Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210530
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417210530.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania,
Panenská 29, Bratislava, IČO:47 245 531, v zastúpení: AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, Bratislava,
IČO: 35951125 proti žalovaným: v 1.rade: J. V., nar. XX.XX.XXXX, U., A. XXX/XX, v 2. rade: K. V.,
nar. XX.XX.XXXX, A. Y./XX, U. o zaplatenie 591,46 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Csp/68/2017-57 zo dňa 29.05.2018 v zamietajúcej časti (II. výrok
rozsudku), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Csp/68/2017-57 zo dňa 29.05.2018 v
napadnutej zamietajúcej časti (II. výroku) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 591,46 eur s príslušenstvom tak, že žalobe v rozsahu istiny a príslušenstva v celom
rozsahu vyhovel, druhým výrokom v časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol o náhrade trov
konania tak, že tieto priznal žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil reálne aplikáciou ust. § 1 ods. 1, § 12 ods. 8, 9, §

13 ods. 4, § 14 ods. 4 zák. č. 200/1997 Z.z., § 23 ods. 2 zák. č. 396/2012 Z.z., § 52 ods. 1, § 511, § 546,
§ 547, § 548 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 151 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. a) CSP.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 19.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v prvom
a druhom rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 591,46 eur s príslušenstvom a trovy

konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej v prvom rade uzavrel žalobca so
žalovanou v prvom rade dňa 19.11.2012 zmluvu o pôžičke číslo XXX/XXXX , ktorú podpísal žalovaný v
druhom rade ako ručiteľ. Žalovanej v prvom rade bola schválená pôžička vo výške 664,00 eur. Žalobca
uzavrel so žalovanou v prvom rade dohodu o splátkach pôžičky zo dňa 17.07.2015, podľa ktorej sa
zaviazala, že pôžičku bude splácať v pravidelných mesačných splátkach, počnúc mesiacom november
2014 sumou vo výške 8.00 Eur. Nakoľko sa žalovaná v I. rade dostala do omeškania so splácaním

jednotlivých splátok, vyzval žalobca Žalovanú v I. rade listom, označeným ako upomienka č. 1 zo dňa
30.05.2016 na zaplatenie nedoplatku vo výške 8.00 eur (nedoplatok predstavuje sumu 1 neuhradenej
splátky za mesiac máj 2016). Žalovaná v I. rade na upomienku č. 1 zo dňa 30.05.2016 nereagovala a
dlžnú splátku neuhradila. Následne vyzval žalobca žalovanú v I. rade listom, označeným ako Riaditeľská
upomienka zo dňa 29.06.016 na zaplatenie nedoplatku vo výške 16.00 eur (nedoplatok predstavuje
sumu 2 neuhradených splátok za mesiace máj 2016, jún 2016). Riaditeľská upomienka bola zaslaná

na vedomie žalovanému v II. rade. Vzhľadom na to, že žalovaná v I. rade nereagovala ani na jednu
upomienku, žalobca listom označeným ako Výzva na jednorazovú úhradu zostatku dlhu zostatkupôžičky zo dňa 28.02.2017 vyzval žalovanú v prvom rade na úhradu zostatku dlhu pôžičky v celkovej
sume 634,40 eur v termíne do 25.03.2017, žalovanému v druhom rade bola výzva zaslaná na vedomie ,
žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Žalobca poukázal na zmluvné úročenie pôžičky uvedené v článku

III. Bod 7 zmluvy a na poplatky , náhrady a poistné uvedené v zmluve. Podľa žalobcu sú náklady
spojené s uplatnením pohľadávky tvorené nákladmi na výzvu za úhradu vo výške 56,42 eur , ktoré boli
vypočítané v zmysle § 9 vyhlášky MSSR číslo 655/2004 Z.z. V článku IX žaloby žalobca poukázal na
to , že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v prvom rade nie je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným na súd dňa 05.06.2017

žalobca žalobu doplnil - poukázal na čiastočné úhrady dlhu zo strany žalovaných a uviedol , že z
dôvodu chyby v písaní v petite žaloby nezohľadnil úroky z omeškania. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa § 23 ods.2 zákona
číslo 396/2012 Z.z. je žalobca právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu, ktorý ako veriteľ
uzavrel so žalovanou v prvom rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke. Súd ďalej skúmal, či je zmluva o
pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spotrebiteľskou zmluvou . Súd sa

stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu uvedenú v článku IX žaloby a s prihliadnutím
na § 1 ods.3 písm. p) zákona číslo 129/2010 zmluvu o pôžičke uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou v prvom rade za spotrebiteľskú zmluvu nepovažuje. Súd mal z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise jednoznačne preukázané , že právny predchodca žalobcu požičal žalovanej
v prvom rade sumu 664,00 eur , žalobca v druhom rade bol ručiteľom pôžičky. Žalovaná v prvom rade

