Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/262/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224409
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117224409.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: V. V., nar. X.XX.XXXX, bytom N. E. XX, C., o
zaplatenie 295,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z

10. apríla 2018, č. k. 39Csp/268/2017-62

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 204,67 Eur s úrokmi z omeškania vo

výške 5 % ročne od 31.7.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I), v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (II) a rozhodol o trovách tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v percentuálnom
rozsahu 38,40 % (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
spolu sumu 295,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.7.2016 do zaplatenia zo

záväzkových právnych vzťahov strán, založených Zmluvou o pripojení č. A6061440 zo dňa 21.12.2011
(ďalej tiež len „zmluva z 21.12.2011“) a Zmluvou o pripojení č. A2209871 zo dňa 21.12.2005 (ďalej tiež
len „zmluva z 21.12.2005“), dodatkom k tejto zmluve zo dňa 11.9.2015 a dohodou o splátkach k tejto
zmluve z rovnakého dňa. Predmetom oboch zmlúv o pripojení bolo poskytovanie služieb elektronickej
komunikácie žalobcom oproti povinnosti žalovaného platiť za ne dohodnutú cenu. Žalobca tvrdil, že na
základe oboch zmlúv o pripojení poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie v rozsahu

dohodnutých programov služieb, a že v súvislosti s ich poskytovaním na základe zmluvy z 21.12.2005
predal žalovanému telekomunikačné zariadenie Huawei P8 Lite black za zvýhodnenú cenu, ktorú sa
žalovaný osobitnou dohodou zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s cenou za
služby elektronickej komunikácie. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný za obdobie mesiacov december
2015 až február 2016 nezaplatil riadne vyúčtovanú cenu za služby elektronickej komunikácie spolu v
sume 75,92 Eur (po odpísaní časti pohľadávky) a neuhradil tiež zročné splátky kúpnej ceny mobilného

zariadenia v sume 140,80 Eur. Popri týchto plneniach sa žalobca žalobou domáhal tiež zaplatenia
zmluvnej pokuty v sume 91,- Eur, dohodnutej stranami pre prípad porušenia právnej povinnosti
žalovaného (tiež) platiť cenu za poskytnuté služby v priebehu dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov,
v dodatku k zmluve z 21.12.2005.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku bezo zvyšku vyšiel zo zistení, zodpovedajúcich

skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku v žalobe. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. §
43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších zmien a doplnkov(platný do 31.10.2011), § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 a § 78 ods. 9 zák. č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 52 ods. 1, 3 a
4, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 588 a § 544 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v

znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, z ktorého vyvodil právnu
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vyúčtovanú
cenu a zaplatiť žalobcovi tiež doplatok dohodnutej kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia. Za
omeškanie žalovaného s plnením týchto peňažných povinností spolu v sume 204,67 Eur zároveň

prvoinštančný súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Súd prvej inštancie
zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 91,- Eur spolu s jej príslušenstvom
(úrokmi z omeškania) na podklade ustálenia spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu strán a záveru o
spotrebiteľskej neprijateľnosti formulárovej dohody strán o zmluvnej pokute, nakoľko podľa jeho názoru

spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (bod
52 odôvodnenia). Súd prvej inštancie v odôvodnení k zamietavej časti napadnutého rozsudku zároveň
konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal ako dospel k žalovanej sume zmluvnej pokuty a poukázal
tiež na skutočnosť, že žalobca v predsúdnej výzve tento nárok zmätočne označil ako „zmluvná pokuta/
náhrada škody“ (bod 53 odôvodnenia). Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s

odkazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. pomerne väčším úspechom žalobcu v spore.

4. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcom
rozsahu (II) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi tiež nárok na náhradu všetkých trov

konania pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobca vytkol súdu prvej inštancie vady právneho
posúdenia veci. Nesúhlasil s jeho záverom o spotrebiteľskej neprijateľnosti dojednania strán o zmluvnej
pokute.Argumentovalpritom,žehocnímvminulostiuplatňovanázmluvnápokutabolavinýchkonaniach
posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, jednalo sa o inú zmluvnú úpravu, vytknuté nedostatky
ktorej medzičasom už odstránil. Poukázal na to, že oproti skoršej úprave maximálna výška zmluvnej

pokuty zodpovedá zľave z kúpnej ceny, poskytovanej pri kúpe mobilného zariadenia spotrebiteľovi a
degresívnym vyjadrením zohľadňuje tiež čas, v ktorom si v rámci dohodnutej doby viazanosti spotrebiteľ
riadne plní svoje povinnosti. Žalobca apeloval na zmysel zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho
inštitútu, ktorá spotrebiteľa motivuje k riadnemu plneniu si právnych povinnosti a preňho má aj reparačný
význam vo vzťahu k prípadnému následku porušenia týchto povinností. Akcentoval v tejto súvislosti

