Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224254
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: T. L., W..

XX.XX.XXXX, F. Y. W. X, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Alexej Ivanko, advokát, so sídlom
Nám. Osloboditeľov 73, 071 01 Michalovce, proti žalovaným:1. Micomplex, a.s. a spol., so sídlom
Bardejovská 23, 080 06 Ľubotice, 2. AQUA-SENZOR, s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01 Sobrance,
právne zastúpený JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, 3.
KM Properties, a.s., so sídlom Močiaranska 1, 071 01 Michalovce, o určenie neplatnosti a neúčinnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 29.11.2017 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon Kúpna zmluva
zo dňa 27.08.2015, ktorou žalovaný v 1. rade v žalobe uvedené nehnuteľnosti previedol na žalovaného
v 2. rade a následne Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2015, ktorou žalovaný v 2. rade previedol časť

nehnuteľností na žalovaného v 3. rade, sú vo vzťahu k žalobcovi neúčinné.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že je oprávneným v exekučnom konaní vedenom Exekútorským úradom
Michalovce, súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom pod č. EX 2848/2016, ktoré je vedené za
účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu vo výške 58 558,25 € s príslušenstvom. Žalobca ozrejmuje
súdu prvej inštancie skutočnosť, že od žalovaného v 1.rade vymáha v exekučnom konaní pohľadávku na
podklade exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu prvej inštancie Okresného
súdu Košice I., č. k. 21C/10/2006-690 zo dňa 24.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach 6Co/874/2014-796 zo dňa 28.06.2016.
1.2. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, túto žalobca odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti sporu, žalobca uvádza, že povinný (žalovaný v 1. rade)
sa postupne zbavoval svojho majetku už počas súdneho sporu so žalobcom, čím ukrátil žalobcu ako
svojho veriteľa. Vzhľadom k tomu, že aktuálny povinný Micomplex s.r.o. už nevlastní žiaden majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu - veriteľa v jej zostatku, nie je možné uspokojiť
jeho pohľadávku, pretože povinný postupne odpredával majetok na iné osoby. Žalovaný v 1. rade

bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalobca v žalobe bližšie špecifikuje. Žalovaný v 1. rade ešte pod
názvom KERKO a.s. so sídlom Vajanského č. 71, 071 01 Michalovce, IČO: 31685714, vyššie uvedené
nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade následne kúpnou
zmluvou previedol časť nehnuteľností na žalovaného v 3. rade. Časť nehnuteľností previedol žalovanýv 2. rade na žalovaného v 3. rade následne aj kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností dňa
13.01.2016.
1.3. Následne žalobca uvádza, že má za to, že prevody uvedených nehnuteľností sú absolútne

neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ a následne sa domáha vyslovenia neúčinnosti právnych
úkonov, kúpnych zmlúv urobených medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a následne medzi
žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade.

2. Žalovaný v 2.rade sa k predmetu konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.09.2018 (č. l.

138-140), v ktorom uviedol:
- žalovaný v 2. rade uzavrel so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa
bývalého areálu KERKA v Michalovciach, ktorý kúpili ako súbor nehnuteľností za účelom jeho ďalšieho
predaja žalovanému v 3. rade (poznámka: žalovaný v 3. rade, kde je štatutárnym orgánom p. Y. Y.,
ktorý je aj štatutárnym orgánom u žalovaného v 2. rade, realizoval nákup uvedených nehnuteľností
prostredníctvom žalovaného v 2. rade iba kvôli úverovej histórii v Slovenskej sporiteľni, ktorá na tento

obchod poskytla úver, a zároveň sa stala záložným veriteľom žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3.
rade),
- žalovaný v 2. rade nevidí v tomto konaní a následnom podpise kúpnej zmluvy žiaden neplatný právny
úkon pre rozpor so zákonom,
- žalovaný v 2. rade pri podpise vyššie uvedenej kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, nemal žiadnu

vedomosť o eventuálnych nárokoch žalobcu voči žalovanému v 1. rade a ani v čase nadobudnutia
nehnuteľností nebola nikde evidovaná prípadná poznámka o vedení súdnych sporoch, resp. iných
nárokoch žalobcu,
-žalobcadodnešnéhodňaničímnepreukázalžalovanémuv2.radevlastníckeprávoknehnuteľnostiam,
ktoré dobromyseľne nadobudol žalovaný v 2. rade od žalovaného v 1. rade,

