Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/133/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200986
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8509200986.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkýň: 1/ G.

J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. G. XX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Alexandrom Kuchárikom,
advokátom so sídlom Levice, Hollého 11, 2/ N. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. L., V. XXXX/X, občianka
SR proti žalovaným: 1/ I. C., nar. X.X.XXXX, G. č. XX, občan SR, 2/ A. C., nar. X.X.XXXX, G. č. XX,
občianka SR obaja právne zastúpení JUDr. Michalom Dicom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni,
17. novembra č. 20, 3/ A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - Y. K., X. XXXX/XX, občianka SR, 4/ J. X., nar.
X.X.XXXX, bytom V. M. F., L. XXX, ČR v konaní o určenie, že vec patrí do takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Otrováchkonania súdrozhodnedo30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

V právnej veci účastníkov konania tunajší súd v poradí už druhým rozsudkom č.k. 6C/133/2009-222 zo
dňa 28.10.2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne ako dedičky po neb. N. C. domáhali určenia, že
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, okres C. L., obec G., KÚ G., parcely registra C vedené pod parc.
č. XXX ako trvlaé trávnaté porasty o výmere 989 m2 a parc. č. XXX ako zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1 217 m2, patria v celosti do dedičstva po nebohom N. C..

Na odvolanie žalobkýň Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13Co/18/2014-260 zo dňa 16.4.2014
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že súd prvého stupňa najsamprv má predbežne skúmať,
či Darovacia zmuva zo dňa 26.2.2003 nie je platným úkonom, tak ako ho definuje ustanovenie §
49a Obč. zák. Bude potrebné aby sa tvrdeniami ohľadom omylu darcu a uvedením ho do omylu zo
strany obdarovaných prvostupňový súd najsamprv zaoberal ako otázkou predbežnou. Ak by na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sa skutočne jedná o neplatný právny úkon, odpadol by

dôvod skúmať žalobu v súvislosti s vrátením daru tak, ako to predpokladá ustanovenie § 630 Obč. zák.
Až
.po vyriešení, že Darovacia Zmuva zo dňa 26.2.2003 je platným právnym úkonom, až potom do
úvahy prichádza dokazovanie, či sú splnené všetky náležitosti žaloby o vrátenie daru predpokladané
ustanovením § 630 obč. zák. Odvolací súd ďalej dal do pozornosti prvostupňovému súdu, že darcovi
(aj keď už nebohému vzniklo právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správal k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z

darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví
pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Preukázaním
tvrdených skutočností v naznačenom smere potom nič nebráni zaoberať sa zmeneným návrhom po
smrti N. C..Po vrátení veci tunajší súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
opätovne vypočul účastníkov konania.
Právny zástupca žalobkyne v 1. rade na pojednávaniach uviedol, že v danom prípade nie je možné

akceptovať námietku premlčania vzhľadom na rozhodnutie KS Prešov, ktorý zrušil rozhodnutie
prvostupňového súd zo dňa 16.12.2010. Ďalej zdôraznil, že pôvodný žalobca vyzval svojho syna na
usporiadanie právnych vzťahov, nakoľko bol uvedený do omylu a nevedomky na základe zneužitia ho
ako otca previedol na žalovaných v 1. a 2. rade aj pozemky pod svojim vlastným rodinným domom.
Dôkazom toho je výzva N. C. prostredníctvom advokáta, samotná žaloba, ktorú podal on sám, konanie

žalovaného v 1. rade, ktorý dal vyhotoviť geometrický plán. K druhej časti predmetu konania uviedol,
že žalovaní v 1. a 2. rade sa v roku 2008 nestatrali o rodičov, napriek tomu, že na ich starostlivosť
boli odkázaní, čo potvrdila aj žalovaná v 3. rade keď v marci na dva mesiaci ostala pri rodičoch, keď v
máji XXXX zomrela manželka N. C., p. C. ostal sám bez náležitej opatery a pomoci, ktorú mu poskytla
žalobkyňa v 1. rade.
Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade navrhol žalobu zamietnuť, k otázke darovania omylom

poukázal na vznesenú námietku premlčania podaniami zo dňa 17.5.2009 a 20.9.2010. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že pôvodne boli predmetom konania všetky parcely, ktoré boli predmetom darovania,
po zmene, ktorú pripustil krajský súd sú predmetom konania dve parcely a to XXX a XXX o ostatných
parcelách doposiaľ nebolo rozhodnuté. Taktiež poukázal na akutuálny list vlastníctva podľa ktorého už
parcela č. XXX neexistuje.

Na pojednávaniach žalobkyňa v 1. rade G. J. uviedla, že o tom, že jej otec (N. C.) daroval nehnuteľností
žalovaným v 1 a 2 rade sa dozvedela až niekedy v roku 2007, pričom mal darovať aj pozemok na ktorom
je postavený rodičovský dom t.j. parcelu XXX.
Ďalej opísala vzťahy medzi jej rodičmi a žalovanými v 1. a 2. rade s tým, že tieto vzťahy boli

katastrofické už pred darovaním.

V septembri 2008 otca zobrala k sebe, pretože sa sťažoval, že žije ako duch, nikto ku nemu nepríde,
pričom o tom, že otca berie k sebe nehovorila súrodencom teda ani žalovaným v 1. a 2. rade.
.

