Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203844
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616203844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : F.. F. E., nar. XX.
X. XXXX, bytom V., Š.. S. Č.. XXXX/X, zastúpený JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou, Bratislava,
Budovateľská č. 2, proti žalovanému : Vojenské lesy a majetky, š.p., Pliešovce, Lesnícka 23, IČO : 31
577 920, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 9. 1. 2019 č.k. 7Cpr/8/2016 - 184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal určenia, že výpoveď daná mu žalovaným z pracovného pomeru pre nadbytočnosť je neplatná
a zároveň sa domáhal priznania mu náhrady mzdy, ako aj trov konania. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy na pozícii technik správy - zástupca

vedúceho správy s miestom výkonu práce odštepný závod Malacky, LS Riadok. Taktiež nebolo medzi
stranami sporné, že žalovaný doručil dňa 29.01.2016 žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Takto môže zamestnávateľ (žalovaný) postupovať iba zo zákonných dôvodov a musí
rešpektovať podmienky pre danie výpovede. Takýto výpovedný dôvod je možné uplatniť vtedy, keď sa
rozhodne o organizačnej zmene. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že generálny riaditeľ žalovaného dňa 22.01.2016 rozhodol o zrušení 1 pracovného miesta na pozícii

technik správy - zástupca vedúceho správy č.f. XXXX s miestom výkonu práce odštepný závod S., LS
Riadok ku dňu 01.02.2016. Uvedené rozhodnutie nemôže súd skúmať ani z dôvodu platnosti, nakoľko
nie je právnym úkonom, ani z hľadiska dôvodnosti. Preto sa súd prvej inštancie nemohol zaoberať tým,
prečo bolo zrušené práve 1 pracovné miesto na LS Riadok, kde bol najvyšší objem výkonu prác (aj
podľa tvrdenia žalobcu aj svedkov F.. H. a F.. G.). Z výsluchu generálneho riaditeľa ako aj z výsluchu
riaditeľa odštepného závodu vyplynulo, že dôvodom prijatia organizačnej zmeny bolo zníženie počtu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce. Tým je daná aj príčinná súvislosť medzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, ktorá vznikla v dôsledku zrušenia jeho pracovného
miesta. Čo sa týka pracovnej náplne žalobcu, táto bola rozdelená medzi vedúceho LS Riadok (F..
Č.) a technika (G.. M.), čo aj vyplynulo z ich svedeckých výpovedí. Skutočnosť, že F..
P. chodil vypomáhať na LS Riadok neznamená, že vykonával pracovnú náplň žalobcu. Vo vzťahu k
zachovaniu funkcií technik správy - zástupca vedúceho na LS Jablonové a LS Mikulášov súd prvej
inštancie uviedol, že nemôže skúmať, prečo organizačné rozhodnutie týkajúce sa zrušenia pozícii

technikov - zástupcov nebolo prijaté aj na týchto správach. Z výpovede z pracovného pomeru datovanej
dňa 27.01.2016 doručenej žalobcovi dňa 29.01.2016 (čl. 12 spisu) mal súd za preukázané, že je v nej
dostatočne vymedzený dôvod pre danie takejto výpovede, keď je jednoznačne uvedené, že dôvodomvýpovede je nadbytočnosť zamestnanca, ktorá nastala ako dôsledok rozhodnutia vedenia Vojenských
lesov a majetkov SR š.p. o organizačných zmenách, na základe ktorého bolo zrušené 1 pracovné miesto
na pozícii technik správy - zástupca vedúceho správa č.f. XXXX. Takáto formulácia jasne pomenúva

výpovedný dôvod tak, ako to vyžaduje § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

2/ Ďalšou podmienkou prijatia organizačného rozhodnutie je aby, bolo prijaté oprávnenou osobou.
Organizačné rozhodnutie, v dôsledku ktorého došlo k výpovedi žalobcu, bolo prijaté riaditeľom
žalovaného ako štatutárnym orgánom v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom

podniku, teda oprávnenou osobou. V uvedenom rozhodnutí je aj výslovne uvedená pozícia a meno
zamestnanca (žalobcu), ktorého sa zrušenie pozície týka. V priebehu konania bolo zo strany právnej
zástupkyne žalobcu doložené druhé rozhodnutie o organizačných zmenách s totožným číslom avšak
s dátumom 27.01.2016 (čl. 147 spisu). K tomuto boli vypočutí svedkovia K. G. a S. F. (vedúci
základnejorganizácieodborovéhozväzuMO),ktorípotvrdili,ževýpoveďbolažalobcovidanánazáklade
rozhodnutia zo dňa 22.01.2016. Generálny riaditeľ F.. Z. potvrdil, že na oboch rozhodnutiach je jeho

podpis a sú ním vyhotovené. Existenciu v poradí druhého rozhodnutia odôvodnil tým, že v prvom
vznikla formálna chyba. Právny zástupca žalovaného dostatočne vysvetlil postup v dôsledku ktorého
došlo k administratívnej chybe a vyhotoveniu v poradí druhého rozhodnutia o organizačnej zmene
zo dňa 27.01.2016. Rozhodnutie generálneho riaditeľa o organizačnej zmene s dátumom 27.01.2016
nebolo doručované riaditeľovi odštepného závodu Malacky nebolo ani prílohou žiadosti o prerokovanie

výpovede odbormi. Súd prvej inštancie tak na základe uvedeného mal preukázané, že výpoveď bola
daná žalobcovi na základe platného a účinného rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 22.01.2016.

3/ Pokiaľ ide o ponuku inej vhodnej práce žalobca namietal, že jeho kolega F.. H. s takmer identickou
pracovnou náplňou už v decembri 2015 ohlásil, že chce odísť do dôchodku. Žalovaný teda vedel, že

jeho miesto bude voľné. Napriek tomu bol na LS Riadok prijatý ďalší zamestnanec, a to G.. M. a jemu
(žalobcovi) nebola voľná pozícia ponúknutá. Svedok F.. H. vo výpovedi potvrdil, že do dôchodku chcel
odísť ku koncu roku 2015, v skutočnosti však pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 31.01.2016.
Uvedená dohoda bola podpísaná dňa 07.01.2016, teda až v tento deň žalovaný vedel definitívne, že
bude voľná pracovná pozícia po F.. H.. Následne ako vyplýva aj z výsluchu G.. M. ako aj z pracovnej

zmluvy, dňa 11.01.2016 bola podpísaná pracovná zmluva G.. M. na funkciu technik správy s miestom
výkonu práce LS Riadok a s nástupom od 01.02.2016. V období od 08.01.2016 do 31.01.2016 pracoval
G.. M. pre žalovaného na základe dohody o vykonaní práce. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu
11.01.2016 a ani následne už voľné pracovné miesto po F.. H. nebolo. F.. P. uzavrel so žalovaným
pracovnú zmluvu dňa 14.01.2016 s miestom výkonu práce na LS Mikulášov na pozíciu iná lesná výroba,

poľovníctvo, pestovné práce, oprava a budovanie poľovníckych zariadení. Teda nešlo o výkon práce
na LS Riadok. Organizačná zmena bola prijatá dňa 22.01.2016 a výpoveď doručená dňa 29.01.2016.
K obom týmto dátumom žalovaný nedisponoval voľným pracovným miestom v mieste výkonu práce
žalobcu LS Riadok, ktoré by mohol ponúknuť žalobcovi.

