Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 11, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212055
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716212055.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu F.. G. H., nar.

XX. XX. XXXX, bytom V.F. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom AK Bratislava,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Orange Slovensko, a. s., Metodova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. advokátskou kanceláriou BG Partners, s. r. o., so sídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47 249 561, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti sumy 905,- Eur z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré
je p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.810,- Eur titulom
spôsobenej škody formou zriadenia vecného bremena žalovaným. V priebehu konania žalobca zobral
žalobný návrh v časti sumy 905,- Eur späť.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť; a to aj s poukazom na nesplnenie si povinnosti

žalobcu voči žalovanému v rámci prekluzívnej lehoty.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v žalobnom návrhu zo dňa 06. 10. 2016, na základe
prednesov právnych zástupcov strán sporu, písomných vyjadrení sporových strán vo veci samej, na
základe listinných dôkazov: znaleckého posudku F.. S. H. zo dňa 27. 09. 2016, plnej moci zo dňa 07.
06. 2016, rovnopisu žalobného návrhu zapísaného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/76/2016,
výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N., okres O., úradného listu Úradu geodézie, kartografie a

katastra Slovenskej republiky zo dňa 25. 10. 2007, stanoviska k zápisu zákonných vecných bremien do
katastra nehnuteľnosti vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 31.
07.2013,úradnéholistuTelekomunikačnéhoúraduSlovenskejrepublikyzodňa05.12.2006,stanoviska
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb odboru technickej regulácie zo dňa
14. 03. 2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 23. 10. 2017, oznámenia obce N. zo dňa 29. 03. 2017, listu
spoločnosti Slovnaft, a. s. zo dňa 03. 10. 2013, fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 23. 01. 2014, uznesenia
KS Banská Bystrica 11Co/267/2018-224 zo dňa 26. 09. 2018, ako aj ďalších listinných a ostatných

dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca sa svojim pôvodným žalobným návrhom voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti
nahradiť mu škodu vo výške 1.810,- Eur z titulu zriadenia vecného bremena s tým, že podľa znaleckéhoposudku č. 88/2016 žalobca bol presvedčený o tom, že má nárok z dôvodu uloženia optických káblov a
ochranného pásma na pozemku LV č. XXXX na kompenzáciu škody v jednorazovej odmene v zmysle
vyhlášky 492/2004 Z. z. vo výške 1.810,- Eur. Na uplatnenie náhrady škody z predmetného vecného

bremena mali byť údajne splnené zákonné podmienky a to, že došlo k porušeniu právnej povinnosti
žalovaným ktorý zriadil vecné bremeno na pozemku žalobcu evidovaného na LV č. XXXX pre obec
a kat. úz. N., Okresného úradu, odboru katastra a nehnuteľnosti Detva bez odplaty, vznik škody
ako majetkovej ujmy zriadením vecného bremena v neprospech žalobcu, kde tvrdil, že žalovaným
spôsobená hospodárska škoda mu bráni k využívaniu pozemku pre hospodárske účely a na to

nadväzujúca príčinná súvislosť medzi zriadením vecného bremena a škodou s odkazom na zavinenie
žalovaného, ktorý mu spôsobil inú škodu vedome. Právny zástupca žalobcu zotrval na vyjadreniach
svojho klienta, ktoré súdu doručoval v čase kedy ho ešte právne nezastupoval. Tvrdil, že v prospech
spoločnosti žalovaného bolo zriadené záložné/vecné bremeno na nehnuteľnosti žalobcu, pričom v
súlade s ústavou Slovenskej republiky ako aj príslušným telekomunikačným zákonom žalobcovi patrí
odplata, ktorá žalovaným žalobcovi uhradená nebola. Odplata bola vyčíslená znaleckým posudkom,

ktorý žalobca súdu predložil. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobcovho nároku, jeho právny zástupca
odkázal na § 66 zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení.

5. Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť s odkazom, že žalovaný si nie je vedomý toho,
že by svojim konaním zavinil vznik škody žalobcu, ani toho, že porušil svoju právnu povinnosť v

zmysle platnej legislatívy, pretože ako podnik v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách, je oprávnený na základe splnených podmienok poskytovať verejnú
elektronickú komunikačnú sieť, žalovaný je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať vedenia verejnej
elektronickej komunikačnej siete aj na cudzích nehnuteľnostiach, pričom toto oprávnenie vzniká zo
zákona, bez súhlasu vlastníka alebo zmluvného vzťahu s ním, a to už pred samotným zriadením

verejnej elektronickej komunikačnej siete v zmysle § 139 ods. 1 Stavebného zákona - už pred povolením
stavby. Na základe uvedeného si žalovaný nie je vedomý toho, žeby porušil konkrétnu právnu povinnosť
vyplývajúcu mu z platnej právnej úpravy, keď na pozemku žalobcu vedeného na LV č. XXXX pre obec a
kat. úz. N. zriadil vecné bremeno bez odplaty. Naopak tvrdil, že žalobca žiadnym právne relevantným
spôsobom nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu žalovaného. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený

vznik škody, pre inštitút náhrady škody má zásadný význam samotný pojem škody. Vzhľadom k tomu
že žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, samotným zriadením vecného
bremena nemohlo dôjsť ku vzniku škody tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Podľa neho žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, pretože v spore nepreukázal, že mu vôbec škoda vznikla, resp. že škodu
zavinil svojim protiprávnym konaním žalovaný. Žalovaný súdu predložil potvrdenie Úradu pre reguláciu

elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorým úrad priamo potvrdzuje, že siete žalovaného
boli budované vo verejnom záujme. Podľa neho žaloba žalobcu nie je právne zvoleným procesným
inštitútom, pretože zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu protiprávneho konania žalovaným, ktorý
by zakladal právny nárok žalobcu na náhradu škody voči nemu. Z procesnej opatrnosti o.i. zástupca
žalovaného zdôraznil, že nárok žalobcu považuje za prekludovaný, pretože nemá vedomosť o tom, že

žalobca si u žalovaného svoj nárok na jednorazovú náhradu uplatnil v rámci plynutia prekluzívnej lehoty.
Súd je povinný na toto prihliadnuť a z tohto titulu žalobu zamietnuť. Pre prípad úspechu v konaní si
žalovaný uplatnil náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia.

6. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení,

podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné
siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti.

7. Podľa § 66 ods. 4 vety druhej citovaného zákona, ak to nie je možné, alebo ak je výsledný stav
nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, alebo ak vznikla škoda na porastoch, je povinný vyplatiť

vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania
nehnuteľnosti.

8. Podľa § 66 ods. 4 vety tretej citovaného zákona, nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník
nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti,

že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do 3 rokov odo dňa,
keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo.9. Podľa § 66 ods. 4 poslednej vety citovaného zákona, ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške
primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do 6 mesiacov
odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

10. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a predložené listiny
mal súd za to, že žalobca právne relevantným dôkazom (to v konečnom dôsledku potvrdil vo svojom
verbálnom prejave aj jeho právny zástupca priamo na pojednávaní), si nárok na jednorazovú náhradu
akovlastníkdotknutejnehnuteľnostivpríslušnompodniku(užalovaného)neuplatnildojednéhorokaodo

dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo ku vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti.
Zástupca žalovaného tvrdil, že nedisponuje informáciou od svojho klienta, že žalobca postupoval v
zmysle § 66 ods. 4 vety tretej zákona o elektronických komunikáciách, teda že žalobca si pred
podaním žaloby uplatnil svoj nárok na jednorazovú náhradu. S poukazom na zhora uvedené, majúc
za to, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom splnenie si svojej povinnosti v zmysle § 66
ods. 4 vety tretej zákona o elektronických komunikáciách, žaloba bola podaná predčasne, pretože

príslušná právna úprava jednoznačne rieši nárok vlastníka na jednorazovú náhradu voči príslušnému
podniku na súde výlučne/a len za predpokladu, že sa príslušný podnik a vlastník nehnuteľnosti
na výške primeranej náhrady nedohodnú. Obsahovo-gramatickým výkladom možno konštatovať, že
k dohode medzi dotknutými stranami môže dôjsť len vtedy, ak podnik má informáciu o tom, že
vlastník nehnuteľnosti si voči nemu uplatňuje jednorazovú primeranú náhradu. Pokiaľ si ju žalobca voči

