Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/189/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2513010574.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci odsúdeného K. J., v konaní o premene
trestu povinnej práce na trest odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany zo dňa 23.09.2019, č.k. 1T/103/2013-117, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2019
v Trnave a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. J., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa 55 odsek 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený K. J.,
zavinene nevykonal trest povinnej práce v určenom rozsahu, uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 1T/103/2013 zo dňa 23.10.2013, právoplatný 23.10.2013, vo výmere 200 hodín a preto

mu premenil nevykonanú časť trestu povinnej práce vo výmere 104 hodín a 30 minút na trest odňatia
slobody v trvaní 52 (päťdesiatdva) dní. Zároveň podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona s poukazom na
§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona odsúdeného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený zavinene nevykonal práce v určenom

rozsahu a to napriek tomu, že bol poučený o podmienkach výkonu trestu povinnej práce, ako aj o
možnosti premeny trestu povinnej práce, alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody. Jednoročná lehota
na vykonanie trestu povinnej práce odsúdenému mala plynúť od 15.03.2018 do 15.03.2019, avšak bola
mu predlžená z dôvodu konania o upustení od výkonu trestu do dňa 25.06.2019, pričom okresný súd mu
do vykonaného trestu započítal aj práce vykonané v dňoch 12.07.2019 v rozsahu 5 hodín a 02.08.2019
v rozsahu 8 hodín, hoci to bolo po lehote na vykonanie tohto trestu.

Odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce nepredložil okresnému súdu žiadne potvrdenie, ktoré
by preukazovalo skutočnosti uvedené vo vyššie citovanom § 55 odsek 1 písmeno a) až d) Trestného
zákona. Z lekárskych správ podľa názoru okresného súdu nevyplýva, že by nemohol vykonávať ľahšie
pomocné práce, ktoré mu boli obcou prideľované. O tom, že bol odsúdený schopný vykonávať trest
povinnej práce svedčí aj skutočnosť, že popri výkone trestu vykonával v obci aj aktivačné práce za

účelom toho, aby mu bola poskytnutá dávka. Odsúdený mal podľa názoru okresného súdu dostatočne
dlhú dobu na vykonanie uloženého trestu, pričom táto doba mu bola dokonca o viac ako tri mesiace
predĺžená. K argumentu odsúdeného, že práce v rozsahu 19,5 hodiny si zapísal ako aktivačné práce, ale
keďže nedosiahol 32 hodín mesačne, nebol mu za tieto práce v rozsahu 19,5 hodiny vyplatený aktivačný
príspevok, okresný súd uviedol, že započítať takto vykonané aktivačné práce do trestu povinnej práce
bolo vecou odsúdeného, pokiaľ súčasne v obci vykonával práce z titulu trestu povinnej práce ako aj z

titulu aktivačného príspevku, na aký účel si tieto práce zapíše a eviduje.Proti tomuto uzneseniu podal zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený (č.l. 123 spisu). Uviedol v
nej,ženesúhlasísrozhodnutímokresnéhosúduopremenetrestupovinnejprácenavýkontrestuodňatia
slobody. Požiadal o upustenie od zvyšných neodpracovaných hodín, prípadne aby mu bolo opätovne

predĺžený termín na odpracovanie si uložených mu verejnoprospešných prác.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 112 spisu).

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku na základe riadne podanej

sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd zhodne ako okresný súd zistil, že :

- odsúdený K. J. bol Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 23.10.2013, sp. zn. 1T/103/2013,

právoplatným dňa 23.10.2013 odsúdený pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1
Trestného zákona k trestu povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

- uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.06.2018, sp. zn. 1T/103/2013, právoplatným dňa
25.06.2018 bolo rozhodnuté o neupustení od výkonu trestu povinnej práce.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť odsúdeného K. J. nie je dôvodná.

Podľa § 422 Trestného poriadku, výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon.

Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny
život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo

povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé
dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň
rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Súd I. stupňa správne procesne postupoval, keď vo veci nariadil termín verejného zasadnutia, na ktorom

mal možnosť odsúdený, ako aj prokurátor v konaní pred súdom sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré bolo
potrebné rozhodnúť o premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody.

SúdI.stupňavodôvodnenínapadnutéhouzneseniavsúlades§176odsek2Trestnéhoporiadkuuviedol
všetky relevantné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých rozhodol o premene o premene trestu

povinnej práce na trest odňatia slobody.

Sťažnostný súd sa správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje
a v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)

Sťažnostný súd uvádza, že súd I. stupňa rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom a správne
o premene trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia slobody a to vzhľadom na zistenie,
že odsúdený vykonal len z časti trest povinnej práce a neodpracoval uložený trest v celom rozsahu,
o možnosti premeny trestu povinnej práce na trest odňatia slobody bol poučený, pričom mal dostatok

času (aj s prihliadnutím na predĺženie lehoty na vykonanie trestu povinnej práce do dňa 25.06.2019)
na vykonanie celého trestu povinnej práce. Rovnako správne rozhodol súd I. stupňa, keď za každé
dve hodiny nevykonanej práce nariadil jeden deň trestu odňatia slobody, teda 104 celých hodín
nevykonaného trestu povinnej práce premenil na 52 dní trestu odňatia slobody. Záverom je potrebnéuviesť, že aj samotná sťažnosť odsúdeným smerovala k predĺženiu doby na odpracovanie trestu
povinnej práce, čo sťažnostný súd len utvrdilo v tom, že odsúdeným prezentované zdravotné ťažkosti
nie sú tak vážne, aby mu bránili vo vykonaní celého trestu povinnej práce.

Sťažnostný súd je toho názoru, že v prípade odsúdeného je premena trestu povinnej práce na
trest odňatia slobody potrebná, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na premenu tohto a preto
neprichádzadoúvahyžiadnyinýpostup,lenpremenatrestutak,akotoučinilsúdI.stupňavnapadnutom
uznesení.

Podľa § 48 ods. 4) Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia
zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo

výkonetrestuzaúmyselnýprečin.Nemôževšakdoústavunavýkontrestusminimálnymalebostredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť
rokov.

Súd I. stupňa správne postupoval, keď odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu v tejto trestnej veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Krajský súd preto nezistil žiadne dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdeného
preto o jeho sťažnosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/
Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.