Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12Cpr/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316218548
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316218548.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej

veci žalobcu: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, Q., Č. Y., štátny občan ČR, zast.: KORABOVA
& LOVICH s.r.o., AK v Bratislave, Záborského 42, IČO: 50 131 931, proti žalovanému: Metalogix
Software s. r. o., so sídlom Bratislava, Galvaniho 17/C, IČO: 44 446 497, zast. : CHMELO & PARTNERS
advokátska kancelária, spol. s r.o., Royova 9, Piešťany, IČO: 47255633, o zaplatenie 79.879,75 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré
je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalovaný sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 15.11.2016 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatenie sumy 79,879,75 Eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05 % zo sumy 4.944,92
Eur od 11.12.2015 do zaplatenia 5,05 % zo sumy 4.944,92 Eur od 11.1.2016 do zaplatenia, 5,05 %
zo sumy 11.420,24 Eur od 11.2.2016 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 11.420,24 Eur od 11.3.2016 do
zaplatenia, 5 % zo sumy 11.420,24 Eur od 11.4.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 5.104,17 Eur od

11.5.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 5.104,17 Eur od 11.6.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 5.104,17
Eur od 11.7.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 5.104,17 Eur od 11.8.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy
5.104,17 Eur od 11.9.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 5.104,17 Eur od 11.10.2016 do zaplatenia, 5 %
zo sumy 5.104,17 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.09.2012 uzatvoril žalobca v postavení zamestnanca so žalovaným,
ako zamestnávateľom, pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával prácu na pracovnej

pozícii: ,,Director Product Management, Archive Management?. Žalobca a žalovaný si v pracovnej
zmluve, v znení jej neskoršieho dodatku zo dňa 02.09.2014 dohodli deň nástupu do práce 15.10.2012,
pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce : ,,prevádzkarne
zamestnávateľa v Bratislave ?. Súčasťou pracovnej zmluvy bola aj ,,Dohoda o mlčanlivosti, zákaze
zasahovania a postúpení práv duševného vlastníctva ?, ktorú podpisoval žalobca pri uzatváraní
pracovnej zmluvy, ako ,,Prílohu A“. Táto obsahuje o. i. aj obmedzenie žalobcu vykonávať po skončení
pracovného pomeru zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný

charakter (ďalej len "Dohoda o mlčanlivosti"). Dňa 31.10.2015 došlo k ukončeniu pracovného pomeru
dohodou podľa ust. § 60 ZP. Je nepochybné, že dikcia čl. V Dohody o mlčanlivosti jednoznačne obsahuje
zákaz výkonu zárobkovej činnosti žalobcu, majúcej k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný
charakter a to na dobu jedného kalendárneho roka po skončení pracovného pomeru. Ako vyplýva zčl. II. bodu 2 pracovnej zmluvy, žalobca je ako zamestnanec povinný dodržiavať ustanovenia Dohody
o mlčanlivosti, na ktorú výslovne odkazuje pracovná zmluva, ako na jej súčasť. Samotný Žalobca
od momentu skončenia Pracovného pomeru až do dnešného dňa dôsledne rešpektuje ustanovenia

Pracovnej zmluvy a Dohody o mlčanlivosti, pričom ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu zárobkovú
činnosť, čím si plní svoj záväzok v zmysle ust. § 83a ods. 1 ZP. Napriek tejto skutočnosti doposiaľ
Žalovaný neuhradil titulom peňažnej náhrady Žalobcovi žiadnu finančnú čiastku. Žalobca uplatňuje voči
Žalovanému nárok na peňažnú náhradu vo výške 50 % z priemerného mesačného zárobku za obdobie
od novembra 2015 do októbra 2016, ktorý pozostáva z výšky 159.759,50 Eur, čo celkom predstavuje

