Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211039
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616211039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s.,
Bratislava, Panónska cesta 39, IČO: 47 918 101, zast. Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, Bratislava,
Tešedíkova 59, proti žalovanému: Y. Q., W.. XX.X.XXXX, V. XX, o zaplatenie 1.182 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 5C/46/2016-44 z 2.10.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (I.
výrok). Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po

právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením (II. výrok).

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je aj nákup
a predaj použitých motorových vozidiel. Dňa 31.10.2013 žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovaným
ako predávajúcim Kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej iba ako „zmluva“
alebo „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla továrenskej značky
Škoda Fabia 1.4, EČ: J., U.: M. (ďalej iba ako „motorové vozidlo“ alebo „automobil“) žalobcom od

žalovaného. Žalobca zaplatil žalovanému kúpnu cenu vo výške 591 €. Pôvodný kupujúci zanikol
zlúčením ku dňu 5.8.2016 a žalobca je jeho univerzálnym právnym nástupcom, čo je zrejmé z výpisu
z obchodného registra. Motorové vozidlo bolo ojazdené a žalobca zmluvu uzatvoril v dobrej viere, že
motorové vozidlo nemá žiadne právne vady. Predávajúci vydal v tejto súvislosti ubezpečenie o tom, že
motorové vozidlo je bez akýchkoľvek právnych vád. Toto ubezpečenie je obsiahnuté vo Všeobecných
obchodných podmienkach pri výkupe vozidla (ďalej iba ako „VOP“). Žalovaný totiž zmysle čl. 2 bodu
2.1. VOP vyhlásil, že motorové vozidlo nemá žiadne právne vady, ktoré by bránili alebo obmedzovali

kupujúceho vo voľnej dispozícii s ním. Taktiež vyhlásil, že motorové vozidlo nebolo odcudzené,
ani nebolo predmetom sprenevery, neviazli na ňom žiadne práva tretích osôb, najmä záložné alebo
zádržné právo a motorové vozidlo nebolo predmetom akejkoľvek pohľadávky voči žalovanému ako
predávajúcemu, najmä nebolo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Žalobca pri pokuse o odhlásenie
motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte zistil, že súdni exekútori (šiesti v žalobe uvedení) vydali
v exekučných konaniach exekučný príkaz za účelom zabezpečenia majetku oprávneného, na základe
ktorého boli znemožnené akékoľvek zápisy zmien držiteľa a vlastníka motorového vozidla v evidencii

cestných vozidiel. Uvedená exekučná blokácia znemožnila žalobcovi vykonať zápis zmeny držiteľa a
vlastníka motorového vozidla zo žalovaného na žalobcu v zmysle kúpnej zmluvy.3. Vo veci bol v zmysle žalobného návrhu dňa 23.11.2017 vydaný platobný rozkaz č.k. 5C/46/2016-29,
proti ktorému podal žalovaný dňa 2.1.2018 (včas) odpor s vecným odôvodnením. Súd preto podľa §
267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“) uznesením č.k.

5C/46/2016-35 zo dňa 24.4.2018 uvedený platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore, ktorý je jeho
vyjadrenímkžalobeuviedol,žedňa31.10.2013 odpredalauto,ktoréhobolmajiteľomvpobočkežalobcu
v Košiciach, kde bol od skorého rána a kde pracovníkmi pobočky boli overované ťarchy a blokácie na
vozidle. Potom mu oznámili, že všetko je v poriadku a auto odkúpili. Po doručení výzvy na odstránenie
blokácie, čo nebolo možné, kontaktoval telefonicky p. K. Y. a trikrát sa osobne dostavil na pobočku

žalobcu, kde zakaždým bol pripravený uhradiť zaplatenú cenu vozidla 591 €. Na pobočke s ním však
nemalktojednať,anipriposlednejnávštevedňa20.12.2014.Kspätnémuodkúpeniuvozidlanedošloajz
oveľa závažnejšieho faktu, že vozidlo nebolo v pôvodnom stave ako pri výkupe, bolo značne poškodené
a boli na ňom menené súčiastky, s čím nesúhlasil. Hodnota vozidla bola znížená a on nebol ochotný v
danom stave vozidlo prevziať. O uvedenom upozornil žalobcu písomne dňa 22.12.2014, ale odpoveď
nedostal. Vo veci je ochotný ďalej jednať a odkúpiť vozidlo späť pokiaľ bude v pôvodnom stave alebo

za cenu zodpovedajúcemu momentálnemu stavu vozidla.

