Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010213
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3618010213.2

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Vigaša a prísediacich Mgr.
Gabriely Dragulovej a Jiřiny Belianskej, v trestnej veci obžalovaného Y. V., pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení
s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., o väzbe dňa 10.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného Y. V., I.. XX.XX.XXXX O. B., G. Z.

B., Q.Á. M. XXX/XX, t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení
s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 17.09.2018 v čase okolo 17,00 hod. pod vplyvom alkoholu, po tom, ako ho jeho matka F. V., I..
XX.XX.XXXX vpustila do jej bytu na 2. poschodí na ul. Q. M. Č.. XXX/XX O. B., v priestoroch kuchyne

uvedeného bytu opakovane žiadal od svojej matky F. V. jej mobilný telefón s tým, že si potrebuje súrne
zavolať, pričom F. V. mu predmetný telefón odmietla požičať, na čo jej obžalovaný začal vulgárne
nadávať, pričom jej uviedol, že ak mu nedá jej telefón, tak ju zabije, po čom telefón poškodenej zn.
Lenovo A 2010 čiernej farby, IMEI: 867204021406590 zazvonil v spálni uvedeného bytu, odkiaľ ho
obžalovaný zobral aj s bielym koženkovým obalom zn. NUVO a následne s ním z bytu odišiel, p o s t u p

u j e Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ a § 50 ods. 1 Zákona č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 22.11.2018 na obvineného obžalobu č.k. Pv
392/18/3305-26 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe

uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný ku skutku podľa
obžaloby v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, uviedol však že skutok nebol smerovaný voči jeho matke. Na položené otázky v zmysle §
333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno) na všetkých päť položených otázok.

Súd po vyhlásení obžalovaného, po zistení stanoviska prokurátora, obhajcu a poškodenej uznesením
neprijal vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 7 Tr. por. a to z dôvodu, že jednak obhajoba nenavrhla prijať vyhlásenie obžalovaného, ktorý
nechápe právnu kvalifikáciu skutku, tiež z dôvodu, že už z výpovede poškodenej - videozáznamu jej
výpovede z prípravného konania - vyplynuli také podstatné rozpory, že prijatie vyhlásenia obžalovaného
by znemožnilo dokazovanie a následné právne posúdenie skutku.

Súd zasadajúc v senáte vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom boli vykonané nasledovné dôkazy:Obžalovaný Y. V. uviedol na hlavnom pojednávaní, že prišiel okolo 17.00 hod za matkou, chcel aby
mu požičala mobilný telefón, iné zariadenie nechcel. Dôvod bol ten, že si v ten deň skôr kúpil mobilný

telefón, ale bolo potrebné do neho vložiť SIM kartu, tak to za neho išla zariadiť jeho priateľka. Tá sa dlhšie
nevracala, tak jej chcel zavolať. Dôvod prečo od matky chce telefón jej nechcel povedať, pretože tá jeho
priateľku nemá rada a telefón by mu nepožičala. Myslí si, že mu telefón nechcela požičať aj preto, že bol
pod vplyvom alkoholu. On skôr vypil niekoľko pív, skutok si však pamätá. S matkou sa najprv nehádal,
ale keď mu po niekoľkých žiadostiach odmietla dať telefón zvýšil hlas. Použil aj vulgarizmus a nakoniec

povedal "zabijem ťa". Nehovoril je to však do očí, nemyslel to na matku. Nemyslí si že vo vete použil
podmienku - vrátenie telefónu. Neublížil by jej. Matka na to reagovala tak, že na neho udivene pozerala,
Nič nepovedala. Na návrh prokurátora sudca prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania z
19.09.2018 č.l. 6 zápisnice, kde obžalovaný uvádza, že poškodenej vulgárne nadával, medzi iným aj že
ak nedá telefón tak ju zabije. Tiež, že potom čo zo svojho bytu sa snažil dovolať, chcel telefón vrátiť,
dvere mu matka odmietla otvoriť s tým, že sa ho bojí. Na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že potom,

