Uznesenie – Odmietnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200728
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200728.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd" v právnej veci žalobcu: Z. H., H. XX, V., práv.
zast.: JUDr. Vladimír Stanko, advokát, Obrody 25, 040 11 Košice proti žalovanému: Inšpektorát práce
Košice, Masarykova 10, Košice v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. IPKE/IPKE_BOZPIL/
KON/2018/739, 311/18/7873 zo dňa18. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu od m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný listom č. IPKE/IPKE_BOZPIL/KON/2018/739, 311/18/7873 zo dňa18. 06. 2018, nazvaným
- Námietky proti protokolu a záznamu zo šetrenia PÚ Y. H., list zo dňa 08. 01. 2018, poslaný z
NIP, odpoveď, oznámil žalobkyni, že „Z Národného inšpektorátu práce bolo Inšpektorátu práce Košice

postúpené podanie, v ktorom poukazujete na skutočnosť, že sa nikto nezaoberal námietkami, ktoré ste
uviedla vo svojom liste zo dňa 08. 01. 2018. Inšpektorát práce Košice na Vaše podanie odpovedal listom
zo dňa 18. 01. 2018. V liste zo dňa 08. 01. 2018 vyjadrujete námietky voči zisteným skutočnostiam, ktoré
sú uvedené v protokole zo šetrenia závažného pracovného úrazu s následkom smrti Vášho nebohého
manžela Y. H.. Píšete, že v §191 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je uvedené. že zamestnávateľ sa zbaví
zodpovednosti celkom, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne alebo

ostatnépredpisyalebopokynynazaistenieBOZP,hocisnimibolriadneoboznámenýažetotoporušenie
bolo jedinou príčinou škody. Uvedené ale neplatí, ak zamestnanec vykonáva určité práce v rozpore
s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa. Zbaviť sa zodpovednosti zamestnávateľ
nemôže ani v prípade, že zamestnanec splní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, a teda
vykonáva prácu, ktorú by bol oprávnený odmietnuť. Preto žiadate, aby inšpektorát práce preskúmal,
či spoločnosť UNISTAV JOVICE s.r.o. dodržala všetky právne a ostatné predpisy na zaistenie BOZP v

súvislosti so vznikom pracovného úrazu Vášho nebohého manžela.
Stanovisko inšpektorátu práce k vyššie uvedenému. V §196 ods. 1) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce v platnom znení je uvedené, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým. že postihnutý zamestnanec
svojim zavinením porušil právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne

a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo.
Inšpektorát práce Košice pri šetrení príčiny vzniku pracovného úrazu Y. H. podľa § 7 ods. 3) písm. b)
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vychádzal z podania informácie štatutárneho zástupcu zamestnávateľa Z. H., svedkov D. G. M. K. Č.,
na základe obhliadky miesta úrazu a fotodokumentácie vyhotovenej Inšpektorátom práce Košice, na

základe fotodokumentácie a materiálov od Obvodného oddelenia PZ Rožňava a na základe materiálov,
ktoré predložil zamestnávateľ UNISTAV OVICE s.r.o. a zisťoval. či zo strany zamestnávateľa boli vsúvislosti s pracovným úrazom dodržané právne a ostatné predpisy týkajúce sa BOZP. V časti I. žiadate
o prešetrenie dodržiavania zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti 84 a ochrane zdravia pri práci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne §5 ods. 1) a ods.

2 ) písm. g), § 6 ods. 1 písm. c), n), o), §6 ods. 6), §8 ods. 1) a §6 ods. 2 písm. a) a b). Kontrola
dodržiavania uvedených ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení bola súčasťou šetrenia
pracovného úrazu Y. H.. Pri kontrole sa vychádzalo zo zistení inšpektorátu práce, že v čase úrazu mal
Y. H. pracovať na zemi, nie na streche a pracoval pre zamestnávateľa prvý deň. Opak sa pri šetrení
pracovného úrazu nepreukázal. Nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej

udalosti sú uvedené v protokole IKO-52-33-2.2/ P-822,24,25 -17 zo dňa 02. 11. 2017. Medzi iným to
bolo neposkytovanie potrebných. osobných ochranných pracovných prostriedkov (ochranná prilba) a
nevedenie evidencie poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov Y. H. - rozpor s §6
ods.2písm.a)ab)zákonač.124/2006Z.z.vplatnomznení.VčastiIIžiadateoprešetreniedodržiavania
nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri
používaní pracovných prostriedkov, konkrétne §3, §4 a 8 ods. 4 písm. a) a b), príloha č. 2 body 5.1.2 -

5.1.5. Vzhľadom k tomu. že Váš manžel mal v čase úrazu pracovať na zemi, mal vykonávať prípravu
klampiarskych výrobkov s použitím jednoduchých pracovných prostriedkov, pri svojej práci nepotreboval
rebrík ani iné osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu, neboli zo strany zamestnávateľa
zistené porušenia uvedených ustanovení nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z.
V časti III žiadate o prešetrenie dodržiavania nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, konkrétne §4 ods. 2, §5 ods. 2 písm.
b) a c), §6 ods.2 písm. c), príloha č. 3 písm. B odd. II bod 5.1.. 5.2, 14.1 a 14.2. Zabezpečenie
vypracovania plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinnosťou stavebníka a nesúvisí priamo
so šetrením pracovného úrazu Vášho manžela. Keďže mal Váš manžel pracovať v čase úrazu na zemí
a svedok úrazu, ktorý sa v čase úrazu nachádzal na streche mal k dispozícii osobné ochranné pracovné

