Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118368143
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:6118368143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387

189, so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so
sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, IČO: 31 595 545, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Štefánikova 17, právne zastúpenému:
JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 684,34 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 608,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 608,74 € od 28.01.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,90 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboupostúpenouOkresnýmsúdomBanskáBystricavsúladesust.§14ods.3Zákonač.307/2016

Z.z. o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2019, sa žalobca voči žalovanému
domáhalzaplateniasumy684,34€spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy684,34€od
28.01.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej
u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo
na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil u žalovaného. Oznámením o poistnom

plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom
rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti. Uvedenú skutočnosť oznámil
žalovanému.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právnych zástupcov strán sporu, ktorí nepožiadali o odročenie
pojednávania. Svoju neprítomnosť ospravedlnili.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným
rozkazom zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 14Up/892/2018, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu
neuznáva. Žalobca si nesplnil zákonné kritéria vyžadované ustanovením § 132 CSP. Mal označiť a
presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Mal presne špecifikovať, o akú
škodovú udalosť ide a kto bol poškodený, údaje zo zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o
postúpení pohľadávok. Okrem toho, že žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré

ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet kilometrov
prenajatého vozidla. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania zapísané činnosti ako faktoring,
forfaiting,činadobúdaniepohľadávok.Vzhľadomkvedomostioexistenciiďalšíchzmlúvainýchsúdnych
konaní možno činnosť žalobcu považovať za neoprávnené podnikanie. Žalobca svoj nárok opiera o ust.
§ 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 442 ods. 1 OZ. Ďalej svoj
nárok nijako nekonkretizuje. Zákon o PZP vyslovene neuvádza údajný nárok žalobcu a tento nevyplýva

ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nie aktívne vecne legitimovaný z toho dôvodu, že poškodený
predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. K Úhrade
faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle smeroval najskôr k cedovaniu
pohľadávkyaažnáslednekzapočítaniu.Postúpeniepohľadávkypovažujezaabsolútneneplatnýprávny
úkon z dôvodu neexistujúceho predmetu postúpenia. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného poukázané

plnenie vo výške 525,26 €.

6. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla EVČ: Z. XXXEI poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodenýnútenýužívaťnáhradnévozidlonazabezpečeniesvojichpotrieb.Poukončenínájmužalobca

vystavil poškodenému faktúru na sumu 1.209,60 €. Listinné dôkazy boli žalovanému riadne doručené už
pri uplatňovaní náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre šetrenie poistnej
udalosti. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu. Poškodený bol obmedzený v užívaní vlastného
vozidla. Vynaložil vyššie náklady na vypožičanie vozidla v porovnaní s nákladmi na vlastné vozidlo.
Prenajatie vozidla má byť kompenzáciou za spôsobenú škodu a slúži aj k nahradeniu zaužívaného

sociálneho komfortu poškodeného. Vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených
kilometrov. Tvrdenia žalovaného o neexistencii pohľadávky, aktívnej legitimácii, či neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky sú neopodstatnené a účelové. Zmluva je platne uzavretá. Skutočnosť, že
došlo k úhrade faktúry za nájom súčasne s prevodom pohľadávky neodporuje zákonu a nespôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Sám žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné

plnenie. V zmysle zmluvy o postúpení poškodený uhradil faktúru za nájom, čím došlo k vzniku
škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody, čím došlo k úbytku v
majetkovej sfére žalobcu. Žalovaným priznanú sadzbu denného nájomného považuje za neoprávnene
krátenie poistného plnenia. Poškodený nemohol užívať vozidlo odo dňa prevzatia servisom za účelom
opravy až do ukončenia opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému. Až vtedy pominie

faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Neoprávnené je aj krátenie o tzv.
prevádzkové náklady počas nájmu. Je to len účelové krátenie žalovaného.

