Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/184/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228731
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116228731.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., I. XX/X,
zastúpený JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Coboriho 2, proti žalovanému: F..
I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., T. J. XXX/XXX, zastúpený JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou,
so sídlom Nitra, Farská 333, o zrušenie vecného bremena za náhradu, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/416/2016-367 z 26. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. o náhrade trov konania m e n
í tak, že žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 16C/416/2016-367 z 26. júna 2019, zrušil vecné bremeno spočívajúce
v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti žalovaným F.. I. G. nachádzajúcej sa v obci J., kat.
úz. S., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného súdu Nitra, katastrálneho odboru, v liste vlastníctva
č. XXXX ako byt č. X v celosti, v bytovom dome na X. p., súp. č. XX, vchod o. č. X, postavenom
na pozemkoch parc. reg. „C“ parc č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX a podiel priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 61/3315-ín
(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 41 400 eur ako
náhradu za zrušenie práva vecného bremena do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomnú žalobu
súd prvej inštancie zamietol. O trovách konania rozhodol v poradí štvrtým výrokom tak, že žalobkyňa má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o trovách vzájomnej žaloby rozhodol
piatym výrokom tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej

žalobe v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 151n ods. 1, 2, 3, § 151p ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 255 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa

25. 10. 2016, domáhala zrušenia vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného k sporným
nehnuteľnostiam s tým, že je povinná zaplatiť žalovanému čiastku vo výške 30 500 eur ako náhradu
za zrušenie vecného bremena do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa domáhala náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľnosti. V predmetnom
LV je zapísané vecné bremeno na základe zmluvy o zriadení práva vecného bremena medzi ňou a
žalovaným dňa 13. 04. 2015, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nitra, kat. odboru,

pod č. V XXXX/XX, pôsobiace in personam, patriace výlučne žalovanému. Medzi stranami sporu došlo k
nezhodám, ktoré vyvrcholili napadnutím žalobkyne, pretože podala na OR PZ v Nitre trestné oznámenie,pričom uznesením ORP PZ v Nitre ČVS: ORP-1359NR-NR-2016 z 16. 09. 2019 bola vec odovzdaná na
prejedanie priestupku Okresnému úradu Nitra, odboru všeobecnej správy. Vzhľadom na pretrvávajúce
nezhody medzi stranami sporu, navrhla žalovanému dohodnúť sa na zrušení vecného bremena za

náhradu vo výške 30 500 eur, avšak k dohode nedošlo. Podľa čl. V. bodu 5.1 zmluvy bolo medzi
zmluvnými stranami dohodnuté, že v prípade zániku vecného bremena z dôvodu uvedeného v bode
4.2.1 zmluvy (vecné bremeno môže zaniknúť ak sa zmenia pomery medzi zmluvnými stranami a nebude
možné spravodlivo požadovať od povinnej z vecného bremena, aby vecné bremeno bolo zriadené
naďalej v prospech oprávneného z vecného bremena), žalobkyňa ako povinná z vecného bremena

zaplatí žalovanému ako oprávnenému z vecného bremena sumu rovnajúcu sa trhovej hodnote 1/2
predmetnej nehnuteľnosti v čase finančného vyrovnávania. Požiadala o poskytnutie úveru Prima banku,
a.s., ktorá ocenila predmetnú nehnuteľnosť na sumu 61 000 eur, a požiadala banku o poskytnutie úveru
vo výške 30 500 eur, pričom žalovanému zaslala potvrdenie banky o poskytnutie úveru. Ako výlučná
vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti nemôže túto nerušene užívať, pretože žalovaný jej každodenne
vulgárne nadáva, narušuje spánok, hrubo sa správa, viackrát ju fyzicky napadol, pričom dňa 29. 08.

