Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 16T/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010177
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2517010177.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného H. R., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 22.
novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý

H. R., narodený XX.XX.XXXX Y. J., trvalé bydlisko H. J.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od mesiaca október 2009 až do 22.11.2017, s výnimkou období od
30.04.2010 do 29.07.2010, od 28.01.2013 do 28.09.2015, od 21.1.2017 do 21.9.2017, v Piešťanoch si
ako otec maloletej M. R., narodenej XX.XX.XXXX, vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť napriek tomu,

že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu G. R.
sp. zn. XP XXX/XX zo dňa
16.02.2006, právoplatným dňa 25.03.2006, tak, že je povinný prispievať na výživu
maloletej M. sumou vo výške 21,41 Eur k rukám matky vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti, o dcéru sa žiadnym
iným spôsobom nestaral a nezaujímal, pričom v uvedenom období neprejavil snahu

riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu
výživného, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom splatný k rukám
H. J. vo výške 1.177,55 Eur,
a svojho konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného
súdu G. R. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 24.08.2009, právoplatným dňa
10.10.2009, bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b)

Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov, v ktorej sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody,
pričom trest vykonal dňa 28.09.2015,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37
písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 20
(dvadsať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnáprokuratúraJ.podalanatunajšísúd21.júna2017obžalobusp.zn. J.XXX/XX/XXXX(ďalej
len obžaloba) na H. R. (ďalej aj obžalovaný) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podal
obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Následne súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na

ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal výpoveď svedkyne H. J. a oboznámil
listinné dôkazy založené v spise.
K dokazovaniu
Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom 8.9.2017 uviedol, že 21.9.2017 má tzv.
pevný výstup z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva. Následne sa chce ihneď

zamestnať a dlžnú sumu výživného doplatiť. Dlžná suma, ktorá je uvedená v obžalobe, je správna.
Dodal, že ku skutku sa priznáva a ľutuje ho. Viac sa ku skutku odmietol vyjadriť. K majetkovým pomerom
uviedol, že je nemajetný a k osobným pomerom uviedol, že je slobodný, okrem aktuálne riešenej
vyživovacej povinnosti ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú nešpecifikoval. Pred výkonom trestu
pracoval v P. Y. H. a predtým pre firmu B., s.r.o. so sídlom v J.C.. Aj vo výkone trestu je pracovne

zaradený. Následne využil svoje právo a odmietol sa k čomukoľvek ďalej bližšie vyjadrovať.
Tak ako aj v iných obdobných prípadoch, pri verbalizovaných snahách obžalovaného o úhradu zročného
výživného s cieľom aplikovať ustanovenia o účinnej ľútosti, súd hlavné pojednávanie odročil na
22.11.2017 a poskytol tak obžalovanému poslednú šancu dlžné výživné po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody uhradiť.

Hlavné pojednávanie 22.11.2017 súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného postupom podľa § 252
odsek 2 Trestného poriadku, keďže v cit. ust. stanovené podmienky pre tento postup boli splnené.
Obžalovaný bol na termín riadne a včas predvolaný, napriek tomu sa hlavného pojednávania nezúčastnil
a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Na obžalovaného sa súčasne nevzťahovala žiadna z podmienok uvedených v ust. § 252

odsek 3 Trestného poriadku, ktorá by vylúčila možnosť konať v jej neprítomnosti, lebo obžalovaný nie
je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody, horná hranica trestného činu, pre ktorý bola trestne
stíhaná neprevyšuje desať rokov a v prípade obžalovaného nešlo ani o prípad povinnej obhajoby (§ 37
Tr. por.). Zároveň bola splnená aj materiálna podmienka, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť v jeho
neprítomnosti, lebo na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní bol obžalovaný k veci riadne vypočutý

a jeho ďalší výsluch už nebol potrebný.
Keďže súd konal v neprítomnosti obžalovaného, boli splnené zákonné podmienky pre čítanie výpovede
svedkyne H. J. z prípravného konania zo dňa 18.4.2017 postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného
poriadku na návrh prokurátora.
Z prečítanej výpovede svedkyne H. J. vyplynulo, že sa jej zo vzťahu s obžalovaným narodila XX.X.XXXX