7. Faktúrou č. 170497 zo dňa 07.11.2017, splatnou dňa 21.11.2017, žalobca vyfakturoval poškodenému
cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 473 za 16 dní 23.10.2017-07.11.2017)

v celkovej výške 1.209,60 €.

8. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.01.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.01.2018
ukončil šetrenie poistnej udalosti. Z fakturovanej doby prenájmu bolo priznaných 8 dní. Poistné plnenie
je v celkovej výške 525,26 €. V prevyšujúcej časti nebolo poistné plnenie priznané, a to v rozsahu 8 dní

ako neprimerané náklady za náhradné vozidlo a odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu
vozidla vo výške 79,53 €.

9. Oznámením o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca oznámil žalovanému, že dňa
07.11.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z

poistnej udalosti č. 8013386447 zo dňa 04.10.2017 vo výške 1.209,60 € s prísl. na žalobcu.

10. Z faktúry č. 3351170876 vystavenej spoločnosťou MOTOR-CAR Martin, s.r.o., IČO: 44 378 874, so
sídlom v Martine, Francúzskych partizánov 5831, vyplýva cena za opravu motorového vozidla zn. KIAOPTIMA 1,7 CRDi M6 GOLD, EČV: MT 739CE, v celkovej výške 3.314,84 €. Zákazka bola prijatá dňa
05.10.2017, pričom služba bola dodaná dňa 06.11.2017.

11. Zo zmluvy o nájme č. 473 uzavretej dňa 23.10.2017 medzi žalobcom ako prenajímateľom a
poškodeným P. I. ako nájomcom vyplýva, že došlo k prenájmu osobného motorového vozidla zn. Škoda
Kodiaq bielej farby, EVČ: V. XXXPL. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 23.10.2017 do: počas
nevyhnutného času opravy s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 75,60 €.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 07.11.2017 medzi žalobcom a poškodeným došlo
k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za
užívanie náhradné vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 04.10.2017 na vozidle Kia Optima,
EČV: U. XXXCE. Podľa bodov 4. a 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je
odplatné, pričom odplata za postúpenie je vo výške 1.209,60 €. Zároveň sa zmluvné strana dohodli,
že vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za

náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom
mene a na vlastný účet.

13. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je

to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa 4 ods. 1, 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti

právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,
odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)
Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

14. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť.
Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 684,34 € s prísl. titulom neuhradených nákladov
za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodeného na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú súd považuje za uzavretú v súlade s právnymi predpismi.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poškodený faktúru neuhradil, a preto na jeho strane

žiadna skutočná škoda nevznikla. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a
výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli
na započítaní vzájomných nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany
poškodeného došlo k úhrade faktúry. Žalobca je tak podľa názoru súdu aktívne vecne legitimovaný.

Dostatočným spôsobom boli opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera o predložené
listinné dôkazy. Žalovaný priznal žalobcovi (poškodenému) na základe rovnakého skutkového stavu
poistné plnenie, ktorého výšku len skrátil. Nárok žalobcu nepovažoval za absolútne nedôvodný.
Čiastočne plnil priamo žalobcovi, nie jeho právnemu predchodcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
musel mať jednoznačne preukázané všetky žalobcom tvrdené skutočnosti. Skutočnú škodu, ktorá

spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom
boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej
poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,

ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je
škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje
požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje
výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla vyplýva, že
poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Škoda Kodiaq. Nie je rozhodujúce, aké a koľko

jázd bolo vykonaných, nakoľko náhrada za pohonné hmoty (prevádzkové náklady) nie je predmetom
faktúry a žalobca si ju ani neuplatňuje. Tento nárok by ani nemohol byť úspešne uplatnený, keďže
predstavuje výdavky, ktoré by boli spojené aj s užitím vlastného vozidla. Poškodený by ich musel
vynaložiť bez ohľadu na to, či užíva vlastné alebo prenajaté vozidlo. Krátenie poistného plnenia z
titulu odpočtu za prevádzkové náklady je zo strany žalovaného nedôvodné. Poškodený mal k dispozícii

