Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115205951
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115205951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo, so sídlom Nitra, Dlhá 4, IČO: 36 526 029, proti žalovaným: 1/ R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. B., G.O. J. XX, 2/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. B., G.O. J. XX, o zaplatenie 207,73 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 8. marca 2019, č. k.
9C/124/2015-140, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade
(ďalej aj „žalovaní“) povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 207,73 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 8a
ods. 1, 2 prvá a druhá veta § 8b ods. 1, 2 písm. e/, ods. 4, § 10 ods. 1, 2, 6 zák. č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čl. 3 bod 2 písm. e/, čl. 4 bod 1, 1.1, 1.2, bod 2., 2.10,
čl. 7 bod 3 Zmluvy o výkone správy. Mal za preukázané, že žalobca bol na základe Zmluvy o výkone

správy správcom bytu č. XX na 8. podlaží bytového domu v L., na N. ulici č. XX, pozostávajúceho
z X izieb, kuchyne a príslušenstva. Žalovaní boli vlastníkmi tohto bytu do 30. 04. 2013. Žalovaným
vznikol nedoplatok na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 v sume
69,89 eura a za rok 2013 v sume 137,84 eura, teda celkovo 207,73 eura. Z vyúčtovania je nesporné,
že náklady za byt a to za 4 mesiace roku 2013 predstavovali sumu 937,20 eura a predpísané zálohy
sumu 799,36 eura. Rozdiel tak predstavuje nedoplatok vo výške 137,84 eura. Z uvedeného vyúčtovania
tiež vyplýva, že na konte žalobcu bol vedený nedoplatok z predchádzajúceho obdobia vo výške 69,89

eura, a preto celkový nedoplatok činila suma, ktorá bola žalovaná (207,73 eura). Žalobcovi vznikol na
predmetný nedoplatok nárok i napriek tomu, že boli uhradené predpísané mesačné zálohové platby
nájomnéhoaúhradyzaplneniaposkytovanésužívanímbytu.Ideosamotnýnárok,pretoževyúčtovaním
nákladov spojených s užívaním bytu za určené obdobie je možné zistiť, či predpísané zálohové platby
predstavujú skutočné náklady. Žalovanými uvádzané nesprávnosti vyúčtovania úhrad za služby spojené
s užívaním bytu, a to námietka ohľadne počtu mesiacov užívania za rok 2013, ako aj výška preplatku
nebola preukázaná. Žalovaní vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu žiadnym spôsobom nereklamovali.

Žalobca vyúčtovanie za rok 2012, ešte v apríli 2013, kedy žalovaní skončili nájom, k dispozícii nemal,
pretožehobolopovinnosťouvykonaťaždodňa31.05.2013.Keďževmáji2013užžalovaníbytneužívali,
bolo im toto vyúčtovanie doručované poštou na nimi uvedenú adresu. Keďže bol nedoplatok na platbách,
bol podaný návrh na uskutočnenie dobrovoľnej dražby, pretože dlh žalovaných predstavoval sumu4.888,85 eura. Na účet žalobcu bola pripísaná dlžná suma a táto bola rozúčtovaná na dve položky a
to v sume 2.886,33 eura na dlžné preddavky a nedoplatky z ročného vyúčtovania a suma 2.002,52
eura ktorá predstavovala vyúčtovanú zmluvnú pokutu podľa čl. 4 bod 3 Zmluvy o výkone správy.

Vzhľadom na túto situáciu k realizovaniu dražby dňa 15.04.2013 nedošlo. Žalovaní nikdy nevzniesli
námietky voči dlžnej sume, až prvýkrát v prvom odvolaní proti prvému rozsudku. Žalobca rozdelil
rozúčtovanie nákladov na byt na dve obdobia: od 01.01.2013 do 30.04.2013, kedy byt užívali žalovaní, a
od 01.05.2013 do 31.12.2013, kedy byt už neužívali. Nedoplatok žalovaných predstavoval celkovú sumu
137,84 eura, pričom pojem osobomesiace znamená, že koľko osôb a koľko mesiacov bol byt týmito

osobami užívaný. Nejde o klasických 12 kalendárnych mesiacov, ale o 12 osobomesiacov. Žalovanými
tvrdenýpreplatokzarok2013vovýške1.594,95euraakorozdielmedziuhradenousumou4.888,85eura
a vyúčtovanými nákladmi žalobcu vo výške 3.293,90 eura považoval za nesprávny, pretože náklady na
byt nepredstavovali žalovanými uvádzanú sumu 3.293,90 eura (súčet platby 2.886,33 a vyúčtovaného
nedoplatku 207,73 nesedel) celkový dlh žalovaných predstavoval práve sumu 4.888,85 eura. V čase
vydania vyhlásenia nemali žalovaní vyčíslení nedoplatok na zálohových platbách, preto mohlo byť

vydané, ale nedoplatok, ktorého sa žalobca domáhal, vznikol až na základe vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2012 a 2013. Žalobca sa o výške nedoplatku dozvedel za rok 2012 až
v priebehu mája 2013, žalovaní užívali byt len do 30.04.2013 a za rok 2013 v priebehu mája 2014. Na
základe vykonaného dokazovania považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Výrok o
náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 255, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „CSP“) a žalobcovi s poukazom na plnú úspešnosť v spore priznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní, domáhajúc sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na to, že neboli preskúmané

správnosti a nebol zistený skutkový stav v súlade so zmluvou o výkone správy. Súd prvej inštancie
rozhodol nesprávne, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Predložil súdu všetky dôkazy, ktorými preukázal svoje skutkové tvrdenia. Všetky

uplatnené námietky žalovaných boli žalobcom účinne popreté, predloženými listinnými dôkazmi.
Žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadne konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré by mohlo podstatne
a rozhodujúco spochybniť žalovaný nárok žalobcu. Ak žalovaní disponovali dôkaznými prostriedkami
- listinami, mali ich včas predložiť súdu. Ak ich neuplatnili, je to spôsobené ich vlastnou nečinnosťou.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu,

vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a na základe týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca nepredložil súdu žiadnu

zmluvu so žalovanými, aby preukázal svoje skutkové tvrdenia. Zotrvali na svojom odvolaní.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že zotrváva na svojich stanoviskách a v spise sa nachádzajú
všetky listinné dôkazy.

