Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210752
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8715210752.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcov: 1/ D. H., F..

XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX J. T., štátny občan SR, 2/ M. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R.I. XXX/XX,
XXX XX U., štátny občan SR, 3/ I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, XXX XX J. T., štátny občan SR,
4/ E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, 5/ D.. H. H., F.. XX.XX.XXXX,
T. I. XXXX/X, XXX XX J. F. R., štátny občan SR, 6/ I. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX, XXX XX P.,
štátny občan SR, 7/ I. W., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XXX, XXX XX J. T., štátny občan SR, 8/ D. A.,
F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, XXX XX J. T., štátny občan SR, 9/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/
XX, XXX XX H., štátny občan SR, 10/ E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan

SR, 11/ I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, 12/ D. S., F.. XX.XX.XXXX,
T. S. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, 13/ D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. P.F. XXX/X, XXX XX J. T.,
štátny občan SR, všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Martin Tomas, advokát, Ul. 1. mája 216/7, 058 01
Poprad proti žalovanej: E. M.T., S.. R., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XXX, XXX XX J. T., štátny občan SR,
zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: E. R.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX, XXX XX J. T. o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1/ až 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela KN C č.

XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres H.,
obec J. T., katastrálne územie J. T. a to žalobca 1/ v podiele 11/32, žalobca 2/ v podiele 1/16, žalobca
3/ v podiele 1/16, žalobca 4/ v podiele 7/120, žalobca 5/ v podiele 1/16, žalobca 6/ v podiele
1/16, žalobca 7/ v podiele 1/30.

II. Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere
258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec J. T.,
katastrálne územie J. T. vo výške 1/16 patrí do dedičstva po neb. E. Š., S.. O., nar. XX.XX.XXXX a

zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T..

III. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia 1/ až 9/ (teraz žalobcovia 1 až 8) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
07.09.2015 domáhali, aby súd učil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela KN C č.
XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. a to žalobca 1/ vo výške 11/32, žalobca 2/

vo výške 1/16, žalobca 3/ vo výške 1/16, žalobca 4/ vo výške 7/120, žalobca 5/ vo výške 1/16, žalobca
6/ vo výške 1/16, žalobca 7/ vo výške 1/30, žalobca 8/ vo výške 1/8, žalobca 9/ vo výške 1/16. Zároveň
si uplatnili náhradu trov konania. Pôvodný žalobca 8/ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX J.
T., ako je uvedené nižšie, zobral žalobu späť.2. Žalobcovia žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobcovia 1/ až 9/ sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN-C č.

XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX k. ú. J. T.. Parcela KN-C č.
XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. J.J. T., ktorej určenia
vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú, vznikla z parcely KN-E č. XXXX o výmere 3685 m2 v kultúre
orná pôda, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX k. ú. J. T.. O tomto tvrdení žalobcov svedčí
geometrický plán č. XX/XXXX vyhotovený O.. E. P., geodetom, zo dňa 06.06.2014. Podľa súčasného LV

č. XXX ako aj z LV č. XXX zo dňa 29.01.2014 k. ú. J. T. svedčia žalobcom vlastnícke tituly tam uvedené
v týchto spoluvlastníckych podieloch k parcele KN-E č. XXXX: pod B 1: H.Č. M. S.. H., R. XXX, U. v
1/16, pod B 6: P. I. S.. O., P. XXX/X, J. T. v 1/16, pod B 7: H. D. S.. H., J. XXX/XX, J. T. v 1/16, pod B
11: A. E. S.. B., E. XXXX/XX, H. v 7/120, pod B 12: H.Č. H. S.. H., D.., I. XXXX/X, J. F. R. v 1/16, pod
B 14: Z. I. S.. H., P. XXX, P. v 1/16, pod B 17: W. I. S.. H., J. XXX/XXX, J. T. v 1/30, pod B 18: H. D. S..
H., J. XXX/XX, J. T. v 1/4, pod B 19: H. D. S.. H., J. XXX/XX, J. T. v 1/32, pod B 21: Z. D. S.. Z., J. XXX/

XX, J. T. v 1/8, pod B 22: A. D. S.. Š., Š. XXX/XX, J. T. v 1/16.
Žalovaná je v súčasnosti na LV č. XXXX k. ú. J. T. k nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere
258 m2 v kultúre ostatné plochy zapísaná ako výlučná vlastníčka s tým, že ako nadobúdací titul je
uvedená kúpna zmluva R.-XXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015. Podľa LV č. XXXX k. ú. J. T. zo dňa
09.03.2015 bola žalovaná zapísaná ako vlastníčka parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre

ostatné plochy spolu so svojím manželom D. R., S.. R., pričom ako titul nadobudnutia je uvedené
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní F. XXX/XXXX zo dňa 18.11.2014, W.-XXXX/XX. Žalobca 1/ až 9/
svoje spoluvlastnícke podiely k uvedenej nehnuteľnosti nadobudli prevažne dedením, darovaním, resp.
vydržaním. O tomto tvrdení žalobcov svedčia vlastnícke tituly zapísané na aktuálnom LV č. XXX k. ú. J.
T.. Žalobcovia majú za to, že žalovaná nie je vlastníkom citovanej nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXX/

XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. Spišské Bystré. Žalovaná nikdy nemala splnené
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, hlavne nesplnila podmienky oprávnenej
držby. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä
tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie
stalo neistým. Žalobcovia majú za to, že keďže trvá stav objektívnej právnej neistoty v právnom vzťahu

medzi žalobcami a žalovanou, žalobcovia majú naliehavý právny záujem usporiadať vlastníctvo k vyššie
citovanej nehnuteľnosti.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.11.2015 uviedla, že na základe podkladov pre
vydanie osvedčenia: Prehlásenie spoluvlastníkov v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona 323/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov, ktoré znelo: Dole podpísaní podieloví spoluvlastníci vedení na LV č. XXX k. ú.
J.J. T. k pozemku par. reg. E č. XXXX, z ktorého bol podľa výkazu výmer GP č. XX/XXXX odčlenený
diel „1“ o výmere 258,75 m2 a pričlenený k novozameranej parcele XXXX/XX - orná pôda o výmere
258,75 m2 v prospech D. R., F.. X.X.XXXX a E. R., S.. Š., F.. XX.X.XXXX, obaja bytom J. XXX/XXX,
J. T.. Zároveň prehlasujeme, že vydaním osvedčenia o vydržaní vlastníctva sa necítime byť dotknutí na

svojich vlastníckych právach a že sme vzájomne finančne vysporiadaní. Toto vyhlásenie podpisujeme
na vlastnú žiadosť menovaných, ako doklad k vydaniu osvedčenia o vydržaní.
Na základe horeuvedených skutočností jej rodičia začali vybavovať pozemok pre ňu. Rodičia oslovili
notárku JUDr. Evu Čabrovú Dr., ktorá ich poučila, kto všetko môže prehlásenie podpísať. Postupne
to vybavovali podľa toho, ako boli dostupní spoluvlastníci nehnuteľností. Trvalo to 3 roky. Z 13

spoluvlastníkov iba dvoch navštívili dvakrát, ostatných tri a viac krát a výnimočne štyrikrát hlavného
žalobcu D. H.. Pri podpisovaní im rodičia vysvetľovali, že ak sa im to podarí vybaviť - dotiahnuť do konca,
prídu sa vyrovnať, t. j. zaplatiť. Všetci s tým súhlasili a prehlásenie podpísali. Aj pán D. H., ktorý bol
naozaj nepríjemný od začiatku. Prvýkrát keď za ním boli najprv im povedal, že nič nepredá a vyhodil
ich. Druhýkrát povedal, že porozmýšľa a uvidí. Tretíkrát rodičom povedal, že keď budú podpísaní všetci

spoluvlastníci, majú prísť. Podpísal aj to na štvrtýkrát, ale to vďaka tomu, že mu mamka našla majetok,
ktorý nemal podedený po mame. Ešte predtým ako D. H. podpísal prehlásenie, svedkom toho, že od
začiatku nebol spokojný, je H. H. - syn D. H. s tým, že má záujem o podiel jeho otca, je aj jeho svokor
D. H., Š. XXX/XX, J. T., u ktorého mamka bola raz večer. Hľadala H. H. ohľadom toho, že jeho otec
stále ten podpis oddiaľoval. H. H. pracoval na svojej stavbe a svokor D. H. mu telefonoval, že ho čaká u

nich doma, aby prišiel, že chce s ním rozprávať, tak povedal do telefónu svokrovi D. H., sa u nás doma
zastaví. Ako sľúbil, tak prišiel, pozrel na spomínané prehlásenie, kde chýbal podpis jeho otca. Povedal,
že otcovi zavolá alebo povie a otec to podpíše. Na druhý deň to naozaj aj D. H. podpísal. Pri podpisovaní
prehlásenia mu mamka povedala, že bude potrebovať k notárke asi úmrtný list mamy, ktorá vtedy bolanaprehláseníanaLVč.XXX.Nemoholúmrtnýlistnájsť,takjejsľúbil,žehoprinesieakeďmamanebude
doma, dá jej ho do schránky, čo aj urobil. Pán H. doniesol nie úmrtný list, ale úmrtnú správu mamy
z nemocnice. Hneď na druhý deň mu ju mamka bola vrátiť uňho doma. Otvorila jej jeho manželka a

zavolalaho.Úmrtnýlistnemal,takmuporadila,žehovybavínamatrike.Naďalšídeňhodoniesolmamke
domov, aby mohli vybavovať veci ďalej. Mama si urobila z úmrtného listu kópiu a vrátila mu originál,
čo je dôkaz o tom, že súhlasil s tým, aby to rodičia žalovanej takto vybavovali. Keď sa stretli neskôr,
tak jej povedal, že už si vybavuje dedičstvo po mame. Dňa 18.11.2014 boli rodičia u notárky JUDr. Evy
Čabrovej Dr., u ktorej podpisovali Notársku zápisnicu - Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní F. XXX/XXXX,

