie trestného

stíhania voči podozrivému C.. I. Z., ktorý bol zaslaný Odborom FP Žilina pod Č. p.: FP-167/IV-94 zo dňa
31. 5. 1994 bol oprávnený na základe získaného dokumentačného materiálu operatívneho charakteru.
Riaditeľ KÚV PZ Žilina privolal ku kauze „Z. vedúceho Ekonomického odboru vyšetrovania KÚV PZ
Žilina, pplk., L.. L. B., ktorý vyšetroval uvedenú kauzu a ako už bolo konštatované svojim uznesením zo
dňa 29. 10. 1998 trestné stíhanie zastavil.

Riaditeľ KÚV Žilina kládol otázky mne, ako aj vyšetrovateľovi. V úvode mal výčitku na moju osobu, že
som donútil pracovníčku NBS SR, aby vyčíslila škodu vzniknutú finančnými operáciami „Z. R. Z. je trebadať vysoké štátne vyznamenanie SR za to, že vlastne pre Slovenskú republiku zarobil na úkor Českej
republiky 120 mil. Sk.

Na základe takéhoto stanoviska mi bolo jasné, že riaditeľ KÚV Žilina plk., L.. L. M. bol účelovo
informovaný vyšetrovateľom PZ pplk. L. B..

Moja argumentácia:
p. riaditeľ vyčíslenie škody v tomto prípade bolo od samého počiatku vykonané správne. Pracovníčku

NBS SR p. C.. B.Ú. som ničím nenútil, v rámci zákonných ustanovení táto škodu vyčíslila. Práve naopak
obvinený Z. sa p. C.. B. vyhrážal, fyzicky a psychicky, čo ju viedlo k tomu, že hľadala oporu u mňa. Ja
som C.. B. ubezpečil, že sa nemusí báť, že zakiaľ žijem ja môže byť spokojná /tieto skutočnosti vie aj
vyšetrovateľ/. K tomuto riaditeľ KÚV PZ Žilina smeroval otázky na pplk. L.. B., prečo na obvineného
nedal návrh na vzatie do väzby. Vyšetrovateľ nebol schopný odpovedať, uviedol, že aj jemu sa obvinený
vyhrážal počas pobytu v Brazílii / to je skutočnosť/.

Ďalšia argumentácia z mojej strany bola v oblasti, že vyšetrovateľ 1,5 roka pred ukončením vypustil
operatívu z procesných úkonov, pričom riaditeľovi tvrdil, že operatíva Odboru FP Žilina pracuje
neustále na prípade. Nedostatočné vyšetrenie vzťahov na Rusko, nebratá možnosť v úvahy vzniesť
obvinenie menovanému za trestný čin v zmysle § 146 Trestného zákona, avšak pri splnení podmienok

extradície, odvolávanie výpovedí svedkov, bez ďalšieho prešetrenia, nedostatočná resp., žiadna
súčinnosť daňových úradov SR a ČR, nezapojenie MF SR k vymáhaniu neoprávneného obohatenia
obchodno-právnou cestou.

Riaditeľ KÚV sám v tejto diskusii a argumentácii vyšetrovateľa a mojej dospel k názoru, že nespokojnosť

Odboru FP Žilina s postupom vyšetrovania a spôsobom ukončenia je oprávnená. Zároveň bolo
konštatované, že uznesenie o zastavení trestného stíhania je právoplatné a toto je možné napadnúť len
cestou mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle trestného poriadku.

Dňa 16. 11. 1998 pred mojím rodinným domom o 3:24 hod vybuchol nástražný výbušný systém /

vybielené/ zverejnil denník /vybielené/ rozhovor s mojou osobou ako poškodeným /viď príloha/.

Dňa 26. 11. 1998 som požiadal riaditeľa KÚV Žilina, aby zorganizoval stretnutie s vyšetrovateľom pplk.,
JUDr. Hrdinom. Stretnutie sa uskutočnilo o 14:30 hod. na Krajskom úrade vyšetrovania PZ Žilina, pričom
prítomní boli:

plk., L. M., P.. L.. P. Š. - zástupca riaditeľa KÚV PZ a pplk., L.. L. B. a ja. Na stretnutí som sa opýtal pplk.
L.. B., prečo nezvážil a podal I. Z. informáciu o tom, že som nespokojný s ukončením prípadu. Pplk. L..
B. jednoznačne moju otázku odmietol a žiadal okamžitú konfrontáciu s Ing. I. Z.. Na otázku riaditeľa KÚV
plk., M. akou formou oboznámil p. I. Z. s uznesením o zastavení trestného stíhania, či osobne alebo
poštou, pplk., JUDr. B. reagoval, že nevie, musí sa pozrieť do knihy.

Mal som dôveru k vyšetrovateľovi pplk., B. a na škodu veci som prišiel k poznaniu dosť neskoro, že
vyšetrovanie sa otočilo nezákonne v prospech obvineného, nakoľko ma vyšetrovateľ taktiež účelovo
informoval. Bol som vo vedomí, že vyšetrovanie skončí podaním návrhu prokurátorovi na podanie
obžaloby, síce nie v takej výške ako bola v začiatku vyšetrovania, ale aj tak, že to bude ods., 4 § 250

Trestného zákona. K poznaniu, že vyšetrovanie ide v prospech obvineného som dospel v mesiaci júl
1998.

Ďalšia vec, ktorá súvisí s obvineným I. Z. je nedokončené vyšetrovanie, na ktorom sa podieľal tím č.
1 v roku 1994 - 1997. Údajne vec „visí“ na odpovedi z Brazílie v rámci extradičného konania /neviem

posúdiť/.

Na margo veci:
- viaceré zdroje poukazujú, že František Tóth bol agentom SIS
- vyšetrovateľ pplk., L.. L. B. pravidelne udržiaval kontakty s p. Svěchotom

- okolnosti prepustenia I. Z. z väzby a vývoj kauzy viď záznam 20. 2. 1996 a z 6. 3. 1996
- po prepustení z väzby I. Z. dňa 20. 3. 1996 pred dom I. Z. prišlo
vozidlo Opel Omega ŠPZ BLA 95-75, následne vozidlo odišlo na horský hotel
Pančava, kde sa osádka stretla s I. Z. /2 muži/. Bolo zistené, ževozidlo patrilo Ministerstvu financií SR, konkrétne vrchnému riaditeľovi štátneho
rozpočtu MF SR p. /vybielené/ /na Pančave bola veľkolepá oslava/.
- I. Z. bol vrátený cestovný doklad a takto mohol voľne cestovať do

ČR a inde a ovplyvňovať svedkov, ktorí následne menili pôvodné výpovede.
- tunajší Odbor FP vypracoval dňa 6. 5. 1996 v mene vyšetrovateľa spis pre
Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici o právnu pomoc v Rusku a Ukrajine,
k prevereniu osôb a podnikateľských subjektov, čo má kľúčovú úlohu v prípade.
Vyšetrovateľ tento úkon neuskutočnil, čo je výhodné pre obvineného /viď príloha/.

- I. Z. úplne ovláda predsedu Okresného súdu v Žiline L.. P. P..
Sudca Polka má pred dokončením vilu v Žiline v rozpočtovom náklade
cca 30 mil. Sk.
- sudca v nedávnej kauze /nevzatie do väzby M. R. G. - vydierači z
Martina/ od podsvetia obdržal 500.000,-Sk a sudca E. 500.000,-Sk,
pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát / vybielené/.

- pre informáciu v prílohe uznesenie o zastavení trestného stíhania.

Riaditeľ Odboru FP SKFP PPZ
odbor Žilina
pplk. L.. U. M.“

Dňa 14. 10. 2002 boli od zástupcu žalobcu doručené súdu, /č. l. 206/, listiny - Zápisnica o podanom
vysvetlení K. F. dňa 2. 4. 2002 na OO PZ Staré mesto - východ pod Č. p.: ČTS-ORP-187/OPP-V-2002
a Zápisnica o pojednávaní dňa 13. 9. 2002 na Okresnom súde Ružomberok vo veci sp., zn., 3C 10/01

ochrany osobnosti L.. Z. P., /č. l. 208 - 212/.

Pred uvedeným policajným orgánom K. F. uviedla:
„Ak sa nemýlim, tak článok o P. P., ktorý bol v tom čase predsedom Okresného súdu v Žiline som
písala na jeseň v roku 1999. Okrem iného som sa tam zmienila o jeho intímnom vzťahu k vtedajšej

podpredsedníčke OS v Žiline U. H.. Informácie o tomto vzťahu som získala pôvodne od anonymného
zdroja, ktorý mi doručil poštou kópiu návrh na rozvod podaného na OS v Žiline manželkou P.. P. Z. P..
V návrhu Polková odôvodňuje žiadosť o rozvod mimomanželským vzťahom svojho manžela P.. P. s
menovanou U.. H.. Pravosť informácií som si overila zo zdroja na súde, ktorého meno si z odstupom
času už nepamätám. Potvrdil mi, že na súde je podaná taká žiadosť. Intímny vzťah medzi P. R. H.

mi potvrdili aj moje zdroje na polícii. Podľa týchto informácií sa medzi P. R. H. uskutočnilo viacero tel.
rozhovorov, poukazujúcich na ich intímny vzťah. Má to vyplývať z odposluchov, ktoré polícia realizovala
podľa mojich informácií v rámci akcie s názvom MEDVEĎ. Na potvrdenie týchto informácií si súd bude
musieť vyžiadať vyšetrovací spis od polície.

O rozvodovom spise samotnom nemám žiadne informácie a teda neviem, kde sa nachádza a kto s ním
manipuloval, ja som ho v rukách nemala. Skutočnosť, že pani Z. P. neskôr svoju žiadosť o rozvod stiahla
je vo vzťahu k informáciám v mojom článku irelevantná. V čase, keď článok vyšiel bola U. H. intímnou
priateľkou P. P. a na tom nemám čo meniť. Tvrdenie L.. P., že rozširujem nepravdivé informácie teda
považujem v tomto zmysle za nepravdivé“. /č. l. 207/.

Pred uvedeným súdom svedkyňa K. F. uviedla :
„Poučeniu som porozumela. Viem, čo je predmetom konania len zbežne. Navrhovateľku osobne
nepoznám. Od 1. 8. 2002 nie som zamestnaná, ale dovtedy som pracovala ako redaktorka týždenníka
Moment, a to vedúca oddelenia. Je pravdou, že ja som videla nejakú dvojstranu, nepoznám štruktúru

písania tlačív, ale myslela som si, že je to návrh na rozvod. Tento mi bol doručený poštou do redakcie,
kde nebol uvedený odosielateľ. Obálka prišla do redakcie na moje meno v obyčajnej obálke. V tom čase
som sa zaoberala záležitosťami okolo sudcu Polku, v novembri vyšiel článok, ale na tomto som ja robila
od leta, teda rozvodový návrh prišiel na jeseň v roku 1999. Tomuto som ja, ale neprikladala nejakú váhu,
v podstate išlo len o posilnenie informácií, ktoré som ja už mala. Bolo to pre mňa iba kritériom pravdy. Ja

som osobitný článok ohľadne súkromia sudcu Polku alebo jeho manželky nepísala. Viem, že som si to
založila medzi ostatné papiere, nepamätám si, kto tam bol, ktorá pošta túto zásielku doručovala, odkiaľ
to bolo. Nebol tam ani sprievodný text len kópia návrhu na rozvod. Túto som ja dala k dispozícii nášmu
právnemu zástupcovi ako dôkaz o tom, že som neklamala. Potom bol u neho. Rozvodový návrh som siprečítala, údaje som použila tak, že som sa raz v jenom článku, kde som písala o vile p. P. zmienila len o
tom, že sa hovorí, že má nejaké problémy v rodine, že má byť podaný návrh na rozvod, lenže k tomuto
nechce pristúpiť navrhovateľka, aby neprišla o majetok. V tom Čase, keď som písala tento článok tak

som už rozvodový návrh videla“. /č. l. 209/.
Z obsahu spisu Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčného odboru Banská Bystrica ČVS: UIS-40/IBB-
PO-2003, súd zistil, že sa v ňom nachádzajú nasledovné listiny:
1/ Text trestného oznámenia žalobcu podaného dňa 17. 1. 2003 je nasledovný:
„Vo veci Okresného súdu Bratislava III. sp., zn., 27C 11/00 na pojednávaní dňa 28. 11. 2002 svedkyňa

K. F. uviedla, že pri príprave článku o mne, ktorý bol uverejnený v týždenníku Moment v novembri 1999
získala materiál podľa jej názoru zaslaný z kancelárie Ministra vnútra P.. Tento materiál mal byť úradný
záznam z akcie „BLOK“. Záznam bol datovaný 5. 12.1998 bol adresovaný ministrovi P. bola to policajná
listina, ktorej autorom podľa svedkyne bol riaditeľ odboru finančnej polície v Žiline U. M.. Svedkyňa
citovala nasledovné údaje z tohto policajného materiálu:
„I. Z. úplne ovláda predsedu Okresného súdu v Žiline L.. P. P.. Sudca Polka má pred ukončením vilu

v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30.000.000,-Sk. Sudca, /hovorí sa stále o P./ v nedávnej kauze
nevzatia do väzby M.Š. R. G. - vydierači z Martina od podsvetia obdržal 500.000,-Sk a sudca Rybárik
500.000,-Sk pričom kontakt na sudcu zabezpečil L.. L. U..

Obsah tohto písomného materiálu je nepravdivý, hrubo ma uráža a som toho názoru, že konkrétna

osoba, ktorá ho spracovala a odoslala postupovala v rozpore so svojimi právomocami s úmyslom
spôsobiť mi morálnu ujmu. Som teda toho názoru, že je dané
dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu“.

2/ Text zápisnice o trestnom oznámení spísanej dňa 18. 3. 2003 so žalobcom je nasledovný:

„Ako som už povedal, dňa 17. 1. 2003 som písomne podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru do
Žiliny. Na obsahu svojho písomného oznámenia trvám. Pre doplnenie chcem uviesť, že som vychádzal z
informácií, ktoré vo svojej výpovedi uviedla vo veci Okresného súdu Bratislava III. sp., zn., 27C 11/00 na
pojednávaní dňa 28. 11. 2002 novinárka K. F.. autorka článku o mojej osobe v týždenníku Moment č. 47 z
19. 11. 1999. Ide o občianskoprávnu vec, v ktorej sa prejednáva moja žaloba na ochranu osobnosti proti

vydavateľovi týždenníka Moment, Perex a.s.. Ako účastník konania mám prístup k občianskoprávnemu
spisu. Osobne som bol tiež prítomný pri výsluchu K. F.. Predmetný úradný záznam svedkyňa K. F. fyzicky
na pojednávaní nepredložila, iba uviedla, že z neho čerpala informácie pre svoj článok. Obsah článku
som uviedol v mojom písomnom oznámení. Obsah úradného záznamu na pojednávaní čítala zo svojich
poznámok. O úradnom zázname som až do pojednávania nemal žiadnu vedomosť. Predpokladám, že

išlo o zbieranie informácií o mojej osobe tajnou políciou, a preto by bolo neobvyklé, keby som mal
vedomosť o existencii takéhoto úradného záznamu. K. F. uviedla, že tento materiál bol jedným zo zdrojov
jej informácií, na základe ktorých spracovala článok v týždenníku Moment, sama nespochybňovala jeho
existenciu. Tvrdila, že mala fyzicky k dispozícii kópiu tohto materiálu a ja nemám dôvod pochybovať
o existencii takéhoto úradného záznamu. Vo svojej výpovedi sa K. F. ešte zmieňuje o tom. že šéf

finančnej polície Kocúr nebol jediný policajt, ktorý naznačoval moje styky s podsvetím, z čoho vyplýva
jednoznačne,žeM.poskytovalinformácieK.F..Vtejtosituáciivyznievaajinýmspôsobommojepodanie,
ktoré bolo preverované Inšpekciou MV SR pod ČTS: UIS-79/IBB-PO-2002 a toto podanie bolo odložené.
V tejto súvislosti rozširujem moje podanie s tým, že predkladám policajnému orgánu ako listinný dôkaz
fotokópiu materiálu, ktorý na označenom pojednávaní predložila K. F. a pričom by znovu malo ísť o

policajnúlistinu.Ajtentomateriálobsahujenepravdivéinformáciezmôjhosúkromiaomojompracovnom
a súkromnom živote. K. F. tvrdila, že ide o policajnú listinu, kto bol autorom, neuviedla. K. F. uviedla, že
materiál, ktorý predkladám a ktorý sama predložila na pojednávaní, jej bol doručený poštou spoločne
s materiálom, ktorý je úradným záznamom z akcie „BLOK“. Nemám pochybnosti o tom, že aj v tomto
prípade ide o policajný materiál. Nasvedčuje tomu obsah ako i čiastočne nečitateľné oznámenie v

pravom hornom rohu, keď by malo ísť o prílohu nejakého spisu. Porovnaním obsahu článku v týždenníku
Moment č. 47 z r. 1999 s obsahom materiálov, ktoré predložila a ktorých obsah uviedla F., jednoznačne
vyplýva, že tieto materiály boli hlavným zdrojom informácií K. F.. Pretože sa jedná o nepravdivé o
nepravdivé informácie v konečnom dôsledku publikované v médiách, tieto informácie ma ako verejného
činiteľa aj ako súkromnú osobu poškodili. Preto sa podľa § 43 Trestného poriadku pripájam k trestnému

konaniu ako osoba poškodená.
Toto je všetko, čo by som chcel k veci povedať“.

3/ Text zápisnice o výsluchu svedkyne K. F. spísanej dňa 28. 4. 2003 je nasledovný:„K trestnému oznámeniu P. P., ktoré došlo dňa 17. 1. 2003 na OP Žilina chcem uviesť, že jeho formulácia
„... K. F. uviedla, že pri príprave článku o mne, ktorý bol uverejnený v týždenníku Moment v novembri
1999 získala materiál podľa jej názoru zaslaný z kancelárie Ministra vnútra P.“, je táto formulácia buď

nešikovne zoštylizovaná, alebo lživá, pretože som nikdy netvrdila, že som túto informáciu získala z
kancelárie ministra, pretože neviem odkiaľ som ju dostala. Viem iba, že na tom materiáli sa uvádza, že
je to úradný záznam pre pána ministra.
K zápisnici o trestnom oznámení spisovanej na UIS IO Banská Bystrica dňa 18. 3. 2003 chcem uviesť,
že taktiež považujem za nepresnú, resp. zavádzajúcu formuláciu že „... K. F. sa ešte zmieňuje o tom, že

šéf finančnej polície Kocúr nebol jediný policajt ktorý naznačoval moje styky s podsvetím, z čoho vyplýva
jednoznačnežeKocúrposkytovalinformácieK.F..“NikdysomnemohlatvrdiťžeM.miniečotakéhovoril,
pretože si nič také nepamätám a o Kocúrovom názore na L.. P. som sa dočítala až v úradnom zázname
„BLOK“. Naopak, spomínam si, že o P. F. M.E. nechcel vyjadrovať.
Riaditeľa OFK PPZ ZA plk., M. poznám osobne, myslím že sme sa stretli viac krát, chodievala som aj
na porady ministra z manažmentom odborov prezídia. Niekoľkokrát som ho navštívila v Žiline ohľadom

článkov, ktoré som pripravovala. Nespomínam si, či mi dával niekedy nejaké listiny, skôr myslím že
nie. Mala som z neho pocit, že nechce so mnou komunikovať a prijal ma len na niekoho odporučenie.
Pamätám si ho preto, že keď som sa pýtala na Polku, tak sa vyjadril v tom zmysle, že jeho útvar na tom
nerobí. Na to som mu povedala, že ako šéfa finančnej polície by ho malo zaujímať korupčné konanie
a prepojenie s podsvetím o ktorom sa hovorilo. Naše vzťahy sú doteraz chladné. Naposledy som sa

pokúsila s ním kontaktovať asi pred dvoma rokmi, avšak odmietol so mnou hovoriť. Jednoznačne tvrdím,
že úradný záznam z akcie „BLOK“ pod ktorým je on podpísaný nemám, od pána Kocúra. Odkiaľ ho
mám neviem uviesť a tiež som si neodložila žiadnu obálku. Väčšina materiálov mi bola doručovaná vo
všeobecnosti v obale alebo obálke cez podateľňu alebo priamo do kancelárie, bez toho aby som vedela
od koho to je, spravidla z vymazanými identifikačnými znakmi. Úradný záznam z akcie „BLOK“ mi mohli

poslať tiež aj spolu s uznesením o zastavení TS Františka Tótha o ktorom som tiež podrobne písala
v tom istom článku. Štyri pätiny listiny sa venujú kauze František Tóth nazvanej „BLOK“, a hodnoteniu
práce vyšetrovateľa B., P. sa spomína len v závere, pretože je s Z. v úzkom kamarátskom vzťahu.
Obsah úradného záznamu som využila pri písaní článku a listinu som založila k ostatným poznámkam
a materiálom. Fotokópiu uvedeného úradného záznamu prikladám k zápisnici.

