Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208859
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116208859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: W. L., M..

XX.XX.XXXX, A. Q. C. XXX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o bezdôvodné obohatenie 443,45 EUR a o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p

r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 29.04.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 443,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 443,45 EUR odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd určil, že zmluvná
podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, z 19.08.2008, uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru - bod 13, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je

neprijateľná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným uzavrela dňa 19.08.2008 spotrebiteľskú
zmluvu vo výške 464,71 EUR za poplatok 443,47 EUR s tým, že celkovú čiastku vo výške 908,19 EUR sa
zaviazala zaplatiť v 12-tich splátkach po 75,68 EUR mesačne. Poplatok predmetného úveru predstavuje
95,57 % - tné navýšenie. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 908,16 EUR. Poplatok 443,47 EUR
je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie o uzavretie zmluvy, pričom žalovaný neposkytol žalobkyni
reálne plnenie za takýto poplatok. Tento poplatok nebol individuálne dojednaný a spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje
neprijateľnú podmienku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach spočíva v tom, že žalovaný si
nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe ani len svojim obsahom. Výška
tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše nie je ničím odôvodnené,
prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Zo žaloby taktiež vyplýva, že zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 a to, konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
výšku, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Z dôvodu absencie týchto náležitosti sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto si žalobkyňa uplatňuje rozdiel medzi jej platbami vo výške
908,16 EUR a výškou poskytnutého úveru 464,71 EUR, teda sumu 443,45 EUR. Žalobkyňa poukázala
aj na to, že skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od Združenia naochranu občana a spotrebiteľa dňa 04.03.2016, kedy bola informovaná o tom, že predmetná zmluva
nemá náležitosti predpísané zákonom..

2. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 01.06.2016 vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, a to jednak v objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa
03.03.2012, pričom žalobkyňa svoj návrh na súde uplatnila až dňa 29.04.2016. Taktiež poukázal na to,
že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že od žalovaného brala viacero úverov,
pričom prvýkrát to bolo tak, že reagovala na inzerát a následne už jej chodili nejaké ponuky písomne,
resp. bola oslovená telefonicky, a keďže v podstate vždy potrebovala nejaké peniaze, súhlasila s
podmienkami žalovaného, aj keď sa jej zdalo, že veľa preplatí, a keď sa pýtala, či by jej nemohli nejakým
spôsobomznížiťsplátky,takjejpovedali,žekeďbudepravidelnesplácať,takjejvrátianejakýúrok,avšak
onasimyslí,žejejnikdyničnevrátili.Niekedyvjanuáriroku2016sastretlasjednouznámou,ktorejmeno

nevedela uviesť a ktorá jej poradila, aby zavolala na ministerstvo spravodlivosti, čo aj urobila, a tam jej
poradili,abysaobrátilanazdruženieHOOS.Žalobkyňapotvrdila,žepokiaľ zospisuvyplýva,žeuzavrela
13 zmlúv, tak je to možné a ku všetkým týmto zmluvám si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Uviedla tiež, že úvery jej z banky nechceli dať, keďže málo zarobila, pričom pracovala ako
vedúca predajne Jednoty, následne išla na dôchodok a žalovanému predložila výmer o dôchodku a

potom už od nej nič nepýtali.

4. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 19.08.2008
zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 464,71 EUR,
ktorý sa zaviazala splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 75,68 EUR, teda celkovo mala zaplatiť sumu

908,19 EUR. Z prehľadu úhrad k uvedenej zmluve (čl. 9 spisu) vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celkovú
sumu908,16EUR.Zcitovanéhoprehľaduvyplýva,žežalobkyňauhrádzalažalovanémujednotlivéplatby
od 11.09.2008 do 03.03.2009, kedy bola uhradená posledná platba.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal

posúdením dôvodnosti tejto námietky. Z prehľadu splácania úveru, ktorý súdu predložila samotná
žalobkyňa, nepochybne vyplýva, že táto uhradila poslednú platbu dňa 03.03.2009 a žalobu v tejto veci
podala súdu dňa 29.04.2016, preto je nárok žalobkyne premlčaný, keďže už uplynula 3 ročná objektívna
premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu
zamietol.

7. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú
premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské
právo ako úmyselné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom
preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je

možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa
žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený.
Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za bezúročný a
bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z
hľadiska hospodárnosti konania sa, ako už bolo konštatované, prioritne zaoberal posúdením vznesenej

námietky premlčania a nezaoberal sa už z tohto dôvodu posúdením skutočnosti, či zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti, pričom podľa názoru súdu, pokiaľ by aj zmluva neobsahovala náležitosti
uvedené žalobkyňou, nemožno z toho vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v podstate
takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí muto riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade žalovaný z
poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania
úverov na finančnom trhu. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania

úmyslu žalovaného je na žalobkyni, ktorá v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesla dôkazné
bremeno (neprodukovala žiadne dôkazy).

8. Súd taktiež zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že úverová
zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená plnením, pričom podľa názoru súdu je možné

takýto nárok uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá, pretože v opačnom prípade vyslovenie
neprijateľnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd nevyhovel žalobe
o plnenie. Súd taktiež poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok zaviedol tzv. abstraktnú kontrolu v
spotrebiteľských veciach (§ 301-306 CSP), a to práve z dôvodu, aby sa predchádzalo podávaniu
obdobného typu žalôb, pričom rozhodovanie o abstraktnej kontrole má prispieť k zjednoteniu judikatúry
v spotrebiteľských veciach a prehľadnosti ochrany spotrebiteľov. Súd má taktiež za to, že pokiaľ došlo

k ukončeniu zmluvného vzťahu, tým zanikajú aj práva a povinnosti zmluvných strán, a teda nemôže
dochádzať k ich porušovaniu. Vzhľadom na uvedené preto súd zamietol aj žalobu v časti o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu trov
konania nepriznal (podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy konania nevznikli), keďže nárok uplatnený
žalobkyňou (žaloba podaná dňa 05.09.2016) posúdil z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa,týkajúcichsavecisamej,atosohľadomnaskutočnosť,žepraxsúdovpriposudzovanítotožných

nárokov nebola jednotná a žalobkyňa sa mohla v podstate aj dôvodne domnievať, že jej nárok môže byť
úspešný, avšak v súčasnosti už napr. rozhodol v obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako
najvyššia súdna autorita, sp. zn. 3Cdo/169/2017, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva spôsob posúdenia
a počiatku plynutia premlčacích lehôt.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).