Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218290
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115218290.9

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, Trnavská vesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 360 622 35, zastúpený Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému:
JQ. R., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Svätoslavom Vaškom,
advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, v konaní o zaplatenie 7.975,06 Eur. s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7 975,06 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 08.07.2015 doručil žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 7.975,06
Eur a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 07.11.2001 žalovaný spôsobil

dopravnú nehodu, keď viedol svoje motorové vozidlo značky Š. Y. N.: O. XXXAF po ceste II/5565
v smere od Giraltoviec na Bardejov a v úseku medzi obcou Brezov a Lascov neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať a
pri prejazde miernou ľavotočivou zákrutou nezvládol riadenie, s vozidlom sa dostal na pravú krajnicu v
smere svojej jazdy, kde bočnou pravou časťou narazil do železného zábradlia, pričom jeho spolujazdci
M. B., Y. C. Q. A. C. utrpeli pri tejto dopravnej nehode škodu na zdraví. V čase dopravnej nehody

bolo zistené u žalovaného požitie alkoholu 1,36 - 1,72 promile. Dopravnú nehodu spôsobil žalovaný
porušením ustanovenia § 15 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. V čase dopravnej
nehody bol žalovaný na základe právneho predpisu § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. poistení
v Slovenskej poisťovni, a.s. pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla Š. Y. N.: O. XXXAF. Za spôsobenú škodu dopravnou nehodou z titulu zodpovednosti za škodu
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka žalovaný zodpovedá ako vodič vozidla. Za žalovaného z

titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca vyplatil
na základe predložených dokladov a zistenej výšky škody Sociálnej poisťovni náhradu škody, ktorá
vznikla výplatou dôchodkových dávok poškodenému M. B. za obdobie od 08.11.2012 do 07.11.2013 vo
výške 3.941,14 Eur a za obdobie od 08.11.2013 do 07.11.2014 vo výške 4.033,92 Eur, spolu 7.975,06
Eur. Pričom bola zohľadnená spoluvina poškodeného 5 %. Žalovaný v čase dopravnej nehody viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z tohto dôvodu má žalobca v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)

vyhlášky č. 423/1991 Zb. nárok voči žalovanému na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za
neho vyplatil. Za žalovaného vyplatil sumu 7.975,06 Eur, ktorú mu žalovaný doteraz neuhradil. Aktívna
legitimácia žalobcu je daná v zmysle § 28 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z.

2.Vo veci súd vydal platobný rozkaz 23.09.2015, ktorým uložil žalovanému, aby zaplatil žalobcovi
7.975,06 Eur a nahradil trovy konania vo výške 478,50 Eur alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený

odpor.3. Žalovaný v 15 - dňovej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal
nedôvodnenosť uplatneného nároku, žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný podal odpor v súlade s vtedy
platným § 172 ods. 1 OSP. Podaním odporu došlo k jeho zrušeniu a súd vo veci nariadil pojednávanie

postupom podľa § 174 ods. 2 OSP. Žalovaný v písomnom podaní doručenom 16.10.2015 žiadal žalobu
zamietnuť, postup žalobcu považoval za likvidačný, neprimeraný a podľa jeho názoru zmyslom a
účelom uplatnenia regresnej náhrady nemá byť kompenzácia plnení vyplatených poisťovňou v prospech
poškodeného, ale jednorazové uplatnenie voči poistenému. Je zrejmé, že takto bude nútený do budúcna
opakovane poskytovať v prospech poškodených osôb jednotlivé plnenia, minimálne invalidný dôchodok

v prospech poškodeného M. B., a preto je toho názoru, že nemôže byť do budúcna trestaný tým, že si
žalobca bude od neho uplatňovať každý rok jednotlivé plnenia, ktoré vyplatil v prospech poškodených.
V takomto prípade inštitút regresu voči poistenému stráca svoj zmysel a neplní účel. Takýto postup
žalobcu pri vysporiadávaní práv a povinností zo zákonného poistenia je v rozpore s § 28 ods. 3
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, ako aj v rozpore s účelom právneho inštitútu
regresu. Aj právny predchodca žalobcu Slovenská poisťovňa, a.s. v praxi uplatňovala § 25 vyhlášky č.

