Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 0T/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010785
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718010785.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného B.

Š., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods 2 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní dňa 15. 03. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný B. Š., nar. XX. XX. XXXX vo O., trvale bytom P. I. XXX/X,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 22. 12. 2018 v čase o 19.25 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo tov. značky Citroen
Saxo, ev. č. O. XXX D. v uzavretej obci O. po ceste III/2452 - C.. J.. J. v smere jazdy od sídliska
O. Y. na autobusovú stanicu, pričom pri jazde so svojím vozidlom v križovatke s ul. J.. J. prešiel
cez stredový deliaci ostrovček, kde prednou časťou svojho vozidla narazil do dopravnej značky C6a
„prikázaný smer obchádzania vpravo“ a týmto spôsobil škodu na vozidle Citroen Saxo vo výške 300 €, a
taktiež škodu na dopravnej značke C6a „prikázaný smer obchádzania vpravo“, čím vznikla jej vlastníkovi

Banskobystrickej regionálnej správe ciest, a. s. so sídlom R. A. XX, XXX XX P. P. škoda vo výške
500 €, pričom po dopravnej nehode sa menovaný na vyzvanie policajta ODI OR PZ Zvolen odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom a tiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
aleboinéhobiologickéhomateriálu,činiejeovplyvnenýnávykovoulátkou,pričomboltrestnýmrozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/11/2014 zo dňa 29. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.
02. 2014 uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1 000 € a súčasne mu bol uložený

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona
na dobu troch rokov,

teda

- pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život a zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený
návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

čím spáchal- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

Za to sa odsudzuje:

Podľa§ 348 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 7 (sedem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 24. 12. 2018 na tunajší súd pod sp. zn.

3Pv/485/18/6611 obžalobu na B. Š. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 2 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona.

Obžalovaný B. Š. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že v ten deň o cca
18.00 h išiel domov z nákladnej stanice, bol na návšteve a vracal sa domov, tak sa zastavil pri svojom
vozidle Citroen Saxo skontrolovať ho, či bolo zamknuté. Zobral si z neho nejaké veci a išiel domov. Keď
prichádzal k paneláku, videl chlapa, ktorý pozeral na zvončeky, a keď sa im pohľady stretli, tak pochopil,
že hľadá jeho, pýtal sa ho, či mu vie požičať 10 Eur na taxík na O. Y.. Mal v peňaženke asi 10 až 12 Eur,

tak mu povedal, že mu peniaze nedá, ale že mu vie pomôcť, teda že mu požičia auto, aby si vybavil,
čo potrebuje, a že potom pomôže on jemu. Išli spolu k autu, ešte mu ukázal, kde sa zapaľujú svetlá,
dohodli sa, že keď si vybaví, čo potreboval, že sa stretnú v Y.Ľ.. On odtiaľ išiel do krčmy O., kde vypil
jedno pivo, potom ho štangasti ešte stiahli späť, tak im objednal po pol deci, keďže mal na druhý deň
narodeniny. Odtiaľ chcel ísť do skladu pod nadjazdom skontrolovať, či bol v poriadku, odtiaľ šiel potom

smerom ku Y., keď počul, že niečo buchlo. Videl vozidlo Saxo, tak pribehol k nemu, videl otvorené dvere
a chcel ho odtlačiť mimo jazdného pruhu, aby tam nezavadzalo, a pomáhal mu ho odtlačiť aj ten jeden,
čo je uvedený ako svedok Potom prišli policajti, pýtali sa ho, koho je auto, on im povedal, že jeho, a
potom sa presunuli na parkovisko ku Y.. Policajtom uviedol, že vozidlo neviedol, že nevie, prečo by mal
fúkať. Potom boli od policajtov ďalšie otázky, on im uviedol, že majiteľom je P. T. a odmietol fúkať preto,