Na výzvu súdu aby konkretizovala aká konkrétna pomoc otcovi poskytnutá nebola žalobkyňa v 1. rade
uviedla, že takú akú potrebuje 84 ročný človek po porážke, potreboval navariť, dozrieť na pravidelné
podávanie liekov, oprať, dávať naň pozor, žalovaní v 1. a 2. rade mu takúto pomoc neposkytli, pretože
žalovaní v 1.rade pracoval v zahraničí a žalovaná v 2. rade chodila do práce a mala svoju rodinu. Ďalej

uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade otca nechodili pozrieť, že sa o neho nezaujímali.
Na dokreslenie uviedla, že sa so žalovaným v 1. rade a jeho manželkou nerozpráva a nekomunikuje už
viac ako 18 rokov. Ako aj skutočnosť, že otec v čase keď žil v jej domácnosti previedol na ňu pozemky.

Žalobkyňa v 2. rade N. C. uviedla, že v rokoch 2007 až 2008 k rodičom chodila veľmi málo, rodičia

potrebovali takú starostlivosť ako potrebujú starí ľudia, pričom ona pri nich nemohla zostať keďže bola
zamestnaná, aj keď otcovi doniesla jedlo porozprávať sa s ním nemohla pretože nemala čas.
Na výzvu súdu aby konkretizovala akú pomoc otec potreboval žalobkyňa v 2. rade uviedla, že aspoň sa
porozprávať pričom nemal s kým, keďže žalovaný v 1. rade odišiel do zahraničia.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla ďalej, že ona osobne svedkom toho aby sa žalovaní v 1. alebo žalovaná

v 2. rade správali k rodičom v rozpore s dobrými mravmi nebola.

Žalovaný v 1. rade I. C. so žalobou nesúhlasil, poprel aby otca pri darovaní uviedol do omylu zdôraznil,
že otec vedel aké pozemky sú predmetom prevodu a že sú to aj pozemky na ktorých mal on postavený
rodinný dom.

Ďalej uviedol, že nie je si vedomý toho akú pomoc rodičom neposkytol, nevie čo robil zle. Rodičom
poskytol takú pomoc aká bola v jeho silách, keď otec dostal mozgovú príhodu odviezol ho do nemocnice,
kde ho navštevoval, kŕmil, problém nevidel ani vo varení, keď manželka navarila odniesla aj rodičom,
rodičom nakúpili.

Zdôraznil, že pred darovaním boli medzi ním a rodičmi normálne vzťahy a také vzťahy boli aj po darovaní
do času kým otec nedostal mozgovú príhodu. Vtedy došlo k zmene pretože v čase keď otec bol v
nemocnici matka darovala peniaze žalobkyniam o čom otcovi nepovedala a bol z toho hriech, otec
peniaze zháňal, to že boli darované sa dozvedeli až na dedičskom konaní po neb. matke.Priznal, že otec odišiel k žalobkyni v 1. rade do V., dôvod nevedel, otec ho o tom upovedomil čo on
rešpektoval, pričom zdôraznil, že dôvodom odchodu otca k žalobkyni v 1. rade nebola skutočnosť, že

sa nemal o neho kto postarať. Otca v V. navštíviť nebol pretože žalobkyňa v 1. rade by mu neumožnila
byť s otcom osamote.

Žalovaná v 2. rade A. C. na pojednávaniach tvrdila, že svokor vedel čo je predmetom darovania a že
prevádza aj pozemok pod jeho rodinným domom, usudzuje to aj z toho, že svokor stále hovoril, že nikto

iný tam neostane. Predmetom darovania nebol rodinný, keďže išli stavať nový.

Ďalej žalovaná v 2. rade opísala ako sa o svokrovcov starala, že po smrti svokry svokrovi varila, chodila
s ním na lekárske ošetrenia, predpisovať lieky.
.

Ďalej uviedla, že medzi ňou a žalobkyňou v 1. rade sú a boli zlé vzťahy, že svokor išiel do V., napriek
tomu, že tam nechcel ísť, že v V. ho pre zlé vzťahy so žalobkyňou v 1. rade nenavštívila.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že žalobkyňa v 1. rade svokra zobrala z vypočítavosti, že intenzívnejšiu
pomoc potreboval v čase po mozgovej príhode, no potom sa jeho zdravotný stav zlepšil, pričom boli aj
na posudkovej komisií avšak žiadna kompenzáciu okrem zľavy na telefón mu nebola priznaná.

Žalovaná v 3. rade A. G. na pojednávaniach uviedla, že ona sama navrhla, v čase keď otec bol po
mozgovej príhode, že sa o rodičoch postará, čo teraz hodnotí ako fatálnu chybu. Spočiatku otec pomoc
potreboval, o mesiac sa pozbieral a už pomoc ani nechcel. V tom čase medzi rodičmi bol dennodenný
hriech pre peniaze, o ktorých sa neskôr dozvedeli, že ich matka darovala žalobkyni v 2. rade. Starala

sa o nich asi dva mesiace, keď odchádzala rodičia potrebovali pomoc len ohľadne nákupu v ostatnom
boli sebestační. Ďalej uviedla, že žalovaná v 2. rade keď navarila či upiekla doniesla aj rodičom, poprela
aby sa žalovaný v 1. rade keď odchádzal do zahraničia s rodičmi nerozlúčil, práve naopak ona bola
svedkom rozlúčky. Žalovaná zdôraznila, že ona sa nevie vyjadriť akú konkrétnu pomoc žalovaní v 1.
a 2.rade neposkytli rodičom.

Ďalej uviedla, že v rámci dedičského konania po otcovi bol žalovaní v 1. rade vydedení a ona nededila
nič.
K spolužitiu rodičov a žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že medzi nimi problém nevidela, žili v pohode.
O tom, že otec ide k žalobkyni v 1. rade do V. vedomosť nemala, ohľadne toho k žiadnej dohode nedošlo.
K predmetu darovania uviedla, že od otca vie, že bratovi daroval pozemky čo ona rešpektuje.