4/ V prípade výpovede žalobcu bol splnená aj ďalšia podmienka podľa § 74 Zákonníka práce a to
prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov tak, ako to vyplýva z listu zo dňa 27.01.2016 (čl.
60 spisu). Keďže boli splnené všetky zákonom požadované náležitosti pre podanie výpovede podľa § 63
ods.1písm.b)Zákonníkapráce,súdžalobužalobcuourčenieneplatnostivýpovedezamietol.Nadväzne
na to, keďže pracovný pomer bol skončený platne, zamietol súd aj žalobu žalobcu v časti o náhradu

mzdy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v konaní úspešnému
žalovanému priznal túto náhradu v rozsahu 100 %, s tým, že o nej bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

5/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa

jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmení a vyhovie žalobe v časti o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v časti priznania náhrady mzdy vec vráti súdu prvej
inštancie na opätovné prejednanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca poukazoval v odvolaní na skutočnosť, že podľa vykonaného dokazovania

žalovaný vydal dve rozhodnutia o organizačnej zmene s totožným číslom 1/2016 a totožným č.j. :
XX-H., s dvomi odlišnými dátumami, jedným zo dňa 22. 1. 2016 a jedným zo dňa 27. 1. 2016.
Generálny riaditeľ žalovaného vypočutý súdom vypovedal, že obe rozhodnutia o organizačnej zmene
sú ním vyhotovené a obe podpísal; stalo sa tak podľa neho preto, že v prvom bola pravdepodobneformálna chyba, preto bolo vydané druhé rozhodnutie (t.j. prvé nahradili druhým). Bolo bezpochyby
preukázané, že obe rozhodnutia sa mierne líšili aj svojím obsahom, keď skoršie rozhodnutie č. X/
XXXX zo dňa 27. 1. 2016 neobsahovalo rozvitie dôvodov organizačných zmien, ale sa v ňom len

stroho konštatovalo, že organizačné zmeny spočívajú v zrušení 1 pracovného miesta, a to miesta
žalovaného. Rozhodnutie č. 1/2016 datované 22. 1. 2016, ktoré dátumovo predchádzalo druhému
rozhodnutiu o organizačnej zmene, už obsahovalo rozvitie dôvodov organizačných zmien, kde sa
okrem konštatovania, že organizačné zmeny spočívajú v zrušení 1 pracovného miesta, a to miesta
žalovaného, tiež uvádza, že k organizačnej zmene došlo z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s

cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalobca zdôraznil, že bola v konaní preukázaná existencia dvoch
rozhodnutí o organizačnej zmene č. 1/2016. Ďalej podľa žalovaného v konaní nebolo jednoznačne
preukázané, ktoré rozhodnutie o organizačnej zmene č. 1/2016 bolo podkladom pre výpoveď doručenú
dňa 29. 1. 2016 žalobcovi. Kým svedkovia K.D. G. a S. F. (ktorí v čase svojej svedeckej výpovede
boli zamestnancami žalovaného) tvrdili, že podkladom pre výpoveď bolo rozhodnutie zo dňa 22. 1.
2016, generálny riaditeľ Ing. Ján Jurica tvrdil, že rozhodnutie zo dňa 22. 1. 2016 bolo nahradené

rozhodnutím zo dňa 27. 1. 2016. . v nadväznosti na tvrdenie svedka F.. Z. potom nemohlo byť
podkladom pre výpoveď rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 22. 1. 2016, keďže toto bolo
zrušené a nahradené rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 27. 1. 2016, ktoré už podľa svedka
S. F. nebolo prerokované odborovým orgánom a nebolo ani podkladom pre výpoveď z pracovného
pomeru podľa svedka K. G.. Žalobca sa domnieva, že rozhodujúca tu bola vôľa štatutárneho zástupcu

Ing. Juricu, ako oprávnenej osoby na prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorý navyše tvrdil,
že prvé rozhodnutie bolo zrušené druhým rozhodnutím. Zo samotnej výpovede pritom nebolo možné
dovodiť, ktoré rozhodnutie o organizačnej zmene a z ktorého dňa bolo podkladom pre výpoveď.
Naopak, z predloženej výpovede bolo nepochybne preukázané, že v nej absentovalo presné, t.j. určité
označenie Rozhodnutia o organizačných zmenách, keď výpoveď odkazovala na Rozhodnutia vedenia

Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. o organizačných zmenách, na základe ktorého malo byť zrušené
1 pracovné miesto. Výpoveď je preto neurčitá v časti výpovedného dôvodu, ide o neurčitý právny
úkon, kde aj podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 124/2010 zo dňa 31. 10. 2011 „aj v prípade
výpovede odkazujúcej na ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP (čo nie je skutkové vymedzenie) musí byť dôvod
výpovede skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a tiež (a to na

prvom mieste) aby výpoveď bolo možné posúdiť ako právny úkon platný (so zreteľom na určitosť ako
náležitosť prejavu vôle). Pri nedostatku určitosti výpovede spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ dôvod
výpovede vo výpovedi buď vôbec skutkovo neuvedie, alebo ak dôvod uvedie (vymedzí) natoľko neúplne
(nekonkrétne), že len s pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia
(neuvedených údajov) jej obsah pre nejednoznačnosť objasniť nemožno (v takom prípade potom platí

incerta pro nullis habentur, teda čo je neurčité, pokladá sa za neexistujúce), je takáto výpoveď neplatná.“
Žalobca dodal, že nikdy netvrdil, že rozhodnutie o organizačnej zmene je právny úkon. Súhlasí s tým,
že takéto rozhodnutie právnym úkonom nie je. Právnym úkonom je však výpoveď z pracovného pomeru
a táto už z hľadiska svojej platnosti musí byť určitá. Z ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce vyplýva,
že výpovedi musí predchádzať písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré

majú za následok nadbytočnosť zamestnanca. Výpoveď musí byť podľa § 74 Zák. práce prerokovaná so
zástupcami zamestnancov. V danom spore je však minimálne pochybnosť o tom, o ktoré rozhodnutie
žalovaný svoj výpovedný dôvod, keď z výpovede nebolo zrejmé, na akú organizačnú zmenu sa odvoláva
žalovaný, nakoľko vo výpovedi nebolo špecifikované rozhodnutie, o ktoré sa výpoveď pri založení
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce opierala. Vo výpovedi je naopak odvolávka

