Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207291
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414207291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: J. K., X..
XX.XX.XXXX, L. Z. J. V. XX, D., zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, Prešov, proti
žalovanému: A.. H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. U. XXXX/X, L., zastúpený: Advokátska kancelária Lalíková,
s.r.o., so sídlom Radlinského 27, Bratislava, IČO: 47 254 564, o zaplatenie 4.100 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súd Bratislava IV zo dňa 25. mája 2016 č.k. 22C
130/2014-90 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v zamietajúcej časti

týkajúcej sa vzájomného návrhu žalovaného p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol vzájomný návrh žalovaného zo dňa 30.9.2015.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 5.100 Eur od 18.06.2011 do 26.04.2012, úrokom z omeškania vo výške 9,25%

ročne zo sumy 1.100 Eur od 27.04.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne
zo sumy 3.000 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy
3.000 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania
(náhradu trov konania) vo výške 278,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 2.017,46 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.171,48 Eur (pozostávajúcej z
poskytnutej pôžičky vo výške 4.100 Eur a poplatku za spísanie zmluvy na notárskom úrade vo výške
71,48 Eur) spolu so zmluvnou pokutou z omeškania 0,05% denne z nesplatenej pôžičky, zákonným
úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.5.2011 žalovanému
na základe zmluvy o pôžičke z toho istého dňa požičal sumu 5.100 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť
do 30 dní od podpisu zmluvy. Dňa 26.4.2012 žalobca svojim podpisom na zmluve o pôžičke potvrdil,
že prijal od žalovaného čiastočnú úhradu pôžičky vo výške 4.000 Eur. Dňa 22.5.2012 žalovanému na

základe zmluvy o pôžičke spísanej u notára požičal sumu 3.000 Eur s dohodnutou dobou splatnosti
do 18.5.2013. Žalovaný mu v dohodnutej dobe poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, na telefonické
výzvy nereagoval.3.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedol,žežalobca
ako zamestnanec spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o., bol sním, ako konateľom spoločnosti RENOM-
STAVBY, s.r.o., dohodnutý, že potrebný materiál uhradí z vlastných zdrojov, ktoré mu spoločnosť na

základe pokladničných dokladov následne vyúčtuje a vzájomne sa vyrovnajú. Z uvedeného dôvodu
uzavrel uzavreli zmluvu o pôžičke (uzatvorenú na notárskom úrade). Tvrdil, že k reálnemu odovzdaniu
finančných prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo, v dôsledku čoho právny vzťah z pôžičky ani
nevznikol.Žalobcaanižiadnyspôsobomnepreukázal,žebymuskutočnefinančnéprostriedkyodovzdal.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vôbec nepoprel
podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, na podklade ktorej prevzal od neho pôžičku vo výške 5
100 Eur, rovnako nepoprel ani vrátenie čiastočného plnenia vo výške 4 000 Eur dňa 18.5.2011. Žalovaný
nenamietol ani podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012 vo forme notárskej zápisnice, v ktorej
výslovne vyhlásil, že od žalobcu prevzal sumu 3000 Eur. Zároveň žalobca vzal v časti notárskeho
poplatku vo výške 71,48 Eur žalobu späť a žiadal, aby súd aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

4 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5100 Eur od 18.6.2011 do
26.4.2012, zo sumy 1 100 Eur od 27.4.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne
zo sumy 3.000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne zo sumy 3
000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia a zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov konania, ktorú zmenu
žalobného petitu žalobcu súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní konanom dňa 23.3.2016.

5.Súdprvejinštancievykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,žalovaného,svedkyneĽ.Y.avykonaním
listinných dôkazov ako zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, notárskou zápisnicou zo dňa 22.5.2012, zn.
N 288/2012, NZ 18098/2012, kópiou dokladu o zaplatení notárskeho poplatku vo výške 71,48 Eur zo
dňa 22.5.2012, výpisom z účtu žalobcu.

6. Z výpovede žalobcu zistil, že suma, ktorá je predmetom pôžičky nebola odovzdaná žalovanému na
notárskom úrade pri podpise tejto zmluvy, ale tieto peniaze žalovanému odovzdal skôr asi 4 dni pred
podpisom tejto zmluvy. Odovzdanie prebehlo vo firme, bez prítomnosti svedkov. V čase podpisu zmluvy
o pôžičke si bol vedomý problémov spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o. Peniaze však žalovanému

požičiaval súkromne, neuviedol mu účel, na ktorý si peniaze požičiaval. Chcel byť uistený, že žalovaný
mu peniaze vráti, preto požadoval spísanie notárskej zápisnice. Peniaze poskytol žalovanému z dôvodu,
že ho o ne požiadal, mali medzi sebou veľmi dobré vzťahy a žalovaný ho uisťoval, že mu peniaze vráti.
Za spoločnosť, kde bol zamestnaný uhradil niekedy kúpnu cenu za materiál, ale tieto peniaze mu hneď
boli v kancelárii vyplatené.

