Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201326
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719201326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne C.G.

F., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej Ondrejka & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 47 235 985, so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, proti žalovaným I/ N.
F., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XXX, XXX XX O. a II/ M.. N. F., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XXX, XXX XX
O., zastúpenej zákonnou zástupkyňou (matkou) M.. M. F., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XXX, XXX XX O.,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území J., U. J., U. J., zapísaným u Okresného úradu odbor katastrálny Zvolen na L. Č..

XXXX a to ku stavbe - garáži súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parc.č. XXXX a k pozemku
- parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc.č. CKN XXXX, o výmere 24 m2, zastavaná
plocha a nádvorie.

II. Všetky uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému I/ na vyrovnanie za spoluvlastnícky podiel sumu 800,-

Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej II/ na vyrovnanie za spoluvlastnícky podiel sumu 800,-
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet uvedený vo VÚB, a.s. Bratislava, číslo účtu A.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

V. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.03.2019, ktorá bola doručená súdu dňa 14.03.2019, domáhala

vočižalovanýmzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiamnachádzajúcim
sa v katastrálnom území J., U. J., U. J., zapísaným u Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny,
na L. Č.. XXXX, a to ku stavbe - garáži súpisné číslo XXXX, postavenej na O. O..Č.. XXXX a k
pozemku, na ktorom je garáž postavená, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc.č.
CKN XXXX, o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosti“). Všetky uvedené
nehnuteľnosti žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva v celosti s tým, aby jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalovaným na vyrovnanie za ich spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam každému

sumu 737,50 Eur, a to do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania
žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že so žalovanými je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ona o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 3-tiny v pomere k celku a žalovaní o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý po 1/8-tine v pomere k celku. Ako podielová spoluvlastníčka má záujem na usporiadaní spoluvlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam pričom v súčasnom stave vzhľadom na takýto spoluvlastnícky stav nie je
možné ich účelné využitie. S ostatnými spoluvlastníkmi sa nevie dohodnúť na zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, všetky úkony týkajúce sa nehnuteľnosti musia byť
„odobrené“ ostatnými spoluvlastníkmi, pretože každý zo spoluvlastníkov má rozhodovacie právo vo
veciach týkajúcich sa nehnuteľností, keďže podiel vyjadruje mierou, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Žalovaná II/ je maloletá a
úkony ňou vykonané potrebujú schválenie súdu. Nehnuteľnosti, najmä garáž nie sú už takmer 5 rokov, a

to od smrti jej manžela P. F. využívané. Nehnuteľnosti nemôžu byť využívané na svoj účel a nemožno s
nimi samostatne disponovať, prenajať ich, čím dochádza k ich postupnému znehodnocovaniu. Tomuto
by bolo možné predísť práve zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nim. Daň z
nehnuteľností platí ona. Starostlivosť o nehnuteľnosti zabezpečovala v minulosti iba ona a jej už
zomrelý manžel. Pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely žalovaných, títo svoje spoluvlastnícke podiely
nadobudli dedením po svojom starom otcovi, t.j. po jej manželovi P. F.. Nadobudli ich na základe

dedičského osvedčenia. Samotní žalovaní bývajú so svojou matkou na adrese O. XXX v rodinnom
dome, ktorého súčasťou je aj garáž, teda jednu garáž k užívaniu majú už k dispozícii. Nehnuteľnosti
nikdy neboli využívané z ich strany, a ani nezaznamenala, že by títo o ich využívanie mali záujem.
Aby sa vyhla pochybnostiam a nejasnostiam ohľadom ceny nehnuteľností, ohľadne všeobecnej hodnoty
nehnuteľností bol vypracovaný Ing. Štefanom Pastierovičom, Majerská cesta 65, Banská Bystrica,

znalcom z odboru: stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, znalecký
posudok č. 32/2019. Tento stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 5.900,- Eur, ktorú
považuje za rozhodnú pre určenie primeranej náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov
žalovaných. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných, pripadá na každého z nich
náhrada za každého spoluvlastnícky podiel po 737,50 Eur. Pred podaním žaloby na súd sa snažila so

žalovanými dohodnúť, prostredníctvom právneho zástupcu ich vyzvala na mimosúdne vyriešenie veci
listom zo dňa 11.01.2019, ktorý bol žalovaným riadne doručený dňa 14.01.2019. Ku žiadnej dohode však
medzi nimi nedošlo. Preto podala žalobu na súd. Vzhľadom na nemožnosť dohody, ako aj na účelné
využitie nehnuteľností s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov by bolo určite vhodným
riešením zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo medzi ňou a žalovanými k nehnuteľnostiam v

zmyslejejžaloby.Povyplatenípríslušnejčiastkyzjejstranyžalovaným,títobymohlidisponovaťreálnymi
finančnými prostriedkami keď zo spoluvlastníckeho podielu na nevyužívanej nehnuteľnosti nemajú títo
žiadny osoh. Má za to, že je potrebné rešpektovať právnu zásadu, že nikto nesmie byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Vzhľadom k tomu, že medzi ňou a žalovanými je
príbuzenský pomer, náhradu trov konania si neuplatnila.

2. Žalovaná II/ prostredníctvom zákonnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 07.06.2019, ktoré bolo
doručené súdu dňa 10.06.2019 k žalobe uviedla, že po viacerých jej snahách, osloveniach, ako aj
osobných prosbách, nepodarilo sa dospieť v predmetnej veci k dohode. Mala za to, že záležitosť
sa mohla riešiť mimosúdne. Spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam zdedila spolu so

svojim bratom, žalovaným I/ po svojom starom otcovi P. F.. Žalobkyňa je jej starou matkou. Je pravdou,
že v minulosti žalobkyňa podala na súd návrh na schválenie právneho úkonu za ňu ako maloletú,
ktorou bola kúpna zmluva ohľadne týchto nehnuteľností, ktorú žalobkyňa ako predávajúca uzavrela
s kupujúcim B. M.. V tomto čase ešte aj jej brat bol maloletý. Ich zákonná zástupkyňa, matka, však
s touto kúpnou zmluvou nesúhlasila, v mene nich resp. za nich kúpnu zmluvu neuzatvorila, preto

ohľadne svojho návrhu nebola úspešná. Ako oslovil právny zástupca žalobkyne jej matku ako zákonnú
zástupkyňu, že žalobkyňa chce garáž predať, jej zákonná zástupkyňa navrhla, aby si mohla túto garáž
spolu i s bratom, teda so žalovaným I/ odkúpiť, resp. odkúpiť si spoluvlastnícky podiel žalobkyne na
týchto nehnuteľnostiach. Kvôli pamiatke na starého otca jej zákonná zástupkyňa ponúkla, že vykoná i
potrebnú údržbu na týchto nehnuteľnostiach. Bolo to asi v roku 2014. Uvedené bolo zo strany žalobkyne

