Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208344
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208344.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava -
Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: T. U., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. P. L. XXX, XXX XX P. L., o
zaplatenie 1.864,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 436,70 eur.

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.10.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny
vo výške 1864,67 eur, úroku vo výške 1515,79 eur, úroku vo výške 46,79 eur, úrokov zo zostatku
nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1864,67 eur, vo výške 19,5 % p. a. zo sumy 1864,67 eur, od 8.6.2017 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 1864,67 eur od 8.6. 2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 24.2.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
- spoločnosťou Poštová banka, a.s. a v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení

dlžníka uzavretá zmluva o úvere číslo 6071656410, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky
a Obchodné podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky ďalej spolu len ako „Zmluva“). Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom
Zmluvy postúpením na základe Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, uzavretá medzi
spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Na základe Zmluvy
bol žalovanému poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver, a to vo výške 3250,- eur. Žalovaný
sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o

úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveruje zrejmá z Predpisu
splátok. V prípade, ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver,
v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka. V prípade, ak ide o poistenie
dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, poukazujeme na to, že takéto poistné sa nezapočítava do
celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
podľa ktorého sa do celkových nákladov úveru nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru

(ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, resp. nebolo povinné na získanie úveru za uvedených
podmienok).VdobeoduzatvoreniaZmluvyžalovanýsplatilsvojzáväzoklenčiastočne,pričomjednotlivé
platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“.
Listina Aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedenýv súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. Právnym
titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere
uzatvorená medzi účastníkmi konania v súlade s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej
podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech
peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedkyazaplatiťúroky.VsúladesObchodnýmipodmienkamivzniklažalovanémupovinnosťzaplatiť
za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 19,50 % ročne,

pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 7.6. 2017.
V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej
oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve. Žalobca si v súdnom konaní
uplatňuje voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s§ 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

2. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu zamietnuť, nakoľko namietala rozpor zmluvy o úvere so zákonom,
namietala, že zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti a zároveň vzniesla námietku premlčania
celého nároku žalobcu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok č.

III/2017 zo dňa 13.6.2017, zmluvou o úvere z 24.2.2010, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná
pôžička účinnými od 1.2.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.12.2009,
aktuálnym stavom úveru k 7.6.2017, Výzvou na úhradu dlžnej sumy z 13.10.2014 s kópiou doručenky,
Upozornením-výzvou na splatenie dlžnej časti úveru z 25.9.2014 s poštovým podacím hárkom,
predpisom splátok, sadzobníkom poplatkov účinným od 1.11.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok

z 13.6.2017, písomným vyjadrením žalovanej z 19.4.2018 a 21.11.2018, písomným podaním žalobcu
zo dňa 25.7.2018 spolu so spôsobom výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a výpočtom
RPMN, písomným podaním žalobcu z 1.10.2018 s výpočtom RPMN a z 12.11.2018 a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 24.2.2010 Zmluvu o úvere
č. 6071656410. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 3500,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 19,5 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 70 mesačných splátok vo výške 78 eur,
pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 13.3.2010 a konečná splatnosť úveru dňa 13.12.2015, RPMN
predstavovala 21,34%, celková výška nákladov bola uvedená v sume 2158,67 eur.

5. Ako vyplýva z čl. 3 bod 2 Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička -
šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách
a informáciami o poistení. Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi

6. Podľa článku 4., bod 4.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, platby klienta
sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: poplatky podľa sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.

7. Podľa článku 5., bod 5.2. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, ak klient
je v omeškaní s plnením viac ako dvoch splátok v plnej resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke
nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcia, alebo klient zomrel,
je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

8. Podľa predloženého Sadzobníka poplatkov výška poplatku za 1. upomienku je 9,96 eur, za 2.
upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie celého úveru je 3,32 eur. Poplatok za
spracovanie úveru pri čerpaní v hotovosti resp. na účet v nej banke ako Poštová banka predstavuje
29,87 eur.

9. V Upozornení - výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25.9.2014 žalobca žalovanú upozornil,
že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 735,82 eur a upozornil ju, že ak
nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlásiť úver za predčasne splatný.10. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy
2411,67 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, a to z dôvodu, že ku dňu 13.10.2014 vyhlásil pohľadávku

voči žalovanému za splatnú v celom rozsahu. Výzvu žalovaná prevzala dňa 16.10.2014.