lebo vozidlo nešoféroval. Ten, kto vozidlo šoféroval, tak toho pozná asi dva roky, pýtal sa ho na nejakú
robotu, tak mu asi trikrát pomáhal, potom ho už viackrát nevidel, až v ten deň, keď ho hľadal, keďže
vedel kde býva. Potom šli na ODI a odtiaľ na vyšetrenie do nemocnice.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že za ten čas, čo má zákaz činnosti, jeho vozidlo šoférovalo

veľa neznámych ľudí, pre neho malo hodnotu možno 200,- Eur, takže by mu ani nechýbalo, po tom sa
mali stretnúť pri Poľane kvôli tomu, že ho mal odviezť do Kauflandu na nákup a domov. Bolo to asi 20
metrov od miesta, kde bol on v čase, keď počul náraz, hneď tam dobehol, ale nikto pri aute nebol, ani v
aute neboli žiadne veci. V prípravnom konaní nepovedal, že vozidlo mal šoférovať pán T., možno došlo
k nedorozumeniu, policajti to tak napísali. Políciu nevolal on preto, že to bolo možno skratové konanie,

prišiel tam prvý, auto stálo na ceste, chcel ho odtiahnuť mimo, aby nezavadzalo, potom mohol rozmýšľať
nad niečím iným, ale ten svedok povedal, že on zavolá políciu. Za tie roky, čo má zákaz činnosti, dlho
využíval služby vodičov, za čo platil veľa peňazí, dostal sa do situácií, ktoré ho k tomu vyprovokovali,
má 60 rokov, za ten čas má odjazdených veľa kilometrov, koľko by bežný človek neodjazdil ani za tri až
štyri životy. Ten svedok ho nemohol vidieť, pretože tam prišiel neskôr, on ho zavolal, aby mu pomohol,

za volantom ho nemohol vidieť nikto iný, jedine ako sa nakláňal do vozidla a kontroloval veci.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok J. R., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že pracuje na
ODI vo Zvolene, kde realizuje dopravné nehody. Bolo to zrejme 22. 12,. kedy krátko po nastúpení do

služby mu bola oznámená dopravná nehoda. Keď prišiel na miesto, bolo tam vozidlo Saxo, bola tam
aj druhá hliadka. Povedali mu, že pri vozidle bol len obžalovaný, on bol zjavne pod vplyvom alkoholu,
tvrdil, že vozidlo nešoféroval, ale že ho šoféroval pán T.. On to následne oznámil službukonajúcej
prokurátorke, a potom tú osobu preveril, pričom pán T. uviedol, že bol doma, zrejme už v pyžame, že
vozidlo nešoféroval, že ho predal obžalovanému, ale že nebolo prepísané. Na mieste nebol nikto iný, len

obžalovaný, on stále tvrdil, že nešoféroval, že sa nepodrobí dychovej skúške, zjavne bol pod vplyvom
alkoholu, mal aj problém stáť. Následne mu bola obmedzená osobná sloboda, keďže nikto iný sa na
mieste nenachádzal. Lustráciou bolo aj zistené, že mal uložených viac zákazov činností. Niečo sa tam
riešilo aj ohľadne mobilu, ale to riešil jeho kolega. Následne obžalovaného konfrontovali aj s tým, že
pán T. vozidlo nešoféroval, on bol arogantný, uviedol, že keď nešoféroval on, tak niekto iný. Odmietol
aj podpísať všetky tlačivá. Kolega potom asi na druhý deň kontaktoval toho svedka, ktorý tam mal byť.

On na ODI pracuje 8 rokov, obžalovaného nepozná, pri tejto veci ho stretol prvý krát. S ním bol vtedy
ako kolega z ODI na výjazde E. P..

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že na mieste bol kriminalistický technik, a ten bral stery z
čelného skla, aby bol stotožnený vodič. Čelné sklo podľa neho nebolo poškodené. Nevedel uviesť,

aký bol výsledok tých sterov, keďže vec bola riešená v super rýchlom konaní. On na mieste svedka L.
nevyťažoval, bola tam tá prvá hliadka, ktorá si od neho zisťovala údaje, keď on išiel na miesto, tak tam
už svedok nebol.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že asi zrejme nebol tak opitý, keď prišiel

sám na parkovisko, bez nejakého padania. Zrejme došlo ku omylu, čo sa týkalo vedenia vozidla, on
hliadke uvádzal, že pán T. je vlastníkom vozidla, nie že ho viedol.