sumu 79.879,75 Eur, titulom peňažnej náhrady podľa ust. § 83a ZP.
3/ Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že sumu 79.879,75 Eur, ako záväzok voči žalobcovi čo
do dôvodu a výšky neuznáva, a to ani čiastočne. Žalobca tvrdí, že pracovná zmluva so žalovaným
sa vo viacerých ustanoveniach odvoláva na „Dohodu o mlčanlivosti, zákaze zasahovania a postúpení
práv duševného vlastníctva“ (ďalej ako „Príloha A“). Faktom však je, že pracovná zmluva Prílohu A
spomína iba v ust. čl. II. bod 3 a 4, pričom Príloha A nie je súčasťou pracovnej zmluvy. Príloha A je

a vždy bola samostatným, od pracovnej zmluvy nezávisle existujúcim dokumentom podpísaným iba
žalobcom.PrílohaAniejeaaninikdynebolaspísomnýmvyhotovenímpracovnejzmluvypevnespojená,
zošitá alebo označená ako neoddeliteľná súčasť pracovnej zmluvy - na rozdiel od Prílohy B: Pracovné
povinnosti zamestnanca (viď čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy). Spôsob, akým žalobca pracovnú zmluvu
a Prílohu A ku svojej žalobe zo dňa 14.11.2016 predložil - keď posledná strana pracovnej zmluvy má

na rube začiatok textu Prílohy A, považuje preto žalovaný za nekorektný a zavádzajúci a v rozpore
so skutočným stavom veci. K tvrdenej prepojenosti pracovnej zmluvy a Prílohy A žalovaný dodáva,
že podpis Prílohy A zo strany žalobcu ako zamestnanca žalovaného nikdy nebol podmienkou vzniku
pracovného pomeru ani jeho trvania. Každý zamestnanec žalovaného je plne autonómny v rozhodnutí,
či dokument obdobnej povahy ako Príloha A alebo iný dokument alebo prehlásenie podpíše alebo

nie. Žalovaný má však predovšetkým za to, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom, nikdy nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody alebo zmluvy, obsahom ktorej by mohli
byť záväzky strán takejto dohody, ktoré by mohli alebo mali byť právne posúdené ako obmedzenie
zárobkovej činnosti zamestnanca na čas po skončení pracovného pomeru. Žiadna takáto obojstranná
dohoda neexistuje. Príloha A nebola zo strany žalovaného a žiadneho jeho zástupcu podpísaná, ani inak

z nej nemožno odvodiť akýkoľvek prejav vôle žalovaného smerujúci k vzniku akéhokoľvek záväzku alebo
právnej povinnosti, ktoré by mohli byť posúdené ako záväzky rovnakého alebo obdobného charakteru
ako sú záväzky zamestnávateľa podľa ustanovenia § 83a Zákonníka práce. Ako je už konštatované
vyššie, Príloha A ani netvorí neoddeliteľnú alebo inú súčasť pracovnej zmluvy, neexistuje teda ani
možnosť predpokladať, že na obsahu takejto dohody sa jej účastníci dohodli konkludentne, alebo

súhlasným potvrdením si obsahu takejto dohody. Naopak, Príloha A - ako z jej obsahu a formulácií
vyplýva je jednoznačne jednostranným prehlásením žalobcu (resp. súhrnom viacerých jeho prehlásení
a vyhlásení), pričom podľa názoru žalovaného v prostredí právneho poriadku Slovenskej republiky
takéto vyhlásenia ani nenadobúdajú právnu relevanciu a záväznosť, resp. takéto účinky prehlásení sú
minimálne veľmi otázne. Ak by aj žalovaný pripustil, že Príloha A spĺňa požiadavky Zákonníka práce a

Občianskeho zákonníka, čo však žalovaný ani len nepripúšťa; takáto dohoda je neplatná s poukazom na
ustanovenie: a/ § 83a ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko žalobca v priebehu trvania pracovného pomeru
nemal možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by
mohlo privodiť žalovanému podstatnú ujmu; b/ § 83a ods. 8 Zákonníka práce, nakoľko (i) takáto dohoda
nebola súčasťou pracovnej zmluvy, ale obsiahnutá v Prílohe A, ktorá súčasť pracovnej zmluvy netvorí;

