Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010004
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814010004.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 18. mája 2017 vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

C. I., nar. XX.XX.XXXX vo H. U. F., trvale bytom
Ď. č. XX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 28.07.2013 asi o 11:40 hod., bez súhlasu a vedomia užívateľa osobného motorového vozidla
značky Mazda 323, poznávacej značky Českej republiky XUXXXXX, M. Š., nar. XX.XX.XXXX a majiteľky
motorového vozidla O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. K. E. XXXX/XX, F., Česká republika, viedol
uvedenémotorovévozidlopoštátnejcestevHanušovciachnadTopľou,okr.VranovnadTopľou,smerom
na Prešov a pri odbočovaní vľavo na miestnu komunikáciu, na Ul. L. v Hanušovciach nad Topľou,

okr. Vranov nad Topľou, nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu značky Yamaha, evidenčného
čísla H.-XXX K., ktoré viedol poškodený C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, okr. Vranov nad
Topľou, ktorý prichádzal po hlavnej ceste zo smeru od Prešova, v dôsledku čoho motocykel prednou
časťou narazil do pravej prednej a bočnej strany motorového vozidla zn. Mazda, motocykel pri zrážke
odhodilo na ľavú stranu cesty, kde motocykel narazil do zaparkovaného motorového vozidla zn. Citroën
Xsara, evidenčného čísla H.-XXX R., majiteľky G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. X, okr. Vranov nad
Topľou, pričom pri zrážke poškodený C. Č. utrpel trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti,
zlomeninupravejlakťovejkosti,zlomeninustrednejčastipravejstehennejkostiaďalšiezraneniasdobou

liečenia v trvaní 906 dní a práceneschopnosťou v trvaní od 27.07.2013 do 10.11.2014 a následným
prechodom do invalidity v rozsahu 75 %, ako aj trvalými následkami a to úplnou obrnou - ochrnutím
pravej hornej končatiny,celkovou stratou sluchu 25,9 % - stredne ťažkou, obmedzením hybnosti pravého
kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa a poúrazovými a pooperačnými plošnými jazvami v celkovom
rozsahu cca 33 cm2, na motocykli zn. Yamaha vznikla škoda poškodenému C. Č. vo výške 2.007,-
Eur, na motorovom vozidle značky Mazda 323 vznikla škoda poškodenej O. L. vo výške 738,- Eur a na
motorovom vozidle zn. Citroën Xsara vznikla škoda poškodenej G. N. vo výške 250,- Eur,

t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
- neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené,

č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona pri zistení rovnováhy pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 1 ( jedného ) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých
druhov po dobu 2 ( dvoch ) rokov a 6 ( šiestich ) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť z titulu nároku na náhradu škody nahradiť
poškodeným :

a/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO : 35 937
874, krajská pobočka Prešov, Ul. Kúpeľná 5, Prešov, sumu 664,31 Eur ( šesťstošesťdesiatštyri eur a

tridsaťjeden eurocentov ),

b/ Sociálnej poisťovni a. s., so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Vranov nad Topľou,
Rázusová č. 128, sumu 198,50 Eur ( stodeväťdesiatosem eur a päťdesiat eurocentov ),

d/ C. Č., nar. XX.XX.XXXX vo H. U. F., trvale bytom D. č. XX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 2.007,00
Eur ( dvetisícsedem eur ).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Keďže obžalovaný na otázku položenú

mu v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. h) Tr. poriadku síce odpovedal áno, ale túto odpoveď doplnil
vyjadrením, že má záujem objasniť niektoré okolnosti predmetnej dopravnej nehody, súd v zmysle ust.
§ 257 ods. 7 Tr. poriadku toto vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného I., poškodeného Č.,

poškodenej N., svedkov G., W. a D., znalca Ing. L., prečítaním svedeckých výpovedí poškodeného
M. Š. a poškodenej O. L. a splnomocnenkýň poškodených Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a
Sociálnej poisťovni z prípravného konania, pričom v neskoršom konaní pred súdom bol opätovne
vypočutý obžalovaný a ďalej boli vypočutí svedok M. Š. a svedkyňa N. I., znalec MUDr. H. a bola
vykonaná aj konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom Š., oboznámením znaleckých posudkov z

odboru zdravotníctva a farmácie a z odboru cestnej dopravy, vrátane doplnku znaleckého posudku
MUDr. H., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi uvedenými v texte, na základe čoho mal súd skutkový stav
za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný C. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený Š. ho na motorovom vozidle zn.

Mazda 323 často posielal pracovne do Bratislavy a pritom vedel, že uvedené motorové vozidlo nemá
povinné zákonné zmluvné poistenie. Dňa 25.07.2013 sa s poškodeným Š. stretol na benzínovom
čerpadle v I., kde si poškodený všimol poškodený blatník. Povedal mu, že uvedený blatník má opraviť
a uvedené vozidlo potom vrátiť. Poškodený Š. mu pritom vtedy na benzínovej pumpe povedal len to, že
mu má vrátiť uvedené motorové vozidlo po oprave a prikázal mu, aby s týmto vozidlom nejazdil po I.,

aby poškodené vozidlo nevidel jeho otec. Súhlas na používanie uvedeného motorového vozidla mal len
ústny, nie písomný. Dňa 28.7.2013 ho navštívil v obci R. svedok G. a po ukončení návštevy ho požiadal,
aby spolu išli za jeho sestrou do Hanušoviec nad Topľou. Keď prišiel do Hanušoviec nad Topľou, tak
začal odbočovať z hlavnej cesty doľava smerom k pošte. V protismernom jazdnom pruhu si oproti všimol
strieborné motorové vozidlo zn. Fiat Palio, zastavil svoje vozidlo a pustil toto vozidlo zn. Fiat Palio. Po

uvedenom úkone, pričom dal smerovku doľava, začal odbočovať doľava smerom k pošte, zrazu počuldvakrát pridanie plynu na motorke a potom len zacítil náraz motorky do dverí spolujazdca, kde sedel
svedok G.. Prítomní ľudia mu hovorili, že vystúpil z vozidla, ale on si pamätá len to, že sa prebral v
sanitke a že svedok G. od neho pýtal doklady od vedenia motorového vozidla. Navrhol vypočuť svedka

C. W. na okolnosť rýchlosti motocykla poškodeného Č.. Uviedol, že motocykel zbadal až v momente,
keď do neho narazil. Poukázal na to, že poškodený Č. sa pohyboval rýchlosť 78 km/h, čo bola nárazová
rýchlosť a rýchlosť pred zrážkou bola ešte vyššia. Vyjadril sa, že keďže ho poškodený Č. videl 25 metrov
pred zrážkou, tak sa mu mal vyhnúť. Poškodený Č. sa podľa jeho názoru nevenoval dostatočne vedeniu
svojho motocykla.

Poškodený C. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 28.07.2013 išiel na motocykle zn. YAMAHA
R1 z miesta bydliska z obce D. na N., na oblasť N.. Počas jazdy mestom Hanušovce n/T. išiel po
hlavnej ceste rýchlosťou asi 60 km/h a mal zaradený druhý rýchlostný stupeň. Keď sa blížil k pošte v
Hanušovciach n/T., tak oproti sebe zbadal červené motorové vozidlo, ktoré odbočovalo z hlavnej cesty
doľava smerom k pošte. Vzhľadom na veľmi krátku vzdialenosť medzi jeho motocyklom a vozidlom,

sa už nemohol vyhnúť zrážke a svojim motocyklom narazil do prednej strany tohto vozidla. Vyjadril
sa, že obžalovaný I. odbočoval doľava, smerom k pošte a preto mal najprv vyčkať za tým, ako prejde
svojim motocyklom a potom mal obžalovaný I. odbočiť. Po uvedenej dopravnej nehode bol celý rok
práceneschopný a po uplynutí jedného roka mu priznali dosiaľ čiastočný invalidný dôchodok vo výške
120,-Eur, keďže mu nepriznali zdravotné postihnutie nad 70 %, pričom voči takémuto rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne sa odvolal. V dôsledku predmetnej dopravnej nehody nemôže hýbať pravou rukou,
má obmedzenú hybnosť pravej nohy, ako aj hybnosť zápästia pravej ruky, v kolene pravej nohy má
kovovú dlahu a takisto má poškodený sluch tak, že na ľavé ucho počuje na 60 % a na pravé ucho na
80 %, keďže pri dopravnej nehode mu odlepilo ušný bubienok. V čase rozhodovania súdu už nemohol
vykonávať živnosť v oblasti prác na stavbách. Samostatne zvládne hygienické úkony a obliekanie sa,

ale pri príprave stravy je odkázaný na pomoc svojej sestry. Vyjadril sa, že keď zbadal motorové vozidlo
obžalovaného Mazda 323, zareagoval asi 8 či 10 m od miesta zrážky, nestihol ani zabrzdiť a narazil do
motorového vozidla obžalovaného. Pamätal si len moment zrážky a nevedel uviesť, kde skončil jeho
motocykel a ani vozidlo zn. Mazda 323.

Z výpovede svedka G. na hlavnom pojednávaní mal súd za zistené, že s obžalovaným I. sa dohodol, že
pôjdu navštíviť jeho sestru do Hanušoviec n/T. Spolu išli na motorovom vozidle zn. Mazda červenej farby
s českými poznávacími značkami. Keď vošli do Hanušoviec n/T., tak obžalovaný I. chcel odbočiť doľava,
smerom k pošte. Pri odbočovaní doľava obžalovaný I. pribrzdil, vyhodil smerovku, pričom on nevidel
žiadneho motorkára. Pamätal si akurát to, že motocykel narazil do jeho strany, strany spolujazdca a on

vyletel von cez okno. Obžalovaného I. potom položili na stoličku, ktorú doniesol nejaký muž z krčmy.
Pred samotným nárazom obžalovaný I. zabrzdil, keď odbočoval doľava a vyhodil smerovku. On sedel na
mieste spolujazdca a nevidel pred sebou v protismernom jazdnom pruhu žiadne iné motorové vozidlo.
Vyjadril sa, že obžalovaný I. mal motorové vozidlo zn. Mazda 323 požičané od jedného kamaráta a mal
súhlas na jeho používanie.

Podľa svedeckej výpovede svedka C. W. na hlavom pojednávaní sa v uvedený deň 28.07.2013 spoločne
so svedkom D. a ich manželkami vracali zo svadby v T. domov, do N. L.. V obci R. sa pred nich zaradilo
motorové vozidlo zn. Mazda s českými poznávacími značkami, pričom istý čas išli tesne za ním a potom
savzdialenosťmedzinimizväčšilana10-15metrov,zčohousúdil,žetotovozidloobžalovanéhosmerom

do Hanušoviec nad Topľou išlo rýchlejšie. Keď vošli do Hanušoviec nad Topľou, tak vozidlo zn. Mazda
z hlavnej cesty začalo na križovatke odbočovať doľava. Uvedené vozidlo nezastavilo, pretože v takom
prípade by sa k nemu priblížili, čo sa nestalo. Obžalovaný I. len spomalil a plynulo odbočoval doľava.
Nevšimol si, či obžalovaný vyhodil smerovku. Keď vozidlo zn. Mazda začalo odbočovať doľava, tak
oproti nemu videl motocykel a to asi päť metrov pred týmto vozidlom. V momente, keď zbadal motocykel,

pomyslel si, že musí dôjsť k zrážke medzi motocyklom a motorovým vozidlom. Motocykel narazil do
prednej pravej časti vozidla zn. Mazda a poškodený Č. preletel cez uvedené motorové vozidlo, šúchal
sa a potom pristál pri prednom kolese ich vozidla na strane vodiča. Motocykel narazil do pravej časti
vozidla zn. Mazda a odhodilo ho doľava, pričom motocykel nabúral do zaparkovaného vozidla svetlej
alebo modrej metalízy. Nevedel uviesť, či obžalovaný I. dal pred odbočovaním smerovku doľava. Pred

odbočovaním doľava však obžalovaný spomalil a plynulo odbočoval doľava. Pokiaľ by obžalovaný I.
svojim vozidlom zastavil, tak by sa priblížili a z toho vydedukoval, že obžalovaný I. s vozidlom nezastavil.
Nevidel v protismernom jazdnom pruhu vozidlo zn. Fiat Palio. Motorové vozidlo obžalovaného išlo podľajeho názoru primeranou rýchlosťou a nevedel sa vyjadriť k rýchlosti motocykla. Vyjadril sa, že motocykel
sa nachádzal v takej vzdialenosti od motorového vozidla obžalovaného, že zrážke už nemohol zabrániť.

Svedok G. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v uvedený deň spoločne so svedkom W. sa vracali
zo svadby na motorovom vozidle zn. Renault Fluence, ktoré viedol svedok W., on sedel na mieste
spolujazdca a na zadných sedadlách sedeli ich manželky. Keď vyšli z obce R., tak sa pred nich zaradilo
motorové vozidlo zn. Mazda červenej farby s českými poznávacími značkami. Nevenoval pozornosť
premávke na ceste, ale sledoval okolie. Keď svedok W. skríkol, tak vtedy zbadal, že sa niečo mihlo

pred ich predným sklom a videl ako niečo po ľavej strane ich vozidla spadlo na zem. Keď obaja vyšli
z vozidla, tak si všimol, že vedľa ich vozidla leží na zemi motorkár a to konkrétne pri ľavom prednom
kolese. Potom videl, ako z červenej Mazdy predným sklom vychádza obžalovaný I.. Obžalovanému
poskytli prvú pomoc okoloidúci a motorkárovi poskytla prvú pomoc jeho manželka, ktorá je zdravotnou
sestrou. Po predmetnej zrážke videl, ako motocykel zastal pri zaparkovanom bielom aute a motorové
vozidlo zn. Mazda zostalo na križovatke, ale trošku ho odhodilo. Motocykel si nevšimol a zrážku nevidel,

pričom spozoroval len to, ako motocyklista pristál pri ich aute.

