Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216848
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5714216848.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: F.. O. Š., V. U. E.. X. Z.

- D. X., Č. L. X/A, XXXXX X., IČO: 141 876 98, právne zastúpený Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou
so sídlom Ružomberok, Šoltésovej 13, proti žalovanej: X.. F. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. F.. P. XX, XXXXX
X., právne zastúpená JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom Priehradka 20, 03601 Martin, v
konaní o zaplatenie 4797,08 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou dňa 18.12.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovanú zaplatiť žalovanú sumu s
príslušenstvom. V písomne podanej žalobe uviedol, že dňa 27.11.2006 žalobca v právnom postavení
veriteľa uzavrel so žalovanou v právnom postavení dlžníka zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol
záväzok na strane veriteľa požičať peňažné prostriedky vo výške 75.000,-Sk (2489,54 eura). Dlžník sa
zaviazal túto pôžičku vrátiť najneskôr do 27.11.2014.
Žalobcadňa27.11.2006vprávnompostaveníveriteľauzavrelsožalovanouvprávnompostavenídlžníka
zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok na strane veriteľa požičať peňažné prostriedky v

sume 75.000,-Sk (2489,54 eura). Dlžník a zaviazal túto pôžičku vrátiť najneskôr do 28.11.2014. E..
X. Z., ako prevádzkovateľ živnosti dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie v čase podania žaloby
nebolo ukončené a viedlo sa na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 21D/543/2006. Žalobca vyzval
žalovanú listom na vrátenie pôžičku po dobe jej splatnosti. Žalovaná poslala prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne F.. W. Č. odpoveď, že spochybňuje právny úkon a tvrdí, že sa jedná o právny úkon v
rozpore s ustanovením § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka a to v tom dôsledku, že je tento právny úkon
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že si nevie dosť dobre vysvetliť súvis

dobromyseľnostisplatnosťouprávnehoúkonupôžičky,resp.titulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.
Žalovanázároveňtvrdila,žepretentoprípadsajednáopremlčanúpohľadávku.Zostranyžalovanejbolo
v uvedenom liste tvrdenie, že došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca na žalobe zotrval
s tvrdením, že nedošlo k premlčaniu. Zmluva o pôžičke bola platne uzavretá. Prostriedky žalovanej
reálne odovzdané.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 11.5.2015, kde uviedla, že dňa 27.11.2006

podpísala dve zmluvy o pôžičke, každú na sumu 75.000,-Sk s tým, že pôžičku vráti do 28.11.2014.
Správca dedičstva, ktorý spravuje firmu E.. X. Z. - X. ju vyzval hneď po dni splatnosti na vrátenie pôžičky
listom zo dňa 19.11.2014 mu odpovedala, že právne úkony a to zmluvy o pôžičke zo dňa 27.11.2006 sú
neplatné a na tomto stanovisku zotrvala. Po E.. X. Z., ktorý zomrel XX.X.XXXX začalo dedičské konaniepod sp.zn. 21D/543/2006 dňom 30.10.2006. Poručiteľ zanechal závet, o platnosti ktorého sa vedie
konanie na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8C/111/2010. Dedičmi podľa závetu sú deti poručiteľa
E.. F. Z., S.. XX.X.XXXX, X. Z., S.. XX.XX.XXXX, N. Z., S.. XX.X.XXXX, X. Z., S.. X.X.XXXX. V čase

smrti poručiteľa boli všetky deti okrem E.. F. Z. maloleté. V čase uzatvárania zmlúv o pôžičke vystupoval
veriteľ v zastúpení E.. F. Z.. K uzavretiu zmlúv o pôžičke bola vyzvaná E. Z. (X. E.. X. Z.) L. E.. F. Z..
E. Z. v tej dobe poznala jej finančnú situáciu, keď po smrti otca maloletých detí zostala bez výživného
a ešte nebol priznaný sirotský dôchodok. S otcom detí ešte za jeho života prejednala pobyt synov v
zahraničí za účelom zdokonalenia sa v cudzích jazykoch, a preto ponuku na uzavretie pôžičky po jeho

