Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/212/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410207370
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1410207370.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

B.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z. X, 841 07 Bratislava, zastúpený: Mgr. Marcel Biznár, advokát,
Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, proti žalovanému: Základná škola, so sídlom I., 841 02 Bratislava, IČO:
36 060 976, zastúpený: JUDr. Vojtech Földes, advokát, Jaskový rad 163, 831 01 Bratislava, o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.06.2010, doručenou súdu 10.06.2010, domáhal, aby súd určil, že
výpoveď zo dňa 28.04.2010, ktorou sa mal pracovný pomer u žalovaného skončiť 31.07.2010, je
neplatná a pracovný pomer trvá naďalej. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady mzdy v sume 751,50 Eur mesačne od 01.08.2010 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o určení neplatnosti a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 26.08.2002 pracoval u žalovaného ako učiteľ s aprobáciou matematika. Pracovný pomer
bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 28.04.2010 žalovaný predložil žalobcovi návrh dohody o skončení

pracovného pomeru, v zmysle ktorej sa mal žalobcovi skončiť pracovný pomer dňom 30.06.2010.
Keďže žalobca nesúhlasil so skončením pracovného pomeru a návrh dohody neprijal, žalovaný listom
zo dňa 28.04.2010 zaslal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru bola odôvodnená rozhodnutím riaditeľa školy
č. 2/2010 zo dňa 27.04.2010, podľa ktorého sa žalobca stal nadbytočným z dôvodu zníženia stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. V predmetnom liste žalovaný uviedol, že výpovedná
doba je trojmesačná a začína plynúť od 01.05.2010. Uvedené sa uvádza aj v liste žalovaného zo

dňa 04.06.2010. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi doručená dňa 06.05.2010. Výpovedná
lehota teda začala plynúť až 01.06.2010. Žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť podľa § 63 ods.
2 Zákonníka práce a žalobcovi neponúkol prácu na kratší pracovný čas ani inú vhodnú prácu. Ďalej
žalobca poukazoval na to, že ako jediný učiteľ má ukončený druhý modul vzdelávania na informatickú
výchovu, a teda na zabezpečenie výučby tohto predmetu v ďalšom školskom roku by musel žalovaný
zabezpečiť nového zamestnanca. Okrem toho v danom prípade nedošlo k prerokovaniu výpovede v
zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov. Z listu zo dňa 28.04.2010, ktorým

bola daná žalobcovi výpoveď, vyplýva, že zamestnávateľ rozhodol o znížení stavu zamestnancov dňa
27.04.2010, teda deň pred zaslaním výpovede žalobcovi. Je teda zrejmé, že k prerokovaniu výpovede
so zástupcom zamestnancov nemohlo dôjsť. V predmetnom liste zo dňa 28.04.2010 o prerokovaní
výpovede nie je žiadna zmienka a žalovaný nepredložil ani písomnú žiadosť o vykonanie takéhotoprerokovania. S ohľadom na uvedené je výpoveď podľa názoru žalobcu neplatná. Žalobca u žalovaného
poberal mzdu vo výške 751,50 Eur brutto. Žalobca listom zo dňa 11.05.2010 oznámil žalovanému, že
výpoveď z pracovného pomeru považuje za nezákonnú a trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej

zamestnával. Žalovaný na tento list nereagoval. Žalobca si preto uplatnil nárok na náhradu mzdy podľa
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v školskom roku 2010/2011 na základnej škole
zostal počet žiakov cca 280, na 1. stupni zostalo 5 tried, na 2. stupni 11 tried, čo znamená, že

sa nenavyšoval ani počet hodín, ktorý je k dispozícii na prerozdelenie medzi učiteľov. Z rodičovskej
dovolenky sa v školskom roku 2010/2011 mali vrátiť zamestnankyne W.. E. Z. (aprobácia matematika
- prírodopis) a W.. F. W. (aprobácia učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ). Vzhľadom na tieto skutočnosti vznikol
nadstav najmenej jedného učiteľa. W.. Y. W. vo funkcii riaditeľa od 01.03.2010 do 31.05.2010 preto
rozhodol, že nadbytočným zamestnancom sa stal B.. W. X. (rozhodnutím riaditeľa školy č. 2/2010).

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.01.2012, č.k. 22C 212/2010-72, ktorým žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Krajský súd uznesením zo dňa 28.11.2013, č.k. 3Co 175/12-82, zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že súd sa nedostatočne zaoberal zisťovaním

skutkového stavu. Krajský súd uložil súdu povinnosť v novom konaní skúmať, či boli splnené podmienky
pre ukončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,
predovšetkým či došlo k organizačnej zmene u žalovaného, či výpoveď bola prerokovaná so zástupcami
zamestnancov a či si žalovaný splnil ponukovú povinnosť ešte predtým, než dal žalobcovi výpoveď.