2016 volala políciu, pretože ju škrtil a vyfackal. Konanie žalovaného vykazuje znaky domáceho násilia,
má obavu o svoj život a zdravie, a hoci v súvislosti s fyzickým násilím doteraz nedošlo k takému
ublíženiu na zdraví, ktoré by vyžadovalo lekárske ošetrenie, avšak z doterajšieho konania žalovaného
nie je vylúčené, že ďalší fyzický útok nepovedie k vážnejšiemu ublíženiu na zdraví. Ďalšie spolužitie
nie je možné, konflikty medzi nimi pretrvávajú, žalovaný nechce opustiť byt, na jej návrh na uzavretie

zmluvy o zrušení vecného bremena doteraz nepristúpil, preto nemá inú možnosť ochrany svojej osobnej
integrity a ochrany svojho majetku, ako cestou súdu. V súčasnosti je na Okresnom úrade Nitra, odbore
všeobecnej vnútornej správy, voči žalovanému ako obvinenému vedené priestupkové konanie, ktoré
nebolo doteraz skončené. Žalobkyňa spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúce v zákaze žalovanému vstúpiť do uvedených nehnuteľností do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

4. Súd uznesením č. k. 16C/416/2016-20 z 27. októbra 2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal žalovanému F.. I. G., nar. XX. XX. XXXX, vstupovať do sporných nehnuteľností, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku odvolania žalovaného rozhodoval Krajský súd v

Nitre ako odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 5Co/15/2017-89 z 18. januára 2017 uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd po zistení trhovej hodnoty nehnuteľnosti
zrušil právo zodpovedajúce vecnému bremenu s odkladom účinnosti až do zaplatenia náhrady, aby bola

žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie polovice sumy podľa znaleckého posudku do 30 dní a jemu bola
uloženápovinnosťvydaťpotvrdenieozaplatenížalobkynido3dníodriadnehozaplateniaazároveň,aby
žalovanému priznal náhradu trov konania. Žalobkyňu nikdy nenapadol, hoci sa často hádali, z dôvodu,
že mal pozitívny vzťah k svojim deťom z rozvedeného manželstva. Žalobkyňa požívala alkohol, bola
agresívna a vulgárna. Nechal sa presvedčiť, aby svoje prostriedky získané z vysporiadania BSM použil

na kúpu bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že bude mať k bytu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Žalobkyňou vykonštruované obvinenia mali slúžiť k tomu, aby bol donútený prijať
nevýhodný návrh na zrušenie vecného bremena. V súčasnosti je hodnota nehnuteľnosti 80 000 eur,
preto návrh neprijal. Chcel vec vyriešiť mimosúdne pod podmienkou, že bude vyplatený pred výmazom
vecnéhobremenazLV,alebomubudeposkytnutádostatočnázábezpekavyplatenia.Znaleckýposudok,

ktorýstanovilhodnotubytuna73700eur,muneboldoručený.Žalobkyňahokrivoobvinila,nesprístupnila
mu byt, ani neodovzdala veci osobnostného charakteru. Žiadal, aby zánik vecného bremena viazaný na
splnenie odkladacej podmienky, ktorou je zaplatenie odplaty za zrušenie vecného bremena.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný ju napadol a fackal

dňa 29. 08. 2016 škrtil, ale keďže k napadnutiu nedošlo pred svedkami a po incidente nenavštívila
lekára, nebolo v priestupkovom konaní spáchanie skutku žalovaným preukázané. O deti žalovaného
sa príkladne starala, alkohol nepožívala, to žalovaný často konzumoval alkohol. Žalovaný nechcel
byť zapísaný ako vlastník, resp. spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, preto bola uzatvorená kúpna
zmluva len na jej meno, a žalovanému zriadila k bytu vecné bremeno ako právo doživotného bývania a

užívania bytu s tým, že v prípade zániku vecného bremena inak ako smrťou žalovaného, bude povinná
zaplatiť mu polovicu trhovej hodnoty bytu. Byt nadobudla v roku 2015 za kúpnu cenu 68 000 eur, ktorá
bola žalovaným uhradená v čiastke 28 630 eur, hoci polovica ceny bytu bola 34 000 eur, t.j. do čiastky
chýbalo 5 370 eur, žalovaný na jej účet uhradil sumu 32 130 eur, z ktorej žalobkyňa dňa 08. 04. 2015žalovanému poukázala sumu 3 500 eur na jeho účet. Dňa 09. 11. 2016 bol vyhotovený na jej žiadosť
znalecký posudok č. 129/2016 znalcom F.. K. S., ktorý určil hodnotu bytu v sume 73 662,35 eura, t. j. 73
700 eur, pričom podala vo VÚB, a.s., novú žiadosť o poskytnutie úveru. Dňa 14. 02. 2017 podpísala na