(ii) záväzok žalovaného poskytnúť peňažnú náhradu nie je určitý ani určiteľný a tiež nie je s poukazom
na už uvedené, súčasťou pracovnej zmluvy.
Okrem toho nie je v súlade so skutočnosťou tvrdenie žalobcu, že nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť,
ktorá má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter. Žalobca sám a na vlastnom profile
na sociálnej sieti LinkedIn vo svojom životopise uvádza, že od júla 2016 do marca 2017 pracoval v

softwarovej spoločnosti CA Technologies, ktorá vyvíja a ponúka obdobné produkty a softwarové riešenia
ako žalovaný, preto žalobca nemá od mesiaca júl 2016 nárok na žiadnu peňažnú náhradu, nakoľko ním
tvrdený (neexistujúci) záväzok neplnil. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

4/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s pracovnou zmluvou zo dňa
19.09.2012, a jej prílohami, Dohodou o mlčanlivosti zo dňa 19.09.2012, dohodou o skončení pracovného
pomeru, predžalobnou upomienkou, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:5/ Dňa 19.09.2012 uzatvorili žalobca a žalovaný pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca
vykonával pre žalovaného prácu na pozícii: ,,Director Product Management, Archive Management?,
s dňom nástupu 15.10.2012. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, s miestom výkonu

práce : ,,prevádzkarne zamestnávateľa v Bratislave ?.
6/ Podľa čl. II. bod 2 Pracovnej zmluvy: ,,Zamestnanec súhlasí s podpísaním a plnením ustanovení a
podmienok Prílohy A: DOHODA O MLČANLIVOSTI, ZÁKAZE ZASAHOVANIA A POSTÚPENÍ PRÁV
DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA ("Príloha A") a ktorá nahrádza akékoľvek iné vyhlásenia alebo sľuby dané
Vám kýmkoľvek, či ústne alebo písomne, a možno ju zmeniť iba písomnou dohodou, podpísanou riadne

oprávneným predstaviteľom Zamestnávateľa .
V zmysle čl. II. bod 1 písm. i) Pracovnej zmluvy: ,,Zamestnanec je povinný najmä nevykonávať žiadnu
inú zárobkovú činnosť zhodnú alebo obdobnú s predmetom činnosti svojho zamestnávateľa, k čomu sa
zamestnanec podpisom tejto zmluvy zaväzuje .?
V zmysle čl. II bod 3 Pracovnej zmluvy: ,,Zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách ako je uvedené v Prílohe A. Táto povinnosť trvá aj po ukončení pracovného pomeru.

Porušenie tejto povinnosti je považované za porušenie obchodného tajomstva. V prípade porušenia
povinnosti mlčanlivosti má zamestnávateľ nárok na primerané zadosťučinenie, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 53 Obchodného zákonníka .

7/ Žalobca dňa 19.09.2012 podpísal „ Dohodu o mlčanlivosti, zákaze zasahovania a postúpení práv

duševného vlastníctva ?, označenú ako ,,Prílohu A“ (ďalej len "Dohoda o mlčanlivosti").
Podľa čl. 5 Dohody o mlčanlivosti: ,,Počas Trvania Pracovného pomeru a počas Doby Zákazu po
Skončení Pracovného pomeru sa nebudem, priamo alebo nepriamo, (i) individuálne alebo v mene
akejkoľvek osoby, spoločnosti, podniku alebo subjektu, alebo ako jediný spoločník, spoločník, akcionár,
riaditeľ, funkcionár, vedúci, splnomocnenec, štatutárny orgán alebo v akejkoľvek inej pozícii alebo inom

vzťahu, podieľať na akýchkoľvek Konkurenčných činnostiach nikde na svete alebo (ii) na svoj vlastný
účet alebo na účet akejkoľvek inej osoby alebo subjektu, podieľať na akejkoľvek činnosti spočívajúcej
v Zasahovaní.
V zmysle čl. 5 Dohody o mlčanlivosti: ,,Doba zákazu po Skončení Pracovného pomeru znamená dobu,
ktorá začína plynúť dátumom skončenia Trvania Pracovného pomeru z akéhokoľvek dôvodu, a ktorá sa

končí uplynutím jedného roka po tomto dátume skončenia“.