- žalobca v podanej žalobe nijako nepreukazuje úmysel ukrátiť žalobcu zo strany žalovaného v 1. rade
realizovaním vyššie uvedeného prevodu vlastníckeho práva. Podľa vedomostí žalovaného v 2. rade,
žalovaný v 1. rade i po zrealizovaní vyššie uvedeného prevodu vlastníckeho práva disponoval aj naďalej
majetkom v oveľa vyššej hodnote, než bola hodnota majetku, ktorý tvoril zrealizovaný prevod, ktorý
žalobca odporuje touto žalobou.,

- žalobca taktiež nijako nepreukazuje vedomosť žalovaného v 2. rade o úmysle žalovaného v 1. rade
ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa,
- žalovaný v 2.rade teda navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom 12.11.2018, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom
spisu (pričom iné dôkazy súdu navrhnuté a ani predložené neboli) a zistil nasledujúce:

3.1. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností (č. l. 27 - 35) vyplýva, že žalovaný v 1. rade
ešte pod názvom KERKO a.s. previedol v tejto kúpnej zmluve uvedené nehnuteľnosti na žalovaného v
2. rade za kúpnu cenu 400 000 €.
3.2. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v
3. rade (č. l. 10-14) vyplýva, že časť nehnuteľností žalovaný v 2. rade následne odpredal žalovanému

v 3. rade za kúpnu cenu vo výške 100 000 €, pričom ku vkladu vlastníckeho práva došlo na základe
rozhodnutia Okresného úradu Michalovce zo dňa 21.01.2016, č. V - 109/2016.
3.3. Z ďalšej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (č. l. 15 - 26) vyplýva, že žalovaný
v 2. rade nadobudnuté nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade v ďalšej časti previedol na žalovaného
v 3. rade kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2015, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300 000

€. Ku vkladu vlastníckeho práva došlo na základe rozhodnutia Okresného úradu Michalovce zo dňa
12.10.2015, č. V - 3189/2015.
3.4.Žalobcaďalejsúdupredložillistinu(č.l.36-37),ktorousúdnyexekútorJUDr.JozefBlaškooznamuje
žalobcovi v rámci exekučného konania pod sp. zn. EX 2848/2016, že povinný okrem už poukázanej
sumy 5 298,14 € z účtu povinného v banke nevlastní iný exekúciou postihnuteľný majetok. Šetrením

na Okresnom úrade Michalovce - katastri nehnuteľností zistil, že povinný KERKO a.s. (teraz Micomplex
s.r.o.) dňa 27.08.2015 odpredal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX spoločnosti Aquasenzor s.r.o.
Následne spoločnosť Aquasenzor s.r.o. dňa 09.10.2015 odpredala nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX spoločnosti KM Properties s.r.o.. Dňa 07.01.2016 spoločnosť KM Properties s.r.o. odpredala
niektoré parcely z pôvodného LV XXXX Ing. T. Y. s manželkou a dňa 16.08.2016 spoločnosť KM

Properties s.r.o. odpredala niektoré parcely z pôvodného LV XXXX spoločnosti Arex metal s.r.o..
3.5. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/874/2014-796 zo dňa 28.06.2016 (č. l. 58 - 86)
vyplýva, že týmto rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I. zo dňa 24.09.2014č. k. 21C/10/2006-690 v časti, ktorým bola žalovanému Micomplex a.s. (predtým KERKO a.s.) uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi T. L., nar. 14.03.1971 sumu 58 558,25 €.
3.6. Rozsudkom Okresného súdu Košice č. k. 21C/10/2016-825 zo dňa 21.12.2016 (č. l. 43 - 45) bola

žalovanému Micomplex a.s. (predtým KERKO a.s.) uložená povinnosť zaplatenia tam uvedených úrokov
z omeškania T. L., nar. XX.XX.XXXX.
3.7. Listom zo dňa 30.05.2018 vyzval súd žalobcu, aby tento upresnil petit žaloby, a teda či
požaduje vyslovenie neplatnosti právneho úkonu alebo neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu jeho
odporovateľnosti, keďže takéto žalobné návrhy sa zakladajú na rozdielnych skutkových okolnostiach.