pobočkeVÚB,a.s.,vOCCentroNitrazáložnúzmluvu,pričommailombolprávnejzástupkynižalovaného
zaslaný návrh zmluvy o zrušení vecného bremena, návrh na vklad a oznámenie o zamýšľanom vklade,
pričom žalovaný dňa 16. 02. 2017 zaslal návrh zmluvy o zrušení vecného bremena doplnení o čl. III
odkladaciu podmienkou, podľa ktorej Okresný úrad Nitra, kat. odbor povolí vklad zmluvy o zrušení
vecného bremena až po preukázaní účastníkom tejto zmluvy, že bola splnená odplatnosť na zrušenie

vecného bremena, na čo bolo žalovanému vysvetlené, že banka poskytujúca úver žalobkyni úverové
prostriedky uvoľní až po výmaze vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného, avšak žalovaný
zotrval na tejto podmienke, aby mu žalobkyňa najskôr vyplatila finančné prostriedky vo výške 36 850
eur, neberúc do úvahy skutočnosť, že takou vysokou sumou nedisponuje a banka žalovanému sumu
uhradí, ak bude vecné bremeno z listu vlastníctva vymazané. K čerpaniu tohto úveru nedošlo, pretože
žalovaný nesúhlasil s tým, aby mu peňažné prostriedky vyplatené z úveru až po podpísaní zmluvy o

zrušení vecného bremena. Z uvedených dôvodov zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 05. 03. 2018 uviedol, že súhlasí so žalobou v časti zrušenia vecného
bremena a nesúhlasí v časti spôsobu vyporiadania a výšky úhrady za vecné bremeno. So zrušením
vecného bremena súhlasí, spolužitie v spoločnej domácnosti bolo neúnosné, žalobkyňa neustále pod

vplyvom alkoholu vyvolávala konflikty. Vyhrážala sa mu, že ho dostane z bytu, že zavolá policajtov a
povie, že ju zbil, vtedy dostal strach a pochopil, že je nebezpečné sa zdržiavať v spoločnom priestore
so žalobkyňou. Záchvaty zúrivosti sa vyostrili natoľko, že zavolala policajtov a podala na neho trestné
oznámenie, medzitým znovu zavolala policajtov, boli predvedení na políciu a urobili dychovú skúšku
na požitie alkoholických nápojov, a po 3 hodinách od príchodu polície žalobkyňa nafúkala 0,80 promile

(0,37mg/l),pričomunehobolahodnotaalkoholu0,00mg/l.Kspôsobuúhradyzavecnébremenouviedol,
že žiada, aby vecné bremeno zaniklo až po zaplatení sumy za vecné bremeno. Pokiaľ ide o znalecký
posudok F..S.č.129/2016z20.11.2016,cena,ktorámubolanazákladenehoponúknutá,jeneaktuálna
a neakceptovateľná.

8. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľností. Podľa výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. S. je vo vzťahu k predmetnému bytu zapísané vecné
bremeno na základe zmluvy o zriadení práva vecného bremena medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
13. 04. 2015, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu J., kat. odboru pod č. V XXXX/
XX, pôsobiace in personam, patriace výlučne žalovanému. Podľa zmluvy o zriadení vecného bremena

uzatvorená medzi žalobkyňou ako povinnou z vecného bremena a žalovaným ako oprávneným z
vecnéhobremena,dňa14.04.2015,povinnázvecnéhobremenanazákladekúpnejzmluvy,uzatvorenej
dňa 13. 04. 2015, nadobudla do výlučného vlastníctva sporné nehnuteľnosti
Podľa bodu 1.1 zmluvy účastníci tejto zmluvy zriaďujú k nehnuteľnosti uvedenej v preambule tejto
zmluvy vecné bremeno, a to právo doživotného bývania a užívania sporných nehnuteľností v prospech

oprávneného z vecného bremena. Súd prvej inštancie vychádzal z čl. I bodu 1.2, III bodu 3.1, čl. III bodu
3.2, čl. IV bodu 4.1, čl. IV. bodu 4.2, ďalej bod 4.2.1, 4.2.2, 4.2.3, 4.2.4, čl. IV bodu 4.3, čl. IV bodu 4.4,
čl. V bodu 5.1, čl. V bodu 5.2. a čl. V bodu 5.3.