ktoré osobne pani notárka odniesla na Katastrálny úrad v Poprade. Koncom decembra prišlo oznámenie
z katastra, že listina je zapísaná. Po novom roku, keď rodičia stretli niektorých spoluvlastníkov, ktorých
mali vyplatiť, napr. M. H. s manželkou, keď boli na prechádzke s vnúčatami, tak im povedali, aby prišli
na návštevu, že je to vybavené a majú pre nich peniaze, na ktorých sa pri podpisovaní samozrejme
dohodli. Nikto nechodil, tak rodičia znovu začali postupne obchádzať ľudí, tak ako to bolo z časového
hľadiska a dostupnosti ľudí možné a vyplácali peniaze. Ešte nemali všetkých vyplatených a raz v nedeľu

ich navštívil D. P. (spoluvlastník parcely, o ktorú si chcela rozšíriť plánovaný pozemok), bytom R. XXX/X,
J. T. s manželkou T.L. P. s krikom, že sme im zobrali časť parcely, lebo Jozef pozeral na kataster portál
a zistil, že im chýba časť spomínanej parcely. Mala to byť parcela KNE číslo XXXX. Rodičia im vysvetlili,
že sa im podarila iba parcela, kde je spoluvlastníkom pán H. D. a tú postupne vyplácajú. Odkázali ich
na kataster. Manželia P. odišli a pani P. telefonicky oznámila rodine H., že im chýba pozemok a nech sa

pozrú na svoj. Nevie prečo sa postavil k tomu takto, keď jasne sa dohodli, že po vybavení sa prídu s nimi
rodičia vyrovnať. Pán D. H. síce vie, ako sa vydržanie vybavuje, lebo si vybavoval na seba osvedčenie o
vydržaní v roku 2012 na tejto parcele. Rodičia vyplácali postupne od začiatku, tak ako im ľudia podpísali,
čiže nemohli vyplatiť pána H. prvého, keď podpísal posledný. Na druhý deň pán H. zavolal mamke a
vynadal v telefóne, že ako to, že majú vytýčený pozemok, že mu to rodina oznámila, čo nebola pravda,

lebo nič nebolo vytýčené, že nemá mamka chodiť vyplatiť, lebo ju dá zavrieť aj s tým, kto im to urobil.
Mamka mu povedala, že postupne vyplácajú tak ako sa dohodli, že je na rade posledný, keďže podpísal
posledný. Ďalej chceli rodičia vo vyplácaní pokračovať, len ľudia, ktorých H. D. obvolal a natáral im
nepravdivé veci, odmietali zobrať peniaze. Následne po tom sa mamka zastavila v práci za synom pána
H. a išla sa ho spýtať, čo to má znamenať. Pripomenula mu, ako to bolo v skutočnosti, lebo za tak dlhý

čas asi zabudol, tak povedal, že keď je to tak, že je to v poriadku. Zastaví sa u rodičov žalovanej a pozrie
si ten papier, ktorý jeho otec podpísal, aj keď ho pred podpisom videl, mal ho v ruke, lebo pozeral, či
chýba tam už len otcov podpis. Neprišiel ako sľúbil a napísal email, že mu nevyšiel čas a že aj tak ten
papier, ktorý otec podpísal, platí iba originál a originál samozrejme nemajú. Keďže nevedel H. D., čo má
urobiť, ako sa im pomstiť, tak všade rozširoval, že nevie, čo im podpísal a že mu ukradli parcelu. V júni

mamke zavolal vyšetrovateľ kriminálky, či sa môže prísť porozprávať ohľadom D. H.. Na kriminálne jej
vyšetrovateľ oznámil, že pán H. nevie, čo podpísal a povedal, že dva podpisy na prehlásení sú jeho a
tretí nie. Samozrejme klamal a nedáva to logiku. Keby nechcel, nepodpíše vôbec ani raz, alebo už vtedy
mal plán, ako to spochybní. Podpisoval prehlásenie trikrát a to za seba dvakrát a tretíkrát za svoju mamu,
to bolo to, čo nemal podedené a vďaka nim si to dodedil. Druhýkrát sa podielu na tejto parcele odstal cez

Osvedčenie o vydržaní, ktoré teraz ako právny úkon spochybňuje. Získal majetok na seba po rodine bez
toho, aby sa podelil s dedičmi, to rodičom povedal jeho brat M. H., keď podpisoval prehlásenie ako ďalší
spoluvlastník predmetnej parcely. Oznámenie na kriminálke mu asi nevyšlo, tak pokračuje na súde a
klame ľuďom, že chcú parcelu na biznis. Preto žalobu podpísali aj ľudia, ktorí od rodičov peniaze prevzali
bez problémov, čo bol dôkaz, že sa tak pri podpisovaní prehlásenia dohodli. Žalovaná ďalej popísala

ako sa pri vybavovaní rodičia dohodli s jednotlivými vlastníkmi. Títo podieloví vlastníci, pokiaľ neboli jej
rodičmi oslovení, nevedeli, že vôbec nejaké spoluvlastnícke podiely majú a už vôbec, kde sa predmetná
parcela nachádza. Zároveň žiadala, aby žalobkyňa 9/ D. A., rod. Š. a žalobca 8/ D. Z., terajší podieloví
spoluvlastníci, boli ako žalobcovia vynechaní z dôvodu toho, že v čase vybavovania a podpisovania
prehlásenia neboli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely KN E č. XXXX. Namieta ich aktívnu

legitimáciu. Žiada preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú a účelovú zamietol a žalovanej priznal náhradu
trov konania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017 žalobca 8/ D. Z. zobral žalobu týkajúcu sa jeho osoby
späť. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2018 uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby a

zastavením konania vo vzťahu k žalobcovi 8/ D. Z..

5. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2017 žalobcovia navrhli pristúpenie ďalších subjektov na strane
žalobcov, právnych nástupcov po neb. E. Š., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX,naposledy bytom P. XXX/X, J. T., a to 9/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/XX, H., 10/ E. Š., F..
XX.XX.XXXX, T. J. XXXX/XX, H., 11/ I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/X, H., 12/ D. S., F.. XX.XX.XXXX,
T. S. XXXX/XX, H. a 13/ D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, J.Š. T.. Ich pristúpenie navrhli na základe

výsledkov doterajšieho dokazovania v spojení s výsledkom dedičského konania po neb. E. Š.. Zároveň
uviedli, že žalobca pôvodne označený pod číslom 8/ zobral žalobu späť.

6. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č. k. 17C/369/2015 - 78 zo dňa 07.05.2018 rozhodol
nasledovne:

„I. P r i p ú š ť a do konania vstup ďalších subjektov na strane žalobcu, a to žalobcov: 9./ E.
T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/XX, H., 10./ E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. J.Ň. XXXX/XX, H., 11./ I. T.,
F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/X, H., 12./ D. S., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXXX/XX, H., 13./ D. Š., F..
XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, J. T..
II. P r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby tak, že petit žaloby bude znieť: „ I. Súd určuje, že žalobca v 1.
rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre

ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 11/32, žalobca v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca
v ľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16,
žalobca v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela č. KN C XXXX/XX o výmere 258
m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v 4. rade je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J.J. T. vo
výške 7/120, žalobca v 5. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX
o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v 6. rade je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy,
k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v 7. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN

C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/13. II. Súd určuje, že
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné
plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16 patrí do dedičstva po neb. E. Š., S.. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej
XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T.. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1/ až 13/
rade trovy konania.“

7. Následne súd opravným uznesením č. k. 17C/369/2015 - 86 zo dňa 10.09.2018 rozhodol:
I. O p r a v u j e záhlavie uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018 v
časti označenia žalobcov na nasledujúce správne znenie: „Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcov:
1./ D. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, J. T., 2./ M. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX, U., 3./ I. P.,

F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, J. T., 4./ E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, H., 5./ D.. H. H., F..
XX.XX.XXXX, T. I. XXXX/X, J. F. R., 6./ I. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX, P., 7./ I. W., T. J. XXX/XXX,
J. T., 8./ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, J. T., 9./ D. A., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, J. T., všetci
zastúpení JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Poprad, Ul. 1. mája 216/7 proti...“
II. D o p ĺ ň a I. výrok uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018 o

nasledujúce znenie: Súd konanie vo vzťahu k žalobcovi 8/ z a s t a v u j e.
III. Doterajšie výroky označené ako I. a II. sa označujú ako II. a III.
IV. D o p ĺ ň a IV. výrok uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018
o nasledujúce znenie: Vo vzťahu žalobcu 8/ a žalovanej súd žiadnej zo sporových strán náhradu trov
konania n e p r i z n á v a.

Súd teda odstránil v záhlaví a vo výrokovej časti uznesenia Okresného súdu Poprad č. k.
17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018 iné zrejme nesprávnosti tak, ako sú uvedené vo výroku tohto
uznesenia. Zároveň zastavil konanie so súhlasom žalovanej voči žalobcovi 8/ a rozhodol o trovách
konaniamedzižalobcom8/ažalovanoutak,žežiadnejzostránnároknanáhradutrovkonanianepriznal,
keď žalobca 8/ si žiadne trovy konania neuplatnil a žalovanej doposiaľ žiadnej trovy konania nevznikli.