Neviem sa vyjadriť odkiaľ som dostala listinu, ktorú som predkladala 28. 11. 2002 na pojednávaní OS
BA III.
Informácie k osobe L.. P. som zbierala niekoľko mesiacov od desiatok príslušníkov PZ z rozličných
úradov a z rozličných úrovní riadenia.
Obálky o ktorých som sa vyjadrila na pojednávaní dňa 28. 11. 2002 mi neprišli súčasne a neviem presne

určiť ich obsah. Nie som si istá, v akej časovej nadväznosti mi prišli. Neviem tiež, či listina, ktorú som
predložila súdu prišla v tejto obálke. Nemám dôvod si obálky odkladať, materiál hneď zakladám do
príslušného spisu k jednotlivým článkom, kvôli prehľadnosti“.

4/ Text zápisnice o výsluchu svedka U. M. spísanej dňa 10. 6. 2003 je nasledovný:

„K osobe:
Ako som uviedol riaditeľom OFP PPZ v Žiline som od 1. 4. 1991. Ministrom vnútra SR som bol
oslobodený od povinnosti mlčanlivosti rozhodnutím č. p. KM 2727-03 k podaniu svedeckej výpovedi k
veci trestného oznámenie L.. P. zo Žiliny. Policajný orgán UIS mi ozrejmil predmet mojej výpovedi a k
veci uvádzam nasledovné:

K. F. poznám z osobného stretnutia a môj vzťah k nej som ozrejmil vo svojej svedeckej výpovedi do
zápisnice v roku 2002 PO ÚIS PZ B. Bystrica p. M.. Nemám s ňou žiadny osobný vzťah, kontaktovala sa
na mňa telefonicky a na niekoľko pokusov som ju s pokynom nadriadeného prijal na osobnom stretnutí,
pretože sa bez objednania zrazu zjavila v mojich dverách kancelárie a z dôvodu galantnosti som ju
preto prijal. Toto mohlo byť asi v jesenných mesiacoch v roku 1999, toto však neviem presne. Pokyn

na jej prijatie som obdržal od nadriadených koncom roku 1998, respektíve začiatkom roku 1999. Od
tejto doby som sa jej snažil vyhýbať a po niekoľkých telefonických kontaktovaní na mňa som sa jej
úspešne vyhýbal, pretože som nemal záujem na medializovaní prípadu o ktorom chcela písať. Išlo o
prípad Clearing vo veci podozrivého I.. Z.. F. bola u mňa len chvíľu, pri rozhovore som jej neposkytol
žiadne písomné materiály a informácie, ktoré mi formou otázok ona kládla som jej nevyvracal ani som

jej ich nepotvrdzoval. Nijako som sa nevyjadroval k predmetnému prípadu, vyjadroval som sa len k
systémovým nedostatkom Trestného zákona a Trestného Poriadku. Ja som čítal jej článok Sudca na
odstrel uverejnený v Momente v roku 1999.Bol som prekvapený aké sú tam detailné informácie. Článok teraz vyzerá tak, ako by informácie získala
z prostredia FP v Žiline, toto však nie je pravda. Ako dôkaz predkladám aj článok z Momentu uvedenej
redaktorky pod názvom Nezvestná policajtka, kde F. disponovala a použila také detailné informácie v

danom prípade, ktoré musela získať len z policajného prostredia určite však nie z FP odboru Žilina.

Čo sa týka osoby L.. P., viem o koho sa jedná, osobne ho však nepoznám a stretol som sa s ním asi
len raz aj to náhodou.
Otázka:

Konala FP odbor Žilina voči L.. P. P. zo Žiliny ?
odpoveď:
Uvedená osoba v minulosti nebola a ani v súčasnom období nie je operatívne realizovaná tunajším
odborom FP Žilina.
otázka:
Sústreďoval OFP Žilina k osobe L.. P. informácie, alebo informácie k jeho majetkovými pomerom v rámci

iného prípadu?

odpoveď:
Nie jednoznačne nesústreďoval ani nesústreďuje ani v inom prípade.
otázka:

Existuje prípad Akcia „BLOK“ a o čo ide ?

odpoveď:
Áno akcia pod týmto názvom existovala, bola realizovaná KUV PZ v B. Bystrici v roku 1994 na základe
realizačného návrhu tunajšieho odboru vo veci pod. I. Z.. Išlo o trestnú vec podvodu § 250/1, 4 TZ a

išlo o podozrenie z podvodu v clearingovom zúčtovaní medzi SR a ČR po oddelení národných mien
začiatkom roku 1993. OFP Žilina vykonávala operatívne rozpracovaní pod názvom Akcia „BLOK“ pod
č. p. FP-0085-IV/95 a číslo realizačného návrhu FP-167-IV/94 zo dňa 31. 5. 1994.
poznámka PO:
Svedkovi bola predložená listina Úradný záznam z akcie „BLOK“ pre pána ministra.

otázka:
Kto je autorom uvedenej listiny?

odpoveď:
Túto listinu vidím druhý krát. Prvý krát mi ju ukázal sudca L.. E. z OS Žilina 3. 4. 2003, ktorého som

navštívil na jeho vyzvanie a tento mi uvedený dokument ukázal. K veci uvádzam, že dokument bol pod
rovnakým názvom, avšak napísaný na dvoch listoch, pričom na jednom liste bol napísaný obojstranne a
všimol som si nápadný rozdiel a to v názve, ktorý bol u E. podstatne natiahnutý do výšky asi dvojnásobne
oproti predloženému dokumentu a vybavujem si, že posledná strana textu bola kratšia mala asi jeden
odstavec cca 4 - 5 riadkov pod ktorým bola moja podpisová doložka nepodpísaná. Neviem posúdiť z

hľadiska obsahu, či sa dokumenty zhodujú. Kto je autorom predloženého dokumentu povedať neviem.
Je tam moja podpisová doložka, kde som však nie podpísaný. Nikdy by som ani listinu nepísal takým
spôsobom,žebyúdajopočtevýtlačkovaprílohyboliuvedenénaľavejstrane.Podľaspisovéhoporiadku
sa v zásade tento údaj píše vpravo a je to úplne samozrejmé. Podľa môjho názoru táto listina nie je
písaná policajtom, pretože takúto zásadnú chybu neurobí nikto, kto denne s týmto prichádza do styku.

Tiež uvádzam že nikdy som nepracoval s P. C. a teda takýto dokument som nemohol napísať. Je pravda,
že dokument s týmto názvom niekedy v decembri 1998 náš odbor predkladal riaditeľovi ÚFP Bratislava
na základe jeho pokynu. Listina po obsahovej stránke bola spracovaná na našom odbore, neviem sa
vyjadriť, ktorý pracovník ju spracoval v mojom mene, ja som ju však podpísal a predložil riaditeľovi p.
C.. F.. K tomuto však uvádzam, že listina, ktorú sme predkladali mala 5 strán jednostranného textu,

čo viem z protokolu písomností z ÚFP v Bratislave. Nepamätám si presne, ale čo sa týka obsahu
nami predkladaného dokumentu a listiny predloženej PO uvádzam, že niektoré skutočnosti uvedené
v predloženom dokumente PO ja predpokladám, že sa zhodujú s obsahom dokumentu, ktorý sme
predkladali riaditeľovi.
Ja som hľadal uvedený dokument aj na OFP v Žiline, tento však zaevidovaný nemáme z čoho vyplýva,

že som ho predložil v jednom výtlačku riaditeľovi. V protokole ani v doručovacej knihe sa o tomto záznam
nenašiel. Tiež pôvodný náš dokument nemal ani číslo písomnosti, bol to len podkladový materiál pre
riaditeľa. Išlo o obyčajnú písomnosť bez stupňa utajenia.otázka:
Kto prišiel do styku s uvedenou listinou na OFP Žilina, alebo inde?

odpoveď:
Toto presne uviesť neviem, išlo o obyčajnú písomnosť, neviem kto ju napísal. Mám za to, že som
dokument predložil osobne riaditeľovi pri nejakej služobnej ceste osobne. Kto prišiel do kontaktu s
listinou na ÚFP v Bratislave povedať neviem. Na ozrejmenie tiež uvádzam, že dokumenty za OFP Žilina
spravidla spracuje pracovníčka na sekretariáte na P.C. Ja som dal podriadenému pokyn na vyhľadanie

tohto dokumentu v elektronickej forme v pamäti P. C. tento však nenašiel, z čoho predpokladám, že
vzhľadom na nepotrebnosť uchovania sa toto vymazalo.
otázka:
Akým spôsobom sa táto listina dostala do dispozície K.. F.?
odpoveď:
neviem.

poznámka PO:
Svedkovi bola predložená listina o súpise majetkových pomeroch L.. P..
otázka:
odkiaľ pochádza uvedená listina, kto je jej autorom?

odpoveď:
neviem, túto listinu vidím prvý krát, neviem sa k nej vyjadriť ani po formálnej ani po obsahovej stránke.
Prečítal som si aj jej obsah a z určitosťou môžem potvrdiť, že listina nepochádza z OFP Žilina.
Chcel by som uviesť, že na základe predmetného článku boli podané v jednej veci dve trestné
oznámenia, v ktorých som bol vypočúvaný, čo okrem iného pociťujem ako negatívny tlak a hon na

moju osobu za výkon služobnej činnosti na OFP v Žiline a po tejto mojej svedeckej výpovedi zvažujem
konkrétne právne kroky na ochranu svojej osoby.
Bol som poučený o nárokoch na svedočné, toto si neuplatňujem.
Tojevšetkočokpredmetnejvecimôžempovedať,sobsahomzápisnicesúhlasímozmenuonidoplnenie
nežiadam, čo potvrdzujem aj svojim podpisom“.

5/ Text zápisnice o výsluchu svedka U. M. spísanej dňa 8. 8. 2003 je nasledovný:
Ako som už uviedol vypovedal som v tejto veci ako svedok dňa 10. 6. 2003 a všetko čo som uviedol
sa zakladá na pravde.

poznámka:

Svedkovi bola predložená z vyšetrovacieho spisu listina úradný záznam z akcie „BLOK“ pre pána
ministra na piatich stranách, ktorá bola súčasťou Vyšetrovacieho spisu ČVS:UIS-44/04-99 vedeného na
IO UIS PZ v Banskej Bystrici.

otázka:

Vyjadríte sa k tejto písomnosti, či sa jedná o fotokópiu originálu, ktorú ako ste uviedli ste predkladali
riaditeľovi F. a vyjadrite sa k jej obsahu, kde sa píše o L.. P., jeho osobných vzťahoch, majetkových
pomeroch a korupcii?

odpoveď:

Pretože je to už dávno, presne si nepamätám na túto písomnosť, ale pokiaľ sa k nej môžem vyjadriť jej
obsah zodpovedá tomu, čo som predkladal riaditeľovi F.. Nestávalo sa, že by som písomnosť, ktorá bola
spracovaná v mojom mene nepodpísal, preto ma prekvapuje, že táto nie je podpísaná. Ako som uviedol
v predchádzajúcej výpovedi, písomnosť som predkladal osobne buď na podateľňu UFP Bratislava,
respektíve priamo riaditeľovi. Akým spôsobom s listinou naložil povedať neviem, ale bola to listina ako

podklad pre ministra P., z toho predpokladám, že mala byť predložená ministrovi vnútra. Tento písomný
materiál na piatich stranách bol súhrn informácií o operatívnej situácii v zmysle N MV SR č. 8/1994 o
operatívno - pátracej činnosti, ktoré boli získané v zmysle zákona o Policajnom zbore z
dôvodu procesného vývoja prípadu Blok-clearing a útok na moju osobu. Na ozrejmenie uvádzam, že v
súvislosti s preverovaním uvedeného prípadu došlo k násilnému útoku na moju osobu, rodinu a majetok

kde mi vybuchol pred garážovými dverami rodinného domu 300 g TNT, pričom operatívne informácie
potvrdzovali, že výbuch má súvislosť s vývojom prípadu Blok-clearing.PrávezdôvoduuvedenéhovývojasituácieboliOFPZAzosumarizovanévšetkyoperatívneinformáciezo
všetkých operatívnych súčastí v žilinskom kraji, hlavne s prezidiálnymi útvarmi ako napr. odbor boja proti
organizovanej trestnej činnosti Žilina ktoré disponovali s relevantnými informáciami z vlastnej činnosti

a boli spracované do uvedenej listiny záznam z akcie „BLOK“ pre pána ministra. Znovu uvádzam, že
tento materiál bol spracovaný na základe pokynu riaditeľa UFP Bratislava p. F. a viem, že vyhodnotenie
operatívnej situácie k tejto veci si vyžiadal od neho minister P..

otázka:
vyjadríte sa k osobe p. P. a k údajom, ktoré sú v zázname o ňom uvedené?

odpoveď:
Ako som uviedol, išlo o vyhodnotenie celej operatívnej situácie k prípadu a v rámci získavania informácii

boli operatívnou cestou získané aj informácie k osobe p. P.. Tieto informácie majú len charakter
kriminálnej informácie získané od osôb konajúcich v prospech PZ, alebo z iných zákonných zdrojov v
zmysle Policajného zákona /operatívno-pátracia činnosť/.

Voči samotnej osobe L.. P. nemám nič, osobne sa nepoznáme bližšie. Samotný predpis č. 8/1994 o OPČ

vychádza z princípu viny. Na základe tohto princípu sa realizuje aj samotná činnosť operatívnych služieb,
pričom cieľom sústreďovania informácii je získanie konkrétnej operatívnej situácie k prípadu, respektíve
javu. Získavanie informácii s cieľom zistenia konkrétnej operatívnej situácie je základnou metódou práce
operatívnych zložiek. Pokiaľ boli získané informácie k osobe p. P. a súviseli s konkrétnym prípadom, boli
zákonite zapracované do operatívnej situácie. Neboli sústreďované k osobe P., ale v rámci operatívnej

situácie k vývoju akcie „BLOK“ a útoku na moju osobu.

6/ Text zápisnice o výsluchu svedka C.. L. F., P.., spísanej dňa 4. 9. 2003 je nasledovný:
„K veci by som uviedol, že v čase od októbra 1998 do 15. 3. 2002 som vykonával funkciu riaditeľa
Úradu finančnej polície SKaFP PPZ. K prípadu článku uverejneného v týždenníku Moment týkajúci

sa sudcu Okresného súdu v Žiline L.. P. by som uviedol, že tento článok som v tlači zaregistroval,
pričom s odstupom času si už nepamätám, na to, kedy presne bol tento článok zverejnený. Po prečítaní
uvedeného článku ma nenapadlo, že by zdrojom informácií tohto článku mohli byť služobné údaje
získanévrámcičinnostifinančnejpolície.Vedelsomotom,ženovinárkaK.F.mázdrojevpolícii,nakoľko
som vedel o tom, že sa menovaná zaoberala bezpečnostnou problematikou a často publikovala rôzne

obdobné články najmä s bezpečnostnou problematikou. Taktiež by som uviedol, že menovaná novinárka
ma počas vykonávania funkcie riaditeľa ÚFP jeden krát navštívila na mojom pracovisku, pričom si už
nepamätám, čo bolo obsahom vtedajšieho rozhovoru, ale určite táto návšteva nebola spojená s jej
článkom,ktoréhopredmetomjetentovýsluch.Pokiaľsipamätám,tátojejnávštevamalaskorejcharakter
spoločenskej návštevy.

K akcii „BLOK“, ktorá bola realizovaná Odborom finančnej polície Žilina by som uviedol, že viem o
realizácii tejto akcie, pričom by som uviedol že uvedená akcia sa na odbore v Žiline vykonávala niekedy
od roku 1993 alebo 1994. Okolo dokumentovania a vyšetrovania tohto prípadu bolo veľa problémov,
či už okolo obvineného v súvislosti s jeho vydávaním na základe medzinárodného zatykača o vydanie

z Brazílie, ako i zo stanoviskami príslušných štátnych orgánov o výške spôsobenej škody. Uvedené
informácie som vedel preto, lebo pred mojím nástupom do funkcie riaditeľa ÚFP som pracoval ako
riaditeľ analytického oddelenia a taktiež ako riaditeľ odboru finančného spravodajstva, ktorý mal na
starosti celú problematiku finančnej polície. Ja osobne som sa však na žiadnom úkone vykonávajúcom
v danej akcii nezúčastnil. Niekedy na prelome rokov 1998 a 1999 došlo k udalosti, kedy riaditeľovi

odboru finančnej polície v Žiline L.. U. M. neznámy páchateľ položil pred jeho rodinný dom v Skalitom
nástražný výbušný systém, pričom táto udalosť odštartovala šetrenie, ktorým boli získané neoficiálne
správy - poznatky, že L.. M. sa takýmto spôsobom vyhrážajú ľudia z prostredia I. Z., ktorý bol hlavným
podozrivýmvpredmetnejakcii„BLOK“.Totobolohlavnýmdôvodomnaspracovanie„Úradnéhozáznamu
k akcii „BLOK“ pre pána ministra“. Z mojej strany som informoval vtedajších funkcionárov PPZ a tiež

ma v tejto veci osobne prijal vtedajší minister vnútra G. P.. Jeho som požiadal o zabezpečenie ochrany
pracovníkov finančnej polície, ktorí pracovali na uvedenej akcii. Minister ma k tejto žiadosti požiadal
spracovať informáciu o akcii „BLOK“. Na základe tohto som dal L.. U. M. príkaz spracovať a predložiť
úradný záznam k tejto akcii. Riaditeľ odboru finančnej polície v Žiline mi následne spracoval záznama tento mi doručili na úrad na centrálu úradu. Neviem však uviesť s odstupom času, či bol uvedený
záznam doručený osobne alebo kuriérnou poštou, podľa mňa bol však s najväčšou pravdepodobnosťou
doručený osobne.

