Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 22, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/255/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205167
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7619205167.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne B. B., bytom v N., M. Č.. XXX/XX,
zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie
č. 13 proti žalovaným 1. R. B., bytom v N., M. Č.. XXX/XX, 2. M. B., bytom v O. N., I. Č.. XX/X, 3. X. S.,
bytom v O., H. I. XXXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.9.2019 č.k. 5C/41/2019-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia a stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa konania spočívajúceho
v nakladaní s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na parcelách registra „C“ a to parc. č. XX a parc. č.
XX, kat. úz. N..

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na parc. č. XX sa nachádzajúc dve
stavby a to dom súp. č. XXX, ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne a jej detí a na parc. č. XX sa žiadna
stavba nenachádza. Žalobkyňa síce tvrdila v návrhu, že súčasťou stavieb, ktoré sú na spoločných
nehnuteľnostiach je aj budova - dielňa, ktorá je predmetom dedičského konania a preto navrhovala
nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného pod

sp.zn. 7D/3/2011. Z uznesenia č.k. 7D/3/2011-300 mal súd za preukázané, že hospodárska budova
- dielňa na parc. č. XX bola ako aktívum medzi účastníkmi v dedičskom konaní sporná, preto sa na
ňu neprihliadalo. Účastníci dedičského konania boli poučení o možnosti domáhať sa svojho práva
v žalobe mimo dedičského konania. Žiadne iné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX či XXXX nie
sú predmetom dedičského konania, preto súvis navrhovaného neodkladného opatrenia s uvedeným
dedičským konaním považoval súd za neosvedčený.

4. Žalobkyňa podľa názoru súdu vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu neosvedčila
ani skutočnosť, že žalovaní sa správajú spôsobom vyžadujúcim neodkladný zásah súdu formou
neodkladného opatrenia. V konaní neosvedčila ani nepredložila žiaden dôkaz, aby žalovaní ako
väčšinoví spoluvlastníci započali s vypratávaním, resp. búraním stavieb postavených na spoločných
nehnuteľnostiach. Zo žalobkyňou predloženého listu väčšinových spoluvlastníkov vyplýva iba

upozornenie na skutočnosť, že väčšinoví spoluvlastníci sami pristúpia k vyprataniu a odstráneniu, resp.
premiestneniu hnuteľných vecí, teda nie nehnuteľností.5. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, ako aj z dôvodu, že návrh všeobecne formulovaný ako zákaz
nakladať s nehnuteľnosťami by predstavoval neprimeraný zásah do základných práv povinných osôb

najmä do práva vlastniť majetok, preto súd prvej inštancie návrh podľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, že neúspešnej žalobkyni
náhrada trov konania nepatrí a žalovaným žiadne trovy konania nevznikli.

7. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy uvedený fakt, že žalovaní pri vypratávaní,
resp. pri búraní stavieb brali do úvahy aj budovu - dielňu, ktorá je ešte stále predmetom dodatočného
dedičského konania, ktoré nie je právoplatne ukončené a nie sú právoplatne určení vlastníci. Túto
skutočnosť podľa jej názoru možno považovať za dôvod, ktorý vyžaduje neodkladný zásah súdu formou

neodkladného opatrenia. Ďalej uviedla, že väčšinoví vlastníci ju oboznámili s tým, že dňa 30.8.2019
sa bude vykonávať vypratávanie, resp. búranie stavieb postavených na spoločných nehnuteľnostiach,
čo možno považovať za dôkaz osvedčujúcu túto skutočnosť. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že
súd na podklade dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež opodstatnenosť a potrebu jeho nariadenia.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Ako vyplýva z citovaného ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie má slúžiť k dočasnému

zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd teda môže neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na

dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoňosvedčené(tedanemusiabyťnepochybnepreukázané)základnéskutočnosti,potrebnéprezáver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

13. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných
podmienoknadosiahnutiesledovanéhoúčeluzabezpečovacímopatrením.Žalobcamusípretovzáujme
vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného
účelu zabezpečovacím opatrením sú splnené.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil
neexistenciu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v priebehu konania
neosvedčila, že žalovaní ako väčšinoví vlastníci započali s búraním stavieb postavených na spoločných
nehnuteľnostiach a navyše z návrhu nie je ani zrejmé, s ktorými stavbami sa žalobkyňa domáha uloženia
povinnosti žalovaným zdržania sa nakladania, ak ich dostatočne neidentifikovala. Uvedený nedostatok

žalobkyňa neodstránila, resp. nedoplnila ani v podanom odvolaní, ak naďalej iba uvádza „že väčšinoví
vlastníci oboznámili navrhovateľku s tým, že dňa 30.8.2019 sa bude vykonávať vypratávanie, resp.
búranie stavieb postavených na spoločných nehnuteľnostiach“, ak z predloženého listu žalobkyňou vkonaní vyplýva iba upozornenie na skutočnosť, že väčšinoví spoluvlastníci sami pristúpia k vyprataniu
a odstráneniu, resp. premiestneniu hnuteľných vecí.

15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že neboli splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil.

16. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovaným v súvislosti s

rozhodovaním trovy nevznikli, odvolací súd postupom podľa § 255 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).