Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113217829
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113217829.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K., K. XXX/XXX,
zastúpenýBeňo&partners,advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomPoprad,Nám.Sv.Egídia93,IČO:44
250029,protiodporcom:1/Slovenskáasociáciamotoristickéhošportu,o.z.sosídlomNitra,Fatranská3,
IČO: 31 824 021, X/Igor R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T., T. 9, zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 47 236 876, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcu v 1. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava, Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní odporcu v 2. rade a
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. augusta 2014 č. k. 12C/196/2013-142,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo
vzťahu k odporcovi v 1. rade p o t v r d z u j e.

Odporcovi v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo
vzťahu k odporcovi v 2. rade z r u š u j e a vec mu vracia súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie podľa § 96 OSP pre späťvzatie návrhu zastavil. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch

rozhodnutiauviedol,ženavrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa28.5.2013domáhanáhradyškody
za bolesť vo výške 1 999,40 eura, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5 690,60
eura, náhrady za stratu na zárobku vo výške 1000,00 eur a náhrady účelne vynaložených nákladov
vo výške 1 200,00 eur spolu s príslušenstvom, pričom v priebehu konania na pojednávaní konanom
dňa 19.3.2014 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 7 565 eur spať z dôvodu, že vedľajší
účastník na strane odporcu - poisťovňa KOOPERATRIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group mu

predmetnú sumu vyplatila a podaním zo dňa 12.6.2014 navrhovateľ, vzal návrh i vo zvyšnej časti nároku
vo výške 2 325,00 eur späť a žiadal zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania
vo výške 1 438,39 eura. Navrhovateľ ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol postoj odporcu v 1. rade voči
navrhovateľovi, resp. jeho dcére, ktorá preteká na motoristických podujatiach organizovaných odporcom
v 1. rade, ktorej odporca v 1. rade neumožnil zúčastňovať sa na pretekoch a keďže nechce svojej
dcére sťažovať, resp. brániť v športovej činnosti. z uvedeného dôvodu pristúpil aj k späťvzatiu návrhu

vo zvyšnej časti, napriek tomu, že má za to, že všetky nároky sú oprávnené a bolo by ich možné
preukázať listinnými dôkazmi. Vedľajší účastník súhlasil so späťvzatím návrhu ale nesúhlasil s tým,
aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania. Odporca v 2. rade so späťvzatím návrhu súhlasil ,
avšak nesúhlasil s návrhom ohľadom trov konania s tým, že voči nemu bol návrh podaný nedôvodne
a v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný . Je toho názoru, že práve navrhovateľ svojím konaní
zavinil, že konanie sa zastavilo a to tým, že navrhovateľ z vlastnej vôle vzal návrh späť . Vzhľadom

na uvedené si uplatnil náhradu trov konania. Odporca v 1. rade so späťvzatím návrhu súhlasil, ale
nesúhlasil s tým, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nedostatočne , resp.neúplne preukázal svoj nárok na náhradu škody, žaloval subjekty bez aktívnej legitimácie, z celého
priebehu preukázaných udalostí je zrejmé, že navrhovateľ nekonal v priebehu dvoch rokov, ošetrujúcim
lekárom na podujatí tvrdil, že mu nič nie je, hoci vedel, že odporca v 1. rade je pre takého prípady

poistený a bezodkladne takéto prípady rieši. Uviedol, že na späťvzatí nesie vinu navrhovateľ, keďže
nevie vydokladovať ďalšie nároky a celú situáciu zavinil sám. Súd prvého stupňa rešpektujúc dispozičné
právo navrhovateľa, ktorý vzal návrh na začatie konania späť a odporcovia so späťvzvatím návrhu
súhlasili, postupoval v zmysle § 96 ods. 1 OSP a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. c) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Súd skúmal, či

nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Poukázal na
to, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 9 890,00 eur s príslušenstvom ako
náhrady škody , ktorá mu vznikla v dôsledku zranení, ktoré utrpel v roku 2011 na motoristickom podujatí
organizovanom odporcom v 1. rade , keď ho zasiahli odtrhnuté koleso z vozidla odporcu v 2. rade.
Dňa 16.4.2013 ( t.j. až po približne dvoch rokoch od zranenia) navrhovateľ kontaktoval odporcu v 1.
rade za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, ktorý na jeho výzvu reagoval, prejavil záujem vec riešiť

mimosúdne prostredníctvom svojho poistného partnera - vedľajšieho účastníka na strane odporcu a v
priebehu konania bola suma 7 565,00 eur navrhovateľovi poisťovňou uhradená. Navrhovateľ napriek
uvedenej reakcii odporcu v 1. rade podal z opatrnosti návrh na súdu, keďže dňa 29.5.2013 uplynula
lehota dvoch rokov od vzniku úrazu. V uvedenom konaní, resp. nekonaní navrhovateľa, ktorý po dobu
dvoch rokov odporcu v 1. rade nekontaktoval za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, a urobil tak , až

tesne pred uplynutím lehoty dvoch rokov od vzniku úrazu, súd vidí zavinenie navrhovateľa na vzniku trov
konania,nonadruhejstranejehonárokbolvtejtočastioprávnený,čoodporcav1.radeuznalvyplatením
náhrady škody vo výške 7 565,00 eur prostredníctvom svojho zmluvného partnera. Vo zvyšnej časti 2
325,00 eur navrhovateľ vzal návrh späť súd konštatuje, že pre absenciu meritórneho rozhodnutia, pre
ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nemožno konštatovať, že nárok navrhovateľa bol

v celom rozsahu dôvodný. Odporca v 2. rade v priebehu konania namietal nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že neboli splnené podmienky na
aplikáciu § 146 ods. 2 OSP, preto s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podal odvolanie odporca v 2. rade a navrhovateľ.

Odporca v 2. rade v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne ďalšie
odôvodnenie , okrem konštatovania, že odporca v 2. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu.
Podľa názoru odporcu v 2. rade rozhodnutie nie je v časti týkajúcej sa trov konania vecne správne,
pretože odporca v 2. rade nedal žiadnu príčinu na podanie návrhu, jeho úkony právnej pomoci
prostredníctvom advokáta neboli zbytočné a boli realizované na účelné uplatňovanie a bránenie práva.

Okrem toho vo vzťahu k odporcovi v 2. rade bolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. §
146 ods. 2 OSP , pretože navrhovateľ zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a je preto povinný nahradiť
jeho trovy. Odporca v 2. rade sa nesprával žiadnym spôsobom tak, aby navrhovateľ vzal svoj návrh
podaný dôvodne späť, čím je vylúčená aplikácia § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Na základe uvedeného
žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť nahradiť odporcovi v 2.

rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.524,97 eura a trovy odvolacieho konania vo výške 314,38
eura.
Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že zodpovednosť odporcu v 2. rade ako prevádzkovateľa podľa § 427
ods. 2 OZ a zodpovednosť odporcu v 1. rade ako prevádzateľa motoristických pretekov podľa § 415 OZ
je nepochybne daná a preukázaná predloženými dôkazmi v konaní. K nehode došlo dňa 29.05.2011 ,

pričom až do dňa 16.4.2013, kedy bol odporca vyzvaný na náhradu škody, odporcovia žiadny úkon
smerujúci k dobrovoľnej náhrade škody nerobili, napriek tomu, že mali preukázateľne vedomosť o
vzniku vážnej ujmy na zdraví. Odporcovia do podania návrh nezaplatili žiadnu peňažnú čiastku. V tomto
smere je pravdou, že odporca v 2. rade po výzve navrhovateľa, začal spolupracovať na likvidácii škody
ako poistnej udalosti, ale pre krátkosť času ostávajúceho premlčania bolo nevyhnutné podať návrh na