Z výpovede znalca Ing. Š. L. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 28.07.2013 v čase o 11:36 hod.
došlo na štátnej ceste B. v meste Hanušovce nad Topľou k dopravnej nehode a to tak, že motorové
vozidlo zn. Mazda 323 jazdilo v smere od R. na Prešov rýchlosťou 32,35 km/h, čo je rýchlosť nižšia

ako rýchlosť v danom úseku dovolená, pričom pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu došlo k zrážke s
oprotiidúcim motocyklom zn. Yamaha, ktoré išlo rýchlosťou 78,44 km/h. K zrážke došlo v ľavej polovici
vozovky v smere jazdy motorového vozidla Mazda. Po zrážke motorové vozidlo zn. Mazda prešlo
vzdialenosť približne asi ešte 5 metrov a ostalo stáť na vedľajšej ceste. Motocykel odhodilo na ľavú
polovicu vozovky v smere jeho jazdy, kde narazilo do motorového vozidla zn. Citro?n Xsara. Z analýzy

nehodového deja podľa znalca nevyplýva, že by motorové vozidlo zn. Mazda zastalo pred odbočením
na vedľajšiu cestu. Podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplní
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len cestný zákon ) vodič odbočujúci vľavo je
povinný dať prednosť v jazde oprotiidúcim motorovým vozidlám. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) tohto
zákona dať prednosť v jazde je povinnosť účastníkov cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto

má prednosť v jazde, nemusel meniť smer alebo rýchlosť jazdy. V danom prípade si vodič motorového
vozidla zn. Mazda 323 nepočínal tak, aby oprotiidúci motocykel nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť
jazdy, t. j. ak by k zrážke nemalo dôjsť, potom poškodený Č. musel motocyklom brzdiť alebo sa vyhýbať.
Obžalovaný I. ako vodič motorového vozidla zn. Mazda 323 mohol zrážke zabrániť tak, že by dodržiaval
ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. a dal by prednosť oprotiidúcemu motocyklu, nezačal by odbočovanie

vľavo, dal by prednosť oprotiidúcemu motocyklu zn. Yamaha poškodeného Č. a vykonal by odbočovací
manéver až po prejdení motocykla po hlavnej ceste. Vodič motocykla zn. Yamaha, poškodený Č., mohol
zrážke s odbočujúcim vozidlom zn. Mazda 323 zabrániť, ak by po ceste jazdil rýchlosťou 39 km/h a vtedy
by s uvedeným vozidlom zastavil pri nekolíznom brzdení do miesta zrážky a k zrážke by nedošlo. Pokiaľ
by sa vodič motocykla pohyboval po uvedenej ceste dovolenou rýchlosťou 50 km/h a reagoval by, keď už

reagovať mohol, t. j. keď oprotiidúce vozidlo zn. Mazda prešlo pri odbočovaní za stredovú čiaru približne
1 m, nezastavil by s motocyklom pri kolíznom brzdení pred miestom zrážky a zrážke by nezabránil. Na
základe uvedeného znalec skonštatoval, že vyššia rýchlosť jazdy motocykla zn. Yamaha nemala vplyv
na technickú príčinu dopravnej nehody. Zo záznamu z bezpečnostných kamier zistil, že v čase dopravnej
nehody a ani tesne pred dopravnou nehodou sa na mieste činu nenachádzalo strieborné motorové

vozidlo zn. Fiat Palio. Na uvedenom zázname bolo zaznamenané len motorové vozidlo tmavej farby,
ktoré prechádzalo miestom zrážky 10 sekúnd pred zrážkou. V čase zrážky sa uvedené vozidlo tmavej
farby nachádzalo vo vzdialenosti viac ako 120 metrov od miesta zrážky. Zo záznamu z bezpečnostných
kamier je takisto zrejmé, že žiadne motorové vozidlo medzi motocyklom a uvedeným vozidlom tmavej
farby daným úsekom neprechádzalo. Technickou príčinou dopravnej nehody bol kolízny odbočovací

manéver obžalovaného I., ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej by vodič motocykla napriek správnej
technike jazdy nedokázal zabrániť, aj keby sa pohyboval dovolenou rýchlosťou 50 km/h a reagoval by
na odbočovací manéver motorového vozidla zn. Mazda, keď už reagovať mohol a zrážke s motorovým
vozidlom, zn. Mazda by nezabránil. Vodič motocykla, pokiaľ by sa pohyboval rýchlosťou 50 km/h, čo je
teda13,8m/s,byvzdialenosť25metrovprešielzanecelé1,8sekundy.Zfyziologickéhohľadiskareakčná

doba vodiča motocykla je okolo 1 sekundy, nábeh brzdného účinku motocykla je 0,4 - 0,6 sekundy a tak
zvyšný čas 0,4 sekundy na odbočovací vyhýbací manéver je nedostatočný na to, aby sa vodič motocykla
mohol bezpečne vyhnúť odbočujúcemu vozidlu zn. Mazda. Doplnil, že za odbočujúcim vozidlom zn.
Mazda sa pohybovalo ďalšie vozidlo, ktoré bolo zaznamenané v zápisnici z dopravnej nehody a pretovodič motocykla ani nemal priestor uskutočniť vyhýbací manéver, lebo mu v tom bránilo vozidlo idúce
za vozidlom obžalovaného Mazda 323. Z techniky jazdy motocyklistu vyplýva, že pred zrážkou s
motorovým vozidlom obžalovaného sa snažil motocyklom vyhnúť vpravo a potom vľavo, čo vyplýva aj z

charakteru priebehu tejto dopravnej nehody. Postavenie motorových vozidiel po zrážke zaznamenané
vo fotodokumentácii jeho znaleckého posudku naznačuje určitý vyhýbací manéver vodiča motocykla, čo
nasvedčuje tomu, že poškodený Č. sa venoval vedeniu svojho motocykla. Uvedená dopravná nehoda sa
stala na priamom úseku cesty mesta Hanušovce nad Topľou, kde pred motocyklom nejazdilo žiadne iné
vozidlo, ktoré by bránilo vo výhľade vodičovi vozidla Mazda na motocykel. V čase dopravnej nehody bola

viditeľnosť dobrá, nebola znížená poveternostnými vplyvmi, takže vodič motorového vozidla zn. Mazda
mohol motocykel uvidieť vo vzdialenosti najmenej 100 metrov. Keď obžalovaný odbočoval s vozidlom
zn. Mazda bol motocykel vzdialený od uvedeného vozidla vo vzdialenosti 33,22 metrov a 24,21 metrov
od miesta zrážky.

Poškodená G. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň bola v práci a svoje motorové

vozidlo zn. Citroën Xsara zaparkovala mimo krajnice oproti pošte v Hanušovciach nad Topľou v smere
jazdy od mesta Vranov nad Topľou do mesta Prešov. Keď jej nejakí spoluobčania povedali, že jej z
auta tečie benzín, prišla k svojmu motorovému vozidlu, na ktorom boli zahnuté predné dvere a bočné
okrasné lišty boli vylámané aj na predných a aj na zadných dverách. Motocykel ležal na zemi a to v
blízkosti jej motorového vozidla, bol rozbitý a niektoré súčiastky boli porozhádzané v blízkosti jej vozidla.

Uvedené motorové vozidlo zn. Citroën Xsara si dala opraviť za sumu 649,- Eur. Na hlavnom pojednávaní
si uplatnila nárok na náhradu škody totožne ako v prípravnom konaní vo výške 600,- Eur.

Poškodený M. Š. ešte v prípravnom konaní vypovedal, že keď bol na návšteve u svojej sesternice
O. L. v R., tak mu požičala motorové vozidlo zn. Mazda s českou poznávacou značkou XAUXXXXX,

na ktorom jazdil asi dva mesiace, po uplynutí ktorých toto auto odstavil a používal motorové vozidlo
svojho brata. Nezrealizoval prepis predmetného motorového vozidla na svoju osobu a zákonné zmluvné
poistenie na toto vozidlo platila jeho sesternica v českej poisťovni E.. Neskôr sa stretol s obžalovaným I.,
obaja si vybavili prácu v Bratislave a navzájom sa dohodli, že uvedené motorové vozidlo budú využívať
na cestu za prácou do Bratislavy. Neskôr obžalovanému I. povedal, aby s uvedeným vozidlom nikam

nechodil, aby ho odstavil, lebo nevedel, ako je to so zaplatením zákonnej poistky. Uvedené motorové
vozidlo poskytol obžalovanému asi 5 dní pred dopravnou nehodou. Potom v nedeľu dňa 28.07.2013
sa telefonicky dozvedel, že obžalovaný C. I. mal s týmto vozidlom dopravnú nehodu. Zdôraznil, že
dňa 28.07.2013 nedal súhlas obžalovanému na vedenie predmetného motorového vozidla. Škodu na
uvedenom vozidle ohodnotil na hodnotu 500,- Eur.

Podľa svedeckej výpovede poškodenej O. L. v prípravnom konaní bola majiteľkou motorového vozidla
zn. Mazda 323, ktoré vlastnila od roku 2009 alebo 2010 a v roku 2011 toto vozidlo požičala na dobu
neurčitú svojmu bratancovi M. Š.F.. keďže v tej dobe bol vo finančnej tiesni a auto potreboval. Auto
poškodenému Š. požičala s podmienkou, že bude uhrádzať všetky úhrady za vozidlo a samozrejme aj

povinnézákonnézmluvnépoistenie.Keďžejejprišlodomovoznámeniezpoisťovne,žepovinnézákonné
zmluvné poistenie nebolo uhradené, tak sa na to opýtala poškodeného Š., ktorý jej sľúbil, že poistné
plnenie uhradí, čo sa však nestalo. Vozidlo teda požičala bratrancovi v júli 2011 a to na dobu neurčitú
do doby, kedy bude poškodený toto vozidlo potrebovať. Po dobu používania motorového vozidla mal
poškodený Š. platiť povinné zákonné zmluvné poistenie vozidla, zaisťovať technickú kontrolu vozidla,

kontrolu emisií a teda sa kompletne starať o motorové vozidlo po celú dobu jeho užívania. Neuplatnila
si nárok na náhradu škody.

Splnomocnenkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. JUDr. B. R. v prípravnom konaní uviedla, že
v čase jej výsluchu táto poisťovňa vynaložila náklady spojené s liečením poškodeného C. Č. ako ich

poistenca v celkovej sume 664,31 Eur.

Splnomocnenkyňa Sociálnej poisťovni JUDr. E. G. v prípravnom konaní vypovedala, že poškodený C.
Č. bol práceneschopný v období od 29.07.2013 do 31.08.2013, kedy mu boli vyplatené nemocenské
dávky vo výške 198,50 Eur.

Podľa znaleckého posudku MUDr. D. H. z odboru zdravotníctva a farmácie, poškodený C. Č. utrpel
trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu bodcovitého
výbežku pravej lakťovej kosti, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti pravej stehnovejkosti, zakrvácanie dutín klinovej kosti, viac vľavo, zlomeninu ľavej strany čeľuste s posunom úlomkov,
zlomeninu ľavého krídlového výbežku, stav po krvácaní z pravého ucha, náhlu stratu sluchu ľavého ucha
prechodného typu, vykĺbenie vnútornej časti kľúčnej kosti, zlomeninu záhlavného hrboľa, zlomeninu

pravej lopatky bez posunu úlomkov, kompletné poškodenie pravého ramenného nervového pletenca,
pomliaždenie pravých pľúc, tržno - zmliaždenú ranu pravého kolena, ľahký stupeň úrazového šoku,
ktoré vo svojom súhrne predstavujú polytraumu. Nebolo možné pritom ustáliť, ktoré poranenie vzniklo
priamo ako následok zrážky poškodeného s vozidlom a ktoré poranenie vzniklo ako následok pádu
poškodeného na vozovku. Uvedené poranenia mohli vzniknúť ako pri náraze poškodeného do vozidla,

tak i pri páde poškodeného po zrážke s motorovým vozidlom. Keďže sa jednalo o pád motocyklistu na
vozovku i náraze do vozidla, je viac ako pravdepodobné, že príčinou všetkých poranení poškodeného
bol predovšetkým pád na vozovku - náraz na vozovku hlavou a pravou stranou tela, keďže sa jedná
o poranenie hlavy a väčšina poranení končatín a trupu bola na pravej strane. Priemerná doba liečenia
najzávažnejšieho poranenia a to zlomenín stehennej kosti a poškodenia ramennej nervovej pletene
sa pohybovala v rozmedzí 5-6 mesiacov s čím korelovalala doba práceneschopnosti. Poškodený sa

liečil a bol práceneschopný od 28.07.2013 naďalej v čase vypracovania znaleckého posudku. Dobu
liečby ako aj dobu práceneschopnosti poškodeného vyhodnotil znalec ako primerané druhu, rozsahu
a závažnosti utrpených poranení. Poškodený bol a ešte stále je značne obmedzený v samoobsluhe, v
starostlivosti o hygienu a v pohybe. Po celú dobu ústavnej liečby poškodený vyžadoval pomoc druhej
osoby, v čase znaleckého dokazovania dopomoc pri starostlivosti o hygienu. Po úraze i po operáciách