5. Následne okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 20.10.2014, č. k. 22C 212/2010-105, ktorým určil,
že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi žalovaným dňa 28.04.2010 je neplatné
a pracovný pomer naďalej trvá a zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy za 12 mesiacov v
sume 9.018,- Eur.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2016, č.k. 9Co 183/2015-137, zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že rozhodnutie je
nepresvedčivéanepreskúmateľné,nakoľkosaprvostupňovýsúddôsledneneriadilpokynmiodvolacieho
súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a nezistil, či žalovaný disponoval v čase výpovede
žalobcom označenými voľnými pracovnými miestami, ak áno, či mu tieto pracovné miesta ponúkol a

či táto okolnosť vzhľadom na splnenie ponukovej povinnosti pracovať na kratší pracovný čas má v
konečnom dôsledku vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu
prvej inštancie povinnosť zistiť, či v čase výpovede disponoval žalovaný voľnými pracovnými miestami,
špeciálne pracovnými miestami označenými žalobcom a či mu existujúce pracovné miesta ponúkol. V
prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalovaný v čase dania výpovede disponoval voľnými

pracovnými miestami a ponukovú povinnosť si nesplnil, bude potrebné vyzvať žalobcu na odstránenie
nedostatku žaloby v časti náhrady mzdy, aby náhrada mzdy bola ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslená
pevnou sumou a potom postupovať pri vyčíslení výšky náhrady mzdy podľa § 134 Zákonníka práce.

7. Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2017 na základe návrhu žalobcu súd pripustil zmenu petitu

žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 873,36 Eur mesačne od
01.08.2010 do vyhlásenia rozsudku.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vtedajšej zástupkyne žalovaného W.. S. Č.,
svedkov B.. S. V., W.. F. Y., W.. Y. W., L. L., W. V. a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a

to: pracovnú zmluvu zo dňa 26.08.2002, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.04.2010,
dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2010, výpoveď zo dňa 28.04.2010, žiadosť o
vyhotovenie dokladu - odpoveď zo dňa 04.06.2010, oznámenie o výške a zložení funkčného platu na č.l.
9, oznámenie zo dňa 11.05.2010, vyjadrenie zo dňa 06.07.2010, zápis o odmietnutí prevzatia výpovede
zodňa29.04.2010,výpoveďzodňa28.04.2010nač.l.18,rozhodnutieriaditeľaškolyzodňa27.04.2010,

skončenie pracovného pomeru s B.X.X.. W. X. - zápis zo dňa 29.04.2010, prerokovanie výpovede zo dňa
28.04.2010, zápisnicu z rodičovského združenia konaného dňa 11.06.2009, zápisnicu z rodičovského
združenia konaného dňa 19.11.2008, sťažnosť zo dňa 07.05.2010, petíciu na č.l. 59, sťažnosť na W..
Y. W. riaditeľa ZŠ I. X v Bratislave zo dňa 17.05.2010, návrh na zníženie stavu zamestnancov zo dňa12.04.2010, oboznámenie s návrhom na zníženie stavu zamestnancov zo dňa 12.04.2010, výpoveď zo
dňa 28.04.2010 na č.l. 100, odpoveď zo Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2016, výplatné pásky žalobcu
za obdobie 01-03/2010, mzdový list žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že svoju výpoveď považoval za osobný konflikt s bývalým riaditeľom,
ktorý po tom, čo nespĺňal kvalifikačné predpoklady na svoju pozíciu, musel od žalovaného odísť. Aj
manželka žalobcu bola učiteľkou školy, ale po tom, čo nastali tragické udalosti v rodine, to psychicky
nevydržala a ostala doma. Následne zaslal žalovaný oznámenie, že manželka v pracovnom pomere

zostáva. Podľa jeho názoru u žalovaného neboli dodržané podmienky pre výpoveď voči nemu, nakoľko
jeho výpoveď nebola prejednaná s ním, ani na odborovej organizácii. Žalobca ďalej tvrdil, že zápis, ktorý
predložil žalovaný do spisu bol vyhotovený dodatočne. Poukazoval na to, že v čase, keď mu bola daná
výpoveď, odišli od žalovaného traja pracovníci (tajomníčka, školník, vychovávateľka) a jemu nebolo
ponúknuté ani jedno z týchto miest, hoci má ekonomické vzdelanie, skončil strednú ekonomickú školu
a mohol niektorú z týchto pozícií zastávať. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že učiteľka sa vrátila z

materskej dovolenky, žalobca poukazoval na to, že sa jednalo o učiteľku, ktorá nastúpila po trojročnej
materskej dovolenke.

10. Z výsluchu vtedajšej zástupkyne žalovaného W.. S. Č. súd zistil, že do funkcie riaditeľky školy
nastúpila od 01.07.2010. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o prijatých zamestnancov, školník bol prijatý do

pracovného pomeru od 01.09.2010. Predchádzajúci školník dal výpoveď v júli 2010. Pozícia tajomníčky,
ktorú zrušil predchádzajúci riaditeľ, túto pozíciu mala zastávať najskôr personalistka, táto dala výpoveď
od novembra 2010, nakoniec ostala na pol úväzku. Dve učiteľky, ktoré sa mali vrátiť po materskej
dovolenke mali nastúpiť 01.09.2010, jedna nastúpila a druhá oznámila v auguste, že odchádza s
manželom do zahraničia. Z tohto dôvodu prijali vychovávateľku. K žalovanému bola prijatá pani M. na

polovičný pracovný úväzok na miesto učiteľa chémie. Nevedela sa vyjadriť k predloženému zápisu o
prerokovaní výpovede.