Podaním došlým súdu dňa 05.06.2018 (č. l. 116 - 118) žalobca uviedol, že požaduje vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu jeho odporovateľnosti.
3.8. Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 20.08.2018 nevyplývajú žiadne skutočnosti podstatné pre
uvedené konanie, keďže uvádzané skutočnosti sa svojou povahou približujú k vyjadreniu v konaní o
určenie vlastníctva nehnuteľností, pričom prejednávaná vec takouto vecou nie je.
3.9. Žalobca sa ku konaniu ďalej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018 (č. l. 146 - 148),

pričom však jeho tvrdenia znova zodpovedajú konaniu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
čo však predmetom prejednávanej veci nebolo. V závere tohto podania žalobca uvádza, že má za
to, že prevod predmetnej nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade a následne
žalovaného v 3. rade je právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie žalobcu ako veriteľa vymáhateľnej
pohľadávky, ktorú mal prisúdenú súdnym rozhodnutím.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu, vychádzal súd z
nasledujúcich právnych úvah:
4.1. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

5. Možnosť odporovať právny úkon je popri neplatnosti právneho úkonu (§ 37
a nasl. OZ ) a možnosti
jednostranného odstúpenia od zmluvy (§ 48 OZ ) ďalším právnym
následkom vadnosti právneho úkonu. Ratio legis právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v
zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka
uspokojená.

5.1. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému navrhovateľ
odporuje, nie je vo vzťahu za stanovených podmienok k navrhovateľovi právne účinný; vo vzťahu k
ostatným subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované (Ro KS v Brne z 8.
11. 1996, sp. zn. 35 Ca 70/1995). Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu len voči ukrátenému
veriteľovi je relatívnou neúčinnosťou, na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, lebo s právnym úkonom

sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi
pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc. Vo vzťahu k ostatným osobám zostáva
odporovateľný právny úkon účinným.
5.2. Právo veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka sa realizuje prostredníctvom
odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu (pozri § 42b ods. 1

OZ ). Aktívne legitimovaný na
podanie tejto žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnúpohľadávku a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že
sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
5.3. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria:

a) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa,
b) platnosť odporovateľného právneho úkonu,
c) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa,
d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti),
e) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti).

5.4. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorá je veriteľovi
právoplatne priznaná. Ukrátením veriteľa je také zmenšenie (zníženie) dlžníkovho majetku, že tento
nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v
rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Zmenšenie
dlžníkovho majetku v dôsledku určitého právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak
aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Treba

zároveň dodať, že pri nezaplatení dlhu dlžníkom treba rozlišovať medzi nevôľou dlh zaplatiť (následkom,
ktorej nie je odporovateľnosť úkonu) a nezaplatením dlhu z dôvodu účelového zbavovania sa majetku
(čo môže viesť k odporovateľnosti právneho úkonu alebo k neplatnosti právneho úkonu).
5.5. Pre záver, že sa majetok dlžníka následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovek hodnoty na
iného neznížil, nie je bez ďalšieho dôležitý len obsah zmluvy alebo iného dojednania. O tzv. ekvivalentný

právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi
skutočne (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada (Ro
NS ČR z 12. 6. 2008, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). V prejednávanej veci žalobca zaplatenie kúpnej ceny
nenamietal a teda túto skutočnosť neurobil spornou. Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie úmysel priamy
(dolus directus), t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukráti veriteľovu pohľadávku a vôľa tak

urobiť. Inými slovami: dlžník sa chce vyhnúť svojej povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje
sa však vedomie dlžníka, že veriteľova pohľadávka je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že
je vymáhateľná. U právnickej osoby sa za úmysel ukrátiť veriteľa považujú prípady, ak úmysel možno
pričítať osobám, ktoré vystupujú v mene právnickej osoby (t. j. štatutárny orgán).
5.6. Preukázanie úmyslu je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti

právnemu úkonu v konkrétnom prípade. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch,
ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo
ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť, teda preukázať,
že neplatí, ak sa dokáže, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla rozpoznať.

5.7. Podľa NS ČR, sp. zn. 30Cdo/2432/2007 - Jestliže v majetku dlužníka byla kupní smlouvou věc
„nahrazena“ odpovídajícím peněžním plněním (kupní cenou), nelze dovodit, že by kupní smlouva vedla
ke zmenšení majetku dlužníka a že by tedy zkracovala uspokojení vymahatelné pohledávky věřitele.
Podľa NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4806/2014 - a) Ke zkrácení uspokojení vymahatelné pohledávky věřitele
nemůže dojít, zmenší-li se sice majetek dlužníka, avšak vlastní-li dlužník navzdory odporovanému

