Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 18, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8517204223.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,

831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému:
Q. T., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX X. S., občan SR v konaní o zaplatenie 668,64 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo

výške 668,64 eur, úroky vo výške 482,46 eur, úroky vo výške 584,96 eur, úrok vo výške 29,50 % ročne zo
sumy 668,64 eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 668,64
eur od 8.6.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 14,38 eur a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.12.2011 bola medzi jeho právnym predchodcom, spoločnosťou
Poštová banka, a.s. a žalovaným uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“ alebo
„zmluva o úvere“), súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) a Obchodné

podmienky (ďalej aj „OP“). Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanémuúvervovýške700eur,ktorýmalvrátiťvsplátkachpodľazmluvy.Vdobeoduzavretiazmluvy
dovyhláseniapredčasnejsplatnostižalovanýsplnilsvojzáväzoklenčiastočne.VzmysleOPaksadlžník
dostane do omeškania s platením splátok, vznikne veriteľovi nárok požadovať predčasné splatenie
úveru. Právny predchodca žalobcu si toto právo uplatnil na základe výzvy adresovanej žalovanému,
ktorej predchádzala výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V súlade s OP vznikla

žalovanému aj povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky, ktorými je veriteľ oprávnený úročiť istinu
úveru aj po tom, čo sa úver stal predčasne splatným. Dátum začatia úročenia dlžnej istiny od 8.6.2017 je
daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017. Žalovaný má v
zmysle OP povinnosť zaplatiť aj poplatky, ktoré sú podrobne špecifikované v listine Aktuálny stav úveru.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011, OP účinné od 1.8.2011, VOP účinné od 1.9.2011, výpis označený
ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 7.6.2017, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.11.2014, doklad
o jej doručení žalovanému, upozornenie - výzvu na úhradu dlžnej časti úveru zo dňa 5.11.2014,
predpis splátok k zmluve, sadzobník poplatkov právneho predchodcu žalobcu účinný od 13.9.2011,zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017, časť jej prílohy preukazujúcej postúpenie
pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Následne žalobca predložil ešte tabuľkový prehľad výpočtu
úrokov a úrokov z omeškania do zosplatnenia a prehľad úhrad započítaných na úroky.

4. Na výzvu súdu doručenú právnemu zástupcovi žalobcu, aby sa vyjadril k niektorým uplatňovaným
nárokom, ako aj k splneniu podmienok na zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a k postúpeniu pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách reagoval právny zástupca žalobca až
po doručení žaloby žalovanému. Zopakoval v ňom skutkové tvrdenia zo žaloby s tým, že vzhľadom na

podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným bol úver vyhlásený za predčasne splatný dňa
24.11.2014. Ďalej citoval §§ 497, 499, 502 ods. 1, 503 ods. 2 a 506 Obchodného zákonníka, ktorými
právne odôvodnil svoj nárok. Ďalej uviedol, že listina Aktuálny stav úveru je výpis z bankovej knihy,
ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska. Takýto výpis je v rámci bankovej praxe považovaný za
verejnú listinu. Zároveň vysvetlil, čo z nej vyplýva, a to úhrady žalovaného, spôsob ich započítania,
výška úrokovej sadzby a úrokov z omeškania, ako aj výška poplatkov účtovaných v zmysle sadzobníka

poplatkov. Ďalej uviedol, že žalovaný uhradil celkovo 295,88 eur, ktorá bola započítaná nasledovne:
suma 125,52 eur na poplatky, suma 139 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 31,36
eur na istinu. Vo vzťahu k započítaniu úhrad poukázal na bod 5.6 OP. Suma vo výške 482,46 eur
predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 24.1.2014 (zrejme mal na
mysli 24.11.2014 - pozn. súdu), a suma 584,96 eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo

dňa 24.11.2014 do 31.5.2017, pričom uviedol aj spôsob, ako k ich výške dospel. Predložil aj spôsob
výpočtu, ako dospel k výške poplatkov s tým, že tieto vyplývajú z listiny Aktuálny stav úveru. Poukázal
aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-42/2015, v ktorom boli prijaté závery, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere bola vyhotovená ako jediný dokument, ako aj že zmluva o úvere nemusí presne uvádzať
splatnosť každej splátky, ak dátumy splatnosti spotrebiteľ vie bez ťažkostí identifikovať. V súvislosti s

poplatkami a sankciami poukázal na to, že VOP, OP a Sadzobník poplatkov upravuje spôsob aj výšku
sankcií za omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti. Takisto vyjadril svoj názor na povahu úrokov
z úveru ako akcesorického plnenia a právo veriteľa požadovať ich zaplatenie nielen do vyhlásenia
predčasnej splatnosti, ale až do skutočného zaplatenia dlžnej istiny s poukazom na § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka. Na záver uviedol, že pri vyhotovení žaloby došlo k zrejmej nesprávnosti v