odmietnuté. Jej zákonná zástupkyňa, matka má brata stavbára, takže by bolo možné takto zabezpečiť a
zaplatiť potrebnú starostlivosť o nehnuteľnosti. K nehnuteľnosti s bratom nemajú prístup, jej brat nemá
kľúče od garáže, hoci je už plnoletý a má vodičské oprávnenie. Žalobkyňu spolu s bratom pravidelne
navštevujú, jej brat dokonca v poslednej dobe aj dvakrát týždenne. Nakoľko má vodičské oprávnenie,
môže žalobkyňu odviesť na nákupy, alebo k lekárovi. Žalobkyňa mieni v budúcnosti nehnuteľnosti

predať, preto navrhla, aby nehnuteľnosti boli prikázané do spoluvlastníctva jej a jej bratovi, teda
žalovanémuI/,resp.abyspoluvlastníckypodielžalobkynebolprikázanýdopodielovéhospoluvlastníctva
jej a žalovanému I/ s tým, že za spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach, ktorý je 3-tiny
v pomere k celku by žalobkyni bola vyplatená čiastka 4.425,- Eur vychádzajúc pritom z všeobecnejhodnoty nehnuteľností zistenej znaleckým posudkom, ktorý predložila v konaní žalobkyňa. V minulosti
súhlasila i s takým návrhom právneho zástupcu žalobkyne, že by spoluvlastnícky podiel žalobkyne
pripadol len jej bratovi, teda žalovanému I/. Mala za to, že žaloba žalobkyne bola podaná unáhlene.

V kúpnej zmluve, ktorá nebola schválená súdom a ktorú uzavrela žalobkyňa s B. M. je uvedená cena
za nehnuteľnosti 4.500,- Eur. Súhlasila by preto pri vyporiadaní vychádzať i z takejto sumy ohľadne
sporných nehnuteľností. Pre ňu do budúcna je výhodnejšie využívať predmetné nehnuteľnosti, prípadne
ich prenajať, kým nebude mať vlastné motorové vozidlo, čo platí aj ohľadne žalovaného I/.

3. Žalovaný I/ vo vyjadrení zo dňa neuvedeného, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.06.2019 k žalobe
žalobkyne uviedol, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nadobudol dedením po smrti svojho
starého otca P. F. v roku 2015. Nehnuteľnosti, konkrétne garáž bola využívaná po smrti starého otca
istú dobu na prenájom, za ktorý on, jeho sestra, teda žalovaná II/ niekoľkokrát obdržali peniaze. On sám
nemá záujem garáž využívať pre seba, má záujem aby ju mohol dávať do prenájmu a z toho dostávať
mesačne peniaze. Keďže garáž bola využívaná v minulosti takýmto spôsobom, nevidí v tom žiaden

problém, aby tomu nemohlo byť i teraz. Žalobkyňa, ktorá je jeho starou matkou mu hovorila, že dať
garáž do prenájmu za málo peňazí, konkrétne 20,- Eur, za ktorú sumu sa predtým garáž prenajímala,
sa neoplatí. On však má za to, že po rekonštrukcii garáže by mohla garáž vynášať aj dvojnásobok.
Usúdil to podľa prezeraní inzerátov, kde niektoré garáže sa prenajímali za takéto finančné prostriedky,
pričom mali menšiu plochu. Navrhoval aj opravu garáže a potom jej predaj za vyššiu kúpnu cenu, ako je

momentálne stanovená podľa predloženého znaleckého posudku, aby sa z garáže vyťažilo čo najviac.
Ani s takýmto postupom žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa mu v minulosti hovorila, že peniaze, ktoré by
nadobudla predajom z nehnuteľností, by si uchovala na horšie časy a použila na osobnú starostlivosť
alebo zlepšenie zdravotného stavu (lieky, operácie, ...). Taktiež mu povedala, že z dôchodku by si
zlepšenie zdravotného stavu nemohla dovoliť. Teda, ak žalobkyňa vie preukázať, že jej ekonomický stav

nie je dobrý, potom je ochotný prijať taký rozsudok vo veci, ako bol navrhnutý na vydanie žalobkyňou
v žalobe.

4. V ďalšom vyjadrení, zo dňa neuvedeného, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.07.2019, žalovaný
I/ uviedol, že navrhuje, aby nehnuteľnosti boli v celosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva,

alebo aby bola prikázaná do jeho podielového spoluvlastníctva polovica spoluvlastníckeho podielu
z predmetných nehnuteľností patriaceho žalobkyni, pričom druhú polovicu z tohto spoluvlastníckeho
podielu by nadobudla jeho sestra pri vyporiadaní, teda žalovaná II/.

5. Žalovaná II/ vo vyjadrení, zo dňa neuvedeného, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.07.2019 uviedla,

že súhlasí s názorom žalovaného I/, že garáž by bolo výhodnejšie ďalej prenajímať, ako ju predať. Do
budúcnosti by mohla ona, alebo jej brat, keď budú mať vlastné motorové vozidlo garáž i sami fyzicky
využívať. Žiadala preto prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne do podielového spoluvlastníctva sebe
a žalovaného I/.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 30.07.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.07.2019, k vyjadreniam
žalovaných uviedla, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníkov. Poukázala
ďalej na to, že žalovaný I/ predbežne súhlasí s vyporiadaním tak, ako navrhla v podanej žalobe,
keďže ako uviedol, nemá záujem nehnuteľnosti sám využívať. Za stavu, že preukáže svoj nepriaznivý
ekonomický stav, je ochotný prijať ňou navrhovaný rozsudok. Pokiaľ ide o žalovanú II/, s jej návrhom

prezentovaným vo vyjadrení k žalobe nesúhlasí. Na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa
návrhu žalovanej II/ neexistuje žiaden dôvod. Navyše tento návrh na vyporiadanie je zjavne v rozpore so
zásadami vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyžadovanými ustanovením § 142 Občianskeho
zákonníka a to s prihliadnutím na účelné využitie veci a na veľkosť spoluvlastníckych podielov.
Zdôraznila, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v 3-tinách. Pri vyporiadaní požadovanom

