Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413204787
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6413204787.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: P.. A. A.,

H..XX.XX.XXXX,C.S.F.XXXX/XX,XXXXXS.,vkonaníprávnezast.JUDr.DušanDivko,advokát,spol.
s r.o., so sídlom Šoltésovej 346346/1, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: Liečebné termálne
kúpele a.s., IČO: 31 642 721, so sídlom Sklené Teplice 200, 966 03 Sklené Teplice, o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
3.646,54 € od 10.04.2013 do zaplatenia a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu v časti príslušenstva súd z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 84 %.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Súd z a s t a v u j ekonanie v časti rozdielu uplatneného príslušenstva medzi uplatneným úrokom

z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 3.972,04 € od 05.04.2013 do zaplatenia a uplatneným
úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 3.646,54 € od 09.04.2013 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 11. 4 2013, doručenou súdu dňa 11. 4. 2013 domáhala náhrady
škody za úraz vo výške 3972,04 € spolu s 5,75 % úrokom z omeškania od 5. 4. 2013 do zaplatenia. V

prípade úspechu žiadala nahradiť trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 6C/65/2013-130 zo dňa 19.10.2016 tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3646,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 3646,54 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne
zamietol, a zároveň jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %.

3. Proti zamietajúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná,
ktorá žiadala, aby odvolací súd žalobu zamietol alebo aby vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobkyni žalovanú istinu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
pretože rozhodnutie bolo v tejto časti vecne správne. V tej časti rozsudku, v ktorom okresný súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 3.646,54 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, odvolací súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil stranám uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
5. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:
5.1. Tým, že vo výroku rozsudku nebolo uvedené od kedy sa dostala žalovaná do omeškania, nebolo
možné ani vyčísliť úrok omeškania z prisúdenej istiny a okresný súd zaťažil rozhodnutie takou vadou,
ktorá robí rozhodnutie v tejto časti neurčitým a nepreskúmateľným.

5.2. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania od 05. 04. 2013. Na základe uvedených skutočností
odvolací súd konštatoval, že úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie
na preukázanie, od ktorého dňa sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou peňažného plnenia,
resp. peňažných plnení priznaných titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenú a náhrady
nákladov. Zistený začiatok omeškania uvedie súd vo výroku rozhodnutia.

5.3. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd čiastočne zrušil rozhodnutie vo veci samej, zrušil aj súvisiaci
výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Krajský súd konštatoval, že v novom rozhodnutí súd prvej
inštancie znovu rozhodne o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
6.Podľa§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuakbolorozhodnutiezrušenéaakbolavecvrátenána
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

7. Súd doplnil dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a to, písomnej výzvy zo dňa
26.3.2013, ktorá bola adresovaná žalovanej strane a bola jej doručená dňa 2.4.2013, čo preukazuje
predložená fotokópia doručenky. Obsahom výzvy bolo, aby žalovaná z dôvodu skutkových tvrdení, ktoré

boli obsahom podanej žaloby v tejto veci, zaplatila žalobkyni sumu 3972,04 eur v lehote do 7 dní od
doručenia výzvy. Taktiež súd vykonal dokazovanie aj mailovou komunikáciou medzi stranami, ktorú na
pojednávaní dňa 8.8.2018 predložila žalovaná. Obsahom mailu odoslaného do Františka Farkaša (pozn.
súdu: v tom čase právneho zástupcu žalovanej) advokátskej kancelárii JUDr. Dušana Divka (pozn. súdu:
právneho zástupcu žalobkyne) bolo, že žalovaná reaguje na výzvu z 26.3.2013 vo veci odškodnenia

žalobkyne, avšak jej nárok považuje za nedôvodný.

8.Žalovanánapojednávanídňa8.8.2018uviedla,ženárokžalobkynepredpodanímžalobyneuznávalia
teda nesúhlasila s tvrdením, že sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením sumy, ktorú žalobkyňa
žalovala.

9. Na zistený skutkový stav súd aplikoval tieto právne predpisy:

9.1. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Po vykonanom dokazovaní týmito listinami mal súd za preukázané, že žalovaná sa so zaplatením
peňažnej sumy titulom náhrady škody bola preukázateľne v omeškaní a to po uplynutí 7 dňovej lehoty nazaplatenie. Keďže výzvu na zaplatenie prevzala žalovaná podľa predloženej fotokópie doručenky dňa
2.4.2013, lehota na zaplatenie jej uplynula dňa 9.4.2013. Od nasledujúceho dňa bola teda v omeškaní
so zaplatením dlžnej sumy žalobkyni, teda od 10.4.2013. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania

od tohto dňa a to vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy, t.j. 3646,54 eur. Výška úroku z omeškania
bola určená podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. zákonov platnej v čase vzniku
nároku žalobkyne na náhradu škody (výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, ktorá predstavovala výšku 0,75 % ročne) v zmysle žalobného petitu. Pretože žalobkyňa

si v písomnom podaní zo dňa 6.8.2018 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila úrok z omeškania
z prisúdenej sumy 3646,54 eur od 9. 4. 2013 do zaplatenia, v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov
súd žalobu žalobkyne zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol opätovne, keďže aj tento výrok bod odvolacím súdom zrušený. Súd
aplikoval § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v konaní úspech v
rozsahu 92 % (súd jej priznal sumu 3646,54 € z uplatnenej sumy 3972,04 €, pričom späťvzatie ktoré
nezavinila žalovaná bolo v sume 275,50 €) a neúspech 8 %, preto jej súd ich náhradu priznal pomerom
úspechu v rozsahu 84 %.

12. V odvolacom konaní bola vo veci samej úspešná žalobkyňa (krajský súd vo veci samej rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil), pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené len v časti
príslušenstva z dôvodu pochybenia súdu. Súd preto priznal aj náhradu trov odvolacieho konania
žalobkyni podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Pretože žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala priznania úroku z omeškania vo výške 5,75 %
ročne od 5.4.2013 zo žalovanej sumy a písomným podaním zo dňa 6.8.2018 žiadala priznať úrok z
omeškania vo výške 5,75 % ročne z prisúdenej sumy od 9.4.2013 do zaplatenia, súd toto podanie podľa
obsahu posúdil ako čiastočnej späťvzatie žaloby v časti príslušenstva a podľa § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.