7. Podľa výpovede žalovaného prvú zmluvu vôbec nepopieral, uzatvárali ju v jeho kancelárii firmy ako
konateľa. Požičiaval si to ako súkromná osoba. Nakoľko firma nemala peniaze na prevádzku, opýtal
sa žalobcu, či nemá nejaké voľné peniaze, a keďže si dôverovali, tak mu ich aj požičal. V čase, keď
táto situácia vznikla, riešil zložité životné aj pracovné problémy, nakoľko firma sa v dôsledku druhotnej

platobnej neschopnosti stala insolventnou. Snažil sa to riešiť návrhom na reštrukturalizáciu, tá však bola
zamietnutá a bol vyhlásený konkurz. V tom čase bol ako konateľ firmy stále atakovaný inými firmami a
veriteľmi, kupoval rôzny materiál, aby mohli pokračovať v činnosti. Žalobca ho o takéto služby nežiadal,
nevedel ani rozsah, ani bločky, ktoré boli predkladané na úhradu neparafoval, ani ich nedával účtovníčke
do účtovníctva. Pokiaľ ide o zvyšok peňazí z prvej pôžičky (vo výške 1 100 Eur), tieto nemohol uhradiť,

nakoľko sa firma dostala do konkurzu a on nemal z čoho žiť. Odkedy sa zamestnal, tak si viacerí ľudia
voči nemu uplatňujú nároky a vymáhajú prostredníctvom exekútora.

8. Z výpovede svedkyne Ľ. Y. zistil, že vedela o tom, že žalobca požičal žalovanému peniaze. Svedkom
tohonebola,vietolensprostredkovane,anisinepamätá,žebyotomúčtovala,tedažebytiepeniazeboli

poskytnuté spoločnosti. Nevedela uviesť, či zamestnanci firmy kupovali materiál za vlastné peniaze, jej
ako účtovníčke sa dostali len bločky, finančné veci si riešili s pánom H.. Keďže bola externá účtovníčka,
chodila do firmy 3x do týždňa, takže tam nebola každý deň. Mala k dispozícii pokladničku, ktorá bola v
kancelárii, keď prišli za ňou, že potrebujú preplatiť bločky, tak ich preplatila. Ona tie finančné prostriedky
neriešila. Úplne dopodrobna nevedela povedať ktoré bločky preplácala. Žalobca jej niekedy predkladal

bločkyzamateriál.To,čitozaplatilzvlastnýchprostriedkovneriešila.Malkdispozíciiautoavedela,žejej
predkladal účty za pohonné hmoty. Nevedela uviesť od koho sa dozvedela, že žalobca požičal peniaze
žalovanému, ani to, kedy malo dôjsť k uskutočneniu pôžičky. Nebola informovaná o výške pôžičky, ani či
tých pôžičiek bolo viac. Pre žalovaného pracovala na základe zmluvy o dielo - o vykonaní účtovníctva. Vzmluvnom vzťahu bola so spoločnosťou RENOM-STAVBY, s.r.o. Doklady, ktoré dostala na zaúčtovanie
aj zaúčtovala, aj tie, ktoré predkladali zamestnanci. Nepamätala si ani, že by ju o tom informoval pán
H.. Či žalobca poskytol pôžičku žalovanému alebo spoločnosti nevedela uviesť, musela by sa pozrieť

do účtovníctva, či o tom účtovala ako o záväzku spoločnosti. Ak jej niekto predložil bločky a povedal,
že ich potrebuje preplatiť, tak mu ich preplatila. Nenastala situácia, že by niektorý doklad predložený
zostal nepreplatený. Peniaze do pokladničky mohol dávať iba žalovaný, nakoľko iba on mal prístup k
bankovému účtu spoločnosti. Z pokladničky potom peniaze vyplácala ona. Zdalo sa jej, že bločky neboli
podpísané žalovaným. Platil taký úzus, že bločky, ktoré jej boli predložené na preplatenie, preplatila bez

toho, aby si to overila u konateľa spoločnosti. Hotovostné bločky neboli vo vysokých sumách pokiaľ si
pamätala. Materiál, ktorý sa nakupoval vo väčšom množstve sa väčšinou riešil cez faktúry.

9. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18.5.2011
Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 5 100 Eur. Žalovaný sa
zaviazalvrátiťposkytnutúpôžičkudo30dníodpodpisuzmluvy.Napredmetnejzmluvejerukoudopísaná

poznámka „týmto prehlasujem, že som 6.4.2012 prijal čiastočnú úhradu pôžičky od dlžníka vo výške 4
000 €“ a pod ňou je podpísaný žalobca. Dňa 22.5.2012 žalobca a žalovaný uzavreli formou notárskej
zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave, Trnavská cesta 1 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
poskytnutie sumy 3 000 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi túto sumu do 18.5.2013. Žalovaný v
notárskej zápisnici vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal a zaväzuje sa splatiť

predmetnú pôžičku v dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci
zmluvy si dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05%
denneznesplatenejpôžičkyavprípadesomeškaniasvrátenímpôžičkyveriteľoviriadneavčasjeveriteľ
oprávnený požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Z potvrdenia
ošetrujúceho lekára zo dňa 19.6.2013, vydaného na žiadosť žalovaného, zistil, že žalovaný bol v čase

od 14.3.2012 do 24.5.2012 práceneschopný, pričom od 20.3.2012 do 3.4.2012 bol hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla v konaní vypočuť ešte A.. H. H., ktorý
mal vypovedať k tomu, že žalobca predkladal bločky a žiadal vyplatiť za ne peniaze. Súd prvej inštancie
upustil od vykonania tohto dôkazu vzhľadom na hospodárnosť konania a aj skutočnosť, že výpoveď
svedka v tomto smere nepovažoval za podstatnú, nakoľko mal za to, že skutkový stav na základe

vykonaného dokazovania bol dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci.

10. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 4, § 36 ods. 4, § 46 prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok), § 134 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), § 3 nariadenia č.

87/1995 Z.z.

