Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 23, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010100
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219010100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 23. septembra 2019 v trestnej veci obžalovanému R. Q. a spol. pre prečin podľa § 211
ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1./ R. Q. I. C. C. Ý. , nar. XX. X. XXXX v Q., trvale bytom W. XXX, G.. Q.,

2./ T. Q. I. C. C. Á. , rod. P., nar. XX. X. XXXX v Q., trvale bytom W. XXX, G.. Q.,

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i , ž e

ako zákonní zástupcovia, rodičia za obdobie od 17. 10. 2017 do 30. 9. 2018 nedbali o pravidelnú školskú
dochádzku svojich detí a to dcéry C. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. XXX, G.. Q., žiačky Základnej
školy v L., ktorá za obdobie od 17. 10. 2017 do 30. 6. 2018 v školskom roku 2017/2018 vymeškala

329 neospravedlnených vyučovacích hodín, dňom 30. 6. 2018 menovaná ukončila povinnú školskú
dochádzku, syna L. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, G.. Q., žiaka Základnej školy v L.,
ktorý za uvedené obdobie v školskom roku 2017/2018 a 2018/2019 do 30. 9. 2018 vymeškal spolu
317 neospravedlnených vyučovacích hodín, dcéry T. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, G..
Q., žiačky Základnej školy v L., ktorá za uvedené obdobie v školskom roku 2017/2018 a 2018/2019 do
30. 9. 2018 vymeškala 339 neospravedlnených vyučovacích hodín a dcéry U. Q., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom W. XXX, G.. Q., žiačky Základnej školy W., ktorá za uvedené obdobie v školskom roku
2017/2018 vymeškala 118 neospravedlnených vyučovacích hodín a v školskom roku 2018/2019 do 30.

9. 2018 ako žiačka Základnej školy v L. vymeškala 9 neospravedlnených vyučovacích hodín, spolu 127
neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

vydali z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej
umožnili viesť záhaľčivý život a konania sa dopustili závažnejším spôsobom,

č í m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona.

Z a č o s a o d s u d z u j ú :1./ Obžalovaný R.Š. Q. I. C. C. Ý.

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), 42 ods. 1 Tr. zákona na
s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Tr.zák.súdzároveň ruší výrokotrestezrozsudkuOkresnéhosúduBardejovsp.zn.
XT/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXX9, právoplatným dňa XX. X. XXXX, ktorým bol obžalovanému uložený
podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

2./ Obžalovaná T. Q. I. C. C. Á.
Podľa § 211 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. na s ú h r
n n ý trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň r u š í výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.
zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, právoplatným dňa X. X. XXXX, ktorým bol obžalovanej uložený
podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov dňa XX.X.XXXX podal na tunajší súd obžalobu na obvinených
R. Q., nar. XX.X.XXXX v Q. a T. Q., rod. P., nar. XX.X.XXXX v Q., pre prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

NahlavnépojednávaniesanedostavilaobžalovanáT.Q.,uktorejbolovykázanédoručeniepredvolanias
poučením podľa ustanovenia § 252 Tr. por. o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti,
dňa10.7.2019.Obžalovanásazneúčastinahlavnompojednávaníneospravedlnila.ProkurátorOkresnej
prokuratúrysúhlasilsvykonanímhlavnéhopojednávaniavneprítomnostiobžalovanejT.Q..Nakoľkoboli
splnené podmienky na prejednanie veci, súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej

T. Q..

Obžalovaní sa mali dopustiť skutku tým, že ako zákonní zástupcovia, rodičia za obdobie od 17. 10. 2017
do 30. 9. 2018 nedbali o pravidelnú školskú dochádzku svojich detí a to dcéry C. Q., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom W. XXX, G.. Q., žiačky Základnej školy v L., ktorá za obdobie od 17. 10. 2017 do 30. 6. 2018

v školskom roku 2017/2018 vymeškala 329 neospravedlnených vyučovacích hodín, dňom 30. 6. 2018
menovaná ukončila povinnú školskú dochádzku, syna L. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX,
G.. Q., žiaka Základnej školy v L., ktorý za uvedené obdobie v školskom roku 2017/2018 a 2018/2019 do
30. 9. 2018 vymeškal spolu 317 neospravedlnených vyučovacích hodín, dcéry T. Q., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom W. XXX, G.. Q., žiačky Základnej školy v L., ktorá za uvedené obdobie v školskom roku