dcéra M. R., ktorá jej bola zverená do starostlivosti rozsudkom Okresného súdu G. R. z 16.2.2008, sp.
zn. 9P/152/2005. Týmto rozsudkom bol obžalovaný zároveň zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry
sumou 21.41 Eur mesačne. Výška výživného je celú dobu rovnaká, lebo svedkyňa si nepodala návrh
na zvýšenie výživného. Obžalovaný na dcéru výživné vôbec neplatil. Trestné oznámenie za neplatenie
výživného na neho podávala svedkyňa prvý krát v roku 2007, následne na neho podala aj exekúciu,

ktorú riešila exekútorka F. L. z G. R.. Exekútorkou bola vymožená čiastka 130 Eur niekedy v roku 2008
- 2009, nevie presne. Sú to jediné peniaze, ktoré svedkyňa dostala. Do dnešného dňa (18.4.2017) jej
obžalovaný nič nezaplatil a ani exekútorka viacej nevymohla. S obžalovaným má aj druhé dieťa - dcéru
X., k nej však otcovstvo obžalovaný nikdy nepriznal, hoci to riešil aj súd v G. R., dodnes nie je vo veci
rozhodnuté. Od obžalovaného odišla, keď druhá dcéra X. mala asi pol roka, obžalovaný ju vtedy napadol

tak, že skončila v nemocnici, odkiaľ potom utiekla rovno do Č.U. K. za svojou mamou. Do roku 2013bola na rodičovskej dovolenke, poberala príspevok vo výške 2000,- Kč, potom sa zamestnala v kuchyni,
kde zarábala okolo 18.000 Kč, nikdy nepoberala žiadne dávky v hmotnej núdzi, keď tak jej pomáhala
matka a súrodenci. V súčasnosti žije so svojim druhom, má s ním syna Maximiliána, s ktorým je opäť

na rodičovskej dovolenke. Druh jej pomáha aj s výživou oboch dcér. Neplatenie výživného na dcérach
nezanechalo žiadne trvalo nepriaznivé následky, lebo svedkyňa sa o deti dokázala postarať aj sama.
Od októbra 2009 jej ku dňu výsluchu dlhoval obžalovaný čiastku 1.134,73 Eur.
Z úradného záznamu z 26.10.2017 vyplynulo, že 26.10.2017 svedkyňa H. J. bola pracovníčkou súdu
telefonicky dopytovaná na telefónnom čísle, ktoré uviedla do zápisnice o svojom výsluchu, či jej bolo

uhradené dlžné výživné zo strany obžalovaného. Uviedla, že jej obžalovaný žiadne výživné k 26.10.2017
nezaplatil, dodala, že akoby aj mohol, keď nepozná ani jej číslo účtu a adresu. Už vyše dvoch rokov ju
nijako nekontaktoval. K termínu pojednávania 22.11.2017, na ktorý by sa mala dostaviť, uviedla, že sa
dostaviť nemôže, nakoľko žije v Prahe a má tri malé deti. Vzala na vedomie, že pokiaľ by jej do termínu
22.11.2017 obžalovaný niečo z dlžného výživné uhradil, oznámila by to telefonicky alebo elektronicky
súdu. Takáto správa k 22.11.2017 od svedkyne na súd neprišla.

ZrodnéholistuM.R.vyplýva,žesanarodila25.9.2005,jejmatkoujesvedkyňaH.J.aotcomobžalovaný.
Z rozsudku Okresného súdu G. R. sp. zn. 9P/152/2005 zo 16.02.2006, právoplatného 25.03.2006,
vyplynulo, že maloletá M. R., nar. XX.X.XXXX, bola zverená do starostlivosti (v tom čase maloletej)
matky H. J. a obžalovaný ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. R. sumou 645 Sk
(21,41 Eur) mesačne vždy do 15-teho dňa mesačne vopred, v tom čase do rúk zákonného zástupcu

maloletej matky O. J.Á..
Z trestného rozkazu Okresného súdu G. R. sp. zn. 1T/124/2009 z 24.8.2009, právoplatného a
vykonateľného 10.10.2009, vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno b) Trestného zákona spáchaného úmyselne, za čo bol odsúdený podľa § 207 odsek 3

Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j/, písmeno l/, § 38 odsek 3 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ a §
50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 /osemnásť/
mesiacov. Zároveň mu podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
v skúšobnej dobe dlžné výživné zaplatiť a plniť si bežné výživné.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. R. vyplynulo, že H. J. poberala v období od
1.8.2008 do 31.1.2011 dávky celkom vo výške 21,41 Eur, konkrétne ich poberala v mesiaci január 2011.
Z potvrdenia Úradu práce Č. K. vyplynulo, že H. J. nie je a nebola evidovaná ako uchádzač o
zamestnanie. Rovnako obžalovaný nie je a nebol u nich evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Z potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia vyplynulo, že osobu obžalovaného neevidujú vo

svojich informačných systémoch. Rovnako obžalovaný nebol evidovaný v Živnostenskom rejstříku Č. K..
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy u nich
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 17.1.2017 do 22.1.2017, kedy bol vyradený z dôvodu
nástupu do výkonu trestu odňatia slobody. Čo sa týka dávok, tak v auguste 2010 prevzal resocializačný
príspevok 50 Eur a v období od 1.10.2015 do 31.10.2016 poberal tento príspevok vo výške 55 Eur.

Z potvrdenia Daňového úradu J. vyplynulo, že obžalovaný za obdobie od 2009 do 2015 priznanie k dani
z príjmov fyzických osôb nepodal.
Z pripojeného potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplynul prehľad zamestnávateľov obžalovaného za
žalované obdobie.
Z pripojených správ peňažných ústavov je zrejmé, že obžalovaný mal v priebehu žalovaného obdobia

bežný účet vo VÚB, a.s. a neskôr v Tatra banke, a.s. V iných peňažných ústavoch účty vedené nemal.
Z potvrdenia spoločnosti R. O., s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 16. do 18.08.2016
ako pomocný robotník na základe dohody o vykonaní práce, dosiahol príjem 13,65 Eur, ktorý mu bol
vyplatený v hotovosti.
Z potvrdenia spoločnosti Y. R., s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 08.03.2016 do

15.04.2016 ako montážny robotník, nebol spoľahlivý, povinnosti si riadne neplnil, prestal chodiť na čas,
tak s ním bol v skúšobnej dobe rozviazaný pracovný pomer. Jeho čistý príjem predstavoval za marec
2016 sumu 448,85 Eur a za apríl 2016 sumu 220,01 Eur. Zo mzdy mu boli strhnuté čiastky
83,58 Eur v 03/2016 a 14,60 Eur v 04/2016.
Z potvrdenia spoločnosti J. s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 29.2.2016 na dohodu ako

pomocný robotník. V mesiaci február 2016 dosiahol príjem 8,20 Eur a v marci 2016 dosiahol príjem
49,11 Eur. Spolupráca s ním bola ukončená 15.3.2016.
Z potvrdenia spoločnosti H. J., s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 15.2.2016 do 16.2.2016
pričom zarobil 24.92 Eur netto.Z potvrdenia spoločnosti L. C. P. H. V. Y., s.r.o., vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 08.02.2016
do 22.02.2016 pričom zarobil 42,35 Eur netto. Pracovný pomer s ním bol ukončený
v skúšobnej dobe.