Na centrále ÚFP sa uvedený záznam zaprotokoloval, pričom s obsahom tohto úradného záznamu
sa mohli na centrále oboznámiť len sekretárka, pracovníčka protokolu, ktorá uvedený doklad
zaprotokolovala a prípadne okrem mňa ešte ďalší funkcionár, ak preberal uvedený záznam pri osobnom
doručení. Pri osobnom doručení tohto záznamu mohlo doručenie prebehnúť tak, že osoba, ktorá
tento záznam doniesla ju na pracovisku odovzdala sekretárke, ktorá ho následne dala príslušnému

funkcionárovi, ktorý bol momentálne na pracovisku a následne tento rozhodol o zaprotokolovaní
dokumentu. Takže okrem mňa sa s obsahom úradného záznamu mohli oboznámiť aj vyššie uvedení
pracovníci centrály. Ja som po obdržaní tohto záznamu tento záznam odovzdal ministrovi vnútra, s
odstupom času si už nepamätám, akým spôsobom bola z mojej strany listina doručená ministrovi vnútra,
či som ju priniesol osobne ministrovi ja, alebo to bolo prostredníctvom 1. viceprezidenta Imricha R. alebo
prezidenta PZ L. P.. Ďalej by som k veci uviedol, že obsah informácie spracovali pracovníci odboru Žilina,

ktorí konkrétne to uviesť neviem, ja som pri spracovávaní tohto záznamu nijako nezasahoval do jeho
obsahu ani neviem uviesť odkiaľ boli čerpané všetky informácie uvedené v jej obsahu.
Ďalej by som uviedol, že mi boli predložené k nahliadnutiu trojstranový „Úradný záznam k akcii „BLOK“
pre pána ministra“ z 5. 12. 1998, ktorý bol predložený na OS Bratislava III K. F. a obsahovo ten istý ale
päťstranový úradný záznam, na ktorom je prezenčná pečiatka ÚPP s dátumom 20. 1. 1999 zaevidovaný

pod Č. p.: PPZ-64/KFP-ÚFP-99. K uvedeným listinám by som uviedol, že tieto listiny som si porovnal
a zistil som, že sú obsahovo zhodné, akurát formálne sú inak spracované. Ďalej by som uviedol, že
nemám vedomosť o tom, kde bol vytvorený úradný záznam, ktorý použila pred súdom novinárka K. F.,
tento doklad vidím po prvý krát. K informáciám, ktoré sa v daných záznamoch dotýkajú sudcu OS Žilina
L.. P., by som uviedol, že k týmto som sa neinformoval u pracovníkov z odboru v Žiline na ich pôvod,

myslím si však že hlavný zdroj boli informácie získané operatívnou cestou.

To je všetko, čo by som k danej veci uviedol“.

7/ Text „úradného záznamu plk. JUDr. Miroslava Kocúra z telefonického a osobného kontaktu so sudcom

OS v Žiline p. L.. E.“ zo dňa 3. 4. 2003, Č. p.: PPZ-50-10/KFP-ÚFP-ZA-2003 adresovanom Úradu
finančnej polície SKFP PPZ Bratislava je nasledovný:
„Dňa 31. 3. 2003 asi o 14:00 hod. zavolal sudca OS v Žiline p. L.. E. na sekretariát odboru SKFP PPZ
Žilina stým, že chce rozprávať s riaditeľom odboru p. M.. Nakoľko som nebol na pracovisku p. sudca
zanechal odkaz, že ma bude volať nasledujúci deň t.j. 1. 4. 2003 o 9:00 hod., čo sa aj stalo.

Pán L.. E. ma oslovil s tým, že včera mal také jedno pojednávanie a na tom pojednávaní vypočul jednu
svedkyňu v rámci svedeckej .výpovede, kde ja ako riaditeľ odboru FP píšem, že on ako sudca mal
dostať 500.000,-korún, nejaký úplatok od L.. L. U., píšem to ministrovi vnútra, je to z 5. 12. 1998, že
sa to až včera dozvedel, strašne ostal prekvapený, dotazoval sa novinárky, že ako sa k tomu dostala,

pričom táto uviedla, že má také zdroje, proste, že sa k tomu dostala, „... pre boha, že ak Vám to dal
nejaký príslušník, tak musel porušiť nejakú svoju právomoc ...“, aj keď som napísal, ako je to možné,
že sa k tomu nejaká novinárka dostala, odkiaľ mám také nezmyselné informácie. Úradný záznam z
akcie „BLOK“ pre p. ministra z 5. 12. 1998, asi na 3 strany popísaných kadejakých mojich písomných
usmernení, že keď píšem takéto veci p. ministrovi, že on zobral 500.000,-korún tak mi pekne ďakuje,

dáva mi to na vedomie, ak budem také niečo písať, treba si to overiť. Na môj dotaz, či môže povedať o
akú novinárku sa jedná, p. L.. E. odpovedal, že K. F., aby som sa zastavil, dá mi to k nahliadnutiu, že to
odfotil z originálu, ktorý mala p. F., originál si chcela nechať, čo povedal, že je v poriadku. Mrzí ho, že
novinár môže mať takéto veci, ako to na Polícii teda máme ... .

Dňa 3. 4. 2003 o 14:00 hod. po dohode som navštívil p. L.. E. na pracovisku. Predložil mi k nahliadnutiu
fotokópiu dokumentu, ktorý ako uviedol sám vyhotovil z predloženého originálu p. F. a rozhovor zhruba
prebiehal, počas môjho štúdia dokumentu, nasledovne:
... či som sa chcel očistiť týmto spôsobom, prečo som to nerealizoval okamžite, bude sa brániť, pripúšťa,
že kto robí, robí aj chyby, ak to vysvetlím ..., bude sa brániť ..., ak to bolo sprostredkované, prečo sme

ho nezatkli, že píšem znôžku lôž ..., vyjadril osobné rozhorčenie, aj napriek mojej výhrade si p. L.. E.
nahral celý rozhovor s tým, že ja si robím poznámky. Hlavne naliehal, aby som sa vyjadril, či som to
písal, čo som mu zdôvodňoval, že text sa javí, že áno, je možné, avšak nie som podpísaný v doložke,
na fotokópii je vypísaná celá moja podpisová „riaditeľ odboru FP Žilina, pplk. L.. U. M.“, ale podpischýba, že nie som mu v tejto situácii uviesť, čo žiada, uviedol som, že to vidím ako vážnu vec a budem
informovať nadriadených s tým, že oficiálne vyžiadame predmetný dokument, aby sme boli schopní
posúdiť vec, pretože v systéme odboru dokument pod oznámeným názvom nebol nájdený. Dokument

mal dve strany, pričom prvý list mal text na oboch stranách. Pán L.. E. dôrazne uviedol, že sa bude brániť
a podľa trestného oznámenia za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a žalobu na ochranu
osobnosti. Pán L.. E. rieši žalobu podanú p. L.. B. na ochranu osobnosti za rovnaký článok, ako p. JUDr.
Polka Pavol, ktorý bol publikovaný v Momente p. K. F. v roku 1999.

Stanovisko:
Tunajší odbor FP Žilina po následnom výbuchu TNT pred garážovými dvermi môjho rodinného domu, bol
vtedajším ministrom vnútra p. P. prostredníctvom riaditeľa ÚFP Bratislava p. C.. F. požiadaný o súhrnnú
informáciu k akcii „BLOK“ - teda k Ing. I. Z. a to jednak k realizovaným jednaniam s KUV Žilina, ako aj
operatívne informácie k C.. I. Z. a jeho stykom.

Predmetný pokyn bol realizovaný, materiál bol predložený v decembri 1998 riaditeľovi ÚFP Bratislava
aj s prílohami. Tento materiál bol predložený p. ministrovi. V tomto období nie je zrejmé, či ide o rovnaký
materiál, alebo nie.

Asi v mesiaci apríl 2002 som bol vypočúvaný vyšetrovateľom inšpekcie MV v Žiline z dôvodu, že L.. P.

P., sudca OS v Žiline podal na moju osobu trestné oznámenie, pre podozrenie zo spáchania trestného
činu podľa § 206 a 158 TZ, na tom základe, že p. F. uviedla, že informácie, publikované v článku o L..
P. má z okruhu pracoviska odboru FP Žiliny, ktoré vtom čase bol riaditeľ L.. U. M.. Predpokladám, že p.
F. toto uviedla na súde pri riešení žaloby podanej pánom L.. P. na ochranu osobnosti. Vec vyšetrovateľ
v zmysle § 159 TZ odložil.

Na základe vpredu uvedených informácii možno konštatovať, že ide o premyslené kroky proti
ministerstvu vnútra a súčasne mojej osobe, o čom svedčí aj dožiadanie z OS Bratislava III. (viď príloha).

Navrhujem oficiálne vyžiadať predmetný materiál z OS v Žilina aj s návrhom žaloby, stanoviskom

žalovanej strany a vývojom predmetného sporu, za účelom zhodnotenia predmetného dokumentu a
zaujatia stanoviska.

Riaditeľ odboru Žilina

ÚFP SKFP PPZ
plk. L.. U. M.

8/ Text „Úradného záznamu k akcii „BLOK“ pre pána ministra“ predloženého Zitou Sujovou je

nasledovný:

„V Žiline dňa 5. 12. 1998

Počet výtlačkov:
Výtlačok č.:
Prílohy:

Úradný záznam k akcii „BLOK“

pre pána ministra
Dňa 12. 11. 1998 asi o 9:00 hod. som bol pozvaný riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania PZ v Žiline,
plk. L.. L. M. ku konzultácii podnetu, ktorý obdržal Krajský úrad vyšetrovania vo veci podozrenia z
úverového podvodu. Za Odbor finančnej polície Žilina sa konzultácie taktiež zúčastnil starší referent
špecialista Odboru FP mjr. Ing. D. M.. Za Krajský úrad vyšetrovania PZ Žilina bol prítomný aj zástupca

riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania PZ pplk. L.. P. Š..
Po stanovení úloh a postupu o úverovom podvode riaditeľ KUV PZ Žilina plk. L.. L. M. konštatoval
nespokojnosť v trestnej veci I. Z., ČVS:VP-145/30-94 s poukazom, že konečná práca KUV a OFP Žilina
šla tak povediac „naprázdno“, nakoľko vyšetrovateľ svojim uznesením zo dňa 29. 10. 1998 podľa § 172,ods., 1. písm., b/ Trestného poriadku zastavil, pričom kritika riaditeľa bola smerovaná na Odbor FP Žilina.
Za Odbor FP Žilina som konštatoval, že zo strany Odboru FP Žilina bolo vykonané takmer maximálne
úsilie k úspešnému zdokumentovaniu podozrenia z trestnej činnosti menovaného v zmysle § 250, ods.,

1, 4 Trestného zákona, avšak organy činné v trestnom konaní nevyužili všetky možnosti dané zákonom
a trestným poriadkom, prípadne obchodným zákonníkom a že si myslím že podnet na začatie trestného
stíhania veci podozrivému C.. I. Z., ktorý bol zaslaný Odborom FP Žilina pod č. p.:FP-167/IV-94 zo dňa
31. 5. 1994 bol oprávnený na základe získaného dokumentačného materiálu operatívneho charakteru.
Riaditeľ KÚV PZ Žilina privolal ku kauze „Z.“ vedúceho Ekonomického odboru vyšetrovania KÚV PZ

Žilina, pplk. L.. L. B., ktorý vyšetroval uvedenú kauzu a ako už bolo konštatované svojím uznesením zo
dňa 29. 10. 1998 trestné stíhanie zastavil.
Riaditeľ KÚV Žilina kládol otázky mne, ako aj vyšetrovateľovi. V úvode mal výčitku na moju osobu, že
so donútil pracovníčku NBS SR, aby vyčíslila škodu vzniknutú finančnými operáciami „Z. R. Z. je treba
dať vysoké štátne vyznamenanie SR za to, že vlastne pre Slovenskú republiku zarobil na úkor Českej
republiky 120 mil. Sk.

Na základe takéhoto stanoviska mi bolo jasné, že riaditeľ KÚV Žilina plk. JUDr. L. M. bol účelovo
informovaný vyšetrovateľom PZ pplk. L.. L. B..

Moja argumentácia:
p. riaditeľ vyčíslenie škody v tomto prípade bolo od samého počiatku vykonané správne. Pracovníčku

NBS SR p. C.. B. som ničím nenútil, v rámci zákonných ustanovení táto škodu vyčíslila. Práve naopak
obvinený Z. sa p. C.. B. vyhrážal, fyzicky a psychicky, čo ju viedlo k tomu, že hľadala oporu u mňa. Ja
som Ing. B. ubezpečil, že sa nemusí báť, že zakiaľ žijem ja môže byť spokojná (tieto skutočnosti vie
aj vyšetrovateľ). K tomuto riaditeľ KÚV PZ Žilina smeroval otázky na pplk. L.. B., prečo na obvineného
nedal návrh na vzatie do väzby. Vyšetrovateľ nebol schopný odpovedať, uviedol že aj jemu sa obvinený

vyhrážal počas pobytu v Brazílii (to je skutočnosť).

obvinenie menovanému za trestný čin v zmysle § 146 Trestného zákona, avšak pri splnení podmienok
extradície, odvolávanie výpovedí svedkov, bez ďalšieho prešetrenia, nedostatočná resp. žiadna
súčinnosť daňových úradov SR a ČR, nezapojenie MF SR k vymáhaniu neoprávneného obohatenia
obchodno-právnou cestou.

Riaditeľ KÚV sám v tejto diskusii a argumentácii vyšetrovateľa a mojej dospel k názoru, že nespokojnosť
Odboru FP Žilina s postupom vyšetrovania a spôsobom ukončenia je oprávnená. Zároveň bolo
konštatované, že uznesenie o zastavení trestného stíhania je právoplatné a toto je možné napadnúť len
cestou mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle trestného poriadku.

Dňa 16. 11. 1998 pred mojím rodinným domom o 3:24 hod. vybuchol nástražný výbušný systém. Dňa
20. 11. 1998 zverejnil denník Práca rozhovor s mojou osobou ako poškodeným (viď príloha).

Dňa 26. 11. 1998 som požiadal riaditeľa KÚV Žilina, aby zorganizoval stretnutie s vyšetrovateľom pplk.
L.. B.. Stretnutie sa uskutočnilo o 14:30 hod. na Krajskom úrade vyšetrovania PZ Žilina, pričom prítomní

boli:
plk. L. M., P.. L.. P. Š. - zástupca riaditeľa KÚV PZ a pplk. L.. L. B. a ja. Na stretnutí som sa opýtal pplk.
L.. B., prečo nezvážil a podal I. Z. informáciu o tom, že som nespokojný s ukončením prípadu. Pplk.
L.. B. jednoznačne moju otázku odmietol a žiadal okamžitú konfrontáciu s C.. I. Z.. Na otázku riaditeľa
KÚV plk. M. akou formou oboznámil p. I. Z. s uznesením o zastavení trestného stíhania, či osobne alebo

poštou, pplk. L.. B. reagoval, že nevie, musí sa pozrieť do knihy.

Mal som dôveru k vyšetrovateľovi pplk. B. a na škodu veci som prišiel k poznaniu dosť neskoro, že
vyšetrovanie sa otočilo nezákonne v prospech obvineného, nakoľko ma vyšetrovateľ taktiež účelovo
informoval. Bol som vo vedomí, že vyšetrovanie skončí podaním návrhu prokurátorovi na podanie

obžaloby, síce nie v takej výške ako bola v začiatku vyšetrovania, ale aj tak, že to bude ods., 4 § 250
Trestného zákona. K poznaniu, že vyšetrovanie ide v prospech obvineného som dospel v mesiaci júl
1998.Ďalšia vec, ktorá súvisí s obvineným I. Z. je nedokončené vyšetrovanie, na ktorom sa podieľal tím č.
1 v roku 1994 - 1997. Údajne vec „visí“ na odpovedi z Brazílie v rámci extradičného konania (neviem
posúdiť).

Na margo veci:
- viaceré zdroje poukazujú, že I. Z. bol agentom SIS
- vyšetrovateľ pplk. L.. L. B. pravidelne udržiaval kontakty s p. Svěchotom
- okolnosti prepustenia I. Z. z väzby a vývoj kauzy viď. záznam z 20. 2. 1996 a z 6. 3. 1996.

- po prepustení z väzby I. Z. dňa 20. 3. 1996 pred dom I. Z. prišlo vozidlo Opel Omega ŠPZ BLA 95-75,
následne vozidlo odišlo na horský hotel Pančava, kde sa osádka stretla s I. Z. (2 muži). Bolo zistené,
že vozidlo patrilo Ministerstvu financií SR, konkrétne vrchnému riaditeľovi štátneho rozpočtu MF
SR p. B. (na Pančave bola veľkolepá oslava).
- I. Z. bol vrátený cestovný doklad a takto mohol voľne cestovať do ČR a inde a ovplyvňovať svedkov,
ktorí následne menili pôvodné výpovede.

- tunajší Odbor FP vypracoval dňa 6. 5. 1996 v mene vyšetrovateľa spis pre Krajskú prokuratúru v
Banskej Bystrici o právnu pomoc v Rusku a Ukrajine, k prevereniu osôb a podnikateľských subjektov,
čo má kľúčovú úlohu v prípade. Vyšetrovateľ tento úkon neuskutočnil, čo je výhodné pre obvineného
(viď príloha).
- I. Z. úplne ovláda predsedu Okresného súdu v Žiline L.. P. P.. Sudca P. má pred dokončením vilu

v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30 mil. Sk.
- sudca v nedávnej kauze (nevzatie do väzby M. R. G.Í. - vydierači z Martina) od podsvetia obdržal
500.000,-Sk a sudca E. 500.000,-Sk, pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát L.. L. U.K..
- pre informáciu v prílohe uznesenie o zastavení trestného stíhania.

Riaditeľ Odboru FP SKFP PPZ
odbor Žilina
pplk. L.. U. M.

9/Text„Úradnéhozáznamukakcii„BLOK“prepánaministra“predloženéhosudcomL..E.jenasledovný:

„V Žiline dňa 5. 12. 1998

Počet výtlačkov:
Výtlačok č.:
Prílohy:

Úradný záznam k akcii „BLOK“

pre pána ministra
Dňa 12. 11. 1998 asi o 9:00 hod. som bol pozvaný riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania PZ v Žiline,
plk. L.. L. M. ku konzultácii podnetu, ktorý obdržal Krajský úrad vyšetrovania vo veci podozrenia z
úverového podvodu. Za Odbor finančnej polície Žilina sa konzultácie taktiež zúčastnil starší referent
špecialista Odboru FP mjr. C.. D. M.. Za Krajský úrad vyšetrovania PZ Žilina bol prítomný aj zástupca

riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania PZ pplk. L.. P. Š..
Po stanovení úloh a postupu o úverovom podvode riaditeľ KUV PZ Žilina plk. L.. L. M. konštatoval
nespokojnosť v trestnej veci I. Z., ČVS:VP-145/30-94 s poukazom, že konečná práca KUV a OFP Žilina
šla tak povediac „naprázdno“, nakoľko vyšetrovateľ svojim uznesením zo dňa /vybielené/ podľa § 172,
ods., 1, písm., b/ Trestného poriadku zastavil, pričom kritika riaditeľa bola smerovaná na Odbor FP Žilina.

