Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115215881
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115215881.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: STAVBA A INŽINIERING, s.r.o., so
sídlom Štúrova 412, 952 01 Vráble, IČO: 36 557 277, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík,
s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, proti žalovanému: Kaška 973, so sídlom Sídl. Kaška
973/5, 952 01 Vráble, IČO: 42 122 414, zastúpený: JUDr. Milan Kukučka, so sídlom Farská 34, 949
01 Nitra, o zaplatenie sumy 34.130,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/179/2015-229 zo dňa 22. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/179/2015-229 zo dňa 22. novembra 2018 p

o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 34.130,62 eura do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 20. 05. 2015
sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 34.130,62 eura.
Právny zástupca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 05. 04. 2012 došlo medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 2012001, predmetom
ktorej bola kompletná realizácia stavebných prác „obnova bytového domu Kaška Vráble“. Platobné
podmienkybolidohodnutévzmluve.Úhradacenyzadielosamalavykonaťnazáklademesačnýchfaktúr
splatných do 30 dní od písomného prevzatia vykonaných prác a doručenia faktúry objednávateľovi. V čl.
VII. bod 2 zmluvy bola pre prípad omeškania s úhradou faktúr dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,25

% z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 2012071,
ktorá bola splatná dňa 13. 10. 2012 a znela na sumu 26.927,51 eura. Žalovaný v lehote splatnosti
a ani po jej uplynutí faktúru nezaplatil. Dňa 27. 01. 2014 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu
dohody o urovnaní, predmetom ktorej bol nárok žalobcu vyplývajúci z uvedenej faktúry. Žalovaný sa
zaviazal uhradiť faktúru v plnej výške v lehote 30 dní odo dňa splnenia záväzku žalobcu, ktorý spočíval
v povinnosti žalobcu zložiť do úschovy advokáta Mgr. Gabriela Orlíka peňažnú sumu vo výške 5.000
eur v lehote 3 dní od podpisu zmluvy. Žalobca si svoju povinnosť splnil dňa 28. 01. 2014. Žalovaný bol

povinný faktúru uhradiť do 30 dní od splnenia záväzku žalobcom, žalovaný však svoju povinnosť splnil
až dňa 04. 03. 2014. Z dohody o urovnaní vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak
žalovaný nesplní svoj záväzok v zmysle tejto dohody podľa čl. VII. bod 2 zmluvy o dielo, na základe
ktorej si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutuvo výške 0,25 % denne zo sumy 26.927,51 eura od 14. 10. 2012 do 04. 03. 2014, čo predstavuje sumu
34.130,62 eura.
3. Okresný súd Nitra vydal vo veci platobný rozkaz dňa 12. 10. 2015, č. k. 23Cb/179/2015-28, proti

ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením a tým došlo podľa § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu
platobného rozkazu v plnom rozsahu.
Právny zástupca žalovaného v podanom odpore uviedol, že žalobu považuje za podanú v rozpore s
dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Strany medzi sebou uzatvorili v priebehu
mesiaca apríl 2012 zmluvu o dielo. Žalobca vykonával pre žalovaného dielo. V priebehu realizácie

prác nastali problémy s rozsahom a kvalitou poskytovaného plnenia. Postup prác nebol plynulý,
kvalita nezodpovedala očakávanému výsledku. Stavebný dozor žalovaného potvrdil negatívne zistenia
a žalobcovi vytkol závažné nedostatky. Na základe týchto okolností došlo k zmene termínu vykonania
diela. Žalovaný nepovažoval dielo za riadne vykonané, žalobca však aj napriek tomu vystavil konečnú
faktúru na sumu 26.927,51 eura. Žalovaný ju vrátil žalobcovi ako neoprávnenú. V priebehu roka 2013
sa uskutočnilo viacero stretnutí za účelom vyriešenia sporu. Financovanie tohto projektu mal žalovaný

zabezpečené prostredníctvom zmluvy o úvere č. 403/60/2012/VPZ zo dňa 10. 04. 2012, kedy bol zo
strany veriteľa, Štátny fond rozvoja bývania (ďalej ŠFRB) poskytnutý účelový úver z vládneho programu
zatepľovania. ŠFRB za splnenia podmienok úverovej zmluvy zabezpečoval preplatenie faktúr žalobcu.
Žalovaný dňa 27. 01. 2014 podpísal dohodu o urovnaní. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu
žiadnej právnej povinnosti, nedostali sa do omeškania s plnením v zmysle čl. II. bod 2 dohody o urovnaní.