Z potvrdenia spoločnosti H. J., a.s. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 08.10.2015 do
06.11.2015 pričom zarobil za mesiac október 2015 sumu 367,24 Eur netto a za november 2015 sumu
95,02 Eur netto. Pracovný pomer s ním bol ukončený dohodou na základe žiadosti obžalovaného.
Z potvrdenia spoločnosti J., s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 08.09.2011 do 31.12.2011
a od 02.01.2012 do 09.02.2012 pričom zarobil za mesiac september 2011 sumu 221,68 Eur netto, za

október 2011 sumu 290,04 Eur netto, za november 2011 sumu 241,65 Eur netto, za december 2011
sumu 104,40 Eur netto, za január 2012 sumu 235,40 Eur netto a za február 2011 sumu 44,85 Eur netto.
Z potvrdenia X. C.. W. Y. J. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 09.05.2011 do 06.07.2011
pričom zarobil za mesiac máj 2011 sumu 229,53 Eur netto, za jún 2011 sumu 354,16 Eur netto a za
júl 2011 sumu 14,17 Eur netto. Zrážky zo mzdy činili 25,62 Eur za máj 2011 a 80,98 Eur za jún 2011.
Pracovný pomer s ním bol ukončený zo strany zamestnávateľa.

Z potvrdenia spoločnosti L. J. spol. s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 04.05.2011 do
30.06.2011 ako pomocný robotník, pričom zarobil za mesiac máj 2011 odpracoval len 8 hodín a zarobil
sumu 24 Eur netto.
Z potvrdenia spoločnosti U. - R. a.s. vyplynulo, že obžalovaný u nich pracoval od 25.02.2011 do
11.03.2011 ako výrobný robotník, pričom u nich spolu zarobil za toto obdobie 137,11 Eur.

Z potvrdenia súdnej exekútorky H.. F. R. súd zistil, že exekútorka eviduje pod sp. zn. EX 224/07 a sp.
zn. EX 241/13 exekučné konanie proti obžalovanému v prospech oprávnenej mal. M. R. na vymoženie
dlžného výživného ako aj bežného výživného 21,41 Eur mesačne. V exekučnom konaní boli vykonané
zrážky zo mzdy obžalovaného v celkovej výške 123,72 Eur (od mesiaca december 2007 do júla 2008),
ktoré boli poukázané oprávnenej. Žiadne iné úhrady zo strany povinného vykonané neboli.

Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vyplynulo, že obžalovaný nie je evidovaný ako
vlastník nehnuteľností na území SR.
Z lustrácie evidencie vozidiel vyplynulo, že obžalovaný nie je evidovaný ako vlastník ani držiteľ
motorového vozidla.
Z potvrdení Zboru väzenskej a justičnej stráže SR vyplynulo, že v období od

30.04.2010 do 29.07.2010, od 28.01.2013 do 28.09.2015 a od 21.1.2017 do 21.9.2017 bol obžalovaný
vo výkone trestu odňatia slobody. Počas výkonu trestu odňatia slobody zakaždým vyživovaciu povinnosť
voči mal. M. R. ústavu nahlásil. Počas výkonu trestu bol aj pracovne zaradený, z pracovnej odmeny
sa mu zrazila čiastka 26 Eur na podklade exekučného príkazu súdnej exekútorky H.. F. R. sp. zn. EX
224/07. Pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu G. R. sp. zn.

1T/124/2009 za trestný čin zanedbania povinnej výživy obžalovaný vykonal v období od 28.9.2014 do
28.9.2015.
Z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý obžalovaný naposledy vykonal vo výmere 8 mesiacov,
bol hodnotený pozitívne. Pracovne zaradený bol na pracovisku vnútornej prevádzky zameranej na
pomocné kuchárske práce, čo vyplynulo z hodnotiacej správy ústavu, ktorú si súd vyžiadal. Vyživovaciu

povinnosť k dcére nahlásil.
Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, má dve deti a to mal. M. R. a J.
R., nar. X.XX.XXXX.
Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie v súčasnosti
nevedie, čo potvrdzujú aj aktualizované lustrácie v databáze súdov a STA.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že sa obžalovaný mal dopustiť v období od
08.04.2012 do 14.4.2017 päť priestupkov proti majetku, jedného priestupku na úseku ochrany pred
alkoholizmom a inými toxikomániami a dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, za ktoré
bol postihnutý blokovými pokutami.
Zo správ Mestského úradu J. vyplynulo, že obžalovaný býval u matky, potom využíval služby ZSS G.