Za Odbor FP Žilina som konštatoval, že zo strany Odboru FP Žilina bolo vykonané takmer maximálne
úsilie k úspešnému zdokumentovaniu podozrenia z trestnej činnosti menovaného v zmysle § 250, ods.,
1, 4 Trestného zákona, avšak organy činné v trestnom konaní nevyužili všetky možnosti dané zákonom
a trestným poriadkom, prípadne obchodným zákonníkom a že si myslím že podnet na začatie trestného
stíhania veci podozrivému C.. I. Z., ktorý bol zaslaný Odborom FP Žilina pod č. p.:FP-167/IV-94 zo dňa

31. 5. 1994 bol oprávnený na základe získaného dokumentačného materiálu operatívneho charakteru.
Riaditeľ KÚV PZ Žilina privolal ku kauze „Tóth“ vedúceho Ekonomického odboru vyšetrovania KÚV PZ
Žilina, pplk. L.. L. B., ktorý vyšetroval uvedenú kauzu a ako už bolo konštatované svojím uznesením zo
dňa 29. 10. 1998 trestné stíhanie zastavil.Riaditeľ KÚV Žilina kládol otázky mne, ako aj vyšetrovateľovi. V úvode mal výčitku na moju osobu, že
so donútil pracovníčku NBS SR, aby vyčíslila škodu vzniknutú finančnými operáciami „Z. R. Z. je treba
dať vysoké štátne vyznamenanie SR za to, že vlastne pre Slovenskú republiku zarobil na úkor Českej

republiky 120 mil. Sk.
Na základe takéhoto stanoviska mi bolo jasné, že riaditeľ KÚV Žilina plk. L.. L. M. bol účelovo
informovaný vyšetrovateľom PZ pplk. L.. L. B..

Moja argumentácia:

p. riaditeľ vyčíslenie škody v tomto prípade bolo od samého počiatku vykonané správne. Pracovníčku
NBS SR p. C.. B. som ničím nenútil, v rámci zákonných ustanovení táto škodu vyčíslila. Práve naopak
obvinený Tóth sa p. C.. B. vyhrážal, fyzicky a psychicky, čo ju viedlo k tomu, že hľadala oporu u mňa.
Ja som C.. B. ubezpečil, že sa nemusí báť, že zakiaľ žijem ja môže byť spokojná (tieto skutočnosti vie
aj vyšetrovateľ). K tomuto riaditeľ KÚV PZ Žilina smeroval otázky na pplk. L.. B., prečo na obvineného
nedal návrh na vzatie do väzby. Vyšetrovateľ nebol schopný odpovedať, uviedol že aj jemu sa obvinený

vyhrážal počas pobytu v Brazílii (to je skutočnosť).

Dňa 16. 11. 1998 pred mojím rodinným domom o 3:24 hod. vybuchol nástražný výbušný systém. /
vybielené/ zverejnil denník /vybielené/ rozhovor s mojou osobou ako poškodeným (viď príloha).

boli:
plk. L. M., P.. L.. P. Š. - zástupca riaditeľa KÚV PZ a pplk. JUDr. Jozef Hrdina a ja. Na stretnutí som
sa opýtal pplk. L.. B., prečo nezvážil a podal I. Z. informáciu o tom, že som nespokojný s ukončením
prípadu. Pplk. L.. B. L.ednoznačne moju otázku odmietol a žiadal okamžitú konfrontáciu s C.. I. Z.. Na
otázku riaditeľa KÚV plk. M. akou formou oboznámil p. I. Z. s uznesením o zastavení trestného stíhania,

či osobne alebo poštou, pplk. L.. B. reagoval, že nevie, musí sa pozrieť do knihy.

Ďalšia vec, ktorá súvisí s obvineným I. Z. je nedokončené vyšetrovanie, na ktorom sa podieľal tím č.

1 v roku 1994 - 1997. Údajne vec „visí“ na odpovedi z Brazílie v rámci extradičného konania (neviem
posúdiť).

Na margo veci:
- viaceré zdroje poukazujú, že I. Z. bol agentom SIS

- vyšetrovateľ pplk. L.. L. B. pravidelne udržiaval kontakty s p. Svěchotom
- okolnosti prepustenia Františka Tótha z väzby a vývoj kauzy viď. záznam z 20. 2. 1996 a z 6. 3. 1996.
- po prepustení z väzby I. Z. dňa 20. 3. 1996 pred dom I. Z. prišlo vozidlo Opel Omega ŠPZ BLA
95-75, následne vozidlo odišlo na horský hotel Pančava, kde sa osádka stretla s Františkom Tóthom(2 muži). Bolo zistené, že vozidlo patrilo Ministerstvu financií SR, konkrétne vrchnému riaditeľovi
štátneho rozpočtu MF SR p. /vybielené/ (na Pančave bola veľkolepá oslava).
- I. Z. bol vrátený cestovný doklad a takto mohol voľne cestovať do ČR a inde a ovplyvňovať svedkov,

ktorí následne menili pôvodné výpovede.
- tunajší Odbor FP vypracoval dňa 6. 5. 1996 v mene vyšetrovateľa spis pre Krajskú prokuratúru v
Banskej Bystrici o právnu pomoc v Rusku a Ukrajine, k prevereniu osôb a podnikateľských subjektov,
čo má kľúčovú úlohu v prípade. Vyšetrovateľ tento úkon neuskutočnil, čo je výhodné pre obvineného
(viď príloha).

- I. Z. úplne ovláda predsedu Okresného súdu v Žiline L.. P. P.. Sudca P. má pred dokončením vilu
v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30 mil. Sk.
- sudca v nedávnej kauze (nevzatie do väzby M. R. G. - vydierači z Martina) od podsvetia obdržal
500 000,-Sk a sudca E.E. 500 000,-Sk, pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát /vybielené/.
- pre informáciu v prílohe uznesenie o zastavení trestného stíhania.

Riaditeľ Odboru FP SKFP PPZ
odbor Žilina
pplk. L.. U. M.“

10/ Text „Úradného záznamu k akcii „BLOK“ pre pána ministra“ na piatich stranách ktorá bola súčasťou
spisu ČVS:UIS-44/04-99 vedeného na IO UIS PZ Banská Bystrica je nasledovný:

„ v Žiline dňa 5. 12. 1998

Počet výtlačkov:
Výtlačok č.:
Prílohy:

Úradný záznam k akcii „BLOK“
pre pána ministra

Dňa 12. 11. 1998 asi o 9:00 hod. som bol pozvaný riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania PZ v Žiline,
plk. L.. L. M. ku konzultácii podnetu, ktorý obdržal Krajský úrad vyšetrovania vo veci podozrenia z
úverového podvodu. Za Odbor finančnej polície Žilina sa konzultácie taktiež zúčastnil starší referent
špecialista Odboru FP mjr. Ing. Ondrej Kováč. Za Krajský úrad vyšetrovania PZ Žilina bol prítomný aj
zástupca riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania PZ pplk. L.. P. Š..

Po stanovení úloh a postupu o úverovom podvode riaditeľ KUV PZ Žilina plk. L.. L. M. konštatoval
nespokojnosť v trestnej veci I. Z., ČVS:VP-145/30-94 s poukazom, že konečná práca KUV a OFP Žilina
šla tak povediac „naprázdno“, nakoľko vyšetrovateľ svojim uznesením zo dňa 29. 10. 1998 podľa § 172,
ods., 1, písm., b/ Trestného poriadku zastavil, pričom kritika riaditeľa bola smerovaná na Odbor FP Žilina.
Za Odbor FP Žilina som konštatoval, že zo strany Odboru FP Žilina bolo vykonané takmer maximálne

úsilie k úspešnému zdokumentovaniu podozrenia z trestnej činnosti menovaného v zmysle § 250, ods.,
1, 4 Trestného zákona, avšak organy činné v trestnom konaní nevyužili všetky možnosti dané zákonom
a trestným poriadkom, prípadne obchodným zákonníkom a že si myslím že podnet na začatie trestného
stíhania veci podozrivému C.. I. Z., ktorý bol zaslaný Odborom FP Žilina pod č. p.:FP-167/IV-94 zo dňa
31. 5. 1994 bol oprávnený na základe získaného dokumentačného materiálu operatívneho charakteru.

Riaditeľ KÚV PZ Žilina privolal ku kauze „Z. vedúceho Ekonomického odboru vyšetrovania KÚV PZ
Žilina, pplk. L.. L. B., ktorý vyšetroval uvedenú kauzu a ako už bolo konštatované svojím uznesením zo
dňa 29. 10. 1998 trestné stíhanie zastavil.
Riaditeľ KÚV Žilina kládol otázky mne, ako aj vyšetrovateľovi. V úvode mal výčitku na moju osobu, že
so donútil pracovníčku NBS SR, aby vyčíslila škodu vzniknutú finančnými operáciami „Z. R. Z. je treba

dať vysoké štátne vyznamenanie SR za to, že vlastne pre Slovenskú republiku zarobil na úkor Českej
republiky 120 mil. Sk.
Na základe takéhoto stanoviska mi bolo jasné, že riaditeľ KÚV Žilina plk. L.. L. M. bol účelovo
informovaný vyšetrovateľom PZ pplk. L.. L. B..Moja argumentácia:
p. riaditeľ vyčíslenie škody v tomto prípade bolo od samého počiatku vykonané správne. Pracovníčku

NBS SR p. C.. B. som ničím nenútil, v rámci zákonných ustanovení táto škodu vyčíslila. Práve naopak
obvinený Tóth sa p. C.. B. vyhrážal, fyzicky a psychicky, čo ju viedlo k tomu, že hľadala oporu u mňa.
Ja som C.. B. ubezpečil, že sa nemusí báť, že zakiaľ žijem ja môže byť spokojná (tieto skutočnosti vie
aj vyšetrovateľ). K tomuto riaditeľ KÚV PZ Žilina smeroval otázky na pplk. L.. B., prečo na obvineného
nedal návrh na vzatie do väzby. Vyšetrovateľ nebol schopný odpovedať, uviedol že aj jemu sa obvinený

vyhrážal počas pobytu v Brazílii (to je skutočnosť).

extradície, odvolávanie výpovedí svedkov, bez ďalšieho prešetrenia, nedostatočná resp. žiadna
súčinnosť daňových úradov SR a ČR, nezapojenie MF SR k vymáhaniu neoprávneného obohatenia
obchodno-právnou cestou.

Riaditeľ KÚV sám v tejto diskusii a argumentácii vyšetrovateľa a mojej dospel k názoru, že nespokojnosť

Dňa 16. 11. 1998 pred mojím rodinným domom o 3:24 hod. vybuchol nástražný výbušný systém. Dňa

20. 11. 1998 zverejnil denník Práca rozhovor s mojou osobou ako poškodeným (viď príloha).

P.. L. M., P.. L.. P. Š. - zástupca riaditeľa KÚV PZ a pplk. L.. L. B. a ja. Na stretnutí som sa opýtal pplk.
L.. B., prečo nezvážil a podal Františkovi Tóthovi informáciu o tom, že som nespokojný s ukončením
prípadu. Pplk. L.. B. jednoznačne moju otázku odmietol a žiadal okamžitú konfrontáciu s C.. I. Z.. Na
otázku riaditeľa KÚV plk. M. akou formou oboznámil p. I. Z. s uznesením o zastavení trestného stíhania,
či osobne alebo poštou, pplk. L.. B. reagoval, že nevie, musí sa pozrieť do knihy.

Trestného zákona. K poznaniu, že vyšetrovanie ide v prospech obvineného som dospel v mesiaci júl
1998.

posúdiť).

Na margo veci:
- viaceré zdroje poukazujú, že I. Z. bol agentom SIS
- vyšetrovateľ pplk. L.. L. B. pravidelne udržiaval kontakty s p. Svěchotom

- okolnosti prepustenia I. Z. z väzby a vývoj kauzy viď. záznam z 20. 2. 1996 a z 6. 3. 1996.
- po prepustení z väzby I. Z. dňa 20. 3. 1996 pred dom I. Z.prišlo vozidlo Opel Omega ŠPZ BLA 95-75,
následne vozidlo odišlo na horský hotel Pančava, kde sa osádka stretla s I. Z. (2 muži). Bolo zistené,
že vozidlo patrilo Ministerstvu financií SR, konkrétne vrchnému riaditeľovi štátneho rozpočtu MF
SR p. B. (na Pančave bola veľkolepá oslava).

- I. Z. bol vrátený cestovný doklad a takto mohol voľne cestovať do ČR a inde a ovplyvňovať svedkov,
ktorí následne menili pôvodné výpovede.
- tunajší Odbor FP vypracoval dňa 6. 5. 1996 v mene vyšetrovateľa spis pre Krajskú prokuratúru v
Banskej Bystrici o právnu pomoc v Rusku a Ukrajine, k prevereniu osôb a podnikateľských subjektov,čo má kľúčovú úlohu v prípade. Vyšetrovateľ tento úkon neuskutočnil, čo je výhodné pre obvineného
(viď príloha).
-FrantišekTóthúplneovládapredseduOkresnéhosúduvŽilineL..P.P.. SudcaP.mápreddokončením

vilu v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30 mil. Sk.
- sudca v nedávnej kauze (nevzatie do väzby M. R. G.M. - vydierači z Martina) od podsvetia obdržal
500 000,-Sk a sudca Rybárik 500 000,-Sk, pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát L.. L. U..
- pre informáciu v prílohe uznesenie o zastavení trestného stíhania.

Riaditeľ Odboru FP SKFP PPZ
odbor Žilina:
pplk. L.. U. M.

11/ Podľa overenej fotokópie strany 61 jednacieho protokolu neutajovaných písomností zaslaného
Úradom finančnej polície SKFP PPZ, Račianska 45, 812 72 Bratislava dňa 19. 6. 2003 ako prílohu
písomnosti Č. p.: PPZ-605-2/KFP-ÚFP-2003 Ministerstvu vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ,
Inšpekčný odbor Banská Bystrica k ČVS:ÚIS-40/BB-PO-2003, bolo zaevidované „dňa 20. 1.“ pod „Č. p.
4“ „odstúpenie podania OFP-ŽILINA, vlastný, 5. 12., počet listov 5, pridelené 20. 1., BITTNER, vybavené

21. 1., pridelením Odboru pre boj s korupciou, počet listov 7, uschovacia lehota 5/2001, zničené 27.
Máj 2001.“

12/ Text listiny predloženej žalobcom je nasledovný:
„S úplatkárstvom je už dlhšiu dobu spájaná osoba L.. P. P., predseda Okresného súdu v Žiline, čo

mu hlavne umožňuje výkon jeho povolania. Okrem iného zarába hlavne na tom, že neberie do väzby
bossov podsvetia, neodôvodnene prepúšťa z väzby, výroky o treste sú niekedy až smiešne, a hlavne,
ako predseda ovplyvňuje sudcov pri ich rozhodovaní a on stojí v úzadí.

Jeho veľmi dobrú finančnú situáciu prezrádza aj stavba rodinného domu v hodnote 18 až 20 miliónov

Sk, ktorý si dal postaviť, no nemohol naň za svoj život poctivou prácou zarobiť.

Dôkazy:
1. / Nákup pozemku asi za 1,3 mil. Sk.
2. / Firme TRIOS spol. s.r.o. Žilina za hrubú stavbu zaplatil 13 miliónov Sk.

3. / Firme ŠOTT Bardejov za zdravotechniku /vane, vírivky a pod./ sumu asi 1,2 milióna Sk.
4. / Firme BALNEO MOND Prievidza, majiteľ pán Guyenes za bazén okolo 1 milióna Sk.
5. / Firme Záhradníctvo BOUŠE Divina okr. Žilina asi 1 milión Sk za sadové úpravy, kríky, zavlažovací
systém a pod.
6. / Vnútorné vybavenie sa hodnotí ako „luxus“ napr. 4 ks najnovšie farebné televízory, svietidlá,

kvetinová výzdoba, elektronika /hifi veže, videá, satelit a pod./, všetky nábytky robené na mieru atď., sa
odhaduje na niekoľko miliónov.
7. / Na výstavbe rodinného domu a úprave okolia sa zúčastnili ešte iné firmy, no rozsah prác a výška
fakturácie nie je známa.

Najväčšiu obavu má z toho, že ako sudca bude teraz musieť robiť daňové priznanie. Z toho dôvodu
chce novopostavený rodinný dom prepísať na rodičov.

karnevale. Návšteva erotických salónov, reštauračný spôsob života. Ani sudcovský plat nepostačuje na
takýto nákladný život.

v tom okruhu, kde sa to realizuje.

Pri voľbách predsedov okresných súdov sa ukázal ako pravý „mečiarovec“. Ako protikandidátka vo
voľbách sa mu postavila jeho podpredsedníčka pre civil pani Potocká a získala len 5 hlasov. Keď saPolka stal predsedom, tak podpredsedníčku zbavil funkcie, čo odôvodnil tým, že už dvoch podpredsedov
pre civil nepotrebuje.

Treba tomu urobiť koniec, zbaviť ho funkcie predsedu a potom sa o jeho „ťahoch“ rozhovoria aj ostatní
sudcovia.“

Z obsahu spisu ČVS:ORP-140/1-OVK-B1-2000So OR PZ Bratislava I. ÚJKP vo veci obvinených K. F. R.
P.. W. M. za trestný čin ohovárania podľa § 206 ods., 1, ods., 2 Trestného zákona súd zistil, že sa v ňom

nachádza i zápisnica o výsluchu svedka L.. C. R. spísaná dňa 20. 1. 2004, ktorej text je nasledovný:
„Niekedy koncom roku 1999, ale na mesiac si nespomínam, sa v budove Ministerstva vnútra SR na
PribinovejulicivBratislaveuskutočnilatlačovákonferencianaktorejsomsazúčastnil,poskončeníktorej
ma oslovila redaktorka K. F. s tým, že má záujem o nejaké informácie, ale vzhľadom na odstup času už
neviem čo konkrétne vtedy chcela vedieť, myslím však, že išlo jej o nejaké informácie týkajúce sa vtedy
obvineného I. Z. zo Žiliny, ktorý bol v tom období vydaný brazílskymi trestnými orgánmi na Slovensko.

Tu bol vzatý do väzby a po určitom čase bol prepustený z väzby. Toto dosť dlho rezonovalo v spoločnosti
a skúmali sa aj spojitosti menovaného ku kompetentnému sudcovi, ktorý vo veci väzby rozhodoval. O
koho išlo to neviem. V súvislosti s Okresným súdom v Žiline ešte vyšlo najavo i zadržanie sudcu tohto
súdu L.. Y. trestnými orgánmi Českej republiky v Ostrave v súvislosti s nepriamym úplatkárstvom alebo
podplácaním, čo už presne neviem. K. F. som povedal že sa jej ozvem keď budem mať voľný čas.

