Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Vašková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/150/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200736
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200736.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja
Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: Služby pre bývanie s.r.o., so sídlom
Krátka 2412, Trenčín, právne zastúpený Jozefom Opetom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
M.R. Štefánika 22, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a
bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 3, Trenčín, (do 30. septembra 2013 Obvodný úrad, odbor
výstavby a bytovej politiky, Trenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo sp. T. -TN
- T. - XXXX - XXX - XXXX - X/Ba zo dňa 28. júna 2013, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo sp. T. -TN - T. -
XXXX - XXX - XXXX - X/Ba zo dňa 28. júna 2013 tvrdiac, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich
právach z dôvodu nezákonného postupu správneho orgánu, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Súčasne žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a uplatnil si právo
na náhradu trov konania.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Trenčín (ďalej
len správny orgán 1. stupňa) číslo P.-XXXXX/XXXXX/XXXX/X/Mi, W. XXXXX/XXXX zo dňa 11. marca
2013. Správny orgán 1. stupňa je stavebným orgánom Mesta Trenčín podľa § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976
Zb., ktorý prvostupňovým rozhodnutím z 11. marca 2013 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka
konania v konaní o povolení stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“ podľa § 14 ods.
1 zák. č. 70/1967 Zb. o správnom konaní.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán dňa 7.
decembra 2012 oznámil účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy a spolupôsobiacim
organizáciám začatie správneho konania vo veci žiadosti Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu na ul. O. XXXX/X, G., vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Z.
dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“. Oznámenie bolo doručené žalobcovi na vedomie,
avšak žalobca doručil správnemu orgánu 1. stupňa dňa 18. decembra 2012 námietky k uvedenej stavbe.
Správny orgán 1. stupňa nepriznal žalobcovi rozhodnutím zo dňa 11. marca 2013 postavenie účastníka
konania z dôvodu, že žalobca nespĺňal podmienky účastníctva podľa § 59 zák. č. 50/1976 Zb..
Žalovaný sa stotožnil s uvedeným názorom správneho orgánu 1. stupňa a podľa jeho právneho názoru
zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) je lex specialis k zák. č. 71/1967 Zb. (Správnyporiadok). Žalovaný tvrdil, že žalobca je v danej veci dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1, písm. c),
stavebnéhozákona,ztituluvlastníctvasietíazariadenítechnickéhovybaveniaúzemiapodľaosobitného
predpisu, za ktorý sa v danej veci považuje zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Dotknutému
orgánu patria právomoci v zmysle § 140a ods. 3 Stavebného zákona a to chrániť záujmy uvedené v
§ 126 citov. zákona v rámci svojich právomoci, najmä má dotknutý orgán právo nazerať do spisov,
podávať záväzné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní
a na miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa Stavebného zákona.
Žalobca by bol dotknutým orgánom aj v zmysle § 36 ods. 7 a 8 zák. č. 657/2004 Z. z., a to len v prípade,
ak by bolo vymedzené ochranné pásmo na ochranu sústavy tepelných zariadení. Ak nebolo ochranné
pásmo vymedzené, dodávateľ tepla nemá postavenie dotknutého orgánu podľa cit. zákona. V danej veci
ochranné pásmo § 36 ods. 7 zák. č. 657/2004 Z. z. vymedzené nebolo.