prostriedky proti pádu, aj napriek tomu, že sa pohyboval v povalovom priestore, neboli zistené porušenia
uvedených ustanovení. V časti IV žiadate o prešetrenie dodržiavania zákona č. 355 /2007 Z. z. v platnom
znení, §30 e), §300 - posudzovanie zdravotnej spôsobilosti. Váš manžel nemal v čase úrazu pracovať
na streche, ale na zemi tj. nemal vykonávať práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou, ale mal pripravovať
na zemi klampiarske výrobky. Práce, ktoré vykonával neboli zaradené do 3 a 4 kategórie rizikových prác,

zamestnávateľom boli dodržané ustanovenia § 6 ods. 1) písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. o Inšpektorát
práce Košice bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Pri šetrení pracovných úrazov sa inšpekcia práce vykonáva v zmysle zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie

podľa zákona č. 71/1976 Z. z., zákona o správnom konaní. Vy, ako manželka poškodeného, ani ostatní
Vaši príbuzní ste neboli svedkami pracovného úrazu Y. H., nevideli ste ako sa predmetná udalosť stala,
preto Vás inšpektorát práce nepožiadal o podanie informácie.“ List žalovaného bol doručený žalobkyni
dňa 25.06.2018

2. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 30. 07. 2018 doručenou súdu dňa 01.08.2018 domáhal
zrušenia opatrenie Inšpektorátu práce Košice sp. zn. IPKE /IPKE BOZP11/ KON/2018/739, 311/18/7873
zo dňa 18. 06. 2018 ( podľa tvrdenia žalobcu ), ktorým oznámil žalobkyni výsledky prejedania námietok
proti protokolu o výsledku inšpekcie sp. zn. IKO -52-33-2.2/2017/P-822,24,25 zo dňa 02. 11. 2017 a
vrátenia veci tomuto orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, ktorým listom žalovaný žalobkyni po

druhý raz opakovane reaguje na námietky žalobkyne voči zisteným skutočnostiam, ktoré sú uvedené v
protokole zo šetrenia závažného pracovného úrazu s následkom smrti nebohého manžela žalobkyne Y.
H.. Žalobkyňa argumentovala v žalobe v bodoch „I. Ku skutkovému stavu veci: V dôsledku pracovného
úrazu došlo k úmrtiu nebohého manžela žalobkyne Y. H., nar. 23. 07. 1953, trvale bytom V., H. XX
( ďalej aj "nebohý manžel žalobkyne "), Inšpektorát práce Košice v dňoch 5. 9.,8. 9, 21. 9, 23. 10.

vykonal inšpekciu práce o výsledku ktorej vypracoval dňa 2. 11. 2017 Protokol o výsledku inšpekcie
práce. Vo veci žalobkyňa dňa 18. 1. 2018 podala námietky proti Protokolu a záznamu o výsledku
inšpekcie práce - opätovné prešetrenie pracovného úrazu s následkom smrti zo dňa 21. 12. 2017
ktoré boli adresované Inšpektorátu práce Masarykova 10, 041 01 Košice, Národnému inšpektorát práce
040 01 Košice. Námietkami žalobkyňa doplnila podnet na opätovné prešetrenie pracovného úrazu s

následkom smrti nebohého manžela Y. H. pričom tvrdila, že pracovný úraz vznikol porušením povinností
vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 písm. a) z. č. 125/2006 Z. z. zo strany zamestnávateľa obchodnej
spoločnosti UNISTAV JOVICE s.r.o., so sídlom Jovice, Hlavná 227, IČO: 46 48 91 77 a z ďalších
dôvodov ktoré vymedzila v jednotlivých bodoch námietok. Dňa 25. 6. 2018 bolo žalobkyni doručenéopatrenie Inšpektorátu práce Košice sp. zn. IPKE /IPKE BOZPII/ KON/2018/739, 311/18/7873 zo dňa
18. 6. 2018 ktorým oznámil žalobkyni výsledky prejedania námietok proti protokolu o výsledku inšpekcie
sp. zn. IKO -52-33-2.2/2017/P-822,24,25 zo dňa 2. 11. 2017. Z oznámenia o prejednaní námietok

sp. zn. IPKE /IPKE BOZP/II/ KON/2018/739, 311/18/7873 zo dňa 8.6.2018 vyplýva, že Inšpektorát
práce Košice pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu neb. Y. H. podľa § 7 ods.3/písm b/ zákona
č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vychádzal z podania informácie štatutárneho zástupcu zamestnávateľa Z. H. svedkov D.
G. M. K. Č. na základe ohliadky miesta úrazu a fotodokumentácie vyhotovenej Inšpektorátom práce

Košice, na základe fotodokumentácie a materiálov od 00 PZ Rožňava a na základe materiálov ktoré
predložil zamestnávateľ UNISTAV JOVICE s.r.o. a zisťoval, či zo strany zamestnávateľa boli v súvislosti
s pracovným úrazom dodržané právne a ostatné predpisy týkajúce sa BOZP“ Žalovaný v oznámení
ďalej uviedol:" Pri kontrole sa vychádzalo zo zistení inšpektorátu práce, že v čase úrazu mal neb. Y.
H. pracovať na zemi, nie na streche a pracoval pre zamestnávateľa prvý deň. Opak sa pri šetrení
pracovného úrazu nepreukázal. Žalobkyňa tvrdí, že opatrenie Inšpektorátu práce Košice sp. zn. IPKE /

