Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202780
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119202780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: V. Ľ., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné
zadosťučinenie 1 181,41 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 181,41 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 08.02.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výška 1181,41 €.
1.1. V návrhu na začatie konania žalobca uviedol:
„VkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešov,podsp.zn.15Csp/82/2016ozdržaniesapoužitiadohody
o zrážkach zo mzdy, som bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného

súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/82/2016, zo 6.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.4.2018.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
17. V predmetnej veci žalobkyňa okrem podpisu Zmluvy o revolvingovom úvere podpísala v rovnaký
deň na osobitnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle ust. § 551 OZ, podľa
ktorej súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky a
zároveň predmetnou dohodou súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi
za účelom výkonu zrážok. Samotná zmluva o úvere je typickou štandardnou, formulárovou zmluvou

spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle „lex specialis“ zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uzatvorením Dohody o zrážkach
zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy
na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom
aj na základe neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v rozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V danom prípade je potrebné uviesť, že Zmluva o
revolvingovom úvere navyše vykazuje viaceré nedostatky, keď jej súčasťou je aj neprijateľná zmluvná

podmienka spočívajúca v uzavretí Dohody o poskytnutí služby ako záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, ktorá mimochodom bola Okresným súdom Prešov vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnúpodmienkurozhodnutím9C/140/2013zodňa4.9.2014.Rovnakúzmluvnúpodmienkuobsahujeajzmluvauzavretámedzižalobkyňouažalovanýmvbode8.1a8.2predmetnejzmluvy.Ďalejpokontrole
zmluvydospelsúdkzáveru,žezmluvanerešpektujepovinnosťuviesťobligatórnenáležitostivymedzené
úpravou zák. č. 129/2010 ZoSÚ, keď zmluva neobsahuje v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ dobu trvania

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo spôsobuje, že
takto poskytnutý úver je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ako veriteľ
by takto mal nárok len na úhradu istiny poskytnutého úveru, pokiaľ by si nárok voči žalobkyni uplatnil
súdnou cestou. Ďalším nesporným faktom je, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie
je vopred pripravené zo strany žalovaného pre dlžníka. Žalobkyňa ako dlžník nemala reálnu možnosť

rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše, alebo nepodpíše, pokiaľ mala záujem o poskytnutie úveru.
Podpisom dohody bola nútená dobrovoľne sa podrobiť vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia
ich vykonaniu, a to s veľkou pravdepodobnosťou, že sú veriteľom uplatňované aj z neprijateľných
zmluvných klauzúl, prípadne z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom, alebo pre rozpor
s dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť po majetku spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uplatnené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, čím je

spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd nespochybňuje legitimitu a opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v
Občianskom zákonníku, avšak nie je možné prehliadnuť ani jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená
objektivita pri vyhodnotení výšky dlhu, ale výška dlhu väčšinou kopíruje subjektívnu predstavu veriteľa o
výške pohľadávky a jej príslušenstva. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok

únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čím nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu
najmä za existencie nebezpečenstva, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (napr. rozsudok C-106/77).

Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemusela akceptovať a podpísať Dohodu o
zrážkach zo mzdy, jeho tvrdenie odporuje výpovedi žalobkyne. K argumentácii, že zmluva obsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. f/ ZoSÚ, keďže oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je
súčasťou zmluvných dojednaní súd uvádza, že s tvrdením žalovaného nie je možné súhlasiť, nakoľko
zo zmluvy takáto náležitosť nevyplýva a oznámenie je len jednostranným právnym úkonom veriteľa. S

poukázaním na uvedené súd považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú a vyhovel jej.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Predávajúci nesmie upierať

spotrebiteľovi práva podľa § 3.“
Ako spotrebiteľka si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie za porušenie mojich
spotrebiteľských práv, ktoré som bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Keďže som spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva

na súde, došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy. Žalovaný mi na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere, č. 8500092684, z 26.11.2014 (ďalej len úverová zmluva) mal poskytnúť úver vo
výške 900,-- eur, avšak v skutočnosti mi bol poskytnutý úver vo výške 810,-- eur, keďže žalovaný si
zo sumy úveru odrátal sumu 90,-- eur, predstavujúcu poplatok za poskytnutie úveru. Žalovaný listom,
z 11.7.2016 požiadal môjho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy v celkovej výške 1 181,41

eura, a to aj napriek tomu, že som mu v tom čase na predmetný úver zaplatila sumu v celkovej výške
885,60 eura, t.j. istinu úveru som už žalovanému zaplatila.
Primerané finančné zadosťučinenie si preto uplatňujem vo výške 1 181,41 eura, čo predstavuje sumu,
o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor, formou zrážok z mojej mzdy obohatiť.“