Žalovaný konštatoval, že žalobca nemá žiadne vlastnícke právo a iné právo k pozemkom a stavbám na
nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb podľa § 59 ods. 1, písm. b), Stavebného zákona a nemá
ani práva vyplývajúce z iných právnych predpisov v zmysle § 139 ods. 1, písm. c), Staveného
zákona. Realizáciou kotolne sa priamo stavebne nezasiahne do rozvodov patriacich žalobcovi, ani sa
nebudú vykonávať na nich žiadne stavebné úpravy. Novovybudovaná kotolňa bude podľa projektovej
dokumentácie umiestnená na opačnej strane domu, všetky nové potrubné rozvody budú napojené na
existujúce potrubné rozvody, ktoré sú vedené v chodbových priestoroch pod stropom a sú vo vlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Aj vnútorné potrubné rozvody priamo dotknuté
zmenou stavby sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov tohto domu. Prívodné a
spiatočné potrubia ústredného kúrenia sa na vstupe zaslepia a tým sa odpoja od vonkajšieho rozvodu
teplaanavstupesazaslepíajpotrubieTUVacirkulácieTUV.Žalovanýpripustil,žepoodpojeníbytového
domu od centrálneho zdroja tak, ako je navrhované v projekte, bude žalobca musieť vykonať hydraulické
vyregulovanie celého vonkajšieho systému vykurovania. Tvrdenie žalobcu, že v roku 2012 deklaroval
pomer dodávky tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie pre celé vymedzené územie 28 %
nesúvisí s rozhodnutím, že žalobca nie je účastníkom správneho konania vo veci vydania stavebného
povolenia k stavbe „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“.
Žalobca v žalobe tvrdil, že postavenie účastníka konania v stavebnom konaní mu prislúcha z
hmotnoprávnych predpisov a to z ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 139
ods. 1, 2 citov. zákona, pretože disponuje iným právom k pozemkom a stavbám ako aj zo zákona o
tepelnej energetike. Právo žalobcu vyplývajúce mu z vecného bremena vzťahujúce sa k susednému
pozemku stavby bolo priamo dotknuté rozhodnutím stavebného úradu, ktorým bola povolená zmena
účelu stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný zdroj tepla“ na parcele C-KN č. XXXX/XX
zastavené plochy a nádvoria. Žalobca uviedol, že predmetom stavebného konania je zmena stavby
ako celku vo vzťahu k spôsobu vykurovania. Je vlastníkom rozvodov (zrejme tepelných) a z tohto titulu
má „iné právo vyplývajúce mu z vecného bremena“, ktoré svojim charakterom je zákonným vecným
bremenom patriacim do sféry verejného práva a teda ide o verejnoprávne obmedzenie vlastnícke práva.
Rozvod tepla predstavuje líniovú stavbu a prípadná zmena vlastníctva nemá vplyv na trvanie vecného
bremena. Vlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k vnútorným rozvodom tepla,
prívodnému a spiatočnému ÚK, nemá vplyv na posudzovanie „iného práva“, od ktorého má žalobca
odvodené postavenie účastníka stavebného konania. Ustanovenie § 36 zákona o tepelnej energetike,
ktoré upravuje ochranné pásmo, nemá žiaden vzťah k účastníctvu žalobcu, pretože v danej veci sa
nejedná o realizáciu stavby v ochrannom pásme. Žalobca s poukazom na čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup
domáhania sa práv, ale nemožno subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a
povinnostiach.
Ďalej, žalobca s poukazom na ust. § 2 písm. q), a ust. § 20 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. tvrdil, že
citov. zákon upravuje podmienky, za ktorých môže odberateľ skončiť odber tepla. Osobitne poukázal
na podmienku, že ak teplo bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie môže dôjsť k skončeniu
odoberania tepla len vtedy, ak by stavebník zabezpečil dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných
zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako súčasný dodávateľ tepla (v tomto konaní žalobca).
Žalobca odôvodnil svoje postavenie účastníka stavebného konania v nadväznosti na citov. právnu
úpravu, ktorá bola prijatá s účinnosťou od 1. septembra 2009 v súvislosti s podporou obnoviteľných
zdrojov s tým, že táto právna úprava zaručuje „zákonné právo“ výrobcom tepla, ktorí dodávajú teplo
z obnoviteľných zdrojov, dodávať teplo pokiaľ odberateľ v svojej novej dodávke nezabezpečí dodávkutepla v zákonom stanovenom podiele z obnoviteľných zdrojov. Stavebným rozhodnutím, ktorým bola
stavebníkom povolená zmena stavby v súlade s ich žiadosťou, bol žalobca dotknutý na svojich právach
a právom chránených záujmoch, ktoré sú mu priznané iným právnym predpisom a z tohto titulu mu
prislúcha postavenie účastníka konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca
nepreukázal relevantným dôkazom nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, za ktorý
jepotrebnépovažovaťvkladdokatastranehnuteľností.Knámietkežalobcu,žeust.§36zák.č.657/2004
Z. z. nemá žiaden vzťah k posúdeniu jeho účastníctva, žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa len pre objasnenie veci zmienil o postavení dotknutého orgánu, ktorý vyplýva z citov.