IPKE BOZP11/ KON/2018/739, 311/18/7873 zo dňa 18. 6. 2018 ktorým jej oznámil výsledky prejedania
námietok proti Protokolu o výsledku inšpekcie sp. zn. IKO -52-33-2.2/2017/P-822,24,25 zo dňa 2. 11.
2017 je v rozpore s ust.§ 14 ods.1 zákona č. 48/2012 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a ust. § 3 ods.1 ,§3 ods.5 a ust. §3 ods.7 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. v znení

neskorších predpisov. Dôkaz: úmrtný list, protokol o výsledku inšpekcie sp. zn. IKO -52-33-2.2/2017/
P-822,24,25 zo dňa 2. 11. 2017, námietky proti Protokolu a záznamu o výsledku inšpekcie práce,
oznámeniežalovanéhooprejednanínámietoksp.zn.IPKE/IPKEBOZP11/KON/2018/739,311/18/7873
zo dňa 18. 6. 2018. II. K nevypočutiu žalobkyne v konaní pred správnym orgánom: V námietkach
podaných proti Protokolu a záznamu o výsledku inšpekcie práce žalobkyňa uviedla, že bolo povinnosťou

inšpektorov Inšpektorátu práce zisťovať plnenie povinností zo strany zamestnávateľa podľa jednotlivých
bodov týchto námietok. Rovnako bolo povinnosťou inšpektorov vypočuť príbuzných nebohého, ako aj
svedkov pracovného úrazu a vyžiadať podklady na preukazovanie splnenia povinností zamestnávateľa
tak, ako a ich ukladajú všeobecne záväzné právne prepisy. V napadnutom opatrení žalovaný uviedol:
" Pri šetrení úrazov sa inšpekcia práce vykonáva v zmysle zákona č.125/2006 Z. z o inšpekcii práce

a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie podľa zákona č.71/1976
Zb. o správnom konaní. Vy ako manželka poškodeného, ani ostatní príbuzní ste neboli svedkami
pracovného úrazu Y. H., nevideli ste ako sa predmetná udalosť stala, preto inšpektorát práce nepožiadal
o podanie informácie." Žalobkyňa poukazuje na znenie ust. § 3 ods.1, § 3 ods. 5, § 3 ods. 7 zákona

o správnom konaní č.71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov z ktorých vyplýva, že správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností a ich opatrenia musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 3 ods.2
citovaného zákona správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť,
aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť
svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka,
musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli
v konaní ujmu. Podľa § 3 ods.7 zákona o správnom konaní č.71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov

ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú
aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. V kontexte
citovaných ustanovení žalobkyňa tvrdí, že bolo povinnosťou žalovaného zisťovať plnenie povinností
zo strany zamestnávateľa podľa jednotlivých bodov námietok ktoré zaslala žalobkyňa inšpektorátu
práce. Rovnako bolo povinnosťou správneho orgánu vypočuť príbuzných nebohého, ako aj svedkov

pracovného úrazu a vyžiadať podklady na preukazovanie splnenia povinností zamestnávateľa tak, ako
ich ukladajú všeobecne záväzné právne prepisy. Tiež bolo povinnosťou správneho orgánu dať žalobkyni
príležitosť aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy. Žalobkyňa preto tvrdí, že došlo k porušeniu ust. § 3 ods.1, § 3 ods.5, § 3
ods.7 zákona o správnom konaní č.71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôkaz: námietky proti

Protokolu a záznamu o výsledku inšpekcie práce, III. Žalobkyňa tvrdí, že výsledok šetrenia pracovného
úrazu žalovaným sa jej priamo dotýka : Žalobkyňa sa so žiadosťou o úrazovú dávku obrátila na
Sociálnu poisťovňu pobočku Rožňava. Sociálna poisťovňa pobočka Rožňava rozhodnutím sp. zn. 12259
-22/2018-Rv zo dňa 5. 6. 2018 konanie prerušila z dôvodu, že v lehote ustanovenej zákonom nemožnopresne a úplne zistiť skutkový stav veci. Žalobkyňa preto tvrdí, že výsledok šetrenia pracovného úrazu
žalovaným sa dotýka priamo jej práva na úrazovú dávku. Dôkaz: rozhodnutie Sociálnej poisťovne
pobočka Rožňava sp. zn. 12259 -22/2018 -Rv zo dňa 5. 6. 2018 o prerušení konania IV. K záverom

žalovaného, že v čase pracovného úrazu mal neb. K. H. pracovať na zemi: Žalovaný vo svojich záveroch
uvedených v protokole o výsledku inšpekcie sp.zn. IKO -52-33- 2.2/2017/P-822,24,25 zo dňa 2. 11.
2017 uvádza, že neb. K. H. pracoval na stavenisku na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 31. 8.
2017 uzatvorenej so zamestnávateľom UNISTAV JOVICE s.r.o. Zároveň konštatuje, že zamestnávateľ
nemá v písomných dohodách o vykonaní práce pracovné úlohy vymedzené výsledkom. Konštatoval

preto porušenie ustanovenia § 223 ods.1 Zákonníka práce. Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce dohodu
o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy),
na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa
započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní
práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Dohoda o vykonaní práce sa
uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha,

dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce,
ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa
uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce (ods.2) Z dohody o vykonaní práce vyplýva,
že zamestnávateľ v dohode neuviedol:
- pracovnú úlohu,

