Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 9, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/116/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899228
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2103899228.42

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: B. V. , C.. XX. XX. XXXX,
O. XX, XXX XX S., zastúpený: JUDr. Peter Horváth, 917 01 Trnava, Hlavná ul. č. 42, proti žalovanému: X.
V., C.. XX. XX. XXXX, O. P. XXX/XX, XXX XX I., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán konania prikazuje do
výlučného vlastníctva žalobkyne:

1. obývacia stena I. spolu v hodnote 66,38 eur,
2. televízor L. v hodnote 0 eur,
3. televízor O. v hodnote 16,59 eur,
4. koberec v obývačke v hodnote 13,27 eur,
5. sedacia súprava v hodnote 39,83 eur,
6. videoprehrávač O. v hodnote 16,59 eur,

7. luster v obývačke v hodnote 6,63 eur,
8. spálňa H. v hodnote 33,19 eur,
9. koberec v spálni v hodnote 9,95 eur,
10. luster s lampou v spálni v hodnote 8,29 eur,
11. kuchyňa T. v hodnote 33,19 eur,
12. rohová lavica a stôl v kuchyni v hodnote 13,27 eur,

13. chladnička s mrazničkou J. v hodnote 66,38 eur,
14. mikrovlnná rúra E. v hodnote 66,38 eur,
15. luster v kuchyni v hodnote 3,31 eur,
16. práčka E. v hodnote 49,79 eur,
17. prútený stôl a stoličky v hodnote 13,27 eur,
18. nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho úradu v O., Správa katastra O.,
katastrálne územie O. ako rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX, parcela číslo

XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX B. a parcela číslo XXX - záhrady vo výmere XXX
B. v hodnote 151 000,00 eur.

II. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán konania sa prikazuje
do výlučného vlastníctva žalovaného:

1. motorové vozidlo M. XXX, evidenčná značka D. - XXX S. v hodnote
4 979,08 eur,
2. sumu 134 435,37 eur vyplatenú ako odmenu podnikateľa.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu z vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sumu 129 544,88 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.IV. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čiastke 16.860,- eur lehote do 10 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Štátu súd priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podaním zo dňa 20.10.2003 doručeným súdu dňa 30.10.2003 žiadala, aby súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva a to tak, že žalobkyni prikáže do
výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území O. - dom so záhradou U. P..

XX, hnuteľné veci uvedené v návrhu pod bodom 1,2,3 a žalovanému hnuteľné veci uvedené v návrhu
pod bodom 4,5,6 a nehnuteľnosť v katastri obce B. S. na LV č. XXX, dom, dvor, č. parcely XXX-XXX/XX,
XXX-XXX/XX. Podaním zo dňa 02.08.2005 doručeným súdu dňa 03.08.2005 žalobkyňa doplnila žalobu
a uviedla, že nehnuteľnosť v katastri B. S. nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
lenBSM)-stránsporuadomasyBSMpatrínehnuteľnosťvkat.úz.O.C.B.,zapísanánaSprávekatastra

v O. v LV č. XXXX ako parcela č. XXX - rodinný dom s.č. XX, zast. plocha vo výmere XXX B. a parcela
č. XXX - záhrada vo výmere XXX B.. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná ako výlučné vlastníctvo
žalovaného pod názvom Grgač Anton Chladis, IČO: 17546591, so sídlom Trnava, ul. Heydukova 36,
titulom nadobudnutia je kúpna zmluva A. XXX/XX. Predmetné nehnuteľnosti kupovali počas manželstva,
žalovaný ich nechal zrekonštruovať na polyfunkčný dom s bytmi a kanceláriami. Ďalej do BSM patrí

nehnuteľnosť chata v B., ktorú žalovaný kúpil v roku 2001 a pravidelne na ňu chodieva. Do BSM tiež
patria hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a tiež čisté obchodné imanie žalovaného
ako podnikateľa. K podaniu žalobkyňa pripojila výpis zo Živnostenského registra žalovaného, LV č.
XXXX kat. úz. O. C. B., výpis z Daňového priznania žalovaného za rok 2001.

2. Na pojednávaní dňa 03.05.2006 advokát žalovaného uviedol, že súhlasia aby BSM strán bolo
vyporiadané, ale nesúhlasia aby do BSM bol zahrnutý podnik žalovaného, ktorý patrí do oddeleného
majetku žalovaného a taktiež dom v kat. úz O., nakoľko žalobkyňa nefiguruje ako kupujúca v kúpnej
zmluve a nehnuteľnosť bola zakúpená za účelom podnikania žalovaného. X. M. XXX, D. XXX BJ bolo
v BSM a bolo odpredané za 150 000,- Sk v roku 2006. Žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti v B..

Žalovaný uviedol, že podnikať začal so súhlasom žalobkyne a mal 8 tichých spoločníkov, zo spoločných
prostriedkov nič nevložili do podnikania. Na kúpu domu si požičal peniaze od rodičov, zmluva o požičaní
peňazíneexistuje.Niejepravda,že žalobkyňapomáhalavofirme,občaszdvihlatelefón,občasvydávala
materiál.

3. Na pojednávaní dňa 11.05.2007 bola vypočutá svedkyňa B. V., matka žalovaného, ktorá uviedla, že
požičiavala stranám sporu ako manželom peniaze a oni jej ich postupne vracali. Na kúpu domu požičala
žalovanému 318 000,- Sk ona sama, časť asi 150 000,- Sk mala v „kasni“ a časť bola na vkladných
knižkách. Táto finančná čiastka jej nebola doteraz vrátená. Jej manžel nevedel o jej úsporách v „ kasni“
a ani o tom, že požičala peniaze synovi - žalovanému. Písomné doklady o svojich tvrdeniach nemala.

4. Svedkyňa JUDr. Pavličková uviedla, že pracovala u žalovaného od 01.04.1991 do 31.03.1997 ako
právnik a ekonóm. Zmluvy o tichom spoločenstve sa spisovali so zamestnancami žalovaného, ale
neplnilo sa z nich a keď odchádzali vyplatil sa im len vklad. Aj ona mala takú zmluvu a pri jej odchode jej
vyplatil vklad 25 000,- Sk. Žalobkyňu nepozná, nepomáhala pri podnikaní a žalovaný jej povedal v roku

1991, že nežije so svojou manželkou spolu, táto býva na poschodí domu a stará sa o ich invalidnú dcéru.

5. Na pojednávaní dňa 12.09.2007 bola vypočutá svedkyňa Ing. Helena Hrušovská, ktorá vykonávala
účtovníckepráceprežalovanéhovrokoch1997-2000.Podkladypreúčtovníctvojejnosilacelárodina,aj
žalobkyňa.Žalobkyňasajejpýtalaakotrebavecivybaviťakeďtonedokázala,takichvybavilasvedkyňa,

žalobkyňa vypisovala obálky a posielala ich, hlavne výkazy miezd.6. Svedkyňa V. O. uviedla, že je sestrou žalobkyni a chodievala za ňou 1 -2 krát do týždňa do firmy
žalovaného, ktorá mala sídlo na Č. ulici a videla ako žalobkyňa dvíha telefón, vybavuje objednávky,

vypláca peniaze opravárovi z kovovej kasičky. Posielala opravárov kde boli objednané opravy a
upratovala. Svedkyňa požičala sestre 35 000,- Sk a ich matka jej požičala 33 000,- Sk v čase, keď začal
žalovaný podnikať a peniaze im riadne vrátili.

7. Súd ustanovil vo veci znalca Ing. Miroslava R. Šefčíka, znalca z odboru účtovníctvo a daňovníctvo,

ktorého úlohou bolo po preštudovaní spisového materiálu a listinných dokladov vyžiadaných od
strán určiť hodnotu čistého obchodného imania žalovaného ku dňu zániku manželstva žalobkyne a
žalovaného. Zároveň bol ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností
Ing. Róbert Gergič, ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí cenu nehnuteľností
v kat. úz. O. C. B., LV č. XXXX ako parcela č. XXX - rodinný dom s.č. XX, zast. plocha vo výmere XXX
B. a parcela č. XXX - záhrada vo výmere XXX B..

8. Znalec Ing. Miroslav R. Šefčík žiadal písomne od žalovaného doloženie dokladov, ktoré potrebuje pre
vypracovanie súdneho posudku a to Daňové priznanie za rok 2002, Výkaz o majetku za rok 2002, Výkaz
príjmov a výdavkov za rok 2202, inventarizáciu majetku a záväzkov, Knihu záväzkov k 31.10.2002,
Peňažný denník za rok 2002 a 1. štvrťrok 2003, keďže v spise sa nachádza len Daňové priznanie za

rok 2001. Keďže žalovaný na jeho výzvu a dve urgencie nereagoval, požiadal o pomoc súd. Súd vyzval
žalovaného na predloženie dokladov znalcovi výzvou zo dňa 15.01.2009. Znalec informoval súd listom
zo dňa 20.03.2009, že žalovaný doručil znalcovi len kópiu peňažného denníka žalovaného za 1. štvrťrok
2003, čo nepostačuje na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec dňa 13.07.2009 opätovne žiadal
súd o zabezpečenie dokladov na vypracovanie znaleckého posudku, nakoľko mu boli doručené len

Výkaz o majetku a záväzkoch, príjmoch a výdavkoch ku 31.12.2002 a Daňové priznanie k dani FO za
rok 2002, celkom 14 listov, avšak ďalej sú potrebné inventarizácia majetku a zásob k 31.12.2002 po
položkách, kniha záväzkov k 31.12.2002 po položkách, kniha pohľadávok k 31.12.2002 po položkách
a peňažný denník za rok 2002. Súd vyžiadal doklady z Daňového úradu Sládkovičovo, ktorý oznámil, že
žalovanému bola vykonaná daňová kontrola za rok 2002 v roku 2004 s dodatočným predpisom dane

z príjmu fyzických osôb vo výške 719 122,- Sk a ku kontrole boli predložené doklady : peňažný denník,
odberateľské a dodávateľské faktúry, karty hmotného majetku, daňový subjekt je povinný uchovávať
účtovnú dokumentáciu.