O nejaký čas po spomínanej tlačovej konferencii, ale skutočne neviem ako dlho som ju nechal čakať, ma
navštívila v mojej kancelárii na Prezídiu PZ na Vajnorskej ulici. Jej zámer bol, aby sa dozvedela bližšie
informácie o prepustení Františka Tótha z väzby. Bližšie okolnosti o tomto prepustení som nevedel a
keďže som sa od nej dozvedel, že pre týždenník Moment pripravuje nejaký článok v súvislosti s I. Z.
tak som ju požiadal o odklad zverejnenia, aby sme mohli vykonávať operatívne úkony a nevzbudili sme

pozornosť záujmových osôb.
Ja neviem, aké informácie mala K. F. vtedy o tomto k dispozícii resp. s akými informáciami disponovala
a ani odkiaľ ich mala. Z jej vyjadrovania bolo zrejmé, že disponuje s obsiahlou informáciou zo
spoločenského života zo Žiliny, mám na mysli, že vedela o vtedajších vzťahoch predsedu Okresného
súdu v Žiline L.. P. na podnikateľské prostredie, v ktorom sa pohyboval okrem iných a spomínaný I.Š. Z..

Tiež som sa od nej v rámci rozhovoru dozvedel, že má vedomosti o tom, že policajné útvary vykonávajú
operatívnu činnosť k prevereniu určitých protiprávnych skutkov a preto som jej to nemohol vyvrátiť a
nechcel som ju klamať ako novinárku, pretože je to v rozpore so zásadami slušnej spolupráce s médiami,
ktoré sprostredkovávajú informácie pre verejnosť a postupoval som podľa získaných poznatkov z
absolvovaného kurzu zameraného na komunikáciu s verejnosťou a médiami organizovanom pre vyšších

policajných dôstojníkov v USA. Preto bola tá moja požiadavka aby pozdržala zverejnenie svojho
pripravovaného článku. Tiež neviem uviesť, odkiaľ mala tieto vedomosti. Potom sa mi K. F. ešte ozvala
viackráttelefonicky,jasomjuprosilotrpezlivosťvozverejneníčlánku,onapotomtentočlánokvčasopise
Moment zverejnila, čomu som nemohol zabrániť.
Podotýkam, že počas tohto rozhovoru ja som redaktorke K. F. nehovoril o tom, že ktoré útvary

vykonávajú operatívne rozpracovanie, tobôž nie o metódach, formách a prostriedkoch využívaných
v rámci operatívneho rozpracovania. Tieto vždy určuje individuálne operatívny pracovník, alebo jeho
bezprostredný nadriadený.

Opakujem, že redaktorka K. F. počas predmetného rozhovoru a ani nikdy predtým ani potom odo mňa

nedostala žiadny písomný dokument, nemala možnosť nahliadnuť do mojich písomných dokumentov
ohľadne osoby L.. P..

Čo sa týka záznamu o zaznamenaných telekomunikačných hovoroch, tieto dostáva k dispozícii vo
fonickej alebo v písomnej forme zodpovedný pracovník poverený rozpracovaním. Ja som nemal k

dispozícii a ani som nedostával k nahliadnutiu tzv. ZON-ky od zodpovedného pracovníka, nepotreboval
som detailne poznať obsahy telekomunikačných rozhovorov. Pre mňa stačila informácia od riaditeľa
odboru alebo od riaditeľa úradu, či stanovený cieľ ohľadne dokumentovania podozrenia trestnej činnosti
sa darí alebo nedarí úspešne plniť. Ďalší zdroj informácii pre mňa ohľadne tohto prípadu boli správy
alebo informácie, ktoré boli poskytnuté pre nadriadené orgány, ktoré som signoval.

Viac nemám k predmetu výpovede t.j. k obsahu rozhovoru medzi mnou a redaktorkou K. F. čo uviesť, nič
som vedome nezamlčal a ani nepravdivo neuviedol. Zo strany policajného orgánu ani osoby prítomnej
pri čítaní a podpise výpovede nebol na mňa vyvíjaný žiaden nátlak v nijakom štádiu môjho výsluchu“.V uvedenom spise sa nachádza i zápisnica o výsluchu svedkyne K. F. spísanej dňa 8. 4. 2004, ktorej
text je nasledovný:

„Ja sa tak pamätám, že v priebehu roka 1999 si ma zavolal vtedajší viceprezident Policajného zboru pán
R. a spýtal sa ma, či je pravda, že zbieram informácie o sudcovi P. zo Žiliny. Zrejme som odpovedala v
tom zmysle že áno a že mám už dosť informácii na to aby som mohla napísať o ňom článok, ktorý by
mohol vyjsť v časopise Moment v priebehu troch týždňov.

Vtedy ma pán R. požiadal, aby som článok nenapísala. Keďže nikdy predtým takýmto spôsobom
nezasahoval do mojej práce, pýtala som sa na dôvod jeho požiadavky. Povedal mi niečo v tom zmysle,
že osoba pána Polku je aj predmetom záujmu polície a že by, som tým výrazne mohla narušiť nejaké
úkony resp., vyšetrovanie.

Ja som mala na napísanie článku dostatok informácii a nezávisela som na žiadnych informáciách od

pána R., ktoré mi ani neposkytol. Nemohol a ani nepovedal mi žiadne podrobnosti, ale ako novinárka
som sa ho snažila primäť k tomu, aby súhlasil s napísaním článku, resp., aby k jeho uverejneniu nemal
výhrady. Pán R. ma ešte požiadal, aby som ani nešla do Žiliny, pretože asi vedel, že som v Žiline v
súvislosti s pánom P. bola ba môžem povedať, že ma o to doslova prosil.

Povedala som mu, že mám informácie o tom, že Nový čas sa tiež zaoberal pánom P. a z novinárskeho
hľadiska som mala ambíciu vyjsť s článkom prvá. Na čo mi povedal, že mi môže prisľúbiť toľko,
že akonáhle článok neohrozí prácu polície v tejto veci, tak mi dá vedieť, že článok môže vyjsť.
Informácie, na základe ktorých som chcela napísať článok som získala v období, keď som sa zaoberala
s osobou I. Z. o ktorom som sa dozvedela, že je osobným priateľom pána P.. Zdroje týchto informácii

si ja nezaznamenávam, pretože keď sľúbim zdroju, že ho neodkryjem, tak si meno osoby, ktorá ma
informovala nezapisujem. Celé mesiace sa mi takto zbierali informácie o P., ktoré som verifikovala.

Pán R. mi nič neprezradil, ale z jeho žiadosti o pozastavenie článku som vydedukovala, že polícia
ohľadom pána P. vyvíja nejaké aktivity. Pán R. mi o žiadnych prípadných formách a metódach práce

polície nehovoril.

Ako som už uviedla vo svojej výpovedi na okresnom súde Bratislava III. tak od neznámeho odosielateľa
som v redakcii obdržala písomné prepisy záznamov operatívnych nahrávok zrejme za tým účelom aby
som si bola istá, že čo napíšem ohľadom pána Polku je pravda. Ja som nepátrala po odosielateľovi. Boli

to papiere formátu A 4 v počte cca 15 - 16 strán, nemalo to celkom začiatok ani koniec a mala som pocit,
že niekto to vyselektoval v tom zmysle aby som mala informácie o komunikácii pána Polku, ale pritom
tam neboli žiadne identifikačné znaky, ani označenie žiadnym stupňom utajenia. Bol tam dátum, výťah
z priamej reči a telefónne čísla komu volá alebo kto mu volá. Na konci bolo vždy uvedené číslo kazety.
Predmetné kazety som nikdy k dispozícii nemala a ani som ich nevidela.

Čo sa týka spomínaných prepisov, tak tieto nemôžem teraz predložiť policajnému orgánu, nemám ich
k dispozícii, už na Okresnom súde Bratislava III som citovala len z poznámok, už vtedy som ich k
dispozícii nemala, nepredpokladám, že by som ich vyhodila, ale neviem, či som ich nenechala v redakcii
pri sťahovaní, pričom keď sa blížil dátum mojej výpovede na súde tak som sa o ne zaujímala, pričom v
redakcii sa už nenachádzali, že je možné, že boli niekým skartované alebo vyhodené.

Viac nemám k predmetu výpovede čo uviesť, nič som vedome nezamlčala a ani
nepravdivo neuviedla. Zo strany policajného orgánu ani osoby prítomnej pri čítaní a podpise
zápisnice nebol na mňa vyvíjaný žiaden nátlak“.

Dňa 18. 8. 2003 podali L.. P. P. R. L.. L. E. žalobu na ochranu osobnosti, ktorú prejednáva a rozhoduje
Okresný súd Senica pod sp., zn., 5C 14/2004 a ktorej text je nasledovný:
Z výpovede svedkyne K. F. vo veci Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 27C 11/00 na pojednávaní
dňa 28. 11. 2001 vyplynulo, že ako novinárka - autorka článku v týždenníku Moment č. 47 z novembra
1999 s názvom „Sudca na odstrel“ čerpala poznatky z materiálu, ktorým mal byť úradný záznam z akcie

„BLOK“ datovaný 5. 12. 1998, ktorý bol adresovaný ministrovi vnútra SR, P., pričom to bola policajná
listina, autorom ktorej podľa svedkyne bol riaditeľ odboru finančnej polície v Žiline, U. M.. V priebehu
svojej výpovede svedkyňa K. F. citovala časť z tohto policajného materiálu, ale v tomto konaní ho súdu
nepredložila.Na pojednávaní vo veci Okresného súdu v Žiline sp., zn., 2C 69/00 K. F. ako svedkyňa potvrdila
existenciu úradného záznamu a sudcovi v označenej veci kópiu tohto úradného záznamu i predložila.

V závere tohto úradného záznamu sú uvedené informácie, ktoré sú v podstate vytrhnuté z kontextu
celého úradného záznamu, keď je v ňom uvedené:
- „I. Z. úplne ovláda predsedu Okresného súdu v Žiline L.. P. P.. Sudca Polka má pred dokončením
vilu v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30 mil. Sk.

- Sudca v nedávnej kauze (nevzatie do väzby M. R. G. - vydierači z Martina) od podsvetia obdržal
500.000,-Sk a sudca E. 500.000,-Sk, pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát L.. L. U..“

Úradný záznam je podpísaný strojom pplk. L.. U. M., riaditeľ Odboru FP SKFP PPZ, odbor Žilina.

Podľa poznatkov žalobcu v 1. rade získaných nahliadnutím do spisu MV SR UIS PZ IO Banská Bystrica,

č. 40/IBB-PO-2003 originál úradného záznamu v pôvodnom rozsahu sa nachádza v spise vedenom na
Prezídiu PZ, správa kriminálnej a finančnej polície č. PPZ-64/KFP-UFP-1999. Kópia tohto originálu sa
nachádza v spise MV SR UIS PZ IO Banská Bystrica. Z výpovede žalovaného v označenej veci možno
ustáliť, že žalovaný L.. U.. M. sa k autorstvu úradného záznamu priznal.

Údaje, ktoré sú uvádzané o žalobcovi v rade 1. a v rade 2. v úradnom zázname spracovanom L.. U.. M.
sú nepravdivé. V podstate obidvoch žalobcov obviňujú zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z
prijímania úplatkov. Žalobca v 1. rade prehlasuje, že nikdy nestaval vilu v rozpočtovom náklade cca 30
miliónov a nikdy od podsvetia ani od nikoho iného neobdržal 500.000,-Sk a nezískal ani inú neoprávnenú
výhodu. Žalobca v 2. rade prehlasuje, že nikdy od podsvetia ani od nikoho iného neobdržal 500.000,-

Sk a nezískal ani inú neoprávnenú výhodu.

Hrubosť zásahu do občianskej i profesionálnej cti je zvýraznená v tomto prípade tým, že tieto nepravdivé
a urážlivé informácie sa dostali do dispozície novinárke, ktorá ich použila pri spracovaní osočujúceho
článku o žalobcovi v 1. rade, ktorý bol uverejnený v týždenníku

Moment č. 47 v roku 1999.

Žalobcovia zhodne konštatujú, že nepravdivé informácie spracované, žalobcom a zrejme predkladané
jemu nadriadeným osobám predstavujú hrubý zásah do ich práva na ochranu osobnosti, pretože ich
výrazne poškodili hlavne tým, že sa stali podozrivými osobami z toho, že sa dopúšťajú závažnej trestnej

činnosti.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Obč. zák. v ust., § 11 len príkladmo vymenováva sféru, ktorej je poskytovaná ochrana osobnosti fyzickej
osobe.

Podľa čl. 19 ods., 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa § 13 ods., 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods., 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. (Zborník stanovísk, správ, rozhodnutí

súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, III., 1964 -1969 vydané ŠEVT 1980).
Podľa čl. 10 ods., 1 Listiny základných práv a slobôd každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská
dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.V čase spracovania úradného záznamu („BLOK“) bol žalovaný v 2. rade pracovníkom žalovanej strany
v rade 1. Nemožno v tejto situácii vylúčiť, že obrana žalovaného v rade 2. bude založená na tom, že si
len plnil svoje pracovné povinnosti a za prípadnú škodu nim spôsobenú zodpovedá jeho zamestnávateľ,

a preto žalobcovia z opatrnosti žalujú aj zamestnávateľa žalovaného v 2. rade. Zostáva na stanovisku
žalovanej strane v 1. rade, či bude považovať konanie svojho pracovníka za exces alebo prevezme
zodpovednosť za jeho nezodpovedné konanie spočívajúce v tom, že o žalobcoch, ktorí sú sudcovia -
ústavní činitelia, rozširoval hrubo nepravdivé údaje.
K spôsobu satisfakcie žalobcovia uvádzajú, že satisfakcia písomnou formou tak ako sa domáhajú v prvej

časti petitu je z ich pohľadu nedostačujúca, vzhľadom k tomu, že hlavne vo vzťahu k žalobcovi v rade
1. sa nepravdivé informácie dostali do dispozície novinárke, ktorá ich zverejnila, čím bola spôsobená
zásadná ujma žalobcovi v prvom rade na jeho dobrej povesti vo verejnosti, na pracovisku i v rodine.
Obidvaja žalobcovia museli znášať emociálne útrapy, morálne utrpenia ako i psychickú traumu a v tejto
situácii sa javí byť nevyhnutné, aby ich útrapy boli vyrovnané i priznaním nemajetkovej ujmy.
Žalobcovia navrhujú, aby súd po dokazovaní vyhlásil tento

Rozsudok

1/ Žalovaná strana v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR je p o v i n n
á v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi v 1. rade JUDr. P. P. doporučený list s

nasledovným obsahom:
„VáženýpánL..P.P.,Slovenskárepublika,zastúpenáMVSR,saVámospravedlňujezaobsahúradného
záznamu k akcii „BLOK“ z 5. 12. 1998 spracovaný riaditeľom odboru FP SKFP PPZ, odbor Žilina, pplk.
L..U.M.,vktoromuviedol,žeI.Z.VásakopredseduOkresnéhosúduvŽilineúplneovláda,žemátepred
dokončením vilu v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30. mil. Sk, a že ste v nedávnej kauze nevzatia do

väzby M. R. G. - vydieračov z Martina od podsvetia obdržal 500.000,-Sk. Tieto údaje, ktoré sa dotýkajú
Vašej osoby sú nepravdivé“.
2/ Žalovaná strana v 2. rade, pplk. L.. U. M. je p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaslať žalobcovi v 1. rade L.. P. P. doporučený list s nasledovným obsahom:
„Vážený pán L.. P. P., ospravedlňujem sa Vám za obsah úradného záznamu k akcii „BLOK“ z 5. 12.

1998, ktorý som spracoval, a v ktorom som okrem iného uviedol, že I. Z. Vás ako predsedu Okresného
súdu v Žiline úplne ovláda, že máte pred dokončením vilu v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30. mil.
Sk, a že ste v nedávnej kauze nevzatia do väzby M. R. G. - vydieračov z Martina od podsvetia obdržal
500.000,-Sk. Tieto údaje, ktoré sa dotýkajú Vašej osoby sú nepravdivé“.
3/ Žalovaná strana v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR je p o v i n n á v

lehote3dníodprávoplatnostirozsudkuzaslaťžalobcoviv2.radeL..L.E.doporučenýlistsnasledovným
obsahom:
„VáženýpánL..L.E.,Slovenskárepublika,zastúpenáMVSR,saVámospravedlňujezaobsahúradného
záznamu k akcii „BLOK“ z 5. 12. 1998 spracovaný riaditeľom odboru FP SKFP PPZ, odbor Žilina, pplk.
L.. U. M., v ktorom uviedol, že ste v nedávnej kauze nevzatia do väzby M. R. G. - vydieračov z Martina

od podsvetia obdržal 500.000,-Sk. Tieto údaje, ktoré sa dotýkajú Vašej osoby sú nepravdivé“.
4/ Žalovaná strana v 2. rade, pplk. L.. U. M. je p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaslať žalobcovi v 2. rade L.. L. E. doporučený list s nasledovným obsahom:
„Vážený pán L.. L. E., ospravedlňujem sa Vám za obsah úradného záznamu k akcii „BLOK“ z 5. 12.
1998, ktorý som spracoval, a v ktorom som okrem iného uviedol, že ste v nedávnej kauze nevzatia do

väzby M. R. G. - vydieračov z Martina od podsvetia obdržal 500.000,-Sk. Tieto údaje, ktoré sa dotýkajú
Vašej osoby sú nepravdivé“.
5/ Žalovaná strana Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, a žalovaný L.. U. M. sú p o
v i n n í v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku solidárne zaplatiť z titulu nemajetkovej ujmu žalobcovi
v 1. rade L.. P. P. sumu 500.000,- (päťstotisíc) Sk.

6/ Žalovaná strana Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, a žalovaný L.. U. M. sú p o
v i n n í v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku solidárne zaplatiť z titulu nemajetkovej ujmu žalobcovi
v 2. rade L.. L. E. sumu 500.000,- (päťstotisíc) Sk.
7/ Žalovaná strana Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, a žalovaný L.. U. M. sú
p o v i n n í v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku solidárne zaplatiť žalobcovi v 1. rade L.. P. P. a

žalobcovi v 2. rade L.. L. E. trovy konania tak ako budú vyčíslené na pojednávaní.
L.. L. E. následne vzal žalobu celkom späť a L.. P. P. podal návrh na pripustenie vstupu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky do konania.
V uvedenom konaní na pojednávaní dňa 11. 5. 2005 vypovedal žalovaný 2. nasledovne:„Úradný záznam pre pána ministra k akcii „BLOK“ kópiu ktorého predložila novinárka K. F. na
pojednávaní na OS v Žiline tak ako uvádzal žalobca, ktorým údaje, ktoré sú uvádzané o žalobcovi sú
dôvodom podania žalobného návrhu, lebo údaje v ňom uvedené sú nepravdivé a obviňujú žalobcu zo

zneužívania právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku. Týmto som mal ako žalovaný v 2. rade
hrubo porušiť a zasiahnuť do občianskej a profesionálnej cti žalobcu, lebo sa stal podozrivou osobou,
ktorá sa dopúšťa závažnej trestnej činnosti, na základe čoho sa podľa žalobného návrhu aj domáha, aby
ma súd zaviazal písomne sa žalobcovi ospravedlniť a zaplatiť mu sumu 500.000,-Sk ako nemajetkovú
ujmu. Je mojou občianskou povinnosťou vysvetliť a vyvrátiť súdu tvrdenia žalobcu ktorými som ho

údajne podľa znenia jeho žalobného návrhu napadol a uviedol v inkriminovanom úradnom zázname také
okolnosti, ktoré sa dostali na verejnosť, ktorými som tak ako žalobca uvádza, zasiahol do jeho ľudskej
dôstojnosti ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Popieram, že by som osobne novinárke
takýtoúradnýzáznamposkytol,pretožetentobollenpreslužobnúpotrebu,aakbysomtakbolurobil,bol
by som si vedomý excesu, teda porušenia služobných predpisov poskytovať tajné a služobné informácie
pre civilné osoby. Nie je mi známe, akým spôsobom sa tento úradný záznam dostal do rúk novinárky K.

