Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411211264
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411211264.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: P. Š., G. XX,
I., zastúpenej KRAUS & PARTNERS, s.r.o., Jasovská 23, Bratislava, proti žalovanému: P. Č.Ň., E.
XX, I., o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
7C/258/2011-122, zo dňa 7.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby domáhala zaplatenia 1.798,45

eura prísl. titulom náhrady škody (927,45 eura titulom majetkovej ujmy a 871 eur titulom ujmy na zdraví).
Podľa žaloby utrpela dňa 20.8.2006 v čase cca o 20.30 hod. v chatovej osade F. S. A. X tržnú ranu
dolnej pery, pomliaždenie dolnej sánky a vyrazenie dvoch predných dolných zubov s dobou liečenia od
20.8.2008 do 5.9.2008.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Obvodný úrad Malacky, odbor všeobecnej vnútornej

správy rozhodnutím č. A/2009/00804-00007/P-43,44 konanie vo veci priestupku proti občianskeho
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný dňa 20.8.2008, zastavil z dôvodu, že spáchanie
skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.8.2009. Okrem iného v rozhodnutí bolo uvedené: „Ide vlastne o tvrdenie
oznamovateľky voči tvrdeniu oboch obvinených a tiež výpoveď svedka K. P.. Nepotvrdila slová
oznamovateľky vo veci verbálneho a fyzického napadnutia.“ Okresná prokuratúra Malacky uznesením

č.k. 2Pv/534/10-64, zo dňa 19.8.2011, zastavila trestné stíhanie vedené na OR PZ v Malackách,
Obvodnom oddelení PZ Malacky pod sp. zn. ORP-64/SA-MA-2011, vo veci prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci.

4. Podľa súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zdravia žalobkyne, pričom doba liečenia, ako aj sťaženie

obvyklého spôsobu jej života nebolo postačujúce na konštatovanie, že ujma na jej zdraví mala charakter
ublíženia na zdraví. Úraz žalobkyne popísali znalci ako ľahký, s predpokladanou dobou liečenia 7
dní. Prvotný znalecký posudok určil, že zistené pruhovité poranenia na dolnej časti pravého predlaktia
žalobkyne boli spôsobené násilím nízkej intenzity, nebolo zistené porušenie celistvosti kože a neboli
prítomné krvné podliatiny ani deň po úraze. K vzniku tohto zranenia znalec uviedol, že mohlo byť
spôsobené privretím ruky do okienka, avšak poprel vlečenie s privretou rukou za autom, pretože pre

záver o existencii takéhoto spôsobu konania absentovali také poranenia, akými sú súvislé, hlboké
svalové poranenia a nie lineárne, ako boli zdokumentované. Zranenia na tvári žalobkyne, strata dvochhryzákov a pomliaždenie dolnej pery s hryznou ranou znalec v posudku označil spolu so zranením
na pravom predlaktí za málo závažné, neohrozujúce život ani pri neposkytnutí prvej pomoci. Znalec
poprel vznik zranenia na tvári žalobkyne arteficiálnym predmetom - boxerom, či kľúčmi, ktorých použitie

by zanechalo ranu zvonka na koži a ktorá v tomto prípade zdokumentovaná nebola. Rovnako poprel
spôsobenie tohto zranenia ľavou rukou podozrivého žalovaného.

5. Z dodatku k znaleckému posudku (č.k. 2Pv/534/10-64 a sp. zn. ORP-64/SA-MA-2011) vyplýva
konštatácia znalca, že zdravotný stav chrupu žalobkyne nebol optimálny a podľa záznamov ošetrujúcej

lekárky mala z 32 zubov len 5 zdravých, pričom do počtu lekárka zarátala aj 2 vybité zuby. Žalobkyňa
trpela tzv. paradentózou, ktorá spôsobuje kývavosť zubov. Znalec preto konštatoval, že zranenie na
tvári žalobkyne mohlo byť spôsobené aj pri údere nízkej intenzity. Ošetrujúca lekárka okrem extrakcie
koreňovvylomenýchzubovodstránilaajkoreňovézvyškyrozpadnutýchzubov,ktorénesúviselisúrazom
a neboli v priamom susedstve vylomených hryzákov; boli defektné a žiadnym zákrokom by sa nedali
zachrániť. Opuch a zápal ďasna, zistený ošetrujúcim lekárom dňa 25.8.2008, bol vyvolaný extrakciou

zvyškových koreňov a nepodaním antibiotickej liečby. Z lekárskej správy MUDr. O. A. zo dňa 21.8.2008,
t.j. zo dňa po útoku, a z lekárskeho potvrdenia MUDr. B. A. zo dňa 21.8.2008 vyplýva, že v dôsledku
zranenia došlo u žalobkyne len k opuchu pery.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ustálený skutkový stav sa zaoberal príčinnou