Súd po vrátení vecí odvolacím súdom ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a to: N. C.,
A. V., K. V. a N. H. ako aj oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:
PrávnypredchodcaúčastníkovkonaniaN. C. ažalovanív1.a2.rade dňa26.2.2003uzavrelidarovaciu

zmluvu, ktorou žalobca ako výlučný vlastník a darca daroval žalovaným v 1. a 2. rade ako
obdarovaným v celosti pozemky, parcely registra C parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, parc.
č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a
parc. č. XXX/X evidované Správou katastra v Starej Ľubovni na LV č. XXX pre k. ú. G..

Nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy z 26.2.2003 nadobudol N. C. na základe
Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § 63 zák. 323/92 Zb.,
ktoré učinil do Notárskej zápisnice N 330/02, NZ 325/02 (čl. 331 spisu).

V januári 2008 N. C. prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu.

.

V období cca dvoch mesiacov do Veľkej noci 2008 starostlivosť o N. C. a jeho manželku zabezpečovala
žalovaná v 3. rade.

Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 3.3.2008 (čl. 325 spisu)
bol N. C. občanom s ťažkým zdravotným postihnutím avšak z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že N. C. v rámci svojich schopnosti bol sebestačný pri vykonávaní nevyhnutných životných úkonov.V prípade potreby mu pomoc dokážu zabezpečiť rodinní príslušníci, ktorí zabezpečujú aj nevyhnutné
práce v domácnosti

V máji XXXX zomrela manželka N. C. a matka žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. 3. a 4. rade.

V septembri 2008 žalobkyňa v 1. rade bez dohody so žalovanými zobrala otca bývať k sebe kde býval
až do smrti.

Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, vysunuté pracovisko Želiezovce z
13.5.2009 bol B. V. priznaný príspevok za opatrovanie starého otca - N. C. od 1.2.2009.

Výzvou zo dňa 8.12.2008 N. C. vyzval prostredníctvom advokáta žalovaných v 1. a 2. rade na vrátenie
parciel parc. č. XXX, na ktorej stojí dom žalobcu a parc. č. XXX - priľahlej záhrady, a to s odôvodnením,
že tieto boli v darovacej zmluve uvedené omylom, nemal v úmysle ich previesť na žalovaných a konal

v omyle. Zároveň v uvedenej výzve žalovaných v 1. a 2. rade upozornil, že v prípade nevysporiadania
uvedenej záležitosti podá návrh na „zrušenie celej darovacej zmluvy“. Žalovaní na uvedenú výzvu, ani
na jej urgenciu zo dňa 20.2.2009 nereagovali.

Dňa 2.4.2009 N. C. (pôvodný žalobca) podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal vydania

všetkých nehnuteľností, ktoré daroval žalovaným v 1. a 2. rade zmluvou zo dňa 26.2.2003.
Žalobu odôvodnil tým, že je starý, žalovaní, teda jeho syn a nevesta ho oklamali v tom, že im daruje
iba pozemok pod ich domom a až v decembri 2007 prišiel na to, že im daroval aj pozemky pod svojim
domom a dvor. Poukazoval ďalej na to, že žalovaní žili spolu s ním a jeho manželkou od roku 1990 a za
ten čas nemali pre nich milé slovo, neprehodili s nimi ani slovo, v ničom nepomohli okrem občasného

nákupu, správali sa k nim ako k cudzím ľuďom, nedostali od nich žiadnu pomoc a opateru. Preto sa
pôvodný žalobca podľa svojho tvrdenia v septembri 2008 odsťahoval k dcére do J. G., kde až zistil,
ako sa prejavuje starostlivosť dieťaťa o rodiča. Pôvodný žalobca mal v dedičskom konaní po manželke
vyzvať žalovaného v 1. rade na vrátenie darovaných pozemkov pod domom a dvora a záhrady, keďže
má ešte ďalšie deti. Taktiež podľa jeho tvrdení žalovaní mu neposkytli potrebnú pomoc a opateru keď

v roku 2008 utrpel cievnu mozgovú príhodu a musel ísť do nemocnice, pričom nestarali sa vtedy o
jeho manželku a musela prísť dcéra a nestarali sa o nich oboch ani keď sa vrátil z nemocnice. Navyše
žalovaný v 1. rade odišiel pracovať do zahraničia a nezabezpečil opateru o neho a jeho manželku,
nestarali sa o neho po smrti jeho manželky, nikdy sa k nim nesprávali tak, aby si od žalobcu zaslúžili
nejaký dar a situácia sa

.vyhrotila v roku 2008 kedy žalobca zostal úplne sám, chorý a bezvládny a žalovaní mu žiadnu pomoc
a opateru neposkytli.

Túto žalobu tunajší súd rozsudkom č.k. 6C/133/2009-83 zo dňa 16.12.2010 zamietol, z odôvodnenia
tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že pokiaľ ide o parcely č. XXX a č. XXX k.ú. G., keď pôvodný

žalobca tvrdí, že ho žalovaní oklamali, a že tieto parcely nemal v úmysle žalovaným darovať, že ich
darovať nechcel, teda, že konal v omyle, že v tejto časti ide o relatívne neplatný právny úkon, neplatnosti
ktorého sa mohol dovolať podľa § 40 a Obč. zák. a to vo všeobecnej premlčacej trojročnej lehote od
uzavretia zmluvy darovacej zmluvy v zmysle § 101 Obč. zák. čo však preukázateľne neurobil, keďže
prvýkrát tak učinil až 8.12.2008 prostredníctvom podania advokát, preto je darovacia zmluva v tejto časti

platná. )Ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nemal preukázané, že by zo strany žalovaných dochádzalo
k takému správaniu voči pôvodnému žalobcovi alebo členom jeho rodiny, ktorým by žalovaní hrubo
porušovali dobré mravy, v dôsledku čoho by bol pôvodný žalobca oprávnený domáhať sa vydania daru.