2017/2018a2018/2019do30.9.2018vymeškala339neospravedlnenýchvyučovacíchhodínadcéryU.
Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. XXX, G.. Q., žiačky Základnej školy W., ktorá za uvedené obdobie
v školskom roku 2017/2018 vymeškala 118 neospravedlnených vyučovacích hodín a v školskom roku
2018/2019 do 30. 9. 2018 ako žiačka Základnej školy v L. vymeškala 9 neospravedlnených vyučovacích
hodín, spolu 127 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný R. Q. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku kladeného mu
obžalobou za vinu a na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal
zhodne „áno“.Následne súd po návrhu prokurátora podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanieskutkusanevykonáavykonádôkazysúvisiacevýrokomotresteanáhradeškody,ochranným

opatrením.

Následne na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovanej T. Q. z prípravného
konania zo dňa XX.XX.XXXX. Obžalovaná uviedla, že toho času je na materskej dovolenke. Manžel
bol zamestnaný na aktivačných prácach v W. a následne si našiel prácu v Českej republike. Domov

prišiel len na krátko, sama nestíhala starať sa o deti. Už druhý mesiac je manžel doma a zlepšila sa
aj dochádzka detí do školy. S manželom sa snažia dozerať na to, aby si deti plnili školskú dochádzku
riadne. Ďalej uviedla, že deti T., I., L. chodia do školy v L. a G., U., R. chodia do školy v W.. Zo školy
jej chodili upozornenia a bola sa asi päť až šesťkrát informovať o ich dochádzke a prospechu. Deti, keď
nechodili do školy, tak jej zväčša pomáhali doma s mladšími súrodencami, chystali drevo.

Svedok Mgr. Ladislav Bačo na hlavnom pojednávaní uviedol, že do školy chodí ešte dcéra U., ostatné
tri deti školskú dochádzku ukončenú majú. Obžalovaní za ním boli, že majú problémy s deťmi.

Zo správy ZŠ v L. zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že C. Q., nar. XX.X.XXXX
ako žiačka 7.D triedy v školskom roku 2017/2018 od októbra 2017 do 29.6.2018 vymeškala v mesiaci

október 2017 53 neospravedlnených hodín, november 2017 64 neospravedlnených hodín, december
2017 35 neospravedlnených hodín, január 2018 24 neospravedlnených hodín, marec 2018 21
neospravedlnených hodín, apríl 2018 41 neospravedlnených hodín, máj 2018 45 neospravedlnených
hodín. Zo správy ZŠ v L. zo dňa XX.X.XXXX a XX.X XXXX súd zistil, že L. Q., nar. XX.XX.XXXX ako
žiak 7.B triedy od októbra 2017 do 29.6.2018 vymeškal v mesiaci október 2017 17 neospravedlnených

hodín, november 2017 43 neospravedlnených hodín, december 2017 39 neospravedlnených hodín,
január 2018 21 neospravedlnených hodín, február 2018 19 neospravedlnených hodín, apríl 2018
33 neospravedlnených hodín, máj 2018 65 neospravedlnených hodín. Zo správy ZŠ v L. zo dňa
XX.X.XXXX a XX.X XXXX súd zistil, že T. Q., nar. XX.XX.XXXX ako žiačka 7.D triedy od októbra
2017 do 29.6.2018 vymeškala v mesiaci október 2017 34 neospravedlnených hodín, november

2017 65 neospravedlnených hodín, december 2017 41 neospravedlnených hodín, január 2018 24
neospravedlnených hodín, marec 2018 22 neospravedlnených hodín, apríl 2018 39 neospravedlnených
hodín, máj 2018 46 neospravedlnených hodín. Z oznámenia ZŠ W. zo dňa XX.X.XXXX plynie, že
U. Q., nar. XX.X.XXXX v školskom roku 2017/2018 v období od 17.10.207 do 31.1.2018 vymeškala
celkovo 52 neospravedlnených hodín. v školskom roku 2018/2019 za mesiac september 2018 celkovo

9 neospravedlnených hodín.

