Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117229209
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117229209.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň Mgr.

Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpená Beňo & partners
advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej:
Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. L. XXX, zast. JUDr. Zuzanou Bartovou, advokátkou, so sídlom Nitra,
Farská 25, o zaplatenie 23.268,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 11. marca 2019 č. k. 16Csp/270/2017-85 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.585,40
eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00% p. a. zo sumy 4.585,40 eura od 27. 03. 2018 do zaplatenia,
pričom súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100 eur k 20. dňu
kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok
pri omeškaní so zaplatením čo i len jednej splátky. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej proti

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 60,58%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 42,
§ 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., čl. 8, § 132 ods. 1, 2, 3, § 232 ods. 3, 4 CSP a na základe vykonaného
dokazovania zistil, že uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nitre č. ČVS: OPR-238/
NR-NR-2016 zo dňa 21. 06. 2017 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania cudzích práv,
ktorého skutku sa dopustila žalovaná tým, že dňa 26. 07. 2013 v Nitre so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a. s. uzatvorila Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 4570507526 vo výške

15.000 eur, pričom v uvedenej zmluve boli použité osobné údaje poškodeného, čím tak konaním
žalovanej bola spôsobená poškodenému vážna ujma na jeho právach tým, že boli zneužité jeho osobné
údaje zastavené, nakoľko je trestné stíhanie neprípustné z dôvodu, že je trestné stíhanie premlčané.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že k zmluve na meno klienta E. K. bola celkom uhradená suma
10.414,60 eura. Z prehľadu vyplýva, že splátky úveru vo výške 241,70 eura mesačne mali byť uhrádzané
mesačne od 20. 08. 2015 do 20. 08. 2023 s vyčíslením celkových splátok vo výške 29.004 eur. Zostatok
predstavuje sumu 18.589,40 eura. Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016 zo dňa

27. 04. 2017 súd schválil zmier v bode I. so znením: „Žalovaný uznáva, že Zmluva o pôžičke zo dňa
26. 07. 2013 pod číslom 4570507526 podľa údajov uvedených v zmluve, uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným, je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý so žalovaným žalobca nikdy neuzavrel, na
základe čoho nevznikli a ani v budúcnosti nemôžu vzniknúť žiadne práva a povinnosti žalobcovi vočižalovanému a ani žalovanému voči žalobcovi“ a v bode III. so znením: „ Žalovaný zaplatí najneskôr
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi žalobcu sumu vo výške 2.803,05
eura k rukám právneho zástupcu žalobcu ako náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní

pred Okresným súdom Kežmarok č. k. 9C 90/2016. Z vyčíslenia právneho predchodcu žalovaného
datovaného dňom 13. 10. 2017 zaslaného k sp. zn. 9C/90/2016 vyplýva, že si uplatnil trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.875,55 eura (4 úkony v hodnote 320,34 eura, 1 v hodnote 160,17 eura).

1.2. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 4570507526 zo dňa 26. 07. 2015 vyplýva, že

spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. a klient E. K. uzatvorili zmluvu, z ktorej vyplýva výška
pôžičky 15.000 eur, celkové náklady spotrebiteľa 12.915,60 eura, celkovú čiastku 27.915,60 eura,
konečnú splatnosť 7/2023, RPMN 14,90%, fixnú ročnú úrokovú sadzbu 14,90%, priemernú hodnotu
RPMN 13,79%, počet splátok 120, výška splátky 232,63 eura, výška splátky s poistením 241,70 eura,
sadzba poistenia 3,90%, mesačná splátka poistenia 9,07 eura. V konaní nebolo medzi stranami sporné,
žeZmluvaopôžičkenabývanieč.4570507526jeabsolútneneplatnýmprávnymúkonomatovdôsledku

konania žalovanej, ktorá na jej uzatvorenie zneužila údaje tretej osoby p. K.. Rovnako nie je spornou
skutočnosťou ani to, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. na
základe vyššie uvedenej zmluvy žalovanej vyplatila sumu 15.000 eur a že táto uhradila právnemu
predchodcovi žalobcu k uvedenej zmluve celkom sumu 10.414,60 eura. Hoci právny zástupca žalobcu
na pojednávaní uviedol, že si celú sumu 18.589,40 eura uplatňuje titulom náhrady škody, súd po

