Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112225694
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4112225694.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. XX, zastúpený:
Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát so sídlom Nitra, Farská 12, IČO: 42 207 967, proti žalovaným: 1./ T..
E. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. dolina XXX/XX, X./ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., C. XX,
obe zastúpené: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 40, IČO: 51 721 554, o zaplatenie
sumy 6.439,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
18. januára 2019, č. k. 7C/123/2013-278, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 18. januára 2019, č. k. 7C/123/2013-278
žalobu zamietol.

1.2. O trovách konania rozhodol, že žalované v 1./ a 2./ rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% a žalovaná v 2./ rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o

neodkladnom opatrení vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/93/2012 v rozsahu 100%.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 02.08.2012,
domáhal voči žalovaným v 1./ a 2. / rade zaplatenia sumy 6.439,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 6.439,38 eura od 18.07.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2.2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe notárskej zápisnice č. N 233/2007, NZ 54229/2007,
NCRls 53819/2007 spísanej dňa 10.12.2007 notárom R.. K. V. so sídlom v F., L. XX uznal žalovaný ako

ručiteľ svoj záväzok zaplatiť pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi vo výške 16.596,96 eura (500.000 Sk) s
príslušenstvom, ak tak neurobí dlžník. Okrem toho dlžník aj žalované sa zaviazali zaplatiť dlžnú sumu
spolu s riadnym úrokom vo výške 10% ročne do 30 dní, t. j. do 06.01.2008, čo predstavuje sumu 136,41
eura. Žalované tak boli povinné splniť svoj ručiteľský záväzok a zaplatiť istinu dlžnej sumy s riadnym
úrokom vo výške 16.733,37 eura do 06.01.2008.

2.3. V notárskej zápisnici žalované ako ručiteľky vyhlásili, že ručia za splnenie celého nesplateného

záväzku aj s príslušenstvom celým svojím majetkom. Žalovaná v 2./ rade dňa 17.07.2012 dlžnú sumu
zodpovedajúcu istine spolu s riadnym úrokom spolu vo výške 16.733,37 eura zaplatila. Zákonný úrok
z omeškania je v tomto prípade vo výške 8,5% ročne, pretože k omeškaniu došlo dňa 07.01.2008. Z
uvedených dôvodov sú žalované povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi úrok z omeškania vovýške 8,5% ročne zo sumy 16.733,37 eura od 07.01.2008 do 17.07.2012, čo predstavuje sumu 6.439,38
eura a súčasne aj príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
6439,38 eura od 18.07.2012 do zaplatenia.

3.1. Žalobca na výzvu súdu podaním zo dňa 17.09.2012 vyjadril súhlas podľa v tom čase platného
ustanovenia § 172 ods. 7 OSP s tým, aby súd vydal platobný rozkaz iba v časti sumy 6.439,38 eura.

3.2. Súd v súlade so súhlasom žalobcom vydal dňa 03.10.2012 platobný rozkaz sp. zn.

12Ro/316/2012-28, ktorým uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.439,38 eura a náhradu trov
konania vo výške 934,16 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 548,16 eura a
zaplateného súdneho poplatku vo výške 386 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej
istejlehotepodaliodpornasúde.Protitomutoplatobnémurozkazupodalažalovanáv1./radeažalovaná
v 2./ rade odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku čoho došlo v zmysle v tom čase

platného ustanovenia § 174 ods. 2 OSP k zrušeniu platobného rozkazu zo dňa 03.10.2012 sp. zn.
12Ro/316/2012 priamo zo zákona.

4. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6439,38 eura, ktorá predstavuje
úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.733,37 eura od 07.01.2008 do 17.07.2012.

5. Žalovaná v 2./ rade v odpore uplatnila právo odoprieť plnenie z dôvodu, že žalobca ako veriteľ zavinil,
že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Namietala, že žalobca ju ako ručiteľa nevyzval na splnenie
pohľadávky bezodkladne po jej splatnosti, ale čakal viac ako 4 roky, kým mu vznikne formálne právo
na vysoký úrok z omeškania a následne potom začal uplatňovať samotnú pohľadávku - istinu spolu so

zmluvným úrokom, ktorú ako ručiteľka uhradila. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania a to dokonca
bez toho, aby si túto pohľadávku uplatňoval aj voči samotnému dlžníkovi. Konanie žalobcu považuje
za špekulatívne, poukazujúc na ust. § 549 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

6. Žalovaná v 1./ rade v odpore odoprela podľa § 549 Občianskeho zákonníka plnenie, a to z dôvodu, že
žalobca ako veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže upokojiť dlžník. Žalobca ju ako ručiteľa nevyzval na
splnenie pohľadávky bezodkladne po jej splatnosti, ale čakal viac ako 4 roky, kým mu vznikne formálne
právo na vysoký úrok z omeškania, následne začal uplatňovať pohľadávku - istinu spolu so zmluvným
úrokom, ktorú mu žalovaná v 2. rade ako ručiteľ uhradila. Žalobca si v tomto spore uplatňuje nárok na

úrok z omeškania a to bez toho, aby si túto pohľadávku uplatňoval aj voči samotnému dlžníkovi. Konanie
žalovaného považovala aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

7.1. Okresný súd Nitra prvýkrát o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/123/2013-130 zo dňa
15.07.2014 tak, že žalované v 1./ a 2./ rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

6.439,38 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol, že žalované v 1./ a 2./ rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 1.772,54 eura a náhradu iných trov konania v sume 386 eur na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7.2. V dôsledku odvolania žalovaných vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý
uznesením zo dňa 09.12.2015 sp. zn. 5Co/875/2014-154 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvého stupňa
síce správne zistil, kedy a medzi kým bola uzavretá Zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie a čo

bolo predmetom uvedenej zmluvy zo dňa 10.12.2007, ale nedostatočne sa oboznámil s jej obsahom
a tiež správne vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom Notárskej zápisnice sp. zn. N
233/2007, Nz 54229/2007, NCRls 53819/2007, napísanej na Notárskom úrade R.. K. V.
v F., L. XX zo dňa 10.12.2007, obsahujúcej Vyhlásenie o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s
vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), ale tiež sa nedostatočne oboznámil s
obsahom tejto zápisnice a z uvedených listinných dôkazov vyvodil aj nesprávne právne závery. Ďalej
vytkol súdu prvého stupňa, že sa nedostatočne zaoberal otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na
zaplatenie predmetných úrokov z omeškania, keďže nedostatočne zistil a nepreskúmateľne odôvodnil,či a kedy žalobca ako veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie nielen dlhu (pôvodne 500.000,- Sk), ale aj
príslušenstva (úrokov z omeškania), ktoré je predmetom tohto konania. Poukázal na to, že žalobca v
žalobe vôbec neuviedol, či a kedy vyzval dlžníka na zaplatenie dlhu z pôžičky v sume 16.733,37 eura,