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledovne: Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. „Proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušeniepráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Z formulácie
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje postup podľa prvej vety
(domáhanie sa ochrany svojho práva). Za predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva môže

prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku
sp. zn. 14Co91/2012 Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona)
neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel,
ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Poskytovanie

právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čo teda znamená
aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej podmienky,
celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť
priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je
automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa

za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa,
ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému (porušeniu) sa finančné zadosťučinenie uplatňuje.
Žalobca výšku ním uplatňovaného nároku odôvodňuje tak, že má ísť o sumu, o ktorú sa chcel žalovaný
bezdôvodne obohatiť. Uvedené tvrdenie je po skutkovej i právnej stránke nedôvodné. Zrážka zo mzdy
slúži a je určená na uspokojenie pohľadávky. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá právny

vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, na základe ktorého má dlžník plniť žalovanému. Žalobca v podanej
žalobe neoznačil žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého by žalovaný pri predložení žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy konal s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Z obsahu žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že sa žiada ich vykonávanie pre účely uspokojenia záväzkov
žalobcu, a nie pre účely, ktoré by boli spojené s takými skutočnosťami, v ktorých by išlo o bezdôvodné

obohatenie. Tvrdenie žalobcu by bolo pravdivé len v prípade, ak ku dňu predloženia žiadosti o zrážky
zo mzdy mal uhradené aspoň sumu, ktorú nesplatil a súčasne by bolo právoplatne ustálené, že
žalovaný voči žalobcovi nemá žiadny nárok, teda že žiada o vykonávanie zrážok pre nejestvujúci
nárok. Domnienka prezentovaná žalobcom o tom, že žalovaný sa chcel obohatiť, nemá opodstatnenie v
žiadnej preukázanej skutočnosti. Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy ani nie je možné považovať

za úkon smerujúci k údajnému získaniu bezdôvodného obohatenia, pretože (i) v danom okamihu
veriteľ nemôže vedieť, či zamestnávateľ dlžníka zrážky zo zákonných alebo subjektívnych dôvodov
vôbec realizuje, (ii) v akom rozsahu budú realizované. III. Poukazujeme na to, že žalobca si v konaní
vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 13Csp/186/2018 a 11Csp/221/2018 uplatňuje
nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Postup žalobcu, ktorý v zásade od

každého ním iniciovaného konania (žalobca podával žaloby samostatne bez toho, aby podal jednu
žalobu, čo nemá žiadny oprávnený vecný alebo procesný význam) odvodzuje uplatňovanie primeraného
finančného zadosťučinenia odporuje účelu hore citovaného zákonného ustanovenia. Z postupu žalobcu,
ktorý bez relevantného dôvodu nepodal jednu žalobu, ale x žalôb, by potom vyplývalo, že by ešte
aj každú ním podanú žalobu mohol rozdeliť na ďalšie a ďalšie čiastkové žaloby, čo by zrejme

malo viesť k tomu, že každé takto iniciované čiastkové konanie by si uplatňoval požiadavku na
finančné zadosťučinenie. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 11Co/159/2015, kde súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktoré priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne

vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č.
250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je
odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu
proti porušeniu práv a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Ak je
účelom zadosťučinenia nahradenie diskomfortu, ktorý spotrebiteľ by mal v súvislosti s uplatnením práva

na súde zažívať, potom je namieste otázka, či multiplikovanie sporov a rozdrobovanie do viacerých
rovnako znamená, že sa má multiplikovane poskytovať resp. vôbec či má takto vznikať primerané
finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn. 14Co/91/2012 Krajský súd v Prešove, s
ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho
možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán,

pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou
individuálnych skutkových zistení. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný navrhuje, aby súd podanú
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu, aby zaplatil žalovanému
náhradu trov právneho zastúpenia.3. Súd na pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny
spis a zistil nasledujúce:

3.1. V konaní vedenom na OS PO pod sp. zn. 15Csp/82/2016 si žalobca úspešne uplatnil voči
žalovanému nárok na zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy potom ako žalobca listom zo
dňa 11.07.2016 vyzval zamestnávateľa žalobcu na výkon zrážok zo mzdy v celkovej výške 1181,41 €.
4. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto

sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
4.2. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré mohlo spôsobiť priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške 1181,41

€ a to tým, že napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vráteniu poskytnutej istiny, si žalobca
uplatňoval zaplatenie uvedenej sumy na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy.
4.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že súčasné znenie § 3 ods.5
zákona č. 250/2007 Z.z. a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby

sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho
zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné

zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj
odpoveď na argumentáciu žalovaného, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo na primerané
finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak“. Podľa názoru
súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje a naopak dovršuje sa ním
ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu

4.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre

ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
4.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre

spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo
mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
4.6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že

nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“
ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČRv jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je
jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu

a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione
legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku
nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).
Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí
odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická

souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na
racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace
právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného
znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch

- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s
nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného
ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd
má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme

spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.
4.7. Súd považuje za potrebné vzhľadom k námietkam žalovaného uviesť, že predmetom konaní
11Csp/221/2018 a 13Csp/186/2018 je zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia z iných
právnych vzťahov ako v prejednávanej veci a vzhľadom na rôzny procesný stav týchto vecí nebolo
dôvodné ich spájať do spoločného konania.

5. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne nasledujúce zákonné povinnosti.
Podľa § 4 ods.2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

5.1. Žalovaný tak požadoval plnenie z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, naviac so snahou uviesť
zamestnávateľa žalobcu do omylu ohľadne vôbec existencie pohľadávky, čo je nepochybne nekalou
obchodnou praktikou.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. -
Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
6.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.