žalobnomnávrhutýkajúcehosaúrokovaúrokovzomeškania,nakoľkozmluvnýúrokaúrokzomeškania
bol vypočítaný do 31.5.2014, ale žalobca si ho v žalobe uplatnil až od 8.6.2014. Opravil preto petit žaloby
tak, že úrok vo výške 29,50 % ročne a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne žiadal priznať už od
1.6.2017 (nie až od 8.6.2017). K svojmu vyjadreniu pripojil tabuľkový prehľad výpočtu úrokov a úrokov z
omeškania do zosplatnenia a aj po zosplatnení úveru, rozpis jednotlivých splátok, upozornenie - výzva

na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 6.11.2014, časť podacieho hárku listín odosielaných 6.11.2014,
výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.11.2014 a doklad o jej doručení žalovanému.

5. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce

skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho
tvrdení. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj mu všetky uvedené listiny boli riadne doručené.

6. Keďže vyššie uvedeným vyjadrením žalobca zároveň rozšíril svoj nárok, keď žiadal priznať úrok
z úveru a úrok z omeškania za dlhšie obdobie, ako žiadal v žalobe, súd túto časť jeho vyjadrenia

podľa obsahu posúdil ako zmenu žaloby, o ktorej rozhodol uznesením č.k. 8Csp/142/2017-72 zo dňa
4.12.2018. Uvedené uznesenie súd zaslal žalovanému aj spolu s vyššie uvedeným vyjadrením žalobcu.

7. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci

pojednávanie, ale dňa 7.1.2019 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu
oznámenie, že dňa 18.1.2019 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a
následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými

dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a jeho vyjadreniam, ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3 a 4
tohto odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:9. Dňa 14.12.2011 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 700
eur. Podľa bodu 3 zmluvy mal žalovaný splatiť úver v 70 mesačných splátkach po 22,00 eur vždy k

14. dňu v mesiaci počnúc dňom 14.1.2012 a končiac dňom 14.10.2017. Celková výška nákladov bola v
zmluve uvedená vo výške 760,63 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,50 % ročne,
RPMN bola uvedená vo výške 39,17 % a priemerná RPMN vo výške 26,10 %. Podľa zmluvy si žalovaný
nezvolil poistenie. Žalovaný podľa Aktuálneho stavu úveru uhradil od 9.1.2012 do 17.4.2014 13 splátok
po 22,76 eur, t.j. celkom 295,88 eur, z ktorých suma 125,52 eur bola započítaná na poplatky, suma

139 eur na úroky a suma 31,36 eur na istinu. Do júna 2012 splácal žalovaný splátky maximálne s 20-
dňovým omeškaním, ďalšiu splátku za júl 2012 uhradil dňa 18.10.2012 a ďalších 6 splátok uhradil až so
značným omeškaním, a v dňoch 19.2.2013, 18.3.2013, 19.8.2013, 18.10.2013, 18.11.2013 a 17.4.2014.
Vzhľadom na omeškanie žalovaného právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 6.11.2014 výzvu na
splatenie dlžnej časti úveru, ktorá bola odoslaná na adresu žalovaného dňa 6.11.2014. Touto výzvou
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že podstatne porušil úverovú zmluvu, vyzval ho na

úhradu dovtedy dlžných splátok úveru a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Žalovaný aj napriek výzve neuhradil žiadnu splátku, preto výzvou zo dňa 24.11.2014 oznámil
právny predchodca žalobcu žalovanému, že ku dňu 24.11.2014 sa jeho úverová pohľadávka stáva
predčasne splatnou. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na jej úhradu do 10 dní od jej doručenia. Žalovaný
si výzvu prevzal dňa 2.12.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola pohľadávka

uplatnená v tomto konaní postúpená na žalobcu.

10. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2017, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu

osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17.Podľa§53ods.9OZ, ideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

20. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

21. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán
(právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k
záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v

tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto
nenamietal a tieto boli nesporné.

22. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej
legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma

vždy.Vdanomprípadeideoprávovyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnutéhobankou,
ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením
podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (vzhľadom na čas, kedy bola pohľadávka
postúpená) v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a prípadne so splnením
podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

23. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené
podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne
spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov poskytovaných

bankami je § 17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že
postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa
stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená

predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná
splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 14.12.2017, teda splatnou v celom
rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods.
9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu

veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 OZ
zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípadeteda prichádza do úvahy iba možnosť, že si zmluvné strany dohodli možnosť veriteľa žiadať celý
dlh predčasne naraz. Takúto dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd nemal
preukázanú. Zo zmluvy o úvere takáto dohoda nevyplýva. V čl. 3 bode 2 zmluvy o úvere je síce uvedené,

akými listinami sa riadia vzťahy neupravené zmluvou, avšak z tohto, ani z iného ustanovenia zmluvy
nevyplýva, že by tieto listiny mali byť súčasťou zmluvy, ani že by boli odovzdané žalovanému a že by na
znak súhlasu boli podpísané. Nielen z úradnej činnosti je súdu známe, že vyhlásenie o oboznámení sa
s VOP, OP a ďalšími listinami slúži predovšetkým záujmom veriteľa, pretože oboznámenie sa s niekoľko
desiatokstranovýmiVOPčiOPpripodpisezmluvyjepraktickynereálne.Predovšetkýmjevšakpotrebné

uviesť, že ak má ísť o dohodu dvoch zmluvných strán (v danom prípade o možnosti veriteľa žiadať
predčasnú splatnosť úveru), ktorá vyžaduje súhlasný prejav oboch strán, je potrebné vyžadovať, aby
takáto dohoda bola podpísaná spotrebiteľom na znak súhlasu. Ak takáto dohoda má byť obsiahnutá v
inej listine, je potom potrebné vyžadovať, aby aj takáto iná listina bola na znak súhlasu podpísaná.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola platne uzavretá. Za tohto
stavu potom aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru súd nepovažoval za platné, keďže bolo vykonané
v rozpore so zákonom (konkrétne s § 565 OZ). Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že
právny predchodca žalobca splnil podmienky na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ,
keďže na ich splnenie možno prihliadať len v spojení s dohodou podľa § 565 OZ. Ak úver nebol platne

zosplatnený, v čase postúpenia pohľadávky nebola ešte celá pohľadávka splatná, preto postúpenie
pohľadávky bolo vykonané v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne zakazuje
postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú splnené podmienky upravené v tomto
ustanovení. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby.

25. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92
ods. 8 zákona o bankách, a to pri úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv uzavretých
s bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nie
je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže

už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v § 92 ods. 8 zákona
o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní (čo súd
mal preukázané) a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako

posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu
s bankou. Žalobca predložil súdu dve výzvy jeho právneho predchodcu, ktoré však boli žalovanému
doručované asi 2,5 roka pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie je
uvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému

subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka, resp. o jeho poslednú možnosť odvrátiť postúpenie
pohľadávky. Ak totiž banka doručí dlžníkovi výzvu na zaplatenie dlhu a potom značnú dobu (dosahujúcu
takmer všeobecnú premlčaciu dobu) pohľadávku ani neuplatní na súde, ani s ňou inak nenaloží, nemôže
dlžník po uplynutí dlhšieho časového obdobia (ako tomu bolo aj v tomto prípade) predpokladať alebo
predvídať úmysel veriteľa pohľadávku postúpiť. Súd je preto názoru, že aj výzva pri vyhlásení úveru

za predčasne splatný môže byť výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je doručovaná
v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Predložené výzvy doručované asi 2,5 roka pred
účinnosťou postúpenia pohľadávky nemožno považovať za výzvu doručovanú v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky. Súd teda nemal preukázané ani splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách. Súd v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú

viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú
za jednu z podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp.
zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016,

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo
dňa 18.05.2016, sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017, najnovšie aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018 a 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018 a ďalšie).26. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu. Na záver súd už len poznamenáva, že ak by aj súd mal preukázané splnené
podmienky na predčasnú splatnosť úveru a postúpenie pohľadávky, vzhľadom na rozpor medzi celkovou
výškou nákladov uvedenou v zmluve a celkovými nákladmi, ktoré vychádzajú pri súčine počtu a výšky
jednej splátky a z toho vyplývajúcou nesprávnosťou údaja o RPMN v neprospech žalovaného sa javí, že
úver by mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov, teda uplatňovaný nárok by bol v podstatnej

časti nedôvodný.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu trov
konania. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli, preto mu súd
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.