11. Uviedol, že pokiaľ ide o podanie právnej zástupkyne žalovaného označené ako vzájomný návrh,
toto podanie vyhodnotil ako obranu žalovaného proti podanému návrhu. Vzájomný návrh totiž nie
je prípustný v prípadoch, keď predmet konania vymedzený vzájomným návrhom bude k doposiaľ

prejednávanému predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. Konštatoval, že žalovaný v posudzovanej
veci uplatnil vzájomný návrh spočívajúci v určení, že zmluva o pôžičke spísaná na notárskom úrade je
neplatná, uzavretá z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Týmito námietkami sa však
konajúci súd musel zaoberať a vyriešiť si ich ako predbežné otázky v konaní. Vzhľadom na uvedené
vzájomný návrh žalovaného zamietol.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 18.5.2011
vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to uzavretím Zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5 100 Eur a žalovaný sa tieto
prostriedky zaviazal uhradiť do 30 dní od podpisu zmluvy. Z písomného dodatku na uvedenej zmluve,

podpísaného žalobcom vyplýva, že žalobca dňa 26.4.2012 prijal od žalovaného čiastočnú úhradu
pôžičky vo výške 4 000 Eur. Následne dňa 22.5.2012 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným, ktorí uzavreli formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave, Trnavská cesta
1, pred E.. J. Ž., notárskou kandidátkou, zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy
3 000 Eur. V zmluve sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 18.5.2013. Žalovaný v

notárskej zápisnici vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal a zaväzuje sa splatiť
predmetnú pôžičku v dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci
zmluvy si dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05%denne z nesplatenej pôžičky a v prípade omeškania s vrátením pôžičky veriteľovi riadne a včas je veriteľ
oprávnený požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

13. Konštatoval, že pokiaľ ide o prvú zmluvu o pôžičke, túto žalovaný nespochybňoval a nerozporoval,
ani výšku žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k uvedenej zmluve. Preto žalobu žalobcu v časti
zaplatenia 1 100 Eur (zvyšnej istiny zo zmluvy o pôžičke) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 5 100 Eur od 18.6.2011 do 26.4.2012 považoval za dôvodnú. Uviedol tiež, že zmluva
o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice je v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou

listinou. Verejná listina je skúmaná predovšetkým z hľadiska jej pravosti, t.j. či bola vydaná súdom
alebo iným príslušným orgánom, v medziach jeho právomoci a v predpísanej forme. Dospel tak k
záveru, že notársku zápisnicu vydal notársky kandidát v rámci výkonu svojej činnosti, v medziach svojej
právomoci, pričom notárska zápisnica spĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku.
Zároveň konštatoval, že pravosť listiny v konaní žalovaný vôbec nespochybňoval a že s ohľadom na
ust. § 134 O.s.p. sa prezumuje pravdivosť takejto listiny, pokiaľ sa v konaní vykonaným dokazovaním

nepreukáže opak, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti popierajúce pravdivosť
notárskej zápisnice.

14. Vo vzťahu k druhej zmluve o pôžičke spísanej na notárskom úrade sa súd prvej inštancie zaoberal
aj otázkou platnosti tohto právneho úkonu s ohľadom na námietky žalovaného. Vyslovil, že pre platnosť

právneho úkonu je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka nevyhnuté, aby právny úkon bol urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Z notárskej zápisnice o úkone zo dňa 22.5.2012 vyplýva, že
pred notársku kandidátku sa dostavili účastníci J. K. (žalobca) a A.. H. H. (žalovaný), ktorí vyhlásili, že sú
plne spôsobilí na právne úkony a po preukázaní osobnej totožnosti z občianskych preukazov požiadali
notársku kandidátku, aby do notárskej zápisnice spísala vyššie uvedenú zmluvu o pôžičke. Na záver

notárskej zápisnice účastníkom notárska kandidátka zápisnicu prečítala a títo ju na znak súhlasu s jej
obsahomvlastnoručnepodpísali.Uviedol,ževzhľadomnauvedenénemaldôvodpochybovaťoplatnosti
tohto úkonu, pričom sám žalovaný v rámci svojho výsluchu potvrdil, že túto notársku zápisnicu podpísal.
Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že túto zápisnicu spísal v tiesni a za nevýhodných podmienok,
žalovaný tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Potvrdenie ošetrujúceho lekára o jeho

dočasnej práceneschopnosti a hospitalizovaní na psychiatrickom oddelení žiadnym spôsobom tieto
jeho námietky nepreukazuje. Z uvedeného potvrdenia nie je zrejmé v akej ambulancii (kde presne)
a s akou diagnózou bol žalovaný hospitalizovaný a či táto diagnóza mala vplyv na jeho spôsobilosť
na právne úkony. Rovnako z potvrdenia nie je zrejmé, či žalovaný trpel psychiatrickou diagnózou aj
v čase podpisovania predmetnej notárskej zápisnice. K tvrdeniu žalovaného, že peniaze zo zmluvy o

pôžičke nikdy neprevzal, poukázal najmä na predmetnú notársku zápisnicu, v ktorej je uvedené: „Dlžník
A.. H. H. vyhlasuje, že uvedenú sumu vo výške 3.000 Eur od veriteľa J. K. prijal a zaväzuje sa splatiť
predmetnú pôžičku veriteľovi v dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013...“ Skutočnosť, že žalovaný
prevzal finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke potvrdzuje aj výpoveď žalobcu v konaní, pričom sám
žalovaný prejavil súhlas s textom notárskej zápisnice, obsahom ktorej bolo aj vyhlásenie o prijatí sumy

vo výške 3000 Eur svojim podpisom na nej, ktorý nespochybnil.

15. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že zmluvu o pôžičke spísal len preto, lebo mu žalobca tvrdil, že
mu dlží na bločkoch sumu 3 000 Eur, túto skutočnosť nemal za preukázanú. Poukázal aj na výpoveď
svedkyne, že ak jej aj žalobca predložil nejaké bločky na preplatenie, tieto mu vždy preplatila a žiadny

nepreplatený bloček nezostal a že na preplatenie jej boli predkladané hotovostné bločky na nízke sumy.
Pokiaľ sa kupoval materiál vo väčšom množstve, jeho kúpa sa riešila cez faktúry. Aj v prípade, ak by
bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu žalobca tvrdil, že mu dlží sumu 3 000 Eur na bločkoch, a preto
podpísal notársku zápisnicu, poukázal na skutočnosť, že žalovaný si peniaze požičal ako súkromná
osoba, nie ako konateľ spoločnosti RENOM-STAVBY, s.r.o., preto za vrátenie tejto pôžičky zodpovedá

ako súkromná osoba. Nie je preto podstatný účel, za ktorým si tieto finančné prostriedky od žalobcu
požičal. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie žalobu žalobcu aj v časti vyplývajúcej z druhej
zmluvy o pôžičke za dôvodnú, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 000 Eur.

16. Súd prvej inštancie tiež vyslovil, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov

záväzkov, je to dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je žalovaný ako dlžník povinný zaplatiť žalobcovi ako
veriteľovi v tomto prípade, nakoľko si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez
ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad
nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti.17. Žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne súd prvej inštancie považoval za
primeranú, a preto zaviazal žalovaného aj na jej zaplatenie. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne

žalovaného, že v zmysle notárskeho poriadku ak je v rámci notárskej zápisnice dohodnutá zmluvná
pokuta, táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť notárskej zápisnice, konštatoval, že takéto ustanovenie
sa v Notárskom poriadku nenachádza. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do
omeškania, súd prvej inštancie ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu
úrokov z omeškania. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z., a to vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.100 Eur od 18.6.2011 do 26.4.2012, úrokov z omeškania vo
výške 9,00% ročne zo sumy 1 100 Eur od 27.4.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 3 000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia. Nevyhovel návrhu v časti uplatnených úrokov
z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 1 100 Eur od 27.04.2012 do zaplatenia z dôvodu, že ku
dňu omeškania bola úroková sadzba 1,00% + 8 percentuálnych bodov, a teda žalobca mal nárok na
úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1 100 Eur od 27.04.2012 do zaplatenia a nie úroku

z omeškania vo výške 9,25% ročne tak, ako si uplatnil.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.017,46 Eur a náhradu iných
trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 278,50 Eur. Uviedol, že

žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2 252,61 Eur, pričom vychádzal z hodnoty
sporu 4 100 Eur + 3.741,25 Eur - 5 násobok ročného plnenia zmluvnej pokuty. Trovy si uplatnil za 5
úkonov právnej služby, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 26.8.2015, 2. stanovisko k vyjadreniu
odporcu 7.9.2015, účasť na pojednávaní 2.10.2015, 23.3.2016 s 25.5.2013 a to za jeden úkon 198,08
Eur (151,05 Eur + 1/3 zo 141,09 Eur) spolu 990,40 Eur + režijný paušál. Zároveň si uplatnil aj náhradu

cestovných výdavkov 3x cesta Prešov - Bratislava a späť pri hodnote jednej cesty za jednu osobu 18,80
Eur, spolu 112,80 Eur a náhradu za stratu času vo výške 1 107,08 Eur. Pokiaľ ide o navrhovateľom
uplatnené trovy z hodnoty sporu 4100 Eur + 3 741,25 Eur - 5-násobok ročného plnenia zmluvnej pokuty
súd prvej inštancie poukázal na ust. § 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa

za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,
hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom
súdneho sporu. Pri začatí sporu hodnota pohľadávky predstavovala sumu 4 100 Eur. K tejto nie je možné
pripočítavať príslušenstvo. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,

táto by sa podľa neho vzťahovala napríklad na určenie trov právneho zastúpenia pri takom opakovanom
plnení ako je výživné, nie však zmluvná pokuta, ktorá tvorí len príslušenstvo pohľadávky. Preto pri určení
hodnoty úkonu vychádzal z hodnoty pohľadávky - teda istiny vo výške 4.100 Eur, pričom za jeden úkon
mohol priznať 151,05 Eur. Pokiaľ ide o zvýšenie tarifnej sadzby podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. žalobca použitie tohto ustanovenia bližšie neodôvodnil, pričom v predmetnej veci nedošlo k spojeniu

dvoch vecí, ktoré by odôvodňovali použitie uvedeného ustanovenia. Náhradu trov právneho zastúpenia
vyčíslil a priznaná v zmysle § 9, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3,
§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších právnych predpisov.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť a ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uviedol, že počas konania nepoprel existenciu pôžičky, ktorá mu bola žalobcom
poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, avšak bolo sporné poskytnutie pôžičky na
základe zmluvy o pôžičke spísanej vo forme Notárskej zápisnice N 288/2012, ktorú mu žalobca nikdy

neposkytol. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca mu mal pôžičku v sume 3
000Eurposkytnúťštyridnipredpodpisomnotárskejzápisnice,avšakkreálnemuodovzdaniufinančných
prostriedkov zo strany žalobcu nikdy nedošlo a z tohto dôvodu považoval zmluvu o pôžičke spísanú vo
forme notárskej zápisnice za neplatný právny úkon a necíti sa ňou byť viazaný. Poukázal na to, že k
uzavretiu Notárskej zápisnice došlo dňa 22.5.2012, teda približne mesiac po tom, ako žalobcovi uhradil