F. a preto nemôžem niesť za túto skutočnosť služobnú, resp. trestnú zodpovednosť.

Vyšetrovacím spisom MV SR úradom inšpekčnej služby PZ, inšpekčný odbor Banská Bystrica ČVS
UIS-40/IBB-PO-3 ktorý bol súdu predložený ako dôkaz, bolo preukázané, že tento úradný záznam, nie
je mnou podpísaný je na ňom iba strojom napísaná podpisová doložka riaditeľa odboru Finančnej polície

správy kriminálnej a finančnej polície prezídia PZ Žilina, tzn. žalovaného v 2. rade, teda mňa.

Žalobca sa odvoláva na predloženie úradného záznamu k akcii „BLOK“ pre pána ministra zo dňa 5.
12. 1998, svedkyňou K. F., z ktorého svedkyňa najskôr citovala a následne tento záznam predložila na
pojednávaní na Okr. súde v Žiline pod sp. zn. 2C 69/00 a podľa Zity Sujovej som autorom predmetného

záznamu ja. Toto jej tvrdenie považujem za absolútne nepravdivé, pretože záznam ňou predložený je
neidentický s originálom, pretože originál záznamu má 5 strán, záznam predložený F. má iba 3 strany
a v týchto záznamoch je i rozdiel v písme.

Žalobca tvrdí, že nahliadnutím do spisu MV SR UIS P2 I0 Banská Bystrica č. 40/IBB-PO-2003 že sa

tam nachádza kópia originálneho záznamu a že z mojej výpovede možno ustáliť, že som sa k autorstvu
záznamu priznal, čo je skresľujúca pravda, pretože ako riaditeľ úradu Finančnej polície správy Krim. a
finančnej polície Prezídia PZ odbor Žilina, som zodpovedal podľa štatútu a náplne práce za iné veci a
nie za písanie záznamov. V roku 2002 podal žalobca trestné oznámenie voči mojej osobe, pre trestný
čin v zmysle § 158 Tr. zákona, že som zneužil právomoc verejného činiteľa v súvislosti s článkom

„Sudca na odstrel?“ publikovaný v časopise Moment. Vec bola vyšetrovaná inšpekciou MV SR pod. č.
ČTS: SKI - 79/IBB-PO-2002 Bol som vypočúvaný vyšetrovateľom PZ. Vec bola uznesením podľa § 159
ods., 1 Tr. poriadku odložená. V roku 2003 podal žalobca voči mojej osobe opäť trestné oznámenie,
pre trestný čin v zmysle § 206 Tr. zák., že som sa dopustil trestného činu ohovárania v súvislosti s
úradným záznamom k akcii „BLOK“. V tomto trestnom konaní som bol ministrom vnútra SR na žiadosť

vyšetrovateľa oslobodený od povinnosti mlčanlivosti, pre toto trestné konanie. Vec vyšetrovala Inšpekcia
MV SR UIS PZ, inšp. odbor Banská Bystrica pod č. ČTS-UIS-40/IBB-PO-03. Vec bola uznesením
vyšetrovateľa podľa § 159 ods., 1 Tr. poriadku odložená.

Tvrdenie žalobcu, že v závere záznamu predloženého K. F. sú uvedené informácie, ktoré sú v

podstate vytrhnuté z kontextu celého úradného záznamu, je absolútna nepravda, pretože prvá časť
originálneho záznamu sa týka súčinnostných jednaní na KU vyšetrovania PZ Žilina v dobe október
a november 1998. Podklady k tejto časti som predkladal ja, pretože som sa zúčastnil jednaní na
KUV PZ v Žiline. Fakty uvedené pod názvom „Na margo veci“, sú operatívne informácie, ktoré
boli získané viacerými prezidiálnymi útvarmi PZ, tvoria operatívnu situáciu, tzn., základ pre prijatie

ďalších operatívnych opatrení. Poukazujem na skutočnosť, že k originálnemu záznamu boli pripojené
desiatky príloh, ktoré operatívne dokumentovali uvedené informácie a dotvárali kontext týchto informácii.
Operatívne informácie boli získané za využitia operatívno-pátracích prostriedkov v zmysle § 39 zák., č.
171/93 Zb. a tieto sa dotýkali viacerých subjektov. Tento záznam z desiatkami príloh bol predložený
nadriadenej súčasti podľa pokynov k ďalšiemu spracovaniu. Úradný záznam nebol protokolovaný na

odbore Finančnej polície Žilina, pretože to bol len návrh formy, preto nebol žalovaným v 2. rade teda
mnou podpísaný, a nemal ani ďalšie náležitosti platného dokumentu, pravdepodobne som ho odovzdal
na sekretariáte riaditeľa UFP správy krim. a finančnej polície Prezídia PZ Bratislava, alebo riaditeľovi
UFP Bratislava, správy krim. a finančnej polície Prezídia PZ na zhodnotenie a rozhodnutie o ďalšompostupe. Od odovzdania úradného záznamu svojej nadriadenej súčasti, som viac s úradným záznamom
neprišiel do styku a ani som nebol žiadaný o jeho doplnenie.

Tvrdenie žalobcu, že údaje uvádzané o žalobcovi ktoré som spracoval v úradnom zázname sú
nepravdivé a že v podstate žalobcu obviňujú zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prijímania
úplatku, je absolútna nepravda, pretože ako som už uviedol, záznam som nespracoval ja bol spracovaný
na základe operatívnych podkladov, nikto nikoho v zázname neobviňuje. Operatívne informácie sú
konštatačného charakteru, neobviňujú - sú v rovine operatívnej, teda predprocesnej, tvoria operatívnu

situáciu. Tvrdenia žalobcu, že informácie k osobám v zázname sú nepravdivé, je absolútna nepravda,
pretože operatívne informácie uvádzané v úradnom zázname boli získané prezidiálnymi operatívnymi
službami PZ v zmysle nariadenia MV č. 8/94 a zákona č. 171/93Zb. o policajnom zbore. Tieto operatívne
informácie o ktorých žalobca tvrdí, že sú nepravdivé, boli získané operatívno-pátracou činnosťou podľa
3, 4 a 5 časti nariadenia MV č. 9/94. Východiskový princíp operatívno-pátracej činnosti v zmysle
policajného práva teda príslušných nariadení MN SR s zák. č. 171/93 Zb. je princíp „prezumpcie viny“.

Celý proces získavania týchto informácii bol v súlade so zákonom a pod zákonnými právnymi aktami.

Tvrdenie žalobcu, že som nezodpovedným konaním proti žalobcovi ako ústavnému činiteľovi rozširoval
hrubo nepravdivé údaje, sú od osoby žalobcu - sudcu, hrubo nepravdivé a tendenčné. Popieram, že by
som postupom, ktorý som doteraz popísal podal o žalobcovi nepravdivé a urážlivé informácie a brania

úplatku,ktorébyzakladalimožnosťvzmysleplatnýchpredpisovnajmäslužobnéhocharakteruviesťproti
mojej osobe súdne konanie a uloženie povinnosti súdom, verejne sa písomne ospravedlniť žalobcovi
a okrem toho mu zaplatiť vysokú finančnú čiastku z titulu nemajetkovej ujmy. Preto popieram tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobnom návrhu a to zastavenými trestnými stíhaniami voči mojej osobe spismi
MV SR UIS - P2 - IO Banská Bystrica č. ČVS 40/IBB-PO-2003, inšpekcia MV SR č. ČTS-SKI-79/IVB-

PO-2002.Svojekonanievsúvislostisúradnýmzáznamompredjehoodovzdanímnadriadenémuorgánu
považujem za zákonné, neporušujúce právo na ochranu osobnosti žalobcu, navrhujem súdne konanie
zastaviť a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Tvrdenie žalobcu, že som nezodpovedným konaním spočívajúcim v tom, že o žalobcovi, ktorý je ústavný

činiteľ som postupom, ktorý som uviedol, rozširoval hrubo nepravdivé údaje, je absolútna nepravda
a týmto tvrdením žalobcu došlo k porušeniu môjho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a ochrane mena. Toto tvrdenie žalobcu predstavuje hrubý zásah do môjho práva,
na ochranu mojej cti a dôstojnosti. Podľa Európskeho dohovoru č. 8 ods., 1, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromia, rodinného života, obydlia a korešpondencie, ods., 2 - štátny orgán

nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
vdemokratickejspoločnostivzáujmenárodnejaverejnejbezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,
predchádzaniu nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva a iných
slobôd.Podľatohtoajosobitnáochranaštátnychzamestnancovnajmäpolicajtovvychádzazúlohy,ktorú
policajti plnia pri veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti. Podľa týchto uvedených noriem, nedošlo k

porušeniu osobného práva žalobcu, pretože zásah do ich osobného práva nebol protiprávny. Považujem
za významné poukázať na publikáciu „Dobré mravy v slovenskom súkromnom práve“, od autorky L.. X.
Č. N.., ktorá v stati šikanózny výkon práva uvádza, že takýto výkon práva smeruje k poškodeniu druhého
účastníka alebo kohokoľvek iného. Uvádza, že šikanózny výkon práva je vlastne zneužitie subjektívneho
práva. Za zneužitie práva považuje aj prípad, kedy sa jedná o formálno-právne a správne použitie práva,

avšak s cieľom dosiahnutý iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žiadam, aby
súd v tomto kontexte zvážil procesné úkony, mám tým teda na mysli, aby súd zvážil takéto vyjadrenia
žalobcu voči mojej osobe.

Som nositeľom štátneho a služobného tajomstva, mám podpísané prehlásenie o mlčanlivosti a doposiaľ

som nebol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti pre občianskoprávne konania.

Predstúpil žalobca L.. P. P., ktorý udáva:
Čo sa týka mojej výpovede k návrhu žiadam, aby súd doprotokoloval skutočnosť, že žalovaný v 1. rade
sprístupnil obsah úradného záznamu „BLOK“ „pre pána ministra“, zo dňa 5. 12. 1998 novinárke K. F.,

ktorá ich využila pri publikovaní svojho článku v časopise Moment č. 47 z roku 1999, v článku na strane
6 „Sudca na odstrel?“ Tento postup polície len zvýrazňuje obludnosť jej krokov, pretože keď ma nemohli
obviniť z ničoho konkrétneho, poskytli tieto informácie novinárke, ktorá ich použila v článku, aby maaspoň takýmto spôsobom pošpinili v očiach verejnosti. Predstúpil žalobca ktorý udáva, že má otázku
na žalovaného v 2. rade:
1. či úradný záznam pre pána ministra „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998 podliehal utajeniu, aspoň v režime

„služobného tajomstva“ alebo či bol listinou verejnou, alebo voľne prístupnou verejnosti žalovaný v 2.
rade odpovedá:
V žiadnom prípade to nebola verejná listina, ale podliehala v zmysle zákona č. 171/93
utajeniu v režime „služobného tajomstva“.
2. žalovaný v 2. rade viackrát vo svojej výpovedi na dnešnom pojednávaní, ale aj

v rámci policajných preverovaní udáva, že informácie obsiahnuté v úradnom zázname „BLOK“ zo dňa
5. 12. 1998 neboli smerované proti mojej osobe, a z toho dôvodu sa pýtam, prečo sa v tomto zázname
ocitlo moje meno, žalovaný v 2. rade odpovedá:
Záznam, ako som už uviedol vznikol na základe pokynu mojich nadriadených, ktorý som dostal v
mesiacoch október, november 1998. Viaceré policajné útvary sa podieľali na získavaní podkladov v
rámci preverovania trestnej činnosti I. Z. a úradný záznam „BLOK pre pána ministra" zo dňa 5. 12.

1998 bol vypracovaný na základe operatívnych informácií, ktoré bolo získaní jednotlivými policajnými
útvarmiatýchtoinformáciíbolidesiatky.Všetkytietooperatívneinformáciesommalpreštudované.Meno
žalobcu sa do úradného záznamu dostalo z toho dôvodu, lebo bolo v týchto podkladoch spomínané.
Nemoholsomsidovoliťmenožalobcuvúradnomzáznamenespomenúť,keďvoperatívno-informačných
podkladoch uvádzané bolo. Neviem povedať, kto osobne úradný záznam „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998

vypracoval teda kto ho diktoval a prípadne písal. V súvislosti s týmto úradným záznamom ma v apríli
a to 3. 4. 2003 kontaktoval L.. E., ktorý bol žalobcom v 2. rade v predmetnej veci, avšak ako bolo
oboznámené svoj návrh zobral v celom rozsahu späť. Ja som L.. E. odpovedal, že je pravdou, že
takýto záznam vznikol na našom odbore, vtedy som momentálne nevedel, kde sa záznam nachádza
ale vzhľadom na jeho závažnosť ho budem hľadať v operačnom systéme nášho odboru. Ja som sa s

JUDr. Rybárikom, sudcom OS Žilina stretol na jeho požiadanie dňa 3. 4. 2003 na Okresnom súde v Žiline
a o tomto stretnutí som vypracoval toho istého dňa teda 3. 4. 2003 úradný záznam, ktorý predkladám
súdu. Taktiež chcem poukázať na tú skutočnosť, že v súvislosti so získavaním operatívnych informácii,
ktorépredchádzalivypracovaniuúradnéhozáznamubolsomzastrašovanýpredmojimrodinnýmdomom
vybuchlo 300 g výbušniny TNT a ako dôkazový materiál predkladám súdu fotokópiu článku „Kto má

záujem na zastrašovaní policajtov?“ uverejnenom v denníku Práca dňa 20. 11. 1999.
3. či som bol podozrivý v súvislosti s výbuchom pred domom žalovaného v 2. rade
a či som bol podozrivý z účasti na trestnej činnosti páchanej Františkom Tóthom žalovaný
v 2. rade odpovedá:
V súvislosti s výbuchom pred mojim domom nikoho neobviňujem. Bol to dôsledok

operatívno-pátracej činnosti, bol to konkrétny akt, ako som už uviedol, meno žalobcu sa
objavilo v podkladoch získaných operatívno-pátracou činnosťou a v zázname som si nemohol
dovoliť nespomenúť ho.
4. či môže uviesť a či vie uviesť meno svojho nadriadeného, ktorý mu dal príkaz
k vypracovaniu predmetného úradného záznamu, žalovaný v 2. rade odpovedá:

Podotýkam, že v predmetnom občiansko-súdnom konaní som nebol oslobodený od povinnosti
mlčanlivosti, ale myslím si, že môžem uviesť meno svojho nadriadeného, ktorý mi tento príkaz dal. Bol
to Ing. plk. L. F..
5. či príkaz plk. Ing. L. F. obsahoval aj konkrétne údaje, ktoré majú byť
v úradnom zázname uvedené, žalovaný v 2. rade odpovedá:

Vzhľadom na odstup času si už nepamätám, ale keby som si aj pamätal, poukazujem na to, že som
nebol oslobodený od mlčanlivosti.
6. komu žalovaný v 2. rade dal príkaz na vypracovanie tohto záznamu, či tomu
predchádzala nejaká pracovná porada alebo podobne žalovaný v 2. rade odpovedá:
Určite musela predchádzať súčinnostná porada s inými súčasťami ako len samotného odboru finančnej

polície Žilina, kde úradný záznam bol vypracovaný.
7. či sa žalovaný v 2. rade zoznámil s konečnou verziou tohto úradného záznamu,
prípadne či existovala i iná verzia úradného záznamu do obsahu ktorej by zasahoval žalovaný v 2. rade
odpovedá:
Áno bol som oboznámený s návrhom formy originálu tohto záznamu, ako aj z podkladovými materiálmi,

ktoré boli predložené k vypracovaniu tohto záznamu.
8. žiadal by som žalobcu v 2. rade vysvetliť rozdiel v termínoch ktoré používa a to
„návrh formy záznamu“ a „originál záznamu“, na čo žalovaný v 2. rade odpovedá:Používanie úradného záznamu je v policajnej praxi bežné, v prípade, ak je zistená skutočnosť, ktorá je
v konaní dôležitá. Vzhľadom k tomu, že od nadriadeného sme dostali pokyn vypracovať úradný záznam
pre ministra vnútra SR a za svojej dovtedajšej praxe som to nikdy nerobil, bol vypracovaný návrh formy

tohto záznamu u nás, na odbore v Žiline, ktorý som videl, s ktorým som bol oboznámený a tento návrh
formy záznamu „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998 bol odoslaný na Úrad finančnej polície PZ Bratislava ktorý
mal už vypracovať originál tohto záznamu. Neviem sa vyjadriť, či už v originály vypracovaného záznamu
v Bratislave boli niektoré skutočnosti pozmenené, alebo či bol identický s návrhom formy záznamu ktorý
sme do Bratislavy poslali.

9. kto a komu tento úradný záznam zo Žiliny do Bratislavy doručil, žalovaný v 2. rade
odpovedá:
Pravdepodobne sa mi javí, nepamätám si to presne, že som v súvislosti s nejakou pracovnou cestou
odviezol do Bratislavy návrh formy záznamu ja, a odovzdal som ho na sekretariáte riaditeľa UFP SKFP
PPZ v Bratislave, alebo priamo do rúk riaditeľa.
10. či v súvislosti s obsahom záznamu prebehla následne nejaká diskusia s jeho

nadriadeným C.. F., alebo s vtedajším ministrom vnútra p. P. žalovaný
odpovedá:
S vtedajším ministrom vnútra som sa o predmetnom úradnom zázname nikdy osobne nebavil a čo sa
týka nadriadeného, plk. Ing. L. F., s týmto som diskutoval len o forme záznamu, nie o jeho obsahu,
napriek tomu, že v tomto zázname sa malo objaviť meno sudcu.

11. vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi spomína rôzne interné
predpisy platné v policajnom zbore, chcem sa spýtať či výsledkom operatívno-pátracej
činnosti je podozrenie z trestnej činnosti alebo konštatovanie že bol trestný čin, resp., skutok
spáchaný.

Výsledok operatívno-pátracej činnosti je zakotvený v nariadení MV SR č. 8/94 Zb. a má prísne tajný
charakter.

12. žalovaný v 2. rade zrejme nepochopil dobre moju otázku pretože neodpovedal, či
v rámci zistení operatívno-pátracej činnosti som bol len podozrivý, alebo či bolo preukázané,

že som sa dopustil nejakého konkrétneho skutku a táto moja otázka bola čisto teoretická načo žalovaný
v 2. rade odpovedá:
Odpovedám taktiež teoreticky a už som na to vo svojej výpovedi poukázal, že výsledky operatívno-
pátracej činnosti podliehajú prezumpcii viny. Podotýkam, že ja ako výkonný policajt netvorím
zákonodarstvo SR a niekoľkokrát som poukazoval na tú skutočnosť, že tento princíp prezumpcie viny

je dávno prekonaný a preto ho treba novelizovať. Neviem ako to mám zhodnotiť, pretože žalobca je
trestným sudcom a tieto veci žiada vysvetliť odo mňa. Žiadam doprotokolovať k výpovedi žalovaného v
2. rade na otázku č. 11, ktorý odpovedal, že nariadenie č. 8/94 má prísne tajný charakter a vlastne sa
ním realizuje policajné právo, ktoré vychádza z princípu viny.
13. žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi spomína rozhodnutia úradu inšpekčnej

služby č. 79 a 40 a to uznesenia o odložení veci a uznesenia o zastavení trestného stíhania
a preto z toho dôvodu žiadam, či je žalovaný v 2. rade schopný tieto 3 rozhodnutia súdu
predložiť, aby tak urobil.