6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k
zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470
ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní zastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem a teda sa použije na
všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami
z tohto zákonného pravidla ustanovených v § 470 ods. 2 CSP.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v § 219ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8.Vpredmetnejvecizobsahuspisujezrejmé,žespornýbyt,nachádzajúcisavL.naN.XX,č.bytuXXna
8.podlaží,pozostávajúcizXizieb,kuchyneapríslušenstvabolvlastníctvomžalovanýchdo 30.04.2013.
ŽalobcabolnazákladeZmluvyovýkonesprávysprávcomdanéhobytu.Žalobcanazákladevyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013 vyčíslil žalovaným nedoplatok vo výške 207,73 eura
a súd prvej inštancie rozhodol prvým rozsudkom dňa 08.11.2016, č. k. 9C/124/2015-90 tak, že žalobe

vyhovel. V dôsledku podaného odvolania žalovanými, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančné rozhodnutie
bolo zmätočné, absolútne rozporné a nespôsobilé preskúmania odvolacím súdom, odnímajúce stranám
sporu právo na spravodlivý proces. Po vykonaní dokazovania rozhodol súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovanie tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to tak skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto

ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto
i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto

časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

12. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória

procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremenoako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal

bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

13. Žalovaní v prvom rade v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie neakceptoval ich žiadosť o
odročenie pojednávania, kde by svoje tvrdenie preukázali a rozhodol bez ich účasti. Odvolací súd
konštatuje, že zo spisu vyplýva, že na pojednávanie nariadené na deň 08. 03. 2019 o 10.00 hod.,

ktorí termín pojednávania obaja žalovaní prevzali dňa 17. 01. 2019, sa telefonicky obaja ospravedlnili
zo zdravotných dôvodov (žalovaný v 1. rade mal mať akútne bolesti zubov a dôvod žalovanej v 2.
rade súd nepoznal) dňa 07. 03. 2019 o 7.51 hod. Prvoinštančný súd žalovaným mailom oznámil,
že ich ospravedlnenie neakceptuje pre nepreukázanie jeho dôvodnosti. Naviac od prevzatia termínu
pojednávania mali dostatok času obaja žalovaní predložiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy,
čo neučinili. Na to prvoinštančný súd vyhlásil uznesenie, že podľa § 180 CSP bude pojednávať v

neprítomnosti oboch žalovaných. Vec potom prejednal a napadnutým rozsudkom o žalobe rozhodol.
Odvolacísúduvedenýprocesnýpostupsúduprvejinštancie,výslovnenamietanýžalovanýmivodvolaní,
považoval za správny. Na odôvodnenie tohto svojho záveru uvádza, že žalovaní boli na pojednávanie
súdu prvej inštancie, nariadené na deň 08. 03. 2019, riadne a včas predvolaní a z neúčasti na tomto
pojednávaní sa síce ospravedlnili, pričom požiadali o jeho odročenie, avšak dôvod pre ktorý žiadali

odročiť nepreukázali.

14. Zúčastniť sa prejednávania v právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každej strany
sporu, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve strana
trvá. Zákon v ustanovení § 183 ods. 1 CSP určuje, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca
z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili a ospravedlnili sa
deň pred samotným pojednávaním (§ 183 ods. 3 CSP, podľa ktorého strana, ktorá navrhuje odročenie
pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť,

alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať). Prvoinštančný súd žalovaným
bezodkladne oznámil, že ich ospravedlnenie neakceptuje, pretože nimi uvádzané dôvody nepreukázali
(§ 183 ods. 4, podľa ktorého, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno

upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania). Odvolací súd konštatuje,
že predpoklady prejednania veci v neprítomnosti žalovaných v preskúmavanej veci splnené boli.
Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancii na pojednávaní konanom
dňa 08. 03. 2019 nebolo žalovaným nesprávnym procesným postupom znemožnené uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces (§ 369

ods. 1 písm. b) CSP).

15. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaní poukazovali na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
bol, že neboli preskúmané správnosti a súd nezistil skutkový stav v súlade so Zmluvou o výkone
správy. Na základe tohto je teda zrejmé, že prvoinštančný súd nesprávne zistil skutkový stav a rozhodol

nesprávne, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené.

16. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že žalovaní neposkytli, i napriek veľkému
času priestoru ktorý mali k dispozícii, žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 149
CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,

popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Žalovaní nepredložili v priebehu konania žiadne
návrhy na vykonanie dokazovania na podporu svojich tvrdení, ktoré by sa týkali daného sporu. V
priebehu celého konania nemali námietky k žalobe, a odvolací súd len konštatuje, že sa tak stalo až v
odvolaní, pričom v odvolaní ani námietky konkretizované zo strany žalovaných neboli.

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalovanými v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá aj požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v ust. § 393 CSP.Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne i v časti náhrady trov konania, a preto i v tejto časti odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods.
1 CSP, v spore úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).