Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25R/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117209375
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117209375.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., IČO:
31 611 940, Vajanského 40/7673, Trnava, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a reštrukturalizačný plán dlžníka: UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., IČO: 31 611
940, Vajanského 40/7673, Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 25R/2/2017-73 zo dňa 21.04.2017, zverejneným v Obchodnom
vestníku dňa 28.04.2017, právoplatným dňa 16.05.2017 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.

2. Súd uznesením č. k. 25R/2/2017-79 zo dňa 24.05.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
30.05.2017, právoplatným dňa 31.05.2017, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka UNIMONT Banská
Bystrica, spol. s r.o., IČO: 31 611 940, Vajanského 40/7673, Trnava, ustanovil do funkcie správcu

INSOLVENCY SOLUTIONS, k. s., so sídlom kancelárie: Vajanského 40/7673, Trnava, vyzval veriteľov,
aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie a určil rozsah právnych
úkonov, ktoré podliehajú súhlasu správcu.

3. Dňa 02.08.2017 sa zišiel veriteľský výbor, pričom za predsedu veriteľského výboru zvolil veriteľa B..
P. C.. Druhé zasadnutie veriteľského výboru sa konalo 10.11.2017, na ktorom predseda veriteľského

výboru konštatoval, že mu bol dňa 27.10.2017 zo strany dlžníka doručený návrh reštrukturalizačného
plánu na predbežné schválenie. Predseda vyzval členov veriteľského výboru, aby sa vyjadrili k
predloženému záverečnému návrhu reštrukturalizačného plánu a zároveň oznámil, že nebude hlasovať
za schválenie a navrhuje plán vrátiť dlžníkovi. Dňa 11.12.2017 sa konalo tretie zasadnutie veriteľského
výboru, na ktorom predseda veriteľského výboru oznámil, že dňa 24.11.2017 mu bol dlžníkom doručený
prepracovaný reštrukturalizačný plán na schválenie veriteľským výborom. Zároveň požiadal, aby

členovia veriteľského výboru hlasovali za prijatie plánu. Veriteľský výbor na svojom treťom zasadnutí
rozhodol, že schvaľuje predložený prepracovaný návrh reštrukturalizačného plánu a požiadal správcu
o zvolanie schvaľovacej schôdze.

4. Dňa 10.01.2018 sa konala schvaľovacia schôdza, na ktorej sa hlasovalo o prijatí alebo neprijatí
reštrukturalizačného plánu predloženého v upravenom znení, a teda o prijatí alebo neprijatí

prepracovaného reštrukturalizačného plánu. V rámci reštrukturalizačného plánu dlžníka bola vytvorená
1 skupina: Skupina - Nezabezpečení veritelia. V tejto skupine hlasovalo za prijatie plánu 100 % počtu
prítomných veriteľov a 100 % hlasov veriteľov; výsledkom je schválenie reštrukturalizačného plánu v
tejto skupine.

5. Dlžník doručil súdu dňa 22.01.2018 návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu. Zo záverov

schvaľovacej schôdze je zrejmé, že v reštrukturalizačnom pláne je vytvorená 1 skupina účastníkovplánu, pričom táto schválila reštrukturalizačný plán potrebnou väčšinou účastníkov plánu prítomných na
schvaľovacej schôdzi.

6. Dňa 18.01.2018 bol súdu doručený podnet popretého veriteľa, Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o..
Popretý veriteľ vo svojom podnete uviedol, že na tunajšom súde sa vedie konanie o určenie popretej
pohľadávky pod sp. zn. 25Cbi/18/2017. Popretie pohľadávky bolo podľa veriteľa účelové s cieľom
zabezpečiť nerušený priebeh vopred pripravenej reštrukturalizácie dlžníka. Rovnako tak bola, okrem
pohľadávky veriteľa, účelovo popretá aj ďalšia vymáhateľná pohľadávka, a to pohľadávka veriteľa