423/1991 Zb. vo svojich vnútorných predpisoch tak, že regres chápala nie ako opakujúce sa plnenie, ale
jednorazové plnenie so stanovenou maximálnou výškou regresnej náhrady poisťovne voči poistenému.
Uplatnenie regresného nároku proti poistenému má plniť výchovný účel a nie existenčne ho ohroziť.
Ustanovenie § 826 je k ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. a.) vyhlášky č. 423/1991 Zb. ustanovením, ktoré
určuje mieru uplatnenia nároku na náhradu súm, ktoré žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla poškodenému. Už len zo slovného spojenia, ktoré spočíva v práve na
primeranú náhradu vyplýva, že nejde o náhradu celého plnenia. Regresný nárok žalobcu je neprimeraný
a uplatňovaná suma je v rozpore so všeobecnou úpravou ustanovení § 826 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy

možnosť znížiť postihový nárok je výlučným právom žalobcu, ktorý jediný môže podľa vlastného
zváženia taký postihový nárok znížiť. Predmetom žaloby je náhrada vyplatených súm podľa § 11
vyhlášky 423/1991 Zb., ktorý je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ide o tzv. regres
poisťovne, ktorý smeruje proti poistenému, za ktorého poisťovňa nahradila škodu zo zákonného
poistenia. Toto regresné postihové právo poisťovne nemá povahu nároku na náhradu škody, nakoľko

poisťovňa v zmysle neho uplatňuje nárok na náhradu vyplatených súm priamo proti poistenému, lebo
za neho nahradila škodu poškodenému, preto nejde o nárok s charakterom nároku na náhradu škody
a uvedené má význam v tom, že ani súd rozhodujúci o uplatnenom regresnom nároku poisťovne
proti poistenému nemôže použiť zmierňovacie právo podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka.
Právo zmiernenia má len poisťovňa podľa ustanovenia § 25 vyhlášky č. 423/1991 Zb. a je len na

nej, či toto právo využije a v akom rozsahu. Takisto je nesprávne tvrdenie žalovaného, že nárok
žalobcu je uplatnený v rozpore s ustanovením § 826 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia §
26 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Aplikácia ustanovenia § 826 Občianskeho zákonníka je vylúčená, lebo
platí špeciálne ustanovenie § 11 vyhlášky 423/1991 Zb. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, je jedine
poisťovateľ oprávneným subjektom v určení výšky požadovanej náhrady v zmysle ustanovenia § 11

vyhlášky 423/1991 Zb., pričom súd nemôže toto postihové právo moderovať podľa ustanovenia §
450 Občianskeho zákonníka a nemôže ani posudzovať jeho neprimeranosť. Súd má len objektívne
posúdiť, či sú dané základné predpoklady žalobcu, žiadať od žalovaného náhradu vyplatených súm v
súlade s platnou právnou úpravou, pričom jediným limitujúcim faktorom pri uplatňovaní predmetného
nároku je, že poisťovateľ nemôže voči poistenému uplatniť náhradu súm vo vyššom rozsahu ako sám

poskytol plnenie za poisteného. Ak pri uplatnení nároku žalobca nevyužil svoje právo v zmysle zníženia
uplatneného postihu podľa § 25 vyhlášky 423/1991 Zb., súd nemôže nahrádzať vôľu žalobcu a vnútiť mu
zníženie uplatneného nároku, lebo takýto postup nemá oporu v platnom právnom poriadku. Ani osobné,
majetkové a zárobkové pomery žalovaného nie sú spôsobilé meniť a ovplyvňovať výklad relevantných
právnych predpisov, nakoľko žalovanému je poskytnutá zákonná ochrana inými legálnymi nástrojmi, a

preto ak by na tieto súd pri rozhodovaní prihliadal, učinil by tak v rozpore s platnou právnou úpravou a
jeho rozhodnutie by bolo nesprávne. Žalobca ďalej poukázal nato, že voči žalovanému uplatnil ďalšou
žalobou zo dňa 21.06.2016 nárok na náhradu vyplatených súm - dávky dôchodkového zabezpečenia
vyplatené Sociálnou poisťovňou formou invalidného dôchodku poškodenému M. B. za obdobie od
novembra 2014 do októbra 2015 vo výške 4.091,73 Eur, pričom toto konanie sa viedlo pod sp. zn.