Y. J., kde prespával. V minulosti bol riešený mestskou políciou za priestupok na úseku ochrany pred
alkoholizmom a inými toxikomániami, za čo mu bola uložená pokuta 30 Eur. Tiež bol riešený 15.04.2012
za rušenie nočného kľudu napomenutím. Inak sa v mieste bydliska správal slušne.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol dosiaľ päť krát súdne trestaný, z toho
3 krát za majetkovú trestnú činnosť (krádeže), raz za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 2 Trestného zákona, ktoré odsúdenie je špecifikované vyššie v texte a raz za ublíženie na zdraví
v spojení s výtržníctvom podľa § 156 odsek 1 a § 364 odsek 1 Trestného zákona. Vo
výkone trestu odňatia slobody bol celkom tri krát, naposledy vo veci Okresného súdu J. sp. zn. XT/X/XXXX, kde dňom 21.9.2017 vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
K hodnoteniu dôkazov

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že obžalovaný si v období od
októbra 2009 až do 22.11.2017 (do vyhlásenia rozsudku), úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu ku svojej maloletej dcére M. R., hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a o dcéru sa
žiadnym iným spôsobom nezaujímal a nestaral. Zo žalovaného obdobia súd vyňal tie časové úseky,
počas ktorých bol obžalovaný preukázateľne vo výkone trestu odňatia slobody, kde svoju vyživovaciu
povinnosť zakaždým nahlásil a kde možnosť svojho zaradenia do práce nevedel ovplyvniť, pričom

pridelenú prácu neodmietal. Následne súd ustálil, že mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom
vo výške 1.177,55 Eur.
Z takéhoto konania je obžalovaný okrem vlastnej výpovede usvedčovaný aj vyššie opísanou výpoveďou
svedkyne H. J., ale aj listinnými dôkazmi založenými v spise. Z listinných dôkazov, konkrétne z
vyššie uvedených potvrdení zamestnávateľov obžalovaného, jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol

v priebehu žalovaného obdobia zamestnaný, dosahoval riadny príjem, no napriek tomu si vyživovaciu
povinnosť riadne neplnil, hoci bolo v jeho schopnostiach i možnostiach túto povinnosť riadne plniť.
Obžalovaný plne si vedomý svojej vyživovacej povinnosti neuviedol žiaden právne relevantný dôvod,
pre ktorý si vyživovaciu povinnosť neplnil. Nehovoriac o tom, že išlo o prvoradú povinnosť obžalovaného
vyplývajúcu mu zo zákona o rodine. Ako rodič, ktorému rozsah vyživovacej povinnosti bol určený

súdom, bol povinný nielen poskytovať peňažné plnenie v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, ale aj
vyživovať svoje dieťa v naturálnej forme, teda fakticky sa starať o dieťa, jeho stravu, oblečenie, zdravie
a pohodu, čo taktiež nečinil. Obžalovaný je zdravý a ani v uvedenom období nemal žiadne zdravotné
problémy, teda nič mu nebránilo v tom, aby pracoval a svoje zákonné povinnosti k maloletej dcére si
riadne plnil. Obžalovaný však o plnenie si vyživovacej povinnosti nemal absolútne žiadny záujem, o čom

svedčí fakt, že za uvedené obdobie nezaplatil ani jedno euro. Nakoniec ani vykonaný nepodmienečný
trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy ho neprinútil zmeniť svoj negatívny postoj k
plneniu si tejto svojej elementárnej zákonnej povinnosti.
K právnej kvalifikácii skutku
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z

nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa § 138 písmeno b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu po dlhší čas.