8. V písomnom podaní zo dňa 15.03.2019 žalovaná vzniesla námietku aktívnej legitimácie u žalobcu
1/, nakoľko tento nie je vlastníkom nehnuteľnosti parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 258 m2 (KNE
č. XXXX) k. ú. J. T.. Žalobca 1/ nikdy nemal splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním a hlavne nesplnil podmienku oprávnenej držby a preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

k nehnuteľnosti a teda nie je oprávnený vlastník a preto nemá aktívnu legitimáciu v spore. Pretože
žalobca 1/ nadobudol predmetné spoluvlastnícke podiely k uvádzanej nehnuteľnosti osvedčením o
vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti notárskou zápisnicou JUDr. Evy Čabrovej Dr., NZ
XXXXX/XXXX KN-E p. č. XXXX orná pôda o výmere 3685 m2 dňa 25.06.2014, osvedčením o vyhláseniavydržaniavlastníctvaanotárskouzápisnicouMgr.OľgyPiskoríkovejF.XXXXX/XXXXzodňa07.11.2012,
pričom túto nehnuteľnosť nikdy neužíval a nadobudol. Žiada, aby súd aktívnu legitimáciu žalobcu 1/
riešil ako predbežnú otázku a teda či bol oprávnený podať žalobu, keď sám nie je zákonným vlastníkom

a nadobudol nehnuteľnosť v rozpore s platným právom. Pokiaľ teda jej právni predchodcovia jednali
v rozpore s právom pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, tak v takom istom
rozpore s právom jednal aj žalobca 1/. Žalovaná ďalej uviedla, že takému účastníkovi nemôže súd
objektívne poskytnúť právnu ochranu a preto je potrebné žalobu u žalobcu 1/ zamietnuť a priznať
žalovanej trovy konania.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovanej, prednesom právneho zástupcu žalobcov a
splnomocnenej zástupkyne žalovanej, výsluchom svedkov M. H., E. Z., D. R., O.. H. H. a oboznámením
s listinnými dôkazmi založenými v spise.

10. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že túto parcelu nadobudol v r. 1987 po neb. H. H., otcovi. Pani R.

J.. prišlazaním,žebymalazáujemoodkúpeniečastipozemku.Najskôrjuposlalpreč,ženemázáujem.
Upýtal ho syn, pretože p. R. st. robila stavebný dozor v J. T.. Tak sa rozhodol na podnet svojho syna, že
to predá, ale s tým, že sa musia vyjadriť aj ostatní vlastníci tej parcely, pretože nie je vlastník sám. Dala
mu podpísať papier, ktorý vyzeral nie tak, ako je v notárskej zápisnici, vyzeral ako výpis z registra, kde
boli menovaní. On to podpísal s tým, aby ostatní účastníci na tej parcele videli, že súhlasí. Sa dohodli,

že keď podpíšu všetci spoluvlastníci na tej parcele, môže prísť s kúpnopredajnou zmluvou, peniazmi
a urobia zmluvu. Čas prešiel a p. R. st. nechodila, len jedného dňa prišiel jeho syn H. H. a hovorí, či
má vôbec peniaze od p. R., keď ona už má prepísané všetky parcely na svojom mene. To sa veľmi
rozčúlil, že ako je to možné, že sa dohodli o kúpnopredajnej zmluve, ako to, že majetky už prepísala.
Ona na tej parcele p. R. nemala ani štvorcový meter vlastníctva, takže čo mohla mať z vydržania, keď on

podedil v r. 1987 a ona má vydržanie v r. 1986 a pritom to obhospodarovalo Poľnohospodárske družstvo
SpišskéBystréodroku1958,kedysadružstvozaložilo.Takžetovydržanie,čosizapísala,tojeklamstvo.
Nedodržala ich dohodu o kúpnopredajnej zmluve. Keby bola došla riadne s peniazmi, s kúpnopredajnou
zmluvou, vyplatilo by sa, podpísali by a bolo by to v poriadku. Považuje to za veľké oklamanie, pretože
ako sa hovorí, skôr zjedla obed, ako zaplatila. Také niečo by sa nemalo stávať. Niektorí sú tu aj starí

ľudia, je pravda, že on to zorganizoval. Teraz tiež predával majetky a bola tam riadne kúpnopredajná
zmluva, bloček, toto považuje za seriózne jednanie. To nebol jeden pozemok, tam boli zamotaní viacerí
ľudia, lebo ona skupovala nie na vybudovanie pre svoje deti, ale na predaj pozemkov. Sú tam viacerí
ľudia, ktorých sa snažila oklamať tak, ako oklamala ich. Ten prvý podpis mal slúžiť na to, že súhlasia s
predajom, ale spätne mala prísť za každým s kúpnopredajnou zmluvou.

Na tomto prehlásení (čl.26) sú síce jeho podpisy, ale v čase keď mu to p. R. st. dávala podpísať, tak tam
nebol odstavec o vydržaní, ktorý sa teda začína slovami „dole podpísaní...“. Jeho podpis je teda dvakrát
pri jeho mene, ale tiež jeho podpis je pri p. H. I., rod. D., F.. XXXX, W.. XXXX, kde je aj uvedené, že to
podpísal syn, ako on. Pri tom, na základe tohto sa vlastne dozvedel, že treba ďalej konať v dedičskej
veci po matke, čo aj zrealizoval. Keď, tak tam mali byť podľa neho podpísaní aj jeho ďalší dvaja

súrodenci Z. I., S.. H., F.. XXXX a H. M., F.. XXXX. Tento papier bol podpísaný len na to, aby súhlasili
ako spoluvlastníci, že tento pozemok predajú. A nie aby bol použitý už ako právny dokument u notárky
JUDr. Čabrovej.
V čase, keď ho navštívila p. R. st., neukázala mu žiadny konkrétny geometrický plán na odčlenenie tej
parcely, doniesla len ten spolovice falošný papier. Neboli tam podpisy všetkých.

11. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že P. R. st. prišla k nim večer s tým, že by chcela odkúpiť časť
parcely pre stavbu rodinného domu pre svojho syna. Povedala mu, že tá parcela je vyše školy. Spýtal
na to, či všetci účastníci súhlasia s tým, aby sa predala, lebo tiež je len čiastočný vlastník na základe
dedenia. Vravela, že všetkých obchádza, že všetci súhlasili, tak povedal, že keď všetci budú súhlasiť,

bude súhlasiť aj on. Potom zobral telefón, lebo aj brat je spoluvlastník, zavolal mu a tiež povedal, že
keď všetci budú súhlasiť, takže bude súhlasiť aj on. Na základe toho podpísal papier, kde mali byť ako
všetci zúčastnení. Ona mu na to povedala, že ona pracuje v J. P., že pozná ceny v J.J. T. a že cena sa
zhruba pohybuje 6,- eur/m2. Povedal, že to je nejaká divná suma, tak ona povedala, že zvyšuje čiastku
na 10,- eur. On jej na to povedal, že o cene sa nebudú baviť, on si ceny zistí a potom dôjde k predaju.

Na to sa asi za týždeň alebo dva s ňou stretol v LIDLi a povedal jej, že ceny sa pohybujú od 25,- do
30,- eur. Ona mu na to povedala, že to je horibilné, že nie. On jej na to povedal, že ten podpis, ktorý jej
dával, aby neakceptovala v takomto prípade, že je neplatný, lebo sa ďalej už nedohodli. Potom sa stretli
ešte niekoľkokrát, vždy vravela, že donesie peniaze, napr. v Aréne sa stretli. Vravela, že môže doniesťpeniaze, na čo jej povedal, že sa nedohodli. Viackrát sa už nestretli, naposledy to bolo asi v tej Aréne.
Má aj dcéru vydatú v J. T., tak aj p. R. st. povedal, že nemá problém si pre peniaze aj sám prísť, ak sa
dohodnú na cene, ale kúpnopredajná zmluva neprebehla.

Podpísal tento dokument (čl.26), je to jeho podpis, ale s tou výhradou, že sa dohodnú potom na cene
a na kúpnopredajnej zmluve. To, či presne vyzeral ten dokument tak ako tento, to si už nepamätá.
Ešte to podpísal aj za brata D.. H. H., F.. XXXX, pretože s ním telefonoval a on mu povedal, že ak
budú súhlasiť všetci, tak v tom prípade bude súhlasiť aj on. Keď to podpisoval, neboli tam ešte všetci
podpísaní. Podpísal to s tým, aby aj ostatní potom videli, že u koho už bola a že kto už súhlasil. Keď

prišla, nevedel, koľkí sú vlastníci, len vtedy povedala. Neukázala konkrétny geometrický plán ani tú časť
parcely, povedala mu len, že je to vyše školy. Lebo sa jej pýtal kde je tá parcela. Tá parcela bola
dedená a užívalo ju Poľnohospodárske v Spišskom Bystrom. Dátumy uviesť nevie, ale určite to bolo
minimálne 20 rokov.

12. Žalobkyňa 3/ na pojednávaní uviedla, že prišla raz p. R. s manželom k nim domov, či by nepredali

pozemok vyše fary, že chcela by pre deti. Ona jej povedala, že hej, prečo nie. Tu mi podpíšte, že mi
predáte. Ona jej podpísala, že jej predá. S tým to skončilo, že ona potom príde. Ale nechodila dlho,
až potom prišla raz, že už chce zaplatiť za ten pozemok. Žalobkyňa sa jej pýtala, že po koľko. Ona
povedala, že po 6, 8, 10,- eur. Povedala, že už jej nepredá, že za toľko nedá. Ešte jej povedala, že ju
príde pýtať na kolenách, ale viac sa už nerozprávali.

Prehlásenie (čl. 26) podpísala. Ako presne tá listina vtedy vyzerala, či takto, to si už nepamätá, ale
podpísala s tým, že jej to predá. Na nič inšie. Neukázala jej, ktorú parcelu chce kúpiť, ani geometrický
plán. Vie, že to užívalo a užíva družstvo.