na Rozhodnutie vedenia Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. o organizačných zmenách, pričom
rozhodnutie zo dňa 22. 1. 2016 ani rozhodnutie zo dňa 27. 1. 2016 takéto pomenovanie nemá a v oboch
prípadoch tiež ide o rozhodnutie o jednej organizačnej zmene a nie o organizačných zmenách (množné
číslo). Žalobca je názoru, že takáto špecifikácia tam mala byť uvedená, práve z dôvodu overiteľnosti
existencie takéhoto rozhodnutia a teda možností overenia existencie výpovedného dôvodu, čo mala

byť v prejednávanej veci nadbytočnosť žalobcu z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta. Ak bolo
podľa tvrdenia F.. Z. prvé rozhodnutie zrušené tým druhým, potom Rozhodnutie o organizačnej zmene
č. 1/2016 zo dňa 27. 1. 2016 nemohlo byť podkladom pre výpoveď a výpoveď nemohla byť daná dňa
27. 1. 2016, pretože nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, tak ako to tvrdil svedok S. F. už
dňa 27. 1. 2016 na základe žiadosti zo dňa 25. 1. 2016, ktorá tak dva dni predchádzala samotnému

rozhodnutiu generálneho riaditeľa zo dňa 27. 1. 2016.; resp. bola prerokovaná na základe rozhodnutia
o organizačnej zmene zo dňa 22. 1. 2016, ktoré ale bolo zrušené rozhodnutím zo dňa 27. 1. 2016.
Súd tak dospel k nesprávnemu záveru o tom, že bola žalobcovi daná výpoveď na základe platného a
účinného rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 22. 1. 2016.6/ Žalobca ďalej v odvolaní nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že bol v jeho prípade naplnený
dôvod výpovede, t.j. jeho nadbytočnosť z dôvodu zrušenia pracovného miesta. Podľa žalobcu nebolo

skutočným cieľom žalovaného zrušenie žalobcovho miesta za účelom zabezpečenia efektivity práce,
ale celkom iný zámer, a to vyhodenie jeho osoby z práce. K tomuto záveru vedie žalobcu logický a
úplný sled udalostí, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami na súde
ako aj výpoveďou samotného žalobcu. Na pracovisku LS Riadok pracovali v kancelárii traja - vedúci
lesnej správy F.. Č.; technik správy - zástupca vedúceho - žalobca a napokon technik

správy - F.. H.. Zo svedeckých výpovedí F.. Č. M. F.. H. vyplynulo, čo mal súd aj za
preukázané, že práve ich lesná správa mala najväčší objem prác. Ostatné lesné správy mali rovnakú
štruktúru - vedúci, zástupca, technik. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že už v 11/2016 si
ho zavolal riaditeľ odštepného závodu a oznámil mu, že chce s ním ukončiť pracovný pomer, pričom
ako dôvod uviedol, že je na neho - žalobcu - alergický generálny riaditeľ. Svedok F.. H. potvrdil, že
o skončení pracovného pomeru si žalobcom vedel od decembra 2015, ďalej svedok F.. H. uviedol,

že už v 09 - 10/2015 uvažoval o odchode do dôchodku, ale s vedením OZ Malacky sa dohodol, že
skončí o rok. Žalovaný teda vedel o zamýšľanom odchode F.. H. do dôchodku ku dňu 31. 12. 2015,
avšak v 12/2015 ho požiadali, aby ešte zaučil svojho nástupcu p. Z. M.. Svedok Z. M. ako nový
zamestnanec uzavrel so žalovaným dňa 11. 1. 2016 pracovnú zmluvu na funkciu technik správy s
miestom výkonu správy LS Riadok a s nástupom od 1. 2. 2016. Dňa 22. 1. 2016 však mal generálny

riaditeľ prijať rozhodnutie o zrušení žalobcovho pracovného miesta z dôvodu nadbytočnosti, hoci ešte
len o 10 dní dozadu bol prijatý na oddelenie nový zamestnanec s nástupcom práce od 1. 2. 2016.
Vzhľadom na uvedený sled udalostí potom nemožno prijať záver, že žalovaný svojím rozhodnutím zo
dňa 22. 1. 2016 sledoval skutočne zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenie efektivity
práce. Žalovaný navyše vedel už v 10/2015, že F.. H. odchádza do dôchodku a že bude mať podstav.

Ešte do 11. 1. 2016 sa žalovaný správal tak, že bude mať nedostatok zamestnancov a musí prijať
nového pracovníka, čo za 10 dní znegoval rozhodnutím o organizačnej zmene, kedy sa už domnieval,
že má zamestnancov priveľa a žalobcu musí z dôvodu zefektívnenia práce prepustiť. Podľa žalobcu
išlo len o predstieranie prijatia organizačnej zmeny. Rozhodnutiu generálneho riaditeľa nepredchádzala
žiadna analýza o organizačných zmenách z dôvodu efektívnosti výkonu práce. F.. Z. vypovedal, že na

prijatie organizačnej zmeny došlo po vzájomnej komunikácii medzi ním a riaditeľom OZ p. S., potom
sa vyjadril, že na zmenu dal ponet priamo riaditeľ OZ. Svedok F.. G. uviedol, že podľa jeho vedomostí
k organizačnej zmene nezasadalo žiadne vedenie žalovaného a o organizačnej zmene rozhodoval on
po konzultácii s riaditeľom OZ. Rovnako svedok F.. G. nevedel vysvetliť, prečo bol v X/XXXX prijatý
nový zamestnanec na pracovisko, keď v 1/2016 malo dôjsť k zníženiu stavu zamestnancov z dôvodu

údajného zefektívnenia práce. Rovnako nevedel vysvetliť, prečo malo byť zrušené žalobcovo pracovné
miesto, keď podľa svedeckých výpovedí F.. Č. a F.. H. bol najväčší objem prác práve na LS Riadok,
na ktorý navyše prijali od 1. 2. 2016 nového pracovníka. Svedok F.. Č. tiež vypovedal, že pridelený
objem prác nebolo možné vykonávať len dvomi zamestnancami - ním a JW. M. - z ktorého dôvodu
si po dobu najmenej najbližšieho roka museli „vypožičiavať“ zamestnancov z iných lesných správ.