čo zazvonil v spálni telefón zobral ho, a matke povedal, že keď si zavolá tak, jej ho vráti a odišiel, matka
na to nepovedala nič. Myslí si ale že ho nechcela pustiť, aby sa opäť nepohádali. Uviedol, že jeho vzťah
s matkou bol obyčajný. Občas sa pohádali, vyčítala mu že občas príde pod vplyvom alkoholu alebo
jeho priateľku. Aj v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu. Zamestnaný je asi týždeň. Niekoľko dní pred
skutkom vo väčšom množstve požíval alkohol, bolo to v čase, keď nepracoval. Matke nikdy neublížil. Je

pravdou, že od matky mal požičaný mobilný telefón aj predtým, no po týždni jej ho vrátil, nevie o tom, že
by bol pokazený. Je spoluvlastníkom trojizbového bytu, kde býva jeho matka. Má aj odtiaľ kľúče. S tým
bytom susedí garsónka, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, odtiaľ má kľúče matka. Matku pravidelne,
v podstate denne navštevoval, keď sa dohodli aj sa u nej stravoval. Matke aj z väzby písal, ospravedlnil
sa jej. Matka mu aj odpísala a dvakrát ho vo väzbe navštívila.

Poškodená F. V., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že skutok prebehol rýchlo,
bola v strese, ako aj na polícii. Trestné oznámenie podala preto, že jej syn nevrátil mobilný telefón, ten
bol zmluvný, bála sa že oň príde. Syn zvonil a potom búchal na dvere bytu, pretože hoci má kľúče, jej
kľúče boli v zámke a nemohol ich odomknúť zvonka. Pustila ho dnu. Pýtala si mobilný telefón, nepovedal

dôvod, bol pod vplyvom alkoholu, preto mu telefón nechcela dať. Dva jej už totiž zničil, jeden vrátil bez
batérie a zadného krytu, ďalší (Nokia) vôbec. Keď jej telefón nevracal, išla teda na políciu, nevedela
si rady s ním, aj pretože nedodržiaval životosprávu. Najskôr chcel tablet, ktorý mala na elektronickú
komunikáciu, naťahovali sa oň, no pustil ho. Potom hľadal mobil, ona vedela kde je, ale nechcela mu to
prezradiť a nechala ho hľadať. Potom telefón našiel, keď ten zazvonil, a odišiel s ním. Ona si myslela,

že ho vráti do desiatich minút. Keď sa nevracal, išli hneď k jeho dverám, a pýtala ho no nebol zrejme
doma. Preto išla na políciu. On jej na dvere neklopal ani nezvonil, aby telefón vrátil. Keď mu nechala
dať telefón povedal jej slovo, že "zabijem". Ona ostala začudovaná, stáť, povedala "je toto možné, že si
povedal matke?" Nemala zo syna strach, nemyslí, si že by jej syn ublížil, ak by sa vrátil domov, tak by ho
do bytu pustila. Ospravedlnil sa jej pri prvom kontakte a aj písomne. Syn pil príležitostne, nechodieval

opitý, avšak posledné tri dni chodil s bývalou priateľkou X. po krčmách. Aj v deň skutku sa zobudili na
obed a ona odišla s jeho telefónom. Keby jej povedal dôvod, prečo chce telefón požičal by jej ho. Syn
je spoluvlastník bytu, chodieval k nej, pomáhal jej stravoval sa u nej po prvom rozchode s priateľkou X..
Ona dohliadala na jeho životosprávu. Ak sa pohádali tak, kvôli požívaniu alkoholu synom, ak jej niečo
stratil, alebo kvôli priateľke obžalovaného X.. Na návrh prokurátora súd podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku

s použitím § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehral za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi poškodenej
videozáznam z jej výsluchu z 19.09.2018, k pasáži na č.l. 9 ods. 2 zápisnice, z ktorého vyplýva, že
sama poškodená slová hrozby uvedené v skutkovej vete obžaloby neuviedla, v podstate len pasívne
akceptovala a komentovala záznam vyšetrovateľa. K uvedenej časti uviedla, že vyšetrovateľ si slová
nevymýšľa, obžalovaný povedal slovo

" zabijem".

