Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209955
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117209955.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: J. E., Y..

XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, 080 01 Prešov, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor
Šafranko, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Beňo & partners
advokátka kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 958 01 Poprad, v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia 159,97 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 06.04.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 159,97 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania
od druhého dňa po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, a taktiež nahradiť trovy konania. V rámci
žaloby poukázal na to, že dňa 22.09.2010 požiadala žalovaného (podľa kontextu sa má na mysli aj
právny predchodca žalovaného) o poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške 700 EUR, avšak na základe

tejto žiadosti jej bola schválená pôžička vo výške 500 EUR. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Taktiež citovala
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a poukázala na to, že zmluva je absolútne neplatná. Uviedla,
že žalovaný jej poskytol úver vo výške 500 EUR a celkovo zaplatila sumu 659,97 EUR, preto rozdiel
vo výške 159,97 EUR predstavuje bezdôvodné obohatenie. Zo žaloby vyplýva, že o skutočnosti, že sa
žalovaný na úkor bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa

HOOS v mesiaci november roku 2015. Taktiež poukázala na to, že ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v
zmluve vo výške 65,08 % považuje za absolútne neplatnú z dôvodu v rozporu s dobrými mravmi, keďže
v septembri roku 2010, kedy bola zmluva uzavretá, boli priemerné úrokové sadzby poskytnutých úverov
pre obdobný typ úveru vo výške 11,04 % ročne. Zároveň poukázala aj na to, že úver je bezúročný a
bez poplatkov, keďže neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, ako aj výšku,
počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 09.06.2017 poukázal na to, že zmluva riadne
vznikla. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže uplynula objektívna trojročná
premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že začiatkom roku 2014, keď navštívila
Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, sa dozvedela o tom, že si môže uplatniť nárok, ktorý je

predmetom tohto konania. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v súvislosti s rozporom uvedeným
v samotnej žalobe, kde je uvedené, že sa o tejto skutočnosti dozvedela od združenia HOOS v novembri
roku 2015, žalobkyňa uviedla, že začiatkom roku 2014 sa dozvedela o tom, že existuje združenie HOOS
a niekedy v priebehu rokov 2014 - 2015 nosila papiere do HOOS-u, ale kedy konkrétne sa dozvedela o
tom, že z titulu tohto úveru má zaplatiť iba istinu a zostatok je bezdôvodné obohatenie, uviesť nevedela.

4.Zprehľaduúhradúveruvyplýva,žežalobkyňavobdobíod20.10.2010do21.03.2012uhradilacelkovú
sumu 659,97 EUR.

5.Podľa§44ods.1OZzmluvajeuzavretáokamihom,keďprijatienávrhunauzavretiezmluvynadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

6. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

7. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa s poukazom na zásadu hospodárnosti
prioritne zaoberal posúdením tejto námietky, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody, z ktorých by mal
odvodiť aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty na prejednávanú vec a aplikoval trojročnú

premlčaciu lehotu, pričom keďže posledná platba bola žalobkyňou uhradená dňa 21.03.2012 a žaloba
v tejto veci bola súdu doručená až dňa 06.04.2016, uplynula už trojročná premlčacia doba, preto súd
žalobu zamietol.

8. Pokiaľ žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že priemerná úroková sadzba pri danom type

úveru predstavuje 11,04 % a v zmluve je uvedené, že ročná úroková sadzba predstavuje 65,08 %,
súd poukazuje na to, že údaj uvedený v zmluve nie je správny, keďže zo zmluvy nepochybne vyplýva,
že žalobkyni bol poskytnutý úver 500 EUR, ktorý sa zaviazala splácať v 12 splátkach po 54,10 EUR,
čo predstavuje celkovú sumu 649,20 EUR, teda je nepochybné, že úver preplatila o 149,20 EUR, čo
predstavuje úrok vo výške 29,84 % ročne, teda nie 65,08 % ročne. Úroková sadzba, v tejto správnej

výške, podľa názoru súdu, nemôže automaticky zakladať dôvod pre aplikáciu desaťročnej objektívnej
premlčacej lehoty, pričom súd z vykonaného dokazovania nezistil, aby mal žalovaný akýkoľvek priamy
či nepriamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť.

9. V súvislosti so subjektívnou premlčacou lehotou súd poukazuje na to, že aj keď zo samotného textu

žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela
v novembri v roku 2015, čo korešponduje s potvrdením Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS
zo dňa 04.12.2015, túto skutočnosť v rámci výsluchu pred súdom žalobkyňa nepotvrdila. Na otázku
súdu najprv uviedla, že sa o tejto skutočnosti dozvedela niekedy začiatkom roku 2014, ale neskôr na
základe otázky právneho zástupcu žalovaného už svoju odpoveď korigovala s tým, že začiatkom roku

2014 sa iba dozvedela o tom, že existuje združenie HOOS a papiere tam nosila niekedy v priebehu
rokov 2014, 2015, pričom bližšie časové obdobie nevedela špecifikovať, ani na základe opakovaných
otázok zo strany súdu, pričom podľa názoru súdu nemožno za danej situácie iba nekriticky vychádzať
z potvrdenia združenia HOOS, keďže takýto počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty skutočne
možno prispôsobiť takým spôsobom, aby nárok nebol premlčaný, a keďže žalobkyňa prvotne uviedla, že

sa o tejto skutočnosti dozvedela začiatkom roku 2014 uplynula už aj dvojročná subjektívna premlčacia
lehota, ktorá by uplynula aj vtedy, keby súd vychádzal z toho, žalobkyňa nosila papiere do HOOS-u
v roku 2014, resp. do 06.04.2015. Teda aj pri teoretickej aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej
lehoty by už uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota.10. Z hľadiska absencie obligatórnych náležitosti zmluvy tak, ako to vyplýva zo žaloby súd poukazuje
na to, že aj keď sú údaje uvedené v zmluve, ktorá bola predložená samotnou žalobkyňou nedostatočne

čitateľné, mal súd za to, že zmluva v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) obsahuje
termín konečnej splatnosti, a to 20.09.2011. Pokiaľ žalobkyňa namietala neuvedenie rozpisu splátok,
tak súd poukazuje na to, že z hľadiska eurokonformného výkladu postačuje uvedenie frekvencie
splátok, o čom svedčí aj súčasná novelizovaná úprava tohto ustanovenia. Čo sa týka neuvedenia
adresy predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, tak táto náležitosť sa logicky

vyžaduje pri zmluvách kúpy tovaru na splátky, čo ale nie je tento prípad. Tieto skutočnosti teda, podľa
názoru súdu, nemajú za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový.

11. Za adekvátny dôvod súd považuje skutočnosť, že žalobkyňa skutočne žiadala o poskytnutie úveru vo
výške 700 EUR a bol jej poskytnutý úver iba vo výške 500 EUR, teda v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa jednalo o nový návrh, ktorý následne už žalovaná neakceptovala, preto zmluva nevnikla

a strany sporu si majú vrátiť to, čo si vzájomne plnili.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).