Žalobcova pracovná náplň tiež nebola nijako rozdelená. Žalobca zdôraznil, že súd musí skúmať, či
skutočný zámer žalovaného ako zamestnávateľa bola nadbytočnosť zamestnanca. V opačnom prípade
by bol zamestnanec vystavený absolútnej svojvôli zamestnávateľa; zdôraznil svoje presvedčenie, že
jeho nadbytočnosť nenastala. Zo svedeckých výpovedí F.. Č., F.. H. a z predloženej pracovnej zmluvy
Z. M. mohol súd zistiť, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa nebolo zníženie existujúceho

stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer, preto je výpoveď
zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti neplatná a rozhodnutie zamestnávateľa sa posudzuje, akoby
prijaté nebolo.

7/ Na odvolanie žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom navrhoval napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.Ktvrdeniužalobcuoexistenciidvochrozhodnutíoorganizačnejzmenepoukazovalžalovanýna
to, že súdu bol z informačnej sústavy žalovaného doručený originál rozhodnutia o organizačnej zmene
zo dňa 22. 1. 2016. Vedúci odštepného závodu potvrdil existenciu jedného rozhodnutia o organizačnej
zmene a predseda odborovej organizácie vo svojej výpovedi potvrdil, že pri prerokovaní výpovede

žalobcu mali k dispozícii rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 22. 1. 2016. Pokiaľ ide o výpoveď
generálnehoriaditeľa,ktoráobsahovalajehotvrdenie,že„...myslímsi,žeprvýsmezrušilistým,ževňom
bola formálna chyba...“, tak generálny riaditeľ sa opravil priamo na pojednávaní, kedy ďalej na otázky
právneho zástupcu žalovaného uviedol, že „existuje len jedno rozhodnutie, ktoré je v archíve štátnehopodniku na generálnom riaditeľstve. Žiadne rozhodnutie v súvislosti so žalobcom nebolo zrušené.“
Žalovaný už vo svojom písomnom podaní zo dňa 11. 10. 2018 vysvetlil, ako došlo k tomu, že bolo
vyhotovené aj rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 27. 1. 2016 - išlo o administratívnu chybu

a toto rozhodnutie nebolo v organizácii nikdy vydané. Omylom bolo zaslané v elektronickej podobe
elektronickou poštou právnej zástupkyni žalobcu, ktorá ho vytlačila a vydáva ho za písomné rozhodnutie.
Toto rozhodnutie bolo po zistených administratívnych chybách okamžite skartované, tak v písomnej
podobezostranyštatutárnehozástupcunebolonikdyvydané. Riaditeľo.z.Malacky,predsedaodborovej
organizácie obdržali z vedenia podniku rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 22. 1. 2016 a s týmto

bol oboznámený žalobca pred rozviazaním pracovného pomeru, čo vyplýva aj z úradného záznamu
spísaného pred doručením výpovede žalobcovi. Keďže právna zástupkyňa vytlačila rozhodnutie o
organizačnej zmene zo dňa 27. 1. 2016, tak sa skutočne takéto rozhodnutie nachádza v súdnom
spise, ale nenachádza sa v evidencii žalovaného. Rozhodnutie zo dňa 27. 1. 2016 bolo skartované
a nebolo použité pri rozväzovaní pracovného pomeru so žalobcom. V zásade teda neexistujú dve
rozhodnutia o organizačnej zmene, ale len jedno, na základe ktorého bol rozviazaný pracovný pomer so

žalobcom podľa ustálenej judikatúry rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právny úkon a musí mať
písomnú formu. Takéto rozhodnutie v organizácii žalovaného bolo prijaté dňa 22. 1. 2016 a originál tohto
rozhodnutia bol predložený súdu; iné rozhodnutie v organizácii žalovaného neexistuje. Žalovaný ďalej
vo svojom vyjadrení reagoval na tvrdenia žalobcu, že prijatým rozhodnutím o organizačnej zmene neboli
sledované samotné prijaté organizačné zmeny, ale nimi boli iba zastreté skutočné ciele žalovaného.

V tomto smere žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, žalobca však žiadne relevantné skutočnosti o
tomto neuviedol. Žalovaný zopakoval, že výpovedným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru so
žalobcom bol dôvod upravený v § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Žalovaný ako zamestnávateľ prijal
rozhodnutie o organizačnej zmene č. 1/2016 zo dňa 22. 1. 2016, na základe ktorého došlo k zníženiu
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce, a to zrušením 1 pracovného

miesta na pozícii technik správy - zástupca vedúceho správy č.f. XXXX s miestom výkonu práce :
odštepný závod Malacky, LS Riadok. Výber nadbytočného zamestnanca patrí pri ukončení pracovného
pomeru z dôvodu nadbytočnosti výlučne zamestnávateľovi. Ani súd nemôže preskúmavať správnosť
tohto výberu zamestnávateľom. Žalovaný podoprel tento svoj názor rozhodnutím publikovaným v
Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 90/1967, v zmysle ktorého „o výbere zamestnanca,

ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere preskúmať rozhodnutie
zamestnávateľa. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný
dôvod.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo/1105/2001, „rozhodnutie zamestnávateľa nie
je právnym úkonom, je to hmotnoprávny predpoklad pre právny úkon. Pretože nejde o právny úkon,
nie je možné ho preskúmavať z hľadiska platnosti na súde. Súd sa môže zaoberať otázkou, či také

rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ.“ Súd tak nemá možnosť preskúmavať, prečo bol
určitý zamestnanec vybratý ako nadbytočný, ak mal zamestnávateľ podľa rozhodnutia o organizačných
zmenách na výber, ktorí zamestnanci u neho zostanú pracovať a s ktorými bude rozviazaný pracovný
pomer. Nadbytočným je pritom zamestnanec už vtedy, ak podľa rozhodnutia o organizačnej zmene
zamestnancovi odpadne len časť jeho doterajšej pracovnej náplne alebo len niektorá z viacerých

doposiaľ vykonávaných prác. Rozhodnutie o organizačnej zmene nie je možné skúmať zo strany súdu
ani z pohľadu toho, či organizačná zmena bola dôvodná alebo nie; uvedené vyplýva z rozhodnutia
NS ČR sp. zn. 21Cdo/1494/2014. Ak rozhodnutie zamestnávateľa bolo prijaté za účelom zníženia
stavu zamestnancov, za účelom zvýšenia efektívnosti práce (čo je aj konkrétny prípad), bol splnený i
hmotnoprávny predpoklad pre platnú výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, čo platí aj v

prípade, ak sa efekt sledovaný organizačnou zmenou neprejavil alebo nebol neskoršie dosiahnutý alebo
ak sa prijatá organizačná zmena ukázala ako neúčinná (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1001/2011).
Súd teda nemôže rozhodnutie o organizačnej zmene preskúmavať nielen z pohľadu jeho platnosti, ale
ani z hľadiska toho, či takéto rozhodnutie bolo dôvodné alebo nie. Dokonca je právne bezvýznamná i
lehota, ktorá uplynula medzi prijatím rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene a doručením