29C/214/2016. Vo veci súd vydal 25.08.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť túto
sumu a nahradiť trovy konania, pričom voči nemu žalovaný nepodal odpor a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.09.2016. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na právny
názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1M Cdo 3/2004 zo dňa 23.11.2004,právny názor v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 653/2015, ako aj na najaktuálnejšie
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 17Co/23/2017, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu
Prešov 9C/119/2012, na ktorý sa žalovaný vo svojej obrane odvolával.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami žalobcu i žalovaného,
oboznámením sa s rozsudkom 2T/44/2002 OS Bardejov, spisom 14C/24/2010 OS Prešov a zistil tento
skutkový stav:

6. Rozsudkom OS Bardejov zo dňa 17.01.2003 bol žalovaný B. R. uznaný vinným preto, že dňa
07.11.2001 v čase okolo 23:00 hodiny viedol pod vplyvom alkoholu s hladinou v rozpätí od 1,36 -1,72
promile alkoholu v krvi osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, evidenčné číslo O. XXXAF
po ceste T. v smere od Giraltoviec na Bardejov, kde v úseku cesty medzi obcou Brezov a Lascov
(okres Bardejov) neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam a
okolnostiam, ktoré mohol predvídať a pri prejazde miernou ľavotočivou zákrutou nezvládol vedenie

motorového vozidla, s ktorým sa dostal na pravú krajnicu svojej jazdy, kde bočnou pravou časťou
svojho vozidla narazil do železného zábradlia mosta, pričom spolujazdec M. B. utrpel úrazovú amputáciu
pravej hornej končatiny, úrazovú zlomeninu tretieho až siedmeho rebra na ľavej strane, krvácanie do
pohrudničnej dutiny, tržnopohmoždenú ranu čelovej temennej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa,
pohmoždenie pravej ľadviny s krvácaním do moču, so znalecky predpokladanou dobou liečenia a PN do

08.02.2002, pričom od 08.03.2002 je trvale invalidný. Spolujazdec Y. C. utrpel trieštivú zlomeninu ľavej
ramennej kosti, vykĺbenie vonkajšieho konca pravej kľúčnej kosti so znalecky predpokladanou dobou
liečeniaaPNdo08.02.2002,pričomreálnebolpráceneschopnýdo08.11.2002.SpolujazdecA.C.utrpel
zlomeninu stehennej kosti vpravo, otvorenú zlomeninu čelovej kosti so znalecky predpokladanou dobou
liečenia do 08.04.2002, pričom je liečený a práce neschopný doposiaľ. Ďalej došlo k poškodeniu vozidla

majiteľaO.M.,čímvodičB.R.svojimkonanímporušilpredpisyustanovenév§15ods.1,§4ods.3písm.
b/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a z nedbanlivosti spôsobil inému
ťažkú ujmu na zdraví a vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
a spôsobil takýmto činom inému ublíženie na zdraví, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa

§ 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona a trestný čim ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201
písm. d/ Trestného zákona. Podľa § 229 poškodených M. B., Y. C. Q. A. C. a Slovenskú správu ciest
Bratislava súd odkázal na občianskoprávne konanie.

7. Zo spisu 14C/24/2010 mal súd za preukázané, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na

zaplatenie 33.813,33 Eur s príslušenstvom a v spojení s rozsudkom Krajského súdu 11Co/51/2013
zo dňa 30.01.2014 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť 33.813,33 Eur s príslušenstvom, ktorým boli úroky
za omeškanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí na strane 9 konštatoval, že na daný prípad je
potrebné aplikovať vyhlášku č. 423/1991 Zb., ktorej účinnosť bola do 01.01.2002, keďže k nehode došlo
07.11.2001, ako to vyplýva z rozsudku OS Bardejov 2T/44/2002. Z tohto rozsudku je evidentné, že

žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a z toho dôvodu,
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 423/1991 Zb. vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho žalobca vyplatil. Z dokazovania vyplynulo,
že za žalovaného bola vyplatená celková náhrada 90.843,89 Eur, pričom na základe jeho žiadosti
zo dňa 16.03.2009 žalobca rozhodol o častí vymáhania nároku upustiť a uplatňuje si len nárok na

zaplatenie 30.000 Eur. Ak teda si žalobca uplatnil nižšie plnenie, zodpovedá potom jeho uplatnený
nárok zásade proporcionality a primeranosti, a teda možno konštatovať, že ide o nárok oprávnený, v
súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. Uplatnená požadovaná suma
33.813,33 Eur oproti vzniknutému nároku 90.843,89 Eur zodpovedá 37%, pričom súd musel vziať do
úvahy aj to, z akého dôvodu je regresná náhrada od žalovaného žiadaná, keďže škodu spôsobil po požití

alkoholického nápoja, keď mu bol v krvi zistený obsah alkoholu vo výške 1,36 - 1,72 promile, lebo túto
okolnosť nemožno nijakým spôsobom zľahčovať ani brať vôbec do úvahy.

8. Sociálna poisťovňa dňa 15.11.2013 vydala výzvu Č.. XX/XXXX tretej osobe na uznanie a dobrovoľné
splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok

M. B. za obdobie od 08.11.2012 do 07.11.2013 vo výške 4.148,57 Eur a Listom z 18.12.2014
vydala ďalšiu výzvu č. XX/XXXX v súvislosti s výplatou dôchodkových dávok M. B. za obdobie od
08.11.2013-07.11.2014 vo výške 4.246,23 Eur.9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnou žalobou, písomným vyjadrením žalovaného,
replikou žalobcu, rozsudkom OS Bardejov 2T/44/2002, výzvou z 15.11.2013, 18.12.2013, bankovými
výpismi, listom zo 04.02.2015, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, rozsudkom OS

Prešov 14C/24/2010 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 11Co/51/2013.

10. Žalobca si od žalovaného uplatňuje náhradu vo výške 7.975,06 Eur ako postihové právo z dôvodu,
že žalovaný dňa 07.11.2011 spôsobil dopravnú nehodu, keď viedol motorové vozidlo Š. Y. N.: O. XXXAF
na ceste v smere od Giraltoviec do Bardejova, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam

a poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, nezvládol riadenie, dostal sa na
pravú krajnicu v smere svojej jazdy, kde bočnou pravou časťou vozidla narazil do železného zábradlia,
pričom jeho spolujazdci M. B.Č., Y. C. Q. A. C. utrpeli pri dopravenej nehode škodu na zdraví. U
žalovaného v čase dopravnej nehody bolo zistené požitie alkoholu 1,36-1,72 promile. Dopravnú nehodu
spôsobil žalovaný porušením ustanovenia § 15 ods. 1, § 4 ods. 3b zákona 315/1996 Z.z. V čase
dopravnejnehodybolžalovanýpoistenýpodľa§3ods.1vyhláškyč.423/1991Zb.vSlovenskejpoisťovni

pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. Y. N.: O. XXXAF.
Žalovaný bol uznaný vinným v trestnom konaní vedenom na OS Bardejov 2T/44/2002, rozsudkom zo
17.01.2003 z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona a trestného činu
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§201písm.d/ Trestnéhozákona,pričompoškodenýM.B.,
Y. C., A. C.Č. a Slovenská správa ciest, Bratislava boli odkázaný so svojimi nárokmi na občianskoprávne

konanie.

11. Sociálna poisťovňa dňa 15.11.2013 vydala výzvu Č.. XX/XXXX, ktorou vyzvala žalovaného na
dobrovoľné plnenie náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok
pre M. B. vo výške 4.148,57 Eur za obdobie od novembra 2012 do októbra 2013- Z. Č.. XX/XXXX z

18.12.2014 na zaplatenie škody 4.246,23 Eur v súvislosti s výplatou dôchodkových dávok M. B. za
obdobie od novembra 2013 do októbra 2014 vo výške 4.246,23 Eur. Žalobca uvedené nároky uhradil
02.01.2014 Sociálnej poisťovni vo výške 3.941,14 Eur a 15.01.2015 vo výške 4.033,92 Eur. Listom
zo 04.02.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu 7.975,06 Eur, ktoré vyplatil Sociálnej poisťovni
ako ďalšie poistné plnenia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 423/1991 Zb. Žalobca dňa 08.07.2015

doručil žalobu, ktorou si tento nárok 7.975,06 Eur uplatnil od žalovaného. Súd vo veci 23.09.2015 vydal
platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému do 15. dní od jeho doručenia zaplatiť 7.975,06 Eur a nahradiť
trovy konania alebo v tej lehote podal odôvodnený odpor. Žalovaný v 15. dňovej lehote od doručenia
dňa 16.10.2015 doručil odpor, v ktorom žiadal zrušiť platobný rozkaz a nariadiť vo veci pojednávanie.
Podaním odporu podľa vtedy platného OSP podľa § 174 ods. 2 došlo k zrušeniu platobného rozkazu

a súd vo veci nariadil pojednávanie.