8/ Dňa 31.10.2015 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným dohodou podľa
§ 60 ZP.

9/ Z výsluchu žalobcu pred súdom bolo zistené, že sa zúčastnil výberového konania na pozíciu u
žalovaného. Po splnení podmienok mu bola elektronicky zaslaná na oboznámenie pracovná zmluva, k
nej ako príloha A- Dohoda o mlčanlivosti, zákaze zasahovania a postúpení práv duševného vlastníctva,
príloha B -popis pracovnej náplne, zrejme príloha C - Zoznam doposiaľ vytvorených diel. So zmluvou a
je prílohami sa zoznámil a podpísal ju. Počas pracovného pomeru u žalovaného mal prístup k databáze

jeho zákazníkov, zdrojovým kódom produktov a zoznamu budúcich vlastností produktov, ktoré žalovaný
vyvíja. Po skončení pracovného pomeru u žalovaného zistil, že bola voľná pozícia u konkurenčného
výrobcu,ktorúsohľadomnaexistenciukonkurenčnejdoložkynemoholzískať,tedaotomiestospočiatku
prišiel, túto pozíciu napokon získal až 1.4.2017, išlo o spol. VERITAS Technologist, americkú spoločnosť,
s miestom výkonu práce v ČR. V období od 1.7.2016 do 31.3.2017 bol zamestnaný v spol. CACZ s.r.o.

so sídlom v Prahe, na pozícii vlastníka produktu, pričom táto spol. nebola konkurenčnou vo vzťahu k
žalovanému. U žalovaného pracoval na pozícii, ktorá na slovenskom trhu známa nie je. Popisom jeho
práce bola tvorba vízie nových vlastností produktov v oblasti archivácie.

10/ Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že žalobca trvá na tom, že článok V. prílohy

pracovnej zmluvy tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť obsahuje tzv. konkurenčnú doložku, z ktorej bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonný nárok v zmysle ust. § 83a) ZP. Žalobca si tento svoj záväzok
riadne plnil a to počas obdobia jedného kalendárneho roka, s ohľadom na to mu za každý mesiac,
t.j. od 11/2015 do 10/2016 prináleží finančná náhrada podľa ust. § 83 a) ods. 4 ZP v sume 50% jeho
priemerného mesačného zárobku. Poukázala na to, že procesná obrana žalovaného pôsobí účelovo,

s účelom zbaviť sa svojej zákonnej a zmluvnej povinnosti. Argumentácia žalovaného je neprijateľná,
kedy tento na jednej strane vyžaduje plnenie ustanovení pracovnej zmluvy, vrátane jej príloh od svojich
zamestnancov, na druhej strane sám spochybňuje svoju vlastnú pracovnoprávnu agendu, označuje
ju za neplatnú, príp. za neúčinnú, a to napriek tomu, že ju sám vypracoval a v takejto podobepredložil zamestnancovi pri uzatváraní pracovného pomeru. Takéto nejasnosti nemôžu byť vykladané v
neprospech zamestnanca, ako slabšej stránky.

11/ Právny zástupca žalovaného pred súdom zdôrazňoval prísny kontraktuálny základ konkurenčnej
doložky a okolnosť, že žalovaný nikdy neprejavil svoju vôľu, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť
úmysel žalobcu nahradiť peňažnú náhradu podľa § 83a) ZP. Poukázal na nález ÚS SR PL.ÚS 1/2012
z 3.7.2012 ( str. 34 až 50), kde sa ÚS podrobne zaoberá kontraktuálnym charakterom konkurenčnej
doložky. Namietal, že by konkurenčná doložka, ako zmluva, s poukazom na ust. § 18 ZP bola uzavretá.