13. Žalobkyňa 4/ na pojednávaní uviedla, že ona tiež zdedila po rodičoch, nie je sama dedička, má

1/5-inu. Tiež prišla za ňou p. R. st. a pýtala sa, či to nechcú predať, že potrebuje pre svojho syna na
stavbu rodinného domu. Tiež jej povedala, že nemôže rozhodnúť sama, že sa musí poradiť so sestrami.
Takisto volala p. W., či oni predajú. Tiež jej povedala, že keď všetci podpíšu, že predajú, takže potom
môžu predať aj oni. Sestry jej tiež povedali, že záleží na tom, či všetci podpíšu. Nevedela, aká je cena
pozemkov v J. T., tak si to tiež zisťovali a bola vyššia. P. R. im ponúkla po 10,- eur. Potom prišla druhý

raz, mala už len 2 alebo 3 nepodpísané, tak jej povedala, že predá tiež. Boli potom u právničky v budove
Intesu a tam im vyplatila peniaze. U akej právničky, to si už nepamätá. Žiadnu kúpnopredajnú zmluvu
nedostala a má nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Spišské Bystré na prenájom pôdy,
kde patrí aj táto parcela. Bolo jej vyplatených 150,- eur. Vnímala to tak, že je to za tých 15 m2. Tie
peniaze rozdelila sestrám v rovnakom diele - I. H., Ľ. T., I. Č. a D. P.. Potom sa dozvedela, že to nebolo

pre jej syna na stavbu rodinného domu, ale že sa to má predávať ako stavebné pozemky. Tak nevie,
či je to pravda.
Na prehlásení (čl. 26) je tam jej podpis pri jej mene, ale ten papier vyzeral inak. Keď ho podpisovala
prvýkrát, keď prišla, tak to bol taký nalinajkovaný papier, ktorý podpísala. Potom prišla druhýkrát a vtedy
zase niečo podpisovala, ale to si už nepamätá. Príjmový doklad na čl. 30 je ten príjmový pokladničný

doklad, kde jej bolo vyplatených 150,- eur. Pozemky sa nachádzajú niekde za školou. Žalobu podala,
lebo ju to nahnevalo, že ich oklamali.

14. Žalobca 5/ na pojednávaní uviedol, že uvedený pozemok zdedili po rodičoch. V tejto veci sa osobne
so žalovanou ani jej prípadnými právnymi predchodcami nestretol. Telefonicky len hovoril s bratom,

kde sa hovorilo o odpredaji a kúpe časti pozemku, ktorého je spoluvlastníkom. Bratovi povedal, že
môže jednať v jeho mene ako predbežné jednanie s tým, že očakával návrh kúpnej zmluvy na podpis
aj dojednané s kúpnou cenou a ďalšími náležitosťami. Pokiaľ to bolo použité ako na vydržanie, to
prehlásenie, ktoré on osobne ani nevidel, pretože s ním nikto nejednal, k tomu uviedol, že o vydržanie
v žiadnom prípade nemôže ísť, pretože nebolo tam vydržanie v dobrej viere, nebolo majetkovoprávne

vyrovnané a pokiaľ ide o lehotu na vydržanie, táto nemohla v žiadnom prípade ani začať plynúť, pretože
pozemok, teda predmetnú parcelu, má v užívaní Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré, s ktorým
má uzavretú nájomnú zmluvu na všetky role, teda vrátane tejto parcely. Teda pre vydržanie nie je
splnená ani jedna zo zákonných podmienok. Pokiaľ by išlo tak, ako bolo pôvodne hovorené o kúpnu
zmluvu, prehlasuje, že je ochotný svoj spoluvlastnícky podiel odpredať riadnou kúpnou zmluvou, ale

za podmienky dojednania ceny a ďalších náležitostí. Ku žalobe sa takisto pripojil, ale len vtedy, keď sa
dozvedel, že je to prepísané na niekoho iného. Ani po tzv. prepísaní nikto mu netelefonoval, nikto sa
s ním o žiadnej cene nebavil.15. Žalobkyňa 6/ na pojednávaní uviedla, že uvedenú parcelu zdedila po rodičoch. Otec zomrel v
roku XXXX a po mame, ktorá zomrela v roku XXXX. Po založení poľnohospodárskeho družstva táto
parcela prešla do Poľnohospodárskeho družstva Spišské Bystré v roku 1958, na ktorej hospodárilo

poľnohospodárske družstvo a vlastne ešte hospodári aj toho času. Táto parcela sa nachádza za školou.
Podľa bonity je to jedna z najúrodnejších parciel, ktorá sa nachádza v katastri J. T.. V tomto čase nie je
možné, aby táto parcela bola vyňatá z toho celku, na ktorom hospodárilo poľnohospodárske družstvo,
nejakým vydržaním, pretože vlastne tie doklady o vydržaní sa začali konceptovať až po roku 2000, v roku
1999 a vyššie, kedy došlo k demokracii. Ona vlastne na tom poľnohospodárskom družstve pracovala,

takže má prehľad, aj kedy. Za ňou prišiel domov manžel pani R., nepamätá si presne, ktorý to bol deň,
bolo to v lete. Prišiel a jej vraví, že chce sa porozprávať. Že chce odkúpiť parcelu za školou, že či bude
s tým súhlasiť. Povedala mu, že nie je sama vlastníčka tejto parcely, že sú ešte jej dvaja bratia a ostatní
vlastníci, o ktorých vedela, že sú tam, lebo jednak si pozerala LV XXX, s ktorým prichádzala aj do styku.
Vraví mu, že v akej cene by to bolo a že keď budú ostatní súhlasiť, že ona nebude robiť priek. Potom
sa ho pýtala, že v akej cene by oni navrhli a že či bol za jej súrodencami. On jej na to povedal, že chodil

s manželkou po tých vlastníkoch a že dnes prišiel ako za ňou, či mu podpíše ten súhlas, že túto parcelu
odpredá. To čo jej dal podpísať, bola asi tretia alebo štvrtá na jednej strane, ale žiadna prvá strana jej
nebola ukázaná, že je tam už ako osvedčovacia listina, ktorá má prejsť notárskym overením. Podpísala
mu to s tým, že odišiel a potom sa, nevie presne ale dosť dlhú dobu, nič nedialo. Bola pri bratovi M.
a sa ho pýtala, či už niekto bol vyplácať, či boli manželia R. za ním. On vravel, že manžel pani R. mu

povedal, že nech si príde ten jej brat pre peniaze. Ona mu povedala, že ju nikto nič neoslovil, nikto za
ňou nebol. Prešiel určitý čas, nevie koľko, potom rozprávala aj s druhým bratom, D., a on jej povedal,
že vraj pani R. už to má všetko notársky vybavené, prepísané a je v geodézii. Ďalej potom ako sa to
všetko roznieslo, aký bol tento postup, prišli za ňou obidvaja s manželom večer domov a povedali jej,
že idú vyplatiť za túto parcelu. Ona im povedala, že peniaze neberie, lebo že ju podviedli, že oni to už

majú vlastne pripísané bez jej súhlasu a vyplatenia za túto parcelu. Ešte sa rozišli tak, že pani R. jej dala
číslo na mobil, keď si to premyslí, aby sa ozvala. To je všetko.
Podpis na prehlásení (čl. 26) je síce jej, ale takto to nebolo napísané takýmto štýlom. Vôbec nič sa tam
nerozprávalo o geometrickom pláne, celá tá časť vpredu, tie dva odseky, tam neboli a jej bola predložená
jedna strana, kde bola tretia alebo štvrtá v poradí zvrchu a bolo tam uvedené len jej meno a podiel 1/16

a vybodkované, kde sa má podpísať a tam sa podpísala. Podpis je síce jej, ale ako k tomu došlo, nevie.
Ona neprišla konkrétne s číslami parcely do styku, pretože len dávala podpísať vlastníkom napr. zmluvy,
ktoré prenajali družstvu, ale nepamätá si konkrétnych vlastníkov. O tom, že by na tomto pozemku alebo
jeho časti hospodárila pani R., nevie. Žiadny geometrický plán jej pán R. nepredložil ani nepovedal
konkrétne číslo parcely. Len že ja vlastníčkou, že si to zistili a či to odpredá.

16. Žalobkyňa 7/ na pojednávaní uviedla, že boli s E. veľmi dobré kamarátky, bavila jej deti, verila
jej. Prišla s manželom ku nim, že chce stavať pre deti niekedy dom, či už pre jedno alebo pre druhé.
Doniesla papier, či jej podpíše, či jej predá 8,5 m2. Že to je niekde za školou, jej hovorila. Povedala,
že nevie, že sa musí poradiť ešte s bratom, lebo ona je dedič, ale bratov musí vyplácať. Ona jej na

to povedala, že za bratom už bola, že on to už podpísal. Ešte bola u nich aj sesternica, ktorá hovorila,
aby to podpísala, že 8,5 m2 nie je veľa a keď chce stavať, tak pristala na to. Ešte hovorila, že keď brat
podpísal, že podpíše. Nemala veľmi vôľu, ale podpísala. Dala jej taký papier riadkovaný, kde bolo veľa
ľudí, podpisy a ona sa pýta, že prečo toľko veľa ľudí. Povedala, že to sú už dedičia, ktorí podedili po
rodičoch, takže ich je veľa. Tak jej to podpísala a ďalej sa o to nestarala. Chodila do klubu u nich a tam

začali rozprávať, že E. R. skupuje pozemky pri škole na biznis. Ona povedala, že nie na biznis, ešte sa
ju zastávala, že ona chce stavať dom pre deti. Ženy hovorili, že nie, že to nie je pravda. Potom prišla
a že ako je to možné, že som dala E. na súd? Povedala, že E. na súd nedala, že to ona vybavovala.
Potom prišla aj jej muž a vadila sa o tú E., že ju dala na súd. Hovorí, že sa jej pýtala, či má tam nejaké
pozemky. Hovorila, že má 200 m a tie 8,5 m že ešte chýba. Na to povedala, že to boli pozemky ako jej