mohol trpieť silnými až veľmi silnými bolesťami v mieste zlomenín pravého zápästia a pravého stehna,
ktoré mohli trvať 1-2 dni, boli tlmené liekmi a znehybnením, ktoré prešli do stredne silných bolestí v trvaní
2-3 dni, neskôr do slabých bolestí v trvaní niekoľkých týždňov. Na konci ústavnej liečby sa poškodený
obmedzene pohyboval s pomocou bariel bez zaťažovania pravej dolnej končatiny. V čase vypracovania
znaleckého posudku bol poškodený stále v liečbe a preto sa znalec nemohol exaktne vyjadriť k trvalým

následkom. So stopercentnou istotou trvalé následky podľa jeho názoru zanechá poranenie nervového
ramenného pletenca - obmedzenie pohyblivosti i citlivosti hornej končatiny však znalec zatiaľ nemohol
stanoviť.Veľmipravdepodobnetrvalénásledkyzanechajúizlomeninypravejstehennejkosti-napádanie
na pravú dolnú končatinu. Nejasné boli i následky náhlej straty sluchu pravého ucha. Bolestné znalec
ohodnotil na sumu 1.025 bodov, pričom upozornil, že poškodený bol v čase jeho znaleckého vyšetrenia

ešte v liečbe, teda niektoré poškodenia ešte neboli diagnosticky doriešené a preto takto stanovená výška
bolestného nemusela byť definitívna.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. L. Š. z odboru cestnej dopravy vyplýva, že techniku jazdy vodiča
motorového vozidla zn. Mazda 323 a to obžalovaného na základe vykonaných analýz možno vyhodnotiť

ako nesprávnu. Vodič motorového vozidla zn. Mazda 323 síce jazdil v danom úseku cesty rýchlosťou
nižšou, ako je rýchlosť dovolená, avšak pri odbočovaní vľavo nedal prednosť oprotiidúcemu motocyklu,
ktorého vodič by napriek správnej technike jazdy nezastavil s motocyklom do miesta zrážky. Kolízny
odbočovací manéver vodiča motorového vozidla zn. Mazda 323 bol ten nesprávny prvok v technike
jazdy obžalovaného, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej by vodič motocyklu napriek správnej technike

jazdy nedokázal zabrániť, resp. zastaviť do miesta zrážky nekolíznym brzdením. Techniku jazdy vodiča
motocykla zn. Yamaha vyhodnotil znalec tiež ako nesprávnu, keďže jazdil v intraviláne obce rýchlosťou
vyššou, ako je rýchlosť dovolená, avšak táto vyššia rýchlosť vodiča motocykla nebola tým prvkom
nehodového deja, ktorý by motocyklistovi po rozpoznaní kolíznej situácie znemožnil zabrániť dopravnej
nehode, resp. zastaviť pred miestom zrážky. Po rozpoznaní kolíznej situácie zo strany motocyklistu

tento nemohol pri rýchlosti jazdy 50 km/h zastaviť do miesta zrážky. Možno teda konštatovať, že
odbočujúci vodič vytvoril vodičovi motocykla prekážku náhlu. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že
pred motocyklom išlo motorové vozidlo zn. Fiat Palio striebornej farby sa znalec vyjadril, že z analýzy
dopravnej nehody a aj na základe záznamov z bezpečnostných kamier mesta Hanušovce nad Topľou je
zrejmé,žežiadnetakétovozidlosavtomčasenauvedenommiestenevyskytovalo.Vodičovimotorového

vozidla v čase pred dopravnou nehodou nič vo výhľade na motocykel zn. Yamaha nebránilo. Keď
obžalovaný - vodič motorového vozidla zn. Mazda začal odbočovací manéver, motocykel zn. Yamaha
sa nachádzal od miesta zrážky vo vzdialenosti 24,21 metrov a pre vodiča motorového vozidla zn. Mazda
musel byť viditeľný. Vyjadril sa, že vodič motorového vozidla zn. Mazda, obžalovaný, mohol dopravnej
nehode zabrániť, ak by nezačal odbočovať vľavo na vedľajšiu cestu v čase, keď oproti nemu išiel

motocykel zn. Yamaha. Vodič motocykla zn. Yamaha by mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa po
ceste pohyboval rýchlosťou 30 km/h, vtedy by s motocyklom zastavil pri nekolíznom brzdení, ak by začal
brzdiť v čase, keď vodič motorového vozidla zn. Mazda začal odbočovací manéver. Skonštatoval, že
vyššia rýchlosť jazdy vodiča motocykla nebola tým prvkom nehodového deja, ktorý by motocyklistovi porozpoznaní kolíznej situácie znemožnil zabrániť dopravnej nehode, resp. zastaviť pred miestom zrážky.
Po rozpoznaní kolíznej situácie zo strany motocyklistu, tento nemohol pri rýchlosti jazdy 50 km/h zastaviť
do miesta zrážky. Skonštatoval, že odbočujúci vodič vozidla zn. Mazda vytvoril vodičovi motocyklu zn.

Yamaha prekážku náhlu. Pokiaľ by vodič motocykla zn. Yamaha jazdil po ceste dovolenou rýchlosťou, t.
j. 50 km/h a reagoval by na odbočovací manéver oprotiidúceho motorového vozidla vtedy, kedy reagovať
mohol, t. j. 1,12 sekúnd pred zrážkou a brzdil by nekolíznym spomalením, nezastavil by s vozidlom pred
miestom zrážky a zrážke by nezabránil. Zastavil by vo vzdialenosti 12,39 metrov za miestom zrážky.
Výšku škody na osobnom motorovom vozidle zn. Mazda 323, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, ustálil

na sumu 738,00 Eur. Výška škody na motocykle zn. Yamaha, ktorá vznikla pri dopravnej nehode je
2.007,- Eur. Pri uvedenej dopravnej nehode došlo aj k poškodeniu motorového vozidla zn. Citroën Xsara,
ktoré bolo zaparkované na pravej strane cesty v smere jazdy motorového vozidla zn. Mazda 323, za
pravou krajnicou, do ktorého narazil motocykel zn. Yamaha YZF R-1 po zrážke s motorovým vozidlom
zn. Mazda 323. Výška škody na motorovom vozidle zn. Citroën Xsara pri uvedenej dopravnej nehode je
250,- Eur. Všeobecná hodnota motorového vozidla zn. Mazda 323 pred poškodením ku dňu 28.07.2013

bola 738,00 Eur s DPH.

Vo veci bol vyhotovený plánok dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej
nehody, záznam dopravnej nehody s príslušnou fotodokumentáciou. V prípravnom konaní bola
zabezpečené aj evidenčná karta obžalovaného, zápisy o dychových skúškach obžalovaného I. a

poškodeného Č., rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Vranov
n/T. o zadržaní vodičského preukazu obžalovaného zo dňa 01.08.2013, kúpno-predajná zmluva s
predmetom kúpy Yamaha YZF R-1 1000 z 25.09.2010, osvedčenie o evidencii tohto motocykla a
osvedčenie o registrácii motorového vozidla Mazda 323, čestné prehlásenie poškodenej O. L. o požičaní
tohto motorového vozidla poškodenému M. Š. zo dňa 23.08.2013. V rámci prípravného konania boli

zabezpečené aj lekárske správy poškodeného Č. a obžalovaného I. ako aj vyčíslenie škody poškodenou
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. a Sociálnou poisťovňou.

V ďalšom konaní pred súdom bol opätovne vypočutý obžalovaný I., ktorý uviedol, že so svedkom M. Š.
spolupracoval na spoločnej zákazke v Bratislave a že neskôr, po tej dopravnej nehode, už nebol s týmto

svedkom v kontakte. Neskôr, až po tej dopravnej nehode, si spomenul, že pri návšteve svedka Š. v I.,
otec tohto svedka svojmu synovi pripomenul, že nie je zaplatená zákonná poistka a aby to svedok M.
Š. dal do poriadku, pričom toto stretnutie sa uskutočnilo asi dva či tri týždne pred dopravnou nehodou.
Dňa 27.07.2013 vo večerných hodinách spolu so sestrou N. I. prišiel za svedkom M. Š. na benzínovú
pumpu v I., kedy od neho požadoval ním požičanú sumu 15,00 EUR. Svedok M. Š. ho vtedy poslal do

Ž. za jedným opravárom za účelom opravy blatníka, ktorý ťukol. Poukázal na to, že svedok M. Š. mu
nezakázal chodiť motorovým vozidlom, ale zakázal mu chodiť do I., aby jeho otec nevidel ten buchnutý
blatník. Svedok Š. ho po dopravnej nehode navštívil ešte s jedným chlapcom v nemocnici, dal mu niečo
podpísať, na to odišiel preč a od uvedenej doby nebol s týmto svedkom v kontakte. Vypovedal, že
svedok M. Š. mu požičal auto na ústny súhlas asi mesiac a pol dozadu pred dopravnou nehodou s

tým, že keď bude práca, tak mu to auto nechá, teda mu ho ponechal za účelom prípadnej kúpy jeho
osobou. Svedok Š. mu zároveň oznámil, že toto motorové vozidlo zn. Mazda 323 nepotrebuje, keďže
má čiernu Škodu Octáviu. Na úhradu za užívanie motorového vozidla mal svedkovi Š. vyplácať províziu
zo zárobku, ktorí získali ľudia zamestnaní u svedka M. Š.. Svedok Š. mu zároveň povedal, že emisná
kontrola a STK je ešte platná, avšak povinné zákonné zmluvné poistenie na predmetné vozidlo ešte

nie je uzatvorené a takisto mu oznámil, že majiteľkou tohto vozidla je jeho sesternica z Čiech, ktorá mu
ho darovala. S týmto svedkom sa pritom nedohodol na konkrétnej dobe zapožičania tohto motorového
vozidla. So svedkom Š. sa však dohodol na tom, že pokiaľ bude nejaká zákazka, tak bude užívať auto,
avšak tento svedok sa bez jeho vedomia dohodol s podnikateľom, odišiel do Bratislavy, doviezol si iných
ľudí a jeho tak obišiel. Vyjadril sa tiež, že domov prišiel v štvrtok pred dopravnou nehodou ( ktorá sa

stala v nedeľu ) a mal tak súhlas od svedka Š. na ďalšie používanie tohto motorového vozidla. Prítomná
toho, ako mu svedok Š. prikázal dať opraviť uvedené motorové vozidlo bola aj jeho sestra N. I.. Poprel
tvrdenie svedka Š. z prípravného konania, podľa ktorého mu výslovne zakázal jazdu s týmto motorovým
vozidlom, keďže tento svedok nemal vedomosť, či je uhradené povinné zákonné zmluvné poistenie s
tým, že na túto skutočnosť upozornil tohto svedka jeho otec, na čo svedok Š. odpovedal, že to dá do

poriadku. Nemal vedomosť o tom, čo sa stalo s predmetným motorovým vozidlom po jeho havárii. Ako
pravdepodobný motív klamlivej výpovede svedka Š. obžalovaný považoval obavu tohto svedka z osoby
jeho otca ako aj sesternice, ktorá mu uvedené motorové vozidlo požičala. Pri svojej ďalšej výpovedi na
hlavnompojednávanípritomobžalovanýzdôraznil,žemalsúhlasodsvedkaŠ.naužívaniepredmetnéhomotorového vozidla počas celého dňa 28.07.2013, kedy došlo k dopravnej nehode. Bolo pritom jedno,
či by mu auto priviezol o 10:00 hod. alebo o 13:00 hod. a zároveň sa vyjadril, že Hanušovce nad Topľou
nie sú na trase medzi obcou Ď. a mestom I..