súvislosťou medzi konaním žalovaného a spôsobeným zranením žalobkyne. Vzal do úvahy stanoviská
lekárov, znalecký posudok a dospel k záveru, že zdravotný stav chrupu žalobkyne nebol optimálny a táto
skutočnosť mala za následok spôsobenie závažnejšieho zranenia. Záver znalca „o pravdepodobnosti
vzniku zranenia na tvári žalobkyne aj úderom nižšou intenzitou“ vedie k záveru, že intenzita, s akou
by žalovaný udrel žalobkyňu, by u zdravého človeka nespôsobila vyrazenie zubov a preto žalovanému

nie je možné túto okolnosť pričítať. Zranenie žalobkyne si nevyžadovalo ani krátku hospitalizáciu, ani
žiadne celkové liečenie alebo špecializované úkony. V súvislosti so sťažením obvyklého spôsobu života
súd prvej inštancie poukázal na výsluch konateľa F. X. S. R. B., podľa ktorého žalobkyňa pracuje v
spoločnosti od roku 1999 v rozsahu tesne viac ako nepatrne a je kancelárskou pomocnou silou, pričom
nevykonávala redakčnú ani novinársku činnosť a jej činnosť nespočívala ani v mediálnom vystupovaní,

či vo výkone nejakých projektov.

7. Dospel k záveru, že k trvalej strate dvoch zubov u žalobkyne došlo následkom konania tak žalobkyne
ako aj žalovaného pri slovnej výmene názorov tak, ako je opísané v odôvodnení rozsudku. Prihliadol na
okolnosti, za ktorých došlo ku konfliktu. Vzal do úvahy nútiace konanie žalobkyne, ktorým nie len slovne

obťažovala Ľ. D., ktorá jej opakovane slovne dala najavo, že ona a žalovaný odmietajú komunikovať.
Nútiaci efekt svojho konania popísala vo svojej výpovedi žalobkyňa, ktorá si chcela vynútiť pozornosť
Ľ. D., ktorej držala volant a snažila sa ju vytiahnuť z auta. Obdobné konanie opakovala aj vo vzťahu k
žalovanému, ktoré pokračovalo aj potom, ako žalovaný odstrčil žalobkyňu od auta, pričom žalobkyňa
pochopila, že žalovaný chce odísť. Útok arteficiálnym predmetom bol vylúčený.

8. Vzhľadom na okolnosti konfliktu strán sporu v predmetnom prípade, na následok a mieru zavinenia
žalobkyne a žalovaného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa svojim konaním vyvolala
konflikt, pričom úmyslom žalovaného nebolo spôsobiť jej ublíženie na zdraví. Vznik zranenia bol
spôsobený najmä existenciou defektného chrupu žalobkyne a s ohľadom na samotné okolnosti skutku

bolo zrejmé, že žalovaný chcel z miesta odísť a vyhnúť sa konfrontácii, čo mu bolo žalobkyňou
znemožnené.

9. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Žalovaný

preukázal, že svojím konaním nespôsobil žalobkyni škodu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o
svojichtvrdeniach.SvedkoviaA.Z.,Š.J.asynažalobkyneA.Š.nevidelianepočuli,akosakonfliktmedzi
žalobkyňou a žalovaným odohral; vypovedali o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli od žalobkyne a
iných osôb ústnym podaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie s poukazom na § 415, § 420
ods. 1, 3, § 438 ods. 2, § 441, § 444, § 449 ods. 1, § 450 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol.

Neprihliadol pritom na znalecký posudok č. 109/2011 s poukazom na ustálený skutkový stav ako aj
na konštatovanie znaleckej organizácie, že jej povinnosťou bolo vysvetliť predložené listinné doklady,
pričom musí na celý prípad nahliadať z pohľadu osoby, ktoré mala v danom čase daný okruh informáciía nie z pohľadu osoby so znalosťou výsledku veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p.; nakoľko žalovaný náhradu trov konania nežiadal, súd prvej inštancie mu ju nepriznal.

10. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie. Mala za to, že k chybnému názoru súdu prvej inštancie došlo nerešpektovaním
znaleckého posudku č. 109/2011 spracovaného Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.,
ktorý jednoznačne vylúčil, že by žalobkyňa mala paradentózu; jej chrup bol v dobrom stave a intenzita, s
akou žalovaný žalobkyňu udrel, sa v žiadnom prípade nemôže kvalifikovať ako úder s nižšou intenzitou.