ktorú v konečnom dôsledku za dlžníka zaplatila žalovaná v 2./ rade dňa 17.07.2012, teda zo žaloby
ani nevyplýva, či bol dlžník písomne vyzvaný aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 %
p.a. zo sumy 16.733,37 eura za obdobie od 07.01.2008 do 17.07.2012. Žalobca taktiež neuviedol, či a
kedy písomne vyzval žalované v 1./ a 2./ rade, alebo aspoň niektorú z nich na zaplatenie dlhu alebo
príslušenstva pohľadávky tvoriacej predmet tohto sporu a súd prvého stupňa sa ani touto otázkou v

podstate nezaoberal, napriek námietkam žalovaných, vrátane námietky, že konanie žalobcu, ktorý čakal
viac než štyri roky, kým mu vznikne formálne právo na vysoký úrok z omeškania, je v rozpore s dobrými
mravmi. V tomto smere dôkazné bremeno na preukázanie výzvy dlžníka na uspokojenie pohľadávky
žalobcu s príslušenstvom je na žalobcovi, ktorý je povinný túto písomnú výzvu preukázať. Konštatovanie
súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, že z listín predložených žalobcom (č. l. 75, 79, 81) vyplýva,
že medzi žalobcom a žalovanými prebiehali rokovania o spôsobe úhrady záväzku dlžníka, ktorého

konateľom bola žalovaná v 1./ rade, vôbec nepreukazuje, že pred uplatnením práva žalobcu na úroky z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16.733,37 eura od 07.01.2008 do 17.07.2012, že žalobca ako
veriteľvyzvalpísomnedlžníka,abyvprimeranejlehotedlhvovýškeuhradilaužvôbecztohtonevyplýva,
že by bol dlžník žalobcom písomne vyzvaný na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania od
07.01.2008 do 17.07.2012. Výzva veriteľa voči dlžníkovi má charakter jednostranného právneho úkonu,

obsahom ktorého je informácia o aktuálnej výške dlhu a dobe jeho splatnosti a musí byť dlžníkovi
skutočne doručená. Pokiaľ išlo o záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica ako
exekučný titul nepredstavuje pre rozhodnutie súdu prekážku rozhodnutej veci, odvolací súd sa s týmto
právnym názorom stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu na
uplatňovanie si nároku titulom úrokov z omeškania, keďže tieto už má priznané v predmetnej notárskej

zápisnici. V danom prípade žalované v odvolaní vzniesli námietku premlčania, poukazujúc na to, že
dňom 07.01.2008 sa dlžník dostal do omeškania, avšak žalobu podal po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty 02.08.2012. S poukazom na uvedené odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
odstrániť vytknuté nedostatky, doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných, zaoberať sa s
listinnými dôkazmi v spise ako aj uplatnenou námietkou premlčania.

8. Rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu a s prihliadnutím na novú právnu úpravu Civilného
sporového poriadku, súd prvej inštancie umožnil stranám sporu sa opätovne vyjadriť a navrhnúť
doplnenie dokazovania. V tomto smere sa na pojednávaní vyjadrili právni zástupcovia oboch strán, bol
vykonaný výsluch strán sporu a svedka Ing. K. W., žalovanej v 2./ rade, ktoré dôkazy navrhla strana

žalobcu.

9.1. Na základe vykonaného dokazovania z hľadiska skutkového stavu zistil, že žalobca ako veriteľ
a spoločnosť MEBIS-CENTER, spol. s.r.o. ako dlžník, žalovaná v 1./ rade a žalovaná v 2./ rade ako
ručiteľky uzatvorili dňa 07.12.2007 zmluvu o pôžičke a ručiteľskom vyhlásení podľa § 657 a § 546 a

nasl. Občianskeho zákonníka.

9.2. V Notárskej zápisnici sp. zn. N 233/2001, Nz 54559/2007, NCRIs 53819/2007 zo dňa 10.12.2007
na strane 2 a 3 je uvedené, že Pohľadávka, ktorá vyplýva zo Zmluvy o pôžičke a ručiteľskom vyhlásení
zo dňa 07.12.2007 je zabezpečená ručením ručiteľa č. 1 - T.. E. L., rod. V., nar. XX.XX.XXXX a táto

ručiteľka vyhlasuje veriteľovi Y. W., nar. XX.XX.XXXX, že preberá ručenie za včasné a úplné zaplatenie
všetkýchzáväzkovdlžníkaobchodnejspoločnostiMEBIS-CENTER,spol.s.r.o.,vyplývajúcichzoZmluvy
o pôžičke voči veriteľovi, najmä splatný dlh s príslušenstvom (úroky z omeškania, sankčné poplatky,
trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), ak ho nesplnil dlžník. V prípade,
že dlžník voči veriteľovi svoj splatný záväzok podľa Zmluvy o pôžičke nesplní ani v dodatočnej lehote

určenej veriteľom v písomnej výzve, vyhlasuje týmto ručiteľ T. E. L. bezpodmienečne a neodvolateľne,
že tento záväzok veriteľovi za dlžníka splní sám, a to na prvú písomnú výzvu Veriteľa obsahujúcu jeho
vyhlásenie, že Dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto Pohľadávku Veriteľovi v lehote
určenej Veriteľom vo výzve a ak táto vo výzve určená nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa
doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie Dlžníkovi.

9.3. Ručiteľ vyhlasuje, že v prípade ak sa výzva vráti veriteľovi ako nedoručiteľná, súhlasí s domnienkou
doručenia výzvy ku dňu jej odoslania. Povinná osoba - ručiteľ č. 1 T.. E. L. vyhlasuje, že v zmysle §
41 ods. 2 Exekučného poriadku súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou podľa
Exekučného poriadku na všetok súčasný aj budúci majetok, ktorý podlieha exekúcii podľa platnýchprávnych predpisov, a to v prípade neplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.
Na strane 3 a 4 zmluvy je uvedený taký istý ručiteľský záväzok Y. F., rod. Y. ako aj jej súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

10. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 546, § 548
ods. 1, 2, § 549, § 558, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 41 ods.
1 Exekučného poriadku.

11.1. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal za to, že predmetná notárska
zápisnica ako exekučný titul nepredstavuje pre rozhodnutie súdu prekážku rozhodnutej veci. Rovnako
tak v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu mal súd za to, že dohoda o úrokoch z omeškania
nebola predmetom zmluvy o pôžičke s tým, že táto dohoda o úrokoch z omeškania je uvedená
ako záväzok v notárskej zápisnici zo dňa 10.12.2007 sp. zn. N 233/2001, Nz 54559/2007, NCRIs
53819/2007, v ktorej sa uvádza, že ručitelia č. 1 a č. 2, teda žalované v 1./ a 2./ rade, preberajú ručenie za

včasné a úplné zaplatenie všetkých záväzkov dlžníka, vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke voči veriteľovi,
najmä splatný dlh s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, sankčné poplatky, trovy použité na
vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) ako ho nesplnil dlžník.