ustanovenia zákona o tepelnej energetike vo vzťahu k ochranným pásmam. Žalobca sám v žalobe
potvrdil, že v danom prípade sa nejedná o realizáciu stavby v ochrannom pásme a nie je v predmetom
stavebnom konaní dotknutým orgánom. Žalovaný tvrdil, že napadnutým rozhodnutím nebol žalobca
ukrátený na svojich právach a právnych záujmoch, a preto nebol dôvod, aby sa domáhal ochrany podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o skončení odberu
tepla podľa § 20 ods. 1, písm. b), zákona o tepelnej energetike, keďže dohoda o skončení odberu
tepla je obchodno-záväzkovým vzťahom medzi zmluvnými stranami, do ktorým správny orgán nemá
právomoc zasahovať. Ďalej, žalobca nepreukázal tvrdenie, v akom množstve dodával teplo vyrobené z
obnoviteľných zdrojov, a preto žalovaný na túto námietku neprihliadol.
Žalovaný k vyjadreniu pripojil stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky z 3. februára 2014 (č. l. 43) vo veci postupu stavebných úradov v konaniach o
vydanie stavebného povolenia, ktorý sa povoľuje zmena dokončenej stavby spočívajúcej v odpojení sa
od centrálneho tepelného zdroja a výstavbe individuálneho (lokálneho) zdroja vykurovania (lokálnych
kotolní) pre vlastnú potrebu. Označený ústredný orgán štátnej správy v stanovisku s poukazom na
ustanovenia § 126, 140a ods. 1, 3, § 140b ods. 2 stavebného zákona a na ustanovenia §1, § 12 a §
36 zákona o tepelnej energetike uviedol, že vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia
slúžiaceho na dodávku tepla a iná právnická osoba má postavenie dotknutého orgánu podľa
§ 140a ods. 1, písm. c), stavebného zákona v konaní stavebného úradu o zmene
spôsobu vykurovania odpojením od centrálneho tepelného zdroja a to v prípade, ak sa zmena stavby
vzťahuje na stavbu v ochrannom pásme v zmysle § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike.
V ďalšej časti vyjadrenia MDVRR SR zdôraznil, že stavebný zákon v citov. ustanovení jednoznačne
určil, že vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba má postavenie
dotknutého orgánu. Nie je však vylúčené, aby táto právnická osoba alebo fyzická osoba nebola zároveň
aj účastníkom konania, ak jej toto postavenie vyplýva na základe splnenia zákonných predpokladov
(napr. § 59 ods. 1, písm. b), stavebného zákona). Súčasne uviedol, že vyregulovanie rozvodov teplej
vody nie je možné považovať za stavebnú činnosť podliehajúcu režimu stavebného povolenia.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie,ktorémupredchádzalo,vrozsahudôvodovuvedenýchvžalobe.Dospelkzáveru,ženapadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1
O.s.p.).
Podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
obvodnéúradyzriadenépodľapredpisovúčinnýchdo30.septembra2013súod1.októbra2013okresné
úrady podľa tohto zákona (§ 9 ods. 1).
V danej veci žalobca označil za žalovaného Obvodný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín. V
zmysle § 9 ods. 1 zák. 180/2013 Z. z. je od 1. októbra 2013 odvolacím správnym orgánom v stavebných
veciach Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova ul. č. 3,Trenčín. Súd preto konal s uvedeným správnym orgánom, ktorý je v danej veci vecne a miestne
príslušným odvolacím správnym orgánom v stavebných veciach.
Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že žalovaný napadnutým
rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa zo dňa
11. marca 2013, ktorým nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka konania v konaní o povolení
stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - M. zdroj tepla“. Preskúmavané rozhodnutie je teda procesným
rozhodnutím o postavení žalobcu v konaní o povolení zmeny stavby, keďže žalobca tvrdil,
že bol dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch, ktoré sú mu priznané iným právnym
predpisom, za ktoré je potrebné považovať zákon o tepelnej energetike a z tohto titulu mu prislúcha
postavenie účastníka konania v stavebnom konaní o povolení zmeny stavby, pričom ide o zmenu stavby
ako celku vo vzťahu k spôsobu vykurovania.
Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či správne
orgány dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver o procesnom postavení
žalobcu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa nepreukáže opak. Účastníkom je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby,
ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a
stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, d) stavebný
dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 139 ods. 1, písm. c), zák. č. 50/1976 Zb. pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“
použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu
rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
Podľa § 140a ods. 1, písm. c), zák. č. 50/1976 Zb. dotknutým orgánom podľa tohto zákona (Stavebného
zákona) je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba,
ak to ustanovuje osobitný predpis.
Zákon č. 657/2004 Z. z. upravuje okrem iného aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb,
ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností
účastníkov trhu s teplom (§ 1 ods. 1, písm. f/).
Podmienky podnikania v tepelnej energetike upravuje druhá časť zák. č. 657/2004 Z. z. Podľa § 5 ods.
1, 2, veta prvá, citov. zákona podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia
a v súlade s povolením. Fyzickej osobe, alebo právnickej osobe vydá rozhodnutie o povolení úrad na
základe písomnej žiadosti a po splnení podmienok uvedených v § 6 ods. 1.
Podľa § 10 ods. 1, písm. e), zák. č. 657/2004 Z. z. držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v
nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť
na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných
predpisov.
Podľa § 10 ods. 8 zák. č. 657/2004 Z. z. povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú
vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie
záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z. na ochranu sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné
pásma.Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z. z. ak sú zariadenia rozvodu tepla vedené v technickom suteréne
budov alebo v kolektore inžinierskych sietí alebo ak je odovzdávacia stanica tepla umiestnená priamo
v budove, ochranné pásmo sa nevymedzuje.
Podľa § 37 zák. č. 657/2004 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je držiteľom oprávnenia na podnikanie v
tepelnejenergetike(§5ods.1zák.č.657/2004Z.z.).Žalobcatvrdil,žemápostavenieúčastníkakonania
vo veci, v ktorej sa rozhodovalo o povolení zmeny stavby ako celku vo vzťahu k spôsobu vykurovania a
to z dôvodu, že je vlastníkom rozvodov a z tohto titulu má iné právo vyplývajúce mu z vecného bremena,
ktoré je zákonným vecným bremenom patriacim do sféry verejného práva.
Správny poriadok upravuje v ustanovení § 14 spôsobilosť účastníka na práva a povinnosti.
Pre posúdenie, či určitý subjekt je účastníkom správneho konania je rozhodujúce, či je nositeľom práv
a povinností vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov, o ktorých správny orgán rozhoduje.
Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca odvodil svoje postavenie účastníka konania z ustanovení §
59 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1, 2 citov. zákona, pretože ako vlastník rozvodov
má „iné právo k susedným pozemkom“ a toto právo mu vyplýva zo zákonného vecného
bremena, ktoré je dané verejným záujmom a patrí do sféry verejného práva a jeho podstata spočíva v
obmedzení vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom.
Súd sa nestotožnil s uvedeným právnym názorom žalobcu. Žalobca tvrdil, že zákonné vecné bremeno
mu vyplýva z verejnoprávneho predpisu, ktorým v danom prípade je zák. č. 657/2004 Z. z. o
tepelnej energetike. Ustanovenie § 2 písm. q) citov. zákona, ktorým žalobca právne odôvodnil podanú
žalobu, definuje pojem „vymedzené územie“, za ktoré sa považuje územie, na ktorom sa dodávateľovi
ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla. Definíciu pojmu „vymedzené územie“ nemožno považovať
za titul, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený z vecného bremena distribuovať a dodávať teplo
do bytového domu na ul. Šafárikova 2735/1, Trenčín a vlastníci tohto domu by boli povinní
z vecného bremena toto teplo odoberať.