Znalecký posudok preukázal, že zranenie bolo spôsobené úderom päsťou sediacej osoby do tváre.
Žalobkyňa ďalej namietla skutočnosť, že hoci v konaní nebola vypočutá ako svedok Ľ. D., súd prvej
inštancie uvádzal jej tvrdenia; k týmto sa však žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť a ani položiť jej
otázky. Rovnako nebol vypočutý údajný svedok R. B.; žalobkyňa pritom spolupracovala v oblasti kultúry
aj v iných oblastiach. Žalobkyňa zdôraznila, že Okresná prokuratúra Malacky dňa 19.8.2011 uviedla
skutočnosť, že následkom konania žalovaného došla o dva zuby.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

13. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória

procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,

nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné
bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho
pozitívneho tvrdenia. Ak sa teda žalobkyňa domáhala náhrady škody (majetkovej i na zdraví), ktorá jej
mala byť spôsobená žalovaným a teda v konaní tvrdila, že konaním žalovaného jej bola spôsobená

škoda, bolo jej povinnosťou v prvom rade označiť a predložiť dôkazy na preukázanie predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu.

14. Žalobkyňa podľa úradného záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 zákona č. 372/1990 Zb. na
OO PZ Stupava dňa 21.8.2008 uviedla, že pani D. zatvárala na jej vozidle okno; po tom, čo odchádzala

so svojim vozidlom, jej vopchala ruku do vozidla cez okno; po tom, čo úmyselne okno zatvorila, chcela
ešte otvoriť dvere a s ňou hovoriť, avšak sa začala s vozidlom pohýnať, resp. prudko vyštartovala a
ťahala ju za vozidlom cca 5-7 m s úmyslom naraziť ju do oplotenia. Ako vyletela zo zakliesnených dverí,
resp. okna, zastala pri vozidle jej priateľa. Chytala zrkadlo vozidla s tým, že ho nepustí. Vtedy prišlo k
slovným urážkam, bola napadnutá a vyrazil jej zuby úderom päsťou do tváre. Skutok videl alebo snáď

mohol počuť sused K. S..15. Žalovaný podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 24.8.2008 pred OO PZ Stupava uviedol, že
žalobkyňa mu mykala so spätným zrkadlom, šmykla sa, toto mu poškodila a spadla na zem a začala
tam plakať a kričať. Z miesta odišiel preč, žalobkyne sa nedotkol ani ju neudrel.

16. Žalobkyňa v trestnom oznámení v spojení s jeho doplnením zo dňa 13.7.2010 uviedla, že stála pri
aute pani D., ktorá zatvárala okno na svojom aute a využila moment, keď ruka žalobkyne zostala privretá
v aute; nato p. D. s autom prudko vyštartovala smerom vpred tak, že žalobkyňu vliekla so zakliesnenou
rukou vo vozidle cca 5-7 metrov. V tom pani D. stiahla okno tak, že sa žalobkyni podarilo vytrhnúť privretú

ruku z okna. Následne sa žalobkyňa pokúšala rozprávať so žalovaným. Ten nasadol do auta, pričom mal
stiahnuté okno na svojom automobile. Žalobkyňa stála pri okne šoféra, nakoľko mala možnosť takto so
žalovaným hovoriť. Žalovaný sediac v aute pravou rukou nahmatal v priestore svojho auta kľúče alebo
iný predmet - boxer a v ten okamih bola žalovaným napadnutá úderom päsťou pravej ruky smerom
zdola do tváre.

17. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní dňa 28.5.2013 uviedla, že prišla k autu žalobcu, ktorý sedel
na mieste vodiča. Oprela sa o auto tak, že ruky mala na okne vedľa vodiča. Žalovaný jej začal ruku lámať
smerom dolu a tak sa chcela postaviť a vtedy dostala od žalovaného úder do spodnej čeľuste. Všetko
toto videli susedia, volala o pomoc ale nikto neprišiel. Po údere zistila, že má vypadnuté dva zuby.

18. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 28.5.2013 uvedený opis žalobkyne označil za výmysel.
Žalobkyňu nenapadol. Potvrdil, že žalobkyňa sa opierala o jeho auto, vytrhla mu spätné zrkadlo na aute
a vtedy spadla.