9. Daňový úrad Banská Bystrica zaslal súdu fotokópiu daňového priznania žalovaného za rok 2003.

10. Znalec Ing. Miroslav R. Šefčík vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX dňa 11.01.2010, kde v
závere uviedol, že nie je možné exaktne vyčísliť čistý majetok podnikateľa Antona Grgača - CHLADIS,
IČO: 17 546 591, však pre racionálne ukončenie predmetného sporu je možné využiť predpokladaný
výpočet predbežného jeho čistého majetku pri rovnomernom vývoji hospodárenia v roku 2003 ku dňa

21.04.2003 vo výške 180 864,- eur.

11. Žalovaný sa k znaleckému posudku vyjadril, že nesúhlasí, aby jeho obchodný majetok bol
považovaný za súčasť BSM a pri vyporiadaní nie je možné vychádzať z akýchsi dohadov.

12. Na pojednávaní dňa 14.03.2012 bol vypočutý znalec Ing. Miroslav R. Šefčík, ktorý uviedol, že mu
neboli dodané požadované doklady od žalovaného a preto je možné dospieť iba k odhadovanému
čistému majetku podnikateľa. Záver vyplýva z metodiky čistého obchodného majetku roku 2002 plus
odhad vývoja v roku 2003 do 21.04.2003 + korekcia vyplývajúca z dodatočného dodanenia správcu
dane za rok 2002. V prípade, že žalovaný dodá chýbajúce doklady, je možné znalecký posudok doplniť.

Vzhľadom na pozitívny vývoj, ktorý vyplýva z peňažného denníka za rok 2003 - prvý štvrťrok, kde
dosiahol hospodársky výsledok až takmer 7 000 000,- Sk plus, je možné použiť jeho záver.

13. Na pojednávaní dňa 19.09.2012 advokát žalovaného uviedol, že nesúhlasí, aby obchodný majetok
žalovaného bol považovaný za súčasť BSM a vytýkal znaleckému posudku, že nebol urobený ku dňu

zániku manželstva a že nezohľadňuje záväzky žalovaného. Súdu však nepredložil tieto záväzky. S
hnuteľnými vecami uvedenými pod položkami 3 - 21 v písomnom podaní žalobkyne zo dňa 03.08.2005
súhlasil, že patria do masy BSM, súhlasil aby zostali v užívaní žalobkyne a súhlasil aj so zostatkovou
cenou týchto vecí uvádzaných žalobkyňou.14. Dňa 03.07.2013 doručila advokátka žalovaného časť peňažného denníka žalovaného za obdobie
01.01.2003 do 28.03.2003.

15. Podaním zo dňa 17.07.2014 advokát žalobkyne doložil do spisu Rozsudok Okresného súdu Senica
sp. zn. 3C/87/2009 zo dňa 29.05.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn.
11Co/321/2013 zo dňa 18.06.2014 a ktorým bolo určené, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti v kat. úz. O. C. B., LV č. XXXX ako parcela č. XXX - rodinný dom s.č. XX, zast. plocha vo

výmere XXX B. a parcela č. XXX - záhrada vo výmere XXX B..

16.ZnalecIng.MiroslavR.Šefčíkžiadalopokynakomápokračovať,vzhľadomnanedostatokpodkladov
a súd mu dal pokyn vypracovať znalecký posudok na základe doteraz predložených dokladov a ak to
nie je možné inak, nech vyčísli účtovnú hodnotu s upresnením peňazí, pohľadávok, zásob a záväzkov.

17. Na základe doplnených dokladov znalec vypracoval dodatok k znaleckému posudku č. X/XXXX dňa
26.03.2015, v ktorom uviedol, že nie je možné z dodaných dokladov žalovaným a súdom vyčísliť čistý
majetok podnikateľa X. V. - CHLADIS, však pre racionálne ukončenie predmetného sporu z dostupných
dokladov je možné využiť výpočet predbežného čistého majetku pri rovnomernom vývoji hospodárenia
v roku 2003, ku dňu 22.04.2003 vo výške 8 035 184,- Sk t.j. 266 719,- eur. V tomto však nie je hodnota

čiastočne splatených 2 automobilov L. H. K. a B. S., ktorých čistá hodnota je ďalších 852 037,40 Sk,
t.j. 28 282,46 eur ( táto bilancia by mala zodpovedať v tom čase i ich tržnej hodnote) a tak, ak súd ich
pojme do takto vyčísleného obchodného imania sa tento zvýši až na 8 887 221,- Sk t.j. 295 002,- eur.

18. Advokát žalovaného podaním zo dňa 20.04.2015 nesúhlasil so závermi dodatku znaleckého

posudku, nakoľko nedáva exaktnú odpoveď na výšku čistého obchodného imania subjektu ku dňu
rozvodu manželstva a navrhol, aby súd na tento dôkaz neprihliadal, nakoľko nevychádza z objektívne
zisteného skutkového stavu.

19. Súd vo veci zmenil ustanoveného znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľnosti a za

znalca ustanovil Ing. Roberta Gombára, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX, v ktorom určil
všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov spolu na sumu 151 000,- eur. Strany sporu nemali k určenej
hodnote žiadne výhrady a súhlasili s takto určenou hodnotou nehnuteľnosti.

20. Na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol žalovaný, že ku dňu rozvodu manželstva mali v BSM auto

M. XXX. Vklad podnikateľa vo výške 1 000 000,- Sk v roku 2003 mal požičané od kamaráta, meno nevie
uviesť, medzitým zomrel, bol zo Sliaču. Požičal si ich na nákup materiálu, pretože nemal v podnikaní
toľkopeňazí.Naotázkusúdu,prečosipotomvyplatilodmenupodnikateľa7000000,-Skdňa03.02.2003
odpovedal, že si to nepamätá, nevie uviesť, je to už 13 rokov.

21.ZnalecIng.MiroslavR.Šefčíknapojednávanídňa22.03.2016uviedol,žebolipoužitédvakoeficienty
a to jeden na rozpätie celého kalendárneho roka do 24.10.2003 a tam, kde boli zreteľné preukázané
stavy ku koncu marca 2003 bol použitý iný koeficient presnejší, od 24.03.2003 do 31.12.2003, čiže
nejednalo sa o jeden koeficient, ale ich kombináciu, čo sa týka možnosti takéhoto použitia, chcel by
uviesť, že žiadna iná metóda na presnejšie zistenie ku dňu právoplatnosti rozvodu čistého obchodného

majetku sa nenaskytá a táto metóda predpokladá lineárne narastanie čistého majetku postupne až do
31.12.2003, čo sa aj stalo, keď hodnoty januárové a decembrové sú uvedené v účtovných dokladoch a
hovoria o narastaní čistého majetku. Samozrejme, ak súd zváži, že je treba brať údaje k 31.03.2003,
tak to je síce nepresné, môže sa tento stav upraviť, znalec doporučuje, aby sa použila táto lineárna
metóda, i keď v súdnej praxi je zaužívané hodnotenie pri rozvode manželstva znaleckou organizáciou

podľa vyhlášky č. 492/2004, čo však v tomto jednoduchom prípade by neprinieslo zásadný zvrat. Nie je
to uvedené v žiadnom predpise, ale ako znalec, ktorý pôsobí v tejto oblasti od r. 1990, teda 26 rokov,
túto metódu použil mnohokrát a všetky súdy sa s ňou doteraz stotožnili a obdobne týmto lineárnym
prepočtom postupujú aj iní znalci, t. z. rok má 365 dní, do 24.12. uplynulo 112 dní a koeficient prírastku
majetku sa v tomto prípadne rovná 031, ktorým sa násobí prírastok majetku za uvedené obdobie. Mal k

dispozícii hodnotu majetku k 31.12. 2002 ( resp. 01. 01. 2003) a k 31.12.2003 a z toho teda vychádzal,
lineárne aproximoval. Nepozná ani jednu ani druhú stranu, nikdy sa s nimi nestretol a snažil sa to urobiť
maximálne objektívne. V položke na str. 7 Hmotný investičný majetok presnú špecifikáciu tohto majetku
mu odporca neposkytol a predpokladá, že to bude zahrnuté ako zostatková hodnota v tejto položkea pokiaľ tomu tak nie je, prosí o usmernenie. Na otázku sudkyne: na čl. 115 spisu sa nachádza vaše
podanie, kde ste uvádzali niektoré platby na bežných účtoch, kde sa uvádza 03.02.2003 výdaj 7 000
000,-Sk odmena podnikateľa. V prípade, že by si žalovaný odmenu nevyplatil o túto sumu by sa zvýšila

hodnota čistého obchodného imania? Znalec odpovedal: V mojom znaleckom posudku sa odzrkadlila
aj vyplatená odmena 7 000 000,-Sk, inak by bola hodnota majetku väčšia o túto sumu. Mohol by byť o
túto položku ešte vyšší, bol to jeho nárok a znalec to nemôže deklasovať, či má na to podnikateľ nárok
alebo nie, to môže len súd. Napriek vyplatenej odmene sa hodnota obchodného majetku zvýšila. Sú
tam dve čísla čistého obchodného imania, jedno vyššie a jedno nižšie, domnieva sa , že to vyššie číslo

8 887 221 Sk je to správne číslo, ktoré zahrňuje aj prírastok majetku v oblasti dvoch leasingovaných
aut a to L. H. a B. S. XXX, hovorí to preto, pretože keby neexistovalo uhrádzanie splátok za uvedené
vozidlá, bol by majetok vyšší o tieto už uhradené splátky, prikláňa sa preto k názoru, že treba použiť túto
hodnotu čistého obchodného imania.