- rozsah práce, zamestnávateľ preto porušil ustanovenie § 226 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa §
191 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže,
že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto
porušenie bolo jednou z príčin škody. Podľa tohto zákonného liberačného dôvodu zamestnávateľ

sa (sčasti) zbavuje zodpovednosti z dôvodu porušenia bezpečnostných predpisov alebo pokynov
postihnutým zamestnancom. Musí pritom ísť o jeho tzv. kvalifikované zavinenie, teda zavinenie aspoň vo
forme vedomej nedbanlivosti. O zavinené porušenie bezpečnostných predpisov ale nepôjde v prípade,
ak zamestnanec síce vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz
zamestnávateľa. Zavinenie zamestnanca je tu vylúčené práve tým, že zamestnávateľ k takému postupu

dal príkaz a z toho dôvodu sa nemôže zbaviť zodpovednosti. Zbaviť sa zodpovednosti zamestnávateľ
nemôže ani v prípade, že zamestnanec splní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, a teda
vykoná prácu, ktorú by bol oprávnený odmietnuť (porovnaj napr. R 11/1976, str. 39-40). (rozsudok
NajvyššiehosúduSRz31.8.2010,sp.zn.5Cdo198/2009).Keďžezamestnávateľnevymedzilvdohode
o vykonaní práce pracovnú úlohu a rozsah práce neb. K. H. neobstojí jeho tvrdenie, že neb. K. H. mal

v čase pracovného úrazu pracovať na zemi. Žalobkyňa preto tvrdí, že zamestnávateľ nepreukázal, že
neb. K. H. porušil svojím zavinením právne predpisy keďže sám porušil Zákonníka práce. Žalobkyňa
má zato, že pracovnou úlohou nebohého bolo zastrešenie strechy. Tu je potrebné poukázať na to, že
porušenie zákona zo strany zamestnávateľa nemožno vykladať v neprospech zamestnanca.
Dôkaz: Dohoda o vykonaní práce, výsluch žalobkyne, V. K zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze: Podľa § 195 ods.1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu
v pracovnom pomere. 2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym

a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. (3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na
ceste do zamestnania a späť. (4)Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá
zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za
podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby
uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli

za podmienok v nich uvedených. (6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúcezosobitnýchpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapri
práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196. Podľa § 196 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa
zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola
spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné

predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a
dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanecpod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode
zabrániť. Podľa odseku 2
a) zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a)postihnutý zamestnanec porušil

svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie
bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v
rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo

ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné
predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý,
že si môže privodiť ujmu na zdraví. (3)Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku
2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. (4)Pri posudzovaní, či zamestnanec
porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

[odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných
ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. (5)
Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie
vyplývajúce z rizika práce.
V kontexte citovaných ustanovení žalobkyňa tvrdí, že zamestnávateľ sa nezbavil zodpovednosti za

pracovný úraz, nakoľko nepreukázal, že jej nebohý manžel Y. H. svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny
na zaistenie bezpečností a ochrany zdravia pri práci a tiež nepreukázal, že s nimi bol nebohý riadne
a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadoval a kontroloval.
Žalobkyňa preto tvrdí, že došlo k porušeniu § 195 ods.1 Zákonníka práce. Dôkaz: výsluch žalobkyne,

VI. Ďalšie tvrdenia žalobkyne: Podľa výpovede Z. H. mal byť s manželom žalobkyne dňa 4. 9. 2017
na nákupoch do 13.00 hod., čo odporuje svedectvu p. Š., ktorý sa s ním rozprával v čase od 10.30 -
11.00 hod. K. H. zároveň telefonoval neb. manželovi žalobkyne 12.05 hod., takže nemohli byť spolu. V
protokole č. IKO-51-33-2.2/P-Jl-17 inšpektorátu práce je uvedené: v bode 4) absolvoval školenie BOZP
16. 11. 2016. Školenie však neabsolvoval, nebol tam v uvedenom čase zamestnaný a ani neplánoval

vo firme pracovať. Pravosť protokolu nikto nepreveril. V bode 6) zamestnanci nemali v daný deň
pracovať na streche. V uznesení ČVS:ORP-489/RV-RV-2017 je však uvedená výpoveď p. G., že on
vyliezol na strechu, aby ju zakryl plachtou. Kto a prečo strechu otvoril, nikto neskúmal. V bode 7) neb.
manžel žalobkyne vystúpil na strechu rebríkom, ktorý si sám, doniesol na stavenisko. Strecha mala byť
dokončená 4. 9. 2017, v čase pádu bola pred dokončením. V bode E je uvedené, že nebohý manžel

žalobkyne spadol z výšky cca 5 metrov. Túto výšku však účelovo nikto nepremeral, v správe RZP je
uvedená výška asi 10 metrov. V bode G je uvedené, že neb. manžel žalobkyne porušil ustanovenia §
12 ods. 2) písmeno a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nedodržal
pracovné postupy a nevykonával určenú prácu na zemi. Manžel nebol školený, neboli mu poskytnuté
žiadneochrannépomôckyanebolodôveryhodnepreukázané,žemalpracovaťnazemi.Tomutotvrdeniu

odporuje aj fakt, že celý deň pršalo a ak by mal vyrábať klampiarske prvky, nerobil by to v daždi na
zemi, ale v dielni.
H. tvrdil, že neb. manžela žalobkyne zamestnal ako pomocného robotníka. V protokole IP č. IKO-
52-33-2.2/P-822-17 je však uvedené, že bol prijatý ako stavebný robotník a s ním robili dvaja pomocný
robotníci. Žalovaný postavil svoj protokol na výpovediach p. H. a p. Č. - majiteľa nehnuteľnosti.