právnímu úkonu a dalším svým dluhům takový majetek, který sám o sobě postačuje k tomu, aby se z
něho věřitel uspokojil.
b) V případě, že dlužníkův právní úkon neměl za následek zmenšení jeho majetku, neboť za převedené
věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty obdržel jejich obvyklou cenu nebo mu za ně byla jinak
poskytnuta přiměřená (rovnocenná) náhrada, rovněž nemůže dojít ke zkrácení uspokojení věřitelovy

pohledávky; i když má dluhy, nenastalo v důsledku tzv. ekvivalentního právního úkonu zmenšení
dlužníkova majetku a k uspokojení věřitelovy pohledávky může sloužit dlužníkův majetek - i když změnil
podobu svých aktiv - ve stejné hodnotě (ceně), jako kdyby k těmto právním úkonům nedošlo.
c) Rozhodným okamžikem pro posouzení ekvivalentnosti převodu dlužníkových věcí, práv nebo jiných
majetkových hodnot je jeho účinnost; u nemovitostí zapisovaných do katastru nemovitostí je jím den,

k němuž nastaly účinky vkladu práva do katastru nemovitostí. Pro závěr, že se dlužníkův majetek
následkem převodu věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty na jiného nesnížil, není bez dalšího
významný jen obsah smlouvy nebo jiného ujednání.
d) O tzv. ekvivalentní právní úkon dlužníka jde jen tehdy, jestliže za převedené věci, práva nebo
jiné majetkové hodnoty se dlužníku opravdu (reálně) dostala jejich obvyklá cena nebo jiná skutečně

přiměřená (rovnocenná) náhrada. Obdržel-li dlužník za převedené věci, práva nebo jiné majetkové
hodnoty od nabyvatele skutečně (reálně) jejich obvyklou cenu nebo mu za ně byla jinak poskytnuta
přiměřená (rovnocenná) náhrada, nejedná se o zkracující právní úkon ve smyslu ustanovení § 42a obč.
zák.6. V prejednávanej veci žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že uplatnený nárok neuznáva. Aj keď išlo
o vyjadrenie stručné, je z neho zrejmé, že povinnosťou žalobcu bolo navrhnúť vykonanie dôkazov na

preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti. Žalobca tak neurobil,
iba na pojednávaní všeobecne uviedol, že o tom, že ide o predaj pod cenu vedia celé Michalovce. Takéto
vyjadrenie však nevzniesol (aj keď na to mal možnosť) už v žalobe alebo duplike a už vôbec ho neurobil
relevantným predložením nejakého dôkazu (čo i len vyjadrenia realitnej kancelárie o cene nehnuteľností
a pod.). Na takéto oneskorené a všeobecné tvrdenie súd prihliadať nemohol aplikujúc § 149 a 153 C.s.p.,

podľa ktorých
§ 149 C.s.p. - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
§ 153 C.s.p.
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
6.1. C.s.p. bol prijatý aj z dôvodu urýchlenia priebehu civilného procesu a odstránenia prieťahov
zvýšením procesnej zodpovednosti strán sporu za jeho výsledok. Je teda legitímne od strán sporu (o
to viac, ak sú zastúpené advokátom) žiadať dodržiavanie § 153 C.s.p. a umožniť tak rozhodnutie sporu

na jedinom pojednávaní. Keďže v prejednávanej veci žalobca skutkové tvrdenia, ktoré mal k dispozícii
nepochybne už pred konaním pojednávania včas neuviedol a ich prípadne dokazovanie by vyžadovalo
odročenie pojednávania, súd na tieto nebral ohľad. Rovnaký záver tak platí aj o tvrdeniach žalovaného
2., že tento aj po uzavretí napádanej zmluvy mal dostatok majetku na vyrovnanie záväzku voči žalobcovi
(nehnuteľnosti v rôznych častiach SR).

7. Pokiaľ ide o samotnú podstatu veci, žalobca nepreukázal na strane dlžníka úmysel ukrátiť jeho
pohľadávku a to viac nepreukázal, že žalovanému bol tento úmysel známy. Vo vzťahu k žalovanému
1. bola však žaloba bez ohľadu na vyššie uvedené zamietnutá primárne preto, že žalobca sa
odporovateľnosti nemohol domáhať spôsobom, ktorý zvolil. Podľa § 42b ods.4 OZ - Právny úkon,

ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie
je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Štandardný výklad tohto
ustanovenia vyplýva napr. z rozhodnutí NS ČR sp. zn. 21Cdo/4455/2007 a 21Cdo/5398/2007 - „V
případě, že uspokojení věřitele z tohoto majetku není dobře možné, musí se věřitel - místo určení

neúčinnosti právního úkonu - domáhat, aby mu ten, komu z odporovatelného právního úkonu dlužníka
vznikl prospěch, vydal takto získané plnění. V posledně uvedeném případě půjde o situace, kdy např.
osobě, v jejíž prospěch dlužník odporovaný právní úkon učinil, již takto nabyté věci, práva nebo jiné
majetkové hodnoty nepatří. Přitom právo na peněžitou náhradu ve smyslu ustanovení § 42a odst. 4
části věty za středníkem obč. zák. představuje (obdobně jako určení právní neúčinnosti) vyjádření práva

odporovat právnímu úkonu, které musí být uplatněno u soudu do 3 let ode dne, kdy právní úkon byl
učiněn, nebo, týká-li se nemovitostí, ode dne následujícího po dni, ke kterému vznikly účinky vkladu
práva do katastru nemovitostí, jinak prekluzí zanikne dle ustanovení § 42a odst.2 obč. zák. V řízení o
žalobě na plnění podle ustanovení § 42a odst. 4 obč. zák. pak soud otázku odporovatelnosti konkrétního
právního úkonu řeší prejudiciálně, tedy jako otázku předběžnou.“ Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a

dokladov ním predložených je zrejmé, že žalovaný 1. už vlastníkom vecí nadobudnutých od žalobcu nie
je a preto musela byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.
7.1. Vyššie uvedené má vzťah aj k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2. rade. Tento žalovaný
totiž nebol osobou, voči ktorej sa odporovateľný právny úkon urobil a ani osobou, ktorá mala z
odporovateľného právneho úkonu prospech (pozri vyššie citovaný § 42a ods.1 OZ). Osobou, voči ktorej

možno odporovateľnosť v jednej z uvedených foriem uplatniť však už nie je vlastník veci, ktorý ju
získal od osoby uvedenej v prechádzajúcej vete. Podľa JUDr. Pavla Vrchu, sudcu NS ČR (článok -
Odporovatelnost právního úkonu podle občanského zákoníku v judikatuře Nejvyššího soudu České
republiky) - Občanský zákoník popisuje situaci, kdy dlužník A učiní ve prospěch druhé osoby B (ať jiždlužníku blízkou či nikoli) odporovatelný právní úkon. Explicitně již neřeší situaci, kdy dříve, než věřitel
protiosoběBpodáztohotodůvoduodpůrčížalobu,osobaBpřevedepředmětodporovatelnéhoprávního
úkonu na osobu C, případně, kdy v mezidobí došlo následně k dalším převodům na subjekty D, E, F atd..

Neřeší explicitně ani situaci, kdy k takovým právním úkonům dojde v průběhu řízení o odpůrčí žalobě
podané proti žalované osobě B. Nastanou-li takové situace, je zapotřebí předně vycházet z toho, že
právní konstrukce institutu odporovatelnosti vychází z reglementace (primárního) vztahu jednak mezi
věřitelem a dlužníkem, který učinil odporovatelný právní úkon, ale dále ze vztahu mezi dlužníkem a
osobou, v jejíž prospěch byl právní úkon učiněn, nebo které vznikl z odporovatelného úkonu dlužníka

prospěch. Pokud tedy osoba B vlastní stále např. movitou či nemovitou věc, je věřitelovo žalobní žádání
konstruováno na vyslovení, že specifikovaný odporovatelný právní úkon, k němuž došlo mezi dlužníkem
žalobce (věřitele) a osobou B, je vůči žalujícímu věřiteli právně neúčinný. Jestliže ovšem osoba B takový
majetek již nevlastní, neboť s ním před podáním odpůrčí žaloby (tj. v mezidobí) dále disponovala, uplatní
se režim předvídaný v § 42a odst. 4 věty za středníkem obč. zák., tj. že v takovém případě má věřitel
právo na náhradu vůči tomu, kdo měl z tohoto úkonu prospěch, jímž nelze identifikovat nikoho jiného,

než právě osobu B, nikoliv osoby další, pokud v mezidobí došlo k dalším (majetko)právním úkonům.

8.Vychádzajúczvyššieuvedenéhonebolomožnéžalobevovzťahukžiadnemuzožalovanýchvyhovieť.

9. Náhrada trov konania - Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému v

2 a 3. rade priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Úspešnému žalovanému v 1.
rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže sa konania nezúčastňoval a žiadne trovy mu
v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.