22. Podľa § 118 ods. 2 OSP sudkyňa oboznámila prítomných na pojednávaní dňa 22.03.2016, že

považuje za preukázané tvrdenia účastníkov konania na základe vykonaného dokazovania a to hodnotu
čistého obchodného imania žalovaného v sume 295 002,- eur, hodnotu domu v k. ú. O. 151 000,- eur,
hodnotu auta M. XXX 150 000,- Sk a existenciu a hodnotu hnuteľných vecí, tak ako ich určila žalobkyňa
na čl. spisu 83, podanie zo dňa 21. 09. 2007 a žalovaný s ním súhlasil.

23. Po tomto oboznámení advokát žalobkyne navrhol vykonať dopyt na Dopravný inšpektorát ohľadom
existencie ešte iných áut, ako boli uvedené. Ide predovšetkým o auto O. V. A., ku ktorému dňu bolo
zaevidované ako vlastníctvo žalovaného.

24. Advokát žalovaného uviedol, že s návrhom na dokazovanie advokáta žalobkyne súhlasí a nemá

žiadne návrhy na dokazovanie.

25. Na pojednávaní dňa 12.05.2016 uviedol advokát žalobkyne, že v pôvodnom návrhu uviedol aj
nehnuteľnosti v k. ú. S., avšak tieto nehnuteľnosti ani vtedy do BSM strán nepatrili, boli a sú to
nehnuteľnosti, v ktorých mala príslušnú podielovú čiastku na základe darovacej zmluvy aj žalobkyňa. Do

BSM patrila len nehnuteľnosti v k. ú. O.. Čo sa týka chaty, to je naozaj stratená záležitosť, v súvislosti s
ktorou mala žalobkyňa pravdepodobne aj oprávnené indície, avšak zjavne sa im nepodarilo preukázať,
že by aj táto chata v podstate nešpecifikovaná do BSM patrila. Pokiaľ ide o hnuteľné veci uvedené
na čl. 83, tak vo vzťahu k rozsahu týchto hnuteľných vecí je názoru, že by sa mali vylúčiť dve položky
z týchto vecí a to položky pod č. 10 a č. 21 a to viacmenej z dôvodov, ktoré sú v uvedenom podaní

uvedené, a to pokiaľ sa týka kníh, tak okrem tých, ktoré ako rozprávkové zostali dcére strán, tak tie
ostatné odovzdala žalobkyňa matke žalovaného. Pokiaľ ide o položku č. 21 je to dosť pestrá položka,
taktiež v podstate nešpecifikovaná, o ktorej sa vtedy žalobkyňa vyjadrila, že môže byť medzi účastníkmi
podelená. V zmysle ich návrhu, žalovanému by mali pripadnúť do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v
k. ú. O., tobôž aj preto, že podľa ZP vyžadujú starostlivosť, opravy a investície, pričom tieto by žalobkyňa

zvládnuť v žiadnom prípade nemohla, keď v tejto súvislosti ešte pripomína, že žalovaný platí žalobkyni aj
v tomto čase príspevok na rozvedenú manželku. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, mali by pripadnúť žalobkyni.
Žalovaný si ešte 03.02.2003 vyplatil odmenu 7 000 000 Sk, pričom presne o jeden mesiac vložil na účet
1 000 000,- Sk ako osobný vklad podnikateľa, o ktorom sa na minulom pojednávaní vyjadril, že tento
vklad bol požičanými peniazmi od osoby, ktorej meno na otázky súdu uviesť nevedel a navyše uviedol,

že táto osoba už zomrela. Znalec uviedol, že v ZP sa odzrkadlila aj vyplatená odmena 7 000 000,- Sk,
inak by bola hodnota majetku väčšia o túto sumu. Pokiaľ si žalovaný približne mesiac pred rozvodom
stiahol do osobnej spotreby jeho vlastnej 7 000 000,- Sk, pričom svoje podnikanie o mesiac neskôr
dotoval sumou 1 000 000,- Sk, mal by sa zohľadňovať rozdiel vo výške 6 000 000,- Sk, čo je v prepočte
199 163,51 eur, po zdanení daňou 19 % 161 322,44 eur ako suma, z ktorej by mal 1/2 taktiež vyplatiť

žalobkyni. V celkovom prepočte to znamená, že okrem sumy 225 268,31 eur, treba ešte pripočítať sumu
80 661,22 eur.

26. Advokát žalovaného uviedol na pojednávaní dňa 12.05.2016, že čo sa týka rozsahu BSM, možno
súhlasiť s tým, že toto činia hnuteľné veci, ktoré boli špecifikované v návrhu na začatie konania, súhlasí

s tým, aby položky označené č. 10 a 21 neboli vyporiadavané, pokiaľ ide o hodnotu týchto hnuteľných
vecí, tak ako bolo doteraz uvedené, voči tomu žalovaný nenamieta, ani voči tomu, ako sa navrhuje s
hnuteľnými vecami. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, predmetom BSM sú nehnuteľnosti v k. ú. O., ktorých
hodnotu určuje ZP, ktorý takisto žalovaný nenamieta. Pokiaľ ide o to, komu má byť táto nehnuteľnosťprikázaná, žalovaný už túto nehnuteľnosť nevyužíva, svoje aktivity má na stredovýchodnom Slovensku,
kde sa zdržuje a preto s ohľadom na hodnotu podniku žalovaného, ktorá bola určovaná ZP a jeho
dodatkom, žalovaný jednoznačne nemá k dispozícii finančné prostriedky tak, aby mohol splniť to, čo v

predchádzajúcom prednese povedal advokát žalobkyne, s ohľadom na tú skutočnosť, že je žalovanému
zrejmé, že v tomto konaní bude poskytovať pozitívnu finančnú kompenzáciu pri akejkoľvek matematike
ohľadne cien a jednotlivých súčastí BSM, žalovaný argumentáciu o investíciách do tejto nehnuteľnosti
a prípadnej neschopnosti žalobkyne relevantne sa postarať, nepovažuje za dôvodnú. Aj vzhľadom na
súdny spor, ktorý bol vedený na Okresnom súde Senica ohľadne určenia vlastníctva k predmetnému

nehnuteľnému majetku v k. ú. Senica, tento navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne,
ktorá naďalej žije na západnom Slovensku. Pokiaľ ide o spomínaný účet v Istrobanke - alebo peňažné
prostriedky na účte, tak ako žalovaný uviedol, on ich za súčasť BSM nepovažoval, on si nárok na ne
neuplatňuje alebo nevytvára. Súhlasí s tým, že nehnuteľnosti v k.ú. S. nie sú predmetom BSM ani žiadny
iný nehnuteľný majetok, ktorý bol pôvodne označovaný ako nejaká chatka. Pokiaľ sa týka návrhu na
nejaké zohľadnenie výberu alebo vkladu a výberu majiteľa firmy v čase pred rozvodom manželstva, v

prvom rade chce upriamiť pozornosť na to, že žalovaný si len priamo na pojednávaní nevedel spomenúť
na meno osoby, od ktorej si požičal na vklad a ak je to potrebné, vie to meno oznámiť a je pravdou,
že tento človek zomrel. Treba však povedať, že žalovaný investoval nemalé finančné prostriedky do
nehnuteľnosti v O., čo už bolo v konaní uvedené a pokiaľ by sa na jednej strane malo zohľadňovať to, že
jeho obchodné imanie má cenu určenú ZP a to či už vo výške znalcom uvedenej ako nižšie bez zahrnutia

motorových vozidiel 266 719,- eur alebo ceny zahrňujúcej motorové vozidla 295 002,- eur, znalec jasne
uviedol, že táto suma zohľadňuje tieto vklady a výbery, pretože podnikateľom bol žalovaný. Na druhú
stranu zhodnotenie nehnuteľnosti v O., ku ktorému mohlo dôjsť vďaka tomu, že odporca podnikal a z
tejto činnosti mal príjmy, by znamenalo, že by sa vyhovelo požiadavke na kompenzáciu týchto vkladov
alebo výberov, bude to pripočítavané na stranu hodnôt dvakrát. Vzhľadom na tieto skutočnosti sú toho

názoru, že po obdržaní písomnej informácie z príslušného OR PZ bude rozsah BSM určený konečne
a bude možné rozhodnúť a v rozhodnutí samom žalovaný navrhuje zohľadniť to, čo uviedol a teda
o právnej úvahe súdu o tom, či vozidlá oceňované znalcom treba alebo netreba zahrnúť do hodnoty
imania podniku, rozhodnúť o prikázaní hnuteľných vecí v zmysle návrhu žalobkyne, nehnuteľnosti k. ú.
O. prikázať žalobkyni a zaviazať žalovaného na pozitívnu finančnú kompenzáciu vychádzajú z doteraz

uvádzaných hodnôt. Čo sa týka investícii do spoločnej nehnuteľnosti, nevie uviesť, kedy boli a z čoho,
rekonštrukcia bola vykonávaná počas manželstva a po ňom, nevie presne uviesť, dokedy žalovaný
nehnuteľnosť užíval na podnikateľské účely, cca asi dva roky dozadu ukončil. Na otázku súdu: Čo urobil
žalovaný s 5 000 000,- Sk, ktoré boli vyplatené ako odmena podnikateľa vo výške 7 000 000,- Sk a vklady
vpriebehumesiacabolidvakrátpo1000000,-Skdopodnikania? advokátžalovanéhoodpovedal:Podľa

mojich vedomostí vyplatil záväzky z minulých rokov. K tomuto sa musí vyjadriť žalovaný na budúcom
pojednávaní. O tom, či zaplatil daň z tejto odmeny, nevie to uviesť, myslí si a je presvedčený, že všetky
záležitosti týkajúce sa odvodových povinností mal v poriadku.

