Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 38Cb/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213976
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Repáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115213976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu:

Tech Trading SK s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 554 821, proti
žalovanému: Distrib Capital, s.r.o., Potočná 8204/19, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36
705 691, v konaní o zaplatenie 246,70,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.05.2015, doručenou súdu dňa 22.05.2015, domáhal voči žalovanému

vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 246,70 € s príslušenstvom,
ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že pre žalovaného vykonával bez písomnej zmluvy prepravu tovaru, ktorú
žalovanému vyúčtoval faktúrami č. 11/14 a č. 12/14. Z faktúry č. 11/14 uhradil žalovaný sumu 50,- €,
zvyšnú časť v sume 69,20 € a faktúru č. 12/14 doposiaľ aj napriek výzvam neuhradil.
3. Dňa 15.06.2015 vydal tunajší súd platobný rozkaz sp. zn. 38Cb/107/2015- 20, proti ktorému podal

žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný neeviduje faktúry žalobcu, o ich
existencii sa dozvedel až po doručení platobného rozkazu. Uviedol, že nemá vedomosť o úhrade žiadnej
faktúry a neeviduje existenciu zmluvného vzťahu na prepravu tovaru so žalobcom, nakoľko žalovaný
disponuje vlastnými nákladnými vozidlami, ktoré postačujú na realizáciu obchodných aktivít žalovaného
a tak žalovaný nemal ani žiadny ekonomický dôvod na to, aby si u žalobcu objednával prepravu. Preto
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ktorý
nadobudolúčinnosť1.júla2016platí,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačaté
predodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Nováprávnaúpravaobsiahnutávprechodnýchustanoveniach
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová
procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 9.10.2018, ktorého sa nezúčastnili účastníci konania, hoci boli

na pojednávanie riadne a včas predvolaní, súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

6. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že
súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí

dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu,
v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na
procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na strany sporu.

7. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a
zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu

uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo
konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou
koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku
(medziktorésaradiaajnávrhynavykonaniedôkazovvzmysle§149CSP)včas.Prostriedkyprocesného
útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo

so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na
včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie
včasnosti uplatnených prostriedkov.

8. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

38Cb/107/2015 - 65
V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje

dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov
hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na
dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je
taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný

stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany
sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať
na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je
spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na
vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových

okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.
9.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivspise:výpisomzORžalobcuažalovaného,
faktúrou žalobcu č. 11/14, faktúrou žalobcu č. 12/14, Výdavkovým pokladničným dokladom č. F Faktúrou
žalobcu č. XX/XX, Výdavkovým pokladničným dokladom č. F a príjmovým pokladničným dokladom,
faktúrou žalobcu č. XX/XX, Výdavkovým pokladničným dokladom č. F a príjmovým pokladničným

dokladom zo dňa 05.12.2014, faktúrou žalobcu č. XX/XX,Výdavkovým pokladničným dokladom č. F a
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 02.12.2014, Výzvou na úhradu faktúr zo dňa 31.3.2015 a
podacím lístkom zo dňa 31.3.2015, Poslednou upomienkou zo dňa 29.4.2015 s podacím lístkom zo dňa
14.4.2015, Osvedčením o evidencii PA XXXXXX, Osvedčením o evidencii PC XXXXXX, Osvedčením o
evidencii PC XXXXXX, Výpisom zo živnostenského registra, Záznamom o prevádzke vozidla nákladnej

dopravy zo dňa 12.12.2014, Záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 17.12.2014,
Záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 18.12.2014, ako aj s ďalšími dôkazmi
založenými v spise a zistil nasledovný stav:

10. Súd zistil z výpisu z OR žalobcu a žalovaného, že sú podnikateľmi zapísanými v obchodnom registri.

11.Súdzistilzfaktúryžalobcuč.11/14,žeňoudňa14.12.2014žalobcavyúčtovalžalovanémuprepravné
uskutočnené vozidlom s EČV: F-XXX-XX..12.Súdzistilzfaktúryžalobcuč.12/14,žeňoudňa18.12.2014žalobcavyúčtovalžalovanémuprepravné
uskutočnené vozidlom s EČV: U.-XXX-L..

13. Súd zistil z Výdavkového pokladničného dokladu č. XX.XX.XXXX zo dňa 22.12.2014 a príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 22.12.2014, že ním žalobca potvrdil čiastočnú úhradu faktúry č. XX/XX.

14. Súd zistil z faktúry žalobcu č. XX/XX, z Výdavkového pokladničného dokladu č. F a príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 11.12.2014, že faktúrou dňa 5.12.2014 žalobca vyúčtoval žalovanému

prepravné uskutočnené vozidlom s X.: XX. a úhradu faktúry žalobca potvrdil vydanými pokladničnými
dokladmi.
15. Súd zistil z faktúry žalobcu č. XX/XX, z Výdavkového pokladničného dokladu č. F a príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 05.12.2014, že faktúrou dňa 28.11.2014 žalobca vyúčtoval žalovanému
prepravné uskutočnené vozidlom s X.: XXX-AF a úhradu faktúry žalobca potvrdil vydanými
pokladničnými dokladmi.