smrti prijala. Finančné prostriedky na tento účel aj použila. Postup pokladala za normálny vzhľadom
k tomu, že synovia X. L. N. boli závetnými ako aj zákonnými dedičmi po otcovi. Išlo z jej strany o
dobromyseľné uzavretie zmlúv z dôvodu, že za života poručiteľa došlo k uvedenému prísľubu. Podľa
vedomosti žalovanej takýmto spôsobom finančné prostriedky prevzali aj manželka poručiteľa E. Z. a
zrejmeajE..F.Z..Tietoskutočnostisaodnichdozvedela.Žalovanáďalejuviedla,žefirmaE..X.Z.-D.X.
podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 11.10.2006 nemá v predmete podnikania poskytovanie

finančných služieb, preto uzavretie zmlúv o pôžičke presahuje rámec obvyklého hospodárenia firmy
a teda na ich účinnosť sa vyžaduje privolenie súdu. E.. F. Z., ktorý uzavrel za firmu pôžičky nebol
oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami takýmto spôsobom. Dedičia nadobudli dedičstvo
smrťou poručiteľa a pred skončením dedičského konania nakladal s vecou, ktorá patrila do dedičstva
a teda všetkým dedičom a to aj dedičom maloletým, v dôsledku čoho takýto právny úkon vyžadoval

schválenie súdom a takýto právny úkon potom vyžaduje aj jeho schválenie opatrovateľským súdom v ich
menevzmyslečohojeprávnyúkonuzavretývrozpores§123Občianskehozákonníkaavdôsledkutoho
je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Disponovanie s finančnými prostriedkami, patriacimi
do dedičstva, uzavretím zmlúv o pôžičke a aj zmluvy o združení zo dňa 17.11.2006 neboli v záujme
maloletých deti schválené opatrovanským súdom. Keďže úkon je neplatným právnym úkonom na strane

žalovanej mohlo vzniknúť len bezdôvodné obohatenie, ktorého premlčanie namietla v zmysle § 107
Občianskeho zákonníka.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne R. X., listinnými
dôkazmi - zmluvou o pôžičke zo dňa 27.11.2006, spisovým obsahom živnostenského spisu čl. 18 a

nasledujúce, výzvou na zaplatenie pôžičky čl. 70 s odpoveďou, zápisnicou z 19.2.2007 čl. 75, dohodou
medzi správcom dedičstva čl. 76 a nasledujúce, dedičskou dohodou čl. 117, prehlásením E.. X. Z. č.l.
134, späťvzatím návrhu vo veci 16P/3/2004, výpisom zo živnostenského registra čl. 170, vyhodnotením
ekonomickej situácie k 28.2.2007 a 30.9.2015, evidenciou pohľadávok čl. 308, notárskou zápisnicou
F.. E. Z. zo dňa 22.4.2010 čl. 331a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Súdu boli predložené zmluvy o pôžičke a to Zmluva o pôžičke zo dňa 27.11.2006, uzavretá medzi
veriteľom označeným ako E.. X. Z., E.: XX XXX XXX, Č. XA, X., v zastúpení E.. F.Á. Z., S.. XX.X.XXXX
a dlžníkom bola X.. F. Z.. Predmetom pôžičky bolo poskytnutie finančnej čiastky 75.000,-Sk, ktorá mala
byť splatená najneskôr 27.11.2014 a ďalšia Zmluva o pôžičke, uzavretá medzi rovnakými subjektami s

rovnakým predmetom, teda požičaniu sumy 75.000,-Sk, ktorá mala byť vrátená do 28.11.2014. Uvedené
zmluvy o pôžičke boli uzavreté po smrti E.. X. Z., ktorý podnikal pod obchodným menom E.. X. Z. - D.
X., V. X. Q. Č. L. XA, X., E.: XX XXX XXX tak, ako to vyplynulo z výpisu zo živnostenského registra. E..
X. Z. zomrel dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ išlo o uvedené zmluvy o pôžičke, reálne odovzdanie finančných
prostriedkovžalovanouspochybnenénebolo.PosmrtiE..X.Z.podľapotvrdeniaživnostenskéhoregistra

sa prihlásili dedičia. Zo živnostenského registra súd zistil, že dňa 28.9.2006 bolo Obvodnému úradu v
Martine, odbor živnostenského podnikania doručené oznámenie, že podnikateľ obchodné meno E.. X.
Z. - D. X. dňa XX.X.XXXX zomrel. Oznámenie predložili E. Z., X. X. Z., C. X. E. Z. L. E.. F. Z.. Oznámením
súčasne uviedli, že budú pokračovať vo vykonávaní živnosti ako oprávnené osoby podľa § 13 ods.1
písm.a/ Zák.č.455/1991 Zb.. Dňa 16.10.2006 boli doplnené ďalšie osoby ako pokračovatelia v živnosti