žalovanou II/ by došlo k výraznej negácii prihliadania na veľkosť spoluvlastníckych podielov pri
vyporiadaní, ako aj zásady účelného využitia veci. Návrh na vyporiadanie žalovanou II/ podľa jej
názoru nesleduje reálny záujem samotnej žalovanej II/, ale skôr záujem samotnej zákonnej zástupkyne
žalovanej II/, teda jej matky. Pokiaľ žalovaná II/ uvádza, že je v budúcnosti pre ňu výhodnejšie
využívať nehnuteľnosti, toto tvrdenie nie je pravdivé, a je v rozpore s účelným využitím veci, ktoré

bude zabezpečené tým, že nehnuteľnosti budú mať do budúcna jedného vlastníka. Navyše si celkom
nevie predstaviť, akým spôsobom by žalovaná II/, ktorá má vek 12 rokov, mohla nehnuteľnosti účelne
využívať. Okrem toho, že by prikázanie nehnuteľností s povinnosťou vyplatiť ju ako spoluvlastníka bolo v
rozpore so zásadami vyporiadania považovala za podstatné uviesť, že by to bolo v priamom rozpore sozáujmom žalovanej II/ ako maloletej, pričom záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých detí tak, ako to predpokladajú ustanovenia Dohovoru o
právach dieťaťa a Zákona o rodine. Nie je predsa možné, a ani vhodné, aby bola 12 ročnému dieťaťu

uložená povinnosť výplaty, keď nie je zrejmé, z akých finančných prostriedkov by túto výplatu žalovaná
II/ ako maloletá hradila. Rovnako je určite v záujme maloletej a jej istoty mať skôr reálny finančný
obnos, ktorý by získala pri vyporiadaní za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ku ktorým by
samostatne nemohla ďalších 6 rokov vykonávať v celom rozsahu svoje spoluvlastnícke práva, čím
by ešte pomerne dlhý čas žalovaná II/ nemohla zabezpečiť ani riadne ďalšie využitie spoločnej veci.

Zdôraznila, že akýkoľvek právny úkon v súvislosti s daným nehnuteľným majetkom podlieha schváleniu
súdom. Z týchto dôvodov zotrvávala na podanej žalobe, keď vo vyjadrení zopakovala niektoré ďalšie
tvrdenia uvedené v žalobe.

7. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 03.09.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.09.2019 ďalej uviedli,
že v prípade, že žalobkyňa bude naďalej trvať na žalobe, nesúhlasia so zrušením podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Potvrdili, že sa jedná o samostatne stojacu garáž s pozemkom,
ktorá reálne deliteľná nie je. V prípade, že súd napriek ich nesúhlasu zruší podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam, žiadali, aby súd prihliadol na účelné využitie týchto nehnuteľností, keď žalovaný
I/ získal v tomto roku vodičské oprávnenie a plánuje si kúpiť osobné motorové vozidlo. Z dôvodu, že
predmetná garáž je tohto času prázdna a nevyužívaná, po rozhodnutí súdu by zo strany žalovaného I/

bolo účelné užívať túto garáž na parkovanie motorového vozidla, prípadne by slúžila na prenájom tretej
osobe. Takáto úprava stavu veci by bola výhodná aj pre žalobkyňu, ktorá by jednak získala finančné
prostriedky za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré by mohla použiť podľa svojej potreby,
jednak by údržba a opravy garáže prešli na žalovaného I/. V neposlednom rade by blízkosť garáže a
miesta trvalého pobytu žalobkyne umožňovala žalovanému I/ pomôcť žalobkyni pri nákupoch, odvoze

k lekárovi a podobne. Žalovaný I/ má finančné prostriedky z ktorých by zaplatil primeranú náhradu
žalobkyni. Žalovaná II/ vo vyjadrení uviedla, že v prípade ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam, žiadala všetky nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného I/ s
povinnosťoutohtoposkytnúťprimeranúnáhradutakžalobkyni,akoijej.Ďalejpoukázalanato,ženaopak
oproti tvrdeniam žalobkyne je v jej záujme ako maloletého dieťaťa nadobudnúť taký spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnosti, ktorý by jej mal umožniť podieľať sa na rozhodovaní o spoločnej veci. Ďalej
žalovaní vo vyjadrení mali za to, že je nepochybné, že aj pri aplikovaní zásady, že nikoho nemožno
nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka existujú v tomto
prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú žalobu žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Z účelu § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že

dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti objektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu
v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia
účastníkov tohto konania v neprospech žalobcov. V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v
plnom rozsahu (napríklad pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky,
ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných

užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že
vecpojejprikázanídoichvlastníctvamajúvúmyslepredať(rozsudokNajvyššiehosúduSRz30.11.2010
sp.zn. 1Cdo 84/2009). Z týchto dôvodov žiadali žalobu zamietnuť s tým, že súd neprizná žiadnej strane
nárok na náhradu trov konania.

8. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.13. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

15. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

17. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má

všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

18. Súd v konaní vykonal dokazovanie listinami, ktoré strany v konaní na dôkaz predložili, súkromným

znaleckým posudkom, ktorý predložila žalobkyňa, ďalej podľa § 150 ods. 2 CSP požiadal strany o ďalšie
skutkové tvrdenia, keď vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré strany v konaní navrhli vykonať,
a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

19. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre okres J., U. J., katastrálne územie J. zo dňa 14.03.2019, žalobkyňa je

podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 3-tiny nehnuteľností zapísaných na tomto LV, konkrétne garáže
súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parc.č. XXXX Q. pozemku - parcele registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape parc.č. R. XXXX, o výmere 24 m2 zastavaná plocha a nádvorie, konkrétne pod
BLV 1 v 1-ici a pod BLV 2 v 1-tine, spolu v 3-tinách. Žalovaný I/ je podielovým spoluvlastníkom týchto
nehnuteľností v 1/8-tine a to pod BLV 3, a žalovaná II/ je podielovou spoluvlastníčkou v 1/8-tine týchto

nehnuteľností a to pod BLV 4.

20. Podľa znaleckého posudku č. 32/2019 zo dňa 04.03.2019 vyhotoveného Ing. Štefanom
Pastierovičom, Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, znalcom z odboru: stavebníctvo, pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, všeobecná hodnota nehnuteľností, garáže súpisné číslo XXXX s

pozemkom parc.č. XXXX je ku dňu 04.03.2019 5.900,- Eur. Znalecký posudok bol vypracovaný podľa §
209CSPamápovahusúkromnéhoznaleckéhoposudku.Znaleckýposudokbolvypracovanýnazáklade
ústnej objednávky zo dňa 28.02.2019 zadávateľky tohto znaleckého posudku, ktorým bola žalobkyňa.
Znalecký posudok bol predložený v konaní žalobkyňou k žalobe pričom obsahuje v znaleckej doložke
vyhlásenie znalca v zmysle § 209 CSP. Znalec v tejto znaleckej doložke vyhlásil, že si je vedomý

následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

21. Výzvou na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.01.2019 žalobkyňa vyzvala
žalovaného I/ a zákonnú zástupkyňu žalovanej II/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
rokovanie, a to dňa 23.01.2019 do advokátskej kancelárie za účelom mimosúdneho vyriešenia veci

ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
sporu. Výzva bola doručená žalovanému I/ dňa 16.01.2019 a zákonnej zástupkyni žalovanej II/ tiež dňa
16.01.2019.

22. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 18D/44/2014 (Dnot 91/2014) zo dňa 28.01.2015, ktoré nadobudlo

účinky právoplatného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Zvolen dňa 13.02.2015 súd zistil, že v
dedičskej veci po poručiteľovi P. F., G.. XX.XX.XXXX, G. K. O. XXXX/XX, J., C. J. V. XX.XX.XXXX a ktoré
osvedčenie o dedičstve bolo vydané JUDr. Darinou Hornáčekovou, notárkou ako súdnou komisárkou
so sídlom Zvolen na základe poverenia Okresného súdu Zvolen, ako dedičia v I. dedičskej skupine poporučiteľovi boli zistení žalobkyňa C. F., manželka v 1-ici, žalovaný I/ N. F., vnuk v 1-tine a žalovaná
II/ N. F., vnučka v 1-tine, keď žalovaní v tomto čase obidvaja boli maloletí. Z dedičského osvedčenia
ďalej vyplýva, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v dedičskom konaní okrem

iného boli i sporné nehnuteľnosti s tým, že tieto v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
poručiteľa a pozostalej manželky boli v jednej polovici vo všeobecnej cene podľa zhodného tvrdenia
účastníkov dedičského konania 2.500,- Eur radené do dedičstva po poručiteľovi, druhá 1-ica z týchto
nehnuteľností v rovnakej cene pripadla z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
pozostalej manželke, teda žalobkyni. Na základe dedičskej dohody spoluvlastnícky podiel v 1-ici k

týmto nehnuteľnostiam nadobudli žalobkyňa v 1-ici a žalovaní, každý v 1-tine. Dedičská dohoda v
mene žalovaných ako maloletých dedičov bola schválená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.
5P/274/2014-11 zo dňa 26.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2014.

23. Dňa 24.05.2018 žalobkyňa na Okresný súd Zvolen podala návrh na schválenie kúpnej zmluvy, keď
návrh je datovaný dňom 24.05.2018 a zapísaný bol pod sp.zn. 5P/147/2018. Žalobkyňa týmto návrhom

žiadala schváliť kúpnu zmluvu, ktorú mala uzatvoriť ako jedna z predávajúcich s kupujúcim B. M., a to
ohľadnespornýchnehnuteľností.Vkúpnejzmluveakopredávajúcipoprižalobkynisúuvedeníižalovaní,
v tom čase obidvaja maloletí a zastúpení zákonnou zástupkyňou, matkou, M. F.. Rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 5P/147/2018-36 zo dňa 23.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2018
návrh žalobkyne bol zamietnutý. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že zákonná zástupkyňa maloletých

detí kúpnu zmluvu neuzavrela. Súd v tom čase prihliadol aj na vyjadrenie zákonnej zástupkyne mal. detí,
že táto v tom čase prejavila záujem spoluvlastnícky podiel na garáži odkúpiť v prospech maloletých detí.

24. Žalovaná II/ prostredníctvom zákonnej zástupkyne predložila v konaní (č.l. 85 spisu) výpis z účtu
žalovanej II/ N. F. VÚB konto, VÚB banka, a.s. Bratislava, číslo účtu: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

podľaktoréhokudňu31.10.2019natomtoúčtebolifinančnéprostriedkyžalovanejII/vsume2.500,-Eur.

25. Žalovaný I/ v konaní predložil tiež výpisy z dvoch svojich účtov (č.l. 86-87 spisu), z ktorých vyplýva,
že na účte vo VÚB banka, číslo A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalovaný I/ má finančné prostriedky
v čiastke 2.761,71 Eur, a na ďalšom účte študentskom, číslo účtu nečitateľné má finančné prostriedky v

ďalšej čiastke 1.334,- Eur ku dňu 25.11.2019. Ide o účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava.

26. Žalovaný I/ ďalej predložil ponuky na prenájom a predaj garáže z internetovej stránky (č.l. 65 spisu), z ktorej inzercie vyplýva, že dňa 14.06.2019 bola vo J. na
sídlisku J. O. ponúkaná na prenájom garáž, F. O., o výmere 18 m2 s možnosťou napojenia elektriny po

čiastočnej rekonštrukcii za 55,- Eur/mesačne, dňa 06.06.2019 bola ponúknutá na prenájom murovaná
garáž vo J. G. Š. F. o výmere 21 m2 bez zavedenej elektriny po kompletnej rekonštrukcii za 60,- Eur/
mesačne, tiež že dňa 14.06.2019 bola ponúkaná na predaj garáž vo J. na sídlisku J. O., F. O., o výmere
18 m2 s možnosťou napojenia elektriny, po čiastočnej rekonštrukcii za sumu 8.800,- Eur, ďalej že dňa
10.06.2019 bola ponúkaná na predaj garáž v časti Union s montážnou jamou a rozvodmi na 220V-380V

s pozemkom za cenu 9.900,- Eur, rovnako bola ponúkaná v tento deň na predaj garáž na A. Z. J. za
kúpnu cenu 9.900,- Eur.

27. Žalovaný I/ v rámci prejednania žaloby doplnil, že žiada žalobu zamietnuť, teda aby sa nezrušovalo
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a aby garáž bola v ďalšom období spoločne prenajímaná.

Poukázal na to, že má dostatok finančných prostriedkov na to, aby prispel na rekonštrukciu garáže.

28. Zákonná zástupkyňa žalovanej II/ v rámci prejednania žaloby doplnila, že tiež žiada žalobu
zamietnuť, druhou alternatívou je aby spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadol žalovaným s tým, že
žalovaná II/ má tiež dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobkyne za spoluvlastnícky podiel.

Žalobkyňa mieni garáž do budúcna predať, teda nevyužívať ju, pretože potrebuje peniaze. V konečnom
dôsledku navrhla vec prikázať v celosti žalovanému I.

