Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010259
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111010259.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a
členov senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného
Jozefa O. pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona, o
odvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaIprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.
1T/22/2011 zo dňa 26. 06. 2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. 02. 2015

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného
A. O. spod obžaloby pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

1) dňa 03. 05. 2010 v čase približne o 15:00 hod. v Bratislave na Mlynských H. číslo X v pobočke banky
N. K., a.s., sa so zbraňou pod hrozbou bezprostredného násilia zmocnil finančnej hotovosti vo výške
7.725 € patriacej spoločnosti N. Slovensko, a.s., a to tým spôsobom, že po vstupe do pobočky banky
vytiahol zbraň doposiaľ nezisteného typu čiernej farby a so slovami „ toto je prepad, chcem peniaze"
pristúpil k zákazníckym pultom nachádzajúcich sa po ľavej strane pracoviska, kde sedela pri pulte číslo
1 pracovníčka pobočky C. C. a pri pulte číslo 2 C. L., následne pristúpil k pultu C. C., ktorá začala otvárať

trezor, následkom čoho sa v pobočke spustil zvukový alarm, načo sa otočil smerom k pultu C. L. a silným
hlasom zakričal „rýchlo dávaj tie peniaze, pohni si!", pričom ju celý čas niekoľkokrát poháňal slovami
"rýchlo mi daj peniaze", keďže jej nešiel otvoriť trezor, následne opätovne pristúpil k pultu C. C., ktorá mu
podala peniaze spoločne s dymovou bankovkou, čo zistil, a preto sa vrátil k pultu C. L., na ktorý dymovú
bankovku odložil, potom C. L. otvorila trezor a vydala mu ďalšie peniaze, po čom sa otočil a odišiel
s peniazmi hlavným vchodom pobočky smerom na ulicu, pričom po celý čas na pracovníčky pobočky

mieril strelnou zbraňou, ktorú držal v ruke a niekoľkokrát zakričal „rýchlo mi dajte tie peniaze, lebo vás
tu vystrieľam", čím takýmto konaním spôsobil spoločnosti N. Slovensko, a.s. škodu vo výške 7.725 €,
ktorá bola následne z titulu poistnej zmluvy číslo ZI-102621 uhradená v plnej výške spoločnosťou N. N.
S., a.s., so sídlom F. číslo 12, pričom k zraneniu pracovníkov banky nedošlo,

2) dňa 18. 06. 2010 v čase o 15:45 had v Bratislave, Mlynské Nivy 3, vstúpil hlavnými dverami do

pobočky N. Slovensko, a.s., zamaskovaný oranžovou šiltovkou, tmavými čiernymi okuliarmi a novinami
pred tvárou, následne pristúpil držiac pritom pištoľ čiernej farby v ruke k pultu, kde stála pracovníčka
banky, ktorú vyzval slovami: „Dajte mi peniaze, nestláčajte žiaden alarm, nič mi tam nedávajte", čo
zopakoval viackrát, na základe čoho mu pracovníčka banky vydala hotovosť z pokladne vo výške 5.875
€, potom prikázal pracovníčke banky, aby si ľahla na zem, čo urobila, a následne odišiel z priestoru
pobočky banky hlavnými posuvnými dverami von na neznáme miesto, čím spoločnosti N. Slovensko,

a.s., Bratislava, Vysoká 9, P.O.BOX 81, spôsobil škodu v celkovej výške 5.875 €, ktorá bola následne ztitulu poistnej zmluvy číslo ZI-XXXXXX uhradená v plnej výške spoločnosťou N. - N. S., a.s., so sídlom
Lazaretská číslo 12, pričom k zraneniu pracovníkov banky nedošlo,

nakoľko nebolo dokázané, že sa skutky spáchal obžalovaný.

Podľa§288ods.3TrestnéhoporiadkusúdodkázalspoločnosťG.poisťovňa,a.s.,snárokomnanáhradu
škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré
odôvodnil podaním zo dňa 17. 10. 2014.

Napadnutému rozsudku vytýkal nesprávne vyhodnotenie dôkazov, konkrétne rekognícií, pri ktorých
svedkyne N. C., C. C. a Z.. B. C. opoznali obžalovaného ako páchateľa lúpežných prepadnutí.
Svedkyne na hlavnom pojednávaní opísali priebeh rekognície a dôvody, prečo označili obžalovaného.