posúdení veci dospel k záveru vo vzťahu k sume 4.585,40 eura (z uplatnenej sumy 18.589,40 eura z
neplatnejzmluvy)došlokvznikubezdôvodnéhoobohatenia.Vkonaníbolopreukázanéamedzistranami
nesporné,žezmluvaoúverejeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Podľa§451ods.2OZmajetkový
prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením. Je nepochybné,
že žalovaná týmto neplatným právnym úkonom získala majetkový prospech vo výške 15.000 eur, z

ktorého doposiaľ uhradila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 10.414,60 eura, čím sa
na úkor žalobcu obohatila o sumu 4.585,40 eura (15.000 - 10.414,60). V zmysle vyššie uvedených
skutočností a zákonných ustanovení je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť sumu 4.585,40 eura titulom
bezdôvodného obohatenia, ktorú súd žalobcovi priznal.

1.3. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to odo dňa podania žaloby, od 20. 10. 2017 do
zaplatenia. Pri bezdôvodnom obohatení nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom,
ani určený v rozhodnutí, a preto bola žalovaná povinná splniť svoj dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. V konaní nemal súd preukázané, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom vyzval žalovanú
na vydanie bezdôvodného obohatenia, túto skutočnosť ani netvrdil, preto súd za prvý deň omeškania

žalovanejsvydanímbezdôvodnéhoobohateniapovažovaldeňnasledujúcipodoručenížalobyžalovanej
a to deň 27. 03. 2018, keďže žaloba bola žalovanej doručená dňa 26. 03. 2018. Ku dňu 27. 03. 2018
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,00%, preto súd žalobcovi priznal
v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 563 OZ a § 3 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia úrok z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 4.585,40 eura od 27. 03. 2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej

časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

1.4. Žalovaná požiadala súd, aby jej povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 100 eur, keďže jej
majetkové pomery jej neumožňujú uhradiť celú dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na
preukázanie tejto skutočnosti predložila dohodu o vykonaní práce zo dňa 29. 11. 2018, z ktorej vyplýva,

že bude vykonávať prácu podľa potreby zamestnávateľa a to po dobu určitú od 01. 12. 2018 do 31. 03.
2019, a výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Z. L., z ktorého je zrejmé, že na nehnuteľnosti, ktorej je
žalovaná bezpodielovou spoluvlastníčkou, viazne viacero exekučných záložných práv. Ďalej uviedla, že
v mesiaci január a február 2019 dosiahla mesačnú mzdu 110 eur. Po zvážení všetkých okolností súd
umožnil žalovanej splácať rozsudkom priznanú sumu v mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy

k 20. dňu v príslušnom mesiaci, pod stratou výhody splátok. Súd prihliadol ku skutočnosti, že príjmové
schopnosti žalovanej sú nízke, pričom na nehnuteľnosti žalovanej viazne viacero exekučných záložných
práv. Výšku mesačnej splátky považoval, vzhľadom k okolnostiam, za prijateľnú pre obe strany sporu.
Na strane jednej má žalovaná šancu riadnym splácaním peňažného záväzku predísť možnej exekúcii
voči jej osobe, ktorá by jej ešte viac komplikovala súčasnú životnú situáciu a zvýšila náklady o trovy

exekúcie a na strane druhej, žalobca získa mesačne vyššiu sumu, než by v tomto prípade predstavovali
exekučné zrážky a nižšia suma mesačných splátok ho vzhľadom k jeho postaveniu (žalobca je bankou)
nezasiahne v neprimeranej miere. V prípade omeškania sa s úhradou uložených splátok žalovanou
nastane okamžitá splatnosť dlhu a žalobca bude mať možnosť iniciovať exekučné konanie.1.5. Vo vzťahu k zvyšnej časti uplatnenej sumy označenej ako škoda, t.j. v sume 14.004 eur (18.589,40
- 4.585,40) súd žalobu zamietol. Súd nespochybnil nároky žalobcu z neplatného právneho úkonu,

ktoré môžu predstavovať vznik bezdôvodného obohatenia i vznik zodpovednosti za škodu, ktorá v
dôsledku neplatného právneho úkonu vznikla, no žalobca pri uplatňovaní si svojich nárokov je povinný
špecifikovať, z čoho uplatňovaný nárok pozostáva. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia a na
podporu svojho tvrdenia je v zmysle ustanovenia § 132 CSP povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho
názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha

pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom
mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

