Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118274355
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6118274355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: PRETOL s.r.o., so sídlom
Radimova 2342/6, 169 00 Břevnov, IČ: 25 923 501, Česká republika právne, zast. AK - TARABČÁK
s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: DMF a.s., so sídlom Lastomírska 9, 071
01 Michalovce, IČO: 36 187 437, zast. Bc. Dr. Vasil Hunder, Školská 3, 07101 Michalovce, o zaplatenie
349,47 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.1.2019,
č.k. 25Cb/36/2018-107, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 349,47 eur a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 349,47
eur od 12.7.2016 do zaplatenia; paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenou žalobou, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia vyššie uvedenej
sumy, vyúčtovanej fa.č.20160888 zo dňa 27.6.2016, splatnou 11.7.2016, vystavenou za náklady
na odstránenie prekážky prevádzky na pozemných komunikáciách. Žalobca dôvodil, že na základe
rozhodnutia zo dňa 25.6.2016 Polícia Českej republiky dala pokyn, aby bola z diaľnice D1 v 63 km smer
Praha odstránená prekážka v premávke na pozemných komunikáciách, ktorú tvorilo motorové vozidlo
žalovaného VOLVO ŠPZ: Z a náves ASKO ŠPZ: Z Vlastníkom danej komunkácie (Ředitelství silnic a
dálnic ČR) bol daný príkaz, aby žalobca odstránil túto prekážku na pozemnej komunikácii. Uvedenú

službu si vyúčtoval fa. č. 20160888 zo dňa 27.6.2016 vystavenou na sumu 349,47 eur, splatnou dňa
11.7.2016.

3. Konanie prebiehalo na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý v upomínacom konaní vydal dňa
18.6.2018 (sp.zn. 11Up/308/2018) platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený
odpor. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že:

-vozidložalovanéhomalolendefekt,tedanebolonepojazdnéanebolohozuvedenéhodôvodupotrebné
odtiahnuť, preto odťah nebol potrebný a účelný
- žalobca šiel k zásahu z Vystrkova a nie z bližšieho stanovišťa Bernatice, čím došlo k navýšeniu
nákladov- nepredložil žiadny doklad preukazujúci počet prejdených kilometrov

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zák. č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních

komunikacích, zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že motorové vozidlo, ktorého
vlastníkom je žalovaný, bolo prekážkou na pozemnej komunikácií, o čom rozhodla Polícia Českej
republiky, ktorá dala pokyn k odstráneniu tejto prekážky v premávke na pozemnej komunikácii (na 63 km

diaľnice D1 smer Praha). Na základe uvedeného pokynu dal správca pozemnej komunikácie (Ředitelství
silníc a dálnic ČR) príkaz na odstránenie nepojazdného vozidla žalovaného. Toto odstránenie realizoval
žalobca na základe dohody, ktorú mal uzatvorenú so správcom pozemnej komunikácie a odtiahol vozidlo
žalovaného na najbližšie odstavné miesto. Cena za poskytnuté služby bola žalobcom účtovaná na
základe cenníka, a túto cenu považoval súd za cenu obvyklú, za ktorú žalobca realizuje takýto druh
služieb a ktorú obvykle fakturuje klientom. Fakturovaná suma pozostávala z nákladov na naloženie

vozidla žalovaného, z náhrady za ubehnuté kilometre zo strediska žalobcu (Vystrkov) k odstavenému
vozidlu (na odstavné parkovisko) k najbližšiemu výjazdu s možnosťou otočenia sa (Šternov) + cesta späť
do strediska žalobcu a z náhrady za mýtny poplatok za využívanie ciest. Súd preto dospel k záveru, že
účtovaná suma predstavovala nevyhnutné náklady na realizáciu služby žalobcom, preto žalobe vyhovel.