11.2. Poukázal na to, že notárska zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani

účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre
účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom
konaní (§ 230 CSP). Skutočnosť, že ručitelia sa popri dlžníkovi v notárskej zápisnici zaviazali poskytnúť
veriteľovi ako oprávnenej osobe nielen určité peňažné plnenie (napr. dlh s úrokmi z pôžičky), ale napr.
aj úroky z omeškania a dohoda o úrokoch z omeškania je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom

s vykonateľnosťou, nevylučuje, aby sa veriteľ domáhal v exekučnom konaní iba vymoženia dlhu a
úrokov z pôžičky a nedomáhal sa aj vymoženia úrokov z omeškania, ktoré si môže v individuálnych
prípadoch vymáhať aj v občianskoprávnom súdnom konaní. Ak by však v exekučnom konaní došlo k
vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil,
že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.

11.3. Považoval za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatňovanie si nároku titulom
úrokov z omeškania, keďže tieto už má priznané v notárskej zápisnici notárky R.. K. V. so sídlom v F.
sp. zn. N XXX/XXXX, Nz 54559/2007, NCRIs 53819/2007 zo dňa 10.12.2007, kde sa na tretej strane
výslovne hovorí o prebratí ručenia u oboch ručiteliek aj za úroky z omeškania.

12.1. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca ako veriteľ a spoločnosť MEBIS-CENTER, spol. s.r.o. ako
dlžník, žalovaná v 1./ rade a žalovaná v 2./ rade ako ručiteľky uzatvorili dňa 07.12.2007 zmluvu o pôžičke
a ručiteľskom vyhlásení podľa § 657 a § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa veriteľ sa
zaviazal najneskôr do 10 kalendárnych dní poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky vo forme pôžičky vo

výške 500.000,- Sk a to na účet uvedený v záhlaví tejto zmluvy a dlžník sa zaviazal dlh vrátiť veriteľovi
v lehote do 30 dní a zároveň v rovnakej lehote uhradiť veriteľovi úrok vo výške 10 % p.a., spolu s
akýmikoľvek nákladmi, ktoré veriteľovi vzniknú v dôsledku nesplnenia záväzku vrátiť dlh veriteľovi (ďalej
len Príslušenstvo) a to na účet uvedený v záhlaví tejto zmluvy, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak
(ďalej spolu pre Dlh a Príslušenstvo len "Pohľadávka"). Ďalej zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že ak dlžník

svoj splatný záväzok podľa zmluvy o pôžičke voči veriteľovi nesplní ani v dodatočnej lehote určenej
veriteľom v písomnej výzve, potom tento záväzok voči veriteľovi ručiteľ splní sám a to na prvú písomnú
výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas a uhradí svoj
záväzok v lehote určenej vo veriteľovej výzve a ak táto lehota uvedená nie je, tak v lehote 10 pracovných
dní od doručenia výzvy.

12.2. Rovnako tak nebolo sporu o tom, že žalovaná v 1./ rade ako ručiteľ č. 1 a žalovaná v 2./ rade
ako ručiteľ č. 2 v Notárskej zápisnici sp. zn. N 233/2001, Nz 54559/2007, NCRIs 53819/2007 zo
dňa 10.12.2007 vyhlasuje veriteľovi Y. W., nar. XX.XX.XXXX, že preberá ručenie za včasné a úplné
zaplatenievšetkýchzáväzkovdlžníkaobchodnejspoločnostiMEBIS-CENTER,spol.s.r.o.,vyplývajúcich

zo Zmluvy o pôžičke voči veriteľovi, najmä splatný dlh s príslušenstvom (úroky z omeškania, sankčné
poplatky, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), ak ho nesplnil dlžník. V
prípade, že dlžník voči veriteľovi svoj splatný záväzok podľa Zmluvy o pôžičke nesplní ani v dodatočnej
lehote určenej veriteľom v písomnej výzve, vyhlasuje týmto ručiteľ T. E. L. a ručiteľ Y. F. bezpodmienečnea neodvolateľne, že tento záväzok veriteľovi za dlžníka splní sám, a to na prvú písomnú výzvu Veriteľa
obsahujúcu jeho vyhlásenie, že Dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto Pohľadávku
VeriteľovivlehoteurčenejVeriteľomvovýzveaaktátovovýzveurčenánieje,takvlehote10pracovných

dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie Dlžníkovi. Ručiteľ vyhlasuje, že v
prípade ak sa výzva vráti veriteľovi ako nedoručiteľná, súhlasí s domnienkou doručenia výzvy ku dňu
jej odoslania. Povinná osoba - ručiteľ č. 1 T.. E. L. a ručiteľ č. 2 Y. F. súčasne vyhlasuje, že v zmysle
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou podľa
Exekučného poriadku na všetok súčasný aj budúci majetok, ktorý podlieha exekúcii podľa platných

právnych predpisov, a to aj v prípade neplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.

12.3. Rovnako tak sporným medzi stranami nebolo ani to, že žalovaná v 2./ rade uhradila pohľadávku
v celkovej výške 16.733,37 eura predstavujúcu istinu pôžičky 16.596,96 eura a zmluvný úrok vo výške
136,41 eura dňa 17.07.2012.

13.1. V konaní však naďalej zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno, či a kedy žalobca vyzval dlžníka na
zaplatenie dlhu z pôžičky v sume 16.733,37 eura, ktorú v konečnom dôsledku zaplatila žalovaná v 2./
rade, ako aj to, či a kedy bol dlžník spoločnosť MEBIS-CENTER spol. s.r.o. vyzvaný aj na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16.733,37 eura za obdobie od 07.01.2008 do
17.07.2012.Spornouzostalaajskutočnosť,prečožalobcačakalviacnežštyriroky,abyvyzvalnaúhradu

dlhu žalované výzvou zo dňa 14.05.2012. V tomto smere súd poukázal na to, že vo výzve zo dňa
14.05.2012 adresovanej žalovanej v 1./ rade (č. l. 58 spisu) si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo
výške 14,25% ročne od 09.01.2007 a vo vzťahu k žalovanej v 2./ rade si uplatňuje vo výzve zo dňa
14.05.2012 (č. l. 59) úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne od 10.01.2008, keď pohľadávka žalobcu
bola splatná dňa 06.01.2008, čo medzi stranami sporu nebolo sporné s tým, že v rámci tohto konania

požaduje v rozpore s predmetnými výzvami úroky vo výške 8,25% ročne od 07.01.2008 do 17.07.2012.
Rovnako tak v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 23Er/647/2012 si žalobca
uplatnil úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 16.733,37 eura od 07.01.2008 do zaplatenia,
a potom na výzvu súdu zobral v časti úroku z omeškania späť.