9. Rozhodnutím Okresného oddelenie PZ v Nitre ČVS: ORP-1359/NR-NR/2016 z 16. 09. 2015 bola vec

týkajúcasaprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b)Trestnéhozákona,ktorejsa
mal dopustiť I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., I. XX/X tým, že mal dňa 29. 08. 2016 v čase okolo 17.00
hod. v byte č. X, ktorý sa nachádza v obci J., na ulici J., I. XX/X, a to tým, že žalobkyňu mal sotiť do dverí
následkomčohospadlanazemataktiežjejmaldaťpresnenezistenýpočetfacieknaľavélíceanásledne
ju mal škrtiť oboma rukami, a to tak, že jej stlačil hrdlo, pričom jej nevznikli žiadne zranenia, ktoré by

vyžadovali lekárske vyšetrenia, podľa 197 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, odovzdaná na prejednanie
priestupku Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nie je dôvod na
začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona. Rozhodnutím
Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NR-OVVS2-2017/003297 z 15. 02.
2017 bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)

zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa 76 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1992 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov zastavané z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa
koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.10. Žalobkyňa listom z 13. 10. 2016 vyzvala žalovaného na zaslanie stanoviska k návrhu zmluvy o
zrušení vecného bremena a v prípade jeho akceptácie o uvedenie bankového spojenia, na aký účet
má byť finančné vyrovnanie poukázané bankou poskytujúcou úver povinnej z vecného bremena. Na

túto výzvu odpovedal žalovaný listom z 20.10.2016, v ktorom uviedol, že v zaslanom návrhu nebolo
reflektované na jeho pripomienky. Uzatvorenie zmluvy v navrhovanom znení je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože by ju uzatváral v tiesni a za nevýhodných podmienok. Za zmluvnú rovnosť a spravodlivú
považuje takú dohodu, v zmysle ktorej v čase podpisu dohody o vzdaní sa vecného bremena bude plná
suma v notárskej zápisnici alebo vinkulovaná na účte do času, kým neprebehne právoplatne zrušenie

vecného bremena na katastri.

11. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NR-
OVVS2-2018/004514 zo dňa 16. 03. 2018 bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal
dopustiť obvinený F. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J.XX/XXX, J. tým, že dňa 29. 08. 2016 asi o 17.00

hod. v bytovom dome I. XX/X v J. verbálne napadnúť M. S. podľa 76 ods. 1 písm. c) zákona SNR č.
372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zastavané z dôvodu, že spáchanie skutku,
o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

12. Podľa znaleckého posudku č. 129/2016 F.. K. S. z 09. 11. 2016 vyplýva, že všeobecná hodnota

sporných nehnuteľností bola stanovená hodnotou 73 700 eur, pričom všeobecná hodnota vecného
bremena nebola na základe požiadavky zadávateľa posudku - žalobkyne - zohľadnená vo výpočte
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku F.. K. S. č. XX/XXXX z 18.10.2017
vyplýva, že všeobecná hodnota sporných nehnuteľností bola stanovená hodnotou 78 600 eur, pričom
všeobecná hodnota vecného bremena nebola na základe požiadavky zadávateľa posudku - žalobkyne

- zohľadnená vo výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

13. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 16C/416/2016-311 z 09. 11. 2018 ustanovil znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností, F.. Z. G., a uložil mu určiť všeobecnú hodnotu
spornýchnehnuteľností.Zoznaleckéhoposudkuč.16/2019z03.03.2019vyplýva,ževšeobecnátrhová

hodnota sporných nehnuteľností bola stanovená bez ohľadu na vecné bremeno vo výške 82 800 eur.

14. Súd nemal za sporné, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2015 žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Taktiež nebolo sporným, že na základe zmluvy o zriadení
vecného bremena uzatvorená medzi stranami sporu dňa 14. 04. 2015 bolo v prospech žalovaného

zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti.
Vecné bremeno bolo zriadené ako právo patriace určitej osobe - žalovanému.

