Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316208467
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316208467.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: AGROVAŽAN s.r.o., so sídlom Štúrovo, Športová 29, IČO: 31
424 384, v konaní právne zastúpeného: ADVOKA s.r.o., so sídlom Komárnická 36, Bratislava, proti
žalovanému:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSR,sosídlomBratislava,Župnénámestie
13, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1000 eur ako nemajetkovú ujmu do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,44 %.
IV. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.5.2016 domáhal zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 15.500 € proti žalovanej, ktorá suma má predstavovať ujmu za nesprávny úradný
postup Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/26/2005 (1500 € za každý rok

konania) majúc za to, že všeobecný súd bol pri vedení procesu a celkovo pri organizovaní svojej
práce nekoncepčný, procesne neefektívny a pracoval so značnými hluchými dobami, čo viedlo k
ústavne neakceptovateľnej dĺžke konania, ergo nesprávnemu úradnému postupu justície. V prvom
stupni bolo rozhodnuté až v apríli 2015. Ani po toľkých rokoch nie je vytvorený stav právnej istoty.
Žalobca, malá mliečna firma, musí po dlhé roky venovať problému nemalú energiu, ako ja platiť za
právne služby pri ochrane svojich legitímnych záujmov, čo neprimerane žalobcu zaťažuje. Okresný

súd nepôsobil zmierlivo, nezabezpečoval efektívnu ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov,
nevychovával ich k zachovaniu zákonov, k čestnému plneniu povinností a k úcte práv iných osôb.
Slová žalobcu dokumentuje nález Ústavného súdu SR I. ÚS 764/2014 zo dňa 4.3.2015. Žalobca dáva
do pozornosti výrazný a ťažko reparovateľný moment dlhoročného stresu, depresie, pocitu frustrácie,
ako aj stratu dôvery, že obchodná kauza bude pred súdom dovedená k spravodlivému koncu. Ide o
morálnu škodu. Žalobca upadol do sekundárnej insolvencie, musel ukončiť podnikateľskú činnosť a
doposiaľ nemôže disponovať finančnou čiastkou vrátane úroku za dodaný produkt, ktorá jej nebola

dlžníkom vyplatená za dodanie surového kravského mlieka. Žalobca je síce právnickou osobou, ale s
jediným spoločníkom, ktorý je zároveň jej konateľom. Poukazuje na to, že pri danom type žaloby je
potrebné vychádzať zo sentencie ESĽP, že sa „vychádza zo silnej ale vyvrátiteľnej domnienky (strong
but reputable presumption), že neprimeraná dĺžka súdneho konania znamená pre sťažovateľa morálnu
ujmu a žiadne dôkazy v tomto ohľade v zásade nevyžaduje“. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na
náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku firmy RAFEX na náhradu škody vo

výške 394,47 €.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.9.2016 uviedla, že nemá za preukázané
kumulatívne splnenie podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Poskytnuté primerané finančnézadosťučinenie, z dôvodu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, rozhodnutím Ústavného súdu
SR dostatočným spôsobom muselo prípadnú ujmu reparovať, a preto žalovaná nevidí racionálny dôvod
na ďalšiu náhradu prípadnej nemajetkovej ujmy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že

konštatovanie porušenia práva a iné formy odškodnenia nie sú postačujúce a že je potrebné pristúpiť
k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi ako právnickej osobe nemohla vzniknúť ujma
odôvodnená stresom, nepokojom a napätím. Je nesporné, že žalobca je stále fungujúcou obchodnou
spoločnosťou, a teda jej taktiež nemohla vzniknúť prípadná ujma v súvislosti s ukončením podnikania.
Žalovaná zároveň výslovne popiera, že by pre dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo

určujúce, či ďalšie osoby boli alebo neboli v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči žalobcovi. Aj
za predpokladu, že by v označenom konaní o neúčinnosť právneho úkonu bol žalobca úspešný, nie
je možné jednoznačne konštatovať, kedy a či vôbec by bola pohľadávka dlžníkom uhradená a aký
význam by mala táto skutočnosť pre tvrdenú insolvenciu žalobcu a v súvislosti s tým aj pre tvrdenú
nemajetkovú ujmu. Možno preto dôvodne tvrdiť, že vznik nemajetkovej ujmy, ako aj príčinnú súvislosť
medzi takouto ujmou a nesprávnym úradným postupom, žalobca v konaní nepreukázal. Nedôvodnosť