27. Žalobkyňa uviedla, že minulý rok v O. fungovala zamestnankyňa žalovaného p. V., ktorá viedla firmu

v O.. Teraz tam momentálne nerobí, pretože ju žalovaný vyhodil. Žalovaný jej poslal kľúče cez leto,
aby si tam išla kedy chce. Kľúče jej poslala jeho zamestnankyňa poštou. Do nehnuteľnosti nedával po
rozvode žiadne peniaze, desať rokov mal tam firmu v prenájme a on tam fungoval 12 rokov. Peniaze
tam nedával, pretože všetko tam bolo dokončené. Z prenájmu žalobkyni polovicu neplatil. A čo má
informácie, tú odmenu 6 000 000,- Sk investoval do materiálu a polovica tohto materiálu je doma ešte.

Ide o chladiarenský materiál. Potom s tým podnikal ďalej.

28. Podaním zo dňa 28.07.2016 žalobkyňa zmenila svoj návrh tak, že navrhuje nehnuteľnosti v
kat. úz. O. prikázať do jej výlučného vlastníctva. Zároveň akceptovala zistenie súdu, že žalovaný v
priebehu mesiaca dvakrát vložil do podnikania 1 000 000,- Sk ( 28.02.2003 v hotovosti do pokladne

a 03.03.2003 na účet). Uvedená skutočnosť ako aj zmena návrhu ohľadom nehnuteľnosti výšku
finančného vyrovnania žalobkyne znižuje.

29. Podaním zo dňa 06.10.2016 advokát žalovaného uviedol, že nesúhlasí so znaleckým posudkom
č. 1/2010, v znení jeho dvoch dodatkov, ktoré sa týkajú stanovenia výšky čistého obchodného imania

podnikateľa X. V. - CHLADIS, IČO: 17 546 591. Ich predchádzajúce nesúhlasné stanovisko je tak
plne dôvodné a zvolený postup znalca Ing. Šefčíka, PhD. nesprávny a znamenajúci nevierohodné
závery. V prvom rade podnikateľ X. V. viedol jednoduché účtovníctvo. Preto vychádzať pri vyčíslení
hodnoty čistého obchodného imania je tento údaj irelevantný. Ukazovateľ základ dane (str. 6 znaleckéhoposudku)nehovoríostavemajetkuúčtovnejjednotkynič.Základdanejelenrozdielzdaniteľnýchpríjmov
a odpočítateľných výdavkov. Prepočítaná hodnota majetku na základe počiatočného stavu k 01.01.2002
a k 31.12.2002 a následná analógia za pomernú časť v roku 2003 so stavom k 21.04.2003 nemá logiku.

Takáto metodika nie je uvedená v žiadnej odbornej literatúre. Znalec použil metódu uvedenú aj na str.
8 v Dodatku č. 1. Takáto metodika je však nesprávna. Znalec ani neuvádza, z akej literatúry použitú
metóduprevzal.Znalecjevšakpovinnýzdôvodniťpoužitiedanejmetodikypriamovznaleckomposudku.
Hypotetický prepočet prírastku majetku podnikateľa nemá oporu v podnikateľskej realite. Prepočet by
sa dal akceptovať pri vyčíslení stavu zásob, kde to určuje spôsob evidencie a inventarizácie. Graf v

Doplnku č. 2 na strane 7 prezentuje lineárny vývoj hodnôt. Takýto prístup nerešpektuje podnikateľskú
realitu. Pritom evidencia pohľadávok a evidencia záväzkov v prílohe toho Dodatku č. 2 umožnila stav
oboch veličín zistiť k danému obdobiu presne. S poznámkou, že evidencia pohľadávok je len ku
dňu 13.03.2003 (str. 36). Stav majetku je okamihový stav a nie rozdiel alebo odhad alebo prepočet
cez koeficient. Pojmy „predpokladaný aritmetický prírastok“ a „predpokladaný čistý majetok“ nemajú v
znaleckej a ani účtovnej praxi opodstatnenie (str. 8 znaleckého posudku). Účtovníctvo je vždy presné

(teda na cent) a z evidencie vie ku každému okamihu zistiť presný stav majetku, príjmov/výnosov a
výdavkov/ nákladov. Znalec nepracoval s položkami pohľadávok (osobitne vydané knihy faktúr) a s
položkami záväzkov (osobitne prijaté faktúry) so stavom ku dňu rozhodujúcemu pre vyčíslenie čistého
obchodného imania. V znaleckom posudku absentuje menovitý zoznam pohľadávok a záväzkov. Znalec
nešpecifikuje hodnotu akých účtov a v ktorom peňažnom ústave bral do úvahy. Tieto stavy na účte mal

znalec dokladovať v prílohe znaleckého posudku. Preto je absolútne nesprávne pracovať s pojmom
predpokladaný stav peňazí (druhá tabuľka, str. 7 Dodatku č. 2). V znaleckom posudku nie je jasné,
ako znalec do výpočtu zahrnul stav dlhodobého hmotného majetku, osobitne obstaraného na lízing a
záväzky z lízingu. Stav záväzku z lízingu bolo potrebné dokladovať splátkovým kalendárom lízingu. Do
úvahy treba zobrať aj spôsob evidencie a vykazovania majetku obstaraného na lízing, platného v tej

dobe. Dorubenie dane z príjmu fyzických osôb za rok 2002 v sume 719 122,- Sk sa malo prejaviť v
čistom imaní k 21.04.2003 ako záväzok. Stav peňazí v hotovosti a stav peňazí na účte je v peňažnom
denníku (str. 38-39 peňažného denníka). Tento nekorešponduje s údajmi, s ktorými pracoval znalec. Ak
znalec nemal potrené podklady pre objektívne vypracovanie znaleckého posudku, tak nemal posudok
vypracovať vôbec, pretože v ňom prezentované údaje sú nereálne, nesprávne a nelogické. Okrem

vyššie uvedeného a predchádzajúceho písomného podania dali súdu do pozornosti, že znalec z odboru
kontroling nie je oprávnený vypracovať predmetný znalecký posudok. Takýto posudok môže vypracovať
jedine znalec z odboru účtovníctvo a daňovníctvo. Preto tento posudok nemôže byť v konaní použitý
ako dôkaz. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam nemožno vnímať ani výsluch znalca súdom za
relevantný vo vzťahu k účelu a obsahu znaleckého posudku ako takého, ktorý mal byť vypracovaný

pre účely rozhodnutia v tomto konaní. Pokiaľ sa týka navrhovaného dokazovania, žalovaný navrhuje
vykonať nasledovné dokazovanie za účelom potvrdenia skutkových tvrdení žalovaného, že nemožno zo
znaleckého posudku extrahovať jednotlivé položky bez súvzťažnosti a sledovať len obmedzené účtovné
obdobie bez nadväznosti na skutočnosť, ktoré príjmy a výdavky ovplyvňujú daňový základ. Žalovaný
už uviedol, že finančné prostriedky na chod firmy si aj požičiaval a tieto finančné prostriedky následne

vracal veriteľom. Jednalo sa o hospodárenie účtovnej jednotky, nie manželov, preto navrhujú v konaní
vykonať dôkaz svedčiaci o tom, že žalovaný ako dlžník si požičal finančné prostriedky od veriteľov a
tieto aj vrátil - oboznámiť so stanoviskom veriteľa W. B., za účelom preukázania pôžičky pre podnikateľa
- žalovaného, ktorá bola splatená v roku 2003, pričom v peňažnom denníku je toto bez ďalšieho uvedené
len ako odmena podnikateľa (7 000 000,- Sk). Uvedené aj s ohľadom na príjmy podnikateľa v danom

roku či predošlých znamená, že uvedené nie je výsledkom žiadneho obchodného vzťahu, pretože o
tom nesvedčia ani žiadne údaje v znaleckom posudku. Súčasne žalovaný uvádza, že vklad 1 000
000,- Sk do podnikania bol pôžičkou od H. I., O., tak ako to uviedol na predchádzajúcom pojednávaní,
ktorého sa zúčastnil. Uvedené sú štandardné vzťahy podnikateľa s inými subjektmi, ktoré nemajú nič
spoločnésbezpodielovýmspoluvlastníctvommanželov,alesfungovanímúčtovnejjednotky.Tietovklady

podnikateľa do podnikania a ich vrátenie sú bežným javom, a dialo sa tak aj u žalovaného - podnikateľa.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v O., ohodnotenú v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, o ktorú má žalobkyňa
eminentný záujem aj v zmysle právoplatne skončeného súdneho sporu na Okresnom súde Senica, túto
zakúpil žalovaný za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a preto do nej aj investoval. Navrhuje
preto na pojednávaní vykonať dôkazy o tom, že na nehnuteľnosti boli vykonané práce žalovaným,

ktoré neboli financované z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (čo je logické aj s ohľadom na
predmetné už skončené súdne konanie na Okresnom súde Senica o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
BSMsporovýchstrán).Akobolokonajúcimsúdomžalovanémuuloženénapredposlednompojednávaní,tieto dôkazy predloží na súdnom pojednávaní, ktorého sa mieni osobne zúčastniť, pričom len zdravotné
problémy mu zabránili v účasti na predošlom pojednávaní.

30. Na pojednávaní dňa 12.01.2017 advokát žalobkyne uviedol k obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa
06.10.2016, teda k námietke žalovaného, ktorú uvádza na str. 2 svojho podania slovami dorubenie dane
z príjmu FO za r. 2002 v sume 719 122,- Sk sa malo prejaviť v čistom imaní k 21.04.2003 ako záväzok, k
tejto námietke sa vyjadril v zmysle, že podľa ich názoru obstojí, preto doteraz uvažované čisté obchodné
imanie žalovaného v sume 295 002,- eur treba skrátiť o sumu 24 012,02 eur na sumu 270 989,98 eur.