a to maloletý X. Z. L. X. N. Z., zastúpený matkou F. Z.. Na základe oznámenia zo dňa 8.8.2007 bol
ako pokračovateľ živnosti podľa § 13 ods.1 písm.d/ zaevidovaný ustanovený správca dedičstva F.. O.
Š.. Zo spisového materiálu Obvodného úradu v Martine, odbor živnostenský súd zistil, že postupne
boli zapísaní ako prevádzkovatelia živnosti všetci piati dedičia. Oprávnené osoby teda v súlade s §
13 ods.1 písm.a/ a to dedičia zo zákona - manželka nebohého E.. X. Z., p. E. Z., syn nebohého

maloletý X. Z., syn nebohého E.. F. Z., oznámenie učinili do 28.9.2006 v lehote stanovenej v § 13 ods.2
Živnostenského zákona. Aj ďalší dedičia zo zákona prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne a to
synovia nebohého maloletý X. L. X. N. Z. oznámili, že budú pokračovať v živnosti dňa 16.10.2006
taktiež v zákonom stanovenej lehote. Súd poukazuje na ustanovenie § 12 ods.1 Živnostenského zákona,podľa ktorého v mene a na účet fyzickej osoby, ktorá z dôvodu nedostatku veku alebo rozhodnutia
súdu nemá plnú spôsobilosť na právne úkony možno živnosť prevádzkovať so súhlasom súdu ak to
navrhne jej zákonný zástupca. Ako vyplynulo zo spisového materiálu Obvodného úradu Martin, odbor

živnostenského podnikania tak maloletí dedičia X. Z., X. Z., N. Z. prostredníctvom svojich zákonných
zástupcov oznámili pokračovanie v živnosti, avšak ani jeden z týchto maloletých dedičov nemal súhlas
súdu na prevádzkovanie živnosti. Zákonní zástupcovia takéto konanie ani nenavrhli.

5. Stranami sporu bola predložená Zmluva o združení, datovaná dňa 17.11.2006, uzavretá medzi

dedičmi po neb. E.. X. Z. a to E. Z., maloletým X. Z., zastúpeným matkou E. Z., E.. F.S. Z., maloletým X.
Z. a maloletým N. Z., obaja zastúpení matkou X.. F. Z.. V zmysle článku IV. - rozhodovania združenia,
sa účastníci dohodli, že sa podieľajú na združení rovnakým dielom. Účastníci ďalej dohodli, že každý
účastník združenia má jeden hlas, čomu zodpovedá 20% pomer k celkovému pomeru hlasov. O
rozhodnutiachhlasujúarozhodnutiamusiabyťprijatéjednohlasne,teda100%hlasov.Špecifikovanéboli
úkony, kedy sa účastníci dohodli, že 100% hlasov je potrebných a to na schvaľovanie účtovnej mesačnej

uzávierky, ročnej účtovnej uzávierky, rozhodovanie o menovaní jednotlivých vedúcich pracovníkov
vrátane pracovnej náplne, rozhodovanie o uzatváraní a skončení odberateľsko-dodávateľských zmlúv,
uzatváranie mandátnych a obdobných zmlúv vrátane ukončenia ich platnosti. V ostatných veciach
bola potrebná väčšina hlasov účastníkov združenia. Zmluva bola uzavretá do právoplatnosti skončenia
dedičského konania po neb. E.. X. Z. (v čase rozhodovania súdu dedičské konanie právoplatne

skončené nebolo).

6. Na pojednávaní, konanom dňa 13.5.2015 žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaná
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrvala na tvrdení, že obidve zmluvy o pôžičke sú neplatné
a preto žiadala žalobu zamietnuť. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že správca dedičstva bol

ustanovený v roku 2007, teda až následne potom, ako boli uzavreté zmluvy o pôžičke a pokiaľ by
žalovaná zamietala premlčanie právnych úkonov, v tomto prípade k premlčaniu dôjsť nemohlo, lebo
nakoľko pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúce, kedy sa v
podstate správca skutočne dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a následne sa na
tento úkor obohatil. Pôžičky boli odovzdané, čo žalovaná nepoprela. Pôžičky podpísal E.. F. Z. ako

pokračovateľ v živnosti obchodné meno E.. X. Z. - D. X..