nároku je daná aj v súvislosti s nárokom na náhradu nákladov na predbežné prerokovanie nároku, ktoré
vznikli inej spoločnosti. Žalovaná preto považuje podanú žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, avšak
z dôvodu opatrnosti žiada, aby súd v prípade úspechu žalobcu určil v rozsudku na plnenie 30-dňovú
paričnú lehotu. Uvedené žalovaná odôvodňuje administratívno-časovou náročnosťou vykonania úhrady
danou potrebou vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia, schvaľovacím procesom úhrady u žalovanej za

účelom vykonania finančnej kontroly a časovým obdobím potrebným na samotnú realizáciu úhrady, ako
aj výškou uplatnenej sumy.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci samej, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Návrhom spísaným dňa 10.1.2005 podaným na Okresnom súde Levice sa žalobca ako jeden

z 12 navrhovateľov domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu proti odporcovi, spoločnosti Levické
mliekarne a.s. Konanie bolo vedené pod sp.zn., okresný súd vo veci rozhodol dňa 13.4.2015. Žalobca
ako sťažovateľ v 1. rade doručil Ústavnému súdu SR dňa 29.9.2014 sťažnosť pre porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu
Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/26/2005, pričom každý zo sťažovateľov žiadal priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške 17000 €. Po prerokovaní sťažnosti vydal ústavný súd dňa 4.3.2015
nález pod č.k. I. ÚS 764/2014-42, v ktorom konštatoval, že základné právo obchodnej spoločnosti
AGROVAŽAN s.r.o. a obchodnej spoločnosti RAFEX s.r.o. „v likvidácii“ na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp.zn. 16Cb/26/2005
porušenébolo;OkresnémusúduLeviceprikázalkonaťbezzbytočnýchprieťahov;obchodnejspoločnosti

AGROVAŽANs.r.o.priznalfinančnézadosťučinenievsume1000€,rovnakotaksťažovateľoviv2.radea
vozvyšnejčastisťažnostinevyhovel.VodôvodnenínálezuÚSSRkonštatoval,žeposkutkovejaprávnej
stránke sa predmet posudzovaného konania javí zložitým v súvislosti s počtom navrhovateľov (12) a
opakovanými návrhmi na pripustenie zmeny účastníkov na strane navrhovateľov z dôvodu postupovania
práv medzi nimi, ako aj v súvislosti so zmenou pôvodného navrhovateľmi navrhovaného petitu návrhu.

Ústavný súd zistil okolnosti, ktorými sťažovatelia čiastočne prispeli k predĺženiu namietaného konania,
keď opakovane robili procesné návrhy, ktoré si vyžadovali vydávanie procesných rozhodnutí, proti
ktorým boli následne podávané odvolania, resp. dovolania. Pri hodnotení postupu sťažovateľov bral
ústavný súd do úvahy to, že ako účastníci konania mali nesporne právo na procesné úkony, ktoré
urobili, avšak ak v dôsledku uplatnenia ich procesných práv došlo k predĺženiu konania, zodpovednosť

za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo
veci. Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia. V ďalšom
ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom postupom okresného súdu
v predmetnej veci. Ústavný súd po posúdení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že aj keď
z jednotlivo vyhodnotených období posudzovaného konania vedeného okresným súdom v konaní pod

sp.zn. 16Cb/26/2005 ustálil nekoncentrovaný postup okresného súdu len v období od 27.1.2006 do
29.1.2010, aj to len čiastočne, samotná dĺžka posudzovaného konania v trvaní desiatich rokov bez
právoplatného skončenia veci odôvodňuje záver o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
5. V namietanom základnom konaní nadobudol rozsudok zo dňa 13.4.2015 pod č.k.
16Cb/26/2005-1595 právoplatnosť dňa 12.9.2016 po jeho potvrdení odvolacím súdom. Žalobca podal