Žalovaný v 2. rade odpovedá:

Ja predmetné rozhodnutia k dispozícii nemám a napriek tomu, že som požiadal o nahliadnutie do
vyšetrovacích spisov, v ktorých sa spomínané rozhodnutia nachádzajú, bolo mi písomne oznámené,
že nie som osobou oprávnenou, ktorej je možné sprístupniť vyšetrovací spis k nahliadnutiu. O svojich
žiadostiach predkladám súdu fotokópie zo dňa 2. 4., 13. 4. a 14. 5. 2004.
14. či bol žalovaný v 2. rade v súvislosti s mojimi oznámeniami niekedy obvinený

zmysle § 163 ods. 1 Tr. poriadku z konkrétneho skutku, na čo žalovaný v 2. rade odpovedá:
Obvinenie voči mojej osobe na základe oznámení žalobcu nebolo vznesené, trestné stíhanie bolo ako
som už uviedol zastavené.
15. keďže voči žalovanému v 2. rade ako sám potvrdil, nebolo vznesené obvinenie,
a teda nedoručuje sa mu žiadne meritórne rozhodnutie vo veci, žiadam, aby sa vyjadril, akým spôsobom

bol oboznámený, resp. ako sa dozvedel, že podanie bolo odmietnuté, alebo trestné stíhanie bolo
zastavené na to žalovaný odpovedá:
O výsledku podania oznámenia žalobcom voči mojej osobe v roku 2003 som sa dozvedel zo stanoviska
MV SR - žalovaného v 1. rade k návrhu v predmetnej veci, ktoré mi bolo doručené a o výsledkuoznámenia z roku 2002 som sa dozvedel pravdepodobne pri výsluchu v súvislosti s oznámením v roku
2003.

Predstúpil žalobca ktorý udáva, že žalovaný v 2. rade neuvádza vo svojej poslednej odpovedi pravdu,
pretože v materiály žalovaného v 1. rade z 23. 9. 2004 ako vyjadreniu k návrhu v predmetnej veci
sa nehovorí o zastavení trestného stíhania, ale o návrhu na zastavenie trestného stíhania podaného
prokurátorom Vojenskej obvodovej prokuratúry. Žiadny policajný orgán nerozhodoval o zastavení. V
ďalšom odseku je uvedené, že vec bola odložená ale nie je uvedené aká.

Predstúpil žalovaný v 2. rade ktorý udáva:
Pripúšťam, že som použil nesprávnu terminológiu, avšak podstatné pre mňa bolo, že na základe
oznámení žalobcu z roku 2002 a 2003 som nebol stíhaný“.

V uvedenom konaní na pojednávaní dňa 1. 3. 2006 vypovedal žalovaný 2. nasledovne:

„V celom rozsahu sa pridržiavam skutočností ktoré som uviedol vo svojej výpovedi 11. 5. 2005. V
súvislosti s pripustením ďalšieho účastníka do konania a zmenou petitu návrhu žalobcu trvám na tom
a žiadam, aby súd návrh žalobcu zamietol. Čo sa týka úradného záznamu „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998
tento bol vypracovaný na pokyn riaditeľa PZ Žilina Ing. plk. L. F.. Dôvodom na danie tohto pokynu bola
tá skutočnosť, že dňa 16. 11. 1998 bol voči mojej osobe spáchaný násilný teroristický útok, tým, že

pred garážou môjho rodinného domu vybuchla nálož trhaviny TNT. Neviem sa vyjadriť, či mohlo prísť k
stretu záujmov, v prípade, že túto súhrnnú informáciu ohľadom skutočnosti s týmto teroristickým útokom
voči mojej osobe som mal spracovať práve ja, keďže tieto skutočnosti sa dotýkali bezprostredne mňa
a mojej rodiny. Chcem opraviť svoje doterajšie vyjadrenia, nie ja som dostal pokyn na spracovanie
súhrnnej informácie od riaditeľa Ing. plk. F., ale ako pokyn to dostal celý odbor finančnej polície. V rámci

operatívno-pátracejčinnostiktorámalaprísnetajnýcharakterbolizískanéviaceréinformácieapoznatky,
ktoré mali slúžiť výhradne polícii a nikto ich nebol oprávnený posudzovať, dokonca ani minister vnútra
SR. V rámci tejto operatívno-pátracej činnosti boli zistené i skutočnosti, týkajúce sa žalobcu, ktoré boli
v úradnom zázname „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998 zahrnuté.

Na otázku sudkyne či bol žalobca sledovaný, kto dal pokyn sledovať ho v rámci operatívno-pátracej
činnosti a akým spôsobom boli skutočnosti týkajúce sa osoby žalobcu uvedené v úradnom zázname
„BLOK“ zistené, kto tento úradný záznam fyzicky vypracoval, či ho žalovaný v 2. rade osobne podpísal,
ak nie z akého dôvodu, komu tento úradný záznam odovzdaný a akým spôsobom, žalovaný v 2. rade
odpovedá:

Nikdy nikto nedal pokyn k tomu, aby bol žalobca sledovaný, ak by som sa vyjadroval konkrétne ku
skutočnostiam akým spôsobom sa dostal žalobca do preverovania v rámci operatívno-pátracej činnosti,
v tomto prípade by som už vyzradil skutočnosti ktoré sú tajné a prísne tajné a podotýkam znovu, že v
tejto oblasti som oslobodený od povinnosti mlčanlivosti Ministrom vnútra SR nebol. Neviem uviesť, ktorá
konkrétna osoba fyzicky úradný záznam „BLOK“ spísala ja som tento úradný záznam nikdy vlastnoručne

nepodpísal,pretožeakbysomhobolpodpísal,znamenalobyto,žesomsasnímstotožnilasomochotný
niesť za jeho obsah zodpovednosť. Nepodpísal som ho z toho dôvodu, lebo som nevedel, aké osoby a
na základe akých informácii tento záznam vypracovali. Tento vypracovaný záznam som osobne doručil
ja Úradu finančnej polície správy finančnej a kriminálnej polície Policajného zboru v Bratislave, kde som
ho odovzdal alebo priamo do rúk riaditeľa alebo na sekretariáte tohto úradu. Teraz si už nepamätám

komu som ho dal. Predtým ako som tento úradný záznam dopravoval zo Žiliny do Bratislavy, neviem
kto mi ho dával do ruky, ale zrejme mi bol odovzdaný na sekretariáte, pretože taká bola bežná prax, že
na sekretariáte sme prevzali zabalenú poštu a túto dopravili do miesta určenia, takže sa mohlo stať, že
som vôbec nevedel aké konkrétne listiny sa v pošte nachádzajú. Ja neviem vysvetliť, ako som vedel,
že prepravujem konkrétne úradný záznam „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998,kedže poštu na sekretariáte som

preberal zabalenú. Ale viem s určitosťou, že som ho do Bratislavy viezol ja.

Predstúpil žalovaný v 2. rade L.. M., ktorý udáva:
Žiadam, aby súd k môjmu vyjadreniu doprotokoloval nasledovné:
Vyjadrenie žalobcu zo dňa 29. 6. 2005, že úradný záznam „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998 nič nepotvrdzuje

ani nič nevyvracia je správne. A takisto sa nepotvrdzuje a nevyvracia operatívna informácia bez ohľadu
na to, či je alebo nie je tajná.

Predstúpil žalobca L.. P., ktorý má otázky na žalovaného v 2. rade1. či osobne odniesol úradný záznam „BLOK“ zo dňa 5. 12. 1998 do Bratislavy
2. či osobne tento úradný záznam čítal
3. či sa stotožnil s obsahom tohto úradného záznamu

4. kto obsahovo spracoval tento úradný záznam
5. kto ho nadiktoval sekretárke
6. čo mal alebo má žalobca spoločné s útokom na žalovaného v 2. rade zo dňa 16. 11. 1998, prípadne
s trestnou činnosťou C.. Z.
7. aký je rozdiel medzi operatívno-pátracou činnosťou v pravom slova zmysle a „v inom“

8. aby vysvetlil, ak v prípade, že výsledky operatívno-pátracej činnosti sú len pre potreby polície, je
možné, že tieto sa dostali do dispozície novinárke Zite Sujovej

žalovaný v 2. rade L.. U. M. odpovedá:
1. áno
2. vo forme v akej bol vypracovaný, myslím, že som ho nečítal, ale podklady som

videl, pretože v dvoch častiach úradného záznamu som dával podklady ja, v častiach súčinnostného
jednania odboru finančnej polície Žilina s Krajským úradom vyšetrovania PZ Žilina
3. na takúto ťažkú a zložitú otázku žalobcu nie som schopný dať odpoveď áno alebo nie
4. neviem kto obsahovo úradný záznam spracoval
5. neviem kto ho nadiktoval sekretárke

6. ja som nikdy nepovedal nič takého, že by žalobca mal niečo spoločné s útokom voči mojej osobe a
takisto som nikdy nepovedal, že by mal niečo spoločné s trestnou činnosťou Ing. Tótha,
7. nikdy som výraz operatívno-pátracia činnosť v pravom zmysle a „iná“ nikdy
nepoužil
8. ja som splnil svoje úlohy, záznam som odniesol na centrálu do Bratislavy čím som

pokyny ktoré mi boli dané splnil a celá záležitosť tým pre mňa skončila.

Žalobca má ďalšiu otázku na žalovaného v 2. rade či vie uviesť, meno ktorého policajta sa uvádza v
závere úradného záznamu žalovaný 2. odpovedá:
Neviem uviesť meno.

Žalobca žiada súd aby poskytol úradný záznam žalovanému v 2. rade k nahliadnutiu resp., aby sa
žalovaný v 2. rade vyjadril, meno ktorého policajta je pod úradným záznamom uvedené namiesto
podpisu, žalovaný v 2. rade odpovedá:
Je tam moje meno.

Na ďalšiu otázku žalobcu či žalovaný v 2. rade vedel, že na úradnom zázname „BLOK“ zo dňa 5. 12.
1998 sa nachádza jeho meno, keď ho viezol na centrálu do Bratislavy žalovaný v 2. rade odpovedá:
Myslím, že asi ani nie, pretože keď som ho nepodpisoval, ani som ho nečítal a nevenoval som mu
pozornosť.
Žalobca má otázku na žalovaných v1. a 3. rade aby vysvetlili, ako je možné, že výsledky operatívno-

pátracej činnosti určené len pre políciu sa dostali k dispozícii novinárke K. F., poverená zást. žalovaného
v 1. i 3. rade L.. L. odpovedá:
Ja neviem vysvetliť ako je to možné, nemalo sa to stať, nielen výsledky operatívno-pátracej činnosti, ale
výsledky akejkoľvek činnosti polície by sa nemali dostať na verejnosť, samozrejme oficiálnych postupov,
už vôbec nie novinárke, a skutočnosť, že sa tak stalo, považujeme za exces osoby ktorá tento úradný

záznam novinárke poskytla.
Žalobcamáďalšieotázkynapoverenúzást.žalovanýchv1.a3.rade,čivieoznačiťosobu,ktorejkonanie
považuje za exces v súvislosti so skutočnosťami zverejnenia úradného záznamu „BLOK“ a aké šetrenie
prípadne aké kroky boli vykonané za účelom zistenia totožnosti tejto osoby.
L.. L. odpovedá:

Meno osoby, ktorá sa tohto excesu dopustila zatiaľ zistené nebolo a momentálne sa neviem vyjadriť či
a aké kroky boli podniknuté za účelom zistenia totožnosti tejto osoby“.
V uvedenom konaní na pojednávaní dňa 1. 3. 2006 vypovedala svedkyňa K. F. nasledovne:
„Ja som pracovala pre vydavateľstvo Perex a.s., od septembra 1999 asi do konca júna 2001, písala
som i články do týždenníka Moment, ktorý toto vydavateľstvo vydávalo. Som autorkou článku „Sudca

na odstrel“, ktorý vyšiel v týždenníku Moment v novembri 1999. Pri písaní tohto článku som mala k
dispozícii obrovské množstvo informácií a veľké množstvo osobných stretnutí, okrem iného pamätám
si, že som mala k dispozícii asi trojstranový úradný záznam z akcie „BL0K“ ktorý bol určený pre ministra
vnútra SR. Ja neviem uviesť, kto mi tento úradný záznam už si nepamätám, kedy bol vypracovaný,dal a ani kedy. Viem len, že mi prišiel do redakcie ale neviem uviesť či poštou, alebo či ho doniesla
nejaká konkrétna osoba. Pre ozrejmenie života v redakcii uvádzam, že v redakcii je vždy veľký pohyb
ľudí, v jednej kancelárii nás sedelo konkrétne päť a je úplne bežným javom, že stále prichádzajú poštou

alebo inak rôzne informácie. Vzhľadom k tomu, že od uverejnenia môjho článku prešla doba 7 rokov a v
súvislosti s týmto článkom som bola už veľakrát vypočúvaná, vypočula som si aj vyjadrenia ďalších osôb
a už mám taký pocit, že nie som schopná vybaviť si spamäti svoje vlastné informácie, alebo neviem či
som si postupne osvojila tvrdenia z výpovedí iných účastníkov. Opakujem znovu, že neviem, kto mi tento
úradný záznam dal alebo poslal, ale vzhľadom k tomu, že jeho obsah bol chúlostivý, zrejme nechcel,

aby som sa dozvedela, kto mi ho poskytol.
Prítomná svedkyňa na otázku žalobcu či si pamätá, ktoré konkrétne časti úradného záznamu z akcie
„BLOK“ vo svojom článku „Sudca na odstrel?“ použila odpovedá:
Myslím si, že konkrétne som pri písaní článku z úradného záznamu nepoužila nič, všetky tieto informácie
som mala už predtým a týmto úradným záznamom si ich len overila. V článku som sa zmieňovala o
hodnote vily žalobcu, ktorej sumu som uviedla nepamätám si presne ale myslím, že 25 mil. Sk, túto

sumu som mala overenú z viacerých svojich zdrojov a v úradnom zázname z akcie „BLOK“ sa uvádzala
suma myslím si, že 30 mil. Sk. V tomto článku sa spomínal Ing. Tóth, pre svoje finančné podvody a
myslím si, že som ho nazvala „bielym golierom“. Neviem či som v tomto svojom článku spomínala i
sudcu E.. Pri písaní článku som mala k dispozícii taktiež záznamy z odpočúvania žalobcu, ktoré boli z
obdobia myslím, že september 1999 ale teraz už neviem teraz povedať či sa mi dostali do rúk spolu s

úradným záznamom „BLOK“ ale myslím si, že nie ale bolo to v krátkom časovom rozpätí. Tento materiál
vzhľadom k tomu, že bol pre nás veľmi „výbušný“ uložili sme ho tak, že sme ho nevedeli nakoniec nájsť,
ale ja som mala z týchto odposluchov urobené vlastné výpisy.
Žalobca L.. P. uvádza, že trvá na tom, aby svedkyňa konkrétne odpovedala na jeho otázku, či čerpala
údaje uvedené v úradnom zázname z akcie „BLOK“ pri písaní svojho článku „Sudca na odstrel?“ alebo

nie svedkyňa odpovedá:
Na tomto článku som pracovala niekoľko mesiacov. Už som povedala, že som čerpala z viacerých
zdrojov a moje zistenia úradný záznam z akcie „BLOK“ len potvrdil. Pri niektorej zo svojich výpovedí v
konaní na OS Bratislava III, som možno použila výraz, že som pri písaní článku použila údaje uvedené v
úradnom zázname „BLOK“ pretože zrejme chceli odo mňa vedieť zdroje, z ktorých som čerpala a úradný

záznam z akcie „BLOK“ bol jediným písomným dôkazom, ktorý som k dispozícii mala. Ďalšie poznatky
som získala od rôznych osôb, ktorým som dala sľub, že ich meno nevyzradím, pretože sa žalobcu báli.
Žalobca uvádza, že vzhľadom na terajšie výpovede svedkyne chce modifikovať svoju predchádzajúci
otázku na svedkyňu tak, aby sa vyjadrila, či úradný záznam z akcie „BLOK“ bol jedným z mnohých
zdrojov informácií pre napísanie článku „Sudca na odstrel?“:

Svedkyňa K. F. odpovedá:
„Pamätám si, že tento úradný záznam z akcie „BLOK“ potvrdil informácie, ktoré som mala k dispozícii
už predtým a ak to chce niekto nazvať, že „ bol jedným z mnohých dôkazov, ktoré som mala k dispozícii
pri písaní článku“ je to už jeho interpretácia.

Čosatýkažalovanéhov2.radeL..M.,čestneprehlasujem,žeodtohtosomnikdyúradnýzáznamzakcie
„BLOK“ k dispozícii nedostala, a ani som nedostala od neho žiadne informácie ohľadom žalobcu, teda
sudcu Pavla Polku. Pamätám si, že som sa so žalovaným v 2. rade stretla v súvislosti s vyšetrovaním
vyšetrovateľa pána B. a pamätám si, že som sa na L.. M. i trochu hnevala, lebo som sa ho pýtala i na

skutočnosti s L.. P., ale v tejto súvislosti mi odpovedal len toľko, že to nemá na vybavenie on, že to nie
je jeho práca a nechcel so mnou o tom vôbec hovoriť.

Žalobca udáva, že nemá ďalšie otázky na svedkyňu.

Na otázku žalovaného v 2. rade L.. M. či svedkyňa v konám na OS v Žiline na pojednávaní dňa 31. 3.
2003 vo veci B. c/a Perex, a.s., kedy uviedla, že predkladá súdu originál úradného záznamu z akcie
„BLOK“, ale žiada, aby jej bol vrátený, či predložila celý tento úradný záznam, alebo iba jeho časť,
svedkyňa odpovedá:
Ja som nikdy netvrdila, že som mala alebo mám k dispozícii originál úradného záznamu z akcie BLOK,

zrejme išlo len o nesprávnu protokolizáciu či už na súde, alebo pri vyšetrovaní. Ja som dostala k
dispozícii asi odfotené asi 2 a pol strany tohto úradného záznamu, viem ,že na konci bolo napísané
prílohy, ale konkrétne o aké prílohy sa jednalo som nezistila, pretože ten, kto mi fotokópiu časti záznamu
poskytol zrejme nepovažoval za potrebné aby som to vedela.Na otázku poverenej zást. žalovaných v 1. a 3. rade L.. L., či si pamätá konkrétne spôsob akým sa jej
úradný záznam z akcie „BLOK“ dostal do rúk, či bol doručený poštou, či jej ho dal osobne niekto do rúk

alebo iným spôsobom svedkyňa odpovedá:
Ja si už skutočne nie som istá, nepamätám si ako sa mi tento úradný záznam dostal, pamätám si, že mi
ho nikto nedal do ruky. Keď uvažujem nad vecou logicky tak zrejme mi tento úradný záznam neprišiel
poštou, lebo z poštovej pečiatky by som zistila, z akého mesta je zásielka poslaná, ale myslím si, že
tento záznam som našla na svojom stole len v obálke, na ktorej bolo moje meno K. F..