svoje vlastné vozidlo. Tento jeho komfort bol narušený škodovou udalosťou. Preto má po dobu opravy
nárok na náhradné vozidlo porovnateľných (nie totožných) úžitkových vlastností. Ocitol sa v stave
nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla. Poistnou
udalosťou bolo poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý, ak musel riešiť zapožičaním
sa náhradného vozidla, tak náklady z nájomného sú nákladmi, ktoré je povinný žalobcovi v rámci

vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného vozidla s poškodeným
motorovým vozidlom, žalovaný netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili sporným skutočnosť z hľadiska
úžitkových a jazdných vlastností poškodeného (Kia Optima) a prenajatého vozidla (Škoda Kodiaq).
Nerobil sporným ani cenu nájmu. Pokiaľ žalovaný čiastočne krátil poistné plnenie z dôvodu neprimeranej
dĺžky prenájmu, s týmto sa súd sčasti stotožnil. Žalovaný považoval nájom za neprimeraný v rozsahu

8 dní. Žalobca si uplatnil nárok za nevyhnutné obdobie, t. j. počas nevyhnutného času opravy
poškodeného vozidla. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že poškodené motorové
vozidlo bolo prijaté na opravu dňa 05.10.2017. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že škodová udalosť
nastala dňa 04.10.2017. Oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená a služba dodaná
dňa 06.11.2017. Z uvedeného vyplýva, že oprávnená doba prenájmu vozidla trvala od 23.10.2017 do

06.11.2017 (pondelok), t.j. 15 dní. Dĺžka prenájmu náhradného motorového vozidla nekorešponduje s
dobou opravy poškodeného motorového vozidla. Dobu opravy nemal možnosť poškodený ovplyvniť.
Má však nárok len na úhradu účelne vynaložených nákladov predstavujúcich nájomné, ale len za
dobu opravy poškodeného vozidla. Ak mu aj servis vykonávajúci opravu vozidlo zadržiaval, odovzdalneskôr, nemožno to pričítať na škodu žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že tu bola daná nutnosť
a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného vozidla z titulu vzniknutej poistnej
udalosti. Zákon o povinnom zmluvnou poistení uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti

právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalovaná poisťovňa mala uzavretú
poistnú zmluvu s poistníkom motorového vozidla, ktorým bola zapríčinená dopravná nehoda. Nebolo
sporné, že došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla poškodeného. Vzhľadom
k uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 608,74 € (15 dní x 75,60

€), nakoľko náklady vynaložené poškodeným je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo
výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný ukončil
prešetrenie poistnej udalosti dňa 10.01.2018. Nesplnil si svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré krátil poistné plnenie. Uviedol len rozsah (výšku) krátenia. Nepodal vysvetlenie, z
akýchdôvodovpovažujezaprimeranúdobunájmulen8dní,resp.akodospelkukráteniuprevádzkových

nákladov vo výške 79,53 €. Preto je v zmysle ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP povinný zaplatiť aj úroky z
omeškania, a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol preukázateľne v omeškaní s
úhradoupoistnéhoplnenia(§11ods.7ZákonaoPZP).Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdvozvyšnejčasti
žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neodstránil rozpor medzi jeho tvrdením
o oprávnenej dĺžke nájmu (opravy) a predloženými listinnými dôkazmi. Pre úplnosť súd uvádza, že na

podanie žalobcu zo dňa 15.04.2019 neprihliadal, nakoľko na takéto vyjadrenie súd žalobcu nevyzýval a
skutočnostivňomuvádzanémoholuviesťužvpodanejžalobealebonajneskôrvovyjadreníkpodanému
odporu.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že
úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomerný nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní
predstavuje 88,95 % a jeho neúspech 11,05 %. Čistý pomer úspechu žalobcu je tak v rozsahu 77,90 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končím samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.