Podľa dohody o urovnaní sa za omeškanie účastníka nepovažuje skutočnosť, ak nemožnosť splnenia
záväzkubudepreukázateľnespočívaťvdôvodochvýlučnenastranefinancujúcehosubjektualeboiného
orgánu štátnej správy. Žalovaný nemal priamu možnosť ovplyvniť proces preplatenia faktúry ŠFRB. K
vybaveniu veci a preplateniu faktúry došlo dňa 04. 03. 2014, žalovaný nebol v omeškaní z vlastnej
vôle. Proces vybavovania agendy na ŠFRB prešiel koncom roka 2013 zmenami, bol zrušený pôvodný

zákon a dňom 01. 01. 2014 bol nahradený zákonom č. 150/2013, čoho dôsledkom bolo, že zamestnanci
ŠFRB a ani mestského úradu nevedeli zaujať jasné stanovisko akým spôsobom budú dobiehať staré
zmluvy. Žalovaný si všetky záväzky splnil, odovzdal potrebné doklady na Mestský úrad v Nitre tak, aby
mohlo dôjsť k preplateniu faktúry v čo najkratšom čase. Pracovníčka ŠFRB si dňa 10.02.2014 vyžiadala
ako posledný podklad k preplateniu dohodu o urovnaní, ktorá je bola obratom zaslaná e-mailom. Dňa

28.02.2014 bolo právnemu zástupcovi žalovaného oznámené, že platba bola vykonaná.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16. 11. 2016 tak, že žalobe do sumy 336,59 eura vyhovel,
vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.
5. Odvolací súd uznesením zo dňa 29. 03. 2018, sp.zn.15Cob/126/2017-121, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 28. 06. 2018, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie.Odvolacísúdvzrušujúcomuzneseníokreminéhouviedol,žerozsudoksúduprvejinštancie
je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia, súd si nesprávne vyložil ustanovenie § 585
ods.3 Občianskeho zákonníka. Urovnanie môže spočívať aj v tom, že práva zmluvných strán dohody o
urovnaní sú modifikované, alebo sú potvrdené v celom rozsahu. Sporové strany v dohode o urovnaní

sčasti modifikovali právo žalobcu a sčasti potvrdili tento nárok, a to práve v článku II. bod 6 dohody. Z
tohto článku dohody jednoznačne vyplýva, že aj po uzatvorení dohody o urovnaní zostáva zachovaný
nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v miere, ako bola dojednaná v zmluve o dielo č. 2012001, ktorú
sporové strany uzatvorili dňa 05. 04. 2012, teda vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň
omeškania,zosumy26.927,51euraod10.11.2012,kedysavzmyslečlánkuII.bod2dohodyourovnaní

žalovaný dostal do omeškania s úhradou tejto sumy, ktorú mal uhradiť na základe vystavenej faktúry č.
2012071 zo dňa 13. 09. 2012. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že vzhľadom na ustanovenie
§ 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka musí žalobca uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu za splnenia
ostatných podmienok už titulom dohody o urovnaní a nie titulom zmluvy o dielo.
Odvolací súd okrem toho uviedol, že nový záväzok môže mať rovnaký obsah ako mal pôvodný záväzok,

tak ako je tomu aj v tomto prípade, keď si zmluvné strany čiastočne modifikovali nárok žalobcu na
zmluvnú pokutu, teda pre prípad, ak žalovaný splní záväzok dojednaný v článku II. bod 2 dohody o
urovnaní riadne a včas, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu dojednaný v článku II. odsek 6 dohody o
urovnaní s odkazom na zmluvu o dielo by zanikol. Teda ak pôvodný záväzok spočíval v tom, že jedna
zmluvná strana bola povinná zaplatiť druhej strane zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za

každý deň omeškania, pričom omeškanie nastalo dňa 10. 11. 2012 a tento záväzok si zmluvné strany
potvrdia v dohode o urovnaní s rovnakým obsahom, môže sa oprávnená zmluvná strana už titulom
dohody o urovnaní domáhať nároku v pôvodnom rozsahu. Odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodná
aj odvolacia námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia právneho záveru súdu prvej inštancie otom, prečo by priznanie zmluvnej pokuty od 14. 10. 2012 alebo od 10. 11. 2012 považoval za odporujúce
účeludohodyakoajpoctivémuobchodnémustyku.Preúplnosťodvolacísúdupozornilnaskutočnosť,že
súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že mu nie je zrejmé ako

dospeli zmluvné strany k tomu, že prvým dňom omeškania mohol byť deň 10. 11. 2012. Sporové strany
sa k tejto skutočnosti zhodne vyjadrili na pojednávaní dňa 16. 11. 2016, keď uviedli, že ide len o chybu
v písaní a je nepochybné, že dátum splatnosti bol 13. 10. 2012, a preto bol prvým dňom omeškania deň
14. 10. 2012, tak ako je to správne uvedené v článku II. bod 6 dohody o urovnaní. Jednalo sa teda o
nesporné skutkové tvrdenie.