V súvislosti so vznikom vecného bremena v zmysle zákona o tepelnej energetike v prospech
oprávneného, ktorým je držiteľ oprávnenia na výrobu a rozvod tepla, súd poukazuje na ust. § 10 ods. 1,
písm. e), citov. zákona, podľa ktorého držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom
rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť
na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných
predpisov. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s
vlastníctvom nehnuteľností. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať
držiteľ povolenia (§ 11 ods. 8 citov. zákona).
Žalobca nepreukázal, že ako držiteľ povolenia na činnosti uvedené v § 10 ods. 1 zákona o
tepelnej energetike, podal návrh na zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľnosti. Je
potrebné uviesť, že zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností má deklaratórny
nie konštitutívny charakter (§ 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv v znení neskorších predpisov). Zo zákona o tepelnej energetike vyplýva pre
držiteľa povolenia povinnosť podať návrh na zápis vecného bremena záznamom, preto,
aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích
osôb sú zaťažené týmto vecným bremenom, pričom správa katastra oznámi vlastníkom dotknutých
nehnuteľností o vykonaní záznamu.
Vo veci je tiež potrebné uviesť, že vecné bremeno zodpovedajúce oprávneniam podľa § 10 ods. 1
zákona o tepelnej energetike nevzniká povolením vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 28 a nasl.
katastrálneho zákona tak, ako tvrdil žalovaný v písomnom vyjadrení.
Súd uzavrel, že žalobca sa v danej veci nemohol úspešne domáhať, že má procesné postavenie
účastníka konania v stavebnom konaní o povolení stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. -
Samostatný zdroj tepla“ z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho práv a oprávnených záujmov.Povolená zmena stavby sa totiž nevzťahovala na technické zariadenia rozvodov tepla,
ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ani k iným jeho právam k susedným pozemkom v zmysle § 59 ods. 1,
písm. b), v spojení s § 139 ods. 1, písm. c), zákona č. 50/1976 Zb.. V danom prípade zmena stavby
spočívala v zriadení samostatnej kotolne v bytovom dome na ul. O. XXXX/X, v G., touto zmenou nedošlo
k žiadnemu zásahu do technických zariadení - rozvodov tepla - vo vlastníctve žalobcu napríklad tým, že
by tieto mali byť odstránené alebo zmenené, prípadne by mali byť po zmene stavby využívané vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov domu. Obdobne sa zmena stavby nedotkla ani nehnuteľností, na ktorých
sú rozvody tepla vedené a ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú zaťažené zákonným vecným bremenom.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je procesné rozhodnutie správneho
orgánu, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania. Skutočnosť, že na základe
stavebného povolenia má dôjsť k zmene spôsobu vykurovania bytového domu a tým podľa tvrdenia
žalobcu má byť zasiahnuté do jeho práva vykonávať povolenú činnosť, nie je dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Oprávneniu žalobcu dodávať teplo zodpovedá povinnosť vlastníkov domu
toto teplo odobrať. Podmienky, za ktorých možno ukončiť odber tepla, upravuje § 20 ods. 3 zák. č.
657/2004 Z. z. V stavebnom konaní o povolení stavby „Z. dom ul. O. XXXX/X, G. - Samostatný
zdroj tepla“ posúdenie podmienok, za ktorých možno ukončiť odber tepla, nemá právny význam.
Súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že žalobca nie je dotknutým orgánom v zmysle §
36 zák. č. 657/2004 Z. z., pretože v danom prípade nebolo zriadené ochranné pásmo, nebola medzi
účastníkmi sporná.
Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods.
1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.