Zo zápisnice o trestnom oznámení na č.l. 1-3 vyplýva, že poškodená podala na obžalovaného trestné
oznámenie dňa 17.09.2018 o 18:55 hod., doplnila ho dňa 18.09.2018 o 09:00 hod. (č.l. 4-5).

Podľa listov doručených prokuratúre od poškodenej č.l. 79-80 obžalovaný s poškodenou komunikovali
počas jeho pobytu vo väzbe, poškodená uvádza, že dôvodom podania trestného oznámenia bolo, že jej
syn vzal telefón, žiada aby jej syn nebol stíhaný väzobne.Podľa záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria č. 83/2018 z 22.10.2018, č.l. 85-97 znalec nenavrhol obžalovanému žiadny druh
ochranného liečenia, nezistil u neho závislosť od alkoholu ani iných psychoaktívnych látok.

Podľa zápisníc o vydaní a vrátení veci č.l. 98-99 bol v obžalobe uvedený mobilný telefón obžalovaným
vydaný a poškodenej vrátený dňa 24.09.2018.

Podľa výpisu z registra priestupkov na č.l. 109-110 obžalovaný bol pred spáchaním skutku a to v

roku 2018 trikrát postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, naposledy za skutok z
01.03.2018.

Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný.

Prokurátor zotrval na podanej obžalobe i právnej kvalifikácii skutku, navrhol za použitia § 38 ods. 3 Tr.

por. a § 36 písm. l/ Tr. por. uložiť obžalovanému nepodmienečný trest v dolnej polovici trestnej sadzby
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Poškodená zotrvala na svojej
výpovedi poukázala na dobré vzťahy so synom. Obhajoba má za to, že skutok nie je trestným činom
a navrhla ho spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný uviedol, že konal skratovo, nemyslel svoje slová
vážne, ospravedlnil sa poškodenej.

Súd po preskúmaní obžaloby, hodnotiac každý z dôkazov zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti zistil,
že žalovaný skutok nie je trestným činom, ale je ho možné postúpiť Okresnému úradu v Prievidzi, odboru
všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a proti
majetku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ a § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Súd dospel napriek vyhláseniu obžalovaného o vine a to preto, že jednak výsluchom poškodenej a
najmä právnym posúdením skutku v celosti najmä vnútorného postoja poškodenej počas skutku a jej
bezprostredne nasledujúceho konania vyplynulo, že nekonala v dôsledku obáv z násilného správania
obžalovaného, ale v úmysle získať späť svoj mobilný telefón a keďže sama nebola schopná ovplyvniť

správanie obžalovaného, ktorý neplnil jej rodičovské očakávania, preniesla túto úlohu na orgány činné
v trestnom konaní.

Súd sa stotožnil s obžalobou v tom, že obžalovaný vyslovil matke hrozbu smrťou s podmienkou, ak mu
nedá telefón. V tomto prípade považuje výpoveď obžalovaného o neurčitosti tejto hrozby či viazanosti

na inú osobu za snahu o vyhýbanie sa zodpovednosti sa svoje správanie, a zo strany poškodenej na
hlavnom pojednávaní, ktorá si spomína len na slovo "zabijem" či jej akceptovanie verzie syna o tom,
že hrozba nepatrila jej ale inej osobe, za snahu o nekritické ospravedlňovanie konania obžalovaného.
To, že dané slová boli prednesené, vyplýva z prvotného postoja obžalovaného k obžalobe a z výpovede
poškodenej v prípravnom konaní - hoci nemožno nepoukázať na to (poukazujúc na videozáznam), že

táto v podstate len konkludentne a dopĺňaním výpovede odobrovala svoju predchádzajúcu výpoveď z
prípravného konania, slová ktorej zaznamenával vyšetrovateľ.