11. Z výsluchu svedkyne B.. S. V. súd zistil, že je učiteľkou u žalovaného. Výpoveď daná žalobcovi
bola prerokovaná. Majú odborovú organizáciu, kde je okrem nej aj pani B. - predsedníčka a pani

B.. S odstupom času si už na uvedenú dobu ťažšie spomína, ale uviedla, že výpoveď žalobcu bola
prerokovaná 28.04.2010. Svedkyňa ďalej uviedla, že do práce chodí medzi 07.15 a 07.25 hod. Stretnutie
odborovej organizácie určite neprebehlo pred vyučovaním, mohlo to byť cez prestávku alebo po
vyučovaní. Pani B. obdržala od riaditeľa žiadosť o prerokovanie výpovede, ktorú následne v priebehu
dňa prerokovali. Otázka výpovede učiteľa sa nezvykne prerokovávať za prítomnosti ostatných kolegov.

12. Z výsluchu svedkyne W.. F. Y. súd zistil, že výpoveď daná žalobcovi bola riadne prerokovaná v škole
aj v odborovej organizácii. Dávali sa výpovede s ohľadom na počet žiakov v škole. Niektorí učitelia mali
pracovný pomer na dobu určitú. U tých, u ktorých nebol takýto pracovný pomer, prichádzala do úvahy aj
výpoveď. Svedkyňa uviedla, že 20 až 30 učiteľov takto riešili. Postup bol taký, že riaditeľ školy s učiteľom

vec prejednal, potom požiadal odborovú organizáciu o prejednanie. V čase, keď svedkyňa nastupovala
v roku 2003 bolo u žalovaného 110 zamestnancov, v súčasnosti je to 40. Pokiaľ si pamätala, ohľadom
výpovede žalobcu sa jednalo už v marci. Výpoveď mu bola daná v apríli, 28. alebo 29. s odstupom času
si to už nepamätala. Svedkyňa bola osobne prítomná pri predložení dohody o skončení pracovného
pomeru žalobcovi. Bolo to niekedy v ranných hodinách, ešte pred vyučovaním. Ešte aj na druhý deň mu

to bolo oznamované aj v ranných aj poobedňajších hodinách. Najskôr mu bola oznámená skutočnosť o
skončení pracovného pomeru a potom aj prerokovaná a boli dané možnosti. Žalobcovi navrhli ukončiť
pracovný pomer najskôr dohodou, potom mu navrhli pracovať na skrátený úväzok na 4-5 hodín, nakoľko
to bolo v apríli a školský rok začína v septembri, táto možnosť bola hypotetická, teda sa nevedelo v tom
čase,čobymalvlastnežalobcavškoleučiť.Svedkyňaďalejuviedla,ževapríli2010neboložiadnevoľné

miesto, neplynula žiadna výpovedná lehota niektorému z učiteľov, a teda nič konkrétne sa mu nemohlo
ponúknuť. Pri prerokovaní postupovali v súlade so Zákonníkom práce, ktorý neustanovuje povinnosť
dať podpísať prerokovanie takejto otázky žalobcovi. Nevedela uviesť od koho sa dozvedela, že žalobca
chcel pracovať ako školník. V čase, keď dostal žalobca výpoveď, sa mala vrátiť z materskej dovolenky
pani Z., ktorá učila matematiku a prírodopis. Ostatné personálne otázky sa riešili s riaditeľom školy.

Svedkyňa potvrdila, že podpis na listinnom dôkaze nachádzajúcom sa v spise na č.l. 20 - skončenie
pracovného pomeru s B.. W. X. - zápis z 29.04.2010 je jej.13. Z výsluchu svedka W.. Y. W., bývalého riaditeľa školy, súd zistil, že v čase, keď bol rozviazaný
pracovný pomer so žalobcom bola situácia v škole taká, že sa vrátila z materskej dovolenky učiteľka
matematiky, ktorá bola obľúbená medzi žiakmi a z tohto dôvodu vznikol nadstav učiteľov, preto bol

rozviazaný pracovný pomer so žalobcom. Výpoveď danú žalobcovi podpisoval svedok. Táto bola
prerokovaná so zástupcami zamestnancov. K prerokovaniu došlo koncom apríla. Tento postup svedok
zdôvodňoval nedostatkom peňazí a snahou, aby výpoveď uplynula pred augustom, v snahe ušetriť
peniaze za tento mesiac. Výpoveď prerokoval s odbormi skôr, než ju predložil žalobcovi. S odstupom
času si už svedok nebol istý, ale myslel si, že vypracoval písomné zdôvodnenie zníženia počtu

zamestnancov. Po opozretí predmetnej listiny svedok potvrdil, že sa jednalo o toto písomné rozhodnutie.
Svedok ďalej uviedol, že sedeli so žalobcom, pokúšali sa o dohodu, nakoľko však žalobca toto odmietal
a odmietal aj prevziať písomnú výpoveď, výpoveď mu zaslali poštou. Svedok priznal, že boli medzi
ním a žalobcom určité nezhody, avšak nepripustil jeho osobnú nevraživosť voči žalobcovi. Bola to
konkrétna situácia, keď vznikla nadbytočnosť učiteľov a bola jeho voľba medzi skutočnou odborníčkou
na matematiku a žalobcom. Aj v súčasnosti by jeho rozhodnutie bolo rovnaké, nakoľko na žalobcu boli

sťažnosti a na pani učiteľku, ktorá sa mala vrátiť z materskej dovolenky neboli sťažnosti. Svedok uviedol,
že u žalovaného pôsobil celkovo 3 až 4 roky ako učiteľ a z toho 3 mesiace ako riaditeľ školy. Počas
týchto troch mesiacov neriešil ani jednu sťažnosť na žalobcu. Učiteľku, ktorá sa mala vrátiť z materskej
dovolenky poznal tak ako žalobcu. Svedok uviedol, že žalobcu riešil z toho dôvodu, že na jeden predmet,
t.j. matematika, boli dvaja učitelia. Pri rozviazaní pracovného pomeru so žalobcom mu neponúkol iné

miesto, pretože v tom čase v škole žiadne voľné miesto nebolo.