1.6. V danom prípade žalobca v písomne podanej žalobe nárok konkretizoval ako majetkovú škodu

predstavujúcu rozdiel medzi sumou, ktorá z neplatnej zmluvy mala byť uhradená a tou, ktorá bola
uhradená, bez bližšieho určenia. Na pojednávaní uviedol, že suma 29.004 eur (suma, ktorá mala byť
uhradená na základne neplatnej zmluvy podľa tvrdenia žalobcu) pozostáva zo 120 splátok vo výške
241,07 eura. Takáto špecifikácia uplatnenej škody je však podľa názoru súdu nedostatočná. Nevyplýva
z nej, čo žalobcom uplatnená výška škody predstavuje, či ide o škodu skutočnú, alebo o ušlý zisk a

absentujúvovzťahuknejirozhodnéskutkovétvrdenia.Predmetomtohtokonanianiejezmluvnéplnenie
z predmetnej zmluvy, keďže táto je absolútne neplatnou, ale nároky z tohto plynúce. Žalobca tak mal
povinnosť uviesť vo svojej žalobe také tvrdenia, ktoré by preukazovali nárok na ním uplatnenú sumu
predstavujúcu podľa žalovaného majetkovú škodu, čo však neurobil vo svojom písomnom podaní a
ani na nariadenom pojednávaní. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 14. 05. 2018 len poukázal na

to, že škoda mu bola spôsobená úmyselným trestným činom (existencia odsudzujúceho rozsudku
však v konaní nebola preukázaná), preto má nárok aj na ušlý zisk, teda aj na príslušenstvo k úveru.
Uvedené tvrdenia sú však veľmi všeobecné. Žalobca k svojej žalobe, a ani v priebehu konania, dokonca
ani nepredložil zmluvu o pôžičke a túto súd získal až pripojením si spisu z Okresného súdu Kežmarok
vyžiadaného na návrh žalovanej. S ohľadom na uvedené, súd konštatoval, že žalobca v tejto časti

nepreukázal dôvodnosť nároku, neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno tak, ako mu táto
povinnosť vyplýva z čl. 8 a § 132 CSP, a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

1.7. Žalobca si ďalej žalobou uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.678,60 eura predstavujúcu
trovy právneho zastúpenia vzniknuté v konaní pred Okresným súdom Kežmarok. Žalovaná uviedla,

že sa k uplatnenej výške škody predstavujúcej trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom pred
Okresným súdom Kežmarok, resp. ich opodstatnenosti, nevie vyjadriť, lebo nebola stranou tohto
konania. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobca nepreukázal, že trovy
právneho zastúpenia uhradil, teda nepreukázal splnenie všetkých atribútov na vznik zodpovednostného
vzťahu. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil súdu dôkaz o tom,

že škoda predstavujúca trovy právneho zastúpenia v konaní pred Okresným súdom Kežmarok (trovy
žalobcu - v tam vedenom konaní p. K., i trovy žalovaného v tam vedenom konaní spoločnosti Consumer
Finance Holding, a. s.) i reálne vznikla, a teda nepreukázal vznik tejto škody. V konaní bol žalobca
povinný preukázať skutočnosť, že mu táto škoda vznikla v súvislosti s úhradou trov konania právnemu
zástupcovip.K.atiežsvojuprávnemuzástupcovi.Samotnáexistenciapovinnostiuhradiťtrovyprávneho

zastúpenia uložená v uznesení Okresného súdu Kežmarok a vyčíslenie trov konania žalobcom v konaní
vedenom pred Okresným súdom Kežmarok podľa názoru súdu sama o sebe nepreukazuje vznik škody,
pretože k úhrade týchto trov zo strany žalobcu nemuselo dôjsť. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom vzniku škody, preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

1.8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 23.268,01 eura s príslušenstvom priznaná suma 4.585,40
eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 19,71% a úspech žalovanej 80,29%, a teda
miera úspechu žalovanej predstavuje 60,58% (80,29 - 19,71), čo v konečnom dôsledku znamená právo
žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o výške

ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca,
odôvodniac ho tým, že neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoréočakávali účastníci právneho úkonu, privodiť aj ďalšie nepriaznivé následky ako je vznik bezdôvodného
obohatenia a vznik náhrady škody. Tzn., že v prípade, ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda,
vzniknekonajúcemumimozodpovednostizabezdôvodnéobohatenieajzodpovednosťzaškodu.Takáto

zodpovednosť v zmysle cit. ustanovenia § 42 OZ nie je osobitným typom tejto zodpovednosti, ale
spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Základným
predpokladom za škodu v zmysle § 42 OZ je porušenie povinnosti. V prípade zodpovednosti za škodu
spôsobenú neplatným právnym úkonom nie je potrebné preukazovať alebo skúmať konkrétne porušenie
povinnosti, keďže zákon priznáva neplatnosti zmluvy postavenie porušenia povinnosti. V prípade

náhrady škody teda nie je potrebné preukazovať existenciu protiprávneho úkonu, ak je preukázané, že
právny úkon je neplatný, a teda sa vychádza z toho, že povinnosť bola porušená. V prípade uplatnenia
nároku na náhradu škody sa musí preukázať jednak neplatnosť zmluvy, a jednak skutočnosť, že
následky neplatnosti skutočne spôsobili poškodenému ujmu. Škoda spôsobená neplatnosťou právneho
úkonu môže mať povahu jednak skutočnej škody, a jednak povahu ušlého zisku. Žalovaná poukázala
na to, že škoda má zahŕňať všetky špecifické zložky tak, aby bola zabezpečená jej náhrada, akoby

k škode spôsobenej neplatným úkonom vôbec nedošlo, a to vrátane všetkých špecifických nákladov
súvisiacich s plnením zmluvy, ktoré nie sú vydané škodcom z titulu jeho bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na to, že pokiaľ ide o otázku skutočnej škody, táto predstavuje náklady, ktoré poškodený v
dôsledku neplatnosti zmluvy musel vynaložiť. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal,
že v dôsledku podvodného konania žalovanej došlo k vzniku súdneho konania, vedeného na Okresnom

súde Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016 o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č.
4570507526 a s tým spojenými nákladmi vo forme trov právneho zastúpenia. Žalobca bol na základe
uzneseniaOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.9C/90/2016povinnýuhradiťprávnemuzástupcovižalobcu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.803,05 eura. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že nepreukázal vznik tejto škody, nakoľko predmetné uznesenie sa po jeho právoplatnosti

stáva exekučným titulom a oprávnený môže v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu
ukladá právoplatné uznesenie, podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Žalobca
rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Kežmarok vznikli trovy právneho zastúpenia aj samotnému žalobcovi (v konaní na OS Kežmarok
žalovaný), a to predložením vyčíslenia trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o náhradu vo forme ušlého

zisku, poukázal na to, že ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a jej
podstata spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt
poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci. V konaní pred
súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na základe predmetnej zmluvy mala byť na účet žalobcu
spolu s príslušenstvom uhradená celkovo suma 29.004 eur, ktorá pozostávala zo 120 splátok po 241,07

eura. Žalovaná uhradila na účet žalobcu splátky celkovo vo výške 10.414,60 eura, pričom celková dlžná
sumapredstavuje18.589,40eura.Súdprvejinštanciepriznalžalobcovinároklennasumu4.585,40eura
titulom bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšnej časti však žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade,
ak z neplatného právneho úkonu vznikne poškodenému škoda, táto sa uhrádza mimo zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne

preukázal dôvodnosť svojho nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku, keď preukázal, že práve
na základe podvodného konania žalovanej bola predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie č.
4570507526určenáOkresnýmsúdomKežmarokzaneplatnú,včohodôsledkutakzvyšnúčasťzáväzku,
teda aj príslušenstvo úveru, ktoré by z poskytnutých peňažných prostriedkov získal, ak by nedošlo
k podvodnému konaniu žalovanej, získal. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 319/2008.