výpovede. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo/863/2012. V rámci rozhodnutia o
organizačnej zmene sa súd môže zaoberať len otázkou, či takéto rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal
zamestnávateľ uvedené vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/69/1994, 21Cdo/1105/2001. Ak sa
teda žalobca domnieva, že žalovaný ako zamestnávateľ by mal nejakým spôsobom preukazovať alebo
zdôvodňovaťprijatéorganizačnézmeny,taktakátopovinnosťzamestnávateľovizničohoneplynie;jedná

sa výlučne o rozhodnutie zamestnávateľa v oblasti organizácie a riadenia práce. Domnienky žalobcu,
že žalovaný v skutočnosti rozhodnutím o organizačných zmenách sledoval iné ciele, nie sú pravdivé,
keďže jediným motívom prijatých zmien bolo zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektivity
práce v organizácii žalovaného.8/ Žalovaný tiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že v danom prípade nebol dostatočne skutkovo
vymedzený dôvod výpovede, čo spôsobuje jej neplatnosť. Žalovaný k tomu uviedol, že je nesporné,

aby bol výpovedný dôvod určitým spôsobom konkretizovaný. Vo väčšine prípadov postačí stručné
uvedenieskutočnostízakladajúcichzákonnýdôvodkrozviazaniupracovnéhopomeruzhodnezdôvodov
uvedených v Zákonníku práce z hľadiska ust. § 61 ods. 2 Zák. práce by bola neplatná len taká výpoveď,
z ktorej by sa nedalo ani výkladom podľa § 15 Zák. práce ustáliť, ktorý výpovedný dôvod je v nej vlastne
uvedený (R 34/68). Ak nemožno zo samotného znenia písomnej výpovede pracovného pomeru pre jej

neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť zistiť, v čom spočíva skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu, je
výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnancovi neplatným právnym úkonom len vtedy, ak nie je
možné ani len výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď (R 29/97). Žalobca
v konaní argumentoval poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/124/2010, toto sa však týka
takej právnej veci, kde bol rozviazaný pracovný pomer so zamestnancom s tým, že vo výpovedi bolo
uvedené, že sa s ním rozväzuje pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. V uvedenej

právnej veci ani nebolo zrejmé, k akej organizačnej zmene u zamestnávateľa došlo. Skutkový stav v
označenej veci pod sp. zn. 1Cdo/124/2010 bol odlišný od prejednávanej veci, keďže ten rozhodoval za
inej skutkovej situácie. V konkrétnom prípade žalobcu je ale nesporné, že obsahom výpovede je nielen
ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, ale vo výpovedi je uvedený ako dôvod aj organizačná zmena, v
dôsledku ktorej sa stal žalobca nadbytočným. O akú organizačnú zmenu sa jedná vyplýva z rozhodnutie

o organizačnej zmene č. 1/2016 zo dňa 22. 1. 2016, ktoré je uvedené vo výpovedi a tvorí jej obsah. Z
rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že išlo o zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
zvýšenie efektívnosti práce, čo sa v tomto rozhodnutí aj výslovne uvádza. Žalobca tiež namietal, že sa
v spise nachádza iné rozhodnutie o organizačnej zmene č. 1/2016, ako to, ktoré bolo emailom zaslané
jeho právnej zástupkyni dňa 19. 2. 2018. Rozdiel medzi týmito dvomi rozhodnutia spočíva jednak v

dátume vyhotovenia, pričom v súdnom spise sa nachádza Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa
22. 1. 2016 a právnej zástupkyni žalobcu bolo zaslané Rozhodnutie generálneho riaditeľa o organizačnej
zmene zo dňa 27. 1. 2016. Ďalším rozdielom medzi týmito dvomi rozhodnutia o organizačných
zmenách je to, že vyhotovenie zo dňa 22. 1. 2016 podrobnejšie rozvádza výpovedný dôvod. iný rozdiel
medzi týmito rozhodnutiami nie je. Tento stav nastal ako dôsledok administratívnej chyby, kedy zo

strany právneho zástupcu žalovaného bolo emailom zaslané právnej zástupkyni žalobcu Rozhodnutie
o organizačnej zmene č. 1/2016 zo dňa 27. 1. 2016. Predmetné rozhodnutie zo dňa 27. 1. 2016
bolo pripravené zamestnancom žalovaného, ktorý pripravuje dokumenty v personálnych otázkach pre
generálneho riaditeľa žalovaného. Takto pripravené rozhodnutie o organizačných zmenách bolo zaslané
právnikovi žalovaného na výstupnú kontrolu. Ten takto pripravené rozhodnutie upravil v časti názvu,

dátumu, ako aj obsahu. Nedopatrením bol späť do organizácie žalovaného zaslaný nielen upravený
text rozhodnutia o organizačnej zmene, ale aj pôvodný text pripravený zamestnancom žalovaného. Obe
tieto rozhodnutia boli zo strany generálneho riaditeľa podpísané a zaslané späť právnikovi, ktorý ihneď
zistil, že boli podpísané 2 rozhodnutia o organizačných zmenách s rozdielnymi textami, na základe
čoho, podpísaný neupravený text rozhodnutia (datovaný 27. 1. 2016) bol skartovaný. Od tohto momentu

existovalo jedine Rozhodnutie zo dňa 22. 1. 2016. Napriek tomu, že neupravená verzia rozhodnutia zo
dňa 27. 1. 2016 je skartovaná, nachádzala sa vo vzájomnej mailovej komunikácii medzi žalovaným a
jeho právnikom, ktorý žalovaného aj zastupuje v tomto konaní. Pôvodné už skartované rozhodnutie bolo
tak nedopatrením zaslané právnej zástupkyni žalobcu. U právneho zástupcu žalovaného sa táto verzia
rozhodnutia nachádzala z dôvodu, že ako právnik žalovaného uskutočňuje výstupné kontroly rozhodnutí

generálneho riaditeľa žalovaného. V zásade sa jedná o administratívnu chybu, ktorá však nemá žiadny
dopad na to, že takéto rozhodnutie bolo reálne prijaté dňa 22. 1. 2016.

9/ Žalobca tiež namietal rozdiel v označení rozhodnutia o organizačnej zmene č. 1/2016 zo dňa 22.
1. 2016 a medzi jeho označením vo výpovedi, kde je uvedené ako Rozhodnutie vedenia Vojenských

lesov a majetkov SR, š.p. o organizačných zmenách. V tomto prípade však ide len o iné pomenovanie
tohto istého rozhodnutia. To, či je takéto rozhodnutie pomenované ako rozhodnutie vedenia VLM SR,
š.p. alebo ako rozhodnutie generálneho riaditeľa VLM SR, š.p., prípadne inak, je nepodstatné, keďže
jediným oprávneným rozhodovať o takýchto organizačných zmenách je generálny riaditeľ žalovaného.