7. Právna zástupkyňa žalovanej na tomto pojednávaní zotrvala na tvrdení, že v predmete podnikania
nebolooprávneniepodnikaťvoblastiposkytovaniafinančnýchslužiebazatakýtoúkonuzavretiapôžičky
na finančnú hotovosť bol úkon, ktorý prekračoval rámec obvyklého hospodárenia firmy a vyžadoval na

to súhlas k takémuto úkonu súdu, ktorý prejednáva dedičstva. Súhlas daný nebol. Postavenie E.. F.
Z. , ktorý uzatváral zmluvu za firmu E.. X. Z. X. pokladala za neoprávnené disponovanie s predmetom
dedičstva a to vzhľadom ku skutočnosti, že bola uzavretá dohoda medzi dedičmi. Pokiaľ by E.. F. Z. mal
samostatne konať aj za maloleté osoby, takáto dohoda podliehala schvaľovaniu opatrovanského súdu,
k čomu nedošlo. Uvedená dohoda bola uzavretá písomne dňa 17.11.2006, teda krátko predtým, ako

došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke a tieto schválené opatrovanským súdom v zmysle zákona nebola.

8. Žalovaná na tomto pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení k žalobe a opakovane
poukázala na to, že smrťou E.. X. Z. v danej chvíli prišla o výživné na deti, ktoré nemali vyplácané ani
sirotské v danej dobe. E. Z. navrhla, aby si vzala pôžičku. Podľa jej vedomostí pôžičku z firmy si brala aj

ona a E.. F. Z.. Následne bola spravená zmluva o združení. Dohodli sa, že združenie bude zastupovať
E.. F. Z.. Boli toho názoru, že po právnej stránke je to v poriadku. Peniaze si skutočne požičala, dvakrát
po 75.000,--Sk tak, ako boli vyhotovené písomné zmluvy. Peniaze dostala v hotovosti v pokladni firmy.
V zmluvách bolo uvedené aj do kedy je potrebné finančné prostriedky vrátiť. Až po niekoľkých rokoch ju
vyzval na zaplatenie F.. Š., správca dedičstva. V danej dobe ešte dlh nebol splatný. Dlh uznala s tým,

že ho do budúcna splatí. Následne zistila, že majetok v rámci dedičského konania sa prudko znižuje.
Začala komunikovať so správcom F.. Š.. Požiadala, aby bolo zastavené podnikanie firmy, kým dedičia
sa nedohodnú inak, ako sa bude pokračovať ďalej. Nakoľko firma X. podnikala, takže obraty boli, avšak
majetoktejtofirmysaznižoval.Obratybolivysoké,zásobysamíňali.Totobolodôvodom,prečonechcela,
aby deti N. L. X. pokračovali v živnosti a podali žiadosť, že už pokračovať v živnosti nebudú.

X. Žalovaná v priebehu konania ústne na pojednávaní a aj písomne vo svojich vyjadreniach uvádzala,
že finančné prostriedky, ktoré dostala na základe zmlúv o pôžičke v celkovej výške 150.000,-Sk boli
započítané v roku 2006 s pohľadávkou, ktorú mala voči E.. X. Z. vo výške 200.000,-Sk z titulu doplateniavýživného na synov. Uvedené preukazovala prehlásením E.. X. Z. zo dňa 8.12.2004, na základe ktorého
tento prehlásil, že doplatí na výživné na synov maloletého X. a maloletého N. sumu 200.000,-Sk za
obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2004. Sumu mal uhradiť najneskôr do 31.12.2006 do rúk ich matky X..

F. Z.. Prehlásenie mal urobiť otec detí s tým, že konanie, ktoré bolo vedené o zníženie výživného na
maloleté deti následne vzal späť, čo žalovaná taktiež dokladovala súdu listinným dôkazom. Stranám
sporu v priebehu konania bolo uvedené, adresované predovšetkým vo vzťahu k žalovanej, že v súlade
s ustanovením § 76 ods.2 Zákona o rodine, ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné,
proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustných len dohodou. Dohoda

v danom prípade by bola možná, pokiaľ by deti neboli maloleté, ale v čase uzatvárania dohody, na ktorú
poukazovala žalovaná, jej deti boli maloleté a preto v žiadnom prípade by nemohlo dôjsť k započítaniu
pôžičky, ktorú si vzala žalovaná voči výživnému na maloleté deti.