Po vyhlásení tohto rozsudku pôvodný žalobca N. C. dňa XX.XX.XXXX zomrel.

Následne Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13 co/16/2012-186 zo dňa 9.4.2013 pripustil zmenu
návrhu v znení: „určuje, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, okres C. L., obec G. k.ú. G., parcely
registra C vedené pod parc. Č. XXX ako trvalé trávnaté porasty o výmere 989 m2 a parc. č. XXX ako
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 217 m2, patria v celosti do dedičstva po nebohom N. C., rod.

C., naposledy bytom J. G. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva iba to, že výsledky doterajšieho konania nemôžu
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu tak, ako ho odvolací súd pripustil z dôvodu abybola zachovaná tzv. dvojinštančnosť konania, nezostávalo mu nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa. Teda odvolací súd sa v tomto zrušujúcom uznesení vôbec nezaoberal vecou samou.

Podľa Osvedčenia o dedičstve po neb. N. C. (čl. 149 spisu) ako dedič zo závetu prichádza do úvahy
žalobkyňa v 1. rade, ktorá nadobudla všetky aktíva aj pasíva, žalovaný v 1. rade bol vydedený.

K okolnostiam spolužitia pôvodného žalobcu a jeho manželky so žalovanými v 1. a 2 rade boli v konaní
vypočutí viacerí svedkovia napr. aj žalobkyňa v 2. rade a žalovaná v 3. rade ešte v procesnom postavení

svedka.

Svedkyňa K. S., dcéra žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 16.12.2010 uviedla, že na ich vzájomné
spolužitie sa sťažovala žalovaná v 2. rade.
Svedok N. C., syn žalobkyne v 2. rade potvrdil, dedo (N. C.) daroval pozemok žalovanému v 1. rade,
no podľa jeho logického názoru nechcel mu darovať pozemok pod jeho rodinným domom, pretože ináč

by mu daroval aj rodinný dom.
.

Svedok ďalej uviedol, že dedo aj po mozgovej príhode bol na tom dobre, nevedel sa vyjadriť či
potreboval nejakú intenzívnejšiu starostlivosť do V. išiel preto, že v dome bol sám.

Svedkyňa A. V., matka žalovanej v 2. rade uviedla, že podľa jej názoru rodičia žalovaného v 1. rade
nepotrebovali žiadnu pomoc, po tom čo N. C. prekonal mozgovú príhodu sa spočiatku o nich starala
žalovaná v 3. rade, pretože žalovaní v 1. a 2 rade nemohli, nakoľko mali tri detí a potrebovali peniaze,
po odchode žalovanej v 3 .rade sa o rodičov žalovaného v 1. rade starala žalovaná v 2. rade.

Svedok K. V., otec žalovanej v 2. rade uviedol, že bol pri tom keď sa prevádzali pozemky, vtedy N. C. mu
povedal, že komu dá keď nie svojmu synovi lebo len on ostal pri ňom, ostatné jeho detí bývali mimo G..

Svedkyňa N. H., obyvateľka obce, uviedla, že N. C. s manželkou žili normálne, nič zlé o nich nepočula.

Podľa názoru svedkyne v rokoch 2007 a 2008 nepotrebovali žiadnu pomoc.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 40a Obč. zák. , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a Obč. zák. , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom

zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený,
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba
vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

.

Podľa § 630 Obč. zák. , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právne posúdenie vecí:

Predmetom konania po pripustení zmeny žalobného petitu odvolacím súdom je určenie, že
nehnuteľností parcely registra C č. XXX a XXX vedené na LV č. XXX k.ú. G. patria do dedičstva po
neb. N. C..

Keďže prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom

uznesením tunajší súd najsamprv predbežne skúmal, či Darovacia zmluva zo dňa 26.2.2003 nie je
platným úkonom tak, ako to definuje ustanovenie § 49a Obč. zák. a zaoberal sa tvrdeniami ohľadom
omylu darcu a uvedením ho do omylu zo strany obdarovaných najsamprv ako otázkou predbežnou.

Z dôkazov ktoré tvoria obsah spisu vyplýva, že pôvodný žalobca - N. C. sa prvýkrát dovolal neplatnosti

právneho úkonu - darovania parciel a to parciel XXX a XXX listom zo dňa 8.12.2008 (čl. 5 spisu). Tu súd
poznamenáva, že výzva sa netýka parcely č. XXX ale parcely č. XXX.

Konanie v omyle spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§40 a Obč. zák.) ktorá spočíva v tom,
že právny úkon pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto

je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti nedovolá. Znamená to, že zákon ponecháva na
úvahu subjektu dotknutého právnym úkonom, či sa chce neplatnosti právneho úkonu dovolať alebo nie.
Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dovolaním
sa relatívnej neplatnosti. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho,
kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému účastníkovi

právneho úkonu.
Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe.

V prejednávanej veci žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení
k žalobe zo dňa 17.5.2009 (čl. 20 spisu) a na pojednávaniach dňa 15.10.2009, 16.12.2010 ale aj dňa

22.6.2015 vzniesli námietku premlčania.