15. Sporným zostalo, či v danej veci je dôvod na zrušenie vecného bremena, teda, či vznikol
zmenou pomerov hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalobkyňa zmenu

pomerov odôvodňovala tým, že medzi stranami sporu došlo k nezhodám, pričom konanie žalovaného
vykazuje znaky domáceho násilia, a preto ďalšie spolužitie so žalovaným nie je možné, konflikty
medzi nimi pretrvávajú a je vylúčené ďalšie spolunažívanie so žalovaným. Žalovaný popieral, že
by sa dopustil fyzického násilia voči žalobkyni, avšak potvrdil, že v ich vzťahu vznikali časté hádky
a potvrdil aj to, že spolužitie v spoločnej domácnosti bolo neúnosné, a útoky a konflikty vyvolané

žalobkyňou ho presvedčili o nutnosti zrušenia vecného bremena, preto súhlasil so zrušením vecného
bremena. Nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k domácemu násiliu, resp. konaniu,
ktoré vykazuje znaky domáceho násilia. Priestupkové konania voči žalovanému boli zastavané. Súd
považoval za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k partnerským nezhodám, postupnému
vážnemu narušeniu vzťahov, vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú mimoriadne konfliktné, k čomu

došlo k po vzniku vecného bremena. V čase vzniku vecného bremena (14. 04. 2015) boli žalobkyňa
a žalovaný partnermi, ich vzťahy boli dobré. Žalobkyňa sa domáhala vydania neodkladného opatrenia,
ktorýmboložalovanémuuloženénevstupovaťdopredmetnejnehnuteľnosti,ktorýbolnávrhrozhodnutím
Krajského súdu v Nitre ako odvolacím súdom právoplatne zamietnutý. Zmena v správaní žalobkyne
a žalovaného, ktorých vzťahy sú vyostrené a mimoriadne konfliktné a ktorí zhodne v konaní súhlasili

so zrušením vecného bremena, spôsobila zmenu pomerov, ktorá má za následok vznik hrubého
nepomeru medzi vecným bremenom žalobkyne a výhodou pre žalovaného, pričom so zreteľom na
zmenu pomerov nemožno od žalobkyne ako výlučnej vlastníčky bremenom zaťaženej nehnuteľnosti
spravodlivo požadovať plnenie z vecného bremena, a to bez ohľadu na to, ktorá zo strán zavinila rozvratich partnerského vzťahu. Za tejto situácie, pri zmene správaní sa žalobkyne a žalovaného, ktorí majú
medzi sebou mimoriadne konfliktný vzťah, a ktorí zhodne potvrdili že ďalšie spolužitie nie je možné,
a preto súhlasia so zrušením vecného bremena, súd návrh žalobkyne na zrušenie vecného bremena

považoval za dôvodný.

16. Spornou bola výška náhrady za zrušenie vecného bremena, pretože žalovaný neakceptoval
znalecké posudky predložené v konaní žalobkyňou, a to znalecký posudok č. 129/2016 F.. K. S. a
znalecký posudok č. X/XXXX F.. K. S. a navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie, preto súd na

základe návrhu žalovaného ustanovil znalca F.. Z. G., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 16/2019
z 03. 03. 2019, podľa ktorého všeobecná trhová hodnota sporných nehnuteľnosti bola stanovená bez
ohľadu na vecné bremeno vo výške 82 800 eur. Strany sporu v zmluve o zriadení vecného bremena
dojednali, že v prípade zániku vecného bremena inak ako smrťou oprávneného z vecného bremena,
a to niektorým zo spôsobov uvedenými v čl. IV bodoch 4.2.1, 4.2.2, 4.2.3. alebo zánikom platnosti
tejto zmluvy v zmysle čl. IV bodu 4.5 je povinná z vecného bremena, príp. jej právny nástupca,

zaviazaná zaplatiť oprávnenému z vecného bremena sumu rovnajúcu sa trhovej hodnote 1/2 predmetnej
nehnuteľnosti v čase finančného vyrovnávania oprávneného z vecného bremena povinným z vecného
bremena.