4.Žalobcaodvodzovalnároknazaplateniezmluvnejpokutyvovýškekúpnejceny(591€)odustanovenia
čl. 4.1. VOP v spojení s nepravdivým vyjadrením žalovaného v čl. 2.1. VOP. Samotnú dohodu o
zmluvnej pokute (čl. 4.1. VOP) súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ktorá nebola individuálne dojednaná a ako taká je neplatná. Z
uvedeného dôvodu žalobu v časti o zaplatenie sumy 591 Eur titulom zmluvnej pokuty zamietol. V
časti žaloby o zaplatenie sumy 591 € s úrokom z omeškania titulom vrátenia kúpnej ceny v dôsledku
odstúpenia žalobcu od zmluvy súd uvádza nasledovné: Odstúpenie od zmluvy upravujú oba civilné
kódexy, tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník. Odstúpenie od zmluvy musí byť najmä

určité, zrozumiteľné, s vyjadrením vôle odstúpiť od konkrétnej zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka,
odstúpenímodzmluvysazmluvaodzačiatku(extunc)zrušuje,akniejeprávnympredpisomustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak. Všetky plnenia, ktoré si zmluvné strany medzi sebou prijali sa
preto považujú za bezdôvodné obohatenie. Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka
zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Podľa Obchodného zákonníka tak účinky odstúpenia

nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Preto plnenia, ktoré si zmluvné strany poskytli pred
odstúpením od zmluvy sa nepovažujú za bezdôvodné obohatenie. Imanentnou náležitosťou žaloby je
žalobný návrh, teda to čoho sa žalobca domáha. Súd je žalobným návrhom viazaný. V prípade žaloby
o plnenie po odstúpení od zmluvy nastáva špecifická situácia, kedy nie je možné bez ďalšieho žalovať
o vrátenie plnenia druhú zmluvnú stranu. V žalobe o vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy je nutné

formulovať synalagmatickú povinnosť strán sporu. To znamená, že pokiaľ žalobca v žalobnom návrhu
nebude navrhovať, aby aj jeho súd zaviazal k vráteniu plnenia, ktoré mu pred odstúpením poskytol
žalovaný, žaloba nebude úspešná. Uvedené vychádza zo znenia ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiťdruhémuvšetko,čopodľanejdostal,resp.zustanovenia§351ods.2Obchodnéhozákonníka(bod

17. odôvodnenia rozsudku), z ktorých vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov
zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si všetko čo podľa zmluvy dostali resp. všetko čo pred odstúpením
boloposkytnuté.Procesnýmdôsledkomnesprávnejformuláciepetituformousynalagmatickéhozáväzku
vzájomných plnení je zamietnutie žaloby. Nedostatočnú formuláciu žalobného petitu je možné zhojiť v
priebehu celého konania zmenou žaloby, k čomu však žalobca nepristúpil. Z uvedeného dôvodu súd

zamietol žalobu aj v tejto časti uplatneného nároku.