Vzhľadom k uvedenému, žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám
rozhodol tak, že žalobu zamietne. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie

považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
Súd vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom bolo stranami sporu navrhované, pričom žalobca na
pojednávaní dňa 18. 02. 2019 ďalšie dokazovanie nenavrhoval, a to aj napriek súdom prezentovanému
predbežnému právnemu posúdeniu veci. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal len z podanej žaloby,
ktorá neobsahuje žiadne vyčíslenie, z čoho pozostáva žalovaná suma a do vyhlásenia uznesenia o

skončení dokazovania nebola preukázaná škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Pokiaľ ide o žalovanú
sumu týkajúcu sa pohľadávky z titulu zmluvy, má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne výšky požadovanej sumy, ani nešpecifikoval právny titul, akým sa domáha zaplatenia práve
18.589,40 eura. Pokiaľ ide o zaplatenie náhrady škody spočívanej v zaplatených trovách konania naOS Kežmarok a tiež v trovách právneho zastúpenia pôvodného žalobcu, ktoré mala údajne uhradiť
svojmu právnemu zástupcovi, uviedla, že len predloženie uznesenia o priznaní náhrady trov konania
nepostačuje na preukázanie vzniku škody, ale bolo potrebné preukázať, že trovy konania žalobca aj

skutočne zaplatil. Nehovoriac o nedostatočnosti preukázania vzniku škody v súvislosti s nutnosťou
zaplatiť trovy právneho zástupcu spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., ktoré žalobca považuje
za preukázané predložením vyčíslenia trov právneho zastúpenia. Poukázala tiež na nezmyselnosť a
neurčitosť samotného odvolacieho návrhu žalobcu.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že zmyslom ustanovenia § 42 Občianskeho
zákonníka je ochrana dobromyseľnosti druhej zmluvnej strany, ktorá dôvod neplatnosti nespôsobila.
Predmetné ustanovenie teda chráni dobromyseľnosť zmluvnej strany tým, že rozširuje právne následky
spôsobenia neplatnosti právneho úkonu aj o prostriedok reparácie škody, ktorá účastníkovi právneho
úkonu vznikla. Na takto spôsobenú škodu sa teda aplikujú predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, ktoré na účely uplatnenia § 42 Občianskeho zákonníka možno modifikovať ako neplatnosť

zmluvy, vznik škody, príčinná súvislosť medzi neplatnosťou zmluvy a vznikom škody a zavinenie.
Žalovaná mu spôsobila škodu úmyselným konaním, preto je toho názoru, že má nárok aj na ušlý zisk,
teda aj príslušenstvo úveru, ktoré by z poskytnutých peňažných prostriedkov získal, ak by nedošlo k
podvodnému konaniu žalovanej. Bolo by nespravodlivé, ak by žalovaná na základe takéhoto konania
získala finančné prostriedky a nebola by povinná zaplatiť príslušenstvo tohto úveru, ale iba jeho istinu.

Žalobca tiež v konaní preukázal, že v dôsledku úmyselného konania žalovanej došlo na strane žalobcu
k nákladom v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súdnom konaní na Okresnom súde
Kežmarok. Vznik tejto škody žalobca dostatočne preukázal uznesením Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 9C/90/2016 zo dňa 27. 04. 2017 a vyčíslením trov právneho zastúpenia svojho právneho zástupcu.
Uviedol, že chybou v písaní došlo z jeho strany k nesprávnej formulácii žalovaného petitu. Žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby podanej
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na dôvodoch svojho vyjadrenia a uviedla, že
pokiaľ ide o žalovanú sumu týkajúcu sa pohľadávky z titulu zmluvy č. 4570507526, má za to, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky požadovanej sumy, ani nešpecifikoval právny titul, akým
sa domáha zaplatenia práve 18.589,40 eura. Žalobca nepredložil žiadne vyčíslenie zostatku úveru a
ani v zmluve, ani vo vyjadrení zo dňa 14. 05. 2018 k vyjadreniu žalovanej, ani na pojednávaní dňa
18. 02. 2019, neuviedol právny titul, z ktorého sa domáha zaplatenia príslušenstva istiny úveru. K
trovám konania uviedla, že len predloženie uznesenia o priznaní náhrady trov konania nepostačuje

na preukázanie vzniku škody, ale bolo potrebné preukázať, že trovy konania žalobca aj skutočne
zaplatil. Nehovoriac o nedostatočnosti preukázania vzniku škody v súvislosti s nutnosťou zaplatiť trovy
právnehozástupcu spoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.,ktoréžalobcapovažujezapreukázané
predložením vyčíslenia trov právneho zastúpenia. K predloženiu dokladu o úhrade zo dňa 05. 05. 2017,
ktorýdokladpredložilžalobcaprvýkrátsúčasne spodanímvyjadreniakvyjadreniužalovanej kodvolaniu