4 000 Eur z titulu vrátenia pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, pričom v zmysle
Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011 bola táto pôžička splatná dňa 18.6.2011 a aj napriek jeho meškaniu
s úhradou dlžnej sumy na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.5.2011, resp. jej nesplateniu v celom
rozsahu, mu mal žalobca poskytnúť pôžičku v sume 3 000 Eur. Uviedol, že žalobca v konaní doložilvýpis z účtu, ktorým dokazoval, že disponoval úsporami, ktoré mu poskytol a mali byť jeho jedinými
úsporami, nemal iný pracovný pomer okrem práce vodiča - zásobovača, ktorú vykonával pre spoločnosť
RENOM STAVBY, s.r.o., prečo by mu potom opätovne poskytoval pôžičku, aj napriek tomu, že prvú

pôžičku mu nesplatil v celom rozsahu, pričom finančné prostriedky, ktoré mu poskytol na základe Zmluvy
o pôžičke zo dňa 18.5.2011, boli jeho jedinými úsporami. S poukazom na ust. § 657 Občianskeho
zákonníka namietal reálne poskytnutie finančnej pôžičky žalobcom, keď k odovzdaniu mu sumy 3 000
Eur žalobcom nikdy nedošlo. Zotrval na tom, že zmluvu o pôžičke vo forme notárskej zápisnice zo dňa
2.5.2012 podpisoval v čase, kedy prechádzal nepriaznivým obdobím spôsobeným najmä finančnými

problémami spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., a jej spísaniu predchádzalo tvrdenie žalobcu, že pre
spoločnosť RENOM STAVBY, s.r.o., ktorej bol konateľom a spoločníkom, kúpil tovar za svoje finančné
prostriedky a tie mu neboli zamestnávateľom preplatené. Z dôvodu zachovania dobrých vzťahov a
najmä z dôvodu naliehania zo strany žalobcu, pristúpil k podpisu Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012. aj
napriekskutočnosti,žemužalobcanikdytietofinančnéprostriedkyneposkytol.Nestotožnilsasnázorom
súdu prvej inštancie o platnom právnom úkone týkajúcom sa Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012.

Aj keď Notárska listina má povahu verejnej listiny, ako uviedol súd prvej inštancie, ale vzhľadom na
ním uvádzané okolnosti trpí podľa neho vadou, na základe ktorej nie je možné z danej zmluvy plniť,
keď na základe ust § 37 ods. 2 Obč. zák. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný. Opätovne poukazoval na to, že k reálnemu odovzdaniu mu peňažných prostriedkov žalobcom,
nedošlo, z ktorého dôvodu považoval túto zmluvu o pôžičke za neplatnú, pretože nakoľko k takémuto

odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde, medzi stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Ako dlžník
s predmetom pôžičky nikdy reálne nedisponovala tento voľne ani neužívala tiež vlastnícke právo k
príslušnej sume peňažných prostriedkov ako predmetu pôžičky nenadobudol. Uviedol tiež, že vo svojej
výpovedi uviedol, že v čase spísania notárskej zápisnice bol v zlom psychickom stave v dôsledku ťažkej
sociálnej situácie spôsobenej finančnými problémami spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., ktorej činnosť

bola jediným zdrojom jeho príjmu a nakoľko žalobca na neho naliehal, aby situáciu nepreplatených
blokov za tovar vyriešili, pristúpil k podpísaniu Zmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice zo dňa
22.5.2012. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 2.10.2015 navrhol vypočuť ako svedka A.. H. H. za
účelom preukázania jeho tvrdení o reálnom neposkytnutí pôžičky, nakoľko pred podpisom predmetnej
zmluvyopôžičkehotentoinformoval,žežalobcabudeodnehopožadovaťúhradupeňazízakúputovaru

pre spoločnosť RENOM STAVBY, s.r.o., a že malo ísť o vyššiu sumu. Ako vyplýva aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie svedeckú výpoveď A.. H. nepripustil, pričom táto svedecká
výpoveď mohla objasniť skutkové okolnosti rozhodujúce pre toto konanie.

20. Žalobca podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v časti trov

konania a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti trov konania zmeniť a priznať
mu nárok na náhradu trov konania vo výške 278,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2 252,61
Eur a tiež náhradu rov odvolacieho konania vo výške 107,62 Eur, nesúhlasiac s výškou náhrady trov
konania a právneho zastúpenia súdom prvej inštancie, keďže mal vo veci nepatrný neúspech v časti
úrokov z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1 100 Eur od 27,4.2012 do zaplatenia mal podľa

neho rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 OSP a nie podľa § 142 ods. 1 OSP. Vytýkal tiež, že súd prvej
inštancie pri určovaní tarifnej odmeny uviedol, že pri začatí sporu predstavovala hodnota pohľadávky
sumu 4 100 Eur a k tejto nie je možné započítať príslušenstvo, ktorým je podľa neho aj zmluvná pokuta
a preto vychádzal z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 151,05 Eur zvýšenie tarifnej
sadzby podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nevzhliadol. Uviedol, že už vo svojej žalobe, teda

na začiatku konania a aj v čase, kedy mu začal jeho právny zástupca prevzal právne zastúpenia začal
poskytovať právne služby, uplatňoval nielen istinu 4 100 Eur s príslušenstvom, ale aj zmluvnú pokutu
vo výške 0,05 % denne zo sumy 3 000 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia v súlade s čl. IV zmluvy o
pôžičketodňa22.5.2012spísanejvoformeNotárskejzápisnice.Uviedol,žezmluvnápokutapredstavuje
zabezpečovací prostriedok pre hlavný záväzok a osobitný samostatne žalovateľný nárok. Zmluvná

pokuta nie je podľa neho príslušenstvom pohľadávky ako to posúdil súd prvej inštancie. Ustanovenie §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka taxatívne vymenúva, čo sa považuje za príslušenstvo pohľadávky,
pričom sa tam zmluvná pokuta neuvádza. Zmluvná pokuta je v zmysle § 544 Obč. zák. samostatný
zabezpečovací inštitút, ktorý si na rozdiel od úroku z omeškania vznikajúci ako nepriaznivý právny
dôsledok pri omeškaní musia zmluvné strany vrátane jeho výšky. Namietal tak výšku tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby.

21. Vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolaním žalovaného, t.j. v jehoprvom a druhom výroku ako vecne správny potvrdiť a v ním napadnutej časti týkajúcej sa trov konania
zmeniť a priznať mu ním vyčíslenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia a priznať mu
aj náhradu trov odvolacieho konania. Považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a stotožnil sa

s názorom súdu prvej inštancie, že reálne odovzdanie peňažných prostriedkov na základe druhej
zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012 bolo v tomto konaní nepochybne preukázané, a to predovšetkým
viacnásobným výslovným vyhlásením žalovaného o prijatí sumy vo výške 3 000 Eur od žalobcu v
notárskej zápisnici o pôžičke zo dňa 22.5.2012, kde bol podpis žalovaného úradne osvedčený a svoj
podpis na nej nepoprel. Poukázal na ust. § 36 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. a na to, že žalovanému

sa v konaní ničím nepodarilo opak obsahu tejto notárskej zápisnice preukázať, čo sa prejavilo v jeho
neúspechu v konaní. Hypotetizovanie žalovaného, prečo mu opätovne požičal peniaze po tom, keď
mu ešte nevrátil celú prvú pôžičku, považoval za irelevantné, Žalobca mal za to, že v konaní riadne
preukázal, z akého dôvodu poskytol žalovanému druhú pôžičku, ako, kde a kedy došlo k odovzdaniu
samotných peňazí a tiež, odkiaľ mal potrebné peňažné prostriedky. Žalovanému dôveroval, pretože v
tom čase pre neho vykonával prác, tento ho o peniaze požiadal a opakovane ho uisťoval, že ich reálne

vráti. Zároveň vrátenie mu peňazí žalovaným z prvej pôžičky mesiac pred poskytnutím druhej pôžičky
preukazuje že disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami aj na poskytnutie druhej pôžičky
žalovanému.Zaoddialeniepovinnostižalovanéhovráteniamupeňazípovažovalajjehotvrdenie,žesíce
podpísal notársku zápisnicu o zmluve o pôžičke zo dňa 22.5.2012 len pre zachovanie dobrých vzťahov.
Išlo by podľa neho o nelogický postup žalovaného, ktorý bol dlhoročným skúseným podnikateľom, prijal

už viacerí pôžičky a úvery, oproti nemu, pracujúcemu ako zamestnanec a s poskytovaním pôžičiek
nemal skúsenosti. V konaní tiež podľa žalobcu nebolo preukázané, že tvrdenie žalovaného, že peňažné
prostriedky neboli poskytnuté žalovanému, ale obchodnej spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., čo
naďalej popiera. Toto tvrdenie žalovaného nebolo preukázané ani výpoveďou žalovaným navrhnutej
svedkyne Ľ.. Y.. K argumentácii žalovaného v odvolaní o neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu, že

notársku zápisnicu podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, o čom priložil aj doklad
lekársku správu, poukázal na to, že túto argumentáciu použil žalovaný prvýkrát až v podaní zo dňa
30.9.2015,tedarokapolpozačatísúdnehokonania.Uviedol,žezlekárskejsprávydoloženejžalovaným
pritom nevyplývajú žiadne všeobecné zdravotné ťažkosti vo vzťahu k uskutočňovaniu právnych úkonov,
resp. k jeho prípadnému obmedzeniu alebo pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, ani o konkrétnych

zdravotných problémoch žalovaného v rozhodnom čase kedy prevzal pôžičku a podpísal notársku
zápisnicu. Mal za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne poukázal aj na ust. § 36 ods.
4 zákona č. 323/1992 Zb., v zmysle ktorého notár pri spisovaní notárskej zápisnice o právnom úkone
osobitne upozorní účastníkov tohto právneho úkonu o platných podmienkach, dohodnutých v zmluve, v
danom prípade v zmluve o pôžičke. Poukázal tiež na to, že žalovaný v tomto období zvládol podstúpiť

značne náročné procesy reštrukturalizácie a konkurzu obchodnej spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o.,,
ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. Pokiaľ by sa tak pripustila argumentácia žalovaného,
potom by boli aj tieto ním vykonané úkony neplatné. Námietku žalovaného o nevykonaní dokazovania
výsluchom ním navrhnutého svedka A.. H. nemal za dôvodnú, nakoľko skutkový stav veci bol spoľahlivo
zistený, pričom výpoveď svedka ktorý nebol prítomný ani pri odovzdávané peňazí, ani pri spísaní

notárskej zápisnice, považoval za nehospodárne V notárskej zápisnici strany sporu výslovne potvrdili,
že im bola notárska zápisnica prečítaná a vysvetlená, že ju úplnú a správnu schválili a na znak súhlasu
s jej obsahom ju vlastnoručne podpisujú.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu

žalovaného v časti týkajúcej sa trov konania a k jeho vyjadreniu k jeho odvolaniu sa pridržiaval svojho
odvolania a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zotrval na svojom tvrdení, že zo strany žalobcu nikdy nedošlo k poskytnutiu mu
plnenia v sume 3 000 Eur na základe notárskej zápisnice N 288/01 zo dňa 22.5.2012 a vzhľadom
k tomu, že v prípade zmluvy o pôžičke sa jedná o tzv. reálny kontrakt a teda na vznik záväzkového

vzťahu nestačí samotné uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci, v danom prípade
peňažných prostriedkov dlžníkovi v zmysle § 657 Obč. zák. na platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke
Uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu poskytnutie pôžičky mala potvrdiť aj svedkyňa Y., ktorá však
počas výsluchu dňa 25.5.2016 uviedla, že túto informáciu má iba sprostredkovane, teda pri odovzdávaní
pôžičky nebola a teda nemohla potvrdiť, že reálne poskytnutá bola. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu

pôžičky medzi zmluvnými stranami nedôjde, právny vzťah z pôžičky nevznikne (poukázal na rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo 325/2009, uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 78/2010). Zopakoval, že pokiaľ k
reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo, považuje zmluvu o pôžičke
spísanú dňa 22.5.2012 vo forme notárskej zápisnice za neplatnú. Zotrval na svojom tvrdení, že tútopodpisoval v čase. kedy prechádzal nepriaznivým obdobím spôsobeným najmä finančnými problémami
spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o., a spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo tvrdenie žalobcu,
že pre spoločnosť RENOMM STAVBY, s.r.o., ktorej bol on konateľom a spoločníkom, kúpil tovar

za svoje finančné prostriedky a tie mu neboli zamestnávateľom preplatené. K podpisu zmluvy o
pôžičke vo forme notárskej zápisnice dňa 22.5.2012 tak pristúpil na naliehanie zo strany žalobcu, aby
situáciu nepreplatených blokov za tovar takto vyriešili. Poukázal na tieseň ako jeho psychický stav pri
podpisovaní. K argumentácii žalobcu, poukazujúceho na zvládnutie ním konkurzného konania v tom
čase uviedol, že konkurzné konanie voči spoločnosti RENOM STAVBY, s.r.o. si nevyžadovalo jeho 100%

psychickúkondíciu,nakoľkotietoúkonyvykonávalsprávcakonkurznejpodstatyaktomutokonkurznému
konaniu muselo dôjsť vzhľadom na platnú právnu legislatívu.

23. K tomuto vyjadreniu žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho
právneho zástupcu uviedol, že žalovaný ako fyzická osoba pôžičku v sume 3 000 Eur reálne prevzal,
čo potvrdil svojim osvedčeným podpisom v notárskej zápisnici o zmluve o pôžičke N 288/01 zo dňa

22.5.2012 a na aké účely prostriedky žalovaný z tejto pôžičky použil, nepovažoval za podstatné.
Žalovanému pri poskytovaní pôžičky plne dôveroval a mal dostatok finančných prostriedkov na jej
poskytnutie žalovanému aj na základe vrátenia časti prvej pôžičky žalovaným mesiac pred poskytnutím
druhej pôžičky. Mal tiež za to, že existenciu poskytnutia ním pôžičky žalovanému potvrdila aj svedkyňa
Y., ktorá ako účtovníčka obchodnej spoločnosti v roku 2012 aj poprela vedomosť o akomkoľvek záväzku

tejto spoločnosti voči nemu a toto tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal. Mal za to, že žalovaný neuniesol
vkonaníanidôkaznébremenotvrdeniaojehoúdajnomkonanívtiesni.Stranysporuvýslovnevnotárskej
zápisnici potvrdili, že im bola notárska zápisnica prečítaná a vysvetlená, že ju úplnú a správnu schválili
a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Lekárska správa doložená žalovaným podľa
neho nepreukazuje jeho konanie v tiesni ani iné stavy ovplyvňujúce spôsobilosť žalovaného na právne

úkony Navyše prípadné konanie v tiesni by podľa neho bolo len zákonným dôvodom na odstúpenie od
zmluvy (§ 49 Obč. zák.), pričom žalovaný nepreukázal, že by bol v čase podpisovania zmluvy o pôžičke
vo forme notárske zápisnice bol konal v tiesni. Ani netvrdil, že by z takéhoto dôvodu odstúpil od zmluvy.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania, keď nebolo potrebné doplnenie ani zopakovanie
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je
dôvodné.

25. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

27. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

28. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že dňa
18.5.2011 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to uzavretím Zmluvy o
pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5 100 Eur a
žalovaný sa tieto prostriedky zaviazal uhradiť do 30 dní od podpisu zmluvy. Z písomného dodatku na

uvedenej zmluve, podpísaného žalobcom vyplýva, že dňa 26.4.2012 prijal od žalovaného čiastočnú
úhradu pôžičky vo výške 4 000 Eur. Túto pôžičku žalovaný nespochybňoval a nerozporoval, ani výšku
žalobcom uplatneného nároku z nej.30. Žalovaný namietal uzavretie druhej Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.5.2012 formou Notárskej zápisnice,
predmetom ktorej bolo poskytnutie mu sumy 3 000 Eur žalobcom. V notárskej zápisnici vyhlásil, že
uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal a zaväzuje sa splatiť predmetnú pôžičku v

dohodnutej lehote najneskôr do 18.5.2013. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli pre
prípad omeškania dlžníka so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z nesplatenej
pôžičky a v prípade omeškania s vrátením pôžičky veriteľovi riadne a včas je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

32. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.