Žalobkyňa tvrdí, že ani jeden z nich v čase nešťastia však na stavenisku nebol. Sv. H. s G. tvrdili, že
na stavenisku pracoval len G.Š. s neb. manželom žalobkyne. G. však lekárovi RZP povedal, že neb.
manžela žalobkyne bezprostredne po páde otočili a dali mu tehlu pod hlavu, čo je v správe RZP písomne
uvedené. Napriek žiadosti o výsluch žalobkyne o ktorý žiadala vo svojich námietkach proti Protokolu a
záznamu o výsledku inšpekcie práce táto vypočutá nebola. Žalovaný tento postup odôvodnil tým, že

nebola prítomná pri pracovnom úraze. Dôkaz: výsluch žalobkyne, VII. Tvrdenia svedkov: Svedok K. Š.
v čestnom prehlásení vo veci úmrtia nebohého Y. H., nar. XX. XX. XXXX uviedol v nasledovné: „Nebohý
pracoval na rekonštrukcii strechy na Ul. Čučmianskej Dlhej 13 v Rožňave od 31. 8. 2017. V daný deň
som ho videl, ako s p. H. Z. a ďalšími pracovníkmi doviezli nákladným vozidlom strešnú krytinu na miesto
staveniska. Vtedy som sa p. H. pýtal, čo idú robiť, na čo mi on povedal, že ide meniť strešnú krytinu

tak, ako to robí vždy. Denne som ho videl pracovať na streche, vrátane sviatku a víkendu, nakoľko
bývam neďaleko a prechádzam tadiaľ. Dňa 2. 9. 2017 pán H. cestou domov z práce sa u mňa zastavil,
aby som mu požičal rezacie kotúče na kov, nakoľko si večer potrebuje doma v garáži pripraviť háky
na upevnenie žľabov. Strechu mal mať dokončenú najneskôr v pondelok 4. 9. 2017 do 16.00 hod.,preto chcel mať všetko vopred pripravené. Dňa 4.9.2017 v čase medzi 10.30 - 11.00 hod. som sa s
menovaným rozprával pred bránou rodinného domu na Ul. Čučmianskej Dlhej 13 v Rožňave. Stál tam
celý premoknutý, nakoľko celý deň pršalo. Povedal mi, že napriek zlému počasiu p. H. trvá na dokončení

strechy, preto ju hneď ráno otvoril a začal robiť, avšak neustále prší, dokončiť ju aj tak nestihne, preto
čaká na pokyn p. H., či ju má zaplachtovať alebo dávať ďalej krytinu. Nebohý Y. H. nikdy nevykonával
žiadne pomocné práce, vždy robil len odborné klampiarske, izolatérske a tesárske práce na strechách.
Ja sám som s ním dlhé roky robil na strechách a môžem len potvrdiť, že to bol odborník vo svojej
profesii. Výrobky si pripravoval zásadne doma, nikdy nie na mieste pracoviska a už vôbec nie v daždi.

Bol zásadne proti práci v nepriaznivom počasí a svojvoľne by v daždi na strechu nikdy nevyšiel." Svedok
K. Š., S.. v čestnom prehlásení vo veci úmrtia nebohého Y. H. uviedol nasledovné: „Nebohého som videl
denne od 31. 8. 2017 chodiť do práce na Ul. Čučmianskej Dlhej č.13 v Rožňave, v skorých ranných
hodinách, cca okolo 6.00 ho. V tom čase som býval oproti miestu nešťastia. Menovaný mi povedal, že
vykonáva na predmetnej adrese rekonštrukciu strechy, ktorú musí dokončiť do 4. 9. 2017. Zaujímalo ma
to, nakoľko som s ním na strechách pracoval niekoľko rokov. Nebohý stále vykonával len odbornú prácu

na strechách, nikdy nie pomocné práce." Svedok K. H. v čestnom prehlásení vo veci úmrtia nebohého
Y. H. uviedol: „Dňa 25. 8. 2017 bol u nás doma p. H. Z. L. Z.. Hľadal môjho otca, že ho nutne potrebuje
na opravu dvoch striech v Rožňave, lebo nemá odborníka na eternitové strechy. Nechal mu odkaz, aby
ho súrne kontaktoval. Otec nastúpil do práce dňom 31. 8. 2017. V ten istý deň o 8.40 hod. mi telefonoval,
že sa nevie dovolať mamke a mám mu doniesť niečo na jedenie, nakoľko je hladný a nič si nestihol

zobrať z domu. Išiel som za ním na Ul. Čučmiansku Dlhú č. 13 v Rožňave, kde som ho videl na streche.
Povedal mi, že momentálne nemôže zísť dole, ale mám mu jedlo nechať pri veciach, on si ho potom
vezme. Na streche pracoval každý deň od rána do večera, až do 4. 9. 2017. Cez víkend 2.-3.9.2017
som ho večer videl pripravovať doma v garáži háky na žľaby. Sťažoval sa mi, že mu p. H. dal dvoch
pomocníkov, no za veľa nestoja a takmer všetko musí robiť sám. Pán H. ho súril s robotou, aby stihol