17. Súd pri stanovení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2019 F.. Z. G., ktorý

z hľadiska hodnoty nehnuteľností akceptovali žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyni tak vznikla povinnosť
zaplatiť žalovanému polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 41 400 eur, ktorá predstavuje náhradu za
zrušenie práva vecného bremena. Po vykonaní znaleckého dokazovania výška tejto náhrady nebola
medzi stranami sporu sporná. Z uvedených dôvodov súd zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania sporných nehnuteľností žalovaným F.. I. G. a súčasne žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 41 400 eur ako náhradu za zrušenie práva vecného bremena do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dlhšiu lehotu na plnenie určil v trvaní 15 dní, keďže ide o
vyššiu sumu, ktorú je žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému, pričom žalobkyňa v konaní deklarovala a
preukázala pripravenosť žalovanému uhradiť náhradu za zrušenie vecného bremena.

18. Vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že je oprávnený užívať sporné
nehnuteľnosti, a to až do úplného zaplatenia priznanej náhrady vo výške 41 400 eur, súd ako nedôvodnú
zamietol. Žalovaný odôvodnil vzájomnú žalobu tým, že na čas, aby sa preklenulo obdobie, počas
ktorého bude vecné bremeno zrušené, a nebude mať vyplatenú priznanú náhradu, je potrebné mu
umožniť užívať predmetnú nehnuteľnosť, a to do času úplného zaplatenia priznanej náhrady vo výške

41 400 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno postupovať analogicky ako v prípade
spoločnéhobytunájmumanželmi.Žalovanýtrirokynebývavpredmetnombyte,avzhľadomnakonfliktný
vzťah medzi stranami sporu, nemožno predpokladať žiadne harmonické spolunažívanie. Žalovaný
má zabezpečenú bytovú otázku, keďže býva u svojej matky. Tvrdil, že vyhovením vzájomnej žalobe,
bude mať právnu istotu, že sa žalobkyňa bude snažiť vyplatiť čo ho najskôr. Žalobkyňa tvrdila a

preukázala pripravenosť a záujem vyplatiť žalovaného. Ak si žalobkyňa dobrovoľne nesplní povinnosť,
ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu, má žalovaný k dispozícií iné právne inštitúty,
ktorými dosiahne vyplatenie predmetnej finančnej náhrady, preto jeho obava o právnu istotu neobstojí.
Rozhodnutie súdu, ktorým sa ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť finančnú náhradu v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia predstavuje exekučný titul, na základe ktorého sa môže domáhať v rámci

exekúcie vymoženia predmetnej sumy. Ďalej konštatoval, že by malo byť v záujme samotnej žalobkyne,
aby si svoju povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím dobrovoľne splnila a aby sa vyhla prípadnému
výkonu exekúcie, s čím by bolo spojené ďalšie trovy a súdne poplatky, a v rámci ktorej by bolo možné
siahnuť na jej majetok. Z uvedených dôvodov súd vzájomnú žalobu zamietol.

19. Keďže predmetom sporu bola žaloba žalobkyne o zrušenie vecného bremena a zároveň vzájomná
žalobažalovanéhonaurčenieoprávneniaužívaťpredmetnýbytdoúplnéhozaplateniapriznanejnáhrady
v sume 41 400 eur, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania samostatne pre konanie o žalobu
žalobkyne na zrušenie vecného bremena a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného. O trovách konania
v konaní o žalobe žalobkyne rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní v

plnom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobkyne na zrušenie vecného bremena bolo vyhovené v celom
rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O trovách konania
v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá
bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keďže vzájomná žaloba žalovaného bola zamietnutá, priznalvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

20. Proti tomuto rozsudku v časti výroku IV. o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % alebo alternatívne zmenil rozsudok v
napadnutej časti tak, že žiadnemu z účastníkov konania súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania
a žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 107,24 eura. Namietal, že v

predmetnom konaní bola od počiatku sporná výška hodnoty nehnuteľností a z toho vyplývajúca hodnota
vecného bremena. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporným boli len dôvody, ktoré strany sporu
uvádzali ako dôvody zhoršenia ich vzťahov a výška náhrady za zrušenie vecného bremena. Dodal, že
malrovnakoakožalobkyňazáujemnazrušenívecnéhobremena,avšakzainýchfinančnýchpodmienok,
ako mu boli navrhnuté. Nesúhlasil s hodnotou určenou znaleckými posudkami F. K. S.. Uvedený znalec
nevychádzal z aktuálneho stavu bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, pretože nevzal do