14. Z výpovede svedkyne L. L. súd zistil, že bol autorkou petície, ktorá sa spísala proti rozhodnutiu
vedenia školy o rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu, že žalobca bol medzi deťmi
obľúbený, venoval sa im, a teda nesúhlasili s rozhodnutím vedenia školy o jeho odvolaní. Svedkyňa mala

informáciu o tom, že dôvodom odchodu žalobcu zo školy bola jeho nadbytočnosť. Na žalobcu podľa jej
vedomostí neboli žiadne sťažnosti, sťažnosti mali byť proti riaditeľovi školy pánovi W.. Deti si na žalobcu
nesťažovali, ani jej syn, práve naopak syn svedkyne sa mal vyjadriť, že keď niečo nevedel, pán učiteľ
mu to vysvetlil. O výpovedi žalobcu sa dozvedela od predsedkyne triedy pani O..

15. Z výpovede svedkyne W. V. súd zistil, že bola účastníčkou petície proti výpovedi triednemu učiteľovi
W.Á. X., a to na základe mimoriadnej triednej schôdze, ktorá bola zorganizovaná tak, že v žiackej
knižke bolo napísané, že ide o výpoveď triednemu učiteľovi, ktorý bol medzi žiakmi obľúbený, nakoľko
sa venoval žiakom aj pri mimoškolských aktivitách. Dôvodom pre jeho výpoveď mali byť sťažnosti
a nadbytočnosť. Keď žiadali vysvetliť od riaditeľa školy, resp. jeho zástupkyne dôvody rozviazania

pracovnéhopomerusožalobcom,boloimpovedané,žesavracianejakáučiteľkazmaterskejdovolenky,
ktorá taktiež učí matematiku. Svedkyňa ďalej uviedla, že písala na inšpekciu školstva žiadosť o
prešetrenie, ktorá odpovedala tak, že jej sťažnosť je už bezpredmetná, nakoľko vtedajší riaditeľ školy
odišiel.

16. Z pracovnej zmluvy zo dňa 26.08.2002 súd zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli pracovnú
zmluvu na pozíciu učiteľ základnej školy s aprobáciu matematika - telesná výchova na dobu neurčitú
so skúšobnou dobou 3 mesiace.

17. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.04.2010 súd zistil, že žalovaný predložil

žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru k 30.06.2010.

18. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2010 súd zistil, že žalovaný predložil
žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
s tým, že od 01.07.2010 sa stáva nadbytočným zamestnancom a odstupné mu bude vyplatené podľa

Zákonníka práce a Podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2010.

19. Z výpovede zo dňa 28.04.2010 súd zistil, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď na základe rozhodnutia
riaditeľa školy č. 2/2010 zo dňa 27.04.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že od
01.07.2010 sa stáva nadbytočným z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť

práce. Výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť 01.05.2010.

20. Zo žiadosti o vyhotovenie dokladu - odpoveď zo dňa 04.06.2010 súd zistil, že žalovaný oznámil
žalobcovi, že výška odstupného mu bude vyplatená podľa Zákonníka práce, pričom výšku odstupnéhobude vedieť asi v júli 2010. Zároveň uviedol, že z kolektívnej zmluvy má žalobca nárok na vyplatenie
odstupného vo výške jedného funkčného platu. Ďalej žalobcovi oznámil, že termín posledného
pracovného dňa je určený vo výpovedi zo dňa 28.04.2010 prevzatej osobne dňa 06.05.2010, kde sa

uvádza, že výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť dňom 01.05.2010. Z uvedeného vyplýva,
že pracovný pomer sa končí 31.07.2010. Ďalej žalovaný určil žalobcovi čerpanie pomernej časti nároku
na dovolenku v dňoch od 01.07.2010 do 31.07.2010,

21. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu na č.l. 9 súd zistil, že funkčný plat žalobcu bol s

účinnosťou od 01.01.2010 vo výške 751,50 Eur.

22. Z oznámenia zo dňa 11.05.2010 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28.04.2010, doručenú 06.05.2010,
považuje za nezákonnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.

23. Z vyjadrenia zo dňa 06.07.2010 súd zistil, že v školskom roku 2010/2011 na základnej škole zostal
počet žiakov cca 280, na 1. stupni zostalo 5 tried, na 2. stupni 11 tried, čo znamená, že sa nenavyšuje
ani počet hodín, ktorý je k dispozícii na prerozdelenie medzi učiteľov. Z rodičovskej dovolenky sa v
školskom roku 2010/2011 vracajú zamestnankyne W.. E. Z. (aprobácia matematika - prírodopis) a W..
F. W. (aprobácia učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ). Vzhľadom na tieto skutočnosti vznikol nadstav najmenej

jedného učiteľa. W.. Y. W. vo funkcii riaditeľa od 01.03.2010 do 31.05.2010 rozhodol, že nadbytočným
zamestnancom sa stal B.. W. X. (rozhodnutím riaditeľa školy č. 2/2010).