rodiny. Začala žalobkyni kričať, že jej deti aj vnúčatá nebudú mať nič a jej deti budú mať aspoň pozemok.
To ju nazlostilo aj ľúto jej prišlo. Potom prišla 11.3. presne na dcérine narodeniny a doniesla peniaze,
85,- eur. Ona tie peniaze zobrala aj podpísala papier a ďalej už nebolo nič. Ešte predtým za ňou prišli
policajti vyšetrovať a dozvedela sa to tiež až v klube, že sfalšovala podpis. Ona o tom nič nevedela a
policajti jej ukazovali nejaký papier, či je to jej podpis. Povedala, že áno, že je to jej podpis. Oni jej ale

nepovedali, o aký papier ide, dodnes nevie, o aký papier išlo. Ešte ako jej podpisovala lístok, ako jej
dala peniaze, povedala, že ešte jej má podpísať ďalší papier, že jej dala peniaze. Ale to nevie čo bol za
papier, lebo ona o tom, že prevzala peniaze, podpísala ten malý lístok. Potom prišiel pán H., že dal paniR. na súd, že či ide do toho, že nevyplácala peniaze vtedy kedy mala a že podviedla ľudí. Povedala,
že áno a nič viac, lebo ju tým nazlostila, čo jej nakričala.
Na prehlásení na čl. 26 je síce jej podpis pri jej mene, ale takúto listinu nepodpisovala. A keď sa pozerá

na prvú stranu, ani takú listinu nevidela.
Príjmový pokladničný doklad (čl. 29) je ten malý lístok, ktorý podpísala, že prevzala sumu 85,- eur.
Geometrický plán ani pozemok jej neukázala, len tak ako každému povedala, že pozemok za školou.
V tej časti za školou vždy hospodárilo družstvo.

17. Žalobkyňa pôvodne označené pod číslom 9/ D. A. (teraz žalobkyňa 8) na pojednávaní uviedla, že
jej mama E. Š., nar. 1XXX, zomr. XX.X.XXXX to ešte za života podpísala, ibaže na dedičskom konaní
sa to prepísalo na ňu, lebo býva v J. T., druhé sestry sú v H. a brat býva v rodičovskom dome. Po tom
dedičskom konaní, ako to bolo na ňu napísané, išla do obchodu a oproti obchodu je pani R. rodičovský
dom. Ona tam išla, tak ju zastavila s tým, že jej to nepredá, nakoľko je to už na ňu napísané. Medzitým
ale volala aj bratovi, aby žiadne peniaze nepreberal on, nakoľko je to na ňu. Ešte sa ho medzitým pýtala,

prečo to mama podpísala, keď aj oni majú deti a pozemok môžu potrebovať. On povedal, že nevie, či
ešte bude chodiť s mamou po súdoch, nevie, čo sa tam vtedy dialo. Teda povedal, že aby mama na staré
kolená ešte nechodila po súdoch. Napriek tomu, že ju upozorňovala, že je to už jej, na ňu napísané a
so všetkým bude disponovať ona, tak išla za bratom, akože ho vyplatiť. On vedel, že sa už nemá do
toho miešať. Za ňou už viackrát neprišla, ani s ňou vôbec nekomunikuje. Nevie, či chcela s bratom kvôli

tomu, že neter žalobkyne a jej synovec momentálne sú manželia, v tom čase ešte neboli, či to chcela
ako v rodine alebo nevie. Ešte boli za ňou dve ženy od polície a ukázali jej taký zvláštny papier, nič tam
nebolo, len mená, či je to mamin podpis. Teda s ňou pani R. ďalej nekomunikovala.
Nebola prítomná v čase, keď pani R. oslovila jej matku, len brat sa vyjadril, či on ešte teraz bude chodiť
s mamou po súdoch, tak nevie, čo sa tam dialo. Tam v tých miestach, lebo nevie presne detailne, ktoré

miesto to je, teraz to zisťuje, ale vždy tam len družstvo hospodárilo. Pokiaľ rodičia žili, sa mame do toho
nestarali, aby nepovedala, že to chcú ešte za jej života. Všetci súrodenci sa k tomu takto postavili, že
pokiaľ žijú, tak to nechajú tak. Pokiaľ ide o informáciu o geometrickom pláne a umiestnení pozemku, toto
nevie, lebo jej to nikto nepovedal, za ňou nikto nebol. Až kým ona po dedičskom konaní neoslovila pani
R., že to nepredá. Ona za ňou vôbec neprišla a či bola za súrodencami a či a ako s nimi komunikovala,

to nevie. K prehláseniu (čl. 26) uviedla, že je tam uvedená mama E. Š.. K tomu podpisu sa úplne
jednoznačne nevie vyjadriť či je jej, je to také na vážkach. Tento doklad ale nikdy nevidela.

18. Žalobkyňa 9/ E. T. na pojednávaní uviedla, že pokiaľ vie, tie pozemky užívalo družstvo. Mamka
dostávala nejaké podiely z družstva za užívanie pozemku. Nevie, v akom rozsahu, oni sa do toho

nestarali. Nikto iný tie pozemky neužíval. Viac k tomu nemá čo dodať.
Pani R. bola za mamou, ale nikdy nebola uzavretá kúpnopredajná zmluva a ani to nebolo nikdy
vyplatené. Brat volal, ale ku kúpnej zmluve nedošlo. Bratovi povedala, že ak mamka budú s tým súhlasiť,
tak preberie peniaze, bolo by to jej vlastníctvo, ale pred smrťou k tomu nedošlo. Že majú časť pozemkov
za školou sa dozvedeli od mamy, ktorá mala papiere od toho.

19. Žalobkyňa 10/ E. Š. na pojednávaní uviedla, že jej odpoveď je obdobná ako sestrina pred chvíľou,
opakovala by len to, čo povedala ona. Pripája sa teda k tomu, čo uviedla.

20. Žalobkyňa 11/ I. T. na pojednávaní uviedla, že nemá čo dodať viac k veci, všetko bolo povedané.

Pripája sa k tomu, čo uviedli predchádzajúce dve žalobkyne.

21. Žalobkyňa 12/ D. S. na pojednávaní uviedla, že je najmladšia zo sestier, o pozemky ako také sa
nestaralavminulosti.Len evidovala,žemamkamalanejaképozemkyabralanejaképeniazezdružstva.
Ale keď mama začala na túto tému rozprávať, žalobkyňa povedala, že ju to nezaujíma. Že je to jej

majetok.

22. Žalobca 13/ D. Š. na pojednávaní uviedol, že všetko tu už bolo povedané. Môže dodať, že to vlastne
išlo cez neho, lebo on býval v dome s mamkou. Pani R. s manželom boli za ním a mamou, či predbežne,
ak sa jej podarí zohnať všetky podpisy na dotyčné parcely, že ak ich bude mať dosť, tak potom by došlo

ku kúpnopredajnej zmluve. S tým oboznámil aj mamu. Pani R. sa snažila získať podpisy od všetkých
vlastníkov s tým, že nevedela, či jej všetci podpíšu. Nevie, čo viac dodať, pretože tam sa jednalo len
čisto o predbežný podpis, s tým, že v budúcnosti bude súhlasiť.Bol prítomný, keď mama niečo podpísala pani R.. K prehláseniu (čl.26) uviedol, že sa nepamätá, nevie,
či tam bolo písané o vydržaní vlastníctva. Mame ukázala časť pozemkov, ktoré chce odkúpiť, myslí si,
že aj geometrický plán. Pokiaľ vie, vždy na tých pozemkoch hospodárilo poľnohospodárske družstvo.

23. Žalovaná E. M., S.. R. na pojednávaní uviedla, že pozemok nadobudla od svojej mamy zákonným
spôsobom, v dobrej viere, kúpnou zmluvou v roku 2015. Pozemok nadobudla od svojich rodičov - E. R.
I. D. R.. Ako nadobudli sporný pozemok alebo spoluvlastnícke podiely jej rodičia, vedomosť nemá.
Na otázku, či vie vysvetliť rozpor so svojím tvrdením na pojednávaní a s písomným vyjadrením z

03.12.2015, v ktorom konkrétne popisuje skutočnosti, ako sa stali vlastníkmi sporného pozemku,
resp. spoluvlastníckych podielov jej rodičia, žalovaná uviedla, že nevie to detailne, ale ten papier jej
pomáhalapísaťmama,tedasplnomocnenázástupkyňa.Takžesaktomuvyjadriťnevie.Naďalšieotázky
odpovedala, že vyjadrenie podpísala. Predtým ako ho podpísala, riešila to s mamou, takže približne vie.
Rodičia od začiatku vybavovali pozemok pre ňu, pretože chce stavať dom. Nevybavovala ho ona vo
svojom mene preto, lebo mama povedala, že to vybaví všetko ona za ňu, že jej chce niečo dať. Pozemok

si kúpila kvôli tomu, že si chcela postaviť dom.

24. Svedok M. H. pri výsluchu uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k sporovým stranám,
teda k žalobcom ani k žalovanej. Poznajú sa len bežne, ako na dedine. K veci samej svedok uviedol,
že pani R. aj s manželom prišla za ním domov, že chcú odkúpiť pozemky, že chcú stavať dom. Bolo

to pred tromi rokmi, teraz už nevie, či pre dcéru, lebo to už bolo dávno. Má doklad o tom, že prebral
peniaze od pani R.. Svedok nahliadol do dokladu a uviedol, že prebral peniaze dňa 11.03.2015 v sume
240,- eur. Tým to skončilo. Lebo aj jeho dcéra stavala dom a chodila strašne dlho, kým dostala súhlasy,
tak to bral tak, že nech mladí stavajú. Tak podpísal, dostal peniaze a tým sa to pre neho skončilo, viac
sa o to nestaral.