úvahy jeho rozsiahlu rekonštrukciu zahŕňajúcu zateplenie, výmenu výťahov a vstupných dverí. Uvedené
tvrdenia sa potvrdili v znaleckom posudku znalca F. Z. G., ktorého ustanovil súd. V predmetnej veci
súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že vyhovel
žalobe o zrušení vecného bremena a k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu.
Zdôraznil, že v konaní týkajúcom sa zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyplatenia náhrady za

zrušený spoluvlastnícky podiel, ktoré možno analogicky použiť na tento prípad, majú obe strany zhodný
záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva a spornou zostala len výška vyrovancieho podielu,
úspech alebo neúspech sa hodnotí podľa konečnej výšky vyrovnacieho podielu priznaného v rozsudku
vo vzťahu k sume uvádzanej žalobcom v žalobe a s prihliadnutím na sumu navrhovanú žalovaným. Do
pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/466/2014 z 30. júna

2014.

21. Do rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené súdu nebolo.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku IV. o trovách konania, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné v napadnutej časti
podľa § 388 CSP zmeniť a rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, ktorými namietal priznanie náhrady
trov konania žalobkyni, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
aj to, že strana, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili
všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd
odchýliťodtohtopravidla,musívychádzaťzozákonaatútoodchýlkuajnáležiteodôvodniť,inakporušuje
základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

28. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie predvšeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o

trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

29. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.

strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie
od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

30. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo

veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna
2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

31. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán
zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

32. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v napadnutom IV. výroku rozsudku tak, že
žalobkyni priznal voči žalovanému nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na
to, že predmetom sporu bola žaloba žalobkyne o zrušenie vecného bremena a zároveň aj vzájomná
žaloba žalovaného o určenie oprávnenia užívať predmetný byt do zaplatenia finančného vyrovnania
zo zrušeného vecného bremena. Napadnutý výrok rozsudku odôvodnil súd prvej inštancie tým, že

žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobkyne bolo vyhovené v celom
rozsahu, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

33. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože žalobou podanou žalobkyňou sa táto domáhala zrušenia vecného

bremena k nehnuteľnostiam, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, za finančnú náhradu oprávneného z
vecnéhobremena-žalovaného.Žalovanýsúhlasilsozrušenímvecnéhobremenapočasceléhokonania,
avšak sporným zostala výška finančnej náhrady, s ktorou žalovaný nesúhlasil a dva súkromné znalecké
posudky vypracované Ing. K. S. nepovažoval z hľadiska určenia výšky finančnej náhrady za správne.
Žalovaný teda súhlasil so žalobným návrhom v časti zrušenia vecného bremena. Súd prvej inštancie do

konania ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností, F.. Z. G., ktorý
určil všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností sumou 82 800 eur. Uvedenú hodnotu nehnuteľností
akceptovali aj žalobkyňa aj žalovaný a rovnako tak akceptovali aj hodnotu finančného vyrovnania, ktoré
predstavuje polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľností, teda 41 400 eur. Odvolací súd poukazujúc
na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v konečnom dôsledku mali obe strany sporu záujem na

zrušení vecného bremena a vzhľadom k tomu, že sporná zostala výška finančnej náhrady, na ktorej sa
strany nevedeli dohodnúť, bolo jedinou možnosťou zrušiť vecné bremeno súdnym rozhodnutím, preto
je potrebné konštatovať, že obe strany sporu boli v konaní čiastočne úspešné i čiastočne neúspešné.
Odvolací súd je jednoznačne toho názoru, že ako spravodlivé rozhodnutie o nároku náhradu trov je také,
ktorým súd neprizná nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

34. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného bolo
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboldôvod na zrušenie ani na potvrdenie rozsudku v uvedenej časti, a to tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému priznal voči procesne neúspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).