tú skutočnosť, že žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny mobilného zariadenia oproti prevzatiu
povinnosti zotrvať po dohodnutý čas viazanosti v právnom vzťahu so žalobcom. Táto viazanosť za
súčasného riadneho plnenia si povinností spotrebiteľom vytvára predpoklad pre kompenzáciu tejto
žalovanému poskytnutej výhody a účelom zmluvnej pokuty je takúto hodnotu žalobcovi nahradiť, pokiaľ
ju nemôže dosiahnuť zmluvou predpokladaným spôsobom. Dojednanie zmluvnej pokuty za týchto

okolností, na zabezpečenie takejto povinnosti a v takejto výške preto podľa presvedčenia žalobcu
nemohlo v právnom vzťahu strán založiť značnú nerovnováhu v neprospech žalovaného. Svojimi
odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávne právne posúdenie veci, podľa úvahy odvolacieho
súdu žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní žalobcom
formálne označený a i citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. nebol podopretý

konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávnosť skutkových
zistení na základe vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší
odvolací dôvod odvolateľom materiálne a preto ani procesne účinne uplatnený.

5. Vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku (I) nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok súdu

prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 1 a contrario C.s.p. (§ 206 ods. 1 a
contrario O.s.p.), a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk v odvolaní uplatneného odvolaciehodôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Žalobca vymedzením odvolacieho dôvodu nastolili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
právneho posúdenia uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie. K
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a teda k právnym vadám
rozhodnutia dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu
vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a i

tú správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne
interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

9. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku formuloval záver o nedôvodnosti
žalobcomuplatnenejzmluvnejpokutynapodklademyšlienkovejpremisyospotrebiteľskejneprijateľnosti
dohody strán o zmluvnej pokute, ku ktorej dospel úvahami, že táto zmluvná podmienka nebola

vyjednaná, keďže tvorila súčasť formulárovej zmluvy, a že ňou došlo k založeniu nerovnováhy v právnom
vzťahu strán. Odvolací súd sa s takýmto spôsobom zdôvodnenia záveru o spotrebiteľskej neprijateľnosti
dohody strán o zmluvnej pokute rozhodne nemôže stotožniť. V úvahách o spotrebiteľskej neprijateľnosti
dohodyozmluvnejpokutevspotrebiteľskýchvzťahochjepotrebnémaťnazreteli,žezmluvnápokutajev
zásadeprávomaprobovanýmzabezpečovacímprostriedkomispotrebiteľskýchzáväzkov,aželenvtých

konkrétnych prípadoch, kedy zmluvná pokuta napĺňa parametre spotrebiteľskej neprijateľnosti ju možno
z pozície ochrany spotrebiteľa veriteľovi odoprieť. Záver o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute,
tak ako každej inej zmluvnej podmienky, musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia
rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Zároveň, platí, že neprijateľnou nie

je taká zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka). Z uvedeného vo vzťahu k spôsobu odôvodnenia záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej
pokute treba úvahám súdu prvej inštancie vytknúť hneď niekoľko momentov. Predovšetkým súd prvej
inštancie vo svojich úvahách precenil formulárovú povahu dohody o zmluvnej pokute. Neuvedomil
si pritom dostatočne razantne, že formulárová povaha zmluvnej podmienky (a teda nie jej osobitné

vyjednanie) je predpokladom vôbec pre úvahu o jej neprijateľnosti a predstavuje tak podmienku, a
nie dôvod zakladajúci neprijateľnosť. Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy, ako už
bolo zmienené, značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa zakladá,
z čoho vyplýva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez kvalifikovaného
zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde. Na škodu vecnej správnosti napadnutého rozsudku súd

prvej inštancie v jeho odôvodnení nevysvetlil úvahy, na podklade ktorých dospel k záveru o hrubej
nerovnováhe v právnom postavení strán. Preto sa možno len domnievať, že takúto nerovnováhu súd
prvej inštancie zrejme vzhliadol v úprave, zakladajúcej právo na zmluvnú pokutu len strane dodávateľa.
Takého nazeranie na rozsah ochrany spotrebiteľa sa však podľa názoru odvolacieho súdu míňa
účelu spotrebiteľského práva a deformuje samotnú podstatu zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho

inštitútu. Je potrebné mať na zreteli, že nie každý právny vzťah svojim obsahom predurčuje faktickú
potrebnosť a právnu možnosť zabezpečiť plnenie povinností na oboch zmluvných stranách a rovnako
tiež, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút má väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie, keďže
už len jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane. V okolnostiach tohto
prípadu nemožno prehliadať tiež skutočnosť, že posudzovanou zmluvnou pokutou je zabezpečovaná

návratnosť žalobcom už pri vzniku právneho vzťahu vynaloženej hodnoty, pričom sa nejaví, aby
takáto konkrétna majetková ujma hrozila z prípadného neplnenia záväzkov žalobcom i žalovanému.
Ťažiskoposudzovaniaspotrebiteľskejprípustnostizmluvnejpokutymusípodľanázoruodvolaciehosúdu
spočívať predovšetkým na porovnaní jej výšky s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, a to
v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. K tomu však zo strany súdu prvej inštancie ani len náznakom

nedošlo. Pritom je evidentné, že v danom prípade hodnota zmluvnou pokutou zabezpečovanej
povinnosti zodpovedá minimálne výške zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného zariadenia, poskytnutie
ktorej podľa zmluvného textu žalobca výslovne podmienil prevzatím záväzku žalovaným zotrvať v
zmluvnomvzťahusnímpourčenýčas.Zaskutkovéhostavuustálenéhosúdomprvejinštancie,zktorého
vychádzal tiež odvolací súd, javí sa byť nateraz logický a celkom opodstatnený ekonomický zámer

žalobcu poskytnúť žalovanému na začiatku ich zmluvného vzťahu hodnotovú výhodu, ktorú si mienil
kompenzovať zmluvnou viazanosťou žalovaného po istý čas, v ktorom by pri určitom produkte služieb
a objeme nákladov s ním spojených, pravidelnými úhradami za služby žalovaným dosiahol očakávaný
obrat a z neho pokryl náklady a prirodzene dosiahol tiež zisk. Naopak nejaví sa byť v zrejmej a užvôbec nie v hrubej nerovnováhe s takto nastaveným usporiadaním právneho vzťahu strán požiadavka
žalobcu za situácie, keď žalovaný riadne neplní svoju základnú povinnosť platiť dohodnutú cenu služieb,
kompenzovať stratu či zvýšený náklad, v súvislosti so žalovanému poskytnutou zľavou z kúpnej ceny

mobilného zariadenia, zmluvnou pokutou, ktorej výška, zodpovedajúca tejto zľave sa rovnako nejaví byť
neprimeraná a už vôbec nie pokiaľ sa každým uplynulým mesiacom doby viazanosti alikvotne znižuje.

10. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia
spotrebiteľskej prijateľnosti dohody o zmluvnej pokute už neustálil skutkový stav potrebný pre záver o

dôvodnosti základu a výšky tejto časti uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na
povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo
tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.
neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

11. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre
posúdenie prijateľnosti z hľadiska spotrebiteľskej ochrany dohody strán o zmluvnej pokute v zmluve
z 21.12.2005. Pri posudzovaní tejto otázky súd prvej inštancie vyjde z úvah vyjadrených odvolacím
súdom v tomto uznesení a vyhne sa formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich
skutočností a tiež aj ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na konkrétny obsah dojednania o zmluvnej

pokute a jeho reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán. Pokiaľ súd prvej
inštancie takto usmernenými úvahami dospeje k záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute,
z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať nie len všeobecný
právny dôvod, ale tiež konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere riadil a rovnako i skutkové
zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej neprijateľnosť vyvodil. Nové

rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a
zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale
aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku síce nevyplýva, aký právny význam pripisoval súd prvej
inštancie v odôvodnení zmienenej skutočnosti, že žalobca v predsúdnej výzve zmluvnú pokutu
alternatívne označil ako náhrada škody, v záujme vyhnúť sa prípadnému pochybeniu pri právnom
posudzovaní veci v ďalšom konaní odvolací súd pripomína súdu prvej inštancie, že právne vzťahy
a v ich rámcoch konkrétne práva a povinnosti vznikajú, menia sa a zanikajú len následkom právom

aprobovanýchskutočnostíaztohtopohľadujespôsobprávnejkvalifikácienárokuvsúdnomkonaníatiež
v predsúdnom postupe niektorou zo strán právne bezvýznamným. Napokon odvolací súd k súdom prvej
inštancie konštatovanému nedostatočnému vysvetleniu spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty žalobcom
poznamenáva, že nedostatky v určitosti či zrozumiteľnosti vyjadrenia rozhodujúcich skutočností v žalobe
je súd povinný vždy sa najprv pokúsiť odstrániť (§ 129 C.s.p.).

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzickáosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.