Znalec MUDr. H. pri svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že poškodený Č. pri predmetnej
dopravnej nehode utrpel trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov,
zlomeninu kopcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti
pravej stehnovej kosti, zakrvácanie dutín klinovej kosti viac vľavo, zlomeninu ľavej strany čeľuste s

posunom úlomkov, zlomeninu ľavého krídlového výbežku klinovej kosti. Ďalším poranením bol stav po
krvácaní z pravého ucha a náhla strata sluchu ľavého ucha prevodového typu, pričom tieto dve zranenia
pôvodne neboli dodiagnostikované. Ďalším zranením bolo u tohto poškodeného vykĺbenie vnútornej
časti kľúčnej kosti, zlomenina záhlavného hrboľa, zlomenina pravej lopatky bez posunu úlomkov,
kompletné poškodenie ramenného nervového pletenca, ktoré pôvodne neboli tiež dodiagnostikované.
U poškodeného takisto zistil, že u neho došlo k pomliaždeniu pravých pľúc, k tržnozmliaždenej rane

pravého kolena a takisto utrpel ľahký stupeň úrazového šoku. Všetky tieto poranenia tvoria polytraumu,
ktorú podrobne rozviedol vo svojom znaleckom posudku. V súvislosti s mechanizmom vzniku poranení
sa vyjadril, že nebolo možné presne určiť, ktoré z poranení vzniklo pri náraze poškodeného na vozovku,
ktoré jeho nárazom do druhého vozidla alebo pritlačením poškodeného motocyklom. Vzhľadom však
na to, že poškodený bol motocyklistom, hlavným mechanizmom vzniku jeho poranení bol predovšetkým

pád na vozovku. V dobe vypracovania jeho znaleckého posudku predpokladal dobu liečenia, resp.
práceneschopnostipoškodenéhovtrvaní5-6mesiacov,avšaktentoznaleckýposudokvypracoval43dní
od vzniku poranení, teda ešte v dobe liečby poškodeného. V dobe liečby bol pritom poškodený značne
obmedzenývsamoobsluhe,vstarostlivostiohygienuahlavnevpohybe.Pocelúdobuústavnejliečby,t.j.
od 08.07.2013 do 04.09.2013, vyžadoval pomoc druhej osoby, pričom po úraze i po operácii stehnovej

kosti mohol poškodený trpieť silnými až veľmi silnými bolesťami stehna a skôr silnými bolesťami v
prípade zlomeniny zápästia, čo bolo tlmené znehybnením končatín a liekmi, čiže v takejto intenzite mohli
trvať 1-2 dní a potom postupne prešli do stredne silných a slabých bolestí. Na konci ústavnej liečby sa
poškodený obmedzene pohyboval s pomocou bariel, bez zaťažovania pravej dolnej končatiny. Kým bol
poškodený upútaný na lôžko, tak vyžadoval v plnom rozsahu pomoc druhej osoby pri starostlivosti o

hygienu, neskôr, keď sa už mohol s pomocou druhej osoby pohybovať, tak vyžadoval takúto asistenciu
už v menšom rozsahu. Pri výsluchu sa tento znalec domnieval, že trvalé následky mohlo zanechať
poranenie ramenného nervového pletenca, pravej stehnovej kosti a trvalým následkom mohla byť
aj porucha sluchu pravého ucha, lebo tieto poranenie nervové a ušné neboli dodiagnostikované a
zlomenina stehnovej kosti ešte bola v liečbe, pričom ostatné poranenia by trvalé následky zanechať

nemali. Bolestné v čase vypracovania znaleckého posudku stanovil na 1025 bodov. Za jednoznačnú
príčinu vzniku všetkých poranení u poškodeného Č. považoval náhle pôsobenie sily na poškodeného,
pričom sa nedalo jednoznačne určiť, či všetky poranenia vznikli jeho pádom na vozovku, nárazom do
vozidla obžalovaného alebo nárazom poškodeného do vlastného motocykla.

Uvedený znalec vo svojom doplnku znaleckého posudku ďalej uviedol, že poškodený Č. pri predmetnej
dopravnej nehode utrpel početné poranenia a to konkrétne zlomeninu ľavej strany čeľuste s posunom
úlomkov, zakrvácanie dutín klinovej kosti, viac vľavo, zlomeninu ľavého krídlového výbežku klinovej
kosti, stav po krvácaní z pravého ucha, náhlu stratu sluchu ľavého ucha prevodového typu, zlomeninu
záhlavného hrboľa, zlomeninu pravej lopatky bez posunu úlomkov, vykĺbenie vnútornej časti pravej

kľúčnej kosti, trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu
bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, kompletné poškodenie pravého ramenného nervového
pletenca, pomliaždenie pravých pľúc, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti pravej
stehnovej kosti, tržne - zmliaždenú ranu pravého kolena a ľahký stupeň úrazového šoku. Ústavná liečba
tohto poškodeného si vyžiadala dobu 131 dní, vrátane jeho pobytu v špecializovaných zdravotníckych

zariadeniach a jeho ambulantná liečba trvala od úrazu do konca roku 2015, teda mimo ústavnej liečby
celkom 775 dní. Poškodený bol pritom práceneschopný od 28.07.2013 do 10.11.2014 a došlo u neho
k následnému prechodu do invalidity - pre plnú obrnu pravej plecovej spleti mu bola priznaná invalidita
70 %, dňa 22.05.2015 uznaná invalidita 75 %. Znalec skonštatoval, že poškodený Č. bol počas liečby,
po jej ukončení a aj v čase jeho dodatočného znaleckého vyšetrenia značne obmedzený v obvyklom

spôsobeživota.Poúrazepoškodenývyžadovaldlhodobúnemocničnústarostlivosť,spojenúsnutnosťou
pomoci druhej osoby v bežných životných úkonoch - pri jedle, starostlivosti o hygienu, v samoobsluhe.
Počas ústavnej liečby a neskôr sa poškodený mohol pohybovať len s pomocou druhej osoby a len vo
vozíku v dôsledku hojenia zlomeniny stehnovej kosti, čo neznieslo zaťažovanie končatiny a nemoholpoužívať pri chôdzi ani barle v dôsledku úplnej obrny pravej hornej končatiny, čo mohlo pretrvávať aj
po prepustení z ústavnej liečby najmenej štyri mesiace. Neskôr sa už poškodený mohol samostatne
pohybovať bez asistencie, ale jeho samoobsluha a starostlivosť o hygienu boli narušené a boli narušené

aj v čase jeho dodatočného znaleckého vyšetrenia, naďalej pri týchto úkonoch vyžaduje aj asistenciu
druhej osoby. Celkovo už však bol poškodený sebestačný - naučil sa jesť, obliekať a čiastočne umývať
sa len s ľavou rukou, môže chodiť, nemôže však manuálne pracovať. Od úrazu poškodený trpí značným
handicapom v dôsledku úplnej obrny pravej hornej končatiny. Úraz poškodeného tak u neho zanechal
trvalé následky v podobe úplnej obrny - ochrnutia pravej hornej končatiny, celkovej straty sluchu 25,9%

- stredne ťažkej, obmedzenie hybnosti pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa a poúrazové
a pooperačné plošné jazvy v celkovom rozsahu cca 33 cm2 a práve vzhľadom na úplné ochrnutie
pravej hornej končatiny došlo u poškodeného k podstatnému zníženiu pracovnej schopnosti. Znalec
bolestné určil na hodnotu 1.615 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na hodnotu 1.500 bodov. V
zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov však bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšil na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie až stratu možností

poškodeného sa uplatniť v živote a spoločnosti v jeho mladom veku 33 rokov a to na 3.000 bodov.

Svedok M. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že motorové vozidlo zn. Mazda 323 s poznávacími
značkami Českej republiky - XU XXXXX užíval, keďže mu ho jeho sesternica O. L. ako majiteľka tohto
vozidlaasidvarokypredpredmetnoudopravnounehodounechalaujehorodičovvI.,uktorýchvtedyžils

tým, že si po neho mala neskôr prísť a do tej doby ho mohol užívať on. Poškodená L. mu teda predmetné
vozidlo požičala na dobu neurčitú. Vo vzťahu k udeleniu jeho súhlasu obžalovanému na užívanie tohto
vozidla v deň dopravnej nehody dňa 28.07.2013 sa vyjadril, že obžalovaný telefonoval k nemu domov
s tým, že mu prinesie motorové vozidlo, on doma vtedy nebol, avšak doma nechal svoj mobilný telefón.
Tentomobilnýtelefónzodvihlajehomatkaatejtoobžalovanýoznámil,žeknimpriveziemotorovévozidlo,

na čo jeho matka odpovedala obžalovanému I., že mu to odkáže. Matka mu však neskôr a to až pol
roka od dopravnej nehody oznámila, že obžalovaný jej telefonoval s tým, že mu privezie motorové
vozidlo. Obžalovaný mu tiež až neskôr povedal, že si vtedy potreboval ísť kúpiť cigarety a na to mu chcel
priviezťtotomotorovévozidlo.ObžalovanýI.všakvHanušovciachnadTopľou,kamodišielkúpiťcigarety,
havaroval. Bližšie opísal okolnosti odovzdania tohto vozidla obžalovanému I. tak, že k nim na návštevu

prišla jedna sesternica z Nemecka, avšak nie poškodená L., ktorá nemohla na ich dvore zaparkovať
svoje vozidlo a z tohto dôvodu predmetné vozidlo odovzdal obžalovanému I., ktorého požiadal, aby auto
vyparkoval z ich dvora a zaparkoval na dvor svojho príbytku, pričom sa to stalo asi jeden či dva týždne
pred dopravnou nehodou. Keď sa potom dopočul, že obžalovaný s motorovým vozidlom havaroval,
odišiel na miesto tejto dopravnej nehody. Zdôraznil, že obžalovanému nedal súhlas na používanie tohto

vozidla s tým, že obžalovaný len oznámil jeho matke, že dovezie auto, avšak táto nemala od neho
písomné splnomocnenie na vykonávanie právnych úkonov v jeho mene a ani osobitné splnomocnenie
vo vzťahu k tomuto vozidlu. Opakovane poukázal na to, že obžalovaného vtedy upozornil, aby s týmto
vozidlom nikam nejazdil a tomuto motorové vozidlo odovzdal len za účelom jeho úschovy. Vypovedal
tiež, že predmetné motorové vozidlo malo technickú kontrolu, avšak nemal vedomosť o tom, či bola

zaplatená povinná zákonná zmluvná poistka. V súvislosti s početnými rozpormi v jeho výpovedi v konaní
pred súdom s jeho výpoveďou v prípravnom konaní a to v tom smere, že v prípravnom konaní uviedol, že
nemal vedomosť, či bolo na predmetné motorové vozidlo uhradené povinné zákonné zmluvné poistenie,
pričom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovanému zakázal jazdiť s týmto motorovým vozidlom z
obavy pred jeho poškodením, sa vyjadril, že si na takéto svoje tvrdenie z prípravného konania nepamätá,

avšak v tej dobe mal pochybnosti o zaplatení povinnej zákonnej poistky. V prípravnom konaní zas
uvádzal, že motorové vozidlo odovzdal obžalovanému I. asi päť dní pred dopravnou nehodou, pričom
na hlavnom pojednávaní naproti tomu uviedol, že obžalovanému odovzdal motorové vozidlo asi týždeň
či dva pred dopravnou nehodou, pritom po poukázaní na takéto rozpory v jeho výpovediach pripustil
obe takéto možnosti. Na záver tento svedok uviedol, že vtedy uvítal pomoc obžalovaného v tom smere,

že predmetné vozidlo zaparkoval na dvore svojho rodinného domu a zároveň uviedol, že pokiaľ by
obžalovanému v inkriminovaný deň zodvihol telefón, tak by obžalovanému povolil, aby mu uvedené
vozidlo priviezol. V súvislosti s tvrdením obžalovaného I. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že deň
pred dopravnou nehodou, dňa 27.07.2013, mu priniesol sumu 15,00 EUR a že vtedy mal obžalovanému
tento svedok prikázať odviezť toto vozidlo do Ž. za jedným opravárom za účelom opravy blatníka,

pričom vtedy nezakázal obžalovanému jazdiť predmetným vozidlom, len mu zakázal jazdiť do I., aby
jeho otec nevidel buchnutý blatník, sa vyjadril, že obžalovaného videl na benzínovej pumpe v I., pričom
vo vozidle sedela nejaká žena a takisto si všimol, že obžalovaný ťukol blatník. Potvrdil však vyjadrenie
obžalovaného I. na hlavnom pojednávaní, že ho navštívil v nemocnici s nejakým chlapcom a dal muniečo podpísať a to konkrétne doklad o tom, že si bol vedomý toho, že zákonná zmluvná poistka
nebola zaplatená. Zdôraznil, že odovzdanie vozidla obžalovanému nemalo žiadny súvis s výkonom ich
zamestnania s tým, že on využíval motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré mu požičal jeho otec a

vozidlo zn. Mazda 323 nepotreboval. Opätovne trval na to, že obžalovanému neudelil pred dopravnou
nehodou dňa 28.07.2013 písomný alebo ústny súhlas na riadenie motorového vozidla zn. Mazda 323.
Škoda na tomto vozidle predstavovala sumu 1.200,00 EUR, išlo teda o totálnu škodu a vozidlo bolo
odhlásené z príslušnej evidencie. Dôrazne poprel tvrdenie obžalovaného, že by vypovedal klamlivo z
dôvodu zámeru utajiť tzv. čiernu prácu. Pripustil, že keby bol vtedy doma, tak by obžalovanému udelil

súhlas na vrátenie vozidla, ale tento súhlas mu vopred nedal.

Medzi obžalovaným I. a svedkom Š. bola v konaní pred súdom vykonaná konfrontácia, pri ktorej obaja
aktéri zotrvali na svojich výpovediach, avšak svedok Š. pripustil možnosť, že obžalovanému prikázal dať
opraviť predmetné motorové vozidlo a neskôr, aby mu uvedené vozidlo priviezol, avšak zdôraznil, že bol
predovšetkým rád, že obžalovanému sa pri predmetnej dopravnej nehode nič nestalo.