Predstúpila svedkyňa K. F., ktorá udáva:
Ja k veci považujem za potrebné povedať toľko, že si skutočne nepamätám, a nie som si istá, či sa mi
tento úradný záznam z akcie „BLOK“ dostal do rúk ešte pred uverejnením článku „Sudca na odstrel?“,
alebo až po jeho uverejnení“.

V rozsudku tunajšieho súdu č. k. 27C 2/01-209 zo dňa 27. 6. 2008 /Polka c/a Čarnogurský a spol./ sa
na stranách 19 a 20 nachádza nasledovný text:
„Listom číslo: 12138/1999-40 zo dňa 22. 12. 1999 oznámil minister spravodlivosti Slovenskej republiky
žalobcovi, že ho uvoľňuje z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina.

Text je nasledovný:

„Vážený pán P.,

Podľa ustanovenia § 50 ods., 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z. Vás
u v o I ň u j e m

z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina. Vaša funkcia zaniká dňom doručenia tohto rozhodnutia.““
Ostatné vykonané dôkazy nemali právny význam pre rozhodnutie vo veci.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa§11O.z.,fyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti, najmäživotaazdravia,občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods., 1, cit. zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods., 1

najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ods., 3 citovaného ustanovenia, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd pri posudzovaní takto
zisteného skutkového stavu vychádzal taktiež i z aplikácie nasledovných ustanovení Ústavy a Dohovoru

(Oznámenie č.209/1992 Zb.):
Podľa Čl. 19 ods., 1 Ústavy, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti , osobnej cti , dobrej
povesti a na ochranu mena.
Podľa Čl. 26 ods., 1 Ústavy, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľaods.,2vetyprvejcitovanéhoČl.,každýmáprávovyjadrovaťsvojenázoryslovom,písmom,tlačou,

obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozlišovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu.
Podľa ods., 4 citovaného Čl., slobodu prejavu a právo vyhľadávať informácie možno obmedziť zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa ods., 2 citovaného Článku, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.Podľa Článku 10 ods., 1 vety prvej Dohovoru, každý má právo na slobodu prejavu.
Podľa vety druhej citovaného ods., Článku, toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

Podľa ods., 2 cit., Článku, výkonom týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže
podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a
ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti
alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,
ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovanie autority a

nestrannosti súdnej moci.
Podľa § 1 Zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správySlovenskejrepubliky,vzneníneskoršíchpredpisov,vSlovenskejrepublikepôsobiatietoústredné
orgány štátnej správy, na čele ktorých je člen vlády Slovenskej republiky:
j / Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa § 2 ods., 1, cit. zákona, ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister.

Podľa § 16 písm., d/, cit. zákona, ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej
správy Slovenskej republiky pre riadenie Policajného zboru a Vojsk ministerstva vnútra.
Podľa § 3 Zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v
znení neskorších predpisov, Ministerstvá v Slovenskej republike pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých
čele je člen vlády:

f / Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa § 4 ods., 1, cit. zákona, ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister.
Podľa § 11 písm., d/ cit. zákona, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej
správy pre Policajný zbor, vojská ministerstva vnútra a Hasičský záchranný zbor.
Podľa§35ods.,1,cit.zákona,ministerstváaostatnéústrednéorgányštátnejsprávysúprávnickéosoby.

Podľa § 41 cit., zákona, zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990Zb. ...
Podľa § 42 vety prvej cit. zákona, tento zákon nadobúda účinnosť 1. Januára 2002.
Podľa § 2 ods., 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov, Policajný
zbor plní tieto úlohy:
a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej

slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,
d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol,

a to z nasledovných dôvodov:
1. V prvom rade súd konštatuje, že výlučným predmetom konania sú v žalobe uvedené dve listiny, ktoré
boli doručené novinárke K. F. v jednej obálke, a to „Úradný záznam k akcii „BLOK“ pre pána ministra“
a listina začínajúca prvou vetou „S úplatkárstvom je už dlhšiu dobu spájaná osoba L.. P. P., predseda
Okr. súdu v Žiline, čo mu hlavne umožňuje výkon jeho povolania“, kým „v druhej obálke jej boli doručené

zonky, teda výťažky kľúčových bodov odposluchov, dátum, čas, hodina a identifikačné číslo, textový
prepis“.

2. Je zrejmé, že obe citované listiny, ktoré sú predmetom tohto konania, boli novinárke Zite Sujovej
zaslané z jedného zdroja, a to buď z policajného zdroja alebo zdroja Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, čo taktiež dosvedčuje ich spoločný policajný pôvod a dosvedčuje to i tá skutočnosť, že boli
doručené K. F. v jednej obálke.

3. Je zrejmé, že oba uvedené zdroje mali vedomosť o tom, že novinárka Zita Sujová zbiera informácie
o žalobcovi, resp., sa venuje téme žalobcu, resp., že pripravuje článok o žalobcovi.

Tu súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že obálky boli doručené na jej meno.

4. Je zrejmé, že odosielateľ zasielal novinárke K. F. tieto citované listiny s úmyslom, aby ich použila pri
spracovaní článku o žalobcovi, ktorý bol v tom čase predsedom Okresného súdu Žilina.

5. Súd zdôrazňuje, že je právne zaujímavé, že novinárka K. F. ich naozaj aj použila pri svojej novinárskej
činnosti týkajúcej sa žalobcu, a to tak, že spracovala o žalobcovi rozsiahly článok.
Tu súd zdôrazňuje, že obe listiny použila prakticky v doslovnom znení.6. Čo sa týka uvedeného „úradného záznamu“, je zrejmé, že súd v konaní prišiel do styku s troma jeho
verziami, jednak s trojstranovou verziou s vybielenými pasážami, predloženou i sudcom L.. E., ďalej s

trojstranovou verziou predloženou novinárkou K. F. s nevybielenými pasážami a napokon s „pravou“
verziou päťstranovou.

7. Je zrejmé, že obsahovo sú uvedené verzie úplne totožné, resp. sú obsahovo úplne identické, pričom
súd analyzuje uvedený úradný záznam predložený K. F..

8. Je zrejmé, že uvedený „úradný záznam“ je jednoznačná autentická policajná listina vyhotovená pplk.
L.. U. M., riaditeľom Odboru FP SKFP PPZ, adresovaná priamo ministrovi vnútra.

9. Je zrejmé, že uvedený „úradný záznam“ sa obsahovo týka priamo osoby I. Z., resp., jeho trestnej
veci, resp., vyšetrovania tejto jeho trestnej veci.

10. Žalobcu sa uvedený „úradný záznam“ dotýka v dvoch bodoch, a to „- František Tóth úplne ovláda
predsedu Okresného súdu v Žiline L.. P. P.. Sudca P. má pred dokončením vilu v Žiline v rozpočtovom
náklade cca 30 mil. Sk. Sudca v nedávnej kauze /nevzatie do väzby M. R. G. - vydierači z Martina/ od
podsvetia obdržal 500 000 Sk a sudca E. 500.000 Sk, pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát L..

L. U..“.
11. Oba uvedené body sú podané ako jednoznačné konštatácie, bez akejkoľvek pochybnosti.

12. Z týchto dvoch bodov je zrejmé, že osoba z podsvetia I. Z. „vplýva“ na rozhodovaciu činnosť žalobcu
tak, že žalobca rozhoduje podľa jeho želania, resp. želania podsvetia, za čo si „nechá“ žalobca „dobre

zaplatiť“, čo je zrejmé z toho, že „má pred dokončením vilu v Žiline v rozpočtovom náklade cca 30 mil“, a
ako „príklad“ je uvedená „nedávna kauza /nevzatia do väzby M. R. G. - vydierači z Martina/, keď žalobca
od podsvetia obdržal 500.000,-Sk a sudca E. 500.000,-Sk, pričom kontakt na sudcu zabezpečil advokát
L.. L. U.“.

13. Z týchto dvoch bodov je teda zrejmé, že žalobca sa ako sudca dlhodobo a rozsiahlo dopúšťa
trestnej činnosti prijímania vysokých finančných úplatkov, resp., iných nenáležitých výhod od príslušníka
podsvetia I.M. Z., voči ktorému sa vedie trestné stíhanie v trestnej veci podvodu, a to podľa štvrtého
odseku § 250 TZ, resp., od podsvetia, a to v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, pričom
konkrétne sa dopustil trestnej činnosti prijatia úplatku 500.000,-Sk v „nedávnej kauze nevzatia do väzby

M. R. G. -vydierači z Martina/, sudca E. sa taktiež dopustil takejto trestnej činnosti, keď prijal úplatok
500.000,-Sk, pričom kontakt na žalobcu zabezpečil advokát L.. L. U.,“ čo znamená, že žalobca sa
dopúšťa tejto trestnej činnosti vo veciach mimoriadne spoločensky nebezpečných, ktoré spoločnosť,
resp., verejnosť odsudzuje, vo forme spolupáchateľstva, a to organizovane, čo mimoriadne zvyšuje
spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu.

14.Žalobca je teda v „úradnom zázname“ „vykreslený“ ako skorumpovaný sudca, ktorého veľký majetok
má „pôvod“ v rozsiahlej trestnej činnosti žalobcu, a to korupcie od podsvetia s uvedením „príkladu“.

15. Je ale zrejmé, že práve policajný pôvod a jednoznačný, pochybnosti nepripúšťajúci obsah „úradného

záznamu“, „posmelil“ novinárku K. F. pri písaní rozsiahleho článku o žalobcovi pod titulkom „Sudca na
odstrel?“, s podtitulkom „Predseda Okresného súdu v Žiline robí hanbu svojmu stavu“, uverejnenom dňa
19. 11. 1999 v týždenníku MOMENT v čísle 47/99, „v ktorom bol označený ako skorumpovaný sudca
previazaný na príslušníkov podsvetia, ktorý robí hanbu svojmu stavu“, čo je zrejmé z toho, že použila
informácie „o hodnote domu“, „o M. R. G.“ a „o 500.000,-Sk“, v článku.

16. Obsah uvedeného „úradného záznamu“ „dokresľuje“ druhá predmetná listina doručená novinárke K.
F. spolu s týmto „úradným záznamom“, teda listina začínajúca prvou vetou „S úplatkárstvom je už dlhšiu
dobu spájaná osoba L.. P. P., predseda Okr. súdu v Žiline, čo mu hlavne umožňuje výkon jeho povolania“,
a to tým, že celý obsah listiny „vykresľuje“ žalobcu ako skorumpovaného sudcu, ktorého veľký majetok

má „pôvod“ v trestnej činnosti žalobcu ako sudcu, ktorej sa dopúšťa presne konkretizovaným opísaným
spôsobom.17. Je zrejmé, že nad uvedenou prvou vetou je ťažko čitateľné, resp. nečitateľné, ale predsa len
zreteľné jeho označenie, čo ukazuje na policajný pôvod listiny a dosvedčuje ho skutočnosť, že novinárke
K. F. bola doručená v jednej obálke spolu s uvedeným „úradným záznamom“, ktorý je jednoznačne

autentickou policajnou listinou vyhotovenou vysokým policajným funkcionárom, adresovanou priamo
ministrovi vnútra, ako to bolo konštatované v bode 8. analýzy.

18. Aj tu jej policajný pôvod a jednoznačný, pochybnosti nepripúšťajúci obsah „posmelil“ novinárku K.
F. pri písaní rozsiahleho článku o žalobcovi pod titulkom „Sudca na odstrel?“, s podtitulkom „Predseda

Okresného súdu v Žiline robí hanbu svojmu stavu“, zo dňa 19. 11. 1999, /bod 15 analýzy/, čo je
zrejmé z toho, že obsah listiny použila v článku prakticky celý a vykreslila žalobcu ako takto opísaného
skorumpovaného sudcu.

19. K. F. vypovedala, že na článku pracovala od leta 1999, zbierala informácie, tie sa nabaľovali, mala
o tom toľko informácií, že nechcela, aby ju niekto predbehol, obávala sa že ju niekto predbehne, dlhé

mesiacezbieralainformácie,bolaztohonervózna,lebovedela,žeajinízbierajúmateriály,každýnovinár
má svoje ambície, aby potom nevyzeral ako plagiátor. Vypovedala, že obsah ú.z. využila pri písaní
článku.

20. Ďalej vypovedala, že informácie zbierala z policajných zdrojov, bola v styku s policajnými zložkami

z rôznych útvarov.

21. Okrem toho o príprave článku vedeli aj viceprezident policajného zboru R. a riaditeľ finančnej polície
v Žiline M..

22. Ďalej vypovedala, že s týmito listinami nebola za nijakým policajtom, nechcela to nikomu ukazovať,
aby neidentifikovali od koho to prišlo. Nepriamo si dala potvrdiť, že nejde o podvrh. Najskôr vypovedala,
že nevie, či im ukazovala listinu o cenách ... a zariadení domu, hoci vypovedala, že to bolo „evidentne
súčasťou policajného spisu.“

23. K. F. sa teda tak ponáhľala s uverejnením článku, že si informácie, hoci ich v článku prakticky
citovala, neoverila u polície, „len si dala potvrdiť, že nejde o podvrh, čo nekonkretizovala.

24. Preto bola taká „posmelená“ pri uverejnení článku, ako to už súd uviedol, že ich prakticky citovala.

25. A tu sa súd dostáva k charakteru jej práce na prípravu článku.

26. Táto jej práca by naznačovala určité prvky tzv. investigatívnej žurnalistiky.

27. Tu je namieste zdôrazniť, že investigatívna žurnalistika je súčasťou žurnalistiky vo všeobecnosti.

28. A je vyjadrením demokracie v spoločnosti, v ktorej bola cenzúra zrušená.

29. Samotný typ investigatívnej žurnalistiky je charakterizovaný prácou novinára, resp., žurnalistu na

spracovaní a uverejnení informácií o spoločensky citlivých témach, tabuizovaných témach a pod.

30. Ďalšou charakteristikou tejto práce je, že novinár, resp., žurnalista sa práve preto dostáva k
týmto informáciám obtiažne, neoficiálne, jeho prácu sťažuje samozrejme neochota oslovených ľudí
spolupracovať rovnako tak neochota byť zdrojom informácií, či už zo strachu z prezradenia a následných

dopadov a pod.

31. A práve preto musí byť práca takého novinára, resp., žurnalistu vyjadrením, pokiaľ má byť úspešný,
vyjadrením jeho skúseností.

32. Práca takého novinára, resp., žurnalistu, nemôže byť limitovaná snahou o rýchlosť uverejnenia napr.,
článku.33. A to napríklad, tým, že aj ťažko získané informácie nemusí mať overené z viacerých na seba
nezávislých zdrojov, samozrejme je už na jeho schopnostiach ako rýchlo to dokáže urobiť.

34. A práve preto patrí k tejto práci opatrnosť, pretože rýchle uverejnenie článku môže spôsobiť napr.,
i zásah do osobnostných práv osoby.

35. A to sa stalo i v prípade uverejnenia predmetného článku obsahujúceho i informácie z predmetných
dvoch listinných materiálov doručených Zite Sujovej.

36. Tá si totiž neoverila u polície ich hodnovernosť a v záujme rýchlosti uverejnenia článku v snahe
naplniť svoje ambície, ich pojala do článku, a to napriek tomu, že nemala pochybnosti, že ide o policajné
materiáli.

37. A pojala ich spôsobom takým, že ich praktické citácie v presnom identickom poradí s tým, že o
protiatómovom kryte písala v podtexte k fotografii uverejnenej v rámci článku, o jej „práci“ svedčí i to,

že čo sa týka hodnoty domu 30 miliónov Sk, tak sama vypovedala, že odhady jej zdrojov boli od 18 do
30 miliónov Sk, neoverila si či to nemôže byť 18 miliónov Sk, tak „usúdila, že to môže mať hodnotu 20
až 25 miliónov korún, neuviedla tam teda tento maximálny údaj 30 miliónov korún“, čo ale dokazuje, že
so sumou 30 miliónov Sk, sa stretla práve prvýkrát v tomto ú.z. a taktiež nemala pochybnosti, že ide o
policajný materiál, ako vypovedala.

38. A to do citovaných častí článku týkajúcich sa žalobcovmu spôsobu získavania finančných
prostriedkov na stavbu a zariadenie svojho rodinného domu. Neoverila si ani to, že akým spôsobom
Tóth úplne ovláda žalobcu, či ho vydiera a pod. a aký to má súvis s nasledujúcou vetou o hodnote domu
žalobcu „v rozpočtovom náklade cca 30 miliónov Sk“ , lenže podľa obsahu článku o „úplnom ovládaní“

žalobcu sa nedá hovoriť, ale dá sa hovoriť akurát tak o „spolupráci“ resp., o „prepojení“. Tieto dve vety
nedávajú spolu zmysel a práve preto si to „úplné ovládanie“ mala overiť a mala tak urobiť práve preto,
že vypovedala , že nemala pochybnosti, že ide o policajný materiál.

39. A to „zapadalo“ do celkovej koncepcie článku a to „skorumpovanosť“ žalobcu.

40. A pokiaľ súd uviedol v bode 35. analýzy, tak v prípade K. F. sa tak stalo tým, že vydavateľ
periodika, v ktorom bol uverejnený predmetný článok autorky K. F., bol povinný sa na základe uvedeného
rozsudku Okresného súdu Bratislava III žalobcovi ospravedlniť „za neoprávnené označenia žalobcu ako
skorumpovaného sudcu previazaného na príslušníkov podsvetia, ktorý robí hanbu svojmu stavu“.

41. K. F. pri práci na príprave a uverejnení predmetného článku absentoval ďalší prvok práce
investigatívneho novinára, resp., žurnalistu, a to autocenzúra, t.j. neuverejniť neoverenú, aj keď
čitateľsky zaujímavú informáciu.

42. Čo sa týka samotnej žaloby, tak súd dospel k záveru, že tým, že K. F. bola doručená obálka s
uvedenými listinnými materiálmi nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, keďže došlo síce k
rozširovaniu informácií, avšak bolo na nej, či ich pojme do článku, ale stalo sa tak, avšak dôsledkom
toho bola priznaná žalobcovi morálna satisfakcia v podobe uvedeného ospravedlnenia sa vydavateľa
periodika, v ktorom bol uverejnený uvedený článok.

43. Samozrejme, pokiaľ by neuverejnila obsah uvedených listinných materiálov, teda, ak by vôbec
„priznala“, že jej boli doručené, tak by ani vtedy nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, keďže
im neuverila, resp., ich nemala overené a uplatnila by teda autocenzúru.

44. Čo znamená, že samotné rozširovanie uvedených informácií teda už bolo sankcionované uvedenou
morálnou satisfakciou, čo bol samozrejme aj určitý „odkaz“ pre políciu z hľadiska neoprávnenosti
rozširovania uvedených informácií.

45. A ďalej súd dospel k záveru, že zhromažďovanie uvedených informácií, v zmysle žaloby, tak bolo

operatívnou činnosťou polície, a teda k zásahu do osobnostných práv žalobcu tým nedošlo.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods., 1 OSP, teda podľa zásady úspechu v konaní
a keďže žalobca nemal v konaní úspech, súd mu ich náhradu nepriznal.Odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Protirozsudkujemožnépodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenia naOkresnomsúdeBratislavaIII.
Podľa § 205 ods., 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods., 3/
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods., 2 cit., ust., zák., odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods., 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa ods., 3 cit., ust., zák., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 28, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ochrana osobnosti , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 17, 2013

Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 17, 2013