Z upozornení na nedbalú školskú dochádzku zo dňa 28.9.2017, 4.10.2017, 2.11.2017, 16.11.2017,
1.12.2017 ako aj napomenutí a tiež pokarhaní od triedneho učiteľa a riaditeľa školy za nedbalú
školskúdochádzkuzodňazodňa12.10.2017,10.11.2017,8.11.2017,5.12.2017,14.12.2017,16.2.2018,

23.2.2018,11.4.2018, 18.4.2018, 16.4.2018, 11.5.2018, 23.5.2018, 187.6.2018, 25.6.2018 (pokarhanie
riaditeľom školy dcére U. Q. za 132 neospravedlnených hodín v školskom roku 2017/2018).

Z vykonaného dokazovania bolo nesporným, že to, čo sa uvádzalo v skutkovej vete obžaloby sa aj stalo,
akoajto,žesauvedenéhoskutkudopustiliobžalovaní.Vkonaníbolonepochybnezistené,ževtomčase

v období od 17.10.2017 do 30.9.2018 maloletá C. Q., žiačka Základnej školy v L., bezdôvodne a bez
ospravedlneniavymeškala329vyučovacíchhodín,maloletýL.Q.,žiakZákladnejškolyvL.,bezdôvodne
a bez ospravedlnenia vymeškal 317 vyučovacích hodín, maloletá T. Q., žiačka Základnej školy v L.,
bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškala 339 vyučovacích hodín, maloletá U. Q., žiačka Základnej
školy v W., bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškala 118 vyučovacích hodín, pričom aj napriek

upozorneniam školy nebola zo strany zákonných zástupcov zabezpečená náprava.

Obžalovaný sa k skutku priznal a obžalovaná vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdila, že o
dochádzku detí sa nestarala, nakoľko mala vo výchove viacero detí. Obaja rodičia boli informovaní o
skutočnosti,žeichškolopovinnédetisanedostavujúnavyučovanie,keďžeimbolidoručenéupozornenia

na nedbalú školskú dochádzku, napomenutia triednymi učiteľmi, ako aj pokarhania riaditeľom školy.Prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa dopustí
ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,
že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život.

Obžalovaní naplnili skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa 211 ods. 1
písm. b) Trestného zákona po objektívnej stránke tým, že svojou nečinnosťou vo vzťahu k záškoláctvu
svojich detí, U., L., T., C. nevykonali žiadne úkony, ktoré by viedli k náprave a riadnemu plneniu povinnej
školskej dochádzky a sami potvrdili, že o dochádzku sa nestarali. Uvedeným konaním porušili záujem

chránený Trestným zákonom na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov.

Po subjektívnej stránke možno konanie obžalovaných charakterizovať ako konanie nedbanlivostné
podľa § 16 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaní vedeli, že môžu spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehali, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobia. Obžalovaní vedeli o tom, že ich

deti nechodia do školy, čo plynie z podpísaných upozornení, napomenutí a pokarhaní, ktoré si prevzali.
Vedomosť o tejto skutočnosti potvrdil svedok Mgr. Ladislav Bačo, ako aj samotní obžalovaní.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých

členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom
nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych

páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak

právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V zmysle ustanovenia § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., ak
pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Priúvaháchtýkajúcichsaukladaniasúhrnnéhotrestupodľaustanovení§42ods.1Tr.zák.súdskúmalaj

to, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Tr. zák.,
teda či trest uložený skorším rozsudkom možno pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľov
za dostatočný, pričom dôvody pre upustenie od uloženia súhrnného trestu nevzhliadol.

Hodno spomenúť, že súhrnný trest možno obvinenému uložiť len vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za
trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol slovenským súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci

rozsudok v konaní, ktoré bolo skončené právoplatným odsúdením páchateľa a možno na neho prihliadať
- § 42 ods. 3 Tr. por. , a to za iný jeho trestný
čin, ak tieto trestné činy sú vo viacčinnom súbehu, pričom súd postupuje podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.

O viacčinný súbeh trestných činov ide len vtedy, ak v období medzi prvým z nich a posledným z
nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa (bez
ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týka niektorého z týchto trestných činov, alebo trestného činu
spáchaného ešte skôr mimo okruh týchto skúmaných trestných činov), a to takého rozsudku, ktorý bol
ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený, a ktorý potom svojho

času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z tejto definície vyplýva, že okamih
vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže
byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu.

Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť

zbiehajúcejsatrestnejčinnostiodsúdenýaakmožnonatakétoodsúdenieprihliadať.Súdtedapáchateľa
odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo
viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za ktorý už bol odsúdený).

Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o
všetkých zbiehajúcich trestných činov rozhodovalo v spoločnom konaní.

Viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený
súdomprvéhostupňaodsudzujúci(hociajneprávoplatný)rozsudokzanejakýtrestnýčin.Činyspáchané

po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti, treba posúdiť obdobne ako recidívu (R 8/1974).

Ak bol obvinenému uložený súhrnný trest v zmysle § 35 ods. 2 Trestného zákona (teraz § 42 ods. 1 Tr. zák. ) a neskôr bol ďalším rozsudkom uznaný vinným zo

spáchania trestného činu spáchaného po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku,
ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov,
ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale ide o recidívu, takže je potrebné
uložiť samostatný trest (R 34/1965).

Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh,
a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 Tr. zák. (teraz § 42 ods. 1 Tr. zák. ), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený
a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa

ukladá trest (R 52/1971).

SúduobžalovanéhoR.Q.zistiljednupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l)(priznalsakspáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), ale tak isto aj jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37písm. m) (bol už za trestný čin odsúdený) Trestného zákona. Z odpisu z registra trestov plynie, že R.
Q. bol opakovane súdne trestaným. Naposledy mu bolo rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn.
XT/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211

ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
12 (dvanásť) mesiacov, pričom tento trest mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
2 (dvoch) rokov.

Súd obžalovanému R. Q. uložil trest odňatia slobody súhrnný. Obžalovaný totiž skutok v prejednávanej

veci v dobe od 17.10.2017 do 30.9.2018 spáchal skôr ako bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok za
iný jeho trestný čin, konkrétne dňa XX.X.XXXX vyhlásený rozsudok sp. zn. XT/XXX/XXXX, právoplatný
dňa XX.X.XXXX voči obžalovanému R. Q..

Pri aplikácii ustanovenia § 42 ods. 1, §38 ods. 2 Trestného zákona a teda pri rovnováhe poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností sa pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Tr.

zákona ukladá trest odňatia slobody rozmedzí od 6 mesiacov až 5 rokov. Súd uložil obžalovanému
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, teda trest na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. U obžalovaného sa jedná o opakovane vedenie trestného stíhania pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy, ktorého podstata spočíva práve v zanedbávaní povinnej školskej
dochádzky jej maloletých detí. Napriek uvedenému uvedené tresty s podmienečným odkladom

nezabránili v páchaní tej istej trestnej činnosti, preto je nevyhnutné uzavrieť, že iný druh trestu nespojený
sodňatímslobodynemôžebyťúčinnýprejehonápravuaodradenieodpáchaniatejistejtrestnejčinnosti.

Pokiaľ sa jedná o výrok o trestu u obžalovanej T. Q., pri jeho ukladaní súd vychádzal z nasledovných
zistení: u obžalovanej zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) (bola už za trestný

čin odsúdený) Trestného zákona. Z odpisu z registra trestov plynie, že obžalovaná bola opakovane
odsúdená pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, konkrétne päťkrát, naposledy rozsudkom
OkresnéhosúduBardejovsp.zn.XT/XXX/XXXXzodňaXX.X.XXXXpretrestnýčinohrozovaniamravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý jej bol uložený
trest povinnej práce v trvaní 250 hodín.

Pri aplikácii ustanovenia § 42 ods. 1, §38 ods. 4, § 54 Trestného zákona zohľadniac skutočnosť, že
obžalovaná je toho času na materskej dovolenke, súd prikročil k možnosti uloženia alternatívneho
trestu, a to trestu povinnej práce, ktorý obžalovanej vzhľadom na opakovanú trestnú činnosť obdobného
charakteru uložil v maximálnej možnej výške 300 hodín. Uložený trest je súhrnným trestom nakoľko

skutok v prejednávanej veci v dobe od 17.10.2017 do 30.9.2018 spáchala skôr ako bol vyhlásený prvý
odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, konkrétne dňa XX.X.XXXX bol vyhlásený rozsudok sp. zn.
XT/XXX/XXXX, právoplatný dňa X.X.XXXX voči obžalovanej T. Q..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré

boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.