6.Akonedôvodnúzhodnotilnámietkužalovaného,ževozidlonebolonepojazdné(keďžemalolendefekt)
preto ho stačilo odtiahnuť na najbližšie odstavné miesto, kde by vodič defekt opravil a to s poukazom na
zák. č. 361/2000 Sb., podľa ktorého o tom, či vozidlo tvorí prekážku na pozemnej komunikácii a či má
byť táto prekážka odstránená rozhoduje policajt, resp. strážnik obecnej polície, pričom práve na základe
tohto dal správca komunikácie (Ředitelství silnic a dálnic ČR) príkaz na odstránenie vozidla žalobcovi na

základe Dohody o spolupráci pri odstraňovaní prekážok a likvidácii poistných udalostí zo dňa 27.5.2011.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu ČR č. III. ÚS 150/03 zo dňa
6.11.2003 a zdôraznil, že pokiaľ žalovaný nesúhlasil s tým, aby bolo vozidlo posúdené ako prekážka
na pozemnej komunikácii, mohol sa brániť podaním žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom,
pokynom alebo donútením správneho orgánu podľa § 82 súdneho poriadku správneho č. 150/2002 Sb..

Aktakneurobil,jepotrebnédospieťkzáveru,žejehovozidlotvoriloprekážkunapozemnejkomunikáciia
žalobca v zmysle vyššie uvedenej dohody (uzavretej so správcom pozemnej komunikácie) a na základe
jeho príkazu musel pristúpiť k odtiahnutiu vozidla.

7. Za rovnako nedôvodnú mal aj námietku zvolenej trasy odťahu pretože z predloženej dohody o

spolupráci vyplýva, že nájazd k zásahu je EXIT 90, stanovisko zásahových vozidiel a pracovníkov je
EXIT 90, Vystrkov, preto žalobca tým, že vyslal odťahové vozidlo zo strediska Vystrkov postupoval podľa
dohody. Zo žalobcom predloženej mapy a popisu trasy je zrejmé, že z miesta, kde sa nachádzalo vozidlo
žalovaného k miestu, kde bolo vozidlo odtiahnuté je 5 km, čo žalovaný nespochybnil.

8. Ako primerané zhodnotil aj náklady za prejdené kilometre, pretože so žalobcom predložených
dokladov vyplynulo, že jeho vozidlo vyšlo v stredisku Vystrkov (Humpolec) a obrátilo sa späť pri obci
Šternov, pričom vzdialenosť medzi nimi je všeobecne dostupná v médiách (52 km). Keďže žalobca sa
musel vrátiť späť do miesta výjazdu (Vystrkov) celkový počet najazdených kilometrov je 104. Keďže
žalobca si účtoval za prejdený kilometer náhradu podľa svojho cenníka, je žalobcom uplatnený nárok

primeraný.

9. Pri posudzovaní skutočnosti, či je počet účtovaných kilometrov primeraný súd prvej inštancie
vychádzal z uzavretej dohody (ohľadne výjazdu na diaľnicu k zásahu) a s prihliadnutím na skutočnosť,
aby bola zabezpečená bezpečná premávka na pozemnej komunikácii.

10. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že nevykonal žalovaným navrhnutý
dôkaz - výsluch svedka, ktorý mal za žalovaného podpísať žalobcom predloženú objednávku, pretože
uplatnený nárok vyplýva priamo zo zákona, takže je právne irelevantné, či vodič objednávku podpísal
alebo nie.

11. Rovnako nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným (predloženie STAZKY a tachografu), pretože tieto
neboli navrhnuté v rámci procesnej obrany včas.12. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods.
2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. O paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
rozhodol podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal ich v plnom rozsahu v konaní úspešnému žalobcovi.

13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f),
h) a b) CSP (tento odvolací dôvod odvolateľ výslovne neuplatňuje, ale z obsahu jeho odvolania vyplýva).