5. V podanom odvolaní žiadal žalobca nasledovné:

6. Žalobcovi bol dňa 26.10.2018 doručený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/46/2016

- 44 zo dňa 02.10.2018, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú
náhradu trov konania. Žalobca podáva odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Spišská Nová Ves
5C/46/2016-44 zo dňa 2.10.2018, a to v celom rozsahu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
uviedol, že na základe zhodných tvrdení strán sporu ako aj žalobcom predložených listinných dôkazov
mal za preukázané uzavretie kúpnej zmluvy ohľadne osobného motorového vozidla za dohodnutú kúpnu

cenu 591,- Eur, súd tiež považoval za nespornú skutočnosť odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom, tiež
bolo nesporným, že žalovaný nevrátil žalobcovi kúpnu cenu a tiež aj skutočnosť, že motorové vozidlo sa
nachádzaužalobcu.Súdprvejinštancieďalejvnapadnutomrozsudkuskonštatoval,ženárokžalobcuna
zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúci z čl. 4.1 VOP predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ako taká je neplatná. Preto
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 591 Eur, ktorú žalobca požaduje od žalovaného,
súd zamietol. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku ohľadne zvyšku nároku žalobcu

(predstavujúceho vrátenie kúpnej ceny, ktorú žalobca zaplatil žalovanému) uviedol, že v prípade žaloby
o plnenie po odstúpení od zmluvy nastáva špecifická situácia, kedy nie je možné bez ďalšieho žalovať
o vrátenie plnenia druhú zmluvnú stranu. V žalobe o vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy je podľa
súdu nevyhnutné formulovať synalagmatickú povinnosť strán sporu. Pokiaľ teda žalobca v žalobnom
návrhu nebude navrhovať, aby aj jeho súd zaviazal k vráteniu plnenia, ktoré mu pred odstúpením

poskytol žalovaný, žalobu súd ako nedôvodnú zamietne. Pritom v tomto smere nedostatočnú formuláciu
žalobného petitu žalobca môže zhojiť v priebehu celého konania zmenou žaloby, k čomu však žalobca
nepristúpil. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu aj v rozsahu nároku na vrátenie kúpnej ceny
s príslušenstvom zamietol. Ako žalobca uviedol vyššie, podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie, a to z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365

ods. 1 písm. b) C.s.p.] a ďalej z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci[§365ods.1písm.d)C.s.p.].Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudku
zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na skutočnosť, že dojednanie ojej
zaplatení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. Žalobca
ale poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa vo svojej procesnej obrane nijakým spôsobom nevyjadril

ku svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. V zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa žalobcu teda
v tomto prípade žalovaný nepoprel nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 591 Eur od
žalovaného a v zmysle ust. § 296 C.s.p. žalovaný ako spotrebiteľ neuviedol žiadne skutočnosti ani
dôkazy, ktorými by odmietal nárok žalobcu uplatnený voči nemu z dôvodu dojednanej zmluvnej pokuty.

Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v súvislosti s týmto svojím uplatneným
nárokom vyjadril, prečo ho považuje za dôvodný a prečo ho aj v tomto prípade voči žalovanému
uplatnil. Súd prvej inštancie sa ale v súvislosti s posudzovaním nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty v priebehu celého konania absolútne nezmienil o možnosti, že bude tento nárok posudzovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. preto Žalobca preto nemal odkiaľ

vedieť, že súd bude posudzovať nedôvodnosť tohto nároku žalobcu z hľadiska cit. ust., hoci samotný
žalovaný - spotrebiteľ uvedený nárok žalobcu na jej zaplatenie nespochybnil. Keďže teda uvedený nárok
žalobcubolsohľadomnaaktuálneúčinnúprávnuúpravuvyjadrenúvust.§151ods.1C.s.p.nesporný,je
rozhodnutie súdu prekvapivé, žalobca nevedel, že pred súdom prvej inštancie má v rámci tohto konania
obhajovať samotnú podstatu nároku, čo by v prípade, že by mu súd oznámil, nepochybne spravil. Pritom

dňa 27.9.2018 bol v zbierke zákonov pod č. 271/2018 publikovaný Nález ústavného súdu sp. zn. PI.
ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval nesúlad ust. § 5b v
zákone č. 250/2007 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky; týmto uvedené ustanovenie stratilo účinnosť, a
teda orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy nemôže bez vhodnej iniciatívy spotrebiteľa
prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu resp. oslabenie práva predávajúceho. S ohľadom na