SvedokY.X.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníuviedol,žepracujeakoreferentnaoddelení
výkonu služby na dopravnej polícii, v ten deň boli v službe a cez vysielačku z operačného strediska boli

privolaní na miesto s tým, že pod O. O. bola dopravná nehoda, že vodič tlačil vozidlo. Po príchode na
miesto zbadali v strede križovatky rozbité vozidlo Citroen Saxo, obžalovaný ho tlačil preč z križovatky, oni
následne na ich služobnom vozidle zapli výstražné svetlá, keďže už bola tma. Obžalovaný bol značne
pod vplyvom alkoholu, čo bolo aj cítiť, mal problémy s rečou, museli ho aj podopierať. Šoférovať vozidlo
ho nevideli. Potom na miesto prišili aj svedkovia, ktorí to videli. Obžalovaný stále tvrdil, že vozidlo

nešoféroval, že mu volal kamarát, majiteľ vozidla, že mal nehodu. Oni následne kontaktovali kolegov z
ODI. On aj kontroloval mobil obžalovaného, lebo s ním mával, vravel, že mu volal ten kamarát, ale za
posledné dve hodiny tam nemal žiadne prijaté hovory. Bolo mu dosť zle rozumieť, možno každé druhé
slovo. Majiteľa vozidla potom riešil kolega. V minulosti obžalovaného len eskortoval na súd, ale osobne
ho predtým nezadržiaval. V minulosti ho aj videl šoférovať. Svedok L. bol vtedy pri nich, uvádzal im, že

sa pristavil pri obžalovanom, že tlačil vozidlo, ale že keď videl, v akom bol stave, tak volal políciu.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že uvádzal pána T. nie že mu volal, ale že je majiteľ
vozidla, neuvádzal ho ako vodiča. Nevedel už pri ktorom, ale pri jednom policajtovi uvádzal, že vozidlo
viedol Y., asi X., prezývajú ho X., on ho volal len Y..

Svedok P. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že bol kontaktovaný dňa 22.
12., že s jeho vozidlom došlo k dopravnej nehode. Policajti prišli ku nemu domov, bol už večer, on bol v
pyžame, tak sa obliekol a išiel vypovedať na políciu. Uviedol, že vozidlo nešoféroval, že už nie je jeho
vlastníkom, ale že je na neho stále napísané. Potom bol vypovedať asi ešte jedenkrát. Vozidlo predal

synovi obžalovaného, on mu zaň zaplatil bankovým prevodom. On v súvislosti s touto vecou poškodený
nebol, nevznikla mu žiadna škoda, všetky poplatky s odťahovaním a skladovaním zaplatila manželka
obžalovaného. V tom čase on šoféroval iné auto, bol s tromi dcérami v Ž. V. X.. Ohľadne predaja vozidla
bol v kontakte s obžalovaným.

Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, že policajti sa ho pýtali, či to vozidlo šoféroval. On na mieste
nehody nebol, vtedy šoféroval iné vozidlo zo Ž. V. X., pričom do Zvolena prišiel asi po 20.00 h a policajti
ho kontaktovali nejako pred 22.00 h.Svedok Q. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že to bolo deň alebo dva pred
Vianocami, išli s kolegom nakupovať darčeky, a po ceste videl, ako pán tlačil vozidlo pod zámkom. Oni
pri ňom pristali, opýtali sa ho, či netreba pomôcť, ten pán brblal, bolo vidno, že mal vypité. Oni prešli