10. Na návrh žalovanej bola vypočutá svedkyňa R. X., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi dňa 23.1.2019
uviedla, že v roku 2007 okolo veľkej noci ju oslovila X.. Z., že vo firme X. odchádza účtovník. Ona

do firmy vstúpila za účelom prevziať účtovníctvo vo firme. V spoločnosti mali zastaralý softvér, bolo
potrebnéurobiťDPH.Dohodlasa,žeDPHurobíaodvediezajedenmesiac.Všetkyúdajemuselanahrať,
aby mohla urobiť DPH, na základe čoho mali kúpiť nový softvér do spoločnosti. Robila veci spätne a
nahrávala počiatočný stav, kde nebola evidovaná podľa nej pohľadávka voči X.. Z.. Nahrať počiatočný
stav v roku 2007 znamenalo nahrať všetky veci nezaplatené do 31.12.2006. Pokiaľ prerobili DPH, bolo

to asi na dvanástich stranách. Išlo o pohľadávky voči firmám, ktoré sa nahrávali jednotlivo. Pôžičky voči
fyzickým osobám sa nenahrávali. Pokiaľ by išlo o pôžičku s rodným číslom, musela by fyzicky zmluvu
vidieť a podľa toho posúdiť, či bude potrebné platiť DPH, alebo išlo naturálne príjmy. Pri nahrávaní
počiatočného stavu dostala od predchádzajúceho účtovníka databázu, ale bolo to nevyhnutné porovnať
s účtovníctvom spoločnosti konkrétne s fyzickými dokladmi. Ohľadne pôžičky by mala táto byť evidovaná

v peňažnom denníku za rok 2006, ktorý sa má archivovať do roku 2017. Teda pokiaľ by boli peniaze
požičané, nestačila len zmluva ale museli by byť zaúčtované a to v peňažnom denníku, len toto bol
doklad vo vzťahu k daňovému úradu. Z výpovede svedkyne teda pre súd vyplynula tá skutočnosť, že v
účtovníctve spoločnosti nemali byť evidované pôžičky vo vzťahu k žalovanej. Správca dedičstva JUDr.
Šoška predložil súdu dňa 18.12.2018 evidenciu pohľadávok (čl. 308), kde boli evidované pohľadávky

voči S.-X.. Z. F.. Išlo o evidenciu pohľadávok za obdobie od 1.1.2006 do 15.12.2018. Pri čísle dokladu,
ktoré uviedol žalobca je dátum vystavenia u prvého 27.11.2006, u druhého 31.12.2010 so splatnosťou
v prvom prípade 28.11.2014, v druhom prípade 27.11.2014 na sumy 2489,54 eura (celkove 4979,09
eura). Uvedený listinný doklad sa t.č. nachádza v účtovníctve spoločnosti podľa vyjadrenia žalobcu a z
neho odvodzoval nárok, ktorý uplatnil v konaní.

11. Pri posúdení zmluvy, uzavretej stranami sporu súd vychádzal z toho, že dedičia až do vyporiadania
dedičstva považujú sa za vlastníkov celého majetku, patriaceho do dedičstva a vstupujú do právnych
úkonov,týkajúcichsaveci,patriacichdodedičstva.Dedičiamalimedzisebouuzavretúzmluvuozdružení
zo dňa 17.11.2006 a to medzi stranami a maloletým X. Z., zastúpeným matkou E. Z., E. Z., E.. F.

Z., X. X. Z., X. N. Z., títo boli zastúpení matkou X.. F. Z.. V zmysle článku IV. zmluvy o združení sa
účastníci dohodli, že sa podieľajú na združení rovnakým dielom. Každý z nich mal jeden hlas, čomu
zodpovedalo ich percento k pomeru hlasov, teda k 100%. V špecifických veciach si označili, ktoré veci
musia byť prijaté jednohlasne. V ostatných veciach bola potrebná väčšina hlasov účastníkov združenia.
Dedičia teda po nebohom E.. X. Z., pokiaľ išlo o jeho živnosť, prihlásili sa k živnosti a dohodli si

spôsob konania medzi nimi samými. Z dedičstva po nebohom bola vyplatená suma na základe dvoch
zmlúv a to jednej zo dňa 26.11.2006 a druhej zo dňa 27.11.2006 vo výške 75.000,-Sk (2x). Na zmluve
boli podpísaní na strane veriteľov E.. F. Z. L. E. Z. a na strane dlhujúcich bola podpísaná X.. F. Z..
Nesporné bolo, že tieto finančné prostriedky boli X.. F. Z. vyplatené, preukázateľne podpísala prevzatie
na pokladničných lístkoch. Uvedené finančné čiastky prevzala, podpísala dohodu o poskytnutí pôžičky a