19. Súd prvej inštancie (ktorý bol povinný vyhodnotiť pravdivosť uvedených tvrdení strán sporu) na

jednej strane dospel k záveru, že k trvalej strate dvoch zubov u žalobkyne došlo následkom konania
žalobkyne ako aj žalovaného pri slovnej výmene názorov tak, ako je opísané v odôvodnení rozsudku
(nie je však zrejmé ako, keď žalovaný od začiatku konania popieral tvrdenia žalobkyne a v odôvodnení
rozsudku súd prvej inštancie neuviedol jednoznačný opis udalosti, následkom ktorej malo dôjsť k trvalej
strate dvoch zubov žalobkyne) a na strane druhej uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

o svojich tvrdeniach a žalovaný preukázal, že svojim konaním škodu žalobkyni nespôsobil. Uvedené
závery súdu prvej inštancie sú protichodné, pričom navyše nie je zrejmý ani opis „konania žalobkyne a
žalovaného pri slovnej výmene názorov tak, ako je opísané v odôvodnení rozsudku“. Súd prvej inštancie
totiž v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku)
neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov, ktoré by boli

vykonané spôsobom zodpovedajúcim § 122 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého
rozsudku), vychádzal. Uviedol záver znalca (vychádzajúc z citácie uznesenia Okresnej prokuratúry
Malacky uznesením č.k. 2Pv/534/10-64, zo dňa 19.8.2011, znalca MUDr. K. G.), ktorý poprel vznik
zranenia na tvári žalobkyne arteficiálnym predmetom - boxerom či kľúčmi. Tento záver však odporuje
záveru súdu prvej inštancie, že k trvalej strate dvoch zubov u žalobkyne došlo následkom konania tak

žalobkyne ako aj žalovaného pri slovnej výmene názorov; odporuje aj tvrdeniu žalobkyne v trestnom
oznámení o tom, že žalovaný nahmatal kľúče alebo iný predmet - boxer a v ten okamih ju napadol
úderom päsťou do tváre. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že hoci súd prvej inštancie
uvádzal závery znalca, išlo o citácie z uznesenia prokuratúry o zastavení trestného stíhania. Nešlo teda
o znalca, ktorý by bol ustanovený v predmetnom konaní súdom, kedy by vypracovaný znalecký posudok

predstavoval dôkazný prostriedok v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia
napadnutého rozsudku). Nešlo však ani o znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ktorý
by súd prvej inštancie hodnotil ako listinný dôkaz v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom ku
dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku); predmetný znalecký posudok totiž súd prvej inštancie nemal k
dispozícii. Súd prvej inštancie (pri správnom hodnotení výpovedí svedkov Z., J. W. Š.) sa pri hodnotení

pravdivosti tvrdenia žalobkyne o údere do tváre zo strany žalovaného (pri čom jej mal vybiť dva zuby)
vôbec nezaoberal ani tvrdením žalovaného, že žalobkyňa spadla v súvislosti s poškodením spätného
zrkadla na vozidle.

20. Na uvedenom základe napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne

odôvodnenierozhodnutia,ktorébydalojasnéazrozumiteľnéodpovedenarelevantnéprávneaskutkovo
súvisiace otázky vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie tým znemožnil
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacímsúdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil
a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa
vyššieuvedenýmprávnymnázoromodvolaciehosúduohľadomdôkaznéhobremena,ktorýmjevzmysle

§ 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Spor opätovne prejedná na pojednávaní, neopomenúc, že s účinnosťou od
1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri
zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi C.s.p. (čl. 16 ods. 1 Základných
princípov C.s.p.). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre
svoje rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom

posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok
dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

21. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nerešpektovania
znaleckého posudku č. 109/2011 ohľadom paradentózy uvádza, že za daného stavu (pri nepreukázaní
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu) je zatiaľ skutočnosť, či žalobkyňa trpela alebo

netrpela paradentózou, pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Nedôvodná je i námietka ohľadom
nevypočutia svedkov D. a B., hoci súd prvej inštancie mal uvádzať ich tvrdenia. Súd prvej inštancie
neuvádzal tvrdenia menovaných ako svedkov v predmetnom konaní, ale citoval z uznesenia prokuratúry
o zastavení trestného stíhania. Výsluch menovaných ako svedkov žalobkyňa (a ani žalovaný) nenavrhla.
Ak žalobkyňa záverom odvolania zdôraznila, že Okresná prokuratúra Malacky uviedla, skutočnosť, že

následkom konania žalovaného došla o dva zuby (zrejme v súvislosti s druhou časťou záveru súdu
prvej inštancie, že neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a že žalovaný preukázal, že svojim
konaním jej škodu nespôsobil), tak odvolací súd uvádza, že v zmysle § 136 ods. 1 veta tretia O.s.p.
(v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) bol súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, a kto ich spáchal. Súd prvej inštancie teda

nebol viazaný konštatáciami prokuratúry v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 O.s.p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).