ďalej cez križovatku a zavolali políciu, keďže tam bola dopravná nehoda, na ceste bol nárazník, autá
tadiaľ prechádzali, ale nikto nezastal, tak aj regulovali dopravu a potom prišli policajti. Policajtom uviedol,
že videl len jeho, asi 10 minút predtým tadiaľ po tej istej ceste prechádzali, a nikto tam nebol, keď tadiaľ
išli znovu, tak tam videli len jeho. Tlačil auto, bol pri šoférovej strane, niekde v strede ostrovčeka. Od
momentu, keď prvý krát zbadal nehodu, po dôjdenie na to miesto prebehlo len pár sekúnd, nikto iný tam

nebol. On len vravel, či mu pomôžu odtiahnuť auto, ohľadne šoférovania im nehovoril nič. Keď prišla
hliadka, tak tam stál, potom si začal hľadať doklady v aute, hliadka mu vravela, aby sa nedotýkal toho
auta, keď nie je jeho, niečo tam hovoril o jeho kamarátovi, ale stále si hľadal veci v aute.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní
prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedol, že si

myslí, že prišiel na miesto dopravnej nehody bezprostredne po jej vzniku, pretože bol prvý, kto pri
poškodenom vozidle zastavil, žiadne iné vozidlá tam ešte nestáli, taktiež boli po vozovke roztrúsené
veci z poškodeného vozidla a na mieste, ani v jeho okolí, sa nenachádzali žiadne iné osoby, okrem toho
pána, ktorý vozidlo tlačil.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nehľadal svoje doklady, ale na výzvu
policajta hľadal doklady od auta, ktoré boli v prednej skrinke, svoje doklady mal v peňaženke.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.
659/2018 znaleckej organizácie Znalex s.r.o., zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že výška škody

na motorovom vozidle bola 370,- Eur, a výška škody na dopravnej značke C6a - prikázaný smer
obchádzania - bola 22,- Eur.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 91 - 98),

náčrtok miesta k dopravnej nehode (č.l. 99 - 100), kontrolná dychová skúška (č.l. 103 - 104), evidenčná
karta vodiča (č.l. 110 - 117), evidenčná karta vozidla (č.l. 119), správy na obžalovaného (č.l. 107 - 109,
118), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 182 - 184).

Po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym

záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce od začatia trestného stíhania svoju vinu popiera, je ale usvedčovaný svedeckými
výpoveďami Q. L., J. R. a Y. X., a v podstate aj svedka P. T.. Z vykonaného dokazovania potom

vyplynulo, že práve obžalovaný viedol motorové vozidlo, s ktorým došlo ku dopravnej nehode. Svedok
Q. L. vypovedal, že okrem obžalovaného v okolí motorového vozidla nevidel nikoho iného, pritom on
bol ako prvý pri motorovom vozidle a obžalovanom. Taktiež ani príslušníci prvej, ani druhej policajnej
hliadky v okolí motorového vozidla okrem obžalovaného nevideli nikoho iného. Svedok Y. X. na mieste
kontroloval aj mobilný telefón obžalovaného, po čom zistil, že za posledné dve hodiny obžalovanému

nikto nevolal, takže už vtedy bola obhajoba obžalovaného vyvrátená (že mu mal volať kamarát, ktorý
mal mať s vozidlom nehodu). Podľa všetkých výpovedí svedkov bol obžalovaný evidentne pod vplyvom
alkoholu, čo vyplynulo z jeho pohybov, reakcií a artikulácie. Bolo potom preukázané, že viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, navyše v čase, kedy mal právoplatne uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá.

Čo sa týka obhajoby obžalovaného, tu je potrebné uviesť, že konajúci súd nevedel, ktorá z verzií
obhajoby obžalovaného by mala byť pravdivá, keď ako sám tvrdil, vypovedal pravdu. V prípravnom
konaní totiž uviedol, že vodičom motorového vozidla mal byť P. T. (pôvodný vlastník motorového
vozidla). Osobu svedka preverovala polícia až na základe podnetu obžalovaného, ktorý túto osobu za