Žalovanému nevznikol žiaden záväzok a tento nevznikol ani na strane žalobcu. Z nálezu ÚS SR vyplýva,
že k realizácii konkurenčnej doložky nemôžu pristúpiť zamestnanec a zamestnávateľ ľubovoľne. Ust.
§ 83a) ods. 2 ZP kogentným spôsobom zakotvuje možnosť využitia tohto inštitútu len ak zamestnanec
v priebehu trvania pracovného pomeru mal možnosť nadobudnúť informáciu alebo znalosti, ktoré nie
sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo spôsobiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. Podobne sa
vyjadril aj Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. 8 Copr 6/2015 zo dňa 26.2.2016, kde nesplnenie týchto

podmienok sankcionuje jej neplatnosťou. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že nadobudol informácie
alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a že ich využitie by mohlo spôsobiť žalovanému podstatnú
ujmu. Popiera skutkové tvrdenia, že žalobca tieto informácie a znalosti u žalovaného nadobudol. Tiež
popieral spôsob a výšku výpočtu žalovanej sumy. Tento je nesprávny, dôsledkom nesprávnej aplikácie
právnej normy. Správne by výpočet prípadnej výšky peňažnej náhrady mal vychádzať z priemerného

hodinového zárobku zamestnanca vo výške 59, 3378 Eur a násobku pracovných hodín pripadajúcich
na jeden kalendárny mesiac, teda: 59,3378 Eur x 166,67 hodín = 9.889,83 Eur, z čoho 50 % je 4.944,92
Eur. Naviac žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko klient sa pri skončení prac. pomeru so
žalobcom skutočne spravodlivo vyrovnal a na jeho prvú výzvu, ktorou si uplatnil údajný nárok, mu
žalovaný odpovedal, že žiadna konkurenčná doložka neexistuje.

12 / Podľa § 83a ods. 1 Zákonníka práce (účinného v rozhodnom období) : Zamestnávateľ a
zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru
nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti
zamestnávateľa konkurenčný charakter.

13/ Podľa § 83a ods. 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie
zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania
pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a
ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.

14/ Podľa § 83a ods. 4 ZP : Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu
najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia
záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa
na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.

15/ Podľa § 83a ods. 8 ZP : Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak
je neplatný.

16/ Súd konštatuje, že v prejednávanej veci bolo pre rozhodnutie súdu prvoradé právne posúdenie

otázky,čimedzistranamisporuvprávnejpozíciízamestnávateľaazamestnancavôbecdošlokuzavretiu
(vzniku) zmluvy podľa § 83a Zákonníka práce o obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného
pomeru a teda či na základe takejto zmluvy na strane žalovaného vznikla povinnosť žalobcovi plniť.

17/ Po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa s predloženou pracovnou zmluvou zo dňa 12.09.2012,

vrátane jej príloh súd zistil, že ,,Dohoda o mlčanlivosti, zákaze zasahovania a postúpení práv duševného
vlastníctva“ nie je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 12.09.2012, hoci je uvádzaná
v pracovnej zmluve ako „Príloha A“. Predmetná pracovná zmluva výslovne, ako neoddeliteľnú súčasť
pracovnej zmluvy definuje iba Prílohu B. Je preto nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že
neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy bola aj ,,Dohoda o mlčanlivosti, zákaze zasahovania a

postúpení práv duševného vlastníctva alebo že čl. V. „Prílohy A“ pracovnej zmluvy, ako jej neoddeliteľnej
súčasti, obsahuje tzv. konkurenčnú doložku, z ktorej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonný
nárok v zmysle ust. §83a) ZP. Skutočnosť, že k Pracovnej zmluve žalobcu existuje „Príloha A“, ktorej
obsahom je vyhlásenie samotného žalobcu, iba s jeho podpisom, je potom jedine možné kvalifikovaťako jeho jednostranný právny úkon, bez synalagmatického záväzku žalovaného, že po skončení
pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá
má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Zmluva, ako ju predpokladá ust. §