29. Právny zástupca žalobkyne v rámci prejednania žaloby doplnil, že žalobkyňa nemieni garáž
predať. Chce do garáže investovať finančné prostriedky a ďalej ju prenajímať. Na rekonštrukciu

nechce požadovať finančné prostriedky od žalovaných, keďže žalovaná II/ je maloletá a žalovaný I/
tiež nie je samostatne zárobkovo činný. Pokiaľ ide o garáž, jej stavebný stav nie je ideálny. Garáž
vyžaduje rekonštrukciu. Nesúhlasí, aby jej spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní pripadol žalovaným,
pretože nechce požadovať finančné prostriedky od žalovaných za spoluvlastnícky podiel. Dôvody hodnéosobitného zreteľa, na ktoré poukazujú žalovaní, nie sú naplnené. Je to práve naopak, keďže žalobkyňa
bola bezpodielovou spoluvlastníčkou garáže s manželom, garáž užívali spolu 50 rokov. Žalobkyňa
nesúhlasí ani s tým, aby jej spoluvlastnícky podiel pripadol pri vyporiadaní výlučne žalovanému I/. V

súčasnom období garáž nie je využívaná, pol roka bola prenajímaná, vyžaduje si však opravu, spodný
poter, náter strechy, do budúcna by chcela garáž prenajímať aspoň za čiastku 25,- Eur na mesiac, čo
by jej pomohlo. Žalovaní sú jej dedičia, po jej smrti nech si robia s nehnuteľnosťami čo chcú. Disponuje
finančnými prostriedkami na výplatu spoluvlastníckych podielov žalovaných. Žalovaní spoluvlastnícke
podiely nadobudli dedením, bývajú v inej obci, garáž nikdy nevyužívali. Využila všetky prostriedky a

možnosti, aby sa so žalovanými dohodla. Vzhľadom na príbuzenské vzťahy náhradu trov konania v
konaní nepožadovala. Poukázala ďalej na to, že k žalovaným bola vždy veľkorysá, darovala im v
minulosti peniaze. Napokon nehnuteľnosti žalovaní po nej zdedia, keďže nemá iných dedičov.

30. Žalobkyňa podľa § 150 ods. 2 CSP doplnila skutkové tvrdenia v tom, že garáž bola nadobudnutá
spolu s nebohým manželom výstavbou, bolo to v roku 1972. Pozemok bol dodatočne usporiadaný s

mestom. Garáž s manželom užívali. Na výstavbu garáže boli použité spoločné finančné prostriedky,
ktoré mali s manželom. Po smrti manžela garáž prenajímala na pol roka, bolo to asi pred tromi rokmi.
Prenájom bol dojednaný za cenu 20,- Eur. Žalovaným z prenájmu peniaze dávala, a to vo výške ich
spoluvlastníckeho podielu. Odvtedy je garáž prázdna. Potvrdila, že garáž chcela v roku 2018 predať.
Bolo to preto, lebo zistila, že z dôchodku sa nedá vyžiť a chcela si tým prilepšiť. So žalovanými má

dobrý vzťah. Teraz garáž nemieni predať, z finančných prostriedkov, ktoré má, by zvládla náklady na
jej nevyhnutnú opravu. Ďalej by ju chcela prenajímať. Je pravdou, že kupec, ktorému mienila garáž
predať, má stále záujem o kúpu tejto garáže. Žalovaní sú jediné deti už jej nebohého syna. Žije sama,
nikto jej nepomáha. Stará sa o seba sama. Pri príležitosti vnukových 18-tich narodenín poskytla mu
dar finančný vo výške 2.000,- Eur. V minulosti s manželom vlastnili motorové vozidlo. Teraz nevlastní

motorové vozidlo.

31.ŽalovanýI/podľa§150ods.2CSPdoplnilskutkovétvrdeniavtom,žeještudentom,keďmávodičské
oprávnenie na vedenie motorového vozidla. V rodine majú motorové vozidlo, s týmto je parkované na
O., kde býva a kde majú garáž. Toto motorové vozidlo patrí jeho matke. Keďže má vodičské oprávnenie

tak ho využíva, navštevuje s ním starú matku, teda žalobkyňu. Chcel by zotrvať v spoluvlastníctve ku
garáži, je ochotný podieľať sa na nákladoch na opravu. Žalobkyňa mu v minulosti hovorila, že z prenájmu
garáže bude málo peňazí, preto to nechcela dávať do prenájmu. Potvrdil, že mu žalobkyňa pri príležitosti
sviatku darovala sumu 2.000,- Eur. Žalobkyňu vzhľadom k tomu, že chodí do školy nemôže sprevádzať
k lekárom, ale cez víkendy by jej mohol vypomôcť a zaviesť ju tam, kde by potrebovala, keď na toto by

mu matka požičala motorové vozidlo.

32. Zákonná zástupkyňa žalovanej II/ podľa § 150 ods. 2 CSP doplnila skutkové tvrdenia v tom, že
žalovaná II/ má vek 12 rokov, obidve deti, teda i žalovaný I/ s ňou bývajú v rodinnom dome na O., rodinný
dom je vybavený aj garážou. Sama vlastní motorové vozidlo s ktorým parkuje doma v garáži. Súhlasila

by za žalovanú II/ so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva ale len za predpokladu, že
by nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva syna, teda žalovaného I/. Tento má vodičské oprávnenie
a mohol by s motorovým vozidlom v garáži parkovať. Pri vyporiadaní, by súhlasila aby aj spoluvlastnícky
podiel žalovanej II/ prešiel na žalovaného I/, teda aby pri vyporiadaní sa žalovaný I/ stal výlučným
vlastníkom garáže s pozemkom v celosti. Svoj návrh odôvodnila účelným využitím veci, aby sa teda o 5

rokov nestalo, že deti pôjdu na návštevu a nebudú mať kde zaparkovať. Ak súd rozhodne o vyporiadaní
spôsobom ako navrhuje žalobkyňa, všeobecnú hodnotu nehnuteľností uvedenú žalobkyňou nenamieta.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
videla v tom, že takýmto spôsobom vyporiadania by si žalobkyňa mohla sama sebe ublížiť tak, že keď
k nej deti prídu, nebudú mať kde zaparkovať. Pokiaľ ide o odvoz žalobkyne k lekárovi, ako rodina sú

ochotní toto zabezpečiť. Žalovaný I/ má vodičské oprávnenie, je predpoklad, že do budúcna si zaobstará
motorové vozidlo.

33. Žalovaný I/ tiež nenamietal všeobecnú hodnotu nehnuteľností v prípade zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva tak, ako bola dokladovaná žalobkyňou.