10/ V úradnom zázname, spísanom so žalobcom sa doslovne uvádza : „Z.. S. G., právny zástupca VLM
SR, š.p. oboznámil zamestnanca Ing. Igora Halušku s rozhodnutím VLM SR, š.p. o organizačnej zmene,
v zmysle ktorej došlo k zníženiu počtu zamestnancov na pozícii technik správy - zástupca vedúceho
správy č.f. XXXX s miestom výkonu prácu odštepný závod Malacky, LS Riadok, v počte 1 zamestnanec.“K spísanému úradnému záznamu so žalobcom, ktorý bol spísaný pred doručením výpovede, právny
zástupca žalovaného dodal, že Úradný záznam je datovaný dňom 27. 1. 2016, pričom na Výpovedi je
dátum dourčenia dňa 29. 1. 2016. Medzi stranami nebolo nikdy sporné, že k doručeniu Výpovede došlo

dňa 29. 1. 2016. Jej doručeniu bezprostredne predchádzalo spísanie úradného záznamu; dátum 27.
1. 2016 na úradnom zázname je chybou sekretárky, zamestnankyne žalovaného, ktorá si neopravila
dátumnatomtoliste,ktorýpochádzalzpredchádzajúcehospisovanéhoúradnéhozáznamusožalobcom
pri predložení návrhu dohody o skončení pracovného pomeru. V konkrétnom prípade nie je potrebné
meniť ani dopĺňať existujúci prejav vôle, nakoľko z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že organizačnou

zmenou na základe ktorej sa žalobca stal nadbytočným, je zníženie stavu zamestnancov na pozícii, na
ktorej pracoval. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel pred rozviazaním pracovného pomeru, o čom
svedčí úradný záznam, ktorý žalobca osobne podpísal. V samotnej výpovedi je uvedené, že sa žalobca s
Rozhodnutím o organizačnej zmene oboznámil. Vymedzenie výpovedného dôvodu je vo Výpovedi viac
nežzrejmé,vovýpovedijetiežkonkretizované,žežalobcasastalvdôsledkuprijatejorganizačnejzmeny
nadbytočným. Dôvod výpovede je zadefinovaný tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom.

11/ V prípade ponukovej povinnosti platí, že v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce sa ponuka
vhodného zamestnania musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď
(rozhodnutieNSČRsp.zn.21Cdo/2738/2000,NSSRsp.zn.1Cdo/54/2003,tiežR54/98).Zamestnanec
G.. Z. M. mal uzatvorenú v r. 2016 Dohodu o vykonaní práce a to na výkon pomocných prác na LS

Riadok v čase od 11. 1. 2016 do 31. 1. 2016; uvedená Dohoda o vykonaní práce bola uzatvorená
dňa 8 1. 2016. Následne dň 11. 1. 2016 bola uzatvorená pracovná zmluva na funkciu „technik správy“
od 1. 2. 2016 na dobu určitú do 31. 1. 2017. Miesto výkonu práce bolo dojednané LS Riadok; t.j. G..
Z. M. mal dňa 11. 1. 2016 riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu na funkciu „technik“ s miestom výkonu
práce na LS Riadok. Tento zamestnanec mal nahradiť F.. H., ktorý ukončil pracovný pomer dohodou ku

dňu 31. 1. 2016, a to na základe dohody o skončení pracovného pomeru, uzatvorenej dňa 7. 1. 2016.
Keďže žalovaný dňa 7. 1. 2016 vedel o rozviazaní pracovného pomeru s F.. H. ku dňu 31. 1. 2016,
tak na miesto technika LS Riadok uzatvoril pracovnú zmluvu s G.. Z. M. dňa 11. 1. 2016. Pracovný
pomer s F.. E. bol rozviazaný dňa 29. 1. 2016 pre splnenie ponukovej povinnosti
je rozhodujúci stav v čase doručenia výpovede zo strany zamestnávateľa (R 54/1998, tiež rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 21Cdo/369/2000). V danom prípade došlo k doručeniu výpovede žalobcovi dňa 29. 1.
2016, ku ktorému dňu pracovné miesto F.. H. voľné nebolo, keďže na toto pracovné miesto bola dňa
11. 1. 2016 uzatvorená pracovná zmluva s G.. M. s nástupom do práce dňa 1. 2. 2016.
Tvrdenie žalobcu o existencii voľného pracovného miesta je tak bezpredmetné, argumentoval žalovaný.
O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný priamo pri doručovaní výpovede, z čoho bol vykonaný

úradný záznam. V predmetnom úradnom zázname sa na túto tému uvádza : „ Z.. S. G. ďalej oboznamuje
zamestnancaF..F.E.soskutočnosťou,vzmyslektorejVLMSR,š.p.nemajúmožnosťďalejzamestnávať
tohtozamestnanca,nakoľkonemajúprenehožiadnevoľnépracovnémiesto,ktorébymoholvykonávať.“
Zamestnávateľďalejniejepovinnýzamestnancovi,ktorémudoručilvýpoveďponúknuťpracovnémiesto,
ktoré v čase doručovania výpovede voľným nebolo, ale sa stalo voľným neskôr. Splnenie ponukovej

povinnosti sa skúma podľa stavu, existujúceho v čase doručovania výpovede; stav, ktorý nastal po
doručení výpovede, nie je pre posúdenie jej platnosti relevantný. Žalovaný zopakoval, že ku dňu
doručenia výpovede žalobcovi nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré mal
žalobca dohodnuté ako miesto výkonu práce.

12/ Žalovaný naostatok poukazoval na to, že dôkaznú povinnosť pri dokazovaní splnenia ponukovej
povinnosti vyplývajúcej z § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce platí, že splnenie ponukovej povinnosti
musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ; zamestnanec, ak tvrdí, že ku dňu výpovede
mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, musí tieto konkrétne voľné pracovné miesta označiť
v rámci splnenia bremena tvrdenia. Dôkazné bremeno, že označené konkrétne pracovné miesto

bolo obsadené iným pracovníkom spočíva na zamestnávateľovi, ako vyplýva z rozhodnutia NS SR
sp. zn. 6Cdo/138/2012, ZSP 4/2014. Ďalej žalovaný argumentoval súdnou praxou, podľa názoru
ktorej (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/53/2010), že o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak
zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej
zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce

vykonávané zamestnancom a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný
vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje
zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré
zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodusa skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. Zároveň platí, že nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu;,
ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (napr. rozsudok NS SR sp. zn.