To je všetko. Pokiaľ sa týka ostatných častí toho vyjadrenia, najmä naznačeného ďalšieho dokazovania,
je náznak tohto dokazovania tak neurčitý, že sa k nemu ťažko vyjadriť.

31.Advokátžalovanéhouviedol,žesapridržiavavcelomrozsahupísomnéhopodania,ktorébolosúdom
oboznámené a vzhľadom k obsahu a námietkam, ktoré sú v ňom uvedené, k ZP č. XX/XXXX v znení
jeho dvoch doplnkov, sami chceli dať spracovať ZP, avšak oslovený znalec profesor Ďaďo uviedol, že z

dokladov, na základe ktorých je vypracovaný predmetný posudok 01/2010 odmieta vypracovať ZP a ako
dôkaz o tom predložil v originály dôvod, pre ktoré ho odmietol vypracovať a preto ho nezabezpečili. Nad
rámec obsahu písomného vyjadrenia uviedol, že žalovaný, pokiaľ sa týka nehnuteľností v okrese O.,
ktoré sú zahrnuté do vyporiadania BSM, neprijal v súvislosti s týmito nehnuteľnosťami žiadne plnenia a
nijako sa neobohatil na úkor žalobkyne vo vzťahu k užívacím právam. Pokiaľ ide o namietaný spôsob,

ako sa naložilo s havarovaným vozidlom C. A., p. V. dotázal vlastníka, ktorému bolo vozidlo predané
a súdu predložil kúpnu zmluvu. Na otázku súdu, prečo neposkytli znalcovi, ktorého oslovili všetky
potrebné doklady z účtovníctva žalovaného, advokát žalovaného odpovedal: Poskytli sme rovnaký
rozsah dokladov, ktoré mal k dispozícii predchádzajúci znalec. Neposkytli sme ich preto, že ich nemáme
a podľa zákona o účtovníctve ich nemusí mať ani náš klient k dispozícii a preto sme ich neposkytli. 5

rokov treba mať jednotlivé daňové doklady a tie, ktoré treba mať 10 rokov má môj klient k dispozícii.
Ale tieto 5 ročné už nemá k dispozícii. Na otázku súdu: Čo považujete za vlastnú hodnotu čistého
imania podniku žalovaného? Advokát žalovaného uviedol: Suma, ktorá je uvedená v daňovom priznaní,
z ktorej klient platil dane. Je to suma 160 801,10 eur, nakoľko len s touto môžeme operovať ako reálnym
výsledkom podnikania z r. 2003, pretože pre nás, tak ako sme uviedli v písomnom podaní, použitá

metóda znalca nemá oporu v žiadnej ekonomickej literatúre ani v postupoch, ktoré sa používajú na tento
výpočet. Pokiaľ sa jedná o pohľad na toto bezpodielové spoluvlastníctvo je dôležité vidieť podnikateľa,
ktorý samostatne podniká a záväzkami podnikania nezaťažoval druhého z manželov a preto len reálny
výsledok a nie hypotetický môže slúžiť ako podklad pre vyčíslenie hodnoty majetku v tom prípade.
Vychádzal som z toho, že je to uzavretý r. 2003, nevychádzali sme z nejakého údajného odhadu. Suma,

ku ktorej som došiel prepočtom je 4 844 293 Sk, ktorá predstavuje podľa stĺpca 3 ZP súčet reálnych
hodnôt, ktoré sú ukončením r. 2003. Str. 7 č. l. 416, je to súčet položky HIM, zásoby, pohľadávky,
peniaze a ceniny a bankové účty za obdobie 01/01 až 31.12.2013. V tomto období sa platil leasing
pri dvoch vozidlách, ktoré znalec svojim eventuálnym záverom vyčísľoval a nechal na zváženie súdu
posúdenie leasingu k obchodnému majetku. Leasing došiel po ukončení BSM, po rozvode manželstva.

Po splatení leasingových splátok sa stali majetkom firmy žalobcu. Do majetku, keď je to záväzok a je
to o ňom účtované ako o záväzku, nemožno o ňom účtovať dvakrát, majetkom sa to môže stať, až
keď sa to nebude účtovať ako záväzok. Ku zániku BSM sa to nestalo majetkom. Tak ako uviedol na
predchádzajúcom pojednávaní, žiadajú, aby súd pri určovaní hodnoty masy BSM vo vzťahu k podniku
žalovaného použil jeho predchádzajúcu odpoveď sumu, ktorú uviedol - 160 801,10 eur ako hodnoty

podniku žalovaného a pokiaľ sa týka nehnuteľností na LV XXXX, k. ú. O., tieto prikázal žalobkyni, ktorá
aj v osobitnom súdnom konaní bojovala o vlastníctvo týchto nehnuteľností, s tým, že tam súhlasia,
aby súd znalcom vyčíslenú sumu 151 000,- eur zohľadnil, pričom pri ostatných hnuteľných veciach
aj vozidlách, súhlasia so žalobkyňou stanoveným rozsahom pri hnuteľných veciach aj s cenami, tak
ako boli uvedené. V takom prípade považuje za spravodlivé rozhodnutie poníženie sumu 160 801,-

eur o polovicu hodnoty nehnuteľnosti v k.ú. O. - suma 151 000,- eur a tento rozdiel by mala byť
finančná kompenzácia, ktorú žalovaný zaplatí žalobkyni. Z ich pohľadu ZP p. Šefčíka spochybňujú a
vzhľadom na odpoveď prof. Ďaďu, že takýto posudok sa nedá spraviť, navrhuje doplnenie dokazovania
neúčinným. Nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Tvrdia, že zo ZP nie je samostatným predmetom
BSM žiadna pôžička, pokiaľ sa stanovuje hodnota podniku, sú to všetko podnikateľské záväzky a pre

nich sa nejedná o žiadny iný príjem, len hodnotu podniku a vzhľadom k uvedenému, to nepredstavuje
majetkovú hodnotu, ktorá by mala byť vyporiadavaná samostatne. Na otázku súdu, čo znamená odmena
podnikateľa, advokát žalovaného odpovedal: Podľa nás to nebola odmena podnikateľa, podľa nás to
bolo len zaúčtovanie výdavkovej platby, tak ako uviedol p. V. v zmysle stavu záväzkov a pohľadávoksa jednalo o splnenie záväzkov pôžičiek a nie o vyplatenie odmeny podnikateľa, ktorá by mohla byť
vyplatená len po ukončení zdaňovacieho obdobia a nie v jeho priebehu. P. V. si k tomuto vyhradzuje
právo povedať svoje stanovisko. Tieto záväzkové vzťahy boli zaevidované v účtovníctve žalovaného

ako o záväzkoch podnikateľa. Čo sa týka toho čistého obchodného imania v sume cca 160 000,- eur,
to je čisté obchodné imania k 31.12.2003.

32. Na pojednávaní dňa 12.01.2017 sa osobne zúčastnil žalovaný a uviedol, že 7 000 000,- si požičal
od dvoch ľudí - W. B. H. N., ten mu požičal 4 000 000,- Sk a H. I. - O. - 3 000 000,- Sk, bolo to v r.

2001-2002, keď nemal na prácu a na nič, nehnuteľnosť v k.ú. O. sa kupovala za peniaze jeho mamy,
bola napísaná na firmu Chladis, nikdy v živote nebola zahrnutá v účtovníctve, ono sa to malo prerobiť
a potom sa to malo dať do podnikania, za dobu, čo sa prerábala nezobral z firmy ani korunu a nedala
mu ani korunu na prerábku ani manželka. V r. 1991-2003 boli zisky cca priemer okolo 100 000,- Sk za
obdobie roka. Ten zisk bol to, čo dával manželke 10 000,-Sk mesačne. Dom v O. rekonštruoval z peňazí,
ktoré si všelikde požičal a potom ich posplácal všelijakým spôsobom - napr. prácou - namontovanie

zariadení do obchodov. Urobil im zadarmo činnosť, ktorú vykonával ako podnikateľ. Staval to postupne
10 rokov a potom tam boli výdavky po rozvode cca 25 000,- eur, lebo tam chcel ísť bývať a potreboval
to zariadiť. Materiál na prestavbu toho domu nekupoval z peňazí z podnikania, nepamätá si odkiaľ ich
zohnal, bol to taký barterov obchod. Na otázku súdu: Prečo ste nepredložil všetok účtovný materiál, ktorý
potrebuje znalec na vypracovanie znaleckého posudku? odpovedal žalovaný: Mal by som plný dom

papierov, skartoval som to, lebo to odo mňa pýtali až v r. 2010, kedy som to už nemusel skladovať. Na
otázku súdu: Ako to, že ste vedeli predložiť veci z r. 2002? odpovedal žalovaný: Predložil som iba daňové
priznanie za r. 2002 a účtovníctvo do 22.04.2003, už si to presne nepamätám. Na otázku súdu: Máte
zmluvy o tých pôžičkách, o ktorých rozprávate? odpovedal žalovaný: Keď sa pôžička splatí, zmluvy sa
roztrhajú. Na otázku súdu: Kto má mať tie zmluvy? odpovedal žalovaný: No predsa tí dvaja, od ktorých

som si požičal. Požičal som si 4 000 000,-Sk od W. B. a 3 000 000,- Sk od H. I., ktorý zomrel, bolo to
postupne, nie naraz. V r. 2004 mi bola robená daňová kontrola za r. 2002 a vtedy mi povyhadzovali
plno faktúr. Neuznali mi faktúry za vyše 2 000 000,- Sk, materiál som spotreboval. Na konci roka som
zisk 7 000 000,- Sk nemal. Neviem, akým spôsobom sa to tam evidovalo, ja to len podpisujem, nemám
čas to kontrolovať, v daňovom priznaní som takýto príjem nemal. Po tom r. 2003 som investoval do O.

peniaze, aby sa to dokončilo a mohol tam ísť bývať. No nakoniec som išiel bývať na stredné Slovensko.
Predkladám súdu čestné prehlásenie a firma, ktorá tam bola určitý čas to vykurovala a starala sa o to
celé, lebo ja som tam nebol celý čas. Teraz je to tam zdevastované, vytopené, tečie tam strecha. Stále
tamplatímcca800,-eurzamesiac,dane,elektrinaaplyn,praskloústrednékúrenie.Naotázkusúdu:Ako
je možné, ak tvrdíte, že Vaše podnikanie nebolo výnosné, ste po uzavretí BSM nakúpili autá? odpovedal

žalovaný: Darilo sa mi, začalo to ísť. Rozšíril sa počet zákazníkov. Robili sme jednu BILLU, neskôr sa
začal počet zvyšovať. Podnikanie je také, každý rok nie je dobrý a zlý. Na otázku advokáta žalobkyne :
Boli tieto úvery z pôžičkových zmlúv zaúčtované do Vášho účtovníctva? odpovedal žalovaný: Neviem,
účtovníctvo nevediem, asi áno, ja na konci roka podpíšem daňové priznanie, ja tomu nerozumiem, len
to podpíšem. Mám na to účtovníka, ktorého platím. Ak by to bola odmena podnikateľa, musím to na

konci r. 2003 zdaniť a ja som to nezdanil, takže to nebola odmena podnikateľa.