13.2. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď bol povinný preukázať písomnú výzvu, ktorou
vyzval dlžníka na zaplatenie dlhu z pôžičky v sume 16.733,37 eura, ktorú v konečnom dôsledku zaplatila
žalovaná v 2./ rade dňa 17.07.2012. Okrem toho žalobca nepreukázal, či a kedy bol dlžník vyzvaný
aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16.733,37 eura za obdobie od
07.01.2008 do 17.07.2012. Listiny predložené žalobcom (č. l. 75, 79, 81, 267, 268) nepreukazujú, že

pred uplatnením práva žalobcu na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16.733,37 eura
od 07.01.2008 do 17.07.2012, že žalobca ako veriteľ vyzval písomne dlžníka, aby v primeranej lehote
dlh vo výške uhradil a už vôbec z tohto nevyplýva, že by bol dlžník - spoločnosť MEBIS-CENTER spol.
s.r.o. žalobcom písomne vyzvaný na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania od 07.01.2008 do
17.07.2012. Svedok K.. K. W., vo výpovedi uviedol, že konal ako zástupca žalobcu, ktorá skutočnosť

nevyplýva z obsahu zmluvy o pôžičke a ani z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 07.12.2007, ktoré uzatváral
v postavení veriteľa Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. XX - žalobca.

13.3. Zo subsidiárnej povahy ručiteľovej povinnosti vyplýva, že veriteľ musí najprv vyzvať na uspokojenie
svojejpohľadávkydlžníkaaažpotomručiteľa.Veriteľsícemôžehlavnéhodlžníkanepochybnevyzvaťna

splnenie dlhu aj ústne, ale bezvýsledná ústna upomienka ho ešte neoprávňuje na zákrok voči ručiteľovi
(ručiteľom). Výzva veriteľa voči dlžníkovi má charakter adresného jednostranného právneho úkonu,
obsahom ktorého je informácia o aktuálnej výške dlhu a dobe jeho splatnosti a musí byť dlžníkovi
skutočne doručená. Za výzvu možno považovať i uplatnenie nároku veriteľa voči žalobcovi na súde, teda
výzva na úhradu dlhu môže byť obsiahnutá priamo v žalobe. Ručiteľ ručí svojmu veriteľovi za splnenie

dlhu popri hlavnom dlžníkovi, ale iba až za ním, teda vtedy, ak svoju povinnosť nesplní hlavný dlžník,
hoci na to bol vyzvaný.

14. S ohľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v dôsledku neunesenia
dôkazného bremena, že písomne vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy pôžičky spolu s úrokom z

omeškania, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, považoval žalobu voči žalovaným ako ručiteľkám za
nedôvodnú, pretože povinnosť plniť žalovaných ako ručiteliek je okrem iného podmienená aj tým,
že dlžník nesplnil dlh, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Vyžaduje sa teda doručenie písomnejvýzvy, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať doručenie písomnej výzvy zaťažuje
veriteľa - žalobcu, čo v konaní nebolo preukázané.

15. Konanie žalobcu, ktorý sa ako veriteľ spoliehal niekoľko rokov na to, že má možnosť uspokojiť svoju
pohľadávku od ručiteľa (ručiteľov), preto dlžníka ani nevyzýval na splnenie jeho povinnosti zo zmluvy o
pôžičke, a to bez ohľadu na to, že pohľadávku s príslušenstvom mal ako exekučný titul zabezpečenú
vo forme spísanej notárskej zápisnice, považoval prvoinštančný súd za konanie v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prisvedčil námietke žalovaných, že žalobca čakal viac

než štyri roky, kým mu vznikne formálne právo na vysoký úrok z omeškania, než si začal uplatňovať
samotnú pohľadávku, ktorú mu žalovaná v 2./ rade ako ručiteľka uhradila a následne zažaloval žalované
ako ručiteľky aj o zaplatenie úrokov z omeškania a to bez toho, aby si túto pohľadávku uplatňoval aj od
samotného dlžníka. Uvedené konanie a správanie žalobcu súd považoval v rozpore s dobrými mravmi.

16.1. Námietku premlčania vznesenú žalovanými vyhodnotil prvoinštančný súd ako dôvodnú. Uviedol,

že povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka
so splnením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem
vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania.
V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah; ak vznikne
dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu záväzkového

právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť
tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako trvá
hlavný záväzok, s plnením dlhu alebo jeho zánikom z iného dôvodu, zaniká tiež povinnosť platiť úroky
z omeškania ako vedľajší záväzkový právny vzťah; zostáva tu iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky
z omeškania.

16.2. Ak sa premlčí hlavný záväzok, dochádza k premlčaniu i vedľajšieho záväzku. Úroky z omeškania
majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú
splatnými iba v budúcnosti. To okrem iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania
sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného

záväzkového právneho vzťahu; tým sa odlišuje od povinnosti platiť nájomné alebo ďalšie obdobné
plnenia, ktoré sa síce tiež pravidelne opakujú, ale u ktorých sa k vzniku nároku na každú ďalšiu dávku
vyžaduje, aby v budúcnosti pristúpili ďalšie právne skutočnosti (napr. v prípade nájomného je touto
ďalšou právnou skutočnosťou bývanie v byte).

16.3. Povinnosť platiť úroky z omeškania teda nevzniká samostatne každý deň trvania omeškania, ale
vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením svojho záväzku. Týmto
dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a jej
uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006). Súd preto ustálil, že v prejednávanej veci

povinnosť platiť úroky z omeškania nevznikala samostatne za každý deň trvania omeškania, ale vznikla
jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku, narastal iba počet dní
omeškania. Dňom splatnosti hlavného záväzku začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku
na zaplatenie úrokov z omeškania a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok.
Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok. Právo
môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata.

17.1. Preto ak žalobca uplatnil úroky z omeškania z hlavného záväzku až dňom 02.08.2012, nebolo mu
možné právo na úroky z omeškania priznať, keďže zo strany žalovaných došlo k účinnému dovolaniu

sa premlčania tohto práva, pretože nasledujúcim dňom po splatnosti hlavného záväzku, t. j. 07.01.2008
sa dlžník dostal s jeho plnením do omeškania, odvtedy začala plynúť trojročná premlčacia doba na
uplatnenie si úrokov z omeškania, a jej uplynutím došlo k premlčaniu nároku na ich zaplatenie ako celku.
Žaloba bola podaná dňa 02.08.2012 a premlčacia doba uplynula dňom 07.01.2011. Na tomto závere
nič nemení ani skutočnosť, že dlžník v notárskej zápisnici sp. zn. N 233/2001, Nz

54559/2007, NCRIs 53819/2007 zo dňa 10.12.2007 uznal svoj dlh zo zmluvy o pôžičke, ako aj všetky
ostatné záväzky uvedené v tejto notárskej zápisnici, čo do dôvodu a výšky, keďže žalované, ako vyplýva
z obsahu predmetnej notárskej zápisnice, ako ručiteľky nevyjadrili súhlas s uznaním dlhu dlžníka, preto
uznanie dlhu dlžníkom nemá v tomto prípade žiadne právne účinky na žalované ako ručiteľky. V prípade,ak dôjde zo strany dlžníka k uznaniu dlhu voči veriteľovi, toto uznanie dlhu voči ručiteľovi je účinné len
vtedy, ak s tým ručiteľ vyslovil súhlas (§ 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Bez tohto súhlasu má
ručiteľ právo namietať premlčanie za tých istých podmienok, ako keby k uznávaciemu prejavu dlžníka

nebolo ani došlo, preto ak ručiteľ (ručitelia) nevyslovili súhlas s uznaním dlhu dlžníka, žiadne právne
účinky na ručiteľa (ručiteľov) tento úkon dlžníka voči veriteľovi nemá.