Keďže nepochybne mal súd preukázané, že pôvodný žalobca sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
dovolal až po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty, až po viac ako piatich rokoch ( právny úkon
zrealizovaný dňa 26.2.2003, dovolanie sa neplatnosti z 8.12.2008) súd

.na námietku premlčania musel prihliadnuť a na základe uvedeného má za to, že darovacia zmluva je
aj v tejto časti platným právnym úkonom.

K tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade na pojednávaní dňa 22.6.2015, že na námietku
premlčania už nemožno prihliadnuť pretože odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu z 16.12.2010 ako

zmätočný zrušil a o premlčaní nie je možné hovoriť súd musí opakovane poukázať na skutočnosť, že
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13 Co/16/2012-186 zo dňa 9.4.2013 pripustil zmenu žalobného
návrhu v dôsledku čoho zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva iba to, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu tak, ako ho odvolací súd pripustil z dôvodu aby bola zachovaná tzv.

dvojinštančnosť konania. Teda odvolací súd sa v tomto zrušujúcom uznesení vôbec nezaoberal vecou
samou, vôbec sa nevyjadril k otázke premlčania relatívnej neplatnosti časti darovacej zmluvy, k otázke
“zmätočnosti“ ako to pred súdom prvého stupňa tvrdil právny zástupca žalobkyne v 1. rade. Zo strany
žalobkýň neboli predložené žiadne dôkazy, na základe ktorých by v danom prípade na otázku relatívnej
neplatnosti časti darovacej zmluvy sa nemal vzťahovať inštitút premlčania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že Darovacia zmluva zo dňa 26.2.2003 je platným právnym
úkonom.Ako druhý problém súd riešil otázku či pôvodný žalobca v čase smrti bol vlastníkom nehnuteľností
t.j. parciel registra C č. XXX a XXX, keďže je to nevyhnutným predpokladom vyhovenia žalobnému
návrhu, teda súd ďalej skúmal, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vrátenia daru.

V zmysle § 630 Obč. zák. k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe
nasledujúcich právnych skutočností a to kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom
jeho rodiny a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru.

Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k
tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom
daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby
obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne.
Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom
nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnom a nezameniteľným spôsobom) a

čoho sa ten, kto ju robí, domáha.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny, tak,
že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.

Dobré mravy, čiže boni mores patria k zásadám súkromného práva. Dobré mravy hoci sú zákonným

pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne
platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
.

K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného

voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také
správanie sa, ktoré s ohľadom na okolností prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov.

Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie,atočiužfyzickýmnásilím,hrubýmiurážkami,neposkytnutímpotrebnejpomociapod.Teda
nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Obč. zák. Právo darcu domáhať sa vrátenia

daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku.
Uvedené kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí
darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže
dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol

právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli.
Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné,
aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov
voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon obsiahnutý i v žalobe.
V takom prípade nastávajú jeho právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od okamihu, kedy bola

žaloba doručená obdarovanému.
Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), ale ex nunc, t.j. až
od okamihu, keď prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom sa
obnovuje vlastnícke právo darcu.
Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru (revocare donationem) a ak sú naplnené zákonné

podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom,
kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho vzťahu darovania
je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu
kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou takto
konajúcou (obdarovaným) alebo jej určenie rozhodnutím súdu v sporovom konaní (Ro NS SR z 30. 11.

2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 40/04). Právo žiadať vrátenie daru je osobným právom darcu, ktoré zaniká jeho
smrťou. Iné osoby sa preto vrátenia daru domáhať nemôžu. Ak však došlo k zrušeniu darovania ešte za
života darcu, zrušením sa darca opäť stáva vlastníkom daru, a preto môžu dediči žiadať vydanie daru.V prejednávanej veci za kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru treba považovať žalobu, ktorá bola
doručená žalovaným v 1. a 2. rade dňa 11.5.2009 , teda týmto dňom sa výzva na vrátenie daru dostala
do sféry vplyvu obdarovaných.

Z obsahu žaloby vyplýva, že dôvodom na vrátenie daru sú dve skutočností a to, že darcu obdarovaní pri
darovaní oklamali, v tom, že im daruje len pozemok pod ich domom a nie aj pozemky pod svojim domom
ako aj dvor, čo nikdy nemal v pláne a druhým dôvodom je skutočnosť, že darcovi a jeho manželke od
roku 2008 neposkytli opateru a pomoc.
.

K prvému dôvodu pre vrátenie daru t.j. k skutočnosti, že samotným aktom darovania bol pôvodny
žalobca oklamaný, podvedený či uvedený do omylu súd uvádza, že dôvodom na vrátenie daru môžu byť
len okolnosti, ktoré nastali alebo existovali v čase po realizácií darovania. Súd má za to, že ani samotný
pôvodný žalobca ani žalobkyne v konaní nepreukázali, že pôvodný žalobca bol oklamaný v tom, že
daruje aj parcely č. XXX a XXX (pričom výzva čl. 5 spisu sa týkala parciel č. XXX a XXX). Takýto dôkaz

súdu doložený nebol, za takýto dôkaz nemožno považovať podanie žaloby na súd, či geometrický plán
z roku 2008 (čl. 317 spisu) ako to tvrdí právny zástupca žalovanej v 1. rade, ani kto ho dal vypracova
aj keď v spise sa nachádza vyjadrenie N. S. (čl. 328. Spisu) o tom, že objednávateľom geometrického
plánu č. 269/2008 bol žalovaný v 1. rade súd ale poukazuje na výpoveď žalobkyne v 2. rade N. C., na
pojednávaní dňa 15.10.2009 (čl. 36 spisu) kde uviedla: „ my sme kontaktovali inžiniera, aby vypracoval