33. Advokát žalobkyne na to uviedol, že vo veci boli ZP a dva jeho dodatky. Protistranou sa popiera
obstojnosť ZP, pričom je mu čudné, že advokát, ktorý nie je ekonóm, uvádza, že čisté obchodné imanie
činí 160 000,- eur cca, pričom nie je schopný preskúmať správnosť tejto cifry a to ho donucuje k popretiu

správnosti tohto údaju, ktorý je nepreskúmateľný. Vo vyjadrení prof. Ďaďu, ktorý písomne uviedol, že
z tých dokladov, ktoré mu boli predložené, sa ani čisté obchodné imanie určiť nedá, suma 160 000,-
eur ako čisté obchodné imanie bola prezentovaná ako suma ku dňu 31.12.2003, pričom vieme, že BSM
strán zaniklo 22.04.2003, to len podotýka ako určitú, dá sa povedať kuriozitu, vo vzťahu k tomu ako
žalovaný tvrdí, že jeho podnikania bolo problémové, že r. 2003 začal v zmysle ZP na str. 7 so sumou

peňazí cenín a peňazí na bankovom účte 224 483,- Sk, pritom už v ten deň, keď sa vyberala suma 7
000 000,- Sk, bolo na príslušnom účte 8 840 000,- Sk cca, nie je schopný čisté obchodné imanie 160
000,- eur akýmkoľvek spôsobom potvrdiť, pretože sa jedná o cifru, ktorá je pre neho nepreskúmateľná
a navyše je v rozpore so znaleckým dokazovaním. Prof. Ďaďo nebol schopný a ochotný to vypočítať a
tuto advokát žalovaného to vypočítaval.

34. Advokát žalovaného uviedol, že súhlasí, s tým, že ten ZP je celý nepreskúmateľný, lebo je akýmsi
výsledkom nepresných čísel, avšak ním uvádzaná hodnota je suma, ktorá vyplýva z ukončeného r.
2003 a táto je určená len súčtom tých položiek, čo povedal, pričom uviedol, že je to k 31.12.2003,čiže určite súhlasí s tým, čo uviedol prof. Ďaďo, že k stanoveniu sumu 24.02.2003 nie je možné
dospieť. Na otázku súdu, podľa čoho, teda akých ustanovení zákona má súd vychádzať zo stavu ku dňu
31.12.2003, odpovedal advokát žalovaného: Nie som kompetentný na to odpovedať. Na druhú stranu

chceme poukázať, že zisky, ktoré boli vo firme žalovaného v r. 2002-2003 sú porovnateľné. Čiže nemôže
tam byť taká anomália, ako vyplatenie zisku v strede žalovaného obdobia. Žalovaný vedie jednoduché
účtovníctvo. Tam sú len jednoduché operácie. Na otázka súdu: Na to, že tam bol vklad 1 000 000,- Sk zo
strany žalovaného do podnikania sa nemá prihliadať? Odpovedal : Na túto otázku neviem odpovedať.
Navrhol vypočuť W. B., ktorého účasť na pojednávaní zabezpečia.

35. Súd vo veci vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s priloženými písomnými dokladmi, vypočul
svedkov a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.10.1978 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
OkresnéhosúduTrnavačíslokonania12C/173/02-10zodňa13.03.2003,ktorýnadobudolprávoplatnosť

dňa 22.04.2003. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnosti pováh, názorov účastníkov
a nezáujem žalovaného o rodinu. Z manželstva pochádza jedno dieťa Y. V., C.. XX.XX.XXXX, ktorá je
invalidnoudôchodkyňouaosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím.Jeodkázanánacelodennéosobné
opatrovanie a jej opatrovateľkou je žalobkyňa.

Žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu evidenčné číslo ŽO XXXX/
XXXX zo dňa 17.06.1992 a to oprava a údržba chladiarenských zariadení do 1000 V v objektoch triedy
A a maloobchod s chladničkami a mrazničkami. Toto oprávnenie bolo niekoľkokrát menené a žalovaný
ukončil živnostenskú činnosť dňa 04.02.2009.

36. Podľa §-u 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

37. Podľa a §-u 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

38. Podľa §-u 149 ods. 1,3,4,5 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k
jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že

sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
súrovnaké.Toistéplatíprimeranéoostatnýchmajetkovýchprávach,ktorésúpremanželovspoločné.Ak
sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví

majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

39. Podľa ustanovenia §-u 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

40. Podľa §-u 255 ods.1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.41. Podľa §-u 2 ods. 1, 3 písm. b) Zákona č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch poplatníkom je:

b) obe strany sporu (ďalej len "strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.
44. Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho
spoločne a nerozdielne.

45. Podľa §-u 7 ods. 8 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

46. Podľa položka 6, písm. a) a b) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je súdny poplatok zo
žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 66
eur, za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa

konanie skončilo rozsudkom 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej
66 eur, najviac 16 596,50 eura.

47. Súd pri určení vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako manželov
vychádzal z návrhu na začatie konania, z jeho doplnenia a upresnenia ako aj z vyjadrení a z výsluchu

strán. Strany sa zhodli na hnuteľných veciach, ktoré patria do masy BSM a tiež na ich zostatkovej
hodnote ako aj na spôsobe vyporiadania tak, že hnuteľné veci budú určené do výlučného vlastníctva
žalobkyne.Taksúdpovažovalhodnotuhnuteľnýchvecíuvedenýchžalobkyňouzanespornéskutočnosti,
ktoré nie je potrebné iným spôsobom preukazovať. Taktiež sa strany počas konania zhodli na tom,
že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho úradu v O., Správa katastra O.,

katastrálne územie O. ako rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX, parcela číslo
XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX B. a parcela číslo XXX - záhrady vo výmere XXX
B. v hodnote 151 000,- eur patrí do masy BSM a na tom, že bude určená do výlučného vlastníctva
žalobkyne.

48. Predmetnú nehnuteľnosť užíval žalovaný pred rozvodom a aj od rozvodu výlučne sám, preto
zníženie ceny z dôvodu užívania nehnuteľnosti a jej amortizácie, by mala ísť na vrub žalovaného, avšak
žalobkyňa sa nedomáhala zníženia ceny z dôvodu výlučného užívania nehnuteľnosti žalovaným, preto
súd na tieto skutočnosti neprihliadal.

49. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi strán a to ani
pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva ani pri posúdení právnej otázky či určitý majetok patrí do
nevyporiadaného BSM. Rovnako súd nie je viazaný návrhmi strán pokiaľ ide o spôsob vyporiadania
BSM, pretože spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi vyplýva zo zákona. Predmetom vyporiadania môžu
byť iba veci, ktoré niektorá zo strán označila za veci patriace do ich BSM a navrhla, aby boli v rámci

konania vyporiadané, pričom to isté platí aj pre pohľadávky každého z manželov z titulu úhrady toho, čo
zo svojho vynaložil na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu toho, čo
bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok.