17.2. V konaní nebol preukázaný súhlas žalovaných ako ručiteľov s uznaním dlhu, uvedené nie je
obsahom predmetnej notárskej zápisnice, ako nesprávne tvrdí žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa

20.02.2018, v ktorom v rozpore s obsahom predmetnej notárskej zápisnice tvrdí, že žalované uznali
v predmetnej notárskej zápisnici dlh a aj jeho príslušenstvo. Uvedené tvrdenie žalobcu je v rozpore s
obsahom predmetnej notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie dlhu iba zo strany dlžníka a v prípade
žalovaných vyhlásenie veriteľovi Y. W., nar. XX.XX.XXXX, že preberajú ručenie za včasné a úplné
zaplatenievšetkýchzáväzkovdlžníkaobchodnejspoločnostiMEBIS-CENTER,spol.s.r.o.,vyplývajúcich
zo Zmluvy o pôžičke voči veriteľovi, najmä splatný dlh s príslušenstvom (úroky z omeškania, sankčné

poplatky, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), ak ho nesplnil dlžník a
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

17.3. Námietka premlčania je subjektívnym oprávnením dlžníka, aby mohol po uplynutí určitej doby
(premlčacej doby) vzniesť proti uplatneniu práva námietku premlčania. Ak dlžník pred súdom tohto

oprávnenia využije a namietne premlčanie, nemôže súd premlčané právo veriteľovi priznať. K tomuto
právnemu účinku premlčania treba, aby boli splnené tieto dve skutočnosti: 1/ márne uplynutie premlčacej
doby a 2/ vznesenie námietky premlčania dlžníka na súde. Námietku premlčania môže dlžník uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Súd je povinný na vznesenú
námietku premlčania vždy prihliadať. Vznesenie námietky premlčania má za dôsledok, že súd nemôže

uplatnené premlčané právo veriteľovi priznať a v takomto prípade žalobu zamietne. Právo veriteľa však
ani právoplatným zamietajúcim rozsudkom nezaniká, jeho právo naďalej trvá a dlžník môže dobrovoľne
aj premlčané právo veriteľovi splniť. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal
proti veriteľovi dlžníkovi, jedným z nich je aj námietka premlčania. Preto aj v prípade, ak by žalobca
v konaní preukázal, že vyzval na plnenie ohľadom dlhu a príslušenstva dlžníka a nebolo by možné

konštatovať na jeho strane správanie v rozpore s dobrými mravmi, súd považoval pohľadávku žalobcu
za premlčanú, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

18.1. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP podľa §
255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1./ a 2./ rade, ktoré boli v plnom rozsahu úspešné, priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté uznesením
vydaným súdny úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

18.2. Keďže Okresným súdom Nitra uznesením zo dňa 01.08.2012 sp. zn. 18C/93/2012-30 vo veci
návrhu žalobcu voči žalovanej Y. o nariadenie predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného

opatrenia) bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodované v rozhodnutí vo veci samej, súd
rozhodol aj o trovách neodkladného opatrenia a žalovanej v 2./ rade priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100%, keďže v predmetom konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra sp. zn. 18C/93/2012 bolo právoplatne o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/230/2012-50 zo dňa 31.10.2012,

ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/93/2012-30 zo dňa 01.08.2012 zmenené tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

19. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f /a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

20.1. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu, ktorým uznal námietku premlčania žalovaných je
nesprávne, pretože súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil prejednávanú vec. Súd prvej inštancie

sám konštatuje za nesporné, že žalované v notárskej zápisnici vyhlásili, že poskytli ručenie za splnenie
záväzkovdlžníka,pričomtotovyhlásenieurobilipísomneavčase,kedydlhnebolpremlčaný.Vnotárskej
zápisnici č. N 233/2001, NZ 54559/2007, NCRIs 53819/2007 zo dňa 10.12.2007 spísanej
JUDr. K. V., notárom so sídlom v F. však žalovaní uznali nielen dlh, ale aj jeho príslušenstvo. Samižalovaní toto potvrdzujú v podanom odvolaní kedy uvádzajú, že v rámci uvedenej notárskej zápisnice
uznali existenciu dlhu a tiež jeho príslušenstva. V tomto prípade teda bola pôvodná 3 ročná premlčacia
doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahradená novou, a to 10 ročnou premlčacou dobou,

na základe čoho nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nebol v čase podania žaloby premlčaný.

20.2. Podľa žalobcu žalovaní v rámci odvolania namietali aj skutočnosť, že v prípade ak by súd rozhodol
v prospech žalobcu, vznikla by situácia, kedy by existovali dve rozhodnutia na plnenie, a to rozsudok
súdu a zároveň notárska zápisnica. Aj týmto vyjadrením teda žalovaní potvrdili skutočnosť, že si boli

vedomítoho,ževnotárskejzápisnicisvojdlh,resp.povinnosťsplniťdlhzadlžníkaakoručiteliauznávajú.
Notárska zápisnica bola spísaná neskôr po uzavretí zmluvy o pôžičke a poskytnutí ručenia, je teda
nepochybné, že išlo o uznanie dlhu, resp. ručiteľských záväzkov, ktoré už existovali v čase ich uznania.

20.3. Poukazujúc na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka odvolateľ poznamenal, že z uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva iba písomná povinnosť uznania dlhu ako formy právneho úkonu, nie

však povinnosť výslovnej formulácie pri uznaní dlhu. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec
keď konštatoval, že vyhlásenie žalovaných v notárskej zápisnici, že dlh splnia, ak ho nesplní dlžník,
nie je uznaním dlhu. Naopak vyhlásením žalovaných v notárskej zápisnici došlo nielen k uznaniu dlhu
zo strany dlžníka, ale aj žalovaných ako ručiteľov, na základe čoho následne začala plynúť 10 ročná
premlčacia lehota, v rámci ktorej aj žalobca uplatnil svoje právo na súde. Nie je preto správne právne

posúdenie súdu prvej inštancie, kedy prísne formalisticky posúdil, že vyhlásenie žalovaných v
notárskej zápisnici nie je uznaním dlhu, na základe čoho bol teda podľa názoru súdu prvej inštancie
nárok uplatnený žalobcom podanou žalobou v čase jej doručenia súdu premlčaný. Žalobca má zato, že
v tomto prípade teda bola pôvodná 3 ročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nahradená novou, a to 10 ročnou premlčacou dobou, na základe čoho nárok žalobcu uplatnený v tomto

konaní nebol v čase podania žaloby premlčaný.