plán, aby sa brat mohol dostať do garáže a takiež otec trval na tom, aby jedná pivnica,ktorá bola pod
jeho domom, aby táto pivnica patrila k rodičovskému domu. Za tieto projekty sme dali veľké peniaze.“
Ako aj (čl. 37 spisu) “... keby brat súhlasil s tým zameraním, ktoré bolo vypracované, tak by sme tu
dnes nemuseli byť ostal by im rodičovský dom, nejaká záhrada na dopestovanie zeleniny.“ Z tejto
výpovede vznikajú pochybnosti či skutočne žalovaný v 1. rade dal v roku 2008 vyhotoviť geometrický

plán, keď ho mala zaplatiť strana žalobkyň.
Za takýto dôkaz nemôže slúžiť ani skutočnosť kto spisoval darovaciu zmluvu alebo, že žalovaní v 1. a
2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania. Vznesenie námietky
premlčania,tedavyužitiazákonnéhoinštitútu, podľanázorusúdunemôže byťdôkazomzakrytiapodvou
a klamsta, ako to tvrdí strana žalobkýň.

Dôkazom uvedenia pôvodného žalobcu do omylu nemôže byť notárska zápisnica N 330/2002, NZ
325/2002, ktorou pôvodný žalobca nadobudol nehnuteľností, ktoré neskôr darovaciou zmuvou previedol
na žalovaných v 1. a 2. rade, z tohto listinného dôkazu nevyplýva aby si žalovaní v 1. a 2. rade tak
ako to tvrdí právny zástupca žalobkyne v 1. rade uzrupovali právo na prevod týchto nehnuteľností bez
ohľadu na vlastnícke právo pôvodného žalobcu.

Ani výpoveď svedka N. C., syna žalobkyne v 2. rade, nemožno považovať za dôkaz, preukázujúci
uvedenie pôvodného žalobcu do omylu, či jeho oklamanie alebo podvedenie. Z výpovedí tohto svedka
vyplynulu to, že si logický myslí, že dedo sporné pozemky nechcel darovať.
V konaní treba nielen tvrdiť, ale aj tvrdené skutočností preukázať. Žiaden z vykonaných dôkazov toto
tvrdenie nepreukázal.

Druhým dôvodom pre vrátenie daru má byť skutočnosť, že obdarovaní darcovi a jeho manželke od
roku 2008 neposkytli opateru a pomoc.

Súd má za to, že ani tento dôvod vykonaným dokazovaním preukázaný nebol. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi súčasnými žalobcami na jednej strane a

žalovanými na strane druhej nie sú dobre, určite nie sú také aké by medzi súrodencami a švagrinou
by mali byť. Zlé vzťahy medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovným v 1. rade sú už 18 rokov. Podľa tvrdenia
žalobkýň vzťahy medzi ich rodičmi a žalovanými v 1. a 2. rade neboli dobre aj pred samotným aktom
darovania, čo zase kategorický poprela žalovaná v 3. rade.
.

K vzájomným vzťahom súd poukazuje na výpovede žalobkyne v 2. rade a žalovanej v 3. rade na
pojednávaní dňa 28.10.2013 (čl. 211 a 212 spisu), ktoré zhodne uviedli, že rodičia pokiaľ boli so
žalobkyňami nadávali na žalovaných, keď boli so žalovanými nadávali na žalobkyne.
Súd má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané aby žalovaní v 1. a 2. rade neposkytli
potrebnú pomoc pôvodnému žalobcovi a jeho manželke tak ako to tvrdil pôvodný žalobca a následne

žalobkyne.
Súd nepopiera, že pôvodný žalobca a jeho manželka vzhľadom na vek a zdravotný stav pomoc
potrebovali avšak podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané aby správanie sa žalovaných v 1. a 2.
rade voči pôvodnému žalobcovi a jeho manželke porušovalo zaužívané pravidla morálky a dosahovalozákonom požadovanú intenzitu porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom. Z obsahu darovacej
zmluvy nevyplýva aby dar bol poskytnutý obdarovaným s podmienkou opatery a starostlivosti. Dar teda
nebol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý s podmienkou opatery a starostlivosti o pôvodného žalobcu

a jeho manželku.
Ani jeden z účastníkov konania či vypočutí svedkovia nevedeli súdu konkretizovať akú konkrétnu
pomoc žalovaní v 1. a 2. rade pôvodnému žalobcovi a jeho manželke neposkytli, pričom ani jeden
svedok nebol očitým svedkom toho aby žalovaní v 1. a 2. rade pomoc pôvodnému žalobcovi a jeho
manželke odmietli poskytnúť.