50. Súd sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako manželov

riadil zásadami uvedenými v §-e 150 Občianskeho zákonníka, pričom do masy bezpodielového
spoluvlastníctvazahrnulveci,ktorýchexistenciavčaserozvodumanželstvabolapreukázanásúhlasným
prejavom obidvoch účastníkov. Tak do masy súd zaradil hnuteľné veci, ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, nehnuteľnosť, automobil. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané,
že do BSM patrí aj odmena podnikateľa, ktorú si žalovaný vyplatil tesne pred rozvodom manželstva vo

výške 7 000 000,- Sk ( 232 357,43 eur), pričom z tejto sumy odpočítal sumu 2 000 000,- Sk ( 66 387,84
eur), ktoré boli podľa peňažného denníka žalovaného ako živnostníka vložené späť do podnikania.
Takto to navrhol do BSM zahrnúť zástupca žalobkyne, ktorý tiež uviedol, že predpokladá, že žalovaný
si splnil daňovú povinnosť, teda, že zaplatil z odmeny podnikateľa príslušnú daň vo výške 19 %, ktorú
je potrebné z odmeny odpočítať vo výške 31 534,22 eur, suma, ktorá patrí do masy BSM je 134 435,37

eur. Ak žalovaný doteraz daňovú povinnosť si nesplnil, musí tak urobiť dodatočne, preto je potrebné
na daňovú povinnosť prihliadať v rozhodnutí. Táto suma bola podľa peňažného denníka žalovaného
vyplatená ako odmena podnikateľa, teda ako výnos z podnikania žalovaného patrí rovnako ako mzda
alebo iná odmena za prácu po jej vyplatení do BSM. Ak v predmetnom konaní žalovaný preukázateľneza trvania manželstva vybral z podnikateľského účtu peňažné prostriedky ako svoju odmenu, stali sa
predmetom bezpodielového vlastníctva manželov, nesie on dôkazné bremeno o tom, že ich použil v
súlade s § 144 OZ, teda najmä na bežnú spotrebu manželov alebo na náklady spojené s užívaním a

udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade výberu peňazí
urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil,
keďže tento manžel nie je o použití vybratých peňazí nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie,
spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil a jeho teda
zaťažuje dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie. Bolo preto na žalovanom, aby preukázal, že sumu

134 435,37 eur už nemá a že ju použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ju nahradiť (rozsudok
NS ČR z 20.06.2005 sp. zn. 22Cdo /1135/2005), čo sa však žalovanému nepodarilo. Najprv tvrdil, že
si nepamätá vyplatenie tejto odmeny, neskôr tvrdil, že to nebola odmena podnikateľa ale peniaze na
vrátenie pôžičiek, ale najprv nevedel od koho a koľko si požičal, potom uviedol, že ten od koho si
požičal časť peňazí zomrel a zmluvy o pôžičke nemá. Neskôr tvrdil jeho advokát, že časť peňazí bola
požičaná od W. B., ktorého účasť na pojednávaní ako svedka zabezpečia, ale na žiadne z nasledujúcich

pojednávaní sa svedok nedostavil. Žalovaný tiež tvrdil, že vklad do podnikania 1 000 000,- Sk nebol z
vyplatenej odmeny podnikateľa, ale išlo o požičané peniaze, avšak nepredložil a ani neoznačil na toto
tvrdenie dôkazy. Žalovaný nič z týchto tvrdení však nepreukázal, preto súd akceptoval návrh žalobkyne
na zahrnutie sumy 134 435,37 eur do masy BSM, nakoľko ide o odmenu podnikateľa, ktorá sa po
vyplatení stala súčasťou BSM a žalovaný nepreukázal, že už ju v čase rozvodu nemal a že ju použil

spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ju nahradiť. Žalovaný ani netvrdil, že by ju minul na potreby rodiny
počas manželstva, keď v čase výberu odmeny podľa rozvodového rozsudku už neviedli so žalobkyňou
spoločnú domácnosť. Je nevyhnutné predpokladať, že minutie takejto veľkej finančnej hotovosti za tak
krátky čas by mal vedieť preukázať. Keďže však nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky
v čase rozvodu už neboli v držbe žalovaného, súd rozhodoval o ich určení do výlučného vlastníctva

žalovaného a prihliadal na ne pri výpočte vyrovnania podielov strán.

51. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že podnikajúci manžel je povinný nahradiť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov čiastku, ktorá sa rovná pozitívnemu rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho
podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo v tomto prípade predstavuje

cenu podniku, nakoľko v konaní bolo preukázané, že podnik žalovaného bol založený na základe
živnostenského oprávnenia počas trvania manželstva, so súhlasom žalobkyne a zo spoločných
prostriedkov. Žalobkyňa tiež pomáhala s podnikaním žalovanému, čo potvrdila svedkyňa vykonávajúca
účtovnícke práce pre žalovaného. Súd preto vyporiadal v tomto konaní tiež náhradu za podnik
žalovaného. Výnos z podnikania rovnako ako mzda z pracovného pomeru patriaceho jednému z

manželov, je najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom získavaný spoločný majetok manželov.
Zo žiadneho ustanovenia OZ nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk, chápaný ako
rozdiel medzi výnosom z podnikania a náklady na podnikanie v súvislosti s ním vynaložené. Nie je
teda žiadneho zákonného dôvodu, aby akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol vylučovaný z režimu
bezpodielového spoluvlastníctva. Ostatne podľa štandardnej judikatúry (R 42/1972 Zbierky súdnych

rozhodnutí a stanovísk str. 243) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM. Ak
sú však z výnosu podnikania obstarávané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom
podnikateľa manžela, lebo tak ustanovuje zákon v § 143 OZ. Ak sú potom výnosy vložené späť
do podnikania (napr. na nákup materiálu, mzdy zamestnancov, platenie daní a pod.), ide o použitie
prostriedkov BSM na oddelený majetok jedného z manželov, ktorý by mal k požiadavke druhého z

manželov do BSM nahradiť. Ku dňu zániku manželstva by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150 OZ
vrátiť, čo zo spoločného bolo na tieto jeho veci (popr. jeho podnikania) vynaložené. Pritom však nemožno
opomenúť, že vec, ktorá slúži len na podnikanie jedného z manželov, slúži aj na vytváranie ďalších
výnosov, ktorými je BSM účastníkov obohacované, ak sú tieto výnosy použité na spoločné účely (napr.
príspevok na spoločnú domácnosť, obstaranie vecí slúžiacich obom manželom, zaplatenie dovolenky).

Rovnako tak by nemalo byť prehliadané, že cena vecí slúžiacich na podnikanie sa jej používaním
(aj vytváraním výnosov, ktoré patria do BSM) znižuje. Podnikanie je teda nutné chápať ako činnosť,
z ktorej výnosy patria obom manželom a ktorá zvyčajne slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do
BSM. Potom však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikateľa manžela, ktoré mu vznikli v
súvislosti s jeho podnikaním, pretože ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj

druhý manžel. Z vyššie urobených záverov potom vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo by mal
podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM v zmysle § 150 vety druhej OZ. Zo sporu o vyporiadanie
BSM nemožno však urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy a výdavky
s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Podnikajúci manželje povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi
aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku
(pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov podnikateľa manžela). Žalobkyňa vo

veci nenavrhla, aby súd sa zaoberal vkladom žalovaného do podnikania vo výške dvakrát 1 000 000,-
Sk, preto sa súd týmito vkladmi do podnikania ako vkladmi z BSM do výlučného vlastníctva žalovaného
nezaoberal.

52. Ak podnikajúci manžel uzavrie za trvania manželstva leasingovú zmluvu, ktorej predmetom je vec,

ktorú užíva na podnikanie a ku ktorej nadobudne vlastníctvo až po zániku manželstva, je zrejmé, že
ku dňu zániku BSM nejde o vec v jeho vlastníctve. Preto táto vec nemôže byť v rámci konania o
vysporiadanieBSMprikázanániektorémuzmanželov.Možnolenuvažovaťotom,nakoľkojepodnikajúci
manžel(pokiaľpredmetleasinguslúžilenjehopodnikanie)povinnývrátiťdoBSM,čobolozospoločného
vynaložené na splátky leasingové spoločnosti, ktoré možno považovať aj za splátky kúpnej ceny. Z
leasingovej zmluvy však podnikajúcemu manželovi vzniká majetkové právo vo vzťahu k leasingovej

spoločnosti a je významné, aká je jeho hodnota. Z vyššie uvedených výkladov, pokiaľ ide o povinnosti
podnikateľa - manžela vrátiť do BSM, čo sa vynaložilo na jeho podnikanie, potom logicky vyplýva,
že táto hodnota by mala byť zahrnutá do aktív jeho podnikania, ktoré sú určujúce pre stanovenie
výslednej sumy, ktorú by do BSM mal vrátiť (nahradiť). Pritom nemožno uvažovať o tom, že by táto
hodnota mala byť daná výškou doteraz zaplatených leasingových splátok. Predmetom lízingu je totiž

vec, ktorá slúži na podnikanie a (ako už bolo vyššie vyložené), výnosy z neho sú majetkom spoločným,
pričom pri tomto podnikaní dochádza tiež k opotrebeniu tejto veci. Aj pre stanovenie hodnoty tohto
majetkového práva je namieste jeho ocenenie znalcom, ku dňu zániku BSM a takto zistená cena potom
prestavuje výšku prostriedkov vynaložených zo spoločného na oddelený majetok podnikateľa manžela.
Vyššie uvedené závery sú použiteľné aj pre prípad, že by vec, ktorý bol predmetom lízingu, slúžila

na podnikanie manžela, po zániku manželstva do vlastníctva tohto manžela neprešla, a platí aj pre
prípad, že podnikateľom je aj druhý manžel. Ak patria práva a povinnosti majetkového práva spätého s
leasingom jednému z manželov, možno k hodnote tohto majetkového práva prihliadnuť v rámci zistenie
ceny podniku ( rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 28.07.2005 sp. zn. 22Cdo 1052/2004). Súd sa touto
úvahou riadil pri hodnotení ZP, ktorý bol v konaní vypracovaný a zahrnul do ceny podniku aj znalcom

zahrnuté autá, ktoré boli predmetom leasingu v podniku žalovaného.