24. Zo zápisu o odmietnutí prevzatia výpovede zo dňa 29.04.2010 súd zistil, že dňa 29.04.2010
zamestnanec Základnej školy na ul. I. X v Bratislave B. W. X. odmietol prevziať v jeho pracovnom čase

a v mieste jeho pracoviska výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov i keď bol k tomu vyzvaný
jeho nadriadeným - riaditeľom základnej Š. W.. Y. W.. Na listine sú podpísaní ako prítomní svedkovia
W.. Y. W. a W.. F. Y.,

25. Z výpovede zo dňa 28.04.2010 na č.l. 18 spisu súd zistil, že ide o rovnakú listinu ako na č.l. 7 spisu.
V spodnej časti výpovede je strojom dopísaný text: „Dňa 29.04.2010 zamestnanec B.. W. X. odmietol
osobne prevziať písomnosť výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 311/2001 Z. z.“ , pričom pod textom sú podpísaní prítomní svedkovia W..
Y. W., riaditeľ školy, a W.. F. Y., personálna referentka.

26. Z rozhodnutia riaditeľa školy zo dňa 27.04.2010 súd zistil, že z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce s
platnosťou od 01.07.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 311/2001 Z. z. sa stávajú nadbytočnými 2
učitelia 2. stupňa. Z uvedeného dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce
sa stávajú nadbytočnými B.. W. X. a W.. K. X.. Na listine je podpísaný W.. Y. W., riaditeľ školy. V spodnej

časti listiny sa uvádza, že uvedené bolo prerokované ZO OZ pri E. I. Č.. X, B.. S. B., predsedníčka ZO OZ
dňa 12.04.2010. Pod týmto textom sa nachádza pečiatka ZO OZ PŠaV na Slovensku a podpis pani B..

27. Zo skončenia pracovného pomeru s B.X.X.. W. X. - zápis zo dňa 29.04.2010 súd zistil, že dňa
28.04.2010 bolo so zamestnancom B.. W. X. - učiteľom ZŠ za prítomnosti riaditeľa školy W.. Y. W.,

zástupkyneriaditeľaškolypaniR.B.apersonálnejreferentkyW..F.Y.prejednanéskončeniepracovného
pomeru s B.. W. X., na základe toho, že zamestnávateľ Základná škola na ulici I. v Bratislave nemá
možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
Zamestnávateľ ponúkol B.. W. X. možnosť pracovať na kratší týždenný pracovný úväzok (5-hodinový
týždenný pracovný úväzok), ktorý odmietol. Zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu. Dňa 28.04.2010

bola zamestnancovi predložená dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/
zákona č. 311/2001 Z. z. s tým, že sa poradí so svojím zástupcom a podá vyjadrenie dňa 29.04.2010.
Dňa 29.04.2010 ráno pri opätovnom prejednaní jeho skončenia pracovného pomeru vyzval B.. W. X. -
učiteľ ZŠ W.. Y. W. - riaditeľa školy k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru s odôvodnením,
že nepodpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru nemôže akceptovať. Na základe toho mu bola

predložená dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná riaditeľom školy, avšak zo strany B.. W.
X. k dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo, lebo ju odmietol podpísať. Nakoľko k dohode o
skončení pracovného pomeru medzi zmluvnými stranami nedošlo, pristúpil zamestnávateľ, v zastúpení
riaditeľa školy W.. Y. W. (na základe rozhodnutia riaditeľa školy č. 2/2010) k predloženiu B.. W. X.výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorú
odmietol prevziať v pracovnom čase a v mieste výkonu práce. Na listine sú podpísaní prítomní svedkovia
W.. Y. W., riaditeľ školy, R. B., zástupkyňa riaditeľa školy a W.. F. Y., personálna referentka.

28. Z prerokovania výpovede zo dňa 28.04.2010 súd zistil, že na základe písomnej žiadosti riaditeľa
školy W.. Y. W. zástupcovia ZO OZ prerokovali dňa 28.04.2010 výpoveď zamestnanca B.. W. X., učiteľa
2. stupňa. Z dôvodu návratu W.. E. Z., učiteľky matematiky, z materskej dovolenky sa pán X. stáva
nadbytočným a dostáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 311/2001 Z. z. Na uvedenej listine

sú podpísané B.. S. B., predsedníčka ZO OZ, W.. R. B. a B.. S. V..

29. Zo zápisnice z rodičovského združenia konaného dňa 11.06.2009 súd zistil, že v rámci diskusie mal
pánB.výhradynavyučovacíprocesnahodináchmatematiky.Nadobudolpocit,žežiacinemajúmožnosť
pochopiť novú látku, pretože im nie je dostatočne vysvetlená. Zároveň mal pocit krivdy z písomných
prác, v ktorých sú témy, ktoré deťom neboli vôbec vysvetlené. Pán B. bol rozhodnutý v nasledujúcom

školskom roku preložiť svojho syna do inej školy, nakoľko matematika býva jednou z hlavných predmetov
potrebných pre prijatie žiakov na stredné odborné školy.