To, že verbálne obžalovaný predniesol jedenkrát hrozbu smrťou poškodenej počas hádky v súvislosti s
vydaním telefónu súd považuje za preukázané, avšak bolo zrejmé, a v tomto svoju výpoveď poškodená

nemenila od prípravného konania, že sa z obžalovaného konania necítila ohrozená na živote, ani
nijak svoje správanie neprispôsobila závažnosti prednesenej hrozby, nebola k ničomu nútená. Tu súd
poukazuje na to, že krátko pred skutkom sa s ním prela o tablet, pričom obžalovaný tablet nechal v jej
rukách, krátko po skutku sa pokúsila vyhľadať obžalovaného v jeho byte a domáhať sa telefónu, čo je
správanie v úplnom rozpore so správaním osoby, ktorá pociťuje z páchateľa strach či koná pod jeho

donútením. Súd sa preto prikláňa k verzii obžalovaného, že matke skutočne povedal, že si zatelefonuje
a mobil jej potom vráti čo ona konkludentne akceptovala, a potom čo jej do 10 minút telefón nevrátil,
išla za ním telefón pýtať. Že by mala poškodená akékoľvek obavy z hrozieb obžalovaného tak vyplýva
jedine z výpovede obžalovaného, ktorý sa mal pokúšať jej telefón vrátiť, ale táto ho nechcela pustiť
do bytu lebo sa ho bojí. Toto však poškodená neuvádza, hoci by to mala byť práve ona, ktorá takú

významnú skutočnosť spomenie. Je tiež nelogické, že osoba, ktorá bude mať úmysel páchať trestnú
činnosť vydierania sa bude bezprostredne po skutku pokúšať kontaktovať poškodeného a vracať mu
vec, kvôli ktorej túto osobu mala obmedzovať, alebo sľubovať, že vec vráti. Je zrejmé, že úmysel ani
konanie obžalovaného nesmerovalo k dosiahnutiu skutočného nátlaku či hrozieb - vyvolaniu nátlaku namatku a obáv o život či zdravie, malo len charakter vulgárnej komunikácie vyplývajúcej frustrácie z toho,
že matka odmieta vyhovieť jeho žiadosti o v podstate bezvýznamnú pomoc. Z dokazovania vyplynul
skutočný zmysel konania poškodenej a konkrétnosť obáv, ktoré mala. Tie spočívali v tom, že syn jej

telefón nevráti, alebo vráti poškodený, ako už spravil v minulosti. Objektom nie je sloboda rozhodovania,
ale ochrana majetku. Poškodená sa necítila ohrozená na živote ani zdraví, hoci obžalovaný formálne
hrozbu vyslovil, ničím teda nebola nútená (§ 189 Tr. zák. ) ani hrozba smrťou nevzbudovala u nej žiadnu
dôvodnú obavu (§ 360 Tr. zák.), ale ide maximálne o narušenie občianskeho spolunažívania vyhrážaním
ujmou na zdraví - kde sa dôvodnosť obáv o život či zdravie z hľadiska skutkovej podstaty nevyžaduje,

a zároveň môže ísť o priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. - krádežou, keďže nešlo ani o
škodu malú. Na otázku predsedu senátu poškodenej, aký bol jej vnútorný pocit po prednesenej hrozbe
synom bola odpoveď "začudovanie", v podstate ho následnou vetou karhala, čo je reakcia absolútne
nesvedčiaca osobe, ktorá je vydieraná či je jej vážne hrozené ujmou na živote či zdraví.

Právne posúdenie skutku nemožno zúžiť na gramatický výklad prednesenej vety obžalovaným, že

ak matka nedá jej telefón, tak ju zabije, pretože na právne posúdenie skutku je potrebné komplexné
posúdenie celého skutkového deja, vzájomných vzťahov páchateľa a poškodeného a konania týchto
osôb po prednesenej "podmienenej hrozbe". Práve správne právne posúdenie skutku má pritom taký
veľkývýznam,akýveľkýjerozdielmedzizávažnoutrestnoučinnosťouakojezločinvydieraniaarodinnou
hádkou, ktorá môže napĺňať zo strany "páchateľa" maximálne znaky priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 pracovných dní od oznámenia tohto
uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne Sťažnosť má odkladný účinok.
(§ 280 ods. 3 Tr. por.)