Svedkyňa N. I., sestra obžalovaného, zas na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný I. mal
uvedené vozidlo požičané od svedka M. Š., ktorý bol ich spoločným kamarátom aj v čase jej výsluchu.
Vyjadrila sa, že obžalovaný sa stretol so svedkom Š. na benzínovej pumpe v I., asi v štvrtok alebo v
sobotu pred dopravnou nehodou s tým, že obaja sa dohodli na tom, že obžalovaný odvezie vozidlo do

autoservisu a potom ho má naspäť priviesť svedkovi M.Š. Š.. Nemala vedomosť o dôvode, pre ktorý mal
obžalovaný odviezť vozidlo do autoservisu, ale na vozidle bola nejaká vada, ktorú bolo potrebné opraviť
a z tohto dôvodu bolo potrebné vozidlo odviezť do servisu. Zdôraznila, že nepočula celý rozhovor medzi
obžalovaným a svedkom Š., keďže mala telefonát od svojho priateľa a z tohto dôvodu aj vystúpila z
vozidla, teda nevenovala pozornosť rozhovoru medzi obžalovaným a týmto svedkom. Prítomná tohto

rozhovoru teda bola len asi 5 či 10 minút, pričom obaja sa rozprávali dosť dlho, asi pol hodinu a to
prevažne o práci, čo ju nezaujímalo. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či svedok Š. udelil výslovný súhlas
obžalovanému I. na vedenie motorového vozidla zn. Mazda 323, avšak zopakovala, že svedok Š.
prikázal obžalovanému I. odviezť vozidlo do autoservisu. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou
dňa 28.07.2013 zas uviedla, že obžalovaný I. odišiel s jedným kamarátom kúpiť cigarety do Hanušoviec

nad Topľou, predtým však telefonoval s matkou svedka Š., keďže svedok Š. nebol doma. Obžalovaný I.
povedalmatkesvedkaM.Š.,žemudovezieauto,načonásledneodišielstýmtovozidlomdoHanušoviec
nad Topľou, kde mal dopravnú nehodu. Vyjadrila sa tak, že matka svedka Š. povolila obžalovanému
priviezť motorové vozidlo k nej domov, avšak obžalovaný vtedy netelefonoval priamo so svedkom Š..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný C. I. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo zn. Mazda 323, ktoré
obžalovaný I. viedol dňa 28.07.2013, kedy došlo k spôsobeniu dopravnej nehody po zrážke s
motocyklom poškodeného Č., bolo vo vlastníctve poškodenej O. L.. Uvedené motorové vozidlo táto
poškodená niekedy v júli roku 2011 požičala svojmu bratrancovi, poškodenému M. Š. a udelila mu týmto
súhlas na používanie tohto motorového vozidla, čo preukazuje aj čestné prehlásenie podpísané touto

poškodenou zo dňa 23.08.2013. Po predchádzajúcej vzájomnej dohode svedka M. Š. a obžalovaného
C. I. mali pôvodne obaja uvedené motorové vozidlo vyžívať na cestovanie za prácou do Bratislavy.
Neskôr v konaní pred súdom už poškodený M. Š. uviedol, že po príchode jednej jeho sesternice na
návštevu, táto nemala možnosť zaparkovať svoje vozidlo na dvore jeho rodičovského domu a preto
požiadal obžalovaného, aby motorové vozidlo zn. MAZDA 323 vyparkoval z tohto dvora a po určitú dobu

ho umiestnil na dvore svojho rodinného domu. Poškodený Š. pritom zdôraznil, že nemal v tom čase
vedomosť o tom, či na uvedené vozidlo je uhradené povinné zákonné zmluvné poistenie. Obžalovaný
zas pritom tvrdil, že poškodený M.Á. Š. ho na benzínovej pumpe v meste I. mal vyzvať, aby s uvedeným
motorovým vozidlom nejazdil po meste I., keďže malo poškodený blatník, čím chcel poškodený M. Š.
zabrániť tomu, aby takto poškodené motorové vozidlo spozoroval jeho otec a zároveň ho vyzval, aby

uvedené motorové vozidlo dal opraviť v autoservise v obci Ž.. Z výpovede poškodeného M. Š. však
mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný I. nemal od neho súhlas na používanie uvedeného
motorového vozidla. Tento svedok ešte v prípravnom konaní pôvodne vypovedal, že obžalovanému
I. predmetné motorové vozidlo poskytol po návrate z Bratislavy asi päť dní či týždeň pred dopravnounehodou. Uvedený poškodený pritom zdôraznil, že obžalovanému I. neudelil súhlas na používanie
motorového vozidla konkrétne na deň 28.07.2013, kedy došlo k posudzovanej dopravnej nehode. V
konaní pred súdom a ani v prípravnom konaní, pričom túto skutočnosť netvrdil ani samotný obžalovaný

I., nebol produkovaný iný dôkaz, ktorý by preukázal, že by poškodený M. Š. pred predmetnou dopravnou
nehodou dňa 28.07.2013 udelil písomný či verbálny súhlas obžalovanému I. na používanie motorového
vozidla zn. Mazda 323.

Z výpovedí účastníkov dopravnej nehody mal ďalej súd za preukázané, že dňa 28.7.2013 obžalovaný I.

riadil predmetné motorové vozidlo zn. Mazda 323 z obce R. do mesta Hanušovce nad Topľou, v ktorom
mali navštíviť sestru svedka G., ktorý bol v tom čase jeho spolujazdcom. Za uvedeným motorovým
vozidlom, používaním v tom čase obžalovaným, pritom od obce R. jazdilo aj motorové vozidlo zn.
Renault Fluence vedené svedkom W., ktorého spolujazdcom bol svedok D.. Po príchode obžalovaného
na motorovom vozidle zn. Mazda 323 do mesta Hanušovce nad Topľou, obžalovaný začal z hlavnej
cesty odbočovať doľava na vedľajšiu cestu smerom k pošte v tomto meste. Obžalovaný tvrdil, že

pred začiatkom tohto odbočovacieho manévru s uvedeným motorovým vozidlom zastal. Zastavenie
motorového vozidla obžalovaným pred samotným začiatkom odbočovania z hlavnej cesty doľava však
nepotvrdil vo svojej výpovedi ani jeho spolujazdec, svedok G., ktorý vypovedal, že obžalovaný pred
začiatkom odbočovacieho manévru len pribrzdil. Takýto úkon s motorovým vozidlom obžalovaným
v podobe jeho zastavenia nepreukázala ani svedecká výpoveď svedka C. W., ktorý vypovedal, že

obžalovaný pred samotným odbočením doľava z hlavnej cesty len spomalil a plynulo odbočoval doľava.
Uvedený svedok pritom vyjadril aj domnienku, že pokiaľ by obžalovaný I. uvedené motorové vozidlo zn.
Mazda 323 pred samotným odbočením zastavil, tak by sa so svojím motorovým vozidlom zn. Renault
Fluence k motorovému vozidlu obžalovaného priblížil. Obžalovaný I. pritom začal svoj odbočovací
manévervmomente,keďoprotinemusapohlavnejcestepohybovalpoškodenýČ.nasvojommotocykle

zn. Yamaha. Z výsledkov znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy ako aj výsluchom znalca
Ing. L. z tohto odboru na hlavnom pojednávaní mal súd pritom za jednoznačne preukázané, že k
zrážke medzi motorovým vozidlom obžalovaného I. a motocyklom poškodeného Č. došlo vtedy, keď
obžalovaný I. jazdiaci na motorovom vozidle zn. Mazda 323 rýchlosťou 32,35 km/ h pri odbočovaní vľavo
nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu poškodeného Č. zn. Yamaha jazdiaceho rýchlosťou

78,44 km/h. V dôsledku takejto obžalovaným vyvolanej kolíznej situácie motocykel poškodeného zn.
Yamaha odhodilo na ľavú stranu cesty, kde narazilo do odstaveného motorového vozidla zn. Citroën
Xsara poškodenej N.. Motocyklistu, poškodeného Č., odhodilo cez motorové vozidlo obžalovaného
zn. Mazda 323 do ľavého jazdného pruhu pred prichádzajúce motorové vozidlo zn. Renault Fluence
svedka W.. Z výsledkov analýzy nehodového deja vykonaného znaleckým dokazovaním z odvetvia

cestnej dopravy súd dospel k záveru, že obžalovaný I. pri vykonávaní svojho odbočovacieho manévru
porušil ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. cestného zákona v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i
nemotorovým vozidlám. V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona dať prednosť v jazde
je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel

zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Obrana obžalovaného, že pred vykonaním odbočovacieho jazdného
manévru musel dať prednosť oproti idúcemu motorovému vozidlu zn. Fiat Palio striebornej farby bola
pritom vyvrátená vykonaným znaleckým dokazovaním. Zo záberov bezpečnostných kamier v meste
Hanušovce nad Topľou bolo znalcom Ing. L. zistené, že v smere jazdy motocykla poškodeného Č. sa
pohybovalo motorové vozidlo tmavej farby v uvedený deň v čase o 11:33:59 hod. a to približne 140

metrov pred miestom zrážky. Vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedené motorové vozidlo sa pohybovalo
v danom úseku cesty dovolenou rýchlosťou 50 km/hod., čo je 13,88 m/s, tak potom uvedené motorové
vozidlo bolo na mieste zrážky za čas 10,08 sekúnd a teda v čase o 11:34:09 hod. Keďže zrážka
motorového vozidla obžalovaného I. s motocyklom poškodeného Č. nastala v uvedený deň v čase
o 11:34:19 hod., uvedené motorové vozidlo tmavej farby prechádzalo cez miesto zrážky v čase o

11:34:09 hod., t.j. 10 sekúnd pred predmetnou kolíznou zrážkou. V uvedenom čase 10 sekúnd pred
zrážkou bolo motorové vozidlo zn. Mazda 323 vedené obžalovaným I. ešte vo vzdialenosti 126,04
metrov pred miestom zrážky a teda obžalovaný I. nemohol dávať prednosť motorovému vozidlo tmavej
farby idúcemu pred motocyklom poškodeného Č.. Zo záznamu z bezpečnostnej kamery je pritom je
zrejmé, že žiadne iné motorové vozidlo nešlo za uvedeným tmavým motorovým vozidlom, teda pred

motocyklom zn. Yamaha vedeného poškodeným Č.. Z týchto zistení vyplýva, že obžalovanému I.
žiadne motorové vozidlo nebránilo vo výhľade na prichádzajúci motocykel vedený poškodeným Č..
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému I. nič nebránilo vo výhľade na prichádzajúci motocykel
poškodeného Č., pričom v čase dopravnej nehody bola viditeľnosť dobrá a nebola znížená vplyvompoveternostným podmienok, mohol obžalovaný zbadať prichádzajúci motocykel vedený poškodeným
Č. už vo vzdialenosti minimálne 100 metrov. Keď obžalovaný I. začal odbočovací manéver doľava so
svojim motorovým vozidlom zn. Mazda 323, tak uvedený motocykel zn. Yamaha poškodeného Č. bol od

neho vzdialený 33,22 metrov a teda 24,21 metrov od miesta zrážky.

Na základe analýzy nehodového deja tak znalec z odboru cestnej dopravy vyhodnotil techniku jazdy
obžalovaného I. ako nesprávnu, keďže tento sa pohyboval v danom úseku dovolenou rýchlosťou,
avšak pri odbočovaní vľavo nedal prednosť oprotiidúcemu motocyklu zn. Yamaha poškodeného Č.,

pričom poškodený Č. by aj pri správnej technike jazdy nezastavil so svojim motocyklom do miesta
zrážky. Kolízny odbočovací manéver obžalovaného bol teda tým nesprávnym prvkom techniky jazdy
obžalovaného, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej by poškodený jazdiaci na motocykle zn. Yamaha
nedokázal zabrániť, resp. zastaviť do miesta zrážky nekolíznym brzdením. Poškodený Č. sa síce
pohyboval pred miestom zrážky rýchlosťou 78,44 km/h a jeho nárazová rýchlosť v čase zrážky dosiahla
hodnotu 77,00 km/hod., táto vyššia rýchlosť jazdy poškodeného Č. na motocykli však nebola tým

prvkom nehodového deja, ktorý by poškodenému Č. po rozpoznaní kolíznej situácie znemožnil zabrániť
dopravnej nehode, resp. zastaviť pred miestom zrážky. Po rozpoznaní kolíznej situácie zo strany
poškodeného Č. tento nemohol ani pri maximálne dovolenej rýchlosti 50 km/hod. zastaviť do miesta
zrážky. Pokiaľ by poškodený Č. v takto dovolenej rýchlosti reagovať mohol, t.j. 1,12 sekúnd pred
zrážkou a brzdil by nekolíznym spomalením, nezastavil by do miesta zrážky, ale zastavil by až vo

vzdialenosti 12,39 metrov za miestom zrážky. Poškodený Č. mohol zrážke zabrániť len vtedy, pokiaľ by
sa pohyboval rýchlosťou 39,00 km/hod., vtedy by s motocyklom zastavil pri nekolíznom brzdení, pokiaľ
by začal brzdiť v čase, keď obžalovaný ako vodič motorového vozidla zn. Mazda 323 začal odbočovací
manéver. Nemožno opomenúť aj tvrdenie znalca Ing. L. na hlavnom pojednávaní, že vzhľadom na
to, že za motorovým vozidlom obžalovaného sa pohybovalo ešte motorové vozidlo vedené svedkom

W., poškodený Č. ani nemal priestor uskutočniť vyhýbaví manéver, keďže mu v tom bránilo uvedené
motorové vozidlo zn. Renault Fluence svedka W.. Neobstojí ani vyjadrenie obžalovaného, že poškodený
Č. sa nedostatočne venoval vedeniu svojho motocykla zn. Yamaha, keďže znalec Ing. L. z techniky
jazdy poškodeného usúdil, že pred samotnou zrážkou s motorovým vozidlom zn. Mazda 323 vedeného
obžalovaným I. sa poškodený Č. snažil motocyklom vyhnúť vpravo a potom vľavo, keďže do uvedeného

vozidla obžalovaného I. vrazil šikmo, pričom v prípade jazdy priamo, tak by bolo na mieste nehody
zaznamenané iné postavenie uvedených motorových vozidiel a motocykla poškodeného Č.. Z určitej
snahy poškodeného Č. vyhnúť sa zrážke s motorovým vozidlom obžalovaného I. tak znalec usúdil, že
poškodený Č. sa plne venoval vedeniu svojho motocykla.