súd skôr, ako boli poisťovni doručené všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o výške poistného.
Podanie návrhu bolo nevyhnutným krokom potrebným na ochranu jeho nároku. Po podaní návrhu
poisťovňa odporcu v 1. rade uhradila sumu 7.565 eur titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (platby dňa 17.10.2013 a 11.11.2013). Vzhľadom na to, že medzi odporcami
ide o solidárne plnenie podľa 438 ods. 1 OZ , išlo o plnenie za oboch odporcov, a preto ich vzájomné

vyporiadanie nie je vecou navrhovateľa. Bol toho názoru, že inštitút náhrady trov konania je založený na
princípe postihu toho účastníka konania, ktorý dobrovoľne nesplnil svoju právnu povinnosť , hoci na jeho
splnenie existoval právny nárok. Druhý účastník , ktorý mal na plnenie nárok a bol nútený sa jeho súdnej
ochrany domáhať, má právo na náhradu všetkých nákladov, ktoré mu takto vznikli. V prípade, ak v časemedzi podaním návrhu a vyhlásením rozsudku odporca splní žalovanú povinnosť, predpokladá sa, že
návrh bol podaný dôvodne, a to aj napriek tomu, že k vyhláseniu meritórneho rozhodnutia nedôjde. V
danej veci navrhovateľ vzal návrh v sume 7.565 eur späť z dôvodu správania sa odporcu v 1. rade a

v sume 2.325 eur síce tiež z dôvodu správania odporcu v 1. rade ale ide o také správanie, ktoré nie je
dôvodom na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Na uvedené späťvzatie by mal súd nahliadať
ako na bezdôvodné, a v tomto rozsahu navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepatrí, pretože
zastavenie v tejto časti zavinil on sám. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zrušiť a priznať mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania, resp. zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení
nezaoberal hmotnoprávnymi a procesnými skutočnosťami, navrhovateľ tak nemôže tvrdiť, že bol v spore
úspešný. Odporcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku pasívnej legitimácie v spore. Organizátorom
podujatia, na ktorom vznikla navrhovateľa škoda, bola spoločnosť Damix, s.r.o., ktorá zodpovedala za

priebeh podujatia. Pokiaľ by sa riešila táto , procesne podstatná otázka, návrh na náhradu škody bol
zamietnutý.Navrhovateľtakrovnakonepreukázal,ženávrhzobralspäťpresprávaniesaodporcov.Ďalej
poukázal na to, že počas dvoch rokov navrhovateľ ani raz nepožiadal o náhradu svojej ujmy. Pričom
plnenie poisťovne bolo v krátkom čase potom, čo nahlásil navrhovateľ škodovú udalosť. Vzhľadom na
uvedené mal za to, že v spore sa neriešila otázka pasívnej či aktívnej legitimácie odporcov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že prevažnú časť žalobného nároku zobral späť z dôvodu
plnenia odporcov po podaní návrhu na súd. Tvrdenie o údajnej spoločnosti Damix s.r.o. ako o pasívnej
legitimovanej osobe odporca v 1. rade nikdy pred podaním návrhu na súd nespomínal. Po obdržaní
predžalobnej výzvy sa telefonicky spojil s právnym zástupcom navrhovateľa, pričom deklaroval ochotu
plniť prostredníctvom jeho poisťovne. Ak mal za to, že nebol pasívne legitimovaný, nie je zrejmé, z

akého dôvodu žiadal o poskytnutie posteného plnenie jeho poisťovňu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, v medziach podaného odvolania odporcu v 2. rade a navrhovateľa podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania voči odporcovi v 1. rade treba ako

vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť a vo vzťahu k odporcovi v 2. rade treba podľa § 221
ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania, nebolo odvolaním napadnuté, preto
v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok týkajúci
trov konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v
zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené
v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146

ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto
je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z
procesného hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že
dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez
toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie

(zánikzáväzkuzapočítaním),atď.Pokiaľideozastaveniekonaniapospäťvzatínávrhu,kuktorémudošlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Náhrada trov priznaných podľa § 146 ods. 2 OSP sa

vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania. Účelnosť zaplatených trov konania sa síce upravuje
len pri § 142 ods. 1 OSP, avšak ide o vyjadrenie všeobecného princípu , že právo na náhradu trov je
úzko späté s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.5.2013
domáhal voči odporcom náhrady škody za bolesť vo výške 1 999,40 eur, náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 5 690,60 eur, náhrady za stratu na zárobku vo výške 1000,00 eur

a náhrady účelne vynaložených nákladov vo výške 1 200,00 eur spolu s príslušenstvom. Navrhovateľ
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 19.3.2014 (č.l. 43 spisu) vzal návrh v časti o
zaplatenie sumy 7 565 eur spať, nakoľko vedľajší účastníka na strane odporcu v 1. rade - poisťovňa
KOOPERATRIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group mu predmetnú sumu vyplatila. Podaním zo
dňa 12.6.2014 navrhovateľ (č.l. 114 spisu) vzal návrh i vo zvyšnej časti nároku vo výške 2 325,00 eur

späť a žiadal súd, aby zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania vo výške 1
438,39eur. Akodôvodspäťvzatianávrhuuviedolpostojodporcuv1.radevočinavrhovateľovi,resp.jeho
dcére, ktorá preteká na motoristických podujatiach organizovaných odporcom v 1. rade, ktorej odporca
v 1. rade neumožnil zúčastňovať sa na pretekoch. K späťzvatiu návrhu sa vyjadril vedľajší účastník
(č.l. 129 spisu), ktorý súhlasil so späťzvatím návrhu a o náhrade trov konania žiadal rozhodnúť podľa §
146 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca v 2. rade

podaním zo dňa 30.06.2014 (č.l. 131 spisu) vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu a o trovách konania
žiadal rozhodnúť tak, že súd mu prizná trovy právneho zastúpenia vo výške 1.524,97 eura. Odporca v
1. rade (č.l. 139 spisu) podaním zo dňa 4.8.2014 oznámil súdu, že so späťvzatím návrhu súhlasí, ale
nesúhlasí s tým, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania. Následne súd prvého stupňa rozhodol
napadnutým uznesením.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné osobitne
posúdiť nárok na náhradu trov konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca v 1. rade a osobitne vo vzťahu
navrhovateľ a odporca v 2 rade. Odvolací súd skúmajúc vec z vyššie naznačených hľadísk rovnako
ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vo vzťahu k náhrade trov konania medzi navrhovateľom a

odporcom v 1. rade nie sú dané dôvody podľa § 146 ods. 2 OSP. V tomto smere je potrebné zohľadniť
jednak to, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcom predžalobnou výzvou zaplatenia sumy 9 890,00
eurspríslušenstvomakonáhradyškody,ktorámuvzniklavdôsledkuzranení,ktoréutrpelvroku2011na
motoristickom podujatí organizovanom odporcom v 1. rade, kde ho zasiahlo odtrhnuté koleso z vozidla
odporcu v 2. rade až dňa 16.4.2013 ( takmer po dvoch rokoch od zranenia, ku ktorému došlo dňa 29.

mája 2011) Navrhovateľ kontaktoval odporcu v 1. rade za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, ktorý
na jeho výzvu obratom reagoval a poistnú udalosť bezodkladne nahlásil poisťovni a prejavil záujem vec
riešiť mimosúdne prostredníctvom svojho poistného partnera - vedľajšieho účastníka na strane odporcu
v 1. rade. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v 1. rade prípisom zo dňa 25. 4. 2013 vyzval navrhovateľa
na predloženie listinných dokladov za účelom preukázania výšky a rozsahu škody. Z obsahu spisu tiež