vodiča uviedol, pretože dovtedy o ňom polícia nemala vedomosť. Nepotvrdila sa teda ani obhajoba
obžalovaného, že túto osobu uvádzal ako vlastníka vozidla, nie ako vodiča. Pokiaľ by ho označil len
za vlastníka vozidla, polícia by ho nevyťažovala k tomu, či v ten deň viedol motorové vozidlo. Po tomto
zistení už obžalovaný ako vodiča motorového vozidla počas výsluchu, kedy sa rozhodovalo a návrhuna vzatie obžalovaného do väzby, ako aj na prvom hlavnom pojednávaní, označil osobu Y., ktorý sa mal
volať X., alebo hlava, ktorý sa za záhadných okolností mal objaviť pred vchodom do bytu obžalovaného
a pýtať si od neho 10,- Eur na taxík. Je viac ako neuveriteľné, že by obžalovaný dal motorové vozidlo

do dispozície človeku, o ktorom nevie, ako sa volá, a nemá na neho ani žiadny kontakt. Preto podľa
názoru súdu išlo o imaginárnu osobu, ktorá mala slúžiť ako jedna z verzií obhajoby obžalovaného. Na
ostatnom hlavnom pojednávaní potom obžalovaný prišiel s verziou, že motorové vozidlo mala viesť R.
N., ktorú aj navrhol predvolať a vypočuť ako svedkyňu. Súd ale s poukazom na § 277 ods. 2 Trestného
poriadku odmietol tento návrh na doplnenie dokazovania, pretože z dovtedy vykonaných dôkazov bola

vina obžalovaného jednoznačne preukázaná. Napokon, v rámci záverečnej reči obžalovaný ako ďalšiu
osobu, ktorá mala viesť motorové vozidlo, uviedol I. N.. Je potom iluzórne domnievať sa, že čo i len
jedna verzia obhajoby obžalovaného by mohla byť pravdivá, pričom práve svojimi rôznymi verziami
obžalovaný sám preukázal, že nikto iný okrem neho motorové vozidlo nemohol šoférovať. Na záver súd
už len konštatuje, že s poukazom na spáchaný skutok a jeho právnu kvalifikáciu je čas dopravnej nehody
irelevantný, pretože súd odsúdil obžalovaného za to, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v

čase,kedymaluloženýtrestzákazučinnosti,aniezato,žespôsobildopravnúnehodu.Všetkyvykonané
dôkazy ale preukázali, že motorové vozidlo dňa 22. 12. 2018 ako vodič viedol obžalovaný. Súd potom
uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania

alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Obžalovaný B. Š. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože pri výkone inej
činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život a zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a

odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou
látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, a maril výkon
rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona, ale zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j.
že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin
odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel potom súd podľa §

38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Trestná sadzba trestu odňatia slobody za trestný čin najprísnejšie trestný potom predstavuje 8 mesiacov
až 2 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nespáchal žiadny priestupok. Z odpisu registra

trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný, naposledy mu bol rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/12/2018 zo dňa 05. 06. 2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/90/2018 zo dňa 02. 10. 2018, pričom posledných 6
odsúdení obžalovaného bolo za rovnaký trestný čin, a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 15 mesiacov, teda v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd ukladal trest ako úhrnný
podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za viac trestných činov. Súd nezistilžiadne skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Súd pri
druhuavýmeretrestuprihliadolnadoterajšíživotobžalovaného,najmäskutočnosť,žeideochronického
porušovateľa zákona, ktorý bol od roku 2010 šesť krát právoplatne odsúdený pre prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ako aj na to, že obžalovanému
boli v minulosti ukladané rôzne druhy trestov, z ktorých však ani jeden zjavne nesmeroval ku náprave
obžalovaného. Súd nemohol ani rozhodnúť o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu, pretože
by to bolo v rozpore s § 49 ods. 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal trestné činy počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu

na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí
jeho prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd pre výkon

uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže obžalovaný vykonával činnosť, na ktorú mu bol uložený trest zákazu činnosť, súd mu musel v
zmysle § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, a to vo výmere 7 rokov, s poukazom na predchádzajúce uložené tresty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.