dodržať stanovený termín do 4. 9. 2017.“ Svedkyňa F. P., v čestnom prehlásení vo veci úmrtia nebohého
Y. H., uviedla nasledovné: „S nebohým sme boli susedia a denne sme sa navštevovali. Na základe
informácií, ktoré mi poskytol viem, že pracoval od 31. 8. 2017 u p. Z. H. L. Z. a vykonával rekonštrukčné
práce na streche na Ul. Čučmianskej č.13 v Rožňave, konkrétne vo dvore herne VEGAS. Dňa 31.8.2017
som v skorých ranných hodinách videla biele dodávkové vozidlo p. H., ako cúva ku bráne p. H., kde

následne nakladali trojitý výsuvný rebrík a potrebné náradie na opravu strechy. Pán H. chodil stým istým
vozidlom pre nebohého vždy aj v minulosti, keď preňho pracoval na strechách. V piatok, 1. 9. 2017 vo
večerných hodinách bol u nás na návšteve pán H. so svojou manželkou. Prišiel unavený z práce, avšak
chcel sa s nami rozlúčiť, nakoľko v pondelok 4. 9. 2017 som s manželom odchádzala na dovolenku.
Povedal mi, že na uvedenej streche bude pracovať aj cez víkend až do večera, nakoľko ju musí dokončiť

do pondelka 4. 9. 2017. Poslednýkrát som ho videla 4. 9. 2017 v skorých ranných hodinách, okolo šiestej
hodine, keď odchádzal do práce a kýval mi." Svedok Š. E., v čestnom prehlásení, vo veci úmrtia Y. H.,
uviedol: "Zosnulého Y. H.M. videl denne pracovať na streche na Ul. Čučmianskej Dlhej č. 13 v Rožňave,
a to v dni 31. 8. 2017 až 4. 9. 2017 vrátane. S menovaným som sa denne stretával a aj rozprával,
povedal mi, že pracuje na rekonštrukcii strechy na uvedenej adrese, kde menil strešnú krytinu. Zároveň

prehlásil, že po nešťastnom páde a následnom úmrtí pána Y. H., mi pán V. H. povedal, že bol prítomný
pri páde menovaného. Osobne mu chytal tep na krku, mal hmatateľný pulz. Z ucha a z nosa mu tiekla
krv. Pán H. mi povedal, že na stavbe robili viacerí, ale nelegálne a pán H. Z. tam bezprostredne po páde
prišiel a všetkých okrem svojho syna pána G. odtiaľ vyhnal, aby nemal kto svedčiť."
Z výpovede menovaných svedkov teda jednoznačne vyplýva, že nebohý Y. H. riadne pracoval na

rekonštrukcii strechy, preto záver žalovaného, že v čase úrazu mal nebohý Y. H. pracovať na zemi, nie
na streche a pracoval pre zamestnávateľa prvý deň neobstojí. Dôkaz: výsluch svedka K. Š. N.., Č. O.
XX, XXX XX V., čestné prehlásenie svedka K. Š. N.., výsluch svedka K. Š.M. S.., bytom Č. XX, XXX
XX V., čestné prehlásenie svedka K. Š. S.., výsluch svedka K. H., bytom H. XX, XXX XX V., čestné
prehlásenie svedka K. H., výsluch svedkyne F. P., G. G. XX, XXX XX V., čestné vyhlásenie svedkyne

F. P., výsluch svedka Š. E., bytom Z.. M.. H. XXXX/XX, XXX XX V., čestné vyhlásenie svedka Š. E.,
VIII. K nemožnosti žalobkyne vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie:
Podľa § 14 ods.1 zákona č. 48/2012 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov protokol
obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal

inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie
práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie
zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom anie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúvakďalšímskutočnostiamuvedenýmvprotokole,stanoviskoinšpektoraprácektomutovyjadreniu,
dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.

Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným
v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v §7 ods. 3 písm. b). Ak
bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje
aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak
boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Žalobkyňa sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole výsledku inšpekcie sp. zn. IKO -52-33- 2.2/2017/
P-B22,24,25 zo dňa 2. 11. 2017 nemala možnosť vyjadriť napriek tomu, že sa jej zistené skutočnosti
priamo dotýkali. Došlo preto k porušeniu ust. § 14 ods.1 zákona č. 48/2012 Z. z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávania o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov.Dôkaz:Protokolovýsledkuinšpekciesp.zn.IKO-52-33-2.2/2017/
P-822,24,25zodňa2.11.2017,IX.Kprávnemuposúdeniu:Podľačlánku1,2ÚstavySlovenskejrepubliky

(ďalej len „ústava") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Slovenská republika
uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je
viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 152
ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade S touto ústavou.
Článok 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR zakotvuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a
nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v
právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené

princípy,akosúprávnaistotaaspravodlivosť(princípmateriálnehoprávnehoštátu),čomožnospoľahlivo
vyvodiť z článku 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej
úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými
subjektmi, ktorými boli priznané" (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov

a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, 1. ÚS 10/98, 1. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra
2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - 11. polrok, s. 750). Základnou premisou
materiálneho právneho štátu je, že prezentuje všeobecnú záväznosť práva pre všetkých. To znamená,
že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje
právny poriadok.“ V závere žalobkyňa citujúc ust. § 3, ods. 1 - 4, 7, § 32 ods. 1, 33, ods. 1, 34

ods. 1 - 4 Správneho poriadku tvrdila, že „Z citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že
povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí
prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán
nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne
presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného

stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy,
ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať
o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci (Viď napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 8Szd/1/2013). Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania.
Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k

otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším
možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám.
Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na
vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej
bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho

orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. (Vid napr. rozsudok
NS SR 10Sžso/5/2014). Nepochybne je žalobkyňa účastníčkou konania vedného pred žalovaným v
predmetnom konaní ktorého cieľom bolo zistenie príčin pracovného úrazu jej nebohého manžela ktorý
v dôsledku utrpených zranení aj zomrel (Vid' bod III. žalobného návrhu). Žalobkyňa pripomína, že
inšpektorát práce pri šetrení pracovného úrazu vychádzal len z výpovede zamestnávateľa, neprihliadol

na iné dôkazy, neprešetril skutočnosti ktoré uviedla žalobkyňa vo svojich námietkach proti Protokolu a
záznamu o výsledku inšpekcie práce a nedal sa jej možnosť vyjadriť. Žalobkyňa preto tvrdí, že došlo
k porušeniu ust. § 3 ods.1, §3 ods.5 a ust. §3 ods.7 zákona o správnom konaní č.71/1967 Zb. v
znení neskorších predpisov. Žalobkyňa poukazuje aj na znenie ustanovenia § 120 písm. a/ Správnehosúdnehoporiadkuzktoréhovyplýva,žesprávnysúdniejeviazanýskutkovýmstavomzistenýmorgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
Žalobkyňa preto navrhuje aby krajský súd vo veci vytýčil termín pojednávania a okrem vykonania

listinných dôkazov vypočul žalobkyňu a navrhovaných svedkov. “ Súčasne navrhla aby trovy konania
znášal žalovaný.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 14.01.2019 doručenej súdu dňa 16.01.2019 k vyjadreniu žalovaného
uviedla: „K využitiu prostriedku nápravy - sťažnosti proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy

Advokátska kancelária obdržala vyjadrenie žalovaného k žalobnému návrhu v ktorom žalovaný uvádza:“
Žalobu proti protokolu teda nemožno v žiadnom prípade akceptovať, pretože žalobcovi uplynula
lehota stanovená SSP, v ktorej eventuálne (prípustnosť' takejto žaloby by bola taktiež otázna) mohol
napadnúť protokol na súde. Uvedené predstavuje podľa úsudku žalovaného jeden z ďalších dôvodov
na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej alebo na odmietnutie žaloby ako neprípustnej.“ K tvrdeniam
žalovaného je potrebné uviesť, že žalobkyňa vo veci postupovala v súlade s ustálenou judikatúrou

najvyššieho súdu a ústavného súdu keď proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy využila
prostriedok nápravy - sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. K prostriedkom nápravy pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy sa ústavný súd vyjadril nasledovne: “Ústavný súd považuje za
ústavne akceptovateľný postup najvyššieho súdu, ktorý vyhodnotil návrh sťažovateľa na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy aj ako predčasne podaný, pretože sťažovateľ nevyužil

účinný opravný prostriedok, ktorým je podľa ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu v týchto
prípadoch sťažnosť podaná podľa zákona o sťažnostiach, ktorá plní funkciu opravného prostriedku v
prípadoch nezákonných zásahov orgánov verejnej správy“ (viď napr. Uznesenie Ústavného súdu SR
IV. ÚS 428/09). Z uvedeného vyplýva, že žalobný návrh bol podaný včas a v súlade s konštantnou
judikatúrou. II. K povinnosti žalovaného uviesť v protokole o inšpekcii vyjadrenie osoby ktorej závery

sa priamo dotýkajú. K tvrdeniu žalobkyne o povinnosti žalovaného uviesť v protokole o inšpekcii aj jej
vyjadrenie žalovaný uviedol:„ V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že ak by aj súd eventuálne posúdil
predmetnú otázku tak, že súčasťou protokolu má byt' (i keď to zo zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce nevyplýva) vyjadrenie manželky pozostalého zamestnanca. ani v takom prípade to na výsledku
protokolu nič nemení. Totiž protokol bol riadne zaslaný žalobkyni, pričom táto následne zaslala k nemu

svoje vyjadrenie. Pri aplikácii vyššie spomínaného hypotetického výkladu (že súčasťou protokolu by
eventuálne malo byt' vyjadrenie manželky pozostalého zamestnanca) by bolo nutné iba konštatovať,
že námietky žalobkyne k protokolu (jej list zo dňa 08.01.2018) sú súčasťou protokolu o vyšetrení príčin
vzniku pracovného úrazu ako vyjadrenie inej osoby v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce. Ani uvedené by však neznamenalo, že by sa tým menili inšpekciou práce zistené príčiny vzniku

prac. úrazu uvedené v protokole. Zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce totiž hovorí iba o „vyjadrení"
inej osoby v protokole. avšak nie o „prerokovaní protokolu" s touto inou osobou ani o „vysporiadavaní" sa
s takýmto vyjadrením inej osoby. Takéto povinnosti (prerokovať protokol a vysporiadať sa s vyjadrením
stanoviskom) má inšpektor práce podľa §14 ods.la{$14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce jedine vo vzťahu k zamestnávateľovi. nie k žiadnej inej osobe.“ Stanovisko žalovaného považuje