34. Právny zástupca žalobkyne ešte v rámci prejednania žaloby doplnil, že žalobkyňa súhlasí i s výplatou
žalovaných z titulu náhrady za spoluvlastnícke podiely aj po 800,- Eur pre každého zvlášť s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že v minulosti mienila garáž predať za kúpnu cenu 6.000,- Eur.35. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

36. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

37. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

38. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere vychádza z § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

39. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá povahe týchto vecí, ich poslaniu, ako aj záujmu
ich využitia. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle podľa § 118 Občianskeho zákonníka, a aby rozdelenie bolo možné

zapísať aj do katastra nehnuteľností. Len ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší
spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre pridelenie veci sú ustanovené v zákone tri kritériá, je
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Z týchto kritérií je súd povinný vychádzať pri rozhodovaní

o pridelení veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní nesporne zistené, že žalobkyňa a žalovaní sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Zvolen, U.
J., U. J., Q. C. A. J. F. U. Ú. J., odbor katastrálny na LV č. XXXX ako stavba - garáž súpisné

číslo XXXX postavená na pozemku parc.č. XXXX Q. pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape parc.č. CKN XXXX o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v 3-tinách, žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi
týchto nehnuteľností, každý v 1/8-tine. Tento spoluvlastnícky stav vyplýva z LV č. XXXX katastrálneho
územia Zvolen, ktorý bol predložený v konaní žalobkyňou. Údaje zapísané na tomto LV v konaní neboli

stranami spochybnené. Preto súd z tohto spoluvlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam v
konaní vychádzal ako z nesporného.

41. Ďalej v konaní tiež súdom bolo nesporne zistené, že spoluvlastníci sa nedohodli na zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam a na vzájomnom vyporiadaní a to v

zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Žalobkyňa z dôvodu, že nechce zotrvať v spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam so
žalovanými, podala žalobu na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým
nehnuteľnostiam. Vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť a od nikoho nemožno spravodlivo

požadovať, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, súd mal za to, že je dôvodné zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetu konania.43. Ako súd už dôvodí, v zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo.
Iba výnimočne mu zákon umožňuje žalobu na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Pre zamietnutie žaloby na zrušenie spoluvlastníctva však musia byť dané

dôvody hodné osobitného zreteľa (rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 84/2009 zo dňa 30.11.2010). Dôvody
hodné osobitného zreteľa podmieňujúce zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môžu vyplynúť zo skutočností na strane spoluvlastníkov, napríklad môžu vyplynúť
z veku spoluvlastníkov, ich zdravotného stavu, sociálnej situácie, stavu odkázanosti na spornej
nehnuteľnosti napríklad v otázke bývania, v osobných väzbách na nehnuteľnosť a podobne. Vždy

však musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v
spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom. Nikto nemôže byť totiž nútený, aby v spoluvlastníctve
zotrvával, okrem prípadov ustanovených zákonom v § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo svojej
podstate zamietnutie žaloby totiž predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva. Musí ísť preto o skutkovú
výnimočnosť konkrétnej veci (uznesenie NS ČR sp.zn. 22Cdo 1372/2011 zo dňa 28.06.2011).

44. Za základnú, keďže žalovaní žiadali žalobu v zásade zamietnuť z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd v konaní považoval otázku, či záujem žalobkyne na zániku spoluvlastníctva je v porovnaní so
záujmom žalovaných na zachovaní spoluvlastníctva významnejší a zároveň prednejší. Po vyhodnotení
skutkových okolností súd takéto dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné žalobu
zamietnuť, nezistil. Žalovaní nehnuteľnosti nikdy neužívali. Tieto nadobudli len v roku 2014, a to dedením

po svojom právnom predchodcovi, starom otcovi. V súčasnom období nie sú odkázaní na užívanie
týchto nehnuteľností a vzhľadom na svoj vek (žalovaná II/ má 12 rokov) a tiež vzhľadom na osobné
pomery (obidvaja navštevujú školu a sú bez trvalého príjmu) nevykazujú predpoklady vstúpenia do
užívania sporných nehnuteľností a ich využívania k účelu, ku ktorému slúžia. Žiaden z nich nevlastní
motorové vozidlo, obidvaja žijú a bývajú so svojou matkou Z. O., teda mimo miesta, kde sa nehnuteľnosti

nachádzajú. Títo v konaní nepreukázali žiadnu odkázanosť na nehnuteľnosti, ani osobné väzby na
nehnuteľnosti, či už nemateriálnej povahy (citové väzby vyplývajúce z užívania nehnuteľností), nakoľko
nehnuteľnosti nikdy neužívali (citové väzby vyplývajúce zo spôsobu nadobudnutia nehnuteľností), keďže
nie sú pôvodnými vlastníkmi sporných nehnuteľností a napokon ani materiálnej povahy (nevynaložili
žiadne finančné prostriedky na nadobudnutie nehnuteľností a ani na ich udržiavanie, neplatili dane

od nehnuteľností). Naopak v prospech žalobkyne svedčia okolnosti akým spôsobom nehnuteľnosti
nadobudla (bola pôvodnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, ktoré nadobudla so svojim už nebohým
manželom výstavbou v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine), ďalej, že tieto
nehnuteľnosti užívala spolu s nebohým manželom 50 rokov (od roku 1972), ďalej že sa zaslúžila
o nadobudnutie týchto nehnuteľností, keďže nehnuteľnosť - garáž bola nadobudnutá výstavbou zo

spoločných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej
manžela. Tieto nehnuteľnosti boli žalobkyňou s manželom celé roky udržiavané. V prospech žalobkyne
svedčí i osobný vzťah k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že ich v minulosti mienila predať vyplývala z jej
vtedajšej sociálnej situácie, z nedostatku finančných prostriedkov na opravu a údržbu nehnuteľností,
keďže v konaní bolo nesporné, že garáž vyžaduje opravu. Medzičasom sa však skutkové okolnosti u

žalobkyne zmenili, keď preukázala, že disponuje dostatkom finančných prostriedkov na opravu a údržbu
nehnuteľností, nie rozsiahlu, v dôsledku ktorej zmeny mieni do budúcna nehnuteľnosti ďalej využívať v
podobe výnosov z nich (prenájom). Takto si mieni zabezpečiť finančné zlepšenie svojej sociálnej situácie
(žije sama, odkázaná je vo veku 82 rokov na pomoc iných, keď túto pomoc jej žalovaní nie sú schopní
vzhľadom na svoj vek a každodenné školské povinnosti, tiež vzhľadom k tomu, že bývajú v inom mieste

než žalobkyňa podľa jej potrieb zabezpečiť).