16. Súd zistil z faktúry žalobcu č. 08/14, z Výdavkového pokladničného dokladu č. F a
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.12.2014, že faktúrou dňa 15.11.2014 žalobca vyúčtoval
žalovanému prepravné uskutočnené vozidlom s EČV: XXXXX.úhradu faktúry žalobca potvrdil vydanými
pokladničnými dokladmi.

17. Súd zistil z Výzvy na úhradu faktúr zo dňa 31.3.2015 a podacieho lístku zo dňa 31.3.2015 že ňou
žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr č. XX/XX a XX/XX, ktoré nie sú predmetom žaloby.

18. Súd zistil z Poslednej upomienky zo dňa 29.4.2015 s podacím lístkom zo dňa 14.4.2015, že ňou

žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúr č. XX/XX a XX/XX, ktoré nie sú predmetom žaloby, pričom
výzva bola datovaná neskôr než bola podaná.

19. Súd zistil z Osvedčenia o evidencii PA XXXXXX, že vlastníkom nákladného vozidla S. H. je žalovaný.

20. Súd zistil z Osvedčenia o evidencii PC XXXXXX, že vlastníkom nákladného vozidla je spoločnosť
O s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je K.. E. L., ktorý je súčasne jediným konateľom
žalovaného.

21. Súd zistil z Osvedčenia o evidencii PC XXXXXX vlastníkom nákladného vozidla je spoločnosť O s. r.

o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je K.. E. L., ktorý je súčasne jediným konateľom žalovaného.

22. Súd zistil z Výpisu zo živnostenského registra žalovaného zistil miesta prevádzkarní žalovaného.

23. Súd zistil zo záznamu žalobcu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 12.12.2014, že žalobca

mal vykonať prepravu na trase Topoľčany - Prievidza - Bojnice - Handlová - Trenčín - Topoľčany.

24. Súd zistil zo záznamu žalobcu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 17.12.2014, že žalobca
mal vykonať na trase Topoľčany - Trenčín - Bojnice - Topoľčany.

25. Súd zistil zo záznamu žalobcu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 18.12.2014, že žalobca
mal vykonať prepravu na trase Topoľčany - Prievidza - Bojnice - Handlová - Topoľčany.

26. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli
a súd v konaní vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán.

27. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

38Cb/107/2015 - 66

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako " ObZ") " Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním."Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ " Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti."

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ " Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá."

Podľa ustanovenia § 271 ods. 1 ObZ " Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch

ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme."

28. Po vykonanom dokazovaní je súd toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vzniku
právneho úkonu, že uzavrel so žalovaným zmluvu o preprave tovaru, listinnými dôkazmi, prípadne
svedkami, z ktorých dôkazov by bolo nepochybne preukázané, že si žalovaný prepravu tovaru skutočne

objednal. Zo strany žalobcu boli síce predložené listinné dôkazy (záznamy žalobcu o prevádzke vozidla
nákladnej dopravy, faktúry a príjmové pokladničné doklady), avšak tieto boli vyhotovené zo strany
žalobcu,bezakéhokoľvekpotvrdeniaresp.schváleniazostranyžalovaného,ktorýexistenciuzmluvného
vzťahu od začiatku popieral. Existenciu zmluvného vzťahu, vykonanie prepravy prípadne čiastočné
úhrady faktúr tvrdené žalobcom bolo možné preukázať za pomoci iných dôkazov napr. svedeckými

výpoveďami, avšak obaja účastníci konania boli v konaní pasívni, nezúčastnili sa pojednávania, hoci boli
riadne predvolaní, z uvedeného dôvodu mohol súd vychádzať len z dôkazov, ktoré mal súd založené
v spise.

29. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,

v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať(§132ods.1CSP).Predmetnéustanoveniestanovujeajdôkaznúpovinnosťstránvsporovom
konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i toho účastníka, ktorý
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

30. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia teda neunesenie

bremena tvrdenia má za následok že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v
konanínajavo,spravidlanebudepremetomdokazovania.Akideoskutočnosťrozhodnúpodľahmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia, o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti, potrebnosť teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma určuje zásadne jednak rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak
nositeľa dôkazného bremena.

31. Konanie o nároku žalobcu vyplývajúceho podľa neho z ústne uzavretej zmluvy o preprave tovaru, je

konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania
možno súdu vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2,3CSP) má jednoznačne
reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktorý vyplýva z
verejných registrov a zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán súv rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol na pojednávaní, na ktorom
vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení podľa § 154CSP nemali ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu
voči žalovanému zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd
priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

34. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).