83s ZP musí byť dvojstranný právny úkon, ktorý obsahuje dva jednostranné právne záväzky, navzájom
adresované a obsahovo zhodné. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 83a Zákonníka práce, tento
pod sankciou neplatnosti určuje, že záväzky z tejto zmluvy musia byť súčasťou pracovnej zmluvy.
Zákonník práce presne špecifikuje a konkretizuje aké dva jednostranné právne úkony sú k vzniku
tejto zmluvy nevyhnutne potrebné. Na strane zamestnanca je to záväzok, že po skončení pracovného

pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu
činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter a na strane zamestnávateľa je to záväzok, poskytnúť
zamestnancovi peňažnú náhradu. Súd zistil, že konkurenčné doložka nie je súčasťou pracovnej zmluvy,
čo Zákonník práce jednoznačne sankcionuje jej neplatnosťou, v zmysle ust. § 83a ods. 8 ZP. Hoci je
pravdou, že pracovná zmluva zo dňa 19.9.2012 napr. v čl. 2, bod 3 obsahuje rôzne dojednania týkajúce
sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ako súd uvedené v „Prílohe A“, ale ich

porušenie sankcionuje inak, napr. nárokom na primerané zadosťučinenie, náhradu škody, bezdôvodné
obohatenie. a pod. Žiadne synalagmatické záväzky zmluva neobsahuje.

18/ Podľa platnej judikatúry: rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.04.2002, sp.
zn.: 21 Cdo 1276/2001: Dojednanie o tzv. konkurenčnej doložke je potrebné chápať ako vzájomný

(synalagmatický) záväzok, v rámci ktorého si bývalí účastníci pracovného pomeru poskytujú vzájomný
hospodársky prospech a sú v postavení vzájomných dlžníkov aj veriteľov. Záväzku zamestnanca,
využívať po skončení pracovného pomeru svoju odbornú kvalifikáciu iba v obmedzenom rozsahu, musí
zodpovedať iný záväzok zamestnávateľa, ktorý uvedené obmedzenie kompenzuje.

19/ Na vznik zmluvy podľa § 83a Zákonníka práce teda nepostačuje, ak by aj jedna strana
pracovnoprávneho vzťahu svoj záväzok prevzala, pretože právne následky predpokladané Zákonníkom
práce môžu vzniknúť až vtedy, ak obe strany svoje príslušné záväzky prevezmú, tieto záväzky (alebo
jednostranné právne úkony) sú adresné a obsahovo zhodné a naviac urobené v predpísanej a
kvalifikovanej forme, teda je nevyhnutný synalagmatický záväzok, ktorý predložená pracovná zmluva,

vrátane jej príloh, neobsahuje.

20/ Súd konštatuje, že zo žiadneho v konaní predloženého listinného dôkazu nemožno ustáliť, že by
sa žalovaný, ako zamestnávateľ, voči žalobcovi, ako zamestnancovi, zaviazal poskytnúť mu peňažnú
náhradu. Preto zmluva, tak, ako ju predpokladá ust. § 83a Zákonníka práce o obmedzení zárobkovej

činnosti po skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu nikdy nevznikla.

21/ Súd s ohľadom na vyššie uvedené, pre absenciu dohody v zmysle § 83aZP, od ktorej sa
peňažný nárok žalobcu odvíja, súd ďalšie dokazovanie vo veci z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti
nevykonával, pretože nárok čo do základu dôvodný nemal a preto ho v celom rozsahu zamietol.

22/ O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore
neúspešný náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (ust. § 364 C.s.p.).