dňa 21.10.2016 proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol dňa
24.8.2017 pod sp. zn. 3Obdo/19/2017 tak, že dovolanie odmietol.
6. Listom zo dňa 2.10.2015 predložil žalobca Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné
prerokovanie podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok žalobcu na náhradu škody. Žalobca si podanímuplatňoval obnos vo výške 15500 € tvrdiac, že existuje priama, bezprostredná a neodškriepiteľná
príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou (nezákonnou, pasívnou činnosťou Okresného súdu Levice)
a vznikom ujmy na strane žalobcu. Na uvedené uplatnenie nároku odpovedalo MS SR oznámením o

výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 12.4.2016 tak, že žiadosti žalobcu
nebolovyhovené,nakoľkonebolopreukázanésúčasnésplneniezákonnýchpredpokladovvznikunároku
na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe trváme v celom rozsahu.
V tomto spore sa domáhajú náhrady škody, ktorá vznikla za nesprávny úradný postup a to konkrétne

prieťahmi v konaní „ v základnom spore“ 16Cb/26/2005. Svoj nárok odvodzujú z Ústavy SR, Listiny
základných práva a slobôd ako aj z Dohovoru. Zdôraznil, že zákon č. 514/2003 Z.z. iba upravuje
spôsob odškodňovania, ale samotné odškodňovanie tu nekončí. To znamená, že nemôže byť slovenský
zákon prísnejší, ako vyššie spomenuté tri pramene práva. Žalobca, spoločnosť AGROVAŽAN, s.r.o. sa
domáhal v apríli 2005 žalobou voči spoločnosti Levické mliekarne a.s. a v tomto konaní bolo rozhodnuté
až v roku 2015 z pozície OS Levice a v roku 2016 z pozície Krajského súdu v Nitre. V tomto období

bolo konanie poznačené masívnymi prieťahmi, ktoré konštatoval Ústavný súd vo svojom náleze I.
ÚS 764/2014 zo dňa 04.03.2015. Z pohľadu žalobcu skôr symbolicky bola priznaná náhrada 1000 €.
Upozornil, že táto kompenzácia zo strany ústavného súdu nemôže byť zamieňaná s nárokom žalobcu v
tomto konaní. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie a to listom zo dňa 02.10.2015,
na čo dostal klasickú paušalizovanú negativistickú odpoveď bez toho, že by sa nejaká negociácia udiala.

Pre úspešnosť žalobcu v tomto spore musia byť splnené tri podmienky:
Po A) nesprávny úradný postup, ten je konštatovaný nálezom ÚS SR.
Po B) vznik škody, z troch zložiek škody teda skutočná škoda, ušlý zisk a nemajetková ujma, ktorú si v
tomto konaní uplatňujú a keďže poznajú argumentáciu žalovaného, tak sa opierajú o judikatúru NS ČR
sp.zn. 30 Cdo/958/2009 a ďalšiu spomínanú v našich stanoviskách, ktorá jasne hovorí, že existencia

nemajetkovej ujmy sa v prípade neprimeranej dĺžky súdneho procesu prezumuje. Dodal, že žalovaný
má priestor tvrdiť a dokazovať, prečo práve v tomto konkrétnom konaní by takáto ujma vzniknúť nemala.
Myšlienkovo sa tu opiera o rozhodnutie ESĽP v prípade R. R. proti Taliansku, ktorý jasne povedal,
že existuje silná, ale vyvrátiteľná domnienka, že neprimeraná dĺžka súdneho konania znamená pre
účastníka ujmu a žiadne dôkazy sa v tomto smere nevyžadujú.