vyššie uvedené je časť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobcu nezákonná, pričom
skutočnosť, že súd žalobcu nevyzval k tomu, aby sa tento vyjadril k možnej aplikácii ust. § 51 ods.3 Obč.
zák. predstavuje podľa žalobcu odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., skutočnosť,
že súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, hoci žalovaný tento nárok procesne
relevantnýmspôsobomnepoprel,predstavujevaduvkonanímajúcuzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. Súd o nároku žalobcu na vrátenie kúpnej ceny
rozhodol zamietavo s poukazom na skutočnosť, že žalobca v petite nevyjadril synalagmu a ani súdu
nenavrhol zmenu návrhu v priebehu celého konania. zmysle ust. § 124 ods. 1 C.s.p. každé podanie
sa posudzuje podľa jeho obsahu. zmysle ust. § 140 ods. 3 C.s.p. za zmenu žaloby sa nepovažuje
úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne skonštatoval, že
synalagmatická povinnosť zmluvných strán je vyjadrená aj v ust. § 457 Obč. zák, a aj v ust. § 351 ods. 2
Obeh. zák. (odsek 24 rozsudku). Ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania, žalobca súdu oznámil,
kde sa nachádza motorové vozidlo, a že žalobca je pripravený motorové vozidlo vydať žalovanému.
Pokiaľ sa aj súd dotazoval žalobcu na okolnosti týkajúce sa formulácie petitu žalobe, žalobca uvádza, že

tieto otázky sa týkali ohraničenia úrokov z omeškania a dátumu, od ktorého ich žalobca požaduje, pričom
žalobca dopĺňa, že súd žalobcu v začiatku sporovej veci už jedenkrát vyzval na úpravu petitu žaloby a
žalobca s ohľadom na formuláciu otázky sudkyne mal zato, že súd sa pýta na úroky z omeškania, a
nie na povinnosť vrátiť motorové vozidlo. Žalobca pritom vo svojom vyjadrení pred súdom vyhlásil, že jepripravený motorové vozidlo vrátiť, a taktiež túto svoju povinnosť deklaroval aj v záverečnej reči. Podľa
žalovaného tak s ohľadom na posudzovanie úkonu žalobcu podľa jeho obsahu súd prvej inštancie mal
o nároku žalobcu konať a rozhodnúť v jeho prospech, keďže synalagma vyplýva z osobitného predpisu,

žalobca súdu oznámil svoju pripravenosť vydať žalovanému motorové vozidlo potom, ako žalovaný
žalobcovi vráti kúpnu cenu s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pochybil, keď
žalobu žalobcu na vrátenie kúpnej ceny zamietol z dôvodu nevyjadrenia synalagmy v petite, pretože
žalobca v priebehu konania synalagmu pri uplatnení svojho nároku na vrátenie kúpnej ceny vyjadril;
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak napĺňa odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.,

resp. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok č.k. 5C 46/2016-44 zo dňa 2.10.2018 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu podľa obsahu žalovaný uviedol, že navrhuje rozsudok potvrdiť, trovy konania
nežiadal priznať. Mylne žalobca mu oznámil v pobočke v Košiciach, že je s autom všetkom v poriadku,

avšak auto odkúpili a nevedomky došlo k omylu, ktorý zamestnanci prehliadli kvôli tomu, lebo oni
zavádzajú. 2.6.2015 mu bola doručená výzva na odstránenie blokácie na Dopravnom inšpektoráte,
a pri rozhovore s p. Y. na pobočke 3-krát vo veci vybavenia reklamácie bol pripravený uhradiť
Autrocentu zaplatenú výkupnú cenu vozidla podľa kúpnopredajnej zmluvy z 31.10.2013. Na spomínanej
pobočke nemal s ním kto jednať, neprišlo opäť k žiadnej dohode pri následnom rokovaní o vybavení