žalobkyňa za nesúladný s ustanovením § 14 zákona z 2. februára 2006 o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Podľa § 14 zákona z 2. februára 2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov protokol

obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal
inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie
práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie
zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a

nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúvakďalšímskutočnostiamuvedenýmvprotokole,stanoviskoinšpektoraprácektomutovyjadreniu,
dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.
Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným
v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak

bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje
aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak
boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Z
citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že protokol o inšpekcii musí obsahovať aj vyjadrenieprávnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole ktoré sa jej týkajú. V
kontexte citovanej právnej úpravy je potrebné uviesť, že žalobkyňa je vdovou po zomrelom ktorý zomrel
pri pracovnom úraze a závery uvedené v protokole sa jej priamo dotýkajú, preto aj jej vyjadrenie malo

byť súčasťou protokolu, nakoľko práve na závery uvedené v protokole sa viaže poskytnutie dávok zo
sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov žalobkyňa trvá na žalobnom návrhu a jej dôvodoch v plnom
rozsahu.“

5. Žalovaný k sa replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 17. 04. 2019 doručenou súdu dňa 24. 04. 2019

(nie k „duplike“ ako uvádza v zátvorke , poznamenáva súd), pričom v plnom rozsahu zotrval na svojom
stanovisku, uvedenom v predošlom vyjadrení k žalobe.

6. Súd príslušný podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal žalobu žalobkyne z hľadiska jej predmetu
a účelu a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože nie sú splnené zákonné podmienky pre jej

meritórne prejednanie.

7.Súdvprvomradeskúmalpodmienkyprípustnostipreskúmaniažalobounapadnutéholistužalovaného
č. IPKE/IPKE_BOZPIL/KON/2018/739, 311/18/7873 zo dňa18.06.2018, nazvaným - Námietky proti
protokolu a záznamu zo šetrenia PÚ Y. H., list zo dňa 08. 01. 2018, poslaný z NIP, odpoveď (ďalej len

„list“ ) a dospel k záveru, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

8.Podľaust.§2ods.1SSPVsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranuprávamaleboprávom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľaust.§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

Podľaust. §177ods.1SSP,správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor

alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

9. Je nevyhnutné uviesť že v prípade ust. § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie žalobcu
ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať
všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom
konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a b) ukrátenie na subjektívnych

právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie má za následok odmietnutie žaloby podľa
ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

10. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra osoby, v danom

prípade žalobkyne, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci
a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jej právnej sféry. Pre bližšie zdôvodnenie je
z právno-teoretického hľadiska pod subjektívnym právom nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo
právom chránené záujmy žalobkyne. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sanemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod
jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú

zmenu jeho právneho postavenia, čo bolo aj v tomto prípade (pozri napr. uznesenie NS SR spis. zn.
5Sži/2/2011 zo dňa 24. 02. 2011).

11. SSP v ust. § 177 ods. 2 nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na

prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. Samotné tvrdenia žalobcu o
nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Skutočnosť, že
musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento
druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba,
ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia.
Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo

opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej alebo právnickej osoby. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných
ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie
na podanie žaloby správnom súdnictve.

12. Pojem verejná správa možno charakterizovať ako realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý
verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. ako realizáciu zákona vykonávanú subjektmi, ktoré nie sú
nezávislými od štátu a štátnej moci. Musí tak ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka,
musia byť verejnoprávnej povahy. Správne súdnictvo pritom predstavuje oblasť so samostatnou súdnou

právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V týchto
orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom
postavení. Teda rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok
je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. Výsledkom existencie
vertikálneho prvku je rozhodnutie alebo opatrenie vydané voči fyzickej alebo právnickej osobe, ktorým

orgán verejnej správy ukladá osobe povinnosť, alebo jej vydáva oprávnenie, resp. deklaruje existenciu
jej právneho stavu, súd považuje za nesporné, že žalobkyňa, nebola účastníčkou administratívneho
konania, teda účastníčkou šetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu Y. H. podľa ust. § 7 ods. 3) písm. b)
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

keď žalovaný vychádzal z podania informácie štatutárneho zástupcu zamestnávateľa Z. H., svedkov D.
G.H. M. K. Č., na základe obhliadky miesta úrazu a fotodokumentácie vyhotovenej Inšpektorátom práce
Košice, na základe fotodokumentácie a materiálov od Obvodného oddelenia PZ Rožňava a na základe
materiálov, ktoré predložil zamestnávateľ UNISTAV OVICE s.r.o. a zisťoval, či zo strany zamestnávateľa
boli v súvislosti s pracovným úrazom dodržané právne a ostatné predpisy týkajúce sa BOZP.

13. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade absentuje tzv. vertikálny prvok
administratívneho konania. Žalobkyňou označené napadnuté opatrenie, uvedené v bode 1 tohto
uznesenia, ktoré podľa názoru súdu ani nemožno považovať za opatrenie, sa nemôže týkať
subjektívnych práv fyzickej osoby žalobkyne, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu

a ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry alebo spôsobili zmenu jej
právneho postavenia. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno vyvodiť, že
by žalobkyňa mala byť účastníčkou predmetného administratívneho konania - šetrenia príčiny vzniku
pracovného úrazu nebohého Y. H..

14. Pre posúdenie právomoci súdu je rozhodujúca existencia vertikálneho prvku v administratívnom
právnom vzťahu. Túto skutočnosť musí súd skúmať ako základnú procesnú podmienku. Žalobkyňa na
základe vyššie uvedených záverov preto nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie
žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP.

15. Preto súd žalobu žalobkyne podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou odmietol.16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

17. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.