1 Cdo/49/2004 z 27. 7. 2004). K tvrdeniu žalobcu o tom, že nebolo preukázané, že by ho nebolo
možné zamestnávať na kratší pracovný čas, keď počas celého roka 2016 si museli na LS Riadok podľa
svedeckých výpovedí vypožičiavať zamestnancov na výpomoc z iných LS, žalovaný uviedol, že otázka,
či dochádzalo v rámci odštepného závodu žalovaného k vzájomnej výpomoci medzi jednotlivými LS je
výlučnerozhodnutieorganizácieprácenatýchtopracoviskách.Skutočnosť,žedochádzaloksporadickej

vzájomnej výpomoci neodôvodňuje záver žalobcu, že žalovaný mal možnosť zamestnávať ho na kratší
pracovný čas. Sporadickou vzájomnou výpomocou nebolo vytvorené žiadne nové pracovné miesto, a
to ani na kratší pracovný čas.

13/ Ďalšie písomné podania vo veci strany sporu neučinili.

14/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v

rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania. (§ 385 CSP), vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 378 ods. 1 a § 219
ods. 3 CS, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16/ Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z

dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách
a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

17/ Podľa § 61 ods. 3 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b/, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

18/Žalobcapredovšetkýmúpornetrvalnasvojomtvrdení,ževkonaníbolapreukázanáexistenciadvoch
rozhodnutí o organizačnej zmene, obe s rovnakým číslom X/XXXX a totožným č.j. : XX-H., avšak s
odlišnými dátumami, jedno rozhodnutie bolo datované dňom 22. 1. 2016 a druhé dňom 27. 1. 2016. Obe
rozhodnutia sa mierne líšili aj svojím obsahom, keď rozhodnutie zo dňa 22. 1. 2016 obsahovalo aj bližšie

rozvitie dôvodu organizačných zmien, a síce okrem konštatovania, že organizačné zmeny spočívajú
v zrušení 1 pracovného miesta, a to miesta žalobcu, tiež uvádzalo, že k organizačnej zmene došlo
z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V zhode so záverom
súdu prvej inštancie odvolací súd zastáva stanovisko, že vykonané dokazovanie preukázalo existenciu
len jedného rozhodnutia o organizačnej zmene, a to č. X/XXXX, č.j. : XX-H.XXX/XXXX, zo dňa 22.

1. 2016 (č.l. 62 spisu), ktorého obsahom bolo zrušenie 1 pracovného miesta - žalobcovho, z dôvodu
zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce. Existencia „druhého“
rozhodnutia o organizačnej zmene (stále s rovnakým číslom X/XXXX a č.j. : 05-K/00197/2016) v konaní
preukázaná nebola; dôkazom o existencii údajne druhého rozhodnutia o organizačnej zmene nie je
ani žalobcom predložené rozhodnutie o organizačnej zmene s dátumom 27. 1. 2016 a stručnejším

textom (č.l. 147 spisu). Žalobca poskytol súdu dostatočné vysvetlenie vzniku „druhého“ rozhodnutia o
organizačnej zmene datovaného dňom 27. 1. 2016, ktorého výsledkom je, že uvedené vyhotovenie
rozhodnutia je dôsledkom administratívnej chyby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodnutie
o organizačnej zmene č. 1/2016 zo dňa 22. 1. 2016 zrušené nebolo (neexistuje žiadne rozhodnutie,
ktorého obsahom by bolo zrušenie rozhodnutia o organizačnej zmene č. 1/2016 zo dňa 22. 1. 2016) a

svedok F.. Z. Z. svoje pôvodné tvrdenie o zrušení rozhodnutia zo dňa 22. 1. 2016 opravil ešte v rámci
svojej výpovede na pojednávaní; toto rozhodnutie (a nie rozhodnutie s dátumom 27. 1. 2016) tvorilo
prílohužiadostižalovaného,ktorábolaadresovanáodborovejorganizáciizamestnancov,abyprerokovali
výpoveď žalobcu v zmysle zákona (svedecké výpovede svedkov K.Y. G. a S. F.). Napokon, z obochrozhodnutí (t.j. aj z „rozhodnutia“, ktoré bolo dôsledkom administratívneho pochybenia) je nesporné, že
obsahom organizačnej zmeny bolo v každom prípade zrušenie 1 miesta - konkrétne toho žalobcovho,
na pozícii technik správy - zástupca vedúceho správy č.f. XXXX s miestom výkonu práce : odštepný

závod Malacky, LS Riadok, a to ku dňu 1. 2. 2016. Preto bez ohľadu na vydanie „druhého“ rozhodnutia
o organizačnej zmene, datovaného 27. 1. 2016, v dôsledku vysvetlenej administratívnej chyby, nemôžu
byť pochybnosti o tom, že obsahom prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene bolo zrušenie 1
pracovného miesta, toho žalobcovho. Rozhodnutie bolo prijaté dňa 22. 1. 2016 v písomnej forme,
oprávnenou osobou (riaditeľom, ako štatutárnym orgánom). Ako to skonštatoval súd prvej inštancie

(a tiež súhlasili obe strany sporu), rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právnym úkonom, preto
nemožno zo strany súdu preskúmavať jeho platnosť.

19/ Súdy rovnako tak nie sú oprávnené preskúmavať dôvodnosť rozhodnutia o organizačnej zmene.
Žalobca v tejto súvislosti namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval otázke, aký cieľ
zamestnávateľ svojím rozhodnutím skutočne sledoval, pričom tvrdil, že skutočným cieľom prijatia

organizačnej zmeny bolo jeho vyhodenie z práce. Toto svoje tvrdenie však žalobca nebol schopný
podporiť žiadnym relevantným dôkazom, zostalo ničím nepodložené. V zmysle ustálenej judikatúry o
výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie je oprávnený tento jeho
výber - ktorý konkrétny zamestnanec sa stane nadbytočným - preskúmavať. Podľa prijatého rozhodnutie
o organizačnej zmene č. 1/2016 zo dňa 22. 1. 2016 bolo cieľom organizačnej zmeny dosiahnuť

zvýšenie efektívnosti práce znížením stavu zamestnancov a to zrušením jedného pracovného miesta
(špecifikovaného v rozhodnutí). Iný zámer pre prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene, než dosiahnuť
zvýšenie efektívnosti práce u zamestnávateľa (žalovaného), vykonané dokazovanie nepreukázalo,
pričom v konaní neboli produkované zo strany žalobcu žiadne dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenie o
cielenej snahe žalovaného vyhodiť ho z práce. Takýmto dôkazom nemôže byť subjektívne presvedčenie

žalobcu o tom, že sa pre zamestnávateľa nadbytočným nestal.