Žalobkyne neposkytnutie konkrétnej pomoci špecifikovali ako „takú pomoc ako potrebuje 84 ročný
človek, aspoň sa s ním porozprávať“, na druhej strane uvádzali, že rodičia od nich pomoc ani nechceli.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporuplné tvrdenia samotného pôvodného žalobcu. Podľa tvrdenia
pôvodného žalobcu v žalobe, žalovaní v 1. a 2. rade mu neposkytli potrebnú pomoc a opateru keď v
roku 2008 utrpel cievnu mozgovú príhodu a musel ísť do nemocnice, pričom nestarali sa vtedy o jeho
manželku a musela prísť dcéra a nestarali sa o nich oboch ani keď sa vrátil z nemocnice. Navyše

žalovaný v 1. rade odišiel pracovať do zahraničia a nezabezpečil opateru o neho a jeho manželku,
žalovaní v 1. a 2. rade sa nestarali o neho po smrti jeho manželky, nikdy sa k nim nesprávali tak, aby
si zaslúžili nejaký dar a situácia sa vyhrotila v roku 2008 kedy zostal úplne sám, chorý a bezvládny
a žalovaní v 1. a 2. rade mu žiadnu pomoc a opateru neposkytli. Žalovaní v 1. a 2. rade tiež podľa
tvrdení pôvodného žalobcu nemali pre neho a jeho manželku milé slovo, v ničom im nepomohli okrem

občasných nákupov a správali sa k nim ako k dvom cudzím ľuďom, ako aj že pre správanie žalovaného
v 1. rade nevie on ani súrodenci žalovaného vojsť do domu žalobcu, lebo sa ich žalovaný v 1. rade
pýta ako si dovolili vojsť na jeho pozemok. Na pojednávaní dňa 15.10.2009 pôvodný žalobca uviedol,
že žalovaný v 1. rade bol stále po robotách a žalovaná v 2. rade ráno odchádzala do obchodu v L..
Poukazoval aj na to, že jeho syn, žalovaný v 1. rade, sa s ním nerozprával, zároveň však uviedol, že

dobre nepočuje a žalovaný sa rozprával s matkou a ona mu povedala čo chcel. Zároveň však pôvodný
žalobca na otázku čo sám nevedel urobiť a žalovaní v 1. a 2. rade mu s tým nepomohli uviedol, že on si
spravil sám, aj pozametal aj popral, on ich nepýtal. Rovnako, v rozpore s tvrdením v podaní zo 4.9.2009,
uviedol, že do domu môže ísť. Z týchto tvrdení pôvodného žalobcu súd nemal nijako preukázané, že
by zo strany žalovaných v 1. a 2. rade dochádzalo k neposkytovaniu pomoci pôvodnému žalobcovi a

jeho manželke tak, ako to popísal žalobca v písomných
.podaniach, resp. k inému ich konaniu, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých
mravov.
Z uvedeného vyplýva, že pôvodnému žalobcovi prekážala skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade neboli
celý deň doma, (žalovaný v 1. rade chodil po robotách a žalovaná v 2. rade odchádzala do obchodu).

Nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi prácu žalovaného v 1. rade v zahraničí,
osobitne vo vzťahu k tomu, že potreboval zabezpečiť svoju rodinu ( je otcom troch detí a staval rodinný
dom), a rovnako ani skutočnosť, že kvôli pracovným povinnostiam nemohla žalovaná v 2. rade robiť
všetko, čo možno od nej pôvodný žalobca s manželkou podvedome subjektívne očakávali.

Samotná žalobkyňa v 1. rade v procesnom postavení splnomocnenej zástupkyne pôvodného žalobcu
napojednávanídňa15.10.2009 uviedla,že rodičiapomocodžalovanýchv1.a2.radeaninevyžadovali.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že po tom čo pôvodný žalobca
prekonal mozgovú príhodu pomoc rodičom poskytla žalovaná v 3. rade, ktorá si to v rámci svojho

zamestnania vedela zariadiť, na rozdiel od žalovaných v 1. a 2. rade, ale aj na rozdiel od žalobkýň (napr.
žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že s otcom nemohla zostať dlhšie pretože nemala čas
ponáhľala sa do práce). Teda nemožno súhlasiť s tvrdením, pôvodného žalobcu a žalobkýň, že by ich
rodičia ostali úplne bez pomoci. Je síce pravdou, že túto pomoc im v tom čase intenzívne neposkytovali
žalovaní v 1. a 2. rade avšak pomoc mali zabezpečenú, žalovaní v 1. a 2. rade pôvodného žalobcu a

jeho manželku nenechali odkázaných samých na seba ako sa to snažia prezentovať žalobkyne.

Žalovaná v 3. rade vyvrátila tvrdenia žalobkýň , že žalovaní v 1. a 2. rade neposkytli otcovi pomoc
keď dostal mozgovú príhodu, ako aj po jeho návrate z nemocnice. Rovnako potvrdila, že jej rodičia boli
sebestační, aj v čase keď po opatrovaní otca po mozgovej príhode od nich odchádzala, obaja sa sami

kúpali, a že všetka starostlivosť o jej rodičov bola na žalovaných v 1. a 2. rade.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni
(čl. 325 spisu), ktorému predchádzal pohovor s pôvodným žalobcom z odôvodnenia ktorého vyplýva,že N. C. v rámci svojich schopnosti bol sebestačný pri vykonávaní nevyhnutných životných úkonov.
V prípade potreby mu pomoc dokážu zabezpečiť rodinní príslušníci, ktorí zabezpečujú aj nevyhnutné
práce v domácnosti

V čase vydania uvedeného rozhodnutie pôvodný žalobca žil vo G., teda pomoc mu poskytovali žalovaní
v 1. a 2. rade, resp. žalovaná v 3. rade, pričom pred posudkovou komisiou bol so žalovanou v 2. a
3. rade.

