Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 3, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118365833
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:6118365833.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátom, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: B.
Š., C.. XX.XX.XXXX, S. H. X, XXXXX M., zastúpený JUDr. Vladimírom Servátkom, IČO: 34034765,
advokátomsosídlomPriPodlužianke3,93401Levice,ozaplatenie4500,00Eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť

žalovanému žalobca.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 4 500,00 Eur, úrok z
omeškania 8,75% ročne zo sumy 4 500,00 Eur od 3.10.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
V písomnej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
18.5.2012 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 4 500,00 Eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom. Vzhľadom na to, že žalovaný
neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh
splatným, a to dňom 02.10.2012. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom
upomienok zasielaných formou SMS správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval. Žalovaný bol
výzvou zo dňa 24.10.2018 vyzvaný na zaplatenie nároku. Žalovaný neuhradil ku dňu podania návrhu
žiadnu sumu.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 4.12.2018 pod č.k.
4Up/927/2018 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu istinu 4 500,00 Eur, úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 4 500,00
Eur od 3.10.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný
v zákonom stanovenej lehote odpor. V písomnom odpore uviedol, že žalobca uviedol v návrhu na
vydanie platobného rozkazu, že záväzok sa stal splatným a to dňom 02. 10. 2012. Žalovaný uplatňuje
premlčanie nároku žalobcu v súlade s ust. § 101 OZ tým, že žalobca neuplatnil svoj nárok na súde v

riadnej premlčacej lehote a to najneskôr 02. 10. 2015. Na základe vyššie uvedeného žalovaný uplatňuje
námietku premlčania nároku žalobcu.3. Žalobca k písomnému odporu žalovaného uviedol v podaní zo dňa 26.2.2019, že žalobca a žalovaný
v postavení podnikateľského subjektu uzatvorili dňa18.05.2012 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.500 EUR ktorý sa Žalobcovi zaviazal vrátiť

spolu s príslušným poplatkom vo výške 3.888 EUR v 12-tich mesačných splátkach po 699 EUR.
Žalovaný žalobcovi nepoukázal ani jednu dohodnutú splátku, čím porušil svoj platný záväzok z titulu
Zmluvy, pričom žalobcovi ku dňu vyhotovenia tohto podania nepoukázal ani len čiastočnú úhradu svojho
peňažného záväzku. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný bol z hľadiska plnenia svojho peňažného
záväzku po celý čas jeho platnosti pasívny a na výzvy Žalobcu na úhradu za účelom mimosúdneho

urovnania záväzku nereagoval. Žalobca v zmysle uvedeného tunajší súd i naďalej žiadal, aby vyhovel
žalobnémunávrhuvcelomrozsahuazároveňžalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

4. Žalovaný k podaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa vo s vojom vyjadrení nezaoberal meritórne
vznesenou námietkou premlčania. Žalobca svoj nárok neuplatnil v riadnej premlčacej lehote a to

najneskôr 2.10.2015. Žiada, aby námietka premlčania bola zo strany súdu uznaná.

5. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 3.7.2019 rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného, doručenie mali riadne vykázané. Právny zástupca žalobcu neúčasť písomne
ospravedlnil a žiadal, aby sa súdne konanie uskutočnilo v ich neprítomnosti. Neúčasť žalovaného

ospravedlnil jeho právny zástupca. Právny zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní zotrval
na podanom odpore ako i písomnom vyjadrení. Uviedol, že zo strany žalobcu nárok nebol uplatnený na
súde v stanovenej 3 ročnej resp. 4 ročnej premlčacej lehote. Žalovaný mal poskytnutý úver splatiť do
18.6.2013, pričom zo strany žalobcu došlo k uplatneniu nároku na súde dňa 27.10.2018, pričom uplynula
tak od 19.7.2013 3 ročná ako i 4 ročná premlčacia doba. Žiadajú podanú žalobcu zamietnuť.

6. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou s prílohami, dôkazmi, písomnými
vyjadreniami strán sporu, výsluchom právneho zástupcu žalovaného, súd zistil tento skutkový a právny
stav:

7. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa
18.5.2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanému vo výške 4 500,00 Eur,
pričom sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 3 888,00 Eur t.j. zaplatiť celkovo čiastku 8 388,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 699,00
Eur počnúc dňom 27.6.2012. Zároveň dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon

podnikania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na úvere neuhradil žiadnu splátku.
Žalobca podaním zo dňa 24.10.2018 vyzval žalovaného k úhrade 6 887,31 Eur (4 500,00 istina; 8,75%
úrok z omeškania ročne od 3.10.2012 do zaplatenia vo výške 2 387,31 Eur) v lehote 3 dní.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 52 Obč. zák. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 53 Obč. zák. (v znení účinnom k 18.5.2012) (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

13. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

14. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. V prvom rade si bolo potrebné ozrejmiť, či Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.5.2012,
ktorú uzatvorili strany sporu, je alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou. Po vykonanom dokazovaní má súd

za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzatvorená
zmluvaoúvere,naktorúsavzťahujúvšeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvnách a zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Na prvý
pohľad sa javí byť zmluva uzavretá dňa 18.5.2012 nie spotrebiteľskou, ale iba zmluvou o úvere riadiacou
sa ust. Obchodného zákonníka § 497 a nasl., keďže žalovaný je označený s IČO-m XXXXXXXX t.j. ako

podnikateľ a, že úver sa poskytuje na výkon podnikania. Podstatné preto v tomto smere je ozrejmenie,
či žalovaný pri podpise vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ a či žiadal úver na účely podnikania.
Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Obč. zák. týkajúceho sa spotrebiteľských
zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Tým treba
podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý

na výkon podnikania alebo povolania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za
následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne
úpravou zmluvy a Obchodného zákonníka, čiže ťaží veriteľa, žalobcu. V predmetnom konaní žalobca
nepreukázal, že predmetný úver bol poskytnutý žalovanému na výkon podnikania. Nespotrebiteľský
charakter zmluvy nebol v konaní preukázaný. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný v danom zmluvnom

vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 100 Obč. zák. (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105 . Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 103 Obč. zák. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565 ), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom, súd sa tedanajskôr zaoberal, či uplatnený nárok je premlčaný. Žalobca sa k námietke premlčania žalovaným
vznesenej už pri prvom úkone- podanom odpore- nevyjadril.

20. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

21. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (pórov, tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009)."

22. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku žalobcom. V zmysle § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka súd prihliadol na námietku

premlčania dlžníka t.j. žalovaného a podanú žalobu zamietol. Čo sa týka počítania lehoty a doby
premlčania, súd tu aplikoval § 101 Obč. zák., kde a uvádza, že ide o trojročnú premlčaciu dobu a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát. Čo sa týka počítania, od kedy žalobca si mohol svoju
pohľadávku vymáhať, súd len poukazuje na predmetnú zmluvu o úvere, kde splatnosť prvej splátky bola
dňa27.6.2012,pričomúvermaluhradiťv12mesačnýchsplátkachatedasplatnáposlednásplátkaúveru

bola dňom 27.5.2013. Každú jednu splátku si žalobca mohol vymáhať každý nasledujúci mesiac 28.-
meho toho ktorého mesiaca vo výške 699,00 Eur počnúc 28.7.2012, keďže súd nemal preukázané, že
by došlo k zaplateniu celého úveru. Súd poukazuje na to, že i napriek uvedenému, celý úver bol splatný
najneskôr dňa 27.5.2013 a nasledujúcim dňom 28.5.2013 si žalobca mal nárok uplatniť uvedenú sumu.
Od 28.5.2013 mu začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Trojročná

premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu podanou žalobou tak uplynula dňa 30.5.2016. Žalobca
podanú žalobu a teda svoj nárok uplatnil na súde dňa 27.10.2018. Nárok uplatnený žalobcom podanou
žalobou je tak v celej výške premlčaný. Keďže k uplatneniu nároku na súde došlo po uplynutí zákonom
stanovenej trojročnej premlčacej dobe, súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).