dlh voči žalobcovi uznala , a zaviazala sa ho splácať v pravidelných mesačných splátkach. Súd nemal
preukázané , že by žalovaní uhradili žalobcovi viac , ako tvrdil žalobca , súd preto vychádzal len z
tvrdení žalobcu a žalobe čo do istiny vyhovel. Súd žalobe vyhovel aj čo do časti žalovaných úrokov -
zmluvný úrok vo výške 3% ročne bol medzi žalovanou v prvom rade a právnym predchodcom dohodnutý
v zmluve , úroky z omeškania sú čo do výšky úroku z omeškania , sumy z ktorej má byť úrok z omeškania

a doby, v ktorej sa mala žalovaná strana do omeškania dostať uplatnené správne. Poistné vo výške 2,02
eur ku dňu podania žaloby bolo uplatnené v súlade s o zmluvou o pôžičke , súd preto žalobe vyhovel
aj v tejto časti. Ďalšie žalované poistné v sume 3,5 promile zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý
rok až do zaplatenia istiny nie je podľa názoru súdu opakujúcou sa dávkou, u ktorého by bolo možné
uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. Podobný názor vyslovil

aj Krajský súd Banská Bystrica v konaní 17Co/708/2014. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol. Súd
zamietol žalobu aj v časti zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 56,42 eur.
Súd nemal preukázané, že by žalobca takúto sumu v súvislosti s uplatnením pohľadávky uhradil, právny
zástupca žalobcu si má možnosť uplatniť náklady spojené s výzvou na úhradu v rámci trov právneho
zastúpenia. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. 1 CSP.

Úspech žalovaných v konaní bol nepatrný, súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti (II. výroku) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodní podaného odvolania poukázal
na to, že Žalobca v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
sú vo výške 56,42 eur za Výzvu na úhradu /tarifa v sume 38,18 eur, režijný paušál v sume 8,84 eur,
20 % DPH v sume 9,40 eur/. Žalobca v tzv. predsúdnom konaní vykonal len také úkony, ktoré boli
nevyhnutné na účelné uplatnenie a bránenie práva žalobcu s poukazom na samotné znenie Zmluvy

a povinnosti advokáta obhajovať oprávnené záujmy klienta. Žalobca má za to, že v danom prípade
bolo listinnými dôkazmi preukázané - samotnými Výzvami na úhradu spolu s doručenkami a obálkami,
že žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovaným. Tieto
náklady predstavujú odmenu advokáta, ktorý požadované právne služby riadne poskytol. Zaplatením
tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením

pohľadávky. V prípade uvedeného úkonu išlo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť úspešne
uplatnené právo Žalobcu na súde. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobca
uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu. Z toho dôvodu postup žalobcu ako veriteľa, ktorý sa obrátil
na svojho právneho zástupcu, jednak so žiadosťou, aby posúdil splnenie podmienok na zaslanie Výzvy
na úhradu a posúdenia podmienok prípadného súdneho konania, ako aj so žiadosťou o vypracovanie

tohto právneho úkonu, je úplne relevantný a racionálny. Za tejto situácie, ktorú zavinili výlučne žalovaní
neuhrádzaním poskytnutej pôžičky riadne a včas, nie je možné a spravodlivé od Žalobcu požadovať, aby
znášal náklady spojené s týmto postupom sám. Naopak je racionálnou a zákonnou požiadavkou žiadať
prenesenie povinnosti na náhradu týchto nákladov na osoby žalovaných. Žalobcom vynaložené nákladysú nákladmi vynaloženými opodstatnene a účelne o to viac, že vychádzajú zo zákonných dôvodov a
neprekračujú ich medze. Vznik uplatneného príslušenstva pohľadávok v podobe nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky bol vyvolaný výlučne žalovanými v dôsledku ich konania v rozpore so Zmluvou

o pôžičke. Nešlo o svojvoľné rozhodnutie žalobcu, naopak ten postupoval v súlade so znením Zmluvy
o pôžičke a chránil svoje práva.

5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti § 365 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom CSP (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP) byť viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Jedinou odvolacou námietkou žalobcu v podanom odvolaní teda bolo, že súd prvej inštancie druhým

výrokom napadnutého rozsudku zamietol žalobu, pričom zamietnutie žaloby spočívalo v nepriznaní
žalobcom uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 56,42 eur. Odvolací
súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej v zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. sú
príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby
je nepochybné, že žalobca si okrem istiny a úroku z omeškania jednoznačne a selektívne uplatnil jednak

náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 56,42 eur a taktiež samostatne trovy konania, a to
súdny poplatok v sume 35 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 112,85 eur. Z uvedeného je teda
nepochybné, že suma 56,42 eur nezodpovedá trovám právneho zastúpenia i keď z obsahu podaného
odvolania by tam istý súvis mohol byť, avšak zo stručného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
(bod 35. odôvodnenia) nie je zrejmé do akej miery súd skúmal vznik týchto nákladov žalobcu a taktiež

nie je zrejmý dôvod odkazu na možnosť uplatnenia si nákladov v rámci trov právneho zastúpenia. V
tejto časti teda považoval odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný
a preto rozhodol o jeho zrušení v napadnutej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a súčasne mu
vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 3 CSP.

8. V opätovnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).