Nevie presne, kde sú všetky pozemky. Ani v dedine, ani tu v H., pretože sa o to nezaujíma. Až keď
prichádza k tomu, že tak ako teraz, že chceli odkúpiť, tak vtedy to rieši. To by sa musel pozrieť do
papierov, čo dedil po mame, po otcovi a pozrieť sa do katastra.
Na otázku sudcu, či žalobca 1/ D. H., F.. XX.XX.XXXX je bratom svedka, svedok uviedol, že áno, je
prvýkrát na súde, tak si to neuvedomil na začiatku výsluchu. Zároveň uviedol, že sa s bratom nerozpráva

30 rokov. Podpisovanie dokladu si už nepamätá. Bolo to pred 3 rokmi. Má len ten papier, o ktorom
hovoril, že zobral peniaze a je tam číslo pozemku - parcela XXXX L. a to 24 m2. Bol tam taký zoznam,
ukazovala mu mapu z katastra, kde je ten pozemok, kde by to chceli ako. To vtedy myslí podpísal ten
zoznam, ale nevie, kto tam bol ďalší podpísaný. Podpísal za seba a ten doklad, že prebral peniaze.
Žiadnu zmluvu nepodpisoval. To bolo ako v štádiu vybavovania, tak dajako. Bolo to približne hore nad

školou. Rodina R. to nemohla užívať, lebo neboli ako vlastníci. Za socializmu to prešlo pod družstvo
a družstvo užívalo.

25. Svedok E. Z. pri výsluchu uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k sporovým stranám.
K veci samej svedok uviedol, že nevie, prečo tu je, lebo o jeho pozemok nejde. Bol len pri tom, keď

pani R. prišla za mamou, či jej predajú pozemok, lebo chce stavať dom. Mama jej povedala, že áno, „ti
to podpíšem“. Zobrali papier a na okne jej podpisovali. Koľko štvorákov, aká cena a ďalšie veci svedok
nevedel.

26. Svedok D. R. pri výsluchu uviedol, že s viacerými žalobcami je alebo bol v kamarátskom vzťahu,

žalovaná je jeho dcéra. K veci samej svedok uviedol, že keď sa v roku 1986 oženil, tak spolu so svokrou
a manželkou užívali pozemok oproti dvom rodinným domom. Ich užívanie skončilo v roku 1999, keď bola
uzatvorená prvá nájomná zmluva poľnohospodárskej pôdy, ktorú podpísal on, lebo ju užíval. Zmluvu
predložil súdu na nahliadnutie ako originál. Jednalo o zmluvu, ktorej ťažko čitateľnú fotokópiu predložila
žalovaná k svojmu písomnému vyjadreniu z 26.2.2019.

V roku 2013 sa začali zaujímať o ich ornú pôdu, aby ju mohli použiť na stavbu rodinného domu pre deti.
Tí, čo už mali postavené rodinné domy na ornej pôde, im poradili, aby sa obrátili na notára. Povybavovali
všetky doklady, ktoré boli potrebné, túto nehnuteľnosť nadobudli dobromyseľne a v dobrej viere, čo
pán H. a spoločníci potvrdili svojimi podpismi na prehlásení. V odpovediach na otázky ďalej uviedol,
že vlastníkom, resp. dobromyseľným užívateľom predmetnej parcely sa stali z toho titulu, že to užívali

fyzicky. Užívali to 10 rokov alebo možno viac ako 10 rokov, kým nebola proste podpísaná zmluva s
poľnohospodárskym družstvom. Teda tá zmluva, ktorú predkladal teraz z roku 1999. Na otázku, o aký
prevod z roku 1986 malo ísť uviedol, že to užívali a potom podľa notárskej zápisnice im to notárka
pripravila a potom začali chodiť po vlastníkoch. V roku 1986 začali užívať tú pôdu. Na otázku, na základečoho ju začali užívať, splnomocnená zástupkyňa do toho vstúpila s konštatovaním, že svokra začala
užívať, na čo svedok uviedol, že áno, svokra začala užívať. Svokra skonštatovala, že keď sa zoberú
alebo keď príde z vojny, tak to bude ďalej užívať on. No a ten prvý účel bol ten, aby to užívali oni, teda

on s manželkou. Notárka im povedala, že im to musia tí ľudia podpísať, že to užívali v dobrej vôli a aj
pán H. osobne, aj spoločníci všetci povedali, že podpisujú nám to s tým, že sme to užívali, lebo inak by
nám to nepodpísali. Nevedel sa vyjadriť k tomu, o aký prevod z roku 1986 malo isť. Za podiely zaplatili,
lebo si pýtali peniaze, lebo povedal aj pán H., podpíšeme vám, ale musíte za to zaplatiť. Povedal, že
15,- eur. Oni s tým súhlasili, aj so všetkými ostatnými, čo chceli. Len nemohli to naraz vyplatiť, lebo

pán H. povedal, že im podpíše, keď aj všetci ostatní podpíšu. Preto začali postupne vyplácať tých ľudí.
Len v priebehu polroka nemohli stihnúť všetkých tých ľudí povyplácať. On medzitým podal žalobu a
zatelefonoval manželke, že teda podáva žalobu. A že dá žalobu aj na tú notárku, čo to pripravila. A že
všetko zaprie. Po určitom čase prišiel manželke list z okresnej prokuratúry na vysvetlenie, že pán H.
zaprel, že to podpísal. Alebo to bola kriminálna polícia, už si presne nepamätal. V roku 1986 nenadobudli
celé parcely, iba časti. Prišla svokra a povedala, že od toho domu do toho domu budete užívať a na

hĺbku asi 25 metrov, to už im tak zhruba povedala tam pri tých domoch. Aj do hĺbky aj do šírky. Svokra
povedala,žetomáodľudí,žetoužíva,leboonavrajdalanejaképozemkynavýstavburodinnýchdomov,
keď oni stavali. Že ona tam dala pozemok MNV a že ona potom môže užívať. A vravela, že vedľa má aj
parcelu, ktorú vlastní ona. Oni vtedy nevedeli, ktorí sú tam vlastníci. Až keď to začali vybavovať, chodiť
ohľadne tej notárskej zápisnice, tak zistili, že sú to títo ľudia. Ani svokra to presne nevedela. Predmetom

nájomnej zmluvy z 15.12.1999 bol tento pozemok. Ten ktorý vybavovali na osvedčenie. Nájomná zmluva
bola až od roku 1999 s družstvom. Dovtedy nájomné zmluvy neboli. K zápisom na liste vlastníctva sa
nevedel vyjadriť. Chodili tých ľudí vyplácať a tí ľudia, ku ktorým prišli, tak im povedali, že nemôžu od
nich zobrať peniaze, lebo pán H. podal žalobu, že málo peňazí dali. Takže dôvodom boli peniaze.

27. Svedok O.. H. H. pri výsluchu uviedol, že žalobca D. H. je jeho otec a pani W. je teta jeho manželky,
myslí, že je medzi žalobcami. A myslí, že je tam aj pani Z., to je jeho teta. Žalovanú aj jej splnomocnenú
zástupkyňu pozná takisto dlho. K veci samej svedok uviedol, že on sa dozvedel o tejto skutočnosti tak,
že otec mu volal, že bola uňho pani R., myslí tým tu prítomnú splnomocnenú zástupkyňu a chce odkúpiť
časť parcely pre výstavbu rodinného domu. On jej vtedy nepovolil a nepredal jej ten pozemok, ale svedok

ho presvedčil, že ak chcú mladí ľudia stavať, tak nech im to predá. Na to sa oni stretli, nevie či telefonicky
či osobne prišla za ním aj s manželom s tým, že si dohodli určité podmienky a otec im dal predbežný
súhlas, že im tú parcelu odpredá. Myslí si, že takto to skončilo. Potom mu v podstate, nevie koľko na
to, volal jeho ujo D. P., že či bola pani R. za otcom. Svedok povedal, že bola a že sa pravdepodobne
dohodli na nejakom predbežnom súhlase, lebo on to už potom neriešil. Pán P. mu povedal, že pozemky

už má prepísané pani R. na seba. On na to volal otcovi a oznámil mu skutočnosť, že pozemky sú už
prepísané. On mu na to povedal, že ako je to možné, veď ona mu ešte nevyplatila za tie pozemky. Potom
asi začal obvolávať ostatných, to už nevie, ako to ďalej skončilo. Vie akurát, že to potom chceli riešiť
súdnou cestou.
O prehlásení nevedel, vedel len o predbežnom súhlase o predaji parcely, resp. časti parcely.

Otec podpísal ako posledný asi preto, lebo mu povedal, aby to predal. Ale o tom, že malo byť nejaké
prehlásenie z vydržania, o tom ani netušil. Vie o tom, že dal predbežný súhlas. Spomínal mu, že to dá na
políciu, keď sa to nejako nevyrieši. Približne vie, kde má otec pozemky, potom sa o to začal zaujímať.
Vie, že družstvo to malo v nájomnom vzťahu. Užívali to tým spôsobom, že družstvu to dali do prenájmu,
teda otec a z toho brali pôžitky.

I. H. bol nejaký otcov predok, asi teta, nevie presne. Nevie o tom či otec predával ešte niekomu ornú
pôdu, toho roku boli za ním nejakí ľudia, ale ako sa dohodli, nevie. Boli to nejakí mladí ľudia.

28. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči v plnom rozsahu trval na podanej žalobe. Má za to,
že v priebehu dokazovania v tomto konaní preukázali, že žalovaná nie je spoluvlastníkom podielov

k spornej parcele a to z toho dôvodu, že žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla od nevlastníkov. Z
vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov účastníkov, vyplýva, že právni predchodcovia žalovanej,
teda jej rodičia, nemali splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, preto v
zmysle zásady, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv ako má sám, nemohli tieto spoluvlastnícke
podiely k spornej nehnuteľnosti previesť na žalovanú. Týmto tvrdeniam svedčia skutočnosti a to

prehlásenie dotknutých spoluvlastníkov, ktoré bolo vyžiadané z notárskeho úradu, kde došlo k oprave
spoluvlastníckych podielov. Takisto pokiaľ sa týka podpisov H. H. a M., tam došlo k podpisu v podstate za
brata, pretože obidvaja sú bratia. Takisto aj na ostatnom pojednávaní vypočutý svedok pán R. nepotvrdil
skutočnosti svedčiace tomu, že by uvedené spoluvlastnícke podiely mali nadobudnúť pán R. s paniR. a to titulom prevodu v roku 1986, nakoľko sám na pojednávaní uviedol, že tieto nehnuteľnosti im
mala odovzdať jeho svokra, pričom nevedel uviesť spôsob, akým sa jeho svokra stala vlastníčkou
citovanej parcely. Skutočnosť, že tomu tak bolo, uviedla aj splnomocnená zástupkyňa žalovanej na

pojednávaní dňa 13.11.2018, kde uviedla, že „vydržali sme to v dobrej viere, užívala som tie pozemky ja
s mamou od roku 1986 zhruba do roku 1997.“ Čo je takisto v rozpore s notárskou zápisnicou osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní N 247/2014 zo dňa 18.11.2014. Tomu, čo uviedol, že neboli splnené podmienky
pre vydržanie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej, svedčí aj dôkaz a to odpoveď
Poľnohospodárskeho družstva Spišské Bystré, ktoré jednoznačne uviedlo, že v rokoch 1986 až do roku

1992 užívalo predmetnú parcelu družstvo a od roku 1993 na základe nájomných zmlúv ju užívalo až
do roku 2017, kedy došlo k poníženiu výmery o 258 m2 a v súčasnosti užívajú parcelu o výmere 3427
m2. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná nie
je vlastníkom spoluvlastníckych podielov k citovanej parcele, nakoľko túto nadobudla od nevlastníkov.
Naproti tomu, žalobcovia majú preukázané tituly nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré vyplývajú z
listov vlastníctva, teda sú plne aktívne vecne legitimovaní na podanie tejto žaloby. Chce uviesť aj to, že v

priebehudokazovaniajednakvýsluchomžalobcovakoajnaposlednompojednávanívypočutéhosvedka
je zrejmé, že právni predchodcovia žalovanej mali v záujme vysporiadať túto parcelu, avšak kúpou, čo
je iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ako titul vydržania. Na základe vyššie uvedeného má
za to, že žaloba je dôvodná, navrhuje žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu si uplatňuje
náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

29. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči žiadala, aby súd prihliadal na ústavnoprávnu
ochranu vlastníckych práv žalovanej, ktorá získala majetok zákonným spôsobom, kúpnou zmluvou,
ako aj na ochranu vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, jej predchodcov, ktorí preukázali
nadobudnutie nehnuteľnosti zákonným spôsobom. Žaloba je bezdôvodná a účelová, boli splnené

zákonné podmienky žalovanej nadobudnutia nehnuteľnosti v dobrej viere od svojich rodičov na stavbu
rodinného domu. Žalovaná nikdy nebola v právnom vzťahu so žalobcami a objektívne neexistuje žiaden
právny stav neistoty. Predmetná parcela XXXX/XX je súčasťou stavebného pozemku, na ktorej si
žalovaná plánuje postaviť dom. Pri dokazovaní bolo dokázané, že hlavným aktérom žaloby bol H.
D., ktorý to v svojej výpovedi na prvom pojednávaní priznal. Spoluvlastníkov zavádzal a tvrdil im

nepravdivé informácie. Hlavným dôvodom podania žaloby bola súdna prehra jeho syna O.. H. H. s ňou,
zástupcom žalovanej. V prípade, že nebude žalovaná úspešná v tomto súdnom spore, budú nasledovať
zo strany žalovanej žaloby ako žaloba na bezdôvodné obohatenia pre tých žalobcov, ktorí zobrali
peniaze za predmetné spoluvlastnícke podiely. Žiada, aby súd prihliadal na to, že žalobu nepodali všetci
spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, iba tí, ktorých žalobca pán H. ovplyvňoval. Verí na objektívne

spravodlivé posúdenie súdu sporu a zhodnotenie, komu vznikla väčšia škoda, žalobcovi za ornú pôdu
alebo žalovanej. Podpísaním všetkých vlastníkov prehlásenia, ktoré bolo podkladom pre vyhlásenie
vydržania vlastníctva a ďalších zákonom stanovených podmienok, sa žalovaná stala vlastníčkou, na
základe toho boli vynaložené peňažné prostriedky na prípravu projektov rodinného domu, rozhodnutí
štátnych orgánov až po právoplatné stavebné povolenie. Vyňatie ornej pôdy spoluvlastníckych podielov

niektorých žalobcov nie je možné vrátiť späť na ornú pôdu, ktorá bola vyňatá právoplatným rozhodnutím
okresného úradu, odboru pozemkového fondu. Nezamietnutá žaloba sa dotkne ďalších právoplatných
rozhodnutí štátnych orgánov okresného úradu, katastrálneho odboru, životného prostredia, odpadového
hospodárstva, rozhodnutia všetkých správcov sietí. Žalovanej by vznikla škoda, ktorú by si vymáhala
žalobou na náhradu škody. Má za to, že žalobcovia D. H. a spol. nepreukázali naliehavý právny záujem

v tomto spore. Žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej trovy konania pozostávajúce z vecí,
ktoré museli dokladať, času, dopravy. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.

30. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

31. Žalobcovia 1/ - 7/ sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN-C č.
XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec J. T., k. ú.
J. T.; žalobcovia 8/ - 13/ sa domáhajú určenia, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo
výške1/16patrídodedičstvaponeb.E.Š.,S..O.,nar.XX.XX.XXXXazomrelejXX.XX.XXXX,naposledy
bytom P. XXX/X, J. T..

32. Predmetná parcela vznikla z parcely KN-E č. XXXX o výmere 3685 m2 v kultúre orná pôda, zapísanej
na LV č. XXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T. na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného
O.. E. P., DataGeo, Fabiniho 23, Spišská Nová Ves, zo dňa 06.06.2014.33. Podľa súčasného LV č. XXX ako aj z LV č. XXX zo dňa 29.01.2014, okres H., obec J. T., k. ú. J.
T. svedčia žalobcom vlastnícke tituly tam uvedené v spoluvlastníckych podieloch citovaných vo výroku

I. a II. rozsudku.

34. Žalovaná je v súčasnosti na LV č. XXXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T. k nehnuteľnosti parc. KN-
C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy zapísaná ako výlučná vlastníčka s tým, že
ako nadobúdací titul je uvedená kúpna zmluva R.-XXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015, ktorú uzavrela so

svojimi rodičmi E. R., S.. Š., F.. XX.X.XXXX a D.F. R., F.. X.X.XXXX, ktorí vlastnícke právo nadobudli
na základe notárskej zápisnice osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. zo
dňa 18.11.2014. Samotná skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej boli zapísaní ako vlastníci
na základe osvedčenia o vydržaní ako aj skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a jej
právnymi predchodcami neboli sporné.

35. Podľa notárskej zápisnice F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX napísanej v
notárskej kancelárii JUDr. Evy Čabrovej, Hviezdoslavova 33, Svit dňa 18.11.2014 bolo osvedčené
vyhlásenie o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkovi
D. R., F.. X.X.XXXX a E. R., F.. XX.X.XXXX, kde prítomní vyhlásili, že sú výlučnými bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľného majetku v k. ú. J. T.: novovytvorená parcela registra C „č. XXXX/

XX - orná pôda vo výmere 258 m2 v celosti, k. ú. J. T. podľa geometrického plánu O.. E. P.,
DataGeo, Spišská Nová Ves zo dňa 06.06.2014 overeného dňa 23.06.2014. Svoje vlastnícke právo
k horeuvedeným nehnuteľnostiam odvodzujú titulom prevodu z roku 1986 s tým, že predmetné
nehnuteľnosti užívajú od tejto doby ako svoje vlastné nesporne a dobromyseľne a vlastnícke právo
nadobudli najneskôr 01.01.1997. K vydaniu predmetného osvedčenia ako dôkaz dokladali vyjadrenie

Obce J. T. a dotknutých vlastníkov, prípadne právnych nástupcov dotknutých vlastníkov, že nemajú
výhrady k vydaniu predmetného osvedčenia.

36. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/48/2014, Dnot 122/2014 zo dňa 24.11.2014 dedičmi po
neb. E. Š., S.. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú žalobcovia 8/ až 13/.

37. Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré v odpovedi na výzvu doručenú súdu dňa 28.11.2018 (čl.
114) oznámilo, že parcelu KN E XXXX k. ú. J. T. o výmere 3685 m2 družstvo užívalo v rokoch 1986 až
1992 na základe zákonného užívania poľnohospodárskej pôdy. Od roku 1993 na základe nájomných
zmlúv s vlastníkmi v zmysle zákona č. 229/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov. Od roku 2017 (kedy

bola jej výmera ponížená o 258 m2) dodnes užíva družstvo uvedenú parcelu o výmere 3427 m2 na
svoju poľnohospodársku činnosť.