ospôsobevrátenia.Tietopôžičkynebolischvaľovanézamaloletédetisúdom,takakonebolschvaľovaný
vstup do živnosti na strane maloletých detí nebohého E.. F. Z.. Uvedené zmluvy o pôžičkách, ktoré
boli poskytnuté zo živnosti nebohého E.. F. Z., podľa vyjadrenia strán sporu boli finančné prostriedky
vyplatené v hotovosti a to X.. Z.. Súd skúmal, či sú splnené zákonom predpísané náležitosti nakladania
s dedičstvom, ako aj nakladania s majetkom maloletých dedičov. Všetky úkony, ktoré boli robené za

maloletédetivovzťahuktomutodedičstvumalibyťschvaľovanésúdomapotombybolomožnépovedať,
že s majetkom sa nakladalo zákonným spôsobom.
Spôsob nakladania dedičov s majetkom poručiteľa v čase do skončenia právoplatného rozhodnutia o
dedičstve nezodpovedal zákonným podmienkam, pretože dedičia mali nakladať s majetkom v zmysledohodnutých pravidiel podľa dohody, ktorú podpísali dňa 27.11.2006 a takýmto spôsobom mali nakladať
s majetkom poručiteľa do právoplatného skončenia rozhodnutia vo veci, keď bude upravené ich právne
postavenie ako dedičov. Pokiaľ požičiavali finančné prostriedky z dedičstva tretej osobe, aj keď v

danom prípade to bola matka dedičov, podľa názoru súdu nemožno hovoriť, že išlo o zákonný postup
nakladaniasmajetkomvdedičstve, požičaniefinančnýchprostriedkovnebolopredmetomhospodárenia
so živnosťou. Zvýrazňujúc základné skutočnosti, dedičia, ktorí podpisovali zmluvy o pôžičke pre X.. Z.
nemohli samostatne nakladať s dedičstvom (bez súhlasu ostatných dedičov). Konali aj v rozpore so
dohodou uzavretou medzi dedičmi (zo dňa 27.11.2006). Ak by právny úkon - zmluvu o pôžičke uzatvárali

maloletí dedičia, bolo by to možné len so súhlasom súdu.
Pokiaľ boli posudzované zmluvy o pôžičke podľa zákonných ustanovení, súd musel konštatovať, že v
prípade, že v konaní je viac dedičov a pred skončením dedičského konania nakladali s vecou, ktorá je
predmetom dedenia a teda pôžičku poskytol iba jeden resp. dvaja dedičia, ide o právny úkon, ktorý je v
rozpore s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho takýto právny úkon je neplatným
právnym úkonom v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody, úžitky a nakladať s ním.

13. Pretože uzavretie zmluvy o pôžičke nespĺňalo uvedené zákonné ustanovenia, nebolo uzavreté v

súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami vo vzťahu k maloletým dedičom nebol zabezpečený
súhlas súdu a to ani v prípade prihlásenia sa do živnosti, ani nakladania s dedičstvom. Zmluvy o
pôžičkách boli teda posúdené ako neplatné právne úkony, na základe čoho si nemohol uplatniť žalobca
svoj nárok týmto titulom. Nesporné však bolo, že finančné prostriedky žalovaná prevzala, podpísala,
avšak nárok žalobcu by mohol byť posudzovaný len ako vydanie bezdôvodného obohatenia. O týchto

právnych úkonoch, o zmluvách o pôžičke dozvedel žalobca v roku 2007 pokiaľ preberal účtovníctvo
živnosti ako správca dedičstva v roku 2007. Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania
uplatneného nároku žalobcom v súlade s ustanovením § 107 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
na jeho úkor sa obohatil.

15. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď

k nemu došlo.

16. Pretože žaloba žalobcom bola podaná 18.12.2014, bolo nesporné, že v danom prípade uplynula
subjektívna aj objektívna premlčacia lehota so zdôraznením tej skutočnosti, že správca živnosti prevzal
účtovníctvo živnosti už v roku 2007, kedy nesporne vedel o tom, že je tam evidovaná zmluva o pôžičke.

Táto skutočnosť bola správcom aj súdu predložená v písomnej listine. Na základe uvedeného bola
žaloba žalobcu zamietnutá.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 155 ods.1 Civilného sporového poriadku a
žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, priznal uplatnenú náhradu účelne vynaložených trov konania

v rozsahu 100%, s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.