JAMEXIs.r.o.,ktorýsarovnakodomáhaurčeniapopretejpohľadávkykonanímnatunajšomsúdepodsp.
zn. 25Cbi/19/2017. Popretý veriteľ podal podnet z dôvodu, že sa domnieva, že sú splnené podmienky
na zamietnutie plánu súdom, a to v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. f) ZKR, pričom tvrdí, že
plán poskytuje účastníkom reštrukturalizačného konania horšie uspokojenie, aké by dosiahli v konkurze.
Uvedené tvrdenie odvodzuje od skutočnosti, že v majetku dlžníka sa nachádza jediná relevantná bonitná
položka, ktorou je budova so súpis. č. 97 s pozemkami parcela č. 133 o výmere 500 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 134 o výmere 115 m2, druh pozemku záhrady, nachádzajúca
sa v centre mesta Banská Bystrica, evidovaná na liste vlastníctva č. 4800. Veriteľ je toho názoru, že
nielen účtovná hodnota budovy vo vlastníctve dlžníka (hodnota po vykonaných účtovných odpisoch) je
nízka,aleajdlžníkomodhadovanáasprávcombezďalšiehovposudkuprevzatáhodnotabudovyvsume
300.000,- EUR nezodpovedá realite. Skutočná reálna trhová (všeobecná) hodnota budovy s pozemkami

dosahuje hodnotu v rozpätí od 800.000,- EUR do 1.000.000,- EUR. Samotná suma 300.000,- EUR je
podľa veriteľa nízka suma za uvedenú budovu, keďže za takúto sumu sa predáva bežný rodinný dom
v okrajových častiach okresného mesta, či rodinný dom v centre malých obcí. Budova vo vlastníctve
dlžníka sa pritom nachádza v samom centre Banskej Bystrice, má 4 nadzemné podlažia a nebytové
priestory v budove sú podnikateľsky prenajímané. Pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku a

taktiež pri zostavovaní plánu sa teda nevychádzalo z objektívnej hodnoty, ktorú budova má. Popretý
veriteľ v podnete uviedol, že úlohou reštrukturalizačného súdu je pôsobiť v procese reštrukturalizácie
aktívne tak, aby reštrukturalizácia nemohla byť vnímaná ako proces účelového spolupôsobenia dlžníkov
a správcu (prípadne aj niektorých veriteľov) s cieľom vylúčiť významných veriteľov z rozhodovania a
hlasovania, a tak dosiahnuť výsledok, ktorý by pri ich účasti na hlasovaní zrejme dosiahnutý nebol.

7. Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje
a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu
(ďalej len "schvaľovacia schôdza") a súdu dlžník.

8. Podľa § 134 ods. 1 ZKR plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú
mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť
nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v
konkurze.

9. Podľa § 143 ZKR záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému
výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže
veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru
správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom
vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca

bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

10. Podľa § 146 ods. 5 ZKR schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden
účastník plánu. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín. Právo
hlasovaťnemáúčastníkplánuzaradenýdoskupinypreplánomnedotknutépohľadávkyvrozsahutakejto

pohľadávky a veriteľ pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti v rozsahu
takejtopohľadávky,akmunebolopriznanéhlasovacieprávo.Nakaždéjednoeurozistenejsumyzistenej
pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať
len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku
podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného

veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní
alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto
právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane
nemožným;otomjepodmienenýveriteľpovinnýinformovaťsprávcu,lenčosaotejtoskutočnostidozvie,inakzodpovedáinýmveriteľomzaškodu,ktoráimvdôsledkutohovznikla.Akjepodmienenýchveriteľov,
ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať
hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného

zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za
dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov
určí podľa osobitného predpisu

11. Podľa § 148 ods. 1 a) - d) ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby každá

skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, v každej skupine pre nezabezpečené
pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou
pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých
pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich
veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa
zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, v každej skupine

pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich
akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia
s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do
právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

12. Podľa § 148 ods. 2 ZKR skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu
súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval
z dôvodu neprítomnosti.

13. Podľa § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného
predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v
súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

14. Podľa § 151 ods. 1 ZKR plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh

predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od
skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý
plán.