11.Žalovanávpísomnomvyjadrenímkžalobez19.4.2018uviedla,žežalobajevrozporesustanovením
§ 172 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Nepochybne zmluva uzavretá medzi
mnou a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane

spotrebiteľa. Zmluva je pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode 3.3. obsahuje nejasné
ustanovenie o celkovej výške nákladov dlžníka, nakoľko uvedený počet a výška mesačných splátok
nekorešpondujú s uvedenou celkovou výškou nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná okrem
vyššie uvedeného za neprijateľné zmluvné podmienky tiež žalovaná považuje súhlas s vykonávaním
zrážok zo mzdy (bod 3.5 Zmluvy o úvere), rozhodcovskú doložku (bod 3.7 Zmluvy o úvere), súhlas s

úhradou záväzku klienta z poplatkov, výška ktorých však v zmluve o úvere nie je konkrétne dojednaná
(bod 3. Zmluvy o úvere). Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2010, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Medzi ne patrí výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov, ak nie je uvedená, považuje

saspotrebiteľskýúverzabezúročnýabezpoplatkov.Žalovaná poukázalatiežnajudikatúruvobdobných
veciach. Nakoľko do dnešného dňa uhradila žalobcovi na splátkach celkom 3.693,36 eur a žalobca jej
poskytol úver vo výške 3.250,00 eur, úver už žalobcovi splatila a splátky nad rámec poskytnutej istiny
žalobcovi neprináležia. Žiadala žalobu zamietnuť.

12. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 25.7.2018 uviedol, že v dobe od uzatvorenia Zmluvy po
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé
platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu
07.06.2017 a Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu
zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru

riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 07.08.2014. Napriek zosplatneniu
úveru nedošlo zo strany žalovaného k úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo k úhrade riadne a
včas. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver
žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba bola v Zmluve dojednaná vo výške 19,50 % ročne,
pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017.

Podľa Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, Žalobca je ďalej
oprávnenýúročiťnesplatenúistinuúveruúrokomdojednanímvZmluve.Žalobcavpodaníďalejpoukázal
na ust. § 497, 499, 502 ods. 1, 503 ods. 2, § 506 Obchodného zákonníka. Žalobca si v súdnom
konaní uplatňuje voči Žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným

je uvedená v listine „Aktuálny stav úver“, ktorý bol súdu zasielaný spolu so žalobou. Špecifikovaná
výška čerpania žalovaným sa nachádza na poslednej strane pri položke „Uskutočnené čerpania“ a
zároveň dodal že Listina Aktuálny stav úveru je výpis z„Bankovej knihy“ je vyhotovovaný priamo z BIS-
u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný
systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z BIS-

u ako výstupný dokument - „Banková kniha“ tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených
argumentov je výpis z „Bankovej knihy“ považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku
dlžnej pohľadávky bol žalobca povinný evidovať v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy, ktorá
musí byť vedená v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku pohľadávky žalobcu voči žalovaným.

Údaje uvedené v „Bankovej knihe“ sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky
a podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Žalobca v podaní uviedol, že finančné prostriedky,
ktoré boli žalovaným uhrádzané, sú špecifikované v listine Aktuálny stav úveru, a to na 1. a 2. strane pri
položke „Zaplatené splátky“. Predmetná časť obsahuje dátum splátky, výšku mesačnej splátky a spôsob
jej započítania, tzn. aká výška splátky bola započítaná na úroky a aká výška splátky bola započítaná na

istinu. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 3404,16 eur ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení
s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 178.72 eur na poplatky, suma vo
výške 1840.11 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 1385.33 eur na istinu. Poukázal na
článok 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 78 eur mesačne vždy
k 13. dňu v mesiaci, počnúc dňom 13.03.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným
spôsobom porušil zmluvné povinnosti. vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6

Obchodných podmienok ku dňu 13.10.2014. Premlčacia doba nezačala plynúť dňa 13.10.2014, ale až
dňa 27.10.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 13.10.2014, avšak, žalovaný si predmetnú
výzvunasplateniedlžnejistinyspríslušenstvom,podľadoručenkypotvrdzujúcejprevzatievýzvy,prevzal
až dňa 16.10.2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná
paričnálehotanaplnenie,ato10kalendárnychdníododňadoručeniauvedenejvýzvy.Lehotanaplnenie

žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 26.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol
prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 27.10.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia
lehoty na dobrovoľné plnenie. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný,
nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 28.10.2017, tj. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol
prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci
C-42/2015 to dňa 09.11.2016. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním

úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi
konania. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže
ísť o dvojité sankcionovanie Žalovaného. Zmluvný úrok aj sankčný úrok z omeškania bol vyčíslený
do dňa 31.05.2017, pričom žalobca si v žalobe uplatňuje percentuálny úrok a úrok z omeškania až
odo dňa 08.06.2017, pričom percentuálny zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania má byť správne

uplatnený už odo dňa 01.06.2017 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu žalobca opravuje petit žaloby v
časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku ako aj úroku z omeškania.

13. V písomnom vyjadrení z 1.10.2018 žalobca poukázal na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia
komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku

10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom I úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS [Ú. v. EÚ L133, 2008, s. 66) ako aj na rozhodnutia súdov týkajúce sa predmetného rozsudku.
V čase uzavretia zmluvy o úvere platná a účinná právna úprava neustanovovala formát písma,
ktorý sa má používať v zmluvných záväzkoch. Až dňa 28.05.2014 bolo schválené Nariadenie vlády

SR č. 141/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedená novela upravila aj veľkosť písma
v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch, pričom stanovila, že ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,

ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Táto časť novely nadobudla účinnosť až 1. januára 2015. V čl.
3 predmetnej zmluvy kde je jednoznačne uvedené RPMN banky vo výške 21,34 %. Žalobca týmto
zasiela súdu listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi do kalkulačky implementoval externý
dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN.

14. V písomnom podaní zo dňa 12.11.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 436,70
eur.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 21.11.2018 poukázala na nesprávne tvrdenia žalobcu ohľadne

plynutia premlčacej doby, taktiež poukázala na opačnú judikatúru súdov týkajúcu sa rozhodnutia
Súdneho dvora vo veci C-42/2015 to dňa 09.11.2016. Trvala na tom, že zmluva je písaná nečitateľným
drobným písmom a vzniesla námietku premlčania.

16. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok premlčaný

nie je a začiatok plynutia premlčacej doby možno stanoviť až na okamih kedy žalobca mohol uplatniť
právo na súde po prvýkrát, teda až po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú poskytol žalovanej v liste, ktorým
zosplatnil úver. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti, podrobne sa k týmto náležitostiam
žalobca už vyjadroval vo svojich písomných vyjadreniach, zmluva o úvere nie je bezúročná a bez
poplatkov. Na žalobe v plnom rozsahu trvá.

17. Zástupkyňa žalovanej po výzve sudcu, aby sa teda ešte vyjadrila k návrhu na uzavretie zmieru zo
strany žalobcu aj vzhľadom už oboznamované písomné podanie, ostatné písomné podanie žalovanej,uviedla,žestýmtonávrhomnazmiernesúhlasí.Žalobužiadalazamietnuťvcelomrozsahuajnazáklade
vznesenej námietky premlčania.

18. Poštová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 13.6.2017 zmluvu o
postúpení pohľadávok č. III/2017. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky voči
žalovanému z postupcu - Poštová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku proti žalovanej je zrejmá
z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017, ktoré obsahuje podrobnú

špecifikáciu tejto pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky došlo v danom prípade v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka ako aj v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

19.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

28. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.29. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

31. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

33. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.34. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

37. Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

38. Podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

39.Vzmysle§565Občianskehozákonníkaakideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

40. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak

je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa

začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

42. Nakoľko písomným podaním zo dňa 12.11.2018 zobral žalobca žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie sumy 436,70 eur z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovanou, a to pred prvým pojednávaním vo
veci, súd v tejto časti konanie zastavil.

43. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

44. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.45. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových

podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

46. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

47. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

48. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 24.2.2010 Zmluvu o úvere č. 6071656410. Podľa čl. 3 Zmluvy bola

výška úveru 3500,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,5 % ročne, splatnosť úveru bola
dohodnutá formou 70 mesačných splátok vo výške 78 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa
13.3.2010 a konečná splatnosť úveru dňa 13.12.2015, RPMN predstavovala 21,34%, celková výška
nákladov bola uvedená v sume 2158,67 eur.

49. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd musel prihliadať na oslabenie
nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania.

50. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca predmetný úver zosplatnil listom zo dňa
13.10.2014. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo žalovanej doručené dňa 16.10.2014, pričom

skutočnosť doručenia predmetného listu súd nepovažoval za spornú.

51. Pre účely určenia začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, je
možné považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalobcom zo dňa 13.10.2014 za účinné, nakoľko
ide o žalobcom tvrdenú a žalovanou nenamietanú skutočnosť.

52. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby medzi veriteľom a dlžníkom bolo
dohodnuté, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh (strata výhody splátok). V
prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý
zostávajúci dlh, premlčacia doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo

dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
však veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do splatnosti
najbližšej splátky.

53. Keďže v danom prípade žalobca využil svoje právo vyhlásiť celý úver za predčasne splatný dňa

13.10.2014, najneskôr začala plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky splatnej
13.10.2014 (§103 Občianskeho zákonníka)

54. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaná ako dlžník bola v tom čase už v tri mesiace v omeškaní
so zaplatením splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko poslednú splátku pred

zosplatnením uhradila dňa 8.7.2013, čo vyplýva zo žalobcom predloženého aktuálneho stavu úveru ku
dňu 7.6.2017. Zároveň žalobca žalovanú upozornil listom zo dňa 25.9.2014 v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva podľa § 565.55. Celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej najneskôr 13.10.2014, preto premlčacia
doba začala plynúť odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky. V zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka nie je teda pre začiatok plynutia premlčacej doby dôležité, kedy bolo doručené zosplatnenie

žalovanej, ale je dôležitá skutočnosť, pre nesplnenie ktorej splátky žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Premlčacia doba potom začína plynúť od splatnosti tejto splátky. V
prejednávanom prípade išlo najneskôr o splátku splatnú 13.10.2014.

56. Všeobecná trojročná premlčacia doba žalobcovi začala plynúť dňa 13.10.2014 a uplynula dňa

13.10.2017. Nakoľko žaloba bola na súde podaná až dňa 25.01.2017, žalobca právo na súd uplatnil po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania.

57. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

58. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

59. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

60. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

61.Súdjetohonázoru,žeakékoľvekustanoveniezmluvy,vrozpores§54ods.1OZzhoršujepostavenie
žalovanej ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka prakticky vylučuje
použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by
malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam,
ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

62. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“63. Aj v prípade, že by súd nepovažoval právo žalobcu z predmetnej zmluvy za premlčané, zaoberal
by sa tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.2.2010 spĺňa všetky náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

64. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, údaje obsiahnuté
v tzv. formulárovej zmluve zo dňa 24.2.2010 však nezodpovedali ďalším požiadavkám kladeným na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak totiž zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
(§4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), takéto náležitostí sú obligatórnymi, a v prípade
absencie uvedených náležitostí, je potrebné považovať poskytnutý úver za úver bezúročný a bez
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov

vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu

uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude
skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú
takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

65. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,

keďževýškaúrokovapoplatkovniejeuvedenávzmluveospotrebiteľskomúvere(porovnajajuznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

66. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné:

67. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

68. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej
zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

69. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako

také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.70. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

71. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto

prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

72. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na

splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

73.NaviackotázkebezúročnostivnadväznostinarozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciBírová(C-42/15)
treba brať do úvahy a priori temporálne súvislosti a otázku času vzniku spornej zmluvy, ktorá dopadá
na obdobie účinnosti prvej smernice o spotrebiteľských úveroch (smernica Rady 87/102/EHS z 22.
decembra 1986), ktorá nevyžadovala plnú harmonizáciu. Úvahy Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 sú
preto na uvedenú vec neaplikovateľné.

74. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd
preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné

pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.
júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

75. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad

sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych

okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

76. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 24.2.2010 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu
absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi

zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. o spotrebiteľských úveroch, preto
je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov

77.Naviacjepotrebnédodať,ževdanomprípadezároveňv čl.3.2Zmluvyjedrobnýmpísmomuvedená
netransparentná inkorporačná doložka. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju

dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

78. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo

môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčšívýznam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

79. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v čl. 3 bod 2 zmluvy) v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Obchodných podmienok, Všeobecných obchodných podmienok,
Sadzobníka poplatkov ako ani ďalších dokumentov, ktoré sa prostredníctvom nej mali stať súčasťami
zmluvy.

80. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade
neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

81. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo

pohľadávky podľa článku 4 bodu 4.6 Obchodných podmienok súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje
ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny
pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti

hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a
pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

82. V zmysle zmluvy bola pôžička žalovanej poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe 19,50%.

83. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (70 mesačných splátok) vo februári 2010 činil úrok
8,96% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade
viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných

úveroch.

84. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

85. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

86. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

87. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.

civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny
dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej
povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra

2013 č. k. 3Co 151/2013

88. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernúcenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.

Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

89. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov

nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014

90. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 217,63% z
ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 117,63% prevyšuje miery úrokov

poskytovaných v tomto období bankami.

91. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§41 Občianskeho zákonníka).

92. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

93. Naviac v súvislosti s absenciou zákonnej náležitosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. j ), a to uvedením
celkových nákladov spotrebiteľa, súd poukazuje na skutočnosť, že v zmluve sa síce nachádza údaj
o celkovej výške nákladov v sume 2156,67 eur, avšak z údajov v zmluve nie je možné dospieť k
tomuto výpočtu. Žalobca udáva čl. 3 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 78 eur, počet splátok 70

a celková výška nákladov je 2156,67 eur. Avšak 70 splátok po 78 eur predstavuje spolu sumu 5460
eur, kde náklady predstavujú 2210 eur. Údaje v zmluve uvedené nekorešpondujú so skutočnosťou,
čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

94. Aj napriek tomu, že žalobca vo svojom písomnom podaní predložením kalkulačky pre výpočet
RPMN ozrejmil rozdiel spôsobený počtom splátok a z toho vyplývajúcu odlišnú výšku poslednej
splátky, v samotnej zmluve akékoľvek vysvetlenie chýba, pričom údaje v nej uvedené nekorešpondujú
so skutočnosťou, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť.

95. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto
súvislosti, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom

úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré
bysanemalotrestaťbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,možnopovažovaťjedineabsenciutakej
zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsahsvojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku
Súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej)

96. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej
dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

97. Žalobca v zmysle zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 3250 eur. Podľa predloženej špecifikácie

žalovaná k predmetnej zmluve uhradila 3840,86 eur, a to 3204,66 eur do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti, sumu 342,70 pred podaním žaloby a sumu 293,50 eur po podaní žaloby splátkami od
6.11.2017 do 15.10.2018.

98. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie
(spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka).

99. Zároveň mohol byť dôvodný aj nárok žalobcu na úrok z omeškania po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, a to úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 45,34 eur od 13.10.2014 do 7.4.2015,
kedy žalovaná vykonala úhradu v sume 50,- eur, ktorý úrok z omeškania po vyčíslení predstavuje sumu
1,14 eur. Uvedená suma tak bola uhradená ešte pred podaním žaloby.

100. Nakoľko žalovaná preplatila, čo bola povinná žalobcovi uhradiť, súdu by nestávalo iné ako žalobu
žalobcu zamietnuť, a to aj v prípade, že by nárok žalobcu premlčaný nebol.

101. Súdtiežpoukazujenaskutočnosť,ževychádzalzoskutočnostíadôkazovžalobcompredložených,

pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije
vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

102. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

103. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

104. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

105. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

106. Nakoľko žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila viac ako bola povinná žalobcovi uhradiť, žaloba
žalobcunebolapodanádôvodnevcelomrozsahu,pretosúdtútozamietolaajvzastavujúcejčastipričítal

procesné zavinenie žalobcovi. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené ohľadne sumy 143,20 eur zavinil
zastavenie konania žalobca, nakoľko k úhradám zo strany žalovanej v uvedenej sume došlo ešte pred
podaním žaloby. Zvyšné úhrady už žalovaná nebola povinná plniť, nakoľko dlh vo vzťahu k žalobcovi
bol preplatený už v čase podania žaloby.

107. Plneúspešnejžalovanejtakvznikolnároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovivpomere100%.

108. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,

ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. V celom rozsahu
úspešnému žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko sa však žalovaná právna
na náhradu trov vo vzťahu k žalobcovi zriekla, súd jej náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.