30. Zo zápisnice z rodičovského združenia konaného dňa 19.11.2008 súd zistil, že jedinou pripomienkou
rodičovbolavystresovanosťdetízvyučovaciehoprocesunahodináchmatematiky-chýbaimmaximálne

vysvetlenie ťažších a nepochopených tém, nedokážu sa uvoľniť a pod vplyvom stresov vykazujú horšie
známky, z čoho sú rodičia veľmi nešťastní.

31. Zo sťažnosti zo dňa 07.05.2010 adresovanej starostovi Mestskej časti Dúbravka súd zistil, že rodičia
žiakov X.F. triedy ZŠ I. podali sťažnosť na riaditeľa W.. Y. W. z dôvodov, že sa neadekvátne vyjadruje o

ich deťoch, že prepustil dvoch najlepších a deťmi obľúbených pedagógov pani K.. X. a W.. X., na základe
čoho boli rodičia rozhodnutí po odchode týchto učiteľov 22 žiakov odhlásiť, nakoľko dôvera rodičov voči
vedeniu školy je naštrbená.

32. Z petície na č.l. 59 súd zistil, že 17 rodičov podpísalo petíciu, ktorou potvrdili svoj nesúhlas s

rozviazaním pracovného pomeru s učiteľmi W. X. a K. X..

33. Zo sťažnosti na W.. Y. W. riaditeľa ZŠ I. X v Bratislave zo dňa 17.05.2010 súd zistil, že rodičia žiakov
X. F. triedy podali sťažnosť na W.. W. z dôvodov, že opakovanie nerieši ich sťažnosť na p. učiteľku O.
pre jej vulgárne vyjadrovanie pred celou triedou, a že pán W. nevhodne nazýva ich deti, fyzicky napadol

žiaka X. F. triedy a niektorých žiakov X. triedy.

34. Z návrhu na zníženie stavu zamestnancov zo dňa 12.04.2010 súd zistil, že riaditeľ školy W.. Y. W.
podal ZO OZ PŠaV na Základnej škole I. X v Bratislave návrh na zníženie stavu zamestnancov, ktorý
odôvodnil tým, že v školskom roku 2010/2010 na základnej škole zostáva počet žiakov cca 280, na

1. stupni bude 5 tried, na 2. stupni 11 tried, čo znamená, že sa nenavyšuje ani počet hodín, ktorý je
k dispozícii na prerozdelenie medzi učiteľov. Z rodičovskej dovolenky sa v šk. roku 2010/2011 vracajú
zamestnankyne W.. E. Z. (aprobácia matematika - prírodopis) a W.. F. W. (aprobácia učiteľstvo pre 1.
stupeň ZŠ). Vzhľadom na tieto skutočnosti a po prehodnotení aprobácií a úväzkov ostatných učiteľov
vzniká nadstav dvoch učiteľov. Z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce riaditeľ navrhol znížiť od nového

školského roka stav pedagogických zamestnancov.

35. Z oboznámenia s návrhom na zníženie stavu zamestnancov zo dňa 12.04.2010 súd zistil, že dňa
12.04.2010 riaditeľ školy W.. Y. W. oboznámil predsedníčku odborovej organizácie S. B. s návrhom
na zníženie stavu zamestnancov, ktorý vyplynul z plánovanej organizácie nového školského roka

2010/2011.Vzhľadomnaskutočnosť,žesazmaterskejdovolenkyvracajúW..Z.-aprobáciamatematika
a prírodopis a W.. W. - aprobácia I. stupeň a po prehodnotení úväzkov sú dvaja učitelia nadstav.

36. Z výpovede zo dňa 28.04.2010 na č.l. 100 súd zistil, že uvedená listina je totožná s výpoveďou na
č.l. 7 spisu, ale na spodnej časti listiny sa nachádza ručne dopísaný text: „Prerokované ZO OZ pri ZŠ I.

X 28.04.2010.“ Pod týmto textom sa nachádza pečiatka ZO OZ PŠaV na Slovensku, ZŠ I. X s podpisom
B.. S. B..37. Z odpovede zo Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že po doručení výpovede žalobcovi
boli k žalovanému prijatí viacerí noví zamestnanci.

38. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

39.Podľa§38ods.4Zákonníkaprácepovinnosťzamestnávateľaalebozamestnancadoručiťpísomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila

zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

40. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu dania výpovede výpoveďou môže
skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak

je neplatná.

41. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.

42. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

43. Podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,
ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

zamestnávateľnemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

44. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

45. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

46. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žaloba bola v zmysle § 77 Zákonníka práce podaná včas.
Pracovný pomer žalobcu sa mal na základe podanej výpovede skončiť dňa 01.08.2010 (nasledujúcim
dňom po uplynutí výpovednej doby plynúcej od 01.05.2010 do 31.07.2010), posledným dňom lehoty
na podanie návrhu na určenie neplatnosti výpovede bol teda deň 01.10.2010. Žalobca podal žalobu na
súde dňa 10.06.2010, teda včas.

47. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien. Výpoveď
bola písomná, žalobcovi bola doručovaná na pracovisku dňa 29.04.2010, kedy ju odmietol prevziať, o
čom bol spísaný zápis podpísaný dvomi svedkami. Následne žalovaný doručil žalobcovi výpoveď dňa
06.05.2010. V zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce súd považoval výpoveď za doručenú

dňom odmietnutia prevzatia výpovede, o ktorej skutočnosti bol spísaný záznam podpísaný dvomi
prítomnými svedkami W.. Y. W. a W.. F. Y. a túto skutočnosť potvrdil aj svedok W. v rámci svojej výpovede
na pojednávaní. Dôvod výpovede danej žalobcovi bol v nej nezameniteľne vymedzený nadbytočnosťou
žalobcu v dôsledku organizačných zmien. Podmienkou použitia uvedeného výpovedného dôvoduje organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Pritom platí, že rozhodnutie o organizačnej
zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne

a zároveň v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Samotné rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene v konaní o určenie neplatnosti výpovede súd nemôže preskúmavať z hľadiska jeho
platnosti ako právneho úkonu. V prípade, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zamestnávateľ rozhodol o
organizačných zmenách, súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a
či ho urobil zamestnávateľ. Tiež platí, že o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočný a s ktorým

z toho dôvodu skončí pracovný pomer, rozhoduje výlučne zamestnávateľ sám, pričom ani súd nie je
oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať.

48. V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu rozhodol o organizačnej zmene
rozhodnutím zo dňa 27.04.2010, v rámci ktorej žalovaný pristúpil k zníženiu počtu pedagogických
zamestnancov o 2 učiteľov 2. stupňa. Uvedená organizačná zmena bola odôvodnená zvýšením

efektívnosti práce tak, ako to vyplynulo z návrhu na zníženie stavu zamestnancov zo dňa 12.04.2010
predloženého ZO OZ PŠaV na základnej škole I. X v Bratislave riaditeľom školy W.. Y. W. z dôvodu
vrátenia dvoch zamestnankýň z materskej dovolenky pri nezmenenom počet žiakov cca 280, pričom
na 1. stupni malo ostať 5 tried a na 2. stupni 11 tried. Vzhľadom na tieto skutočnosti vznikol nadstav 2
učiteľov 2. stupňa, pričom žalovaný sa rozhodol ukončiť pracovný pomer s B.. W. X. a W.. K. X.. Z obsahu

rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.04.2010, ako aj z vyššie uvedených dôkazov je zrejmá nadbytočnosť
žalobcu a tiež príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu.

49. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,
pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bolo rozhodujúce ustanovenie § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka

práce, a teda posúdenie, či žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, a to aj na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

50. Voľným pracovným miestom je pracovné miesto, na ktorom má zamestnávateľ možnosť
zamestnanca zamestnávať v čase dania výpovede. Nemožnosť zamestnanca zamestnávať znamená,

že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať (R 51/1997) Dôvody nadbytočnosti pritom môžu spočívať v tom,
že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom
rozsahu. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie výpovede z dôvodu nadbytočnosti je splnenie
tzv. ponukovej povinnosti zamestnávateľom. Ponukovú povinnosť musí zamestnávateľ splniť pred

doručením výpovede. Účelom ponukovej povinnosti je ponúknuť zamestnancovi takú inú vhodnú prácu,
ktorá sa podmienkami čo najviac približuje práci, ktorú zamestnávateľ vykonával. Pokiaľ zamestnávateľ
nemá voľné pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo úrovni zrušeného pracovného miesta, je povinný
ponúknuť dotknutému zamestnancovi akékoľvek voľné pracovné miesto, vrátane nižších kategórií
pracovných miest. Musí však ísť o prácu, ktorú je zamestnanec spôsobilý vykonávať (najmä zo

zdravotného hľadiska či z hľadiska príslušnej kvalifikácie, ktorá sa pre dané miesto vyžaduje). Platí
pritom, že ak mal zamestnávateľ v čase dania výpovede zamestnancovi voľné pracovné miesto a
zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná, samozrejme za predpokladu, že
nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer.

51. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ako hmotnoprávnu podmienku výpovede v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce je potrebné posudzovať podľa stavu, kedy
je tento úkon urobený. Pokiaľ teda výpoveď bola doručená žalobcovi 29.04.2010, bolo potrebné
skúmať ponukovú povinnosť zamestnávateľa k tomuto dňu Skutočnosť, či zamestnávateľ disponoval

voľným pracovným miestom je potrebné posudzovať ku dňu podania výpovede zamestnancovi. Pokiaľ
zamestnávateľ pred tým alebo po tom, ako dal zamestnancovi výpoveď zamestnal nejakého iného
zamestnanca na prácu, ktorú by mohol vykonávať zamestnanec, s ktorým bol ukončený pracovný pomer
výpoveďou, nie je možné skonštatovať, že by mal zamestnávateľ ku dňu ukončenia pracovného pomeru
so zamestnancom výpoveďou k dispozícii voľné pracovné miesto.

52. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ku dňu ukončenia pracovného pomeru so žalobcom
výpoveďou žalovaný nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom. Uvedené potvrdzuje najmä
výpoveď svedka W.. Y. W. a svedkyne W.. F. Y.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v čase dania výpovedebolo voľné miesto školníka, tajomníčky a vychovávateľky, súd poukazuje na výpoveď W.. S. Č., ktorá
nastúpila do funkcie riaditeľky školy 01.07.2010 a ktorá na pojednávaní uviedla, že nový školník bol
prijatý do pracovného pomeru od 01.09.2010, pretože predchádzajúci školník dal výpoveď v júli 2010

(teda až 3 mesiace po tom, ako bola daná výpoveď žalobcovi). Ďalej svedkyňa uviedla, že pozícia
tajomníčky, ktorú zrušil predchádzajúci riaditeľ, túto pozíciu mala zastávať najskôr personalistka, táto
dala výpoveď od novembra 2010, nakoniec ostala pracovať na pol úväzku. Aj v tomto prípade ide teda
o pracovné miesto, ktoré ku dňu dania výpovede žalobcovi nebolo voľné a žalovaný mu takéto miesto
ani nemohol ponúknuť. Pokiaľ ide o miesto vychovávateľky, ktoré žalobca tvrdil, že bolo voľné, súd

poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 08.02.2017, z ktorého
vyplýva, že vychovávateľku od roku 2001 až doposiaľ vykonáva pani S. K., čiže miesto vychovávateľky
bolo v čase dania výpovede žalobcovi obsadené. Z uvedeného súd dospel k záveru, že z pracovných
miest označených žalobcom, v čase dania výpovede žalobcom nebolo ani jedno voľné.

53.Pokiaľžalobcavpriebehukonaniauvádzal,žeodpodaniavýpovedevpriebehu6mesiacovžalovaný

prijal 14 nových zamestnancov, súd konštatuje, že uzavretie pracovných zmlúv, resp. dohôd o vykonaní
práce s ďalšími zamestnancami nepreukazuje, že by žalovaný ku dňu doručenia výpovede žalobcovi
29.04.2010 disponoval voľným pracovným miestom, ktoré žalobcovi neponúkol. Ani jeden z týchto
zamestnancov nebol prijatý v čase, keď bola žalobcovi daná výpoveď. Súd mal v tomto smere za
dostatočne preukázané, že v čase dania výpovede žalobcovi nedisponoval žalovaný voľným pracovným

miestom, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť.

54. Ďalej však súd považuje za potrebné uviesť, že z predloženého listinného dôkazu označeného
ako skončenie pracovného pomeru s B.X.X.. W. X. - zápis zo dňa 29.04.2010 vyplýva, že pri stretnutí
so žalobcom ohľadom ukončenia pracovného pomeru bola žalobcovi ponúknutá možnosť pracovať na

kratší týždenný pracovný úväzok, ktorý žalobca odmietol. Uvedená listina bola podpísaná W.. Y. W.,
riaditeľom školy, R. B., zástupkyňou riaditeľa školy a W.. F. Y., personálnou referentkou. Skutočnosť,
že žalobcovi bol ponúknutý pracovný pomer na kratší pracovný čas potvrdzuje aj výpoveď svedkyne
W.. F. Y.. S ohľadom na uvedené dôkazy mal súd za preukázané, že hoci žalovaný v čase dania
výpovede žalobcovi nedisponoval voľným pracovným miestom, splnil ponukovú povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce tým, že ponúkol žalobcovi možnosť práce na kratší
pracovný úväzok, ktorú však žalovaný odmietol. Z dikcie ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce
nevyplýva povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré
má k dispozícii. Stačí, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi len jedno pre neho vhodné pracovné
miesto z viacerých u zamestnávateľa voľných pracovných miest, ktoré by boli tiež pre neho vhodné. V

danom prípade si žalobca teda splnil ponukovú povinnosť.

55. V zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný výpoveď zo strany
zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná. Uvedené
ustanovenie predstavuje ďalšiu hmotnoprávnu podmienku platného skončenia pracovného pomeru. Pri

posudzovaní, či táto podmienka bola zo strany zamestnávateľa splnená súd skúma, či zamestnávateľ
vopred prerokoval výpoveď so zástupcami zamestnancov, nie je pritom podstatné, akým spôsobom toto
prerokovanie prebiehalo.

56. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výpoveď zo dňa 28.04.2010 žalovaný,

ako zamestnávateľ žalobcu, riadne prerokoval so zástupcami zamestnancov. V tejto súvislosti súd
poukazuje najmä na listinu označenú ako prerokovanie výpovede zo dňa 28.04.2010, z ktorej vyplýva
že zástupcovia ZO OZ pri Základnej škole I. X v Bratislave prerokovali výpoveď zamestnanca B.. W.
X. podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorý sa stal nadbytočným z dôvodu návratu W.. E. Z. z materskej

dovolenky. Napokon túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa B.. S. V., ktorá bola v rozhodnom čase
členkou odborovej organizácie a ktorá v rámci svojej výpovede uviedla, že výpoveď žalobcu bola dňa
28.04.2010 riadne prerokovaná na základe žiadosti riaditeľa školy, ktorú obdržala pani B., predsedníčka
ZO OZ. Prerokovanie výpovede v odborovej organizácii žalovaného potvrdila v rámci svojho výsluchu
aj svedkyňa W.. F. Y. a svedok W.. Y. W.. Súd preto nemal za preukázané porušenie hmotnoprávnej

podmienky výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce, ktorá by spôsobovala neplatnosť výpovede.57. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že výpoveď daná žalobcovi nie je
neplatná, súd preto žalobcu zamietol v celom rozsahu bez toho aby sa ďalej zaoberal žalobným návrhom
v časti náhrady mzdy.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.