Z vyššie uvedeného priebehu kolíznej zrážky mal tak súd za jednoznačne ustálené, že obžalovaný
I. svojim odbočovaním manévrom vytvoril poškodenému Č. jazdiacemu na motocykli zn. Yamaha po
hlavnej ceste prekážku náhlu, ktorej by pritom poškodený Č. nemohol zabrániť ani keby sa pohyboval v
danom úseku cesty maximálne dovolenou rýchlosťou 50 km/hod. Obžalovaný I. pritom mohol zabrániť
vzniku dopravnej nehody tak, keby dodržiaval citované ustanovenie § 19 ods. 4, § 2 ods. 2 zákona

č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a teda, keby dal prednosť oproti idúcemu motocyklu zn.
Yamaha vedeného poškodeným Č., teda nezačal by odbočovať vľavo a uvedený odbočovací manéver
by vykonal až po prejdení motocykla poškodeného Č. po hlavnej ceste. V tejto súvislosti neobstojí
ani tvrdenie obžalovaného, že by mu vo výhľade na motocykel poškodeného Č. bránil silný slnečný
jas, keďže túto skutočnosť obžalovaný vôbec neuvádzal v prípravnom konaní a túto skutočnosť začal

tvrdiť až v priebehu hlavného pojednávania. Nedôveryhodne pritom súd vyhodnotil aj ďalšie tvrdenie
obžalovaného I., že motocykel vedený poškodeným Č. zbadal až tesne v momente zrážky, opierajúc sa
pritom o výsluch znalca Ing. L. na hlavnom pojednávaní ako aj o analýzu nehodového deja, z ktorých
je zrejmé, že tento motocykel musel byť pre obžalovaného viditeľný už vo vzdialenosti minimálne 100
metrov. Obžalovaný I. ďalej uviedol, že s motorovým vozidlom pred samotným odbočovaním doľava

z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu zastavil, pričom túto skutočnosť nepotvrdil nielen jeho spolujazdec,
svedok G., ale ani svedok W. jazdiaci za motorovým vozidlom obžalovaného. Nemožno opomenúť ani
vyjadrenie svedka W., odhliadnuc od skutočnosti, že motorové vozidlo zn. Fiat Palio striebornej farby
nebolo zachytené ani na kamerovom zázname z miesta dopravnej nehody v danom časovom úseku,
že takéto motorové vozidlo nespozoroval ani on. Uvedený svedok pritom aj sám vyjadril názor, že

motocykel vedený poškodeným Č. sa nachádzal v takej vzdialenosti od motorového vozidla vedeného
obžalovaným, že zrážke poškodený Č. ani nemohol zabrániť. Tento svedok ďalej vyvrátil aj ďalšie
tvrdenie obžalovaného I., že by uvedený motocykel poškodeného videl cez zadné okná ním vedeného
motorového vozidla zn. Mazda 323, ale uviedol, že motocykel spozoroval zo svojho vozidla zboku.Z hľadiska naplnenia zákonných znakov predmetného trestného činu ublíženia na zdraví podľa §
157 Tr. zákona treba uviesť, že nesprávnou technikou jazdy obžalovaného pri vedení motorového

vozidla bolo poškodenému Č. spôsobené zranenie, pričom išlo o následok spôsobený nedbanlivostne.
Znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie a predovšetkým doplnkom tohto znaleckého
posudku vypracovaného v ďalšom konaní pred súdom bolo pritom ustálené, že poškodený Č. pri
predmetnej dopravnej nehode utrpel početné poranenia a to konkrétne zlomeninu ľavej strany čeľuste
s posunom úlomkov, zakrvácanie dutín klinovej kosti, viac vľavo, zlomeninu ľavého krídlového výbežku

klinovej kosti, stav po krvácaní z pravého ucha, náhlu stratu sluchu ľavého ucha prevodového typu,
zlomeninu záhlavného hrboľa, zlomeninu pravej lopatky bez posunu úlomkov, vykĺbenie vnútornej
časti pravej kľúčnej kosti, trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov,
zlomeninu bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, kompletné poškodenie pravého ramenného
nervového pletenca, pomliaždenie pravých pľúc, medzihrboľovú a trieštivú zlomeninu strednej časti
pravej stehnovej kosti a tržne - zmliaždenú ranu pravého kolena a ľahký stupeň úrazového šoku, ktoré

vo svojom súhrne predstavujú polytraumu. Všetky vyššie uvedené poranenia mohli pritom vzniknúť
ako pri náraze poškodeného Č. na vozovku, pri jeho náraze do druhého motorového vozidla alebo aj
pritlačením poškodeného s jeho motocyklom. Keďže sa jednalo o pád motocyklistu na vozovku a náraz
do vozidla, je viac ako pravdepodobné, že príčinou všetkých poranení poškodeného bol predovšetkým
pád poškodeného na vozovku - náraz na vozovku hlavne pravou stranou tela, keďže u poškodeného boli

poranenie hlavy ako aj väčšina zranení končatín a trupu lokalizované na pravej strane. Znalec sa pritom
v čase podania svojho pôvodného znaleckého posudku domnieval, že predpokladaná doba liečenia
poškodeného bude predstavovať dobu 5 - 6 mesiacov. Znalec MUDr. H. však po osobnom vyšetrení
poškodeného Č. s odstupom niekoľkých rokov od predmetnej dopravnej nehody už jednoznačne
skonštatoval, že celková doba ústavnej liečby u poškodeného trvala od 08.07.2013 do 04.09.2013, na

ktorú však následne nadväzoval jeho pobyt v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, vrátane
pobytu v takomto zariadení v Českej republike, teda celkový druh tejto liečby trval po dobu 131 dní.
Po ústavnej liečbe poškodeného Č. bezprostredne pokračovala jeho liečba v ambulantnej forme od
úrazu do konca roku 2015, mimo ústavnej liečby teda v trvaní 775 dní. Celková práceneschopnosť
poškodeného pritom trvala od doby jeho úrazu dňa 28.07.2013 do 10.11.2014 a po ukončení tejto liečby

poškodený prešiel do invalidity. Poškodený Č. v dôsledku všetkých vyššie popísaných poranení bol
značne obmedzený v obvyklom spôsobe života a to ako v samoobsluhe, v starostlivosti o hygienu a
v pohybe, pričom po celú dobu ústavnej liečby si vyžadoval pomoc ďalšej osoby. Poškodený aj po
ukončení ústavnej liečby najprv počas obdobia približne 4 mesiacov sa mohol naďalej pohybovať len s
pomocou druhej osoby a na vozíku, keďže nemohol používať barly. Po ukončení tohto obdobia sa už

mohol síce pohybovať pomocou barly, avšak jeho samoobsluha a starostlivosť o hygienu boli narušené
a to aj v čase konania na súde po vrátení veci nadriadeným súdom. V čase vypracovania doplnku
znaleckého posudku bol síce poškodený už sebestačný, ale trpel doživotným handicapom v dôsledku
úplnej obrny pravej hornej končatiny. U poškodeného Č. tak nastali v dôsledku predmetnej dopravnej
nehody trvalé následky v podobe úplnej obrny - ochrnutia pravej hornej končatiny, celkovej straty

sluchu 25,9% - stredne ťažkej, obmedzenie hybnosti pravého kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa
a poúrazové a pooperačné plošné jazvy v celkovom rozsahu cca 33 cm2 a práve vzhľadom na úplné
ochrnutie pravej hornej končatiny došlo u poškodeného k podstatnému zníženiu pracovnej schopnosti.
SamotnýpoškodenýČ.eštevpredchádzajúcomkonanípredsúdomsanahlavnompojednávanívyjadril,
že aj v čase rozhodovania súdu, teda s odstupom viac ako jedného roka od doby dopravnej nehody,

potrebuje pomoc druhej osoby pri príprave stravy, pričom jednotlivé hygienické úkony a obliekanie sa už
zvláda sám. Poškodený Č. v súvislosti s trvalými následkami v podobe následnej straty sluchu pravého
ucha na hlavnom pojednávaní uviedol, že na ľavé ucho počuje na 60 % a na pravé ucho počuje na
80 %, keďže pri dopravnej nehode mu odlepilo ušný bubienok. Takýto komplex poranení poškodeného
aj s následnými trvalými následkami v podobe poškodenia či zníženia schopností niektorých ľudských

orgánov tak možno vyhodnotiť ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 3 Tr. zákona.

Pri posudzovaní, či obžalovaný svojím konaním naplnil aj všetky zákonné znaky žalovaného trestného
činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona, súd
prihliadal predovšetkým na výpoveď svedka Ľ. Š., ktorý v období pred posudzovanou dopravnou

nehodou mal v užívaní uvedené motorové vozidlo a ktoré mu na bližšie neurčenú dobu a bezodplatne
poskytla poškodená O. L., jeho sesternica. Svedok M. Š. zdôraznil, že v období, ktoré nevedel presne
vymedziť a uvádzal, že to mohlo byť jeden či dva týždne pred dopravnou nehodou, ale aj päť dní
pred posudzovanou udalosťou zo dňa 28.07.2013, požiadal obžalovaného I., aby predmetné motorovévozidlo zaparkoval na dvore ním obývaného príbytku a to z toho dôvodu, že jeho rodičov ako aj jeho
samotného navštívila sesternica z Nemeckej republiky, ktorá nemala priestor na zaparkovanie svojho
motorového vozidla v dvore ich rodinného domu. Svedok Š. v tejto súvislosti opakovane poukázal na

to, že už pri tomto odovzdaní motorového vozidla obžalovanému ho požiadal, aby vozidlo ponechal po
nevyhnutnú dobu na dvore svojho rodinného domu, avšak obžalovanému neudelil súhlas na vedenie
tohto motorového vozidla. Uvedený svedok okrem iného ďalej uviedol, že obžalovaného pri odovzdávaní
predmetnéhovozidlaupozornil,abysnímnejazdilzdôvodusvojichobávopoškodenietohtomotorového
vozidla, ktoré nebolo v jeho vlastníctve a zároveň na hlavnom pojednávaní pripustil aj ďalšie svoje

tvrdenie z prípravného konania, že v čase odovzdania tohto vozidla obžalovanému mal pochybnosti o
uhradení povinného zákonného zmluvného poistenia na predmetné vozidlo. Svedok pritom v súvislosti
s jazdou obžalovaného uvedeným vozidlom v deň dopravnej nehody dňa 28.07.2013 výslovne uviedol,
že vtedy sa vo svojom obydlí nenachádzal a v rodinnom dome svojich rodičov, s ktorými v tom čase
býval, nechal svoj mobilný telefón. Vypovedal tak, že obžalovaný I. mu mal zatelefonovať v uvedený
deň a tento telefón zodvihla v čase jeho neprítomnosti jeho matka, ktorej obžalovaný oznámil, že

predmetné motorové vozidlo vráti naspäť tomuto svedkovi, čo jeho matka vzala na vedomie a oznámila
obžalovanému, že to odkáže svojmu synovi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť,
že aj samotný obžalovaný I. pripustil, že v uvedený deň telefonicky komunikoval len s matkou svedka
Š. a že sa priamo nerozprával so svedkom Š.. Svedok Š. však opakovane a dôrazne trval na tom,
že obžalovanému I. neudelil súhlas na predmetnú jazdu motorovým vozidlom dňa 28.07.2013, avšak

zároveň poukázal na tú okolnosť, že jeho matka mu až po uplynutí približne pol roka od dopravnej
nehody oznámila, že obžalovaný I. jej v ten deň telefonoval a aj samotný obžalovaný mu až po dopravnej
nehode uviedol, že mal najprv záujem odviesť sa týmto motorovým vozidlom do Hanušoviec nad Topľou
a neskôr mu uvedené vozidlo vrátiť. Nemožno opomenúť zjavnú snahu svedka Š., ktorý podľa vyjadrenia
svedkyne I. je naďalej v kamarátskom vzťahu s obžalovaným I., ktorý na jednej strane opakovane poprel,

že by obžalovanému I. udelil súhlas na používanie predmetného motorového vozidla v deň dopravnej
nehody, avšak neskôr pri konfrontácii s týmto obžalovaným v súvislosti s tvrdeniami obžalovaného
o udelení mu súhlasu poukázal na svoju slabšiu pamäť a zároveň vyjadril svoju radosť z toho, že
obžalovanému nebolo predmetnou dopravnou nehodou spôsobené závažnejšie poranenie. Vo výpovedi
svedka Š. tak súd vzhliadol jeho zjavnú snahu napomôcť obžalovanému v predmetnom trestnom

stíhaní a to znížiť či zbaviť ho trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin. Takémuto záveru súdu
nasvedčuje aj ďalšie vyjadrenie tohto svedka, ktorým poukázal na ochotu obžalovanému zaparkovať mu
vozidlo na dvore jeho rodinného domu, čím mu mal podľa vlastných slov výrazne pomôcť a zároveň sa
podmieňujúcim spôsobom vyjadril, že pokiaľ by telefonicky komunikoval s obžalovaným v deň dopravnej
nehody, tak by obžalovanému udelil súhlas na jazdu týmto motorovým vozidlom. Svedok Š. však na

opätovný dotaz súdu uviedol, že osobne súhlas na užívanie tohto motorového vozidla dňa 28.07.2013
obžalovanému neudelil a že ani jeho matka nemala od neho žiadne splnomocnenie na vykonávanie
právnych úkonov v jeho mene, vrátane akýkoľvek úkonov týkajúcich sa motorového vozidla zn. MAZDA
323.