6. K zistenému skutkovému stavu a rozsahu vykonaného dokazovania sa odvolací súd nevyjadril a preto
súd prvej inštancie vychádzal po vrátení veci na ďalšie konanie zo záveru, že zistený skutkový stav je
dostatočný, nie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a taktiež z toho, že zistený skutkový stav je správny.
Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo
rozhodnutie zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie skonštatoval, že

zmluva o dielo č. 2012001 uzatvorená stranami sporu ako aj dohoda o urovnaní zo dňa 27. 01. 2014,
sú platnými právnymi úkonmi. Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že sporové
strany v dohode o urovnaní sčasti modifikovali právo žalobcu na zmluvnú pokutu a sčasti potvrdili tento
nárok, a to práve v článku II. bod 6 dohody. Z tohto článku dohody jednoznačne vyplýva, že aj po
uzatvorení dohody o urovnaní zostáva zachovaný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v miere, ako bola

dojednaná v zmluve o dielo č. 2012001, ktorú sporové strany uzatvorili dňa 05. 04. 2012, teda vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, zo sumy 26.927,51 eura od 10. 11. 2012, kedy
sa v zmysle článku II. bod 2 dohody o urovnaní žalovaný dostal do omeškania s úhradou tejto sumy,
ktorú mal uhradiť na základe vystavenej faktúry č. 2012071 zo dňa 13. 09. 2012, ak si nesplní svoju
povinnosť upravenú v čl. II ods. 2 dohody o urovnaní. Prvým dňom omeškania žalovaného s úhradou

ceny diela bol deň 14. 10. 2012, tak ako je to správne uvedené v článku II. bod 6 dohody o urovnaní (viď
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu). Jednalo o nesporné skutkové tvrdenie.
8. Zvyšnú časť ceny diela si žalobca uplatnil faktúrou č. 2012071 zo dňa 13. 09. 2012 vo výške 26.927,51
eura s lehotou splatnosti dňa 13. 10. 2012. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil, teda sa
dostal do omeškania s úhradou zvyšku ceny diela, pričom prvým dňom omeškania bol 14. 10. 2012.

Žalovanému bola na základe dohody o urovnaní poskytnutá dodatočná lehota na plnenie a to 30 dní
odo dňa splnenia povinnosti žalobcom. Žalobca si svoju povinnosť upravenú v čl. II. ods. 3 dohody o
urovnaní splnil dňa 28. 01.214. Žalovaný si mal teda svoju povinnosť plniť do 27. 02. 2014, plnil však
až dňa 04. 03. 2014, žalovaný bol v zmysle dohody o urovnaní v omeškaní od 28. 02. 2014 do 04. 03.
2014, t.j. 5 dní. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť upravenú v čl. II. ods. 2 dohody o urovnaní,

teda nesplnil dodatočne dojednanú podmienku, žalobcovi zostal zachovaný nárok na zmluvnú pokutu
dohodnutý v zmluve o dielo (čl. II. ods. 6 dohody o urovnaní). Žalovaný v konaní nepreukázal, že k
jeho omeškaniu došlo z dôvodu výlučne na strane ŠFRB alebo iného orgánu štátnej správy. Dohoda o
urovnaní bola podpísaná dňa 27. 01. 2014, žalobca plnil na základe dohody dňa 28. 01. 2014, avšak
žalovaný požiadal ŠFRB až dňa 19. 02. 2014 o úhradu faktúry (8 dní pred uplynutím 30 dňovej lehoty na

plnenie, čl. II. ods. 2 dohody o urovnaní), ktorú ŠFRB uhradil dňa 04. 03. 2018. V prípade, že by žalovaný
požiadal ŠFRB o plnenie bez zbytočného odkladu po tom ako bola uzatvorená dohoda o urovnaní alebo
po plnení žalobcom, je pravdepodobné, že by sa nedostal do omeškania so splnením si svojej povinnosti
a nárok žalobcu na zmluvnú pokutu by bol nedôvodný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že sa dostal do
omeškania bez svojho zavinenia, a preto súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta

je dôvodná. Moderačné právo upravené v § 301 Obchodného zákonníka súd pri rozhodovaní o výške
zmluvnej pokuty nepoužil. K dôvodom nevyužitia moderačného práva sa súd vyjadril v odôvodnení
predchádzajúceho rozsudku zo dňa 16. 11. 2016, bod 23.
9. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v

súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Žalovaný namietal, že sa nikdy zavinene
nedostal do omeškania s vyplatením plnenia, resp. že výplata predmetného plnenia po dohodnutej