žalobcu uviedla, že žalobca doklad o úhrade nepredložil súčasne s podanou žalobou, nepredložil ho ani
pri podaní vyjadrenia zo dňa 14. 05. 2018, nepredložil ho ani na pojednávaní dňa 18. 02. 2018, tento
dôkaz nikdy nenavrhol vykonať, na pojednávaní dňa 18. 02. 2019 výslovne uviedol, že nemá návrhy
na doplnenie dokazovania. Žalobca doklad o úhrade nepredložil ani súčasne s odvolaním, preto na
žalobcom predložený dôkaz nemožno prihliadať.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 23.268,01
eurasúrokomzomeškaniavovýške5%ročneododňa20.10.2017dozaplatenia.Nárokunazaplatenie

sumy 18.589,40 eura (29.004 eur - 10.414,60 eura) sa domáhal ako rozdielu medzi sumou 29.004
eur, ktorá mala byť žalobcom uhradená podľa zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie a sumou
10.414,60 eura, ktorú žalovaná uhradila. Zaplatenia sumy 2.903,05 eura sa domáhal z dôvodu, že na
základe súdneho konania na OS Kežmarok pod sp. zn. 9C/90/2016 bol žalobca zaviazaný uhradiť naúčet právneho zástupcu E. K. trovy konania v tejto výške a sumy 1.875,55 eura sa domáhal ako trov
konania, ktoré vznikli samotnému žalobcovi v konaní vedenom na OS Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.585,40 eura

s úrokom z omeškania vo výške 5,00% p. a. zo sumy 4.585,40 eura od 27. 03. 2018 do zaplatenia,
pričom nárok žalobcu vo vyhovujúcom výroku posúdil titulom bezdôvodného obohatenia. V tomto výroku
je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pričom ju posúdil titulom
náhrady škody a žalovanej proti žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu 60,58%. Predmetom
odvolacieho konania je zamietajúci výrok a výrok o náhrade trov konania.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie, vychádzajúc z dokazovania navrhnutého
stranami sporu správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa

§ 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal so
všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu
a ustálil správny právny záver o dôvodnosti tohto nároku.

12. Neplatnosť právneho úkonu môže, okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho

úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky, ako je vznik bezdôvodného obohatenia
a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu
mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu
pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 42 Obč. zákonníka nie je osobitným
prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§

420 Obč. zákonníka). Nejde o zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale
o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je
protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním
zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti, ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho
úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako

dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný
právny úkon, ako aj významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť
zmluvu s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu § 442 Obč. zákonníka. Zodpovedným
subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Zavinenie
zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti.

13. Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má

zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcouv tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).

Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne, o aký reálne dosiahnuteľný príjem

poškodený prišiel.

14. Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu už
nastalú (vzniklú), a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Skutočnú škodu, ani
ušlý zisk preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Na rozdiel od
niektorých nárokov odškodňovaných v súvislosti so škodou na zdraví Občiansky zákonník neumožňuje

priznanie ušlého zisku ani ako renty do budúcnosti, teda ako opakujúce sa plnenie s možnosťou zmeny
rozsudku v závislosti od zmeny pomerov. Okrem toho, vzhľadom na to, že vznik škody (skutočnej aj
ušlého zisku) je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, je nevyhnutné, aby tento
predpoklad bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje (uznesenie
NS SR 4Mcdo 23/2008 z 21. decembra 2009).

15. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

17. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

18. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23.Jednouzozákladnýchprocesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť. Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá

strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiťdôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové

tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

25. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

26. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá

a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň

tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

27. Podľa názoru všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (na ÚS
ČR z 20. 11. 2000 sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp.

majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do predošlého stavu. Ak však škoda spočíva v povinnosti zaplatiť peňažnú sumu, možno priznať právo
na náhradu škody iba vtedy, ak táto peňažná suma už bola zaplatená a dlh vyrovnaný. Poškodenému
totiž v týchto prípadoch do tejto doby žiadna škoda nevznikla, lebo nedošlo k úbytku jeho majetkových
hodnôt, pretože jeho majetok sa nezmenšil (Rc 14/2005).

28. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Ustanovenie § 366 CSP upravuje novoty v odvolacom konaní, teda upravuje, za akých podmienok
sa v odvolacom konaní pripúšťa použitie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania
žalobcu, odvolací súd zvýrazňuje, že čo sa týka nároku na náhradu škody v sume 2.803,05 eura
(trovy právneho zastúpenia E. v konaní na OS Kežmarok) a v sume 1.875,55 eura (trovy žalobcu v
konaní na OS Kežmarok), odvolací súd sa stotožňuje s tým, že náhrada škody v tejto výške na súde

prvej inštancie nebola preukázaná, keď žalobca ani k žalobe, ani v priebehu konania na súde prvej
inštancie, žiadny dôkaz o tom, že trovy právneho zastúpenia E. aj skutočne uhradil a že zaplatil aj trovy
právneho zastúpenia svojmu právnemu zástupcovi, a to vo výške, v akej sa náhrady škody domáhal.
Na preukázanie výšky škody pritom nestačí ju len vyčísliť, ale je potrebné aj preukázať, že bola skutočne
zaplatená. Právny zástupca, napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci na súde prvej inštancie,

žiadne doplnenie dokazovania nenavrhoval, a pokiaľ dôkaz o zaplatení sumy 2.803,08 eura predložil
až v odvolacom konaní, ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd nemohol
prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie ohľadom tohto
nároku, teda v tom, že vznik škody v takomto rozsahu z týchto dôvodov žalobca nepreukázal.

31. Čo sa týka náhrady škody vo zvyšnej časti, teda zaplatenia sumy 14.003,98 eura (23.268,01 eura -
4.585,40 eura - 2.803,08 eura - 1.875,55 eura), v tejto časti zo žaloby vyplýva len to, že v zmysle zmluvy
mala byť na účet žalobcu uhradená suma 29.004 eur a žalovaná uhradila splátky celkovo vo výške
10.414,60 eura, teda celková dlžná suma tak predstavuje 18.589,40 eura (v tejto sume je zahrnutá užaj právoplatne priznaná suma 4.585,40 eura). Na preukázanie tohto svojho nároku spolu so žalobou
predložil len uznesenie OO PZ v Nitre ČVS: ORP-238/NR-NR-2016 zo dňa 18. 02. 2016 o odmietnutí
veci, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného

poriadku, uznesenie OO PZ v Nitre ČVS: ORP-238/NR-NR-2016 zo dňa 21. júna 2017, ktorým
bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko je neprípustné z dôvodu, že je trestné stíhanie premlčané,
prehľad úhrad žalovanej, uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016 zo dňa 27. 04.
2017 a vyčíslenie trov právneho zastúpenia, teda žalobca vo vzťahu k tejto časti žalovaného nároku
neurobil ani skutkové tvrdenia odôvodňujúce tento nárok a jeho výšku a na pojednávaní dňa 18. 02.

2019 uviedol len to, že žalovaná žalobcovi spôsobila škodu tým, že nebola uhradená celá suma úveru a
suma 29.004 eur pozostáva z 120 splátok vo výške 241,07 eura. Žalovaná suma v tejto výške teda nie
je ani skutkovo riadne odôvodnená, pretože nárok nad poskytnutú sumu úveru mal byť žalobcom riadne
špecifikovaný a odôvodnený, z čoho pozostáva. Žalobca k žalobe nepriložil ani základný dôkaz, a to
zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie, od ktorej svoj nárok odvodzuje. Podľa § 132 ods. 2 CSP pritom
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Táto zmluva bola

do spisu založená až so spisom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/90/2016, ktorý navrhla v konaní
pripojiť žalovaná, a nie žalobca. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd aj v tejto časti stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je preukázaný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).