45. Za vyhodnotenia týchto skutkových okolností potom súd dospel k záveru, že žalovaní nepreukázali
dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy výnimočne by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo

treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Tieto nie sú v zákone žiadnym spôsobom
uvedené. Je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu
a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím žaloby poskytnúť právnu ochranu
niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a
nezruší. Súd pri vyhodnotení týchto dôvodov vzal na zreteľ i veľkosť spoluvlastníckeho podielu

žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam, ktorá veľkosť podstatne presahuje veľkosť spoluvlastníckych
podielov jednotlivých žalovaných na nehnuteľnostiach. Záujem žalobkyne tak prevažuje nad záujmom
žalovaných, a preto súd v konaní mal za to, že je dôvodné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam.46. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 umožňuje, aby súd rozhodol v sporovom civilnom
súdnom konaní, ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,

a to niektorým z 3 spôsobov uvedených v určenom poradí v tomto zákonnom ustanovení, o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V danej veci bolo v konaní nesporné, čo potvrdili strany
konania, že spoločnú vec (garáž) reálne nie je možné rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov. Preto prichádzala do úvahy druhá modalita - prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Vyporiadanie týmto spôsobom predpokladá, že ten, komu je

vec prikazovaná sa stáva jej výlučným vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom s iným, avšak súčasne
dochádza k zmene veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. To samozrejme predpokladá aj majetkové
vyporiadaniestými,ktoríprestávajúbyťvlastníkmi(spoluvlastníkmi).Zákonstanovujeajkritériá,naktoré
súd pri zrušení spoluvlastníctva pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliada.
Sú nimi veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie sa podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je vecou súdu, aby význam jednotlivých kritérií zhodnotil

a v závislosti od toho rozhodol.

47. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že toto nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú

uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napríklad

na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, kto sa podieľal na
jej údržbe, kto platil dane a podobne). Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže,
môžeprihliadnuťajnaďalšiekritérium,atoskutočnosť,žespoluvlastníksasprávalnásilnevočiostatným
spoluvlastníkom. Otázka, komu vec bude prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 28.09.2011 sp.zn. 1Cdo/33/2010).

48. V súdenej veci žalobkyňa žiadala nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva v celosti, žalovaní
v priebehu súdneho konania menili svoje stanovisko k žalobe. Žalovaný I/ najskôr súhlasil so spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhla žalobkyňa v žalobe, následne zmenil svoje
stanovisko, keď žiadal spoluvlastnícky podiel žalobkyne prikázať buď celý do jeho spoluvlastníctva,

alebo v polovici do jeho spoluvlastníctva a v polovici do spoluvlastníctva žalovanej II/, teda svojej
maloletej sestry, žalovaná II/ v prípade, že súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo, navrhla
prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne do spoluvlastníctva svojho a žalovaného I/, následne zmenila
svoje stanovisko a žiadala prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne a svoj spoluvlastnícky podiel do
vlastníctva žalovaného I/, teda aby výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností sa stal žalovaný I/, jej

brat v celosti. Následne žalovaní žiadali žalobu predovšetkým zamietnuť z dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

49. Spôsob vyporiadania prikázaním veci bol teda medzi stranami sporu sporný. Bolo preto na súde
vyriešiť túto spornú otázku pridelenia.

50. Vo veci je nepochybné, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, vlastní
3-tiny sporných nehnuteľností, žalovaní I/ a II/ sú menšinovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností,
každý je spoluvlastníkom v 1/8-tine. Pri prikázaní veci súd predovšetkým prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkov k daným nehnuteľnostiam, ktoré kritérium vyhodnotil v

kontexte s ostatnými kritériami zistenými v konaní pre prikázanie veci. Všetky tieto svedčia v prospech
žalobkyne.

51. Žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou, vlastní 3-tiny nehnuteľností. Žalovaní sú menšinoví
spoluvlastníkmi, vlastnia po 1/8-tine sporných nehnuteľností. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti ako

ich pôvodná vlastníčka spolu už s nebohým manželom, žalovaní nadobudli svoje spoluvlastnícke
podiely dedením po svojom starom otcovi, manželovi žalobkyne, teda nie sú pôvodnými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, keď túto skutkovú okolnosť súd vyhodnotil v prospech žalobkyne pri rozhodovaní o
prikázaní veci. Ďalším kritériom v prospech žalobkyne na prikázanie je, že žalobkyňa sama užívalanehnuteľnosti so svojim manželom 50 rokov, žalovaní nikdy nehnuteľnosti neužívali (čo je síce
prirodzené, keďže boli v čase ich nadobudnutia maloletí a žalovaná II/ je stále maloletá), ale tento
dlhodobý čas užívania nehnuteľností žalobkyňou súd nutne musel vyhodnotiť v prospech prikázania

nehnuteľností žalobkyni. Žalobkyňa užívala nehnuteľnosti od roku 1972, žalovaní sa stali podielovými
spoluvlastníkmi len v roku 2014, teda tieto vlastnia v spoluvlastníctve len 5 rokov. Aj túto skutočnosť
súd zohľadnil pri rozhodovaní o prikázaní v prospech žalobkyni. V jej prospech svedčí i tá skutočnosť,
že nehnuteľnosti boli obstarané z jej finančných zdrojov a z finančných zdrojov jej manžela, teda zo
spoločných finančných prostriedkov, žalovaní neposkytli na obstaranie týchto nehnuteľností žiadne

finančné prostriedky. Žalobkyňa sa aj podieľala na dlhoročnej údržbe týchto nehnuteľností, žalovaní
sa žiadnym spôsobom nepodieľali na údržbe týchto nehnuteľností, žalobkyňa platila a platí dane od
nehnuteľností, ktoré tvrdenie žalovaní v konaní nespochybnili. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil v
prospech žalobkyne pokiaľ ide o prikázanie veci ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam.

52. Z hľadiska účelného využitia veci možno záujem strán sporu postaviť na rovnakú úroveň. Žiadna
zo strán sporu do budúcna nemieni nehnuteľnosti využívať priamo pre seba. Strany v konaní potvrdili
a prezentovali prenájom nehnuteľností. Predmetné kritérium je potom svedčiace v prospech obidvoch
strán sporu rovnako. Preto súd musel prihliadnuť a vyhodnotiť iné kritériá rozhodujúce pre prikázanie
veci. Pokiaľ žalovaní uvádzali, že do budúcna žalovaný I/ mieni si zakúpiť motorové vozidlo a

garáž využívať na parkovanie tohto motorového vozidla, toto tvrdenie nebolo podložené v konaní
žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný I/ je študentom, a hoci je držiteľom vodičského oprávnenia,
nepreukázali žalovaní v konaní žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť, že
žalovaný si v blízkej budúcnosti mieni zakúpiť motorové vozidlo a že by garáž mala slúžiť na parkovanie
takéhoto motorového vozidla. Žalovaní nevlastnia motorové vozidl. Bývajú v O. so svojou matkou, ktorá