V zmysle ich výpovedí páchateľ počas lúpeží vyslovil pomerne dlhú vetu, ktorú figuranti pre rekognícii
prečítali, a svedkyne bez akýchkoľvek zaváhaní označili obžalovaného. Svedok mjr. G. D. je dlhoročný
pracovník najskôr kriminálnej polície a následne operatívnej zložky Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava I, Odboru kriminálnej polície. Tento vytipoval po vzhliadnutí kamerového záznamu
zachytávajúceho priebeh skutku práve obžalovaného O.. Nemožno sa preto stotožniť s právnym

názorom prvostupňového súdu smerujúceho skôr k spochybneniu vierohodnosti svedka mjr. D.. Na
základe týchto dôvodov prokurátor konštatuje, že okresný súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v
prospech obžalovaného, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu 1. stupňa na
opätovné konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný písomne vyjadril prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa
16. 12. 2014. Svedkyne C., C. a C. uviedli, že v oboch prípadoch bol páchateľ' maskovaný šiltovkou,
okuliarmi a šatkou cez ústa, k tomu si ešte zakrýval tvár novinami. Vykonaná rekognícia mala posilniť
dôkaznú situáciu a preukázať, že páchateľom je obžalovaný. Opak je však pravdou, pretože ako
vyjadril okresný súd v odôvodnení rozsudku opoznávajúce svedkyne vypovedali rozporne, rekognícia

je poznačená procesnými chybami najmä v tom, že z výpovede svedka G. D. vyplynulo podozrenie,
že opoznávajúce svedkyne mohli obžalovaného pred vykonaním úkonu vidieť. Z fotodokumentácie je
zrejmé, že figuranti pri rekognícii boli mohutnejšej postavy ako obžalovaný, poniektorí vyšší, v tmavšom
oblečení a iba
obžalovaný jediný mal oblečenú bielu mikinu. Súdom zistený priebeh rekognície jednoznačne

nezodpovedá ustanoveniu § 126 Trestného poriadku. Okresný súd správne a v súlade so zákonom
vyhodnotil priebeh rekognície tak, že táto neposkytuje jednoznačne spoľahlivý dôkaz o tom, že
obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil. Správne okresný súd prihliadol na skutočnosť, že žiadna zo
svedkýň neuviedla, že páchateľ mal rečovú vadu, pričom obžalovaný znaleckým posudkom preukázal,
žetrpídyslalioupartialis,ktorárečovávadajezjavnáazvýrazňujesavstrese.Obžalovanýnetrpížiadnou

vadou chôdze, ako svedkyňa C. opisovala chôdzu páchateľa, ktorá však ani páchateľa priamo pri skutku
nevidela, ale len na obrazovke monitora. Je preto nepravdepodobné, že by počas niekoľkých sekúnd,
čo videla páchateľa na obrazovke, mohla vôbec niečo také postrehnúť. Tiež poukázal na výsledky
daktylosopického skúmania a analýzu DNA, ktoré spojitosť prepadov s obžalovaným nepotvrdili, priam
vylúčili.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava odkázala na
písomné odôvodnenie odvolania, stotožnila sa s tam uvedenými argumentmi, preto navrhla zrušiť
napadnutý rozsudok a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu 1. stupňa.

Obžalovaný A. O. písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, preto
odvolací súd v súlade s § 293 ods. 7 Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajca obžalovaného vyjadril súhlas s verdiktom súdu 1. stupňa, rozsudok považuje za vecne správny
a zákonný. V dôvodoch poukázal na svoje písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods.
1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3
Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného
poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Obžalovaný A. O. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.

K času skutkov obžalovaný uviedol, že sa pohyboval po Bratislave ako bezdomovec, prespával popod
mosty a na staniciach. Požíval návykové látky. Nikdy nebol držiteľom zbrane.

Svedkyne C. C., C. L., N. C. a podporne aj Z.. B. C. popísali priebeh skutkov v súlade s kamerovými
záznamami z banky, čo korešponduje so skutkovou vetou. Na základe týchto dôkazov možno bez
akýchkoľvekpochybnostíkonštatovať,žeskutkyuvedenévobžalobesastali,anapĺňajúznakyskutkovej
podstaty pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona. Tieto
skutočnosti neboli sporné, na rozdiel od dokazovania toho, kto bol páchateľom lúpežných prepadnutí

v banke.