15. Podľa § 151 ods. 2 ZKR návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152

podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

16. Podľa § 151 ods. 3 ZKR, ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá,
správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

17. Podľa § 152 ods. 1 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina,
predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine
nahradil svojím rozhodnutím, ak
a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v
zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich

pravdepodobnéhouspokojeniavkonkurznomkonanívdeňzačatiareštrukturalizačnéhokonania,pričom
vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,
b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a
c)zaprijatieplánuhlasovaliprítomníveriteliasnadpolovičnouväčšinouhlasovpočítanýchpodľazistenej
sumy ich zistených pohľadávok.

18. Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia
návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený
súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje
na ustanovenia o novom úvere.

19. Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, aka) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri
príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv
na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému
účastníkovi plánu,
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím,
d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo
na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre

nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej
podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e),
e) plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo
zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky
budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý
dôvod,

f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,
g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených
do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50% výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý
veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia,
h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok

zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas
obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou
splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

20. Súd v tomto reštrukturalizačnom konaní zistil skutočnosti, pre ktoré musí reštrukturalizačný

plán zamietnuť. Súd pri posudzovaní návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu ustálil, že pri
zostavovaní plánu boli podstatne porušené ustanovenia týkajúce sa plánu, a to v zmysle ustanovenia
§ 134 ods. 1 ZKR.
Podľa reštrukturalizačného plánu je jednorazové uspokojenie pohľadávok veriteľov v miere 55,3 % zo
sumy prihlásených pohľadávok v prípade schválenia tohto plánu, t. j. aspoň o 20% vyššie ako v prípade

vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (podľa bodu 8.3 plánu, tabuľka č. 11). Predkladateľ plánu pritom
v prípade potvrdenia plánu vychádzal zo sumy 256 492,53 eura na uspokojenie pohľadávok veriteľov, v
prípade zamietnutia plánu zo sumy 213 369,67 EURA, čo je výsledná predpokladaná výška uspokojenia
veriteľov v konkurze vzhľadom na súčet pohľadávok proti podstate v konkurze vo výške 161 678,10
EURA.

V súvislosti s porovnaním uspokojovania veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii súd uvádza, že
celková zistená suma pohľadávok v reštrukturalizácii je 276 267,42 EURA, suma popretých pohľadávok
je vo výške 187 552,70 EURA. Je možné predpokladať, že celková suma zistených nezabezpečených
veriteľov v konkurze bude 463 820,12 EURA. Zo sumy 213 369,67 EURA, ako uvádza predkladateľ
plánu, na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorých zistená suma prihlásených pohľadávok bude vo

výške 463 820,12 EURA je možné predpokladať mieru uspokojenia vo výške 46 %. Rozdiel uspokojenia
v reštrukturalizácii a v konkurze je tak 9,3 %, čo je rozdiel nižší ako 20 %.
V zmysle ustanovenia 134 ods. 1 ZKR musí plán poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie
ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze, tzn. 20 % a viac. V prípade
predloženého reštrukturalizačného plánu však táto zákonná podmienka naplnená nebola, nakoľko

plán poskytol veriteľom uspokojenie v reštrukturalizačnom konaní len o 9,3 % vyššie ako v prípade
vyhláseného konkurzu. Toto porušenie zákonných ustanovení týkajúcich sa plánu súd považuje za tak
podstatné, že nie je možné plán schváliť. Je potrebné podotknúť, že pri porovnaní uspokojenia veriteľov
v reštrukturalizácii a konkurze vychádzal predkladateľ plánu z minimálnej hodnoty nehnuteľnosti ( 300
000,- EUR), ktorá je vo vlastníctve predkladateľa a ktorá sa v konkurze bude speňažovať a napriek

tomu uspokojenie veriteľov v konkurze by malo byť podľa výpočtu predkladateľa len o 9,3 % nižšie ako
v reštrukturalizácii.

21. Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd postupom podľa § 154 ods.
3 ZKR, jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na

majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1.

22. Súd na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sa môže odvolať predkladateľ plánu do 15 dní od
jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie (§ 366 CSP).