20.4. V tejto súvislosti považoval za potrebné tiež upozorniť odvolací súd na skutočnosť, že štatutárny
orgán dlžníka spoločnosti MEBIS - CENTER, spol. s r. o. je totožný so žalovanou v 1./ rade, na základe
čoho najmenej v prípade žalovanej v 1./ rade ak došlo v notárskej zápisnici k uznaniu dlhu dlžníkom,

rovnako tak vyhlásením žalovanej v 1./ rade v notárskej zápisnici bol uznaný aj jej ručiteľský záväzok.

21.1. Žalobca tiež považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy špekulatívne
odkladanie splnenia dlhu zo strany dlžníka a následne aj žalovaných ako ručiteľov vyhodnotil ako
konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že žalobca nevyčkával s uplatnením

svojichnárokovsvojvoľne,resp.zdôvodu,žebysitýmtospôsobomchcelzabezpečiťfinančnýprospech,
ale iba a výlučne z dôvodu, že bol po dobu viacerých rokov zavádzaný zo strany dlžníka, teda osoby
žalovanej v 1./ rade a tiež ignorovania povinnosti žalovanej v 2./ rade splniť svoj záväzok voči žalobcovi.
Je úplne nelogické aj pri zohľadnení výpovedí žalovaných, najmä žalovanej v 1./ rade, aby súd posúdil
čakanie žalobcu s uplatnením svojho nároku ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v 1./

rade sa pred súdom vyjadrila, že o zaplatení dlhu komunikovala po dlhšiu dobu so žalobcom, resp.
svedkom K., ktorý sa rovnako vyjadril, že žalovanú v 1./ rade opakovane žiadal o splnenie dlhu a tá
ho opakovane žiadala o zhovievavosť a trpezlivosť. Žalobca svojim konaním, kedy dával ako dlžníkovi,
tak aj obom žalovaným dostatok času na splnenie svojho dlhu žiadnym spôsobom nekonal v rozpore s
dobrými mravmi, naopak konal v podstate iba vo svoj neprospech. Je preto možné konštatovať, že súd

prvej inštancie v tejto časti napadnutého rozhodnutia nielen nesprávne právne vec posúdil, ale tiež svoje
rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil, nakoľko vôbec nezohľadnil ako výpoveď žalovanej v 1./ rade,
ktoráuviedla,žežalobcužiadalaoodkladsplneniadlhuatiežvýpoveďsvedkaK.ktorývysvetlilaobjasnil
aj skutočnosti týkajúce sa neskoršieho uplatnenia nároku žalobcu ako prostredníctvom exekučného
konania, tak aj na súde.

21.2. Konaním žalovaných, ktoré dokonca až v odvolacom konaní namietli premlčanie uplatneného
nároku, bolo iba preukázané, že konali špekulatívne, a to tak, že žalobcu zavádzali pri žiadaní o odklad
splnenia ich povinností, čoho cieľom bolo iba spôsobiť premlčanie nároku, čoho sa následne aj v
konaní dovolávajú. Žalobca nemal absolútne žiadny dôvod aby „vyčkával“ s uplatnením svojich nárokov,

nakoľko okrem istiny a zákonných úrokov z omeškania mu neprináležalo žiadne dodatočné plnenie od
žalovaných. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi
neskorších uplatnením svojho nároku je teda nelogické a nesprávne, pričom aj samotné rozhodnutie
žalobcu, resp. čas, kedy si svoj nárok voči žalovaným uplatnil vychádzal iba z konania žalovaných, nazáklade čoho mohol súd prvej inštancie konštatovať, že to boli práve žalované, ktoré konali v rozpore s
dobrými mravmi, ak mal v úmysle aplikovať pojem dobré mravy na konanie niektorého z účastníkov.

21.3. Súdom prvej inštancie uvedený rozpor s uplatnením príslušenstva - úroku prostredníctvom tohto
konania vo výške 8,25 % p.a. a v exekučnom konaní uplatneným úrokom z omeškania vo výške 14,25 %
p.a. je vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti nároku uplatneného v tomto konaní nepodstatný. Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania zodpovedajúci zákonom stanovenej výške a prípadný omyl
žalobcu v uvedení úroku vo výzve na splnenie dlhu, resp. ručiteľského záväzku, a rovnako aj v návrhu na

vykonanie exekúcie nespôsobuje zánik ručiteľského záväzku ako celku, a ani v časti jeho príslušenstva.

22.1. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne konštatuje, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že dlžník a následne žalované boli vyzvané na
splnenie dlhu. Toto konštatovanie je nesprávne, vychádzajúc najmä z vyjadrení žalovanej v 1./ rade,
ktorá uviedla, že žalobca, resp. svedok K. W. ako osoba oprávnená konať v mene žalobcu ju vyzval,

aby zaplatila svoj dlh. Žalovaná v čase, kedy bola vyzvaná na splnenie dlhu konala v mene dlžníka
spoločnosti MEBIS - CENTER, spol. s r.o., a preto zo strany žalobcu nebolo potrebné osobitne vyzývať
osobu žalovanej v 1./ rade raz ako štatutára spoločnosti - dlžníka a opätovne ako osobu - ručiteľa. Aj
napriek tomu však žalobca svoju povinnosť splnil a vyzval ako dlžníka tak aj ručiteľa - žalovanú v 1./
rade na splnenie svojich záväzkov, čo žalobca v konaní aj preukázal, a to listinným dôkazom - emailovou

výzvou adresovanou žalovanej v 1./ rade. Rovnako žalovaná v 2./ rade bola žalobcom vyzvaná na
splnenie svojho ručiteľského záväzku, pričom tiež žalovaná v 1./ rade potvrdila, že o záväzkoch voči
žalobcovi sa so žalovanou opakovane rozprávali, a teda aj žalovaná v 2./ rade si bola vedomá povinnosti
splniť svoju povinnosť ako ručiteľa.

22.2. Žalobca má za to, že svoju povinnosť vyzvať dlžníka na splnenie dlhu súdu prvej inštancie
dostatočne preukázal, pričom zo strany žalobcu bola dodržaná aj následnosť výzvy, keď žalobca vyzval
nasplneniedlhunajskôrdlžníkaaažnáslednesadomáhalsplneniadlhuodručiteľa.Niejepretosprávne
konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi nesprávne vytkol skutočnosť, že nedodržal uvedenú
následnosť uplatňovania si nárokov.

23.1. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Je nepochybné
a medzi stranami aj nesporné, že žalobca poskytol dlžníkovi zastúpenému žalovanou v 1./ rade pôžičku,
ktorú dlžník žalobcovi nevrátil riadne a včas. Rovnako svoju povinnosť uznanú písomne nesplnila ani
jedna zo žalovaných, na základe čoho musel žalobca pristúpiť k uplatňovaniu svojich nárokov podaním

návrhu na vykonanie exekúcie. Aj v prípade, ak by súd prvej inštancie rozhodol správne, rozhodol o
zamietnutí žaloby je namieste aj s prihliadnutím na konanie žalovaných aplikovať ust. § 257 CSP a
rozhodnúť, že žalovaným neprizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Dôvodmi pre aplikáciu
ust. § 257 CSP sú najmä postoj žalovaných pri plnení ručiteľského záväzku, a to najmä postoj žalovanej
v 1./ rade, ktorá konala aj ako jediný zástupca dlžníka. Je nepochybné, že žalobca bol nútený domáhať

sa svojich nárokov súdnou cestou výlučne zavineným konaním žalovaných, ktoré rovnako svojim konaní
spôsobili aj skutočnosť, ktorej sa následne dožadovali až v predchádzajúcom odvolacom konaní, a to
premlčanie nároku, ktorú však žalobca neuznáva.