Za účelom preukázania, či bol páchateľom obžalovaný A. O., boli v prvom rade v prípravnom konaní
vykonané rekognície ako neodkladný úkon, bez ktorého by nebolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej
osobe. Hoci bola obhajobou spochybnená zákonnosť rekognícií z dôvodu, že opoznávajúce osoby mali

vidieť obžalovaného pred úkonom, resp. mali vykonávať rekogníciu "spoločne", a tiež že obžalovaný sa
fyzicky i odevom líšil od ostatných figurantov, podstatný je najmä ich obsah, ktorý v spojitosti s ďalšími
dôkazmi treba vyhodnotiť v prospech obžalovaného.

Len marginálne odvolací súd konštatuje, že z fotodokumentácie z rekognícií nie je badať žiadne

podstatné fyzické odlíšenie obžalovaného od figurantov, ktoré by bolo v rozpore s požiadavkou
"podobného zovňajšku" v zmysle § 126 ods. 1 Trestného poriadku, a to aj s prihliadnutím na to, že je
iluzórne očakávať od orgánov činných v trestnom konaní, aby figurantom zabezpečili farebne rovnaký
odev ako je ten, ktorý si oblečie podozrivý, najmä v úzkom časovom priestore, ktorý neodkladnosť
úkonu poskytuje. Požiadavke zákona by zrejme nezodpovedali rozdiely vo farbe pleti, v pohlaví, či

diametrálne fyzické odlišnosti medzi podozrivým a figurantmi. Naproti nejasnostiam a nejednote v
tvrdeniach svedkýň ohľadom priebehu rekognície stoja zápisnice, ktoré majú odrážať skutočný priebeh
úkonu, čo jednotliví zúčastnení podpisom potvrdili, a navyše aj výsluch vyšetrovateľa v postavení
svedka, čo je síce diskutabilný dôkaz, a možno polemizovať o jeho prijateľnosti, avšak na báze tvrdenia
proti tvrdeniu a existencii zápisníc o rekognícii treba tieto vyhodnotiť ako zákonné, kým sa nepreukáže

opak. K tomu v tomto konaní nedošlo a pochybnosti sú len vo forme dohadov.

Výsledkom rekognícií bolo, že svedkyne C., C. a C. opoznali obžalovaného A. O. ako páchateľa
oboch lúpežných prepadnutí. Zákonu zodpovedá aj predchádzajúci opis páchateľa opoznávajúcimi
osobami, a práve tento (najmä markanty obžalovaného, ktoré opis svedkýň neobsahoval) je podstatný

pre hodnotenie dôkazov vo vzájomných súvislostiach so znaleckým dokazovaním.

Svedkami oboch lúpežných prepadnutí boli C. L. a N. C., ktoré sa zhodli, že sa jednalo o tú istú osobu.
Opísali ho ako štandardného muža, ktorému nevideli do tváre, jeho reč opísali ako prejav bez prízvuku
a bez pozoruhodností. Správnosť vnemov a ich interpretácie však spochybňuje odborné vyjadrenie

klinického logopéda, podľa ktorého obžalovaný A. O. trpí zrejmou rečovou vadou spočívajúcou v
nesprávnom vyslovovaní hlásky "R", ktorá sa zvýrazňuje v stresovej situácii, a je veľmi ťažké ju vôľou
ovládať, najmä v prípadoch ako je obžalovaný, ktorý svoju rečovú vadu počas detstva ani neskôr vsúčinnosti s logopédom nekorigoval. Páchateľ opakovane vyslovoval slová " prepad, rýchlo, vystrieľam,
alarm", rečová vada páchateľa však pracovníčkam banky v pamäti nezarezonovala.

Znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru prírodovedného skúmania
a kriminalistických analýz nebola preukázaná totožnosť osoby páchateľa zachyteného na fotografiách z
prepadov s osobou obžalovaného, len bola konštatovaná podobnosť ušnice.

Zo správy Oddelenia služobnej kynológie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vyplýva, že nebola

zistená zhodnosť pachových stôp zanechaných na pulte v banke, kam páchateľ vyložil dymovú
bankovku, s pachovou stopou obžalovaného.

Znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru biológia a daktyloskopia
neboli zistené žiadne výstupy spájajúce obžalovaného s miestom činu, t.j. na mieste činu neboli zistené
daktyloskopické stopy ani DNA obžalovaného A. O..

Ostatné vykonané dôkazy sa netýkali priebehu skutkov, ale len skutočností, ktoré nastali neskôr v
priebehu prípravného konania, preto majú pre posúdenie viny obžalovaného len vedľajší význam.

Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu I. stupňa o tom, že nebolo nad akúkoľvek pochybnosť

preukázané, že skutky spáchal obžalovaný A. O.. Pre uznanie viny zo spáchania trestného činu
je potrebné, aby boli vylúčené všetky pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov trestného činu
obžalovaným. Vo veci boli produkované dve skupiny dôkazov. Za priame dôkazy usvedčujúce
obžalovaného je potrebné považovať výpovede zamestnankýň banky, ktoré jednoznačne opoznali
obžalovaného podľa hlasu, naproti tomu však nebol produkovaný žiaden objektívny dôkaz, ktorý by

obžalovaného s miestom činu spojil. Naopak, druhá skupina dôkazov obžalovaného ako páchateľa
skutkov vylučuje. Jedná sa najmä o odborné vyjadrenie klinického logopéda, ktorý obžalovaného
vyšetril, pričom jeho odbornosť či objektívnosť nikto v konaní nespochybnil (ani okresný súd, ktorý
mal možnosť komunikovať s obžalovaným na hlavnom pojednávaní). Žiadna zo svedkýň o vade reči v
prípravnom konaní nehovorila napriek tomu, že k rečovému prejavu páchateľa sa vyjadrovali, dokonca

na hlavnom pojednávaní svedkyne vyslovene uviedli, že páchateľ vadou reči netrpel. Tento ich vnem
a jeho reprodukcia je v rozpore s tým, čo museli počuť pri hlasovej rekognícii, kedy obžalovaný a
figuranti na výzvu vyšetrovateľa predniesli slová obsahujúce hlásku "R". Táto skutočnosť spochybňuje
istotu, s akou obžalovaného ako páchateľa označili. Objektivizujúce dôkazy v podobe pachových
stôp, DNA či daktyloskopických stôp obžalovaného absentujú, a to čiastočne pre neupotrebiteľnosť

stôp z miesta činu, a tiež pre nezistenie zhodnosti s pachovými stopami obžalovaného a čiastočne
s DNA obžalovaného. Ani antropologickým porovnaním výzoru páchateľa a obžalovaného nebolo
možné páchateľa jednoznačne identifikovať. V tejto dôkaznej situácii nemožno vylúčiť, že vnímanie
zamestnankýň banky bolo nesprávne a nezodpovedalo skutočnosti. Uvedené neznamená, že svedkyne
museli byť pri identifikácii obžalovaného ovplyvňované, ani že vedome klamali, ale len toľko, že

pri lúpežných prepadnutiach boli v strese, pretože sa báli o svoj život, ako aj neskôr pri úkonoch
trestného konania, kedy svoje pocity museli oživovať (čo vyplýva v prípade svedkyne C. aj zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní, kedy hlavné pojednávanie pre jej psychické rozpoloženie muselo
byť prerušené). Správnosť výpovedí zamestnankýň banky nebola žiadnym dôkazom verifikovaná, ich
výpovediamjepotrebnépripísaťistúmierusubjektívnosti,apriexistenciivyviňujúcehodôkazuaabsencii

objektivizujúcich dôkazov nemožno pochybnosti o osobe páchateľa vylúčiť.

Správne uvažoval súd 1. stupňa, keď dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, spáchal obžalovaný, a výrok o oslobodení spod obžaloby podľa
§ 285 písm. c) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný.

Hoci oslobodzujúci výrok bol založený na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom, odvolací
súdzistilurčitéprocesnépochybeniaprivykonávaníďalších,menejpodstatnýchdôkazov,ktoréspôsobili
ich nezákonnosť (napr. spôsob vedenia výsluchu svedkyne K. D.). Pre rozhodnutie o obžalobe však
podstatnéneboli,niesúobsahomhodnotiacichúvahokresnéhoanikrajskéhosúdu,aaniichopakovanie

zákonným spôsobom by neprinieslo iné meritórne rozhodnutie.
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.