žalovanému pred podaním žaloby neuplatnil v prekluzívnej lehote jedného roka (najneskôr do 3 rokov
ododňakeďkuvznikunútenéhoobmedzeniaužívanianehnuteľnostidošlo),nemohla byťsplnenáďalšia
podmienka úspešnosti žaloby vlastníka dotknutej nehnuteľnosti a to, že v lehote 6 mesiacov odo dňa
uplatnenia si nároku v príslušnom podniku podá svoj návrh na vydanie rozhodnutia z dôvodu absencie
dohody na výške primeranej náhrady medzi podnikom a ním.

11. Z úradného listu Okresného úradu Katastrálneho odboru Detva Z-285/2016 zo dňa 20. 04. 2016 mal
súd nepochybne za preukázané, že žalobcovi úrad oznámil, že na základe záznamovej listiny č. L.-XXX/
XXXX katastrálny odbor vykonal zápis vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí
vrátane ochranného pásma preložky optických káblov, Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň v prospech:

Spoločnosť Orange, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava. Doručenie tejto listiny mal súd preukázané
fotokópiu doručenky preukazujúcej prevzatie uvedenej listiny žalobcom dňa 29. 04. 2016. Začiatok
plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 66 ods. 4 vety tretej zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách začal plynúť dňa 30. 04. 2016 a lehota uplynula dňa 30. 04. 2017. Na
otázku sudcu, zástupca žalobcu však uviedol, že ani listina Okresného úradu Katastrálneho odboru

Detva zo dňa 20. 04. 2016 nie je takým podkladom, ktorý by oznamoval žalobcovi, že sa zriaďuje
vecné bremeno v súlade alebo podľa zákona o elektronických komunikáciách. Pokiaľ však žalovaný
v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno sám neoznámil žalobcovi túto skutočnosť, právny
zástupca žalobcu zastával názor, že žalovaný si splnil svoju povinnosť až vyjadrením sa k žalobe,
ktoré podľa neho bolo urobené v rámci plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty. Z prezenčnej pečiatky

podateľne okresného súdu však vyplýva, že ani toto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu nie je pravdivé,
pretože vyjadrenie k žalobe bolo doručené dňa 19. 06. 2017, teda takmer po 2 mesiacoch od uplynutia
jednoročnej prekluzívnej lehoty. Ak by aj bolo vyjadrenie žalovaného urobené do 30. 04. 2017, súd by
toto nepovažoval za právne relevantné a to z dôvodu jasnej a zrozumiteľnej dikcie právnej úpravy § 66
ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. z ktorého preukázateľne vyplýva, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti

si musí najskôr uplatniť nárok na jednorazovú odmenu u žalovaného v prekluzívnej lehote jedného roka
odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo ku vzniku núteného obmedzenia a len v prípade ak by
nedošlo k dohode medzi ním a žalovaným, mal ktorýkoľvek z nich legitímnu možnosť podať súdu návrh
na vydanie rozhodnutia do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u príslušného podniku.

12. Vzhľadom k tomu že žalobca nepostupoval „lege artis“ súd bol zo zákona povinný prihliadnuť na
inštitút preklúzie a žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.15. S poukazom na citované procesné ustanovenia, ako aj dispozitívny prejav vôle žalobcu, ktorý v
rámci konania zobral žalobu v časti sumy 905,- Eur späť, súd konanie v tejto sume zastavil tak, ako to
vyplýva z prvej časti výroku rozhodnutia.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Vzhľadom na úspech žalovaného v spore, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako

to vyplýva z výrokovej časti rozsudku tak, že priznal žalovanému nárok voči žalobcovi vo výške 100 %,
ktoré je tento povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360

ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).