23.2. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, konkrétne rozhodnutiu o trovách konania o nariadení

predbežného opatrenia žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie z
dôvodu, že následné zrušenie nariadeného predbežného opatrenia Krajským súdom v Nitre bol
zapríčinené výlučne žalovanou v 2./ rade, ktorá aj napriek svojej vedomosti o tom, že má voči žalobcovi
nesplnený ručiteľský záväzok, previedla vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia a takto výlučne žalovaná zapríčinila, že uznesenie o

nariadení predbežného opatrenia sa stalo nevykonateľným a muselo byť odvolacím súdom zrušené.
Pre úplnosť uviedol, že predmetné uznesenie č. 18C/93/2012-30 bolo Okresným súdom Nitra vydané
dňa 01.08.2012 a v tom čase bola žalovaná ešte vlastníčkou nehnuteľnosti, zo žalobcovi neznámych
dôvodov bolo zo súdu na príslušnú správu katastra expedované až po viac ako 10 dňoch, to znamená,
že po uplynutí zákonnej 3 dňovej lehoty na jeho odoslanie. Má za to, že aj v prípade tohto rozhodnutia

súduprvejinštancieotrováchkonaniatotorozhodnutieniejesprávneasúdprvejinštanciemalzohľadniť
zavinenie žalovanej v 2./ rade na zrušení nariadeného predbežného opatrenia a rovnako pochybenie
Okresného súdu Nitra pri doručovaní uznesenia, teda nedodržanie zákonnej lehoty na jeho doručenie.
Žalobca má za to, že aj napriek jeho neúspechu vo veci č. 18C/93/2012 je dôvodné aplikovať ust. §257 CSP, ak už súd neposúdil vec tak, že nakoľko nevykonateľnosť uznesenia o predbežnom opatrení
zavinila práve žalovaná v 2./ rade, má znášať aj trovy tohto konania.

23.3. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako odvolací súd
rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/123/2013 zo dňa 18.01.2019 nasledovne: I.
Žalovaná v 1./ rade a žalovaná v 2./ rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
výške 6.439,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

24.1. Žalované v 1./ a 2./ rade sa písomne vyjadrili k odvolaniu žalobcu a uviedli, že sa v plnom rozsahu
stotožňujú so všetkými závermi, ktoré boli prijaté prvostupňovým súdom, ktorý v napadnutom rozsudku
veľmi dôkladne a po právnej stránke aj správne rozobral každú jednu skutočnosť, ktorá bola podstatná
pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v bode 2 svojho odvolania namieta nesprávne vysporiadanie sa
súdu s nimi vznesenou námietkou premlčania. Ide konkrétne o body 24 a 25 napadnutého rozsudku.

Žalobca v bode 2 svojho odvolania tvrdí, že žalované mali v rámci notárskej zápisnice č. N 233/2007, NZ
54559/2007, NCRIs 53819/2007 zo dňa10.12.2007 uznať nielen dlh, ale aj príslušenstvo a tým pádom
mala byť premlčacia doba nie 3 roky, ale 10 rokov. Toto konštatovanie žalobcu nie je absolútne správne.
Žalobca vychádza z toho, že dlh uznali a to vyhlásením inkorporovaným do znenia notárskej zápisnice
v tej podobe, že ako ručiteľky splnia dlh v prípade, ak ho nesplní dlžník.

24.2. Konštatovali, že vyhlásenie o tom, že dlh splnia, ak nebude splnený dlžníkom, je len prejavom
vzniku ich ručiteľského záväzku a určite nie prejavom uznania dlhu z ich strany, čoho dôkazom je aj
znenie ustanovenia § 546 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,OZ“), upravujúce ručenie. Prvostupňový súd ďalej veľmi správne poukázal na ustanovenie

§ 548 ods. 3 OZ, podľa ktorého uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví
súhlas. K vysloveniu súhlasu s uznaním dlhu zo strany dlžníka však z ich strany, ako ručiteliek, nikdy
nedošlo, preto je odôvodnenie, ktoré je obsiahnuté v bode 24 napadnutého rozsudku správne a tým
pádom je prihliadnutie na nimi vznesené námietku premlčania dôvodné. Na tomto závere nemení nič
ani skutočnosť, že konateľka dlžníka - obchodnej spoločnosti MEBIS - CENTER, spol. s r.o. a žalovaná

v 1./ rade, je tá istá osoba. Táto skutočnosť predsa nemôže odôvodňovať záver o tom, že ak teda došlo
k uznaniu dlhu zo strany dlžníka - obchodnej spoločnosti MEBIS - CENTER, spol. s r.o., konajúceho
prostredníctvomsvojhokonateľa,žetým bolautomatickyuznanýdlhajzostranyjejosoby,akožalovanej
v 1./ rade, teda z pozície ručiteľky. Obchodná spoločnosť MEBIS - CENTER, spol. s r.o. a ona, žalovaná
v 1./ rade, sú dva samostatné subjekty, ktoré nie je možné zjednocovať.

25.1. V bode 3 žalobca namieta, že by konal v rozpore s dobrými mravmi, ak vyčkával s uplatnením
svojho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Argumentuje pritom, že bol k tomu donútený
správaním sa dlžníka, ale aj osoby žalovanej v 1./ rade a žalovanej v 2./ rade. Nemožno však prisvedčiť
pravdivosti argumentácie žalobcu, nakoľko jeho vyčkávanie po dobu dlhšie ako 4 roky, než si uplatnil

svoj nárok na súde, je jednoznačným konaním v rozpore s dobrými
mravmi, preto sa s touto skutočnosťou súd správne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal v bode 23
napadnutého rozsudku. Nie je preto možné považovať skutočnosti, na ktorú poukazuje žalobca v bode
3 jeho odvolania za skutočnosti, ktoré by napĺňali niektorý z ním uplatnených odvolacích dôvodov.

25.2. V bode 4 odvolania sa žalobca zaoberá s podstatnou skutočnosťou, ktorou bolo ne/preukázanie
toho, či bol dlžník a následne žalované vyzvané na splnenie dlhu. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam
poukázali opätovne na znenie napadnutého rozsudku, kde sa prvostupňový súd najmä v bode 21
vysporiadal s absenciou písomnej výzvy na splnenie dlhu z pôžičky a písomnej výzvy na zaplatenie
úrokov z omeškania. Je nesporné, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto výziev zaťažovalo

žalobcu, pričom prvostupňový súd veľmi správne konštatoval, že žiadna z takýchto výziev neboli zo
strany žalobcu, ako osoby, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázané.