Samotný obžalovaný pritom v prípravnom konaní potvrdil, že súhlas na používanie predmetného
motorového vozidla od svedka Š. nemal. Obžalovaný až na hlavnom pojednávaní opakovane naproti
tomu uvádzal, že svedok Š. mu udelil súhlas na používanie tohto morového vozidla. Výslovne
nevieryhodne pritom vyznieva vysvetlenie týchto rozporných vyjadrení obžalovaným tým, že takto
vypovedal v prípravnom konaní v prospech svedka Š., keďže tento svedok pociťoval obavu zo svojho

otca. Obžalovaný, ktorý bol už v čase svojho výsluchu v prípravnom konaní niekoľkokrát trestne stíhaný,
sibolnepochybnevedomýtoho,žesícevovecinemusívypovedaťakoobvinenýpravdu,alejenesporné,
že v prípade jeho rozporných vyjadrení v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, zvlášť v tom
prípade, ak ich nebude schopný dôveryhodne vysvetliť, túto skutočnosť bude musieť súd vyhodnotiť
v jeho neprospech. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že v čase svojho výsluchu

v prípravnom konaní bol obžalovaný opakovane stíhaný ako za trestnú činnosť súvisiacu s cestnou
premávkou tak aj za podvodné konanie a v prípade podvodného protiprávneho konania, na ktoré musel
súd prihliadať, bol odsúdený nielen okresným súdom, ale aj odvolacím súdom, pričom mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný bol teda opakovane súdne trestaný, musel si
uvedomovaťzávažnosťsvojejvýpovedeakovprípravnomkonanítakajnahlavnompojednávaní,pričom

súd ani nemal pochybnosti o jeho spôsobilosti pochopiť význam svojej výpovede.

Súd vykonaným dokazovaním nezistil ani žiadny motív nepravdivej svedeckej výpovede svedka Š.
a považoval za nedôveryhodné tvrdenie obžalovaného I. obviňujúceho tohto svedka z jeho klamlivejvýpovede z dôvodu jeho obáv z osoby svojho otca ako aj poškodenej L., ktorá mu mala predmetné
motorové vozidlo požičať. Vykonanou konfrontáciou medzi obžalovaným I. a svedkom Š. sa takisto
nepodarilo odstrániť výrazné rozpory vo výpovediach týchto osôb, keďže na jednej strane obžalovaný

tvrdil, že svedok Š. mu udelil súhlas na užívanie predmetného motorového vozidla v uvedený deň, zatiaľ
čo svedok Š. zotrval na svojom vyjadrení, že obžalovanému I. neumožnil vedenie motorového vozidla v
deňdopravnejnehodydňa28.7.2013.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeprihodnotenívierohodnosti
výpovedíobochaktérov nemožnovychádzaťlenzprotichodnýchvyjadreníobžalovanéhoasvedkaŠ..V
neprospech obžalovaného súd vyhodnotil aj iné významné okolnosti, ktoré spochybňujú pravdivosť jeho

výpovede. Obžalovaný I., napriek tomu, že svedok Š. tvrdil, čo napokon potvrdil aj samotný obžalovaný,
že obžalovanému prikázal odviezť vozidlo do autoservisu za účelom opravy poškodeného blatníka,
obžalovaný neuviedol, že by splnil takýto pokyn tohto svedka a teda, že by predmetné motorové vozidlo
odviezol do akejkoľvek autoopravovne. Ďalej v inkriminovaný deň obžalovaný, napriek svojmu tvrdeniu,
že mal záujem v uvedený deň vozidlo vrátiť svedkovi Š., nešoféroval uvedeným motorovým vozidlom
priamo z obce Ď. do mesta I., ale spolu so svedkom G. mal podľa vlastného vyjadrenia záujem navštíviť

svoju bývalú manželku v obci R. a potom opätovne spolu s týmto svedkom mal navštíviť aj jeho sestru
v Hanušovciach nad Topľou, ktorá bývala vedľa obchodu, v ktorom mal obžalovaný záujem si kúpiť
cigarety. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade pravdivosti vyjadrenia obžalovaného I., že mu svedok
Š. udelil súhlas v uvedený deň na jazdu motorovým vozidlom, tak je nepochybné, že prípadne takéto
povolenie sa vzťahovalo na jazdu vozidlom zn. MAZDA 323 len za účelom jeho odovzdania tomuto

svedkovi a to z obce Ď. do mesta I., keďže obžalovaný neuvádzal, aby mu svedok Š.F. udelil súhlas
na jazdu predmetným vozidlom do mesta Hanušovce nad Topľou. Nedôveryhodne vyznieva aj ďalšie
tvrdenie obžalovaného I., že v meste Hanušovce nad Topľou mal záujem si kúpiť cigarety, keďže tieto
cigarety si mohol zakúpiť aj počas cesty z obce Ď. do mesta I., pričom mesto Hanušovce nad Topľou
sa nenachádza na trase medi týmito dvoma miestami, na rôznych benzínových pumpách, veď koniec -

koncov obžalovaný aj uvádzal, že tesne pred dopravnou nehodou mu mal svedok Š. udeliť sporný súhlas
na jazdu týmto vozidlom na takejto benzínovej pumpe v meste I.. Všetky tieto jednotlivé úkony vykonané
obžalovaným teda nenasvedčujú tomu, že by obžalovaný mal v uvedený deň záujem vrátiť predmetné
vozidlo naspäť svedkovi Š., ale skôr nasvedčujú tomu, že obžalovaný v uvedený deň predmetné vozidlo
využíval na svoje súkromné účely. Takisto je potrebné uviesť, že obžalovaný I. v predmetný deň mal síce

telefonovať svedkovi Š., ale nakoniec pritom telefonicky komunikoval s matkou tohto svedka, čo potvrdil
aj svedok Š., ktorý zároveň uviedol, že jeho matka nemala žiadne oprávnenie vo vzťahu k predmetnému
motorovému vozidlu, teda ani v jeho mene povoliť obžalovanému jazdu na tomto motorovom vozidle.
Nemožno pritom takisto opomenúť ani vyjadrenie svedka Š., že jeho matka mu až po uplynutí približne
pol roka od predmetnej dopravnej nehody mala oznámiť, že obžalovaný I. jej telefonoval. Všetky vyššie

uvedené skutočnosti tak vo svojom súhrne znižujú pravdivosť tvrdenia obžalovaného o udelení mu
súhlasu na jazdu motorovým vozidlom zn. MAZDA 323 svedkom Š. v deň dopravnej nehody.

Obranu obžalovaného tak súd považoval za účelovú a prezentovanú v snahe vyhnúť sa svojej trestnej
zodpovednosti predovšetkým vzhľadom na jeho vedomosť o možnom uložení nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Obrana obžalovaného bola pritom vyvrátená aj jeho vlastným vyjadrením, keďže
na jednej strane uviedol, že svedok Š. mu motorové vozidlo mal požičať za účelom vyhľadávania
budúcich zamestnancov, ktorým mal tento svedok zabezpečiť prácu ako aj za účelom odvozu týchto
potencionálnych zamestnancov do Bratislavy. Na druhej strane je nepochybné, že obžalovaný viedol
motorové vozidlo dňa 28.7.2013, teda v nedeľu a je takisto zrejmé, že s týmto motorovým vozidlom

smeroval z miesta svojho trvalého bydliska, z obce Ď. do Hanušoviec nad Topľou nad Topľou, teda
pôvodne ani nesmeroval do miesta bydliska svedka Š., teda do mesta I.. Z vyjadrenia obžalovaného
ďalej vyplýva, že uvedené motorové vozidlo riadil do Hanušoviec nad Topľou za účelom kúpy si cigariet
ako aj so zámerom navštíviť sestru svojho spolujazdca, svedka G.; pričom predtým mal navštíviť ešte
aj svoju bývalú manželku v obci R.. Už len z týchto okolností je nepochybné, že aj v prípade pravdivosti

tvrdenia obžalovaného, že motorové vozidlo mu umožnil v uvedený deň používať svedok Š., takýto
prípadný súhlas sa týkal len ich spoločných pracovných aktivít a nie aj využívania vozidla obžalovaným
vo voľnom čase. Takisto aj v prípade pravdivosti tvrdenia obžalovaného, že v inkriminovaný deň mal
záujem uvedené motorové vozidlo svedkovi Š. vrátiť, je nepochybné, že v takomto prípade by s týmto
motorovým vozidlom obžalovaný smeroval priamo do I. a nie do mesta Hanušovce nad Topľou, ktoré sa

ani nenachádzajú na trase medzi obcou Ď. a mestom I..

TvrdeniaobžalovanéhosícedoistejmierypotvrdilasvedkyňaI.,aleprihodnoteníjejsvedeckejvýpovede
nemožno opomenúť tú významnú skutočnosť, že táto svedkyňa je sestrou obžalovaného, že nebolaosobne prítomná odovzdávania predmetného motorového vozidla obžalovanému I. svedkom Š. a teda
svoje tvrdenie o tom, že svedok Š. mal obžalovanému odovzdať predmetné vozidlo na pracovné účely
mala len z počutia od svojho brata, teda obžalovaného I.. Táto svedkyňa pritom podstatné vyjadrenie

obžalovaného a to z hľadiska naplnenia znakov žalovaného trestného činu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Tr. zákona o udelení mu súhlasu svedkom Š. na užívanie
predmetného motorového vozidla zn. MAZDA 323 nepotvrdila. Uvedená svedkyňa opísala v zhode
s vyjadrením obžalovaného I., že pred inkriminovanou dopravnou nehodou spolu s ním prišla na
predmetnom vozidle do I. a tvrdila, že obžalovaný sa spolu so svedkom Š. rozprávali na benzínovej

pumpe v tomto meste. Svedkyňa I. ďalej uviedla, že svedok Š. prikázal obžalovanému, aby uvedené
motorové vozidlo odviezol do autoservisu, keďže na tomto vozidle došlo k nejakej vade, aj keď nevedela
uviesť akej konkrétne. Zdôraznila však, že prevažnú časť vzájomného rozhovoru medzi obžalovaným
a svedkom Š. telefonicky komunikovala so svojím priateľom, pričom z tohto dôvodu aj vystúpila z
motorovéhovozidla,tentorozhovormedziobžalovanýmasvedkomsapritomodohrávalvtesnejblízkosti
tohto vozidla a pokiaľ ide o časť ňou zaznamenaného rozhovoru medzi obžalovaným a týmto svedkom,

tak ten sa mal týkať len ich spoločných pracovných aktivít. Táto svedkyňa teda výslovne nepotvrdila
tvrdenie obžalovaného I., že by pri tomto stretnutí obžalovaného a svedka Š. počula, aby tento svedok
udelil obžalovanému súhlas na užívanie predmetného motorového vozidla, ale predniesla len svoju
domnienku, že takýto súhlas na užívanie vozidla obžalovaný mal, čo usúdila na základe toho, že
obžalovaný mal na pokyn svedka Š. predmetné motorové vozidlo odviesť do autoservisu. Svedkyňa I.

tak nepotvrdila ani vyjadrenie obžalovaného I., že bola prítomná celého rozhovoru medzi ním a svedkom
Š., keďže ako bolo vyššie uvedené sa výslovne vyjadrila, že z dôvodu prijatia telefonického hovoru od
svojho priateľa, z vozidla aj vystúpila a teda sa nachádzala mimo dosahu obžalovaného ako aj svedka
Š.. Táto svedkyňa takisto výslovne nepotvrdila ani tvrdenie obžalovaného I. predneseného v konaní
pred súdom, že mala počuť, ako mu svedok Š. výslovne prikázal, aby vozidlo dal opraviť do Ž.Í. a aby

s týmto vozidlom nejazdil do I., aby to nevidel otec tohto svedka. V súvislosti s inkriminovaným dňom
dopravnej nehody potvrdila vyjadrenie obžalovaného I., aj keď je nepochybné, že takúto vedomosť o
priebehu udalostí bezprostredne predchádzajúcim dopravnej nehode musela mať len od svojho brata,
teda obžalovaného I., keďže je zrejmé, že v uvedenom čase nebola členkou posádky predmetného
motorového vozidla, že obžalovaný mal vtedy záujem si ísť kúpiť cigarety do mesta Hanušovce nad

Topľou a že predtým telefonoval s matkou svedka Š., keďže sa mu nepodarilo zastihnúť tohto svedka a
tak jeho matke obžalovaný oznámil, že privezie k nim domov predmetné motorové vozidlo, pričom túto
skutočnosť matka svedka Š. zobrala na vedomie

Na záver je len potrebné uviesť, že pri neoprávnenom užívaní cudzieho motorového vozidla je potrebné

prihliadať na to, či páchateľ mal úmysel užívať cudzie motorové vozidlo len „prechodne“, t.j. jazdiť s
ním len relatívne krátku dobu, bez toho, aby vyčerpal podstatu tejto veci alebo ho úplne znehodnotil.
V úmysle páchateľa cudzie motorové vozidlo prechodne užívať teda musí byť zahrnutý aj zámer vrátiť
ho po dobe prechodného užívania osobe, ktorej bolo odňaté alebo takejto osobe umožniť, aby obnovila
svoje dispozičné právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktorej dispozičné právo bolo prechodne

týmto trestným činom znemožnené. Z vykonaného dokazovania je pritom nepochybné, že obžalovaný
mal uvedené motorové vozidlo zverené do dispozície len z toho dôvodu, že svedok Š. nemal priestor na
zaparkovanie tohto vozidla a teda ho odovzdal obžalovanému za účelom jeho zaparkovania na dvore
jeho rodinného domu, čiže napriek takto jednoznačne stanovenému účelu odovzdania tohto motorového
vozidla, obžalovaný predmetné motorové vozidlo použil na jazdu na súkromné účely z miesta svojho

trvalého bydliska do mesta Hanušovce nad Topľou. V danom prípade tak išlo o tzv. spreneveru úžitku.

