Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/421/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112214762
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7112214762.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.
LadislavaCakocihoaJUDr.SlávkyZborovjanovejvsporežalobcuGlobalAdminGroup,s.r.o.sosídlomv
Košiciach, Talinská č. 9, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Haščáková, s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Werferova č. 1 proti žalovaným: 1. G. E., J. E. G., D. Č.. XXX, 2. Š. O., J. E. G., D. Č.. XXX, zastúpeného
JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová č. 3, o náhradu škody, o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2018 č.k. 38C/85/2012-133
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v druhom rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému v druhom rade priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobcovi a zároveň rozhodol o vrátení
súdneho poplatku žalobcovi vo výške 323,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Košice.

2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie vo veci samej zastavil odôvodňujúc výrok
zastavenia konania tým, že žalobca pred prvým pojednávaním vo veci samej vzal žalobu späť v celom

rozsahu bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa §
145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania ak neuviedol dôvod svojho späťvzatia, preto žalovanému v druhom
rade priznal náhradu trov konania, nakoľko ich náhradu si v konaní uplatnil.

4. Výrok o vrátení poplatku odôvodnil súd ust. § 11 ods. 3,4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb.

5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal,
aby odvolací súd v uvedenom výroku uznesenie zrušil a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov
konania. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože v deň

doručenia uznesenia dňa 6.3.2018 podal späťvzatie návrhu na začatie konania a jasne uviedol dôvod
pre ktorý podáva späťvzatie a to právoplatné ukončenie konania vo veci 17C/336/2011. Späťvzatie
podal ihneď v deň, keď sa dozvedel, že súd v konaní pokračuje, pričom zároveň uviedol aj dôvod
svojho konania a to plný úspech vo veci 17C/336/2011. Úspech v konaní 17C/336/2011 považoval
za dostatočné zadosťučinenie po toľkých rokoch obmedzenia v užívaní svojho vlastníckeho práva
k predmetu sporu a z daného dôvodu nemal záujem viesť opätovne ďalší dlhotrvajúci súdny spor.

Vyjadrením zo dňa 14.6.2018 sa obrátil na súd so žiadosťou, aby v záujme rozhodného usporiadania
procesných vzťahov nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko konalpromptne, účelne, bez zbytočných prieťahov a v záujme zachovať hospodárnosť konania a zároveň
konal tak, aby žiadnemu z účastníkov konania v tomto štádiu konania nevznikli žiadne trovy. Tieto
skutočnosti mal ako preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a teda bolo povinnosťou súdu, aby

za účelom zachovania hospodárnosti konania bezodkladne uskutočnil úkony smerujúce k zastaveniu
konania. Priznaním trov konania žalovanému v druhom rade by bol zodpovedný za nečinnosť súdu,
nakoľkovkonaníkonalhospodárneazodpovedne. Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žežalovanývdruhom
rade v čase podania vyjadrenia žalovaného v druhom rade mal vedomosť o skutočnosti, že žalobca
podal späťvzatie. S jeho vyjadrením zo dňa 14.6.2018 sa súd absolútne nevysporiadal. Žalovanému v

druhom rade priznal nárok na náhradu trov bez toho, aby prihliadol na skutočnosti uvedené v späťvzatí
a vyjadrení.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie
v napadnutom výroku potvrdil.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
vo vzťahu k zavineniu zastavenia konania žalobcom, ktorý následne aj správne právne posúdil ak uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutku
ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej
inštancie poukazuje a v celom rozsahu s nimi stotožňuje.

9. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z
názoru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
podľa § 257 C.s.p. vzhľadom na to, že „konal promptne, účelne, bez zbytočných prieťahov a záujme
zachovať hospodárnosť konania a zároveň konal tak, aby žiadnemu z účastníkov konania v tomto štúdiu

konania nevznikli žiadne trovy“.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci a princípom procesného zavinenia na zastavení konania. Len

výnimočne môže súd v konaní úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky
sporový poriadok v § 257 priznáva súdu moderačné právo zmieriť dôsledky ustanovení upravujúcich
náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne
nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi. V prejednávanej veci však žalobcom tvrdené
okolností nemožno považovať za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešnému

účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

13. Ako vyplýva z vyššie uvedeného ust. § 257 C.s.p. za predpokladu existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa

však nemožno považovať ako sa mylne domnieva žalobca skutočnosť „že konal promptne, účelne, bez
zbytočných prieťahov a v záujme zachovať hospodárnosť konania a zároveň konal tak, aby žiadnemu
z účastníkov konania v tomto štúdiu konania nevznikli žiadne tvory...“.

14. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca zavinil zastavenie konania ak písomným podaním

zo dňa 06.03.2018 oznámil súdu, že „podáva späťvzatie návrhu v celom rozsahu, navrhuje konanie
zastaviť....“. Dôvodom späťvzatia návrhu bola žalobcom tvrdená skutočnosť, že konanie vedené na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17C/336/2011, pre ktoré bolo prerušené konanie vo veci, bolo
právoplatne ukončené v prospech spoločnosti Global Admin Croup s.r.o. Je teda zrejmé, že k späťvzatiuzo strany žalobcu nedošlo pre správanie sa žalovaných a teda nemožno ani konštatovať, že žaloba bola
podaná dôvodne. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a neboli ani žalobcom tvrdené dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, preto správne súd prvej inštancie uložil

žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
správne potvrdil.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspech účastník, v danom prípade
žalovaný v 2. rade, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).