20/ Žalovaný si splnil svoju povinnosť a s rozhodnutím o organizačnej zmene žalobcu oboznámil, pri
doručovaní výpovede z pracovného pomeru, pričom predmetná výpoveď bola v súlade so zákonom
vopred (ešte dňa 27. 1. 2016) prerokovaná so zástupcami zamestnancov, ako to preukazuje listinný

dôkaz na č.l. 60 spisu (o prerokovanie výpovede požiadal žalovaný Základnú organizáciu SOZ
zamestnancov obrany pri VLM SR, š.p., o.z. Malacky svojím listom zo dňa 25. 1. 2016, č.l. 61 spisu ).

21/ K posúdeniu platnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalovaným žalobcovi dňa 29. 1. 2016
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce odvolací súd môže (v zhode so závermi súdu prvej inštancie) len

zopakovať,žepredpokladompoužitiavýpovednéhodôvodupodľa §63ods.1písm.b/Zák.práceje
existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne existujúca) súvislosť
medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti
skončenia pracovného pomeru z tohto výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich pre
zamestnávateľa z ust. § 63 ods. 2 Zák. práce. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet

svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov
a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti
použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo
u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným
z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný,

rozhoduje výlučne zamestnávateľ; ako už bolo uvedené opakovane, súd nie je oprávnený v tomto smere
rozhodnutiezamestnávateľapreskúmavať. Vprejednávanejprávnejvecipracovalžalobcaužalovaného
na pracovnej pozícii technik správy - zástupca vedúceho správy č.f. XXXX s miestom výkonu práce :
odštepný závod Malacky, LS Riadok. Rozhodnutím o organizačnej zmene č. X/XXXX zo dňa 22. 1. 2016
rozhodol vtedajší riaditeľ žalovaného za účelom zefektívnenia práce o znížení počtu zamestnancov,

ktorá zmena spočívala v zrušení 1 pracovného miesta - žalobcovho. Rozhodnutie o organizačnej zmene
malo zákonom vyžadovanú písomnú formu; žalobca, ktorého pracovná pozícia bola touto organizačnou
zmenou zrušená, bol s jej obsahom oboznámený dňa 29. 1. 2016, pri doručovaní výpovede z
pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena týka, musí byť s organizačnou
zmenou oboznámený, stačí však, keď sa tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru; citované

ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce totiž nevyžaduje, aby rozhodnutie o organizačných zmenách bolo
„vyhlásené“ alebo iným spôsobom zverejnené. Zákonník práce nevyžaduje, aby sa organizačná zmena
realizovala v čase, kedy zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď; o organizačnej zmene však musí
byť v tom čase určeným spôsobom (písomne) rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sav dôsledku realizácie organizačnej zmeny stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Žalovaný sa teda
pri svojom postupe riadil ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce; o organizačnej zmene rozhodol ešte
pred daním výpovede žalobcovi, rozhodol o nej písomne, organizačná zmena bola uvedená priamo vo

výpovedi danej žalobcovi ako dôvod výpovede, pričom sa týkala priamo jeho pracovnej pozície, keďže
spočívala v zrušení pracovného miesta, na ktorom bol žalobca pracovne zaradený.

22/Pokiaľideoponukovúpovinnosť,cit.ust.§63ods.2písm.a/Zák.prácevyžadujeodzamestnávateľa
ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, avšak v mieste, ktoré bolo v pracovnej zmluve

dohodnuté ako miesto výkonu práce, a tým bol v prípade žalobcu O.z. Malacky, LS Riadok (dohoda o
zmene pracovnej zmluvy na č.l. 9 spisu). Skutočnosť, či na inej LS bolo voľné pracovné miesto teda
bolo irelevantné. Pre posúdenie splnenia hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného
pomeru - splnenia ponukovej povinnosti - bolo v danom prípade významné, či bolo u žalovaného voľné
pracovné miesto v čase výpovede (ku dňu 29. 1. 2016), a to v mieste výkonu práce žalobcu (LS
Riadok). Odvolací súd ešte dodáva, že ponuku inej vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/ Zák.

práce musí zamestnávateľ dať zamestnancovi predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru;
na neskôr nastalé okolnosti sa už neprihliada (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 14/2000, tiež
sp. zn. 3 Cdo 130/2003), t.j. neprihliada sa napr. na nové pracovné miesta ktoré ešte len majú byť
vytvorené v dôsledku prijatej organizačnej zmeny. Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 2 Zák. práce platí, že

splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. Ak zamestnanec v
rámci procesnej obrany tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu práce voľné
pracovné miesta, splnenie bremena tvrdenia na strane zamestnanca predpokladá, že zamestnanec
označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné.
Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom označené pracovné miesto bolo ku dňu výpovede

obsadené iným pracovníkom, je však aj v takom prípade na zamestnávateľovi (rozsudok NS SR sp. zn.
6 Cdo 138/2012). Žalobca ako voľné miesto označil už spomínané pracovné miesto na LS Mikulášov;
nakoľko však nešlo o pracovné miesto na LS Riadok, ktoré bolo dohodnutým miestom výkonu práce
žalobcu, prípadné voľné pracovné miesto na LS Mikulášov bolo bez významu pre posúdenie splnenia
ponukovej povinnosti žalovaného. Ako ďalšie voľné pracovné miesto označil žalobca pozíciu na LS

Riadok, z ktorej odchádzal Ing. Kuchárek z dôvodu jeho odchodu do dôchodku, na ktoré bol prijatý G..
M. na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 11. 1. 2016 (t.j. ešte pred daním výpovede z pracovného
pomeru žalobcovi dňa 29. 1. 2016). Uvedené pracovné miesto ku dňu 29. 1. 2016 (t.j. ku dňu výpovede)
bolo teda obsadené ešte F.. H., takže ho nebolo možné ponúknuť žalobcovi ako voľné pracovné miesto.
Vykonané dokazovanie teda nepreukázalo, že u žalovaného v mieste výkonu práce žalobcu, t.j. LS

Riadok, ku dňu 29. 1. 2016 existovalo akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré by bol žalovaný povinný
žalobcovi ponúknuť. Žalovaný si teda nemohol splniť ponukovú povinnosť. Nenastala ani situácia v
zmysle § 61 ods. 3 Zák. práce, t.j. po dobu troch mesiacov nebolo znovu utvorené zrušené pracovné
miesto žalobcu a nebol naň prijatý nový zamestnanec.

23/ Prvostupňový súd v prípade posudzovania platnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi
dňa 29. 1. 2016 vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistený skutkový stav správne právne
posúdil, keď si správne vyložil ako ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, tak aj ust. § 63 ods. 2 písm.a/ Zák.
práce, a následne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie
aj náležitým spôsobom odôvodnil, keď odvolací súd v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje.

Odvolací súd z uvedených dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

24/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396
ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).