vyplýva, že vedľajší účastník konania na strane odporcu v 1. rade prípisom zo dňa 10.05.2013 vyzval
navrhovateľa za účelom rýchlej likvidácie škodovej udalosti, aby predložil vymenované doklady potrebné
k likvidácii poistnej udalosti. Žalobný návrh navrhovateľ podal dňa 28. 05. 2013, teda v čase, keď už
mal navrhovateľ vedomosť, že vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade požiadal o predloženie
dokladovpotrebnýchnalikvidáciupoistnejudalosti. Napokonzobsahuspisuvyplývaajto,ževpriebehu

konania bola suma 7 565,00 eur navrhovateľovi poisťovňou uhradená.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách treba zohľadniť , že navrhovateľ po
dobu takmer dvoch rokov odporcu v 1. rade nekontaktoval za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu.
Urobil tak , až tesne pred uplynutím lehoty dvoch rokov od vzniku úrazu, ktorá skutočnosť má význam

pri posúdení otázky zavinenia navrhovateľa a odporcu na vzniku trov tohto konania. S ohľadom na
uvedené okolnosti nemožno podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne konštatovať zavinenie na
strane navrhovateľa na zastavení konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP, pretože čisto
s procesného hľadiska, keďže odporca v 1. rade plnil až po podaní žalobného návrhu. Nie je však
možné prijať ani záver, že za trovy zastaveného konania nesie zodpovednosť odporca v1., rade. Podľa

názoru odvolacieho súdu by nebolo správne a nezodpovedalo by požiadavke spravodlivosti súdneho
rozhodnutia,akbysúdnevzaldoúvahy vyššieuvedenésprávaniesanavrhovateľa,ktorývyzvalodporcu
v 1. rade na plnenie nároku z náhrady škody a žalobný návrh podal tesne potom, ako odporcu v 1.
rade vyzval na plnenie a svojím konaním nevytvoril časový priestor nevyhnutne potrebný pre likvidáciu
poistnej udalosti prostredníctvom poisťovne a neumožnil vyriešenie sporu mimosúdnou cestou. Z

uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať zavinenie na strane odporcu v 1. rade v zmysle ust. § 146
ods. 2 druhej vety OSP. Súd prvého stupňa preto správne o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ
a odporca v 1 rade rozhodol podľa 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu konania, ktoré bolo zastavené.O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k odporcovi v1. rade odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.
1 a § 146 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi v 1. rade ich náhradu nepriznal,
pretože mu v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Odvolací súd za nesprávne považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania
vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Vo vzťahu k odporcovi k 2. rade bol vzatý návrh na začatie konania
späť v celom rozsahu, pretože v sume 7 565,00 eur plnil za odporcu v 1. rade vedľajší účastník konania,
ktorý vstúpil do konania iba na strane odporcu v 1. rade. Vo zvyšku uplatneného nároku vzal navrhovateľ

voči obom odporcom návrh na začatie konania späť. S ohľadom na tento výsledok konania je treba
vychádzať z toho, že konanie bolo zastavené bez toho, aby odporca v 2. rade svojím správaním
zapríčinil zastavenie konania, pretože za odporcu v 2. rade neplnil ani čiastočne vedľajší účastník
konania, ktorý plnil iba za odporcu v 1. rade. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade , preto nemožno prijať
záver, že bol žalobný návrh podaný dôvodne ( § 146 ods. 2 druhá veta). Bolo preto povinnosťou súdu v
zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP zaoberať sa tým, či niektorý účastník konania zavinil zastavenie

konania. Súd prvého stupňa sa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade vecou vyššie uvedeným spôsobom
nezaoberal a jeho rozhodnutie vo vzťahu k odporcovi v 2 rade riadne neodôvodnil, iba poukázal na to ,
že odporca v 2. rade v konaní namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Z rozhodnutia
súdu prvého stupňa nevyplýva, z akého dôvodu odporcovi v 2. rade aj napriek tomu, že vo vzťahu k
nemu bol žalobný návrh vzatý späť , pričom vedľajší účastník plnil len za odporcu v 1. rade, nepriznal

odporcovi v 2. rade náhradu trov zastaveného konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konane.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.