38. Zmluva o prenájme poľnohospodárskej pôdy od roku 1999 zo dňa 15.12.1999 (čl. 161), kde
ako vlastník pôdy je uvedená Š. E., S.. F., r. č. XX XX XX/XXX, J. T. Č.. XX a ako užívateľ je

uvedené Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré, neobsahuje konkrétne určenie prenajímanej
poľnohospodárskej pôdy, je uvedená len výmera orná pôda 2,40 ha, lúky a pasienky 0,85 ha, spolu
3,25 ha.

39. Predmetom konania je určovacia žaloba, kde sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi

predmetnej parcely. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom úspešnosti určovacej
žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. platného v čase podania žaloby a od účinnosti Civilného sporového
poriadku účinného 01.07.2016 podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení, rozumie sa tým právny záujem
žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku, tento právny záujem musí byť kvalifikovaný,

t. j. naliehavý.

40. Podľa § 80c O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

41. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.42. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom pre prípadnú úspešnosť určovacej žaloby
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem
žalobcov. Právny záujem žalobcov musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný (t. j. naliehavý).

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre
žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovanými
je popieraná existencia (neexistencia) práva (či právneho pomeru u žalobcu), teda je to stav, že právo,

resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej
neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho
postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia
tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

43. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi

žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR,
sp. zn. 4 Cdo 49/20).
Podľa citovaného zákonného ustanovenia a judikatúry je naliehavý právny záujem žalobcov v tomto
konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia by bolo ich postavenie naďalej neistým.

44. Pokiaľ ide o otázku vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov,
k tejto otázke sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10.02.2010 sp. zn. I. ÚS
50/10. Poukázal v ňom na zásadu Rímskeho práva, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého

odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol
ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva
ktorej svedčí nadobúdacie konanie a zodpovedajúci právny titul, napríklad zmluva. Za vlastníka je v
takomto prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny
úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza

k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností
prevedených ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov modus,
chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať
všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. OZ). V dobrej viere ale súčasný právny
prostriedok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je

takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Pokiaľ
zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto skutočnosť prevahu nad zápisom
v katastri. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva. Nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a

ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv ako má sám.
Taktiež pokiaľ ide o právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p., musí byť tento naliehavý, pričom súdna prax sa ustálila na názore, že
určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností,

akrozsudokvyhovujúcižalobemôžeprivodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.Akžalovanáje
zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, potom žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Nároky z neplatného právneho úkonu je možné
vyporiadať vzájomne s ich právnym predchodcom, ktorý si následne, prípadne súbežne, môže nároky
z neplatného právneho úkonu vyporiadať s tým, v koho prospech na jeho základe plnil, teda kto sa na

jeho úkor bezdôvodne obohatil.

45. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.

46. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.47. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený; pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

48. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených v
zákone.

49. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ide o
nehnuteľnosť, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo
k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve
štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

50. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými

predpokladmi, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená
držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmet držby, spôsobilý subjekt a dobrá
viera (dobromyseľnosť) vydržateľa. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené
všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti
tzv. obyčajového práva na Slovensku a to do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol

vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosti po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastníctvo nemohol
vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 01.01.1951 do
31.03.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene
a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú

držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba,
ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila
najneskôr uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula už skôr.
Občianskyzákonníkč.40/1964Zb.účinnýod01.04.1964oprotiuvádzanémuskoršiemuprávnemustavu
vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci

alebo k právam do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb.
s účinnosťou od 01.04.1983 opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie
započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že
tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu.
Ako vyplýva z ustanovenia § 507a) ods. 3 tejto novely, do vydržacej doby uvedenej v § 135 ods. 1 OZ

bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za zákonných podmienok
mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe.
Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992
podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a
nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

51. Ústavný súd sa zaoberal námietkou sťažovateľky, podľa ktorej kúpnu zmluvu na predmetnú
nehnuteľnosť uzavrela v dobrej viere, spoliehajúc sa na správnosť údajov obsiahnutých v katastri
nehnuteľností. Sťažovateľka tak konfrontovala absolútnu povahu vlastníckeho práva a právnu zásadu
nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv,

ako sám má) a ústavným princípom právnej istoty.
Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi
nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami, pokiaľ zápis v katastri
nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom.
Kataster nehnuteľností Českej republiky nie je založený na takých zásadách, ktoré by umožňovali konať

v plnej dôvere v jeho obsah a nie je tak naplnená jedna z jeho základných funkcií, ktorú od neho občania
právom očakávajú. (sp. zn. II. US 349/03 z 1.8.Sb. 42)

52. Aj keď nie je možné absolutizovať zásadu nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet,
avšak z hľadiska ochrany vlastníckeho práva súd nepožaduje za žiaduce jej prelomenie. Akcentuje

nevyhnutnosť náležitého posúdenia a právneho hodnotenia dobrej viery nadobúdateľky. (sp. zn. I. ÚS
3061/11 z 13.08.2012 Sb. 66)53. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva
pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti

s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochrana skutočného vlastníka,
zaručovaná zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej
viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ
je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS 3314/11 z 02.10.2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie

ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne konkrétnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe.

54. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je
len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka

nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je
v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie
(ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje
záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie
zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska

zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo,
pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje, platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak.
(2Cdo/11/2007 NS SR).

55. Správa katastra má právomoc skúmať predložené verejné listiny alebo iné listiny, na základe ktorých

už vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti len z formálneho hľadiska, teda len chyby v
písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a obsahové náležitosti podľa § 42 Katastrálneho zákona.

56. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť
podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá súdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú

vydržaciu dobu dôvodné. Predmetom dokazovania dobrej viery nadobúdateľa veci vydržaním môžu
byť okolnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
teda okolnosti, z ktorých možno odvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí.
(28Cdo/1572/2008 NS ČR).
V konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok vydržania, predovšetkým nebola splnená

podmienka vstupu do oprávnenej držby „titulom prevodu z roku 1986“, ktorý nie je a ani v konaní nebol
bližšie špecifikovaný a preukázaný. Práve naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná
parcela bola užívaná Poľnohospodárskym družstvom Spišské Bystré.

57. Pokiaľ z vyjadrení samotných žalobcov vyplýva, že nemali vôľu podpísať prehlásenie k osvedčeniu o

vydržaní, podpísali prehlásenie s tým, že sa malo jednať o odplatný prevod a teda bol tu úmysel uzavrieť
kúpne zmluvy (čomu zodpovedá aj postoj právnych predchodcov žalovanej, ktorí opakovane jednali so
žalobcami a výške odplaty), tu treba zdôrazniť, že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ umožňuje súdu posúdiť vec
v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak
nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do

výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť k vzniku,
zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú
platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Tu však treba prihliadať na
záujem vlastníkov na určitosti a nespornosti právnych vzťahov k nehnuteľnosti v ich vlastníctve a v
zosúladení v katastri evidovaného stavu so stavom právnym, čo je záujem všeobecne akceptovateľný

a takýto výkon vlastníckeho práva sám osebe nie je v rozpore s dobrými mravmi.

58. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov
formou notárskej zápisnice nespĺňa požadované náležitosti, nakoľko z vykonaného dokazovania
nesporne vyplýva, že žalobcovia ako aj právni predchodcovia žalovanej chceli v skutočnosti uzavrieť

kúpne zmluvy, t. j. previesť na nich vlastnícke právo vždy vo vzťahu ku každému konkrétnemu žalobcovi
a podielu na pozemku ním vlastneného za dohodnutú odplatu, ktorá v niektorých prípadoch bola aj
vyplatená (vyplatení boli Z. Ž. /čl. 29/ - peniaze prevzal manžel D. Z. (nar. XXXX) - nie je žalobcom, A. E.,
S.. B. /čl. 30/ - žalobkyňa 4, H.Ý. M. /čl. 29/ - nie je žalobcom, B. D. /čl. 29/ - nie je žalobcom, W. I., S.. H. /čl. 29/ - žalobkyňa 7). Keďže k vyplateniu dohodnutej odplaty, resp. kúpnej ceny v niektorých prípadoch
nedošlo, žalobcovia mali za to, že nenastali samozrejme ani právne účinky, ktoré s takýmto prejavom
vôle spájali, t. j. nebolo bez ďalšieho ich vôľou previesť vlastnícke právo na D. R. a E. R., F.. XX.X.XXXX.

Keďže neboli naplnené podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy, k uzavretiu kúpnych zmlúv nedošlo a
teda nemohlo dôjsť ani k prevodu vlastníckeho práva toho ktorého žalobcu k predmetným podielom
parcely. Keďže D. R., nar. X.X.XXXX a E. R., nar. XX.X.XXXX sa na základe osvedčenia vyhlásenia o
vydržaní nemali stať vlastníkmi nehnuteľnosti, nemohli predmetnú nehnuteľnosť ani previesť na ďalšiu
osobu (svoju dcéru), teda žalovanú E. M., S.. R., nar. XX.XX.XXXX.

59. Ani dobromyseľnosť žalovanej pri nadobudnutí predmetného pozemku nemôže prelomiť zásadu
nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv,
ako sám má). Z § 130 OZ totiž vyplýva, že ten, kto získal držbu veci v dobrej viere (založenej i na
stave zápisov v katastri nehnuteľnosti) je povinný vrátiť ju skutočnému vlastníkovi. Naviac z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že žalovaná - aj vzhľadom na písomné vyjadrenie k žalobe - vedela o

súvislostiach spojených s prevodmi vlastníckeho práva k parcele.

60. Námietky žalovanej v písomnom podaní zo dňa 15.03.2019 sú v tomto konaní právne irelevantné,
naviac námietka ohľadom toho, že žalobca 1/ nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, by
znamenala, že by nemohol ani previesť vlastnícke právo, resp. súhlasiť s vydržaním rodičov žalovanej.

61. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal
úspešným žalobcom voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným

súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).