Podstatnou náležitosťou jej obsahu je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie
predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
(peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Posúdenie, či medzi sporovými stranami vznikol
záväzkovoprávny vzťah na základe písomne uzavretej zmluvy, závisí od naplnenia znakov skutkovej

podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ust. § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do
preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa
teda žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí s písomne
uzavretou zmluvou o pôžičke medzi ním a žalovaným, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení.
Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí sporová strana preukázať,

zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ
tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré budú vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení,avšakhodnotenievykonanýchdôkazovsúdomvyústilodozáveru,žedokazovanienedostatočne
potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.

33. V daním prípade žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ako aj
na pojednávaní o poskytnutí pôžičky v sume 3 000 Eur žalovanému, ktorej uzavretie žalovaný tak,

ako aj prevzatie sumy 3 000 Eur od žalobcu namietal, doložil ako dôkaz Notársku zápisnicu N 288/01
zo dňa 22.5.2012 a preukázal aj disponovanie potrebnou sumou na poskytnutie pôžičky žalovanému,
okrem iného ako aj sám uviedol, a v konaní bolo preukázané, že dňa 26.4.2012 prijal od žalovaného
čiastočnú úhradu pôžičky vo výške 4 000 Eur. K argumentácii žalobcu, že poskytnutie tejto pôžičky
žalovanému potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa Y., odvolací súd uvádza, že táto nebola prítomná

pri odovzdávaní peňažnej pôžičky žalobcom žalovanému, mala sa o tom dozvedieť len sprostredkovane.
Tiež však nebola dôvodná námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevypočul ním navrhnutého
svedka A.X.. H. H. za účelom preukázania jeho tvrdení o reálnom neposkytnutí pôžičky, nakoľko pred
podpisom predmetnej zmluvy o pôžičke ho tento informoval, že žalobca bude od neho požadovať úhradu
peňazí za kúpu tovaru pre spoločnosť RENOM STAVBY, s.r.o., a že malo ísť o vyššiu sumu a že táto

svedecká výpoveď mohla objasniť skutkové okolnosti rozhodujúce pre toto konanie, nakoľko takouto
výpoveďou by sa nevyvrátilo prehlásenie žalovaného uvedené v Notárskej zápisnici o zmluve o pôžičke
zo dňa 22.5.2012, že od žalobcu ako fyzická osoba prevzal pôžičku v sume 3 000 Eur. Pokiaľ tak
žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o poskytnutí mu uvedenej pôžičky a prevzatie sumy 3 000 Eur,
bolo povinnosťou žalovaného, na ktorého sa prenieslo dôkazné bremeno, preukázať jeho tvrdenia, že k

odovzdaniu mu sumy 3 000 Eur žalobcom nedošlo. Žalovaný v notárskej zápisnici o Zmluve o pôžičke zo
dňa 22.5.2012 vyhlásil, že uvedenú sumu vo výške 3 000 Eur od žalobcu prijal, takže pri uzavretí zmluvy
o pôžičke svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy 3 000 Eur od žalobcu a jeho tvrdenie, ktorým popieral
prevzatie tejto sumy ničím nepreukázal. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že túto zápisnicu spísal v
tiesni a za nevýhodných podmienok, žalovaný tiež tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.

Potvrdenie ošetrujúceho lekára o jeho dočasnej práceneschopnosti a hospitalizovaní na psychiatrickom
oddelení žiadnym spôsobom tieto jeho námietky nepreukazuje. V predmetnej Notárskej zápisnici o
zmluve o pôžičke je okrem iného uvedené, že žalobca a žalovaný ako účastníci tohto záväzkového
vzťahu sú plne spôsobilí na právne úkony a že Notárska zápisnica im bola notárskym kandidátomprečítaná a vysvetlená, na čo ju ako úplnú a správnu schválili a na znak svojho súhlasu s jej obsahom
vlastnoručne podpísali. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že zmluvu o pôžičke podpísal len preto, lebo
mu žalobca tvrdil, že mu dlží na bločkoch sumu 3 000 Eur, táto skutočnosť nebola preukázaná. Aj

svedkyňa Y. vo svojej výpovedi uviedla, že ak jej aj žalobca predložil nejaké bločky na preplatenie,
tieto mu vždy preplatila a žiadny nepreplatený bloček nezostal a že na preplatenie jej boli predkladané
hotovostné bločky na nízke sumy. Pokiaľ sa kupoval materiál vo väčšom množstve, jeho kúpa sa riešila
cez faktúry.

34. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočnosti
dospel k záveru, že žalobca uniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a na druhej strane neunesenie dôkazného
bremenažalovaným,čomalovdanejvecizanásledokvyhoveniežalobežalobcu.Prihodnotenídôkazov
nemožno súdu prvej inštancie vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi,
ktoré žalovaný namieta v odvolaní. Z uvedeného možno teda konštatovať, že odvolacie námietky

žalovaného nie sú dôvodné, a preto nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť. Odvolací súd sa stotožnil
aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom vzájomného návrhu žalovaného.

35. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v zamietajúcej
časti týkajúcej sa vzájomného návrhu žalovaného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa trov konania,
nakoľko súd prvej inštancie správne posúdil úspech žalobcu v konaní podľa ustanovenia v tom čase
účinnéhoObčianskehosúdnehoporiadkuasprávnepostupovalajpristanovenívýškytarifnejodmenyza
jeden úkon poskytnutej právnej služby žalobcovi, keďže výška zmluvnej pokuty uplatňovaná žalobcom

nebola vyčíslená pevnou sumou a výšku náhrady trov právneho zastúpenia a trov konania aj správne
vyčíslil. Preto aj v tejto žalobcom napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255

ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).