síce vlastní motorové vozidlo, ale na parkovanie tohto využíva garáž v rodinnom dome v O.. Žalovaní
tiež v konaní nepreukázali, že by žalovaný I/ využíval motorové vozidlo svojej matky na zabezpečenie
potrieb pre žalobkyňu, odvoz k lekárovi, nákupy. Žalobkyňa naopak poukázala na to, že žije sama, a
že vo veku 82 rokov jej pri odvozoch k lekárovi, na nákupy nikto nepomáha. Súd preto vychádzal pri
rozhodovaní o prikázaní veci len z tých kritérií, ktoré mal v konaní nepochybne preukázané a ktoré mohol

vyhodnotiť v celkovom kontexte. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne
rozhodujúcaanivýškapodielov,aniúčelnévyužitieveci,aleideosúhrnskutočností,ktorésúvdanejveci
relevantné (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1644/2005). Výška podielov na nehnuteľnosti
je tak síce podstatná, ale nie absolútne rozhodujúca, ak prevažujú ostatné kritériá, ktorými sú aj účelné
využitie veci, ale ani toto kritérium nie je absolútne rozhodujúce pri prikázaní veci. Pri prikázaní veci

je rozhodujúci súhrn skutočností, ktoré svedčia v prospech jednej, či druhej strany sporu. V danom
prípade na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že súhrn týchto skutočností svedčí
v prospech žalobkyne. Žalobkyňa preukázala, že má finančné prostriedky na nutnú opravu a údržbu
nehnuteľností, prenájmom nehnuteľností si môže zlepšiť svoju sociálnu situáciu, a i keď žalovaní I/ a II/
tiež nemajú zabezpečený pravidelný príjem, keďže navštevujú školu, a sú polosirotami (ich otec, jediný

syn žalobkyne zomrel), súd mal za to, keďže žalobkyňa je pôvodnou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností, tak je v súlade s dobrými mravmi, aby nehnuteľnosť slúžila na zlepšenie sociálnej situácie
práve jej, tiež ako majoritnej spoluvlastníčky.

53. Na záver súd dodáva, že sporu bolo možné predísť dohodou, a že spor je v podstate odrazom

komplikovanýchvzťahovmedzižalobkyňouamatkoužalovaných,keďžalobkyňasvnúčatamimávzťahy
dobré. Svedčí o tom i fakt, že v minulosti vnúčatám darovala finančné prostriedky, naposledy vnukovi,
teda žalovanému I/ pri príležitosti 18-tich narodenín, keď mu darovala finančný obnos vo výške 2.000,-
Eur.

54. Na záver súd už len dodáva, že žalovaní v konaní nepreukázali žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, že
by do budúcna opätovne žalobkyňa mienila nehnuteľnosti predať. Spor je odrazom konfliktnosti vzťahov
prameniacich i z toho, že spoluvlastníci sa v minulosti nedohodli na hospodárení so spoločnou vecou,
o čom svedčí konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 5P/147/2018.

55. Napokon žalobkyňa v konaní preukázala i tú skutočnosť, že má dostatok finančných prostriedkov na
vyrovnanie za spoluvlastnícke podiely žalovaných. Disponuje aktuálne s finančným obnosom 3.528,17
Eur, ako žalobkyňa preukázala potvrdením o zostatku na svojom účte vedenom v Československejobchodnej banke, a.s. zo dňa 06.11.2019. Žalobkyňa má tak dostatok finančných prostriedkov na
uspokojenie finančných nárokov žalovaných z vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

56. Ako už bolo uvedené, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom má za následok
zrušenie spoluvlastníctva, v ostatných prípadoch zmenu podielov spoluvlastníkov k spoločnej veci.
Preto je nevyhnutné, aby súd túto zmenu aj majetkovo vyporiadal. Z ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd pri vyporiadaní prikáže vec jednému zo spoluvlastníkov za
primeranú náhradu. Čo treba považovať za primeranú náhradu, zákon expressis verbis neuvádza.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp.zn. 22Cdo 3811/2008 definovalo primeranú náhradu
nasledovne: „primeraná náhrada je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel spoločníka, prisúdený
ostatným spoluvlastníkom.“ Aplikačná prax pritom dospela k jednoznačnému záveru, podľa ktorej resp.
podľa ktorého pri určení tejto náhrady treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci, a nie z ceny, za
ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou je teda treba rozumieť cenu,

za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase vec realizovať (predať) v závislosti od ponuky a dopytu.

57. V súdenej veci žalobkyňa na preukázanie primeranej náhrady za nehnuteľnosti predložila
súkromný znalecký posudok č. 32/2019 zo dňa 04.03.2019 Ing. Štefana Pastieroviča, znalca z odboru:
stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu

nehnuteľnostínasumu5.900,-Eur.Znaleckýposudokbolpodanývzmysle§209CSP,obsahujedoložku
v zmysle § 209 ods. 2 CSP, preto sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupovalo v súdnom konaní tak,
akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, a to tiež v zmysle § 209 ods. 2 CSP.
Žalovaní v konaní túto všeobecnú hodnotu nenamietali, súhlasili s ňou. V zmysle tohto znaleckého
posudku potom primeraná náhrada za spoluvlastnícke podiely žalovaných k nehnuteľnostiam po 1/8-

tine by predstavovala čiastku pre každého 737,50 Eur. Žalobkyňa však v konaní navrhla pre žalovaných
I/ a II/ vyššiu primeranú náhradu, a to pre každého v sume 800,- Eur. Na základe potom uvedeného súd
pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných vychádzal z tejto sumy uvedenej
žalobkyňou. Pre každého žalovaného tak primeraná náhrada predstavuje za spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam sumu 800,- Eur. Žalobkyňa je tak povinná v takejto výške poskytnúť primeranú

náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaným, teda v sume 800,- Eur pre každého do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, keď žalovaná potvrdením peňažného ústavu, Československej obchodnej
banky a.s., preukázala, že disponuje takýmito finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovaných.
Povinnosť poskytnúť primeranú náhradu má žalobkyňa splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná II/ je maloletá, súd uložil povinnosť žalobkyni túto primeranú náhradu

žalovanej II/ vyplatiť na jej účet, teda na účet maloletej žalovanej II/, ktorý označila v konaní zákonná
zástupkyňa maloletej žalovanej II/.

58. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keď
žiadna zo strán sporu nežiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Inak by vznikol nárok na náhradu

trov konania žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP, ktorá v konaní bola plne úspešná. Žalobkyňa však
nežiadala priznať tento nárok vzhľadom na príbuzenský blízky vzťah k žalovaným.

59. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd tak nebude vydávať osobitné uznesenie o výške náhrady trov
konania podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).

Žalovaný I/ sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku vzdal
práva podať odvolanie voči rozsudku, preto mu už toto právo nepatrí.