Obžalovaný tak svojou nesprávnou technikou jazdy, keď začal vykonávať odbočovací jazdný manéver
z hlavnej cesty vľavo na vedľajšiu cestu v momente, keď oproti nemu po hlavnej ceste priamo
jazdil motocykel poškodeného Č. zn. Yamaha, ktorý uvedenej zrážke s motorovým vozidlom vedeným

obžalovaným nemohol zabrániť ani v prípade, pokiaľ by jazdil v danom úseky cesty maximálne
povolenou rýchlosťou, porušil ust. § 19 ods. 4 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) cestného zákona
č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a to ako základnú povinnosť vodiča v cestnej premávke.
Takýmto konaním obžalovaného I. boli pritom poškodenému Č. spôsobené poranenia opísané v
skutkovej vete tohto rozsudku, ktoré možno charakterizovať ako ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný tak

svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví v zmysle
ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný zároveň tým, že uvedené motorové vozidlo
zn. Mazda 323, ktoré mu v čase pred dopravnou nehodou zveril poškodený Š. za účelom jeho dočasnej
úschovy, viedol napriek tomu, že na jeho použite v inkriminovaný deň dopravnej nehody nemal výslovnýsúhlas tohto svedka, sa zároveň dopustil aj prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona daná vo forme vedomej nedbanlivosti, keďže obžalovaný vedel, že môže svojím
nerešpektovaním dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom o cestnej premávke porušiť alebo ohroziť
záujem na zdraví občanov chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V prípade prečinu neoprávneného používania cudzieho

motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona forma zavinenia obžalovaného bola daná minimálne
v podobe nepriameho úmyslu, keďže obžalovaný vedel, že používaním takéhoto motorového vozidla
bez výslovného súhlasu poškodeného Š. môže porušiť alebo ohroziť záujem na ochrane držby
motorového vozidla poškodeným Š. a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s
tým uzrozumený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Tr. zákona)

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený skôr negatívne.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný deväťkrát. Obžalovaný bol
poslednýkrát odsúdený za prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259
ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 2 T 2/2013 zo dňa 27.02.2013, právoplatným dňa 27.2.2013, uložený trest odňatia slobody v

trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a 6
mesiacov, teda do 27.8.2014, pričom v prípade tohto odsúdenia nastala fikcia neodsúdenia. Obžalovaný
bol pred uvedeným odsúdeným ešte súdne trestaný za trestné činy podvodu, úverového podvodu,
poškodzovania finančných záujmov Európskeho spoločenstva a takisto aj za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia. Rozhodujúcou pre úvahu súdu o druhu a výmere trestu tomuto obžalovanému

však bola tá skutočnosť, že obžalovanému v čase opätovného rozhodovania súdu po vrátení veci
nadriadeným súdom na ďalšie konanie, naďalej plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia
uložená mu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2 T 129/2011 zo dňa 21.12.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 To 25/2012 zo dňa 06.09.2012, ktorým bol obžalovaný odsúdený
za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na trest odňatia slobody

v trvaní 3 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú
dobu v trvaní 5 rokov, pričom táto skúšobná doba mu plynie až do 06.09.2017. Je zároveň potrebné
zdôrazniť, že aj napriek početným odsúdeniam obžalovaný posledný trest odňatia slobody vykonal dňa
5.4.2010, pričom po výkone uvedeného trestu odňatia slobody, opierajúc sa pritom o uvedený odpis z
registra trestov, sa opätovne dopúšťal rôznej trestnej činnosti.

Z evidenčnej karty vodiča mal súd za preukázané, že obžalovaný pred spáchaním predmetnej dopravnej
nehody sa dopustil od roku 2007 celkovo až 8 priestupkov na úseku cestnej premávky a že mu boli
celkovo 4 krát uložené tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a to ako príslušným
dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ tak aj tunajším súdom. V dôsledku porušenia

predpisov na úseku cestnej premávky bol obžalovaný I. už aj 3 krát súdne trestaný. Nemožno opomenúť
aj okolnosť, že posledného priestupkového postihnutia v cestnej premávke sa mal obžalovaný dopustiť
len jeden deň pred žalovaným skutkom a necelý jeden mesiac pred posudzovaným skutkom dňa
30.6.2013 spáchal taký priestupok na úseku cestnej premávky, za ktorý mu bola uložená pokuta až vo
výške 100, eur a takisto mu bol zadržaný aj vodičský preukaz. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia

je pritom držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2004.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom
pojednávanípriznalatentooľutoval(§36písm.l/Tr.zákona).Obžalovanýsícenahlavnompojednávaní
urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, pričom jeho vyhlásenie nebolo súdom prijaté, keďže

obžalovaný prejavil vôľu vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam predmetnej dopravnej nehody. Pri priznaní
tejto poľahčujúcej okolnosti je však rozhodujúci vnútorný postoj obžalovaného k spáchaniu skutku a z
vystupovania obžalovaného na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že k jeho spáchaniu sa
obžalovaný I. priznal a svoje konanie oľutoval, pričom uvedené vyhlásenie o nepopieraní spáchaniaskutku podľa názoru súdu vykonal z dôvodu uvedomovania si možného uloženia nepodmienečného
trestu odňatia slobody, keďže v predmetnej trestnej veci bol pôvodne vydaný trestný rozkaz. Na strane
obžalovaného však súd zistil priťažujúce okolnosti v podobe predchádzajúcich početných odsúdení, aj

keď mnohé z nich už boli síce zahladené ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ).

U obžalovaného tak bola zistená rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a teda v zmysle ust.
§ 38 ods. 2 Tr. nebolo potrebné upravovať základnú trestnú sadzbu u toho trestného činu, podľa ktorého
bolo potrebné ukladať trest. Takýmto trestným činom ako najprísnejšie trestaným trestným činom bol

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, keďže obžalovaný svojim konaním naplnil
skutkové podstaty dvoch trestných činov, z čoho vyplývala nevyhnutnosť ukladania úhrnného trestu
podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 Tr. zákona možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia
slobody v trvaní od jedného roka do piatich rokov a to bez úpravy tejto trestnej sadzby vzhľadom na

ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil závažnosť porušenia dôležitej povinnosti obžalovaným uloženej
mu cestným zákonom č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže tento odbočujúc vľavo
z hlavnej cesty nedal prednosť motocyklu poškodeného Č. jazdiaceho po hlavnej ceste, následky

uvedenej dopravnej nehody v podobe závažného a trvalého poškodenia zdravia u poškodeného Č.
ako mladého človeka v produktívnom veku, pričom v dôsledku uvedenej dopravnej nehody sa stal
aj čiastočne invalidným dôchodcom a teda má sťaženú možnosť uplatniť sa ako v pracovnom živote
tak aj v súkromnom živote. Nemožno opomenúť aj skutočnosť, že obžalovaný v minulosti opakovane
porušoval dopravné predpisy, v dôsledku čoho bol aj opakovane priestupkovo postihnutý. Z uvedených

protiprávnych konaní obžalovaného tak mal súd za preukázané opakované zjavné nerešpektovanie
základných pravidiel cestnej premávky obžalovaným. Obžalovaný sa pritom žalovaného skutku mal
dopustiť počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 2 T 129/2011 zo dňa 21.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 9 To 25/2012 zo dňa 06.09.2012, pričom v čase pôvodného rozhodovania súdu

obžalovanému ešte plynula aj skúšobná doba podmienečného odsúdenia tunajšieho súdu sp.zn. 2 T
2/2013. Vzhľadom na nevyhnutnosť ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd dospel
k záveru, že na nápravu obžalovaného je postačujúci úhrnný trest odňatia slobody na samej spodnej
hranici trestnej sadzby v trvaní 1 roka. Súd pritom zohľadnil na strane obžalovaného predovšetkým tú
skutočnosť, že vo výkone trestu bol naposledy pred zhruba siedmimi rokmi a teda uloženie trestu odňatia

slobody spojeného s obmedzením jeho osobnej slobody nad takto stanovenú dolnú hranicu by bolo pre
obžalovaného, vzhľadom na jeho rodinné pomery, neprimerane prísne.

Keďže obžalovaný v predchádzajúcich 10 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, súd by ho na výkon tohto trestu mal zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia ( § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zákona ). Súd však dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť
trestného čin a predovšetkým mieru narušenia obžalovaného, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
obžalovaný bol naposledy z výkonu trestu odňatia slobody prepustený približne pred siedmimi rokmi,
že jeho náprava bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
v zmysle ust. § 48 ods. 4 Tr. zákona.

Zároveň vzhľadom na to, že uvedeného trestného činu sa obžalovaný dopustil pri vedení osobného
motorového vozidla, súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov
motorových vozidiel. Vzhľadom na početné predchádzajúce či už trestnoprávne alebo priestupkové
postihnutiaobžalovanéhonaúsekucestnejpremávky,súddospelkzáveru,ženanápravuobžalovaného

v podobe riadneho dodržiavania povinností účastníka cestnej premávky je potrebné mu uložiť tento druh
trestu v prvej tretine trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu súd obžalovanému uložil tento druh trestu
v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu
škody pozostávajúci z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému Č.,
súd priznal tento nárok na náhradu škody v nej uplatnenej výške 664,31 eur. Poškodenej Sociálnejpoisťovni, ktorá poškodenému Č. počas jeho práceneschopnosti vyplatila nemocenské dávky vo výške
198,50 eur, súd tento nárok na náhradu škody priznal v nej uplatnenej výške.

Poškodená G. N., ktorej v dôsledku predmetnej dopravnej nehody bolo poškodené motorové vozidlo zn.
Citroën Xsara, si pôvodne uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 600,00 eur. Znaleckým
posudkom z odboru cestnej dopravy bola ustálená výška škody na predmetnom motorovom vozidle vo
vlastníctve poškodenej N. vo výške 250,00 eur. Poškodená N. však v rámci svojej záverečnej reči už
uviedla, že titulom poistného plnenia jej bola poskytnutá suma 649,00 eur a z tohto dôvodu si nárok na

náhradu škody voči obžalovanému už neuplatňuje.

Poškodený C. Č., ktorému predmetnou dopravnou nehodou boli spôsobené početné poranenia, v
dôsledku ktorých sa aj stal invalidným v rozsahu 75 %, si uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci
len z hodnoty poškodenia jeho motocykla zn. Yamaha vo výške 2.007,00 eur. Keďže takúto hodnotu
poškodenia motocykla zn. Yamaha ustálil aj znalec Ing. L. z odboru cestnej dopravy, súd v takejto výške

priznal tomuto poškodenému nárok na škodu, na náhradu ktorej súd zaviazal obžalovaného I.. Súd
zdôrazňuje, že poškodenému by prináležal aj nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného, ktorý
znalec MUDr. D.. H. z odboru zdravotníctva a farmácie vo svojom doplnku znaleckého posudku ustálil
už na sumu1.615, bodov, teda vychádzajúc z hodnoty jedného bodu 16,10 eur, by tak mal poškodený
nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného vo výške 26.001,50 eur. Tento znalec však zároveň

vo vyššie spomenutom doplnku svojho znaleckého posudku už poškodenému priznal aj sťaženie
spoločenského uplatnenia v hodnote 1.500 bodov, ktoré však vzhľadom na mladý vek poškodeného
zvýšil v súlade s ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov na dvojnásobok
a to na hodnotu 3.000 bodov, teda tento poškodený by mal nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 48.300,00 eur. Celkovo by tak poškodený Č. mal nárok na náhradu škody na jeho zdraví

v sume 74.301,50 eur. Neuplatnením si tohto nároku na náhradu škody v tomto trestnom konaní v
rámci tzv. adhézneho konania, však nárok poškodeného nezaniká a tento si môže, avšak v príslušných
premlčacích lehotách, uplatniť v civilnom procese.

Poškodený Š. síce v prípravnom konaní ohodnotil výšku poškodenia motorového vozidla zn. Mazda

323, ktoré bez jeho vedomia používal v čase dopravnej nehody obžalovaný I. na sumu 500, eur, ale
uvedené motorové vozidlo nedal opraviť a predovšetkým si výslovne neuplatnil nárok na náhradu škody,
teda riadne a včas do skončenia vyšetrovania v predmetnej trestnej veci. Poškodená O. L., majiteľka
predmetného motorového vozidla, si zas v prípravnom konaní výslovne neuplatnila nárok na náhradu
škody. Z uvedeného dôvodu o nárokoch týchto poškodených nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.