30 dňovej lehote splatnosti nebola spôsobená svojvoľným konaním žalovaného. Žalovaný si všetky
záväzky z dohody o urovnaní riadne splnil. Ak k uvoľneniu financií zo strany ŠFRB došlo dňa 04. 03.
2014, nebol žalovaný podľa dohody zmluvných strán v omeškaní z vlastnej vôle. ŠFRB mal vedomosť
o lehote dohodnutej v dohode o urovnaní a v čase, kedy disponoval už všetkými podkladmi, a teda ničnebránilo tomu, aby vykonal platbu v dohodnutej lehote. Žalovaný ďalej považuje výšku zmluvnej pokuty
za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31. 12. 2018 poukazoval na skutočnosť, že žiadosť o uvoľnenie čerpania

úverubolapodanánaŠFRBaždňa19.02.2014,tedanietak,akotvrdížalovaný.Jehotvrdeniapovažuje
žalobca za vykonštruované a v rozpore s dôkazmi v spise, pričom tieto nové skutočnosti (nepreukázané)
nie je možné ako prostriedok procesnej obrany využiť v odvolaní. Žiadal preto napadnutý rozsudok
potvrdiť.
12. Žalovaný v replike zo dňa 28. 01. 2019 sa pridržiaval obsahu svojho písomného odvolania. Odmieta

tvrdenie žalobcu, že to, aké úkony vykonal žalovaný pred podaním žiadosti na ŠFRB je v tomto prípade
irelevantné. Žalovaný nemal priamu možnosť ovplyvniť proces preplatenia faktúry zo strany ŠFRB.
Opätovne žiadal žalobu zamietnuť.
13.Žalobcavduplikezodňa18.02.2019uviedol,ženapadnutýrozsudokjevsúladesprávnymnázorom
a závermi odvolacieho súdu. Preto žiadal tento rozsudok potvrdiť.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219
ods. 3 CSP).
Rozsudok bol vyhlásený dňa 15. 10. 2019.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. pred 01. 07. 2016 (konanie v tejto veci začaté dňa 20.05. 2015).
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387

ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že dohoda o urovnaní
bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 27. 01. 2014. Zo spisu vyplýva, že túto dohodu zaslal právny
zástupca žalovaného kompetentným orgánom vec riešiť až dňa 10. 02. 2014, t. j. až po 2 týždňoch. Z
vyjadrenia ŠFRB zo dňa 15. 08. 2018 vyplýva, že žalovaný podal žiadosť o uvoľnenie čerpania úveru

tomuto fondu až dňa 19. 02. 2014, t. j. len 8 dní pred uplynutím 30 dňovej lehoty na plnenie v zmysle
čl. II. bod 2 dohody o urovnaní. Podľa názoru odvolacieho súdu za tejto situácie sa žalovaný nemôže
dovolávať naplnenia čl. II. bod 6, posledná veta, keďže nepreukázal, že omeškanie spočíva v dôvodoch
výlučne na strane ŠFRB, resp. iného orgánu štátnej správy.
K využitiu moderačného práva súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zo znenia ust. § 301

Obchodného zákonníka vyplýva, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. V žiadnom
prípade však tu nejde o povinnosť súdu zmluvnú pokutu znížiť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že
takúto výšku pokuty je nutné považovať za neprimerane vysokú, mal by si uvedomiť, prečo k takejto
výške zmluvnej pokuty vôbec došlo. Jej základ spočíva v čl. VII. Bod 7.2. zmluvy o dielo č. 2012001 zo
dňa 05. 04. 2012, uzavretej medzi stranami sporu a z oneskorenej úhrady žalobcovej fa. č. 2012071

zo dňa 13. 09. 2012 na sumu 26.927,51 eura žalovaným. Táto faktúra bola splatná dňa 13. 10. 2012,
žalovaný ju však zaplatil až dňa 04. 03. 2014 (omeškanie žalovaného s úhradou až 507 dní, pričom bola
dohodnutá denná zmluvná pokuta). Výšku zmluvnej pokuty si teda žalovaný mohol regulovať skoršou
úhradou faktúry.
20. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa§ 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi ich priznal voči žalovanému v rozsahu 100 %. O ich výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).