14. Odvolateľ tvrdí, že:

- žalobca uplatnený nárok nepreukázal, pretože z vykonaného dokazovania jeho výška nevyplýva
- dôkazy navrhované žalovaným vykonané neboli.
- žalobcovi bola uložená povinnosť predložiť súdu vyjadrenie k otázkam výšky uplatnených nárokov
a napriek uvedenému nepredložil denný záznam o prevádzke motorového vozidla, ani krúžok z

tachografu, ktorý by preukázal, ako bolo sporné vozidlo použité a aké náklady v skutočnosti vznikli.
- žalobca nepreukázal, že vodič motorového vozidla podpísal objednávací list na jeho odtiahnutie, z
čoho vyvodzuje záver, že bol podpísaný prázdny list, do ktorého boli údaje opísali z protokolu polície.
- rozhodnutie súdu (jeho odôvodnenie) je nedostatočné

15. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

16. Žalobca navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

17. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu opätovne uvádza skutočnosti uvedené už v
odvolaní (neunesenie dôkazného bremena žalobcom, nevypočutie navrhovaného svedka).

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

19. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod

uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (tento odvolací dôvod odvolateľ výslovne nemenuje, ale z obsahu jeho odvolania
vyplýva); písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

23. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.11.2019 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

25. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tomnavšetkyskutočnosti,ktorézakonaniavyšlinajavoavykonanédokazovanievyhodnotilpodľazásad
uvedených v § 191 CSP.

26. Na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a
povinnosti strán sporu.

27. Keďže odvolanie žalovaného je v svojej podstate viac-menej zhrnutím jeho námietok uplatnených

v konaní, s ktorými sa súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí vysporiadal, odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), preto sa obmedzuje
len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:28. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa

vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

29. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

30. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal oprávnenosť
uplatneného nároku. Bolo totižto v konaní preukázané, že povinnosťou žalobcu bolo na základe
rozhodnutí na to príslušných orgánov (Polícia českej republiky, Ředitelství silnic a dálnic ČR)
odtiahnuť motorové vozidlo žalovaného. V súvislosti s dôkazným bremenom strán sporu odvolací súd

poznamenáva, že strana sporu musí navrhnúť dôkazy (aj ich zabezpečiť) slúžiace na jej obranu. Nie je
preto možné, aby súd uložil žalobcovi (ako to navrhoval žalovaný), aby predložil potvrdenie, resp. dôkaz
preukazujúci skutočnosť, že každé auto s defektom dáva polícia odťahovať. Súd považoval potrebu
odťahu za preukázanú. Ak chcel uvedené žalovaný spochybniť, dôkaz bol povinný zaobstarať sám.

31. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy navrhované žalovaným,
odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom konaní súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovanie a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185
ods. 1 C.s.p.). Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nemožno uvedené

považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv.

32. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť vodiča odťahovaného vozidla, argumentujúc,
že povinnosť žalobcu vykonať účtovanú službu vyplýva priamo zo zákona a bola preukázaná žalobcom
predloženými rozhodnutiami, je teda právne irelevantné, či vodič objednávku podpísal alebo nie. S

uvedeným sa odvolací súd stotožňuje a udáva, že ak by aj bolo v konaní preukázané, že vodič
objednávku nepodpísal, na povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, t.j. na správnosti rozhodnutia
vo veci samej by to nič nezmenilo (viď vyššie).

33. K námietke nevykonania dôkazu - (STAZKA- tachometer), odvolací súd udáva:

34. Zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v opravných
konaniach. Zásada koncentrácie konania, ktorou sa sporové konanie riadi, znamená, že strany sporu
nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu.
Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku

a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky - § 149 CSP).

35. Strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania (§ 153 CSP). Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany včas, má možnosť vyvodiť sankčný dôsledok - na omeškaný
procesný prostriedok neprihliadnuť (§ 153 ods. 3 CSP). Takto postupoval aj súd prvej inštancie a
odvolací súd považuje jeho procesný postup za správny, pretože tento dôkaz skutočne nebol uplatnený
včas. Navyše je potrebné zdôrazniť, že počet kilometrov, ktoré odťahové vozidlo muselo absolvovať je

preukázaný inými dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie.

36. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods.
1 CSP).37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369, ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).