Po C kauzálny nexus je v tejto veci jasný skutkovo ako aj právne, pretože nebyť neprimeranej dĺžky
konania, tak by žalobca resp. majiteľ a konateľ P. L.. X. nemohol prežívať stres, pocity úzkosti, ktoré
takýto dlhoročný súdny spor nepochybne vyvolal. Právne tu sa opiera o rozhodnutie NS SR sp.zn.
6Cdo/193/2011 z 25.04.2012, ktorý hovorí, že príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom
nemajetkovej ujmy je zrejmá zo samotnej povahy prieťahov, preto nepotrebuje bližšie objasňovanie. K

samotnej výške nemajetkovej ujmy 15 500 € dodal, že je jasné, že táto suma sa nedá presne vypočítať,
je zbytočne ustanovovať znalca k tejto otázke a rešpektuje autoritu súdu v tom, že súd môže túto
sumu podľa vlastnej úvahy a okolnosti daného prípadu upraviť. Upozornil ale, že myšlienkový záver,
ktorý by chcel povedať, že dôvod, že suma sa nedá presne ustáliť má za následok neúspech žalobcu
je nesprávny. Žiada preto, aby z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov

konania.

8. Konateľ (a zároveň jediný spoločník) žalobcu vypovedal, že jeho najväčším handicapom je, že
má „sro-čku“, ktorá bola založená ako rodinná, v súčasnosti nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť.
V súdnom konaní, v ktorom boli spôsobené prieťahy bola jeho škoda vyčíslená na sumu okolo 350000

Sk, ako laik si myslel, že predmetný súdny spor bude za pol roka ukončený, avšak trvá už takmer 15
rokov. Musel svoju podnikateľskú činnosť ukončiť, pretože Levické mliekarne mu nezaplatili za dodávku
surového kravského mlieka sumu 10-12 tis. €. Pre niekoho to môže byť zanedbateľná čiastka, pre jeho
rodinu to bola značná suma. Má exekúcie na majetok a peniaze, ktoré si v tomto konaní uplatňuje,
nechce preto, aby si kúpil auto alebo niečo podobné, ale potrebuje ich na pokračovanie vo svojom

podnikaní. Tým, že má exekúcie, spoločnosť nemôže zrušiť, činnosť nevykonáva, avšak musel predať
všetky stroje a zariadenie. Súd prehral a majiteľovi Levických mliekarní nevadí, že doniesol do krachu
niekoľkých podnikateľov. Za škodu považuje to, že utrpel aj ujmu na zdraví, ktorú neviem ako má vyčísliť,
keďže jeho zdravotný stav sa zhoršil a pre rodinu to bola veľká rana.

9. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

13. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

16. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17. Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže
byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa

osobitného predpisu.

18. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.19. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

21. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nahradenia nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v
dôsledku nesprávneho úradného postupu a prieťahov spôsobených Okresným súdom Levice v konaní
vedenom pod sp. zn. 16Cb/26/2005. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z nálezu Ústavného súdu
SR zo dňa 4.3.2015 pod č.k. I. ÚS 764/2014-42, v ktorom okrem iného konštatoval, že základné právo
obchodnej spoločnosti AGROVAŽAN s.r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom

Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp.zn. 16Cb/26/2005 porušené bolo; Okresnému súdu
Levice prikázal konať bez zbytočných prieťahov; obchodnej spoločnosti AGROVAŽAN s.r.o. priznal
finančné zadosťučinenie v sume 1000 €. Ústavný súd po posúdení všetkých okolností danej veci dospel
k záveru, že aj keď z jednotlivo vyhodnotených období posudzovaného konania vedeného okresným
súdom v konaní pod sp.zn. 16Cb/26/2005 ustálil nekoncentrovaný postup okresného súdu len v období

od 27.1.2006 do 29.1.2010, aj to len čiastočne, samotná dĺžka posudzovaného konania v trvaní desiatich
rokov bez právoplatného skončenia veci odôvodňuje záver o porušení základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy. Navyše ústavný súd zistil okolnosti, ktorými samotný sťažovatelia čiastočne prispeli k
predĺženiu namietaného konania, a ak v dôsledku uplatnenia ich procesných práv došlo k predĺženiu
konania, zodpovednosť za tento stav nemožno pripísať štátnemu orgánu konajúcemu vo veci. Uvedené