25.3. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti majú žalované zato, že ich plný úspech v konaní je
správny, ako aj výrok vo vzťahu k trovám konania. Preto navrhli, aby odvolací súd potvrdil prvostupňový

rozsudok a zároveň aby zaviazal žalobcu povinnosťou náhrady trov odvolacieho konania.

26. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenejlehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o veci samej ako aj výrokov o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

27.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

27.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

28.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

29.1.Koncepciazjednodušenéhorozhodnutiaodvolaciehosúduvzmysle§387ods.2 CSPvychádzazo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnenísa správneargumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,vtakom
prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť
ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd musí odpovedať
na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
doplniť ďalšie dôvody.

29.2. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia
sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a vo veci samej aj správne
a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s
presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby,

uvedenými v jeho odôvodnení, a preto ich nebude opakovať.

30.1. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd k dôvodom odvolania
žalobcu poznamenáva, že s jeho argumentmi sa súd prvej inštancie dostatočne a preskúmateľne
vysporiadal.

30.2. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že
Ústavný súd SR vo vzťahu k povinnosti súdov vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania uvádza:
„Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR ďalej uvádza:
„Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam ...“ (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR dodáva: „Akvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument....“ (II. ÚS 410/06).

31. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke
premlčania žalobou uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 07.01.2008
do 17.07.2012 vo výške 6.439,38 eura. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32.1. K námietke žalobcu v odvolaní, že rozhodnutie súdu, ktorým uznal námietku premlčania
žalovaných je nesprávne, odvolací súd uvádza, že sa s touto námietkou odvolateľa nestotožňuje.

32.2. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného

orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenejosobeprávo(nárok)priznať(§100ods.1tretiavetaObčianskehozákonníka).Pritomzásada
hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú

námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky
bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

33.1. Odvolací súd nemôže akceptovať názor žalobcu, že vyhlásením žalovaných v notárskej zápisnici

došlo k uznaniu dlhu a príslušenstva žalovanými ako ručiteľmi, na základe čoho začala plynúť 10
ročná premlčacia doba, v rámci ktorej si žalobca uplatnil svoje právo na súde. Žalované v 1./ a 2./
rade vyhlásením v notárskej zápisnici zo dňa 10.12.2007 č. N 233/2007, NZ 54559/2007, NCRls
53819/2007 o tom, že dlh splnia, ak nebude splnený dlžníkom, iba na seba voči veriteľovi (žalobcovi)
zobrali ručiteľský záväzok, že uspokoja jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, t. j. MEBIS-CENTER,

spol. s r.o. V žiadnom prípade však zo strany ručiteľov nešlo o prejav uznania dlhu. Uznanie dlhu
dlžníkom v predmetnej notárskej zápisnici však voči žalovaným v 1./ a 2./ rade ako ručiteľom nebolo
účinné, pretože s ním nevyslovili súhlas. Na tomto závere nič nemení ani to, že konateľka dlžníka -
MEBIS-CENTER, spol. s r.o. a žalovaná v 1./ rade je tá istá fyzická osoba, preto ak konateľka dlžníka
uznala jeho dlh voči veriteľovi, vôbec to neznamená, že zároveň súhlasila ako ručiteľka s uznaním dlhu,

pretože ide o dva samostatné právne subjekty, ktoré nemožno zjednocovať.

33.2. Pokiaľ ide o premlčanie záväzku ručenia vo vzťahu k záväzku hlavnému, zastáva právna teória i
prax stanovisko, že každý z týchto záväzkov sa môže premlčať samostatne. Nárok žalobcu na úroky z
omeškania sa premlčiava v trojročnej premlčacej dobe a súd prvej inštancie správne posúdil začiatok

behu premlčacej doby od 07.01.2008, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti hlavného záväzku v
sume 500 000,- Sk (16.596,96 eura) ako aj koniec premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 07.01.2008.
Keďže žaloba žalobcu bola podaná na súd až dňa 02.08.2012, žalobu v dôsledku uplatnenej námietky
premlčania zo strany žalovaných v 1./ a 2./ rade súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol a už sa
vôbec nemusel zaoberať ďalšími námietkami žalobcu, ktorý v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno

na preukázanie toho, že ako veriteľ písomne vyzval dlžníka a žalované v 1./ a 2./ rade ako ručiteľky na
zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania za obdobie od 07.01.2008 do 17.07.2012, takže aj v tejto
časti je odôvodnenie prvoinštančného súdu vecne správne.

34.1. Odvolací súd považuje za vecne správne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu o náhrade trov

konania a o náhrade trov predbežného opatrenia a nebol žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257
CSP, pretože žalobca to ani v priebehu prvoinštančného konania nenavrhol a v danej veci neexistovali
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovalinepriznaťvkonanípredprvoinštančnýmsúdom
úspešným žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania.34.2. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34.3.Citovanéustanovenie§257CSPumožňujesúduvždyzvážiťvšetkyokolnostikaždéhojednotlivého
prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu
trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle
príslušných zákonných ustanovení právny nárok. V tomto ustanovení ide o výnimku zo zásady

zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Podľa týchto zásad jednak platí, že
neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré úspešnej strane
v spore vznikli, pričom zároveň tiež platí, že súdy sú povinné zaviazať sporovú stranu, ktorá svojím
zavinením vznik trov spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila.

35. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov

konania treba v prvom prípade prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán
sporu a treba zobrať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trov zaplatiť , ale treba zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka a zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde.

36.1. Dôvodmi žalobcu pre aplikáciu ust. § 257 CSP mali byť postoj žalovaných pri plnení ručiteľského
záväzku,najmävšakžalovanejv1./rade,ktorákonalaajakojedinýzástupcadlžníkaažeišloozavinené
konanie žalovaných a o premlčanie, ktoré žalobca neuznáva.

36.2. Odvolací súd tieto argumenty žalobcu nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

by v konaní úspešným žalovaným v 1./ a 2./ rade nemal priznať náhradu trov konania. Dlžníkom voči
žalobcovi bola právnická osoba MEBIS-CENTER, spol. s r.o., ktorej konateľkou bola fyzická osoba-
žalovaná v 1./ rade, avšak konateľku tejto právnickej osoby nemožno v žiadnom prípade zjednocovať
so žalovanou v 1./ rade ako ručiteľkou a ako argument tiež neobstojí ani to, že zavineným konaním
žalovaných bol žalobca nútený domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou a že žalované sa dožadovali

premlčania až v odvolacom konaní. Ani vo vzťahu k trovám predbežného opatrenia žalobca neuvádzal
také argumenty, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP, v dôsledku ktorých by súd nemal
žalovanej v 2./ rade priznať náhradu trov konania o predbežnom, resp. neodkladnom opatrení.

37.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1

CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a zohľadniac pritom procesný úspech strán sporu
v odvolacom konaní priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania procesne úspešným žalovaným
v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi v rozsahu 100%.

37.2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).