12. Žalovaný žiadal, aby súd túto žalobu zamietol voči nemu. Mal za to, že regresná náhrada je
osobitným a originálnym právom poisťovne, pri ktorej je potrebné uplatniť zásadu primeranosti pre
každý prípad osobitne a podľa toho stanoviť výšku, lebo účelom poistenia zodpovednosti je ochrana

poisteného, ktorý za týmto účelom platí poistné a regresný nárok má mať funkciu výchovnú, čiastočne
represívnu, ale nikdy nie devastačnú a likvidačnú. Škoda, ktorú spôsobil žalovaný vznikla ešte za
účinnosti vyhlášky č. 423/1991 Zb., účinnej do 30.09.2001 a v zmysle § 28 ods. 3 zákona 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, všetky práva a povinnosti Slovenskej poisťovne vzniknutej zo
zákonného poistenia prešli od 01.01.2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, pričom všetky práva

a povinnosti v jej mene vykonáva v súčasnosti Alianz, slovenská poisťovňa, a.s. Žalobca by nemal
sledovať komerčný záujem, ale primárnym záujmom bol štátny záujem prostredníctvom poisťovne, pri
výkone regresných náhrad, pričom bol so stanovením hornej hranice regresnej náhrady. Postoj žalobcu
je evidentne represívny, likvidačný a devastačný a takýto výkon práva nemôže mať ochranu zákona a
nemôže mu byť priznaná ani právna ochrana. Na tunajšom súde v tom istom čase prebiehajú dve ďalšie

konania tých istých účastníkov 14C/24/2010 a 15C/353/2014, kde bol 23.01.2018 vyhlásený rozsudok,
podľa ktorého žalovaný bol zaviazaný zaplatiť sumu 2.260,47 Eur a v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu 1Cdo/204/2014 bola zohľadnená zásada primeranosti a proporcionality tak, že žalobcovi bola
priznaná suma, ktorá zodpovedala 37 % vyplatenej sumy, ktorú uhradil žalobca Sociálnej poisťovni
(ktorá vyplatila nároky poškodeným pri dopravnej nehode), keď v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,

že poisťovateľ mal svoje postihové právo primerane znížiť, v závislosti od osobných, zárobkových a
majetkovýchpomerov poistenéhoaodokolnostizaktorýchdošlokuškode,lebouplatnenietohtonároku
má plniť výchovný účel nie existenčne ohroziť poškodeného. Náhrada v zmysle primeranosti má byť
prijateľná, únosná pre obe strany, pričom nesmie byť na úkor jednej z nich. Žalovaný zastáva názor, že vdanom prípade existuje medzera v práve, neexistuje konštantná judikatúra, čo spôsobuje nejednotnosť
pri rozhodovaní všeobecných súdov v skutkovo obdobných prípadoch. Žalovaný podal na Ústavný súd
ústavnú sťažnosť 25.10.2016 proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR,

o ktorej Ústavný súd doposiaľ nerozhodol. Vzhľadom na každoročne uplatňované regresné nároky zo
strany žalobcu, žalovanému nič neostane, iba podať návrh na osobný bankrot žalovaného, vzhľadom
na jeho rodinné pomery, v takýchto výškach uplatňovaný regresný nárok znamená nemožné plnenie,
ktoré nebude môcť nikdy splatiť.