Podľa tvrdení žalobkýň prezentovanom v súdnom konaní žalovaní v 1. a 2. rade mali zabezpečovať

starostlivosť o domácnosť rodičov osobne a v celom rozsahu. Súd má za to, že nebolo možné od
žalovaných v 1. a 2. rade žiadať to, aby zabezpečovali rodičov žalovaného v 1. rade doslova po všetkých
stránkach, bez ohľadu na ich zamestnanie, na ich pracovné povinnosti, na ich detí a podobne. Pričom
súd ako protiklad uvádza vyjadrenia
.žalobkýň (dcér pôvodného žalobcu), ktoré rodičov nemohli prísť pozrieť, nemohli im pomôcť, či už
pre pracovné povinností alebo zdravotné dôvody.

V konaní nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade
odmietli pôvodnému darcovi a jeho manželke poskytnúť pomoc aby ich fyzický či psychický napádali,
aby im nadávali, brali peniaze, resp. ináč sa k ním nedôstojne správali.

Rovnako ako to bolo konštatované v prvom zrušenom rozsudku, vzhľadom na prejavy účastníkov
na pojednávaní, na ich vzájomné správanie nedá sa nesúhlasiť s tvrdením, že problémom ohľadne
sporných nehnuteľností a ich darovania začali po tom, ako žalobkyňa v 1. rade vzala žalobcu k sebe.

Ďalej súd uvádza, že nijakým spôsobom nebolo preukázané tvrdenie, aby žalovaní v 1. a 2. rade

bránili súrodencom žalovaného v 1. rade vstúpiť na pozemok, práve naopak žalovaná v 3. rade
uviedla, že keď prišli na návštevu užívali aj rodinný dom žalovaných v 1. a 2. rade. Prípadná výčitka zo
strany žalovaného v 1. rade na adresu žalobkýň podľa názoru súdu ešte nepredstavuje konanie hrubo
porušujúce dobré mravy.

Jednoznačne súd nemal preukázanú ani tú skutočnosť, že pôvodný žalobca sa k žalobkyni v 1. rade
presťahoval z dôvodu, že bol odkázaný na celodenné opatrovanie, ktoré mu zo strany žalovaných v
1. a 2. rade poskytnuté nebolo.

Z citovaného posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni vydaného 3.3.2008 (čl.

325 spisu) vyplýva, že N. C. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím avšak žiadne kompenzácie
ani príspevok za opatrovanie sa mu nepriznávajú, keďže podľa odôvodnenia je v rámci svojich
schopnosti sebestačný pri výkone nevyhnutných životných úkonov. Podľa svedka N. C. dôvodom
odsťahovania deda bola skutočnosť, aby nebol v dome sám. Z týchto dôkazov nemožno ustáliť, že
dôvodom odsťahovania sa pôvodného žalobcu k žalobkyni v 1. rade bola skutočnosť, že mu žalovaní

v 1. a 2. rade neposkytli opatrovateľskú službu na ktorú mal byť v tom čase podľa tvrdenia žalobkýň
odkázaný.

Príspevok za opatrovanie bol pôvodnému žalobcovi priznaný až rozhodnutím z mája 2009, teda už
v čase keď žil pri žalobkyni v 1. rade.

Súd mal preukázanú skutočnosť, že po tom čo žalobkyňa v 1. rade zobrala pôvodného žalobcu k sebe
do V., pričom sa tak stalo bez dohody s ostatnými súrodencami žalobkyne v 1. rade (aspoň bez dohody
so žalovanými v 1. a 3. rade) žalovaní v 1. a 2. rade pôvodného žalobcu nenavštevovali táto okolnosť je
síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu. Naviac

nenavštívenie pôvodného žalobcu v V. zo strany žalovaných je ospravedlniteľné veľmi zlými vzťahmi
medzi žalobkyňami a žalovanými, okolnosťou, že by žalobkyňa v 1. rade neumožnila otcovi byť bez jej
prítomností so žalovanými, čo v podstate žalobkyňa v 1. rade potvrdila. O pôvodného žalobcu v čase
jeho pobytu v V. postarané bolo (jeho vnučka poberala príspevok za jeho opatrovanie). To, že sám
pôvodný žalobca sa presťahoval k žalobkyni v 1. rade, do

.vzdialeného mesta, čím znemožnil žalovaným v 1. a 2. rade možnosť pomáhať mu nezakladá konanie ,
ktoré by vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi a zakladalo naplnenie
hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru. Pričom súd poznamenáva, že medzi pôvodným
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade nebola uzavretá zaopatrovacia zmluva.Pokiaľ sa v konaní tvrdilo, že za čas pobytu v V. pôvodnému žalobcovi žalovaní neposlali ani jednu
pohľadnicu, súd má za to, že takýto nezáujem obdarovaného o darcu, resp. prostá nevďačnosť
obdarovaného nezakladá právo darcu domáhať sa vrátenia daru (viď obdobne rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2Cdo 81/97 z 30.1.1998, zverejnený pod R 31/1999).

Súd opakovane zdôrazňuje, že ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil skutočnosť, že žalovaní v 1.
a 2. rade odmietli poskytnúť pôvodnému žalobcovi alebo jeho manželke pomoc.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového

zkladu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedosatočne plnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť účastníka, za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia
základného práva na súdnu ochranu, aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy,
a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základe pre svoje rozhodnutie. V danom prípade musí

rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad / neúspech v konaní/ pričíta tomu účastníkov, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadísk hmotného práva.
Súd má za to, že žalobkyne na ktorých je dôkazné bremeno, nepreukázali súdu existenciu
hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru.

Keďže súd nemal preukázanú existenciu hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru, pôvodný
žalobca N. C., v čase smrti nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho sporu a preto
nie je právny dôvod na vyslovenie, že tieto nehnuteľností patria do jeho dedičstva, preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).