okolnosti ústavný súd zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia. Žalobca poukazoval na
výrazný a ťažko reparovateľný moment dlhoročného stresu, depresie, pocitu frustrácie, pocit neistoty,
ako aj stratu dôvery, že obchodná kauza bude pred súdom dovedená k spravodlivému koncu. Žalobca
je síce právnickou osobou, avšak opísané psychické stavy sú u právnických osôb personifikované jej
majiteľom resp. aj štatutárom, tým viac, ak ide „jednoosobovú“ obchodnú spoločnosť, kde je konateľ

zároveň jej jediným majiteľom. Preto bol žalobca na podanie tohto typu žaloby oprávnený.
22. Je nepochybné, že prieťahy v konaní znamenajú samé osebe pre poškodeného určitú imateriálnu
ujmu, ktorá nemusí byť navonok vnímateľná. Dôsledkom každého porušenia základného práva
garantovaného Ústavou SR je určitá ujma. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, súd v súlade s
judikatúrou ESĽP predpokladá, že tu vždy existuje silná, hoci vyvrátiteľná domnienka, že dlhotrvajúce

konania budú mať za následok priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozhodnutie č.
64890/01 vo veci R. proti Talianskej republike zo dňa 29.3.2006). Avšak v prejednávanej veci prieťahy v
konaní nemožno pripísať výlučne Okresnému súdu Levice, ako to žalobca v žalobe uvádzal. Napokon
i ÚS SR ustálil nekoncentrovaný postup okresného súdu len v období od 27.1.2006 do 29.1.2010, aj
to len čiastočne. Akokoľvek, samotná dĺžka posudzovaného konania do jeho právoplatného skončenia

(12.9.2016) v trvaní vyše 11 rokov, odôvodňuje záver o porušení práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
23. Zákon č. 514/2003 Z.z. priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného
splnenia za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné vzniknutú
ujmu uspokojiť inak. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Zákon pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy výslovne, demonštratívnym spôsobom, stanovuje kritériá,
ktoré je potrebné vždy posúdiť s prihliadnutím na skutkové okolnosti každého prípadu. Hoci v dôsledku

neprimerane dlhotrvajúceho konania možno ujmu spočívajúcu v neistote poškodeného ohľadne
výsledku konania predpokladať, je predmetom ďalšieho dokazovania posúdenie, či ide o ujmu nepatrnú
alebo značnú, kedy je práve na poškodenom, aby svoje tvrdenia ohľadne existencie takých relevantných
skutočností, ktoré výrazne ovplyvnili jeho situáciu v konaní hodnoverne preukázal. Napokon i ÚS SR
vo svojom rozhodnutí č.k. IV. ÚS 1/2012-38 o dňa 12.2.2012 vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri

uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že
dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej
ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, stíha výlučne poškodeného. Žalobcovi bola v konaní o jeho
sťažnosti na ÚS SR poskytnutá okrem nepeňažnej satisfakcie i satisfakcia peňažná. A i keď nárok napriznanie finančného zadosťučinenia ústavným súdom nemožno stotožňovať s nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nárok priznaný ústavným súdom nepochybne plní aj
funkciu primeranej finančnej satisfakcie. Žalobca v konaní nepreukázal, ani nenavrhol dôkazy, ktorými

by preukázal, že ujma utrpená dlhotrvajúcim konaním je tak závažná a značná, že by odôvodňovala
priznanie náhrady v ním požadovanej výške. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal čiastku
1000 €, ktorú spolu s finančným zadosťučinením priznaným ústavným súdom považuje za primeranú.
Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, rovnako tak v časti nároku na náhradu nákladov
spojených s predbežným prerokovaním nároku, výšku ktorých žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil

ani nepreukázal. Záverom súd poznamenáva, že peňažnou satisfakciou nemožno nahrádzať finančné
prostriedky, ktoré žalobcovi nezaplatili odberatelia jeho produktu.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
29. Nakoľko mal žalobca v konaní úspech vo výške 6,29 % (priznaná suma 1000 €) a neúspech vo
výške 93,71 % (v zamietajúcej časti 14500 € + 394,47 €), bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,44 %, pričom o konkrétnej výše trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť
podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.