13. Žalobca vo svojej písomnej replike poukazoval na to, že si uplatňuje nárok v zmysle platnej právnej
úpravy, pričom možnosť znížiť postihový nárok je jeho výlučným právom, ktoré jedine sám môže uplatniť
podľa vlastného zváženia. Tento nárok si žalobca uplatňuje podľa § 11 zákona 421/1991 Zb., pričom
súd nemôže tento nárok znížiť, lebo nejde o náhradu škody v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka.
Jeho nárok vyplýva z trestného rozsudku 2T/44/2002 OS Bardejov, pričom okolnosti týkajúce sa príčiny
vzniku dopravnej nehody sú absolútne zrejmé z tohto rozhodnutia, že tomu tak bolo, pretože žalovaný

požil alkoholické nápoje s hladinou v rozpätí 1,36-1,72 promile alkoholu v krvi a viedol motorové vozidlo,
pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam a okolnostiam,
ktoré mohol predvídať, vedenie vozidla nezvládol, narazil do železného zábradlia mosta. Žalobca má
nárok na náhradu súm, ktoré vyplatil z dôvodu spôsobenej škody, pričom vyhláška nevymedzuje, aby tak
mohol urobiť len raz. Z logiky veci vyplýva, že v rôznych časových obdobiach a z rôznych príčin môžu

vzniknúť nové nároky na náhradu škody, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou, a ktoré je poisťovateľ
povinný plniť, ide o tzv. regres poisťovni, ktorý smeruje proti poistenému, za ktorého poisťovňa nahradila
škodu zo zákonného poistenia, a toto regresné postihové právo poisťovne nemá povahu nároku na
náhradu škody, preto ani súd rozhodujúci o tomto regresnom nároku nemôže použiť zmierňovacie právo
podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Právo zmiernenia nároku má len poisťovňa podľa § 25 vyhlášky č.

423/1991 Zb. a je len na nej, či toto právo využije a v akom rozsahu. Je nesprávne tvrdenie žalovaného,
že ním uplatnený nárok je v rozpore s § 826 Občianskeho zákonníka ako aj § 26 vyhlášky 423/1991
Zb. a že v tomto smere neexistuje konštantná judikatúra v skutkovo obdobných veciach. Vzhľadom
nato, že vyhláška v ustanovení § 11 č. 423/1991 Zb. upravuje postihové právo poisťovateľa inak, kde
je aplikácia § 826 Občianskeho zákonníka vylúčená a takýto právny názor vyslovil už aj vo svojich

rozhodnutiach Najvyšší súd SR 1MCdo/3/2004 z 23.11.2004 ako aj II.ÚS 653/ 2015 a tiež KS Prešov v
konaní 17Cdo/23/2017, ktorým zmenil rozsudok OS Prešov 9C/119/2012, na ktorý sa žalovaný vo svojej
obrane odvoláva. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, je teda jedine poisťovateľ oprávnený subjektom
v určení výšky požadovanej náhrady v zmysle § 11, pričom súd nemôže toto postihové právo moderovať
podľa § 450 Občianskeho zákonníka a neposudzovať jeho neprimeranosť. Súd môže len objektívne

posúdiť, či sú dané základné predpoklady žalobcu, žiadať od žalovaného náhradu vyplatených súm v
súlade s platnou právnou úpravou, pričom jediným limitujúcim faktorom pri uplatňovaní predmetného
nároku je skutočnosť, že poisťovateľ nemôže voči poistenému uplatniť náhradu súm vo vyššom rozsahu
ako sám poskytol plnenie za poisteného. V prípade, ak by poisťovateľ žiadal nižšiu náhradu ako bolo
reálne plnenie môže žalobu zamietnuť. Žalobca ďalej poukázal, že v konaní pod sp. zn. 29C/214/2016

OSPrešovuplatnilnároknanáhraduvyplatenýchsúm-dávokdôchodkovéhozabezpečeniavyplatených
Sociálnou poisťovňou formou invalidného dôchodku poškodenému M. B. za obdobie od novembra 2014
do októbra 2015 vo výške 4.091,73 Eur, pričom súd vydal dňa 25.08.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil
žalovanému zaplatiť toto plnenie a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
27.06.2016.

14. Na ústne pojednávanie konané dňa 06.06.2018 sa neustanovil žalovaný, ani jeho právny zástupca.
Právny zástupca podaním z 01.06.2018 žiadal o zrušenie termínu a o odročenie pojednávania z
dôvodu kolízie s inými pojednávaniami, ako aj z dôvodu pokračujúcej práceneschopnosti žalovaného,
pričom však nepredložil listinné dôkazy, a to predvolania na súdne pojednávania, ktoré mali byť v

kolízii s termínom tohto pojednávania a pokiaľ ide o dôvod na strane žalovaného, a to pokračujúca
práceneschopnosť - z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti z 20.04.2018
vyplýva, že žalovaný od uvedeného dátumu bol práceneschopný, pričom mal nariadené kontroly,
posledná dňa 07.06.2018. Súd dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za preukázaný na strane
právneho zástupcu žalovaného a z tohto dôvodu vo veci konal.

15. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, vodič
je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

16. Podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách,
vodič nesmie a) požiť počas vedenia vozidla alkoholický nápoj ani užiť inú návykovú látku, b) viesť
vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase,
keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom.
17. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prevádzkovateľ a vodič
motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len „poistený“), má právo, aby
poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému
a) na zdraví alebo usmrtením, b) poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci, c) vznikom inej
majetkovejujmy,pokiaľpoistenýzatútoškoduzodpovedápodľazákonaaaksaďalejneustanovujeinak.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovňa
má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
proti poistenému, ktorý a) spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v
krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom

viesť motorové vozidlo.
19. Podľa § 25 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, od uplatnenia práva uvedeného v
§ 11, 12 a 21 môžepoisťovňavodôvodnenýchprípadochupustiť

čiastočne alebo úplne. Z rovnakých dôvodov môže poisťovňa upustiť od vymáhania súm zvýšenia
poistného podľa § 19 .
20. Podľa§28ods.2,3Zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy
vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Práva a povinnosti Slovenskej
poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto
práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Túto
činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti.
21. Nárok žalobcu, tzv. postihové právo vyplýva z § 11 Vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorej účinnosť bola

do 01.01.2002. K dopravnej nehode došlo 07.11.2001 ako to vyplýva z právoplatného rozsudku OS
Bardejov 2T/44/2002, a preto sa aplikuje Vyhláška 423/1991 § 11 ods. 1 písm. a). Ide o nárok žalobcu
voči žalovanému ako poistenému na náhradu plnenia alebo jeho časti, ktorú za poisteného platil žalobca
ako poisťovateľ. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že za žalovaného bola vyplatená
náhrada vo výške 7.975,06 Eur, a to od 02.01.2014, kedy žalobca vyplatil Sociálnej poisťovni náhradu za

vyplatené invalidné dôchodky M. B. vo výške 3.941,14 Eur a dňa 15.01.2015, kedy vyplatila poisťovňa
za žalovaného Sociálnej poisťovni 4.033,92 Eur.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré
vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil

škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške
nad 0,30 promile alebo návykovej látky alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. Ak
žalobca vyplatil za žalovaného sumu 7.975,06 Eur potom ide o nárok, ktorý je oprávnený v súlade s
ustanovením § 11 ods. 1 písm. a.) Vyhlášky 423/1991 Zb. vymáhať od žalovaného. Žalobca ako mieru
primeranosti nevymáha úroky za omeškanie z tohto postihového nároku. Právo poisťovne domáhať

sa od poisteného náhrady sumy vyplatenej poškodenému nie je odvodené od práva poistného, ktoré
by na poisťovňu prešlo v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o priamy nárok poisťovne
proti poistenému na základe poistného vzťahu, ktorý je upravený v § 11 Vyhlášky 423/1991 Zb. a v
ktorom sú vymedzené podmienky, za ktorých poisťovňa môže takýto nárok žiadať. Ide o ustanovenie
lex specialis v oblasti zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidlaoprotivšeobecnejúpravezmluvnéhopoisteniaupravenéhov§788anasledujúcichObčianskeho
zákonníka. Nejedná sa o vzťah zodpovednosti za škodu, pričom nárok poisťovne voči škodcovi, t.j.
žalovanému ako poistenému vzniká vyplatením poistných súm. Výška uplatnenej náhrady je limitovaná
výškou vyplateného plnenia z dôvodu poistnej udalosti a je len na poisťovateľovi, či sa rozhodne uplatniťnáhraduvšetkýchvyplatenýchsúmalebopodľavlastnéhozváženiaupustíčiastočnealeboúplnenebude
žiadaťnárokpodľaVyhlášky423/1991Zb.Súdnemôžemoderovaťvýškuuplatnenéhonárokuaplikáciou
§ 450 alebo § 726 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 C.s.p. Žalobca bol úspešný v konaní v plnej
miere, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods.

2 C.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.