reklamácie, resp. k spätnému odkúpeniu predmetného vozidla. K samotnému odkúpeniu spomínaného
vozidla nedošlo aj pre fakt, že vozidlo nebolo v pôvodnom stave aké bolo pri výkupe, to znamená je
značne poškodené a na vozidle boli menené viaceré súčiastky s čím pochopiteľne on nesúhlasil a za
daných podmienok také vozidlo nebol ochotný prevziať, hodnota vozidla bola znížená, čo je podložené
fotodokumentáciou z jeho strany ako aj pracovníkom v deň výkupu vozidla, oproti výkupnej hodnote

591 € došlo k zníženiu hodnoty, na čo upozornil 22.12.2014 písomne žalobcu, on je mimo Slovenskej
republiky. Doklady z autocentra znamenali pre neho, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy dňa
31.10.2013, ktoré prevzala jeho mama.

8. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ namietal najmä, že bolo nesprávne konštatované v rozsudku, že

synalagmatická povinnosť zmluvnej strany je vyjadrená v § 457 OZ a že žalobca splnil všetko preto, aby
mu zaplatil žalovaný kúpnu cenu 591 €. On totiž v priebehu konania synallagmu vyjadril, lebo žalobca
žiada od žalovaného zaplatenie kúpnej ceny, synallagma vyplýva z osobitného predpisu.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

12. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len:
a) ak neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané, vznikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd, ani nemá vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber
dôkazov, ktoré vykoná, je výlučne na súde, má dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý je rozhodný pre
preukázanieskutočnostírelevantnýchpremeritórnerozhodnutie.Vždypritomprihliadanahospodárnosť
konania (napr. R-38/1993 - rozhodnutie), podľa ktorého nevykonanie dôkazov nie je postupom, ktorým
súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (teraz strane sporu - poznámka odvolacieho súdu).

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku treba uviesť, že žalobca v celom konaní namietal,
že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy bol donútený okolnosťami na strane žalovaného, čo sa však v konaní
nepotvrdilo. Ani v odvolacom konaní totiž odvolateľ neponúkol dôkazy pri návšteve prevádzky žalobcu,
že by nebolo predmetné vozidlo v horšom stave ako v čase jeho predaja žalobcovi, len opakuje stále

žalobca svoje námietky, že v čase jeho predaja žalobcovi súčiastky zamontované do vozidla neznižovali
nijako hodnotu tohto vozidla práve naopak, spojazdnili ho.

15. Žalovaný nepredložil fotodokumentáciu a je pritom logické, že motorové vozidlo už v čase podania
žaloby bolo v inom technickom stave ako bolo v čase jeho kúpy od žalovaného, kedy už uplynuli tri roky

od kúpy.

16. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ak žalobca v žalobnom návrhu nepožaduje,
aby aj jeho súd zaviazal k vráteniu plnenia, ktoré mu pred odstúpením zmluvy poskytol žalovaný, žaloba
nemôže byť úspešná.

17. Zo znenia ust. § 457 OZ, zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, že ak je zmluva
neplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkovpovinnývrátiťdruhémuvšetko,čopodľanejdostal,
resp. z ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. (bod 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorého
aj vyplývajú vzájomne podmienené povinnosti všetkých účastníkov zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť

si všetko, čo podľa zmluvy dostali, resp. všetko čo pred odstúpením bolo poskytnuté a ide o návrhové
konanie. Následným procesným dôsledkom nesprávnej formulácie petitu formou synalagmatického
záväzku vzájomných plnení je zamietnutie žaloby, ani v odvolacom konaní toto nebolo možné zhojiť,
lebo žalobca tak neurobil, aby upravoval petit.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 CSP, kešďže žalobca
bol neúspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, resp. za svoje vyjadrenie nežiadal trovy.

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.