Páchateľ sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona dopúšťa
už tým, že si najmenej po dobu 3 mesiacov v období dvoch rokov neplní svoju zákonnú povinnosť
vyživovať, alebo zaopatrovať iného, čo aj z nedbanlivosti. Pokiaľ tak koná aj nad rámec troch mesiacov
už len udržuje tento protiprávny stav, inak povedané spojito, v každom časovom momente pokračuje v
páchaní tejto trestnej činnosti až do jej dokončenia. Páchaním tejto trestnej činnosti sa preto rozumie

celá doba jeho páchania, a to až do doby pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením rozsudku
prvého stupňa. Dokončenie páchania skutku v uvedenom zmysle je rozhodujúce len pre posúdenie
odkedy páchateľ začne páchať nový skutok.
Ustanovenie § 207 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona spája trestnosť tohto trestného činu len so
skutočnosťou, že páchateľ si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti

(§ 207 odsek 1 Trestného zákona), alebo úmyselne sa vyhýba (§
207 odsek 2 Trestného zákona) plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať, alebo zaopatrovať iného,
hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký trestný čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký trestný čin prepustený. Naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu saspája so skutočnosťou, že páchateľ sa do dvoch rokov opätovne dopustil rovnakého trestného činu a
nie, že ho v tomto časovom rámci aj dokončí.
Všeobecne nie je možné stanoviť, aký konkrétny časový úsek sa považuje za dlhší čas, ktorý sa

považuje za závažnejší spôsob konania. V každom prípade však konanie po dlhší čas pripadá do
úvahy nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale najmä pri trvácich trestných činoch t. j. vtedy, keď
sa udržiava protiprávny stav po určitú dobu. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka
je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu, to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa

považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší,
ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou.
Skutoktakakobolsúdomustálenývskutkovejvetevýrokuovinerozsudkunapĺňavšetkyzákonnéznaky
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Skutok tak ako bol súdom ustálený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné

znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný
v žalovanom období viac ako tri mesiace počas viac ako dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú
vyživovaciu povinnosť k mal. dcére M. R.. Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch, vo výroku o vine citovaným rozsudkom tunajšieho súdu, odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin aj prepustený 28.9.2015, bolo

namieste jeho konanie kvalifikovať aj podľa § 207 odseku 3 písmena c/ Trestného zákona. Obžalovaný
nakoniec tento prečin spáchal aj závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písmena b/ Trestného
zákona, lebo ho nepochybne páchal po dlhší čas - od roku 2009, čo odôvodňovalo kvalifikáciu jeho
konania aj podľa písmena b/ odsek 3 cit. ust. § 207 Trestného zákona.
Právna kvalifikácia skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,

odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona
tak zodpovedá stavu veci a zákonu.
Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ a konal v priamom úmysle, nakoľko chcel porušiť
záujem chránený Trestným zákonom.
Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny

korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu a najmä jeho
následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom
vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a
konanie tak bolo treba definovať ako prečin. Zvlášť v situácii, keď konanie obžalovaného napĺňa
kvalifikačný znak determinujúci použitie vyššej trestnej sadzby, by podľa súdu nebolo aplikačne správne

konštatovať, že stupeň závažnosti spáchaného prečinu je nepatrný.
K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu
obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že sa obžalovaný priznal a spáchanie
skutku úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Naopak, obžalovanému priťažovalo,

že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). V dôsledku toho bol pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti vyrovnaný, preto súd ukladal trest v rámci zákonom stanovenej
sadzby 1 až 5 rokov trestu odňatia slobody. V rámci tejto trestnej sadzby vymeral súd obžalovanému
samostatný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, teda v dolnej tretine
zákonného rozpätia. Uloženie miernejšieho trestu by nebolo, vzhľadom na osobu obžalovaného ako

špeciálneho recidivistu a okolnosti prípadu, predovšetkým dĺžku obdobia neplatenia výživného, možné
považovať za proporcionálne.
Obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na to, že uložením
iného tzv. alternatívneho trestu by nebolo možné podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyjadriťzávažnosť konania obžalovaného, ktorý je k plneniu si tejto elementárnej povinnosti absolútne
nekritický a od zanedbávania povinnej výživy ho neodradil ani už v minulosti vykonaný nepodmienečný
trest odňatia slobody za takýto trestný čin. Preto by ani inak nebolo možné očakávať, že iný ako

nepodmienečný trest odňatia slobody by splnil svoj účel.
Obžalovaného súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti spáchania skutku
za dostatočný tak na jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený
trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom
na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.

Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresnom súde J., rozhodovať o ňom bude Krajský súd v V.. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.