53. Súd pri stanovaní hodnoty podniku žalovaného vychádzal zo ZP vypracovaného znalcom Ing.
Miroslav R. Šefčík, PhD, ktorý však neposudzoval ako ZP, ale vyhodnotil ho ako jeden z listinných
dôkazov, odborné vyjadrenie, nakoľko na stanovenie hodnoty podniku sú potrebné odborné znalosti,

ktorými Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD. disponuje a je odborne spôsobilý na odborné vyjadrenie, v spojitosti
aj s ďalším dokazovaním, keď závery znalca uvedené v ZP a v jeho výpovediach sa súdu javia ako
logické,odbornéavtomtokonaníakojedinepoužiteľnépreurčeniehodnotypodnikužalovaného.Znalec
totiž v čase vypracovania ZP už nebol znalcom ako fyzická osoba, avšak pôsobil naďalej v znaleckej
organizácii oprávnenej vykonávať oceňovanie a hodnotenie podnikov a pôsobil ako zodpovedná osoba

znaleckej organizácie AUDIT-CONSULT, s.r.o., zapísanej v zozname znalcov. Vzhľadom na jeho
vzdelanie, doterajšiu znaleckú činnosť ako aj ďalšie pôsobenie v znaleckej organizácii, odôvodňuje
možnosť považovať ním vypracovaný ZP za použiteľný ako listinný dôkaz - odborné vyjadrenie
pre určenie hodnoty podniku žalovaného. Práve konaním žalovaného, ktorý od začatia konania
nespolupracoval so súdom ani zo znalcom a neposkytol znalcovi a ani súdu na jeho výzvy účtovné

doklady, ktoré Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD. potreboval na exaktné určenie hodnoty podniku žalovaného,
keď len on jediný týmito dokladmi disponuje. Keďže v konaní tvrdil, že potrebné účtovné doklady
skartoval, súd nemohol v konaní vykonať nové znalecké dokazovanie na určenie hodnoty podniku
žalovaného a takéto dokazovanie ani nebolo stranami navrhnuté, napriek tomu, že žalovaný so závermi
ZP nesúhlasil. Najzávažnejšou pripomienkou žalovaného k ZP bolo, že v ZP nie sú zohľadnené záväzky

žalovaného za predchádzajúce obdobie, pritom neuviedol ani jeden záväzok a ani tie záväzky, ktoré
oneskorene uvádzal v súvislosti s vyplatením odmeny podnikateľa a vkladu podnikateľa, nepreukázal
žiadnym písomným dokladom ani výpoveďou svedkov. Súd považuje správanie žalovaného a jeho
advokáta za nelogické, nakoľko ak by existovali záväzky žalovaného ako podnikateľa, znížila by sa
hodnota podniku žalovaného, preto bolo v záujme práve žalovaného, aby predložil celé účtovníctvo

znalcovi,abytenmoholexaktneurčiť hodnotupodniku.Keďvšakžalovanýtvrdíexistenciuzáväzkov,ale
napriek tomu nepredloží dôkazy o ich existencii v podobe účtovníctva, logicky z toho vyplýva záver, že v
skutočnosti tieto záväzky neexistovali, preto žalovaný nepredložil účtovné doklady potrebné na znalecké
dokazovanie v jeho prospech. Všetky tieto závažné pripomienky k ZP boli súdu doručené oneskorenea ani pri ich preukázaní by na ne súd nemusel prihliadnuť, keď dodatok č. 2 k ZP bol advokátovi
žalovaného doručený dňa 07.04.2015 a vo vyjadrení zo dňa 20.04.2015 advokát len všeobecne uviedol,
že nesúhlasia so závermi a postupom znalca. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol, že si

nepamätá vyplatenie odmeny 7 000 000,- Sk, že podnikanie mu nešlo, preto si musel požičať na vklad
do podnikania 1 000 000,- Sk od kamaráta, meno nevie uviesť, už zomrel, na nákup materiálu, pretože
nemal v podnikaní toľko peňazí. V účtovníctve však takúto položku nemal uvedenú ako pôžičku. Súd
na tomto pojednávaní v zmysle § 181 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že považuje za
preukázané tvrdenia účastníkov na základe vykonaného dokazovania a to hodnotu čistého obchodného

imania žalovaného 295 002,- eur, hodnotu domu v k. ú. O. 151 000,- eur, hodnotu auta M. XXX 150
000,- Sk a existenciu a hodnotu hnuteľných vecí, tak ako ich určila navrhovateľka na čl. 83, podanie zo
dňa 21.09.2007 a odporca s ním súhlasil. Po tomto vyjadrení súdu advokát žalovaného nemal návrhy
na vykonanie ďalšieho dokazovania. Až podaním zo dňa 06.10.2016 navrhoval vykonať dokazovanie na
určité skutočnosti, ktoré však z podania jasne nevyplývajú a ani neboli do spisu predložené a ani svedka,
ktorého výsluch navrhol až dňa 12.01.2017, na žiadne ďalšie pojednávanie nezabezpečil, tak ako sa

sám zaviazal. Žalovaný tak nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa vyplatenej odmeny, ktorá mala byť
podľa tvrdenia žalovaného len vyplatením záväzkov. Nespochybňoval výber finančných prostriedkov,
len ich účel, ktorý nemal byť odmena žalovaného, ale vyplatenie záväzkov. Pritom sám žalovaný na
pojednávaní tvrdil, že mu v čase vyplatenia odmeny obchody nešli a nemal toľkú hotovosť v podniku.
Neskôr tvrdil, že zaplatil z toho svoje záväzky, teda už netvrdil, že nemal v podniku takú finančnú

hotovosť. Súd na základe týchto rozporov vo výpovediach a písomných podaniach žalovaného a jeho
advokáta tieto tvrdenia o existencii záväzkov v podnikaní žalovaného považoval za nedôveryhodné a
nepreukázané, preto na ne neprihliadal. Nepriamym dôkazom, že žalovaný disponoval väčším obnosom
finančných prostriedkov, je aj skutočnosť, že ako spoločník s.r.o. začal podnikať v tom istom odbore
ako živnostník a krátko po založení obchodnej spoločnosti už spoločnosť vlastnila niekoľko motorových

vozidiel, na zakúpenie ktorých boli potrebné značné finančné prostriedky. Žalobkyňa tiež uviedla, že z
týchto finančných prostriedkov bol zakúpený tovar, s ktorým žalovaný neskôr obchodoval.

54. Súd taktiež neprihliadal na tvrdenia žalovaného a svedkyne - matky žalovaného o poskytnutí pôžičky
na zakúpenie nehnuteľnosti v O., keď tvrdenia svedkyne, že taký veľký obnos peňazí 318 000,- Sk mala

v „kasni“ a jej manžel o tom nevedel, považoval za absurdné, keď svedkyňa bola v čase poskytnutia
údajnej pôžičky poberateľkou starobného dôchodku. Nedôveryhodne pôsobí aj tvrdenie svedkyne, že
iné pôžičky žalobkyni a žalovanému jej boli vyplatené, ale práve táto nebola. Všetky vyššie uvedené
skutočnosti tak boli nepochybne na ujmu vierohodnosti príslušného svedectva. Žiadne písomné doklady
k týmto tvrdeniam, napríklad na existenciu a vlastníctvo peňazí svedkyňou a ani svedecké výpovede

osôb bez priameho príbuzenského pomeru k žalovanému, v prospech ktorého táto výpoveď viedla,
neboli ani navrhnuté a ani predložené súdu, preto súd na túto svedeckú výpoveď neprihliadal a tvrdenie
o poskytnutí pôžičky matkou žalovaného na kúpu domu považoval za nepreukázané.

55. Súd považoval za irelevantné v tomto konaní tvrdenia žalovaného, že vykonával opravy na spoločnej

nehnuteľnosti, nakoľko tieto musel vykonávať z peňazí z výnosu z podnikania, teda z prostriedkov
patriacich do BSM a boli vynaložené na vec v BSM, preto ich nebolo potrebné preukazovať. Ak boli
opravy hradené z bártrového obchodu, tak, že žalovaný materiál zaplatil prácou, ktorá je predmetom
jeho podnikania, taktiež išlo o výnos z podnikania, ktorý nebol síce evidovaný v podnikaní, ale išlo o
výnos z podnikania a teda súčasť BSM.

56. Súd taktiež neskúmal hodnotu ďalších motorových vozidiel označovaných žalobkyňou, nakoľko
nebolo zistené výpisom z evidencie motorových vozidiel vlastníctvo týchto vozidiel v BSM, ale išlo o
motorové vozidlá, ktoré v čase rozvodu už neboli vlastníctvom BSM a ani žalovaného ako podnikateľa
a hodnota motorových vozidiel, na ktoré uzavrel žalovaný ako podnikateľ leasingové zmluvy boli

zohľadnené pri určení hodnoty podniku žalovaného.

57. Na základe vyššie uvedeného súd do masy BSM žalobkyne a žalovaného zahrnul hnuteľné veci
v hodnote 456,41 eur, nehnuteľnosť v hodnote 151 000,- eur, motorové vozidlo v hodnote 4 979,09
eur a vyplatenú odmenu podnikateľa v sume 134 435,37 eur. Súd teda zistil, že masu bezpodielového

spoluvlastníctva tvorí hodnota 290 870,87 eur ako súčet hnuteľných, nehnuteľných vecí existujúcich
v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva, teda rozvodu manželstva, ktorá hodnota mala byť na
rozdelenie medzi účastníkov konania. Ak by každý mal dostať polovicu, mal by dostať hodnotu vo výške
145 435,43 eur. Žalobkyni súd určil do výlučného vlastníctva veci v hodnote 151 456,31 eur ( hnuteľnéveci v hodnote 456,41 eur + nehnuteľnosť v hodnote 151 000, eur ). Žalovanému súd určil do výlučného
vlastníctva motorové vozidlo v hodnote 4 979,09 eur a odmenu podnikateľa v sume 134 435,37 eur, čo
spolu predstavuje 139 414,46 eur.

58. Súd zároveň určil, že žalovaný je povinný nahradiť do BSM ako podnikajúci manžel čiastku, ktorá sa
rovná pozitívnemu rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, čo v tomto prípade predstavuje cenu podniku 271 131,53 eur. Táto hodnota
bola určená na základe odborného vyjadrenia Ing. Miroslava R. Šefčíka, PhD., ktorý ju určil sumou 295

002,- eur, z ktorej súd na návrh žalovaného a za súhlasu žalobkyne odpočítal po rozvode manželstva
dovyrubenú daň zo zisku za obdobie roku 2002, ktorú musel žalovaný zaplatiť po rozvode manželstva
vo výške 23 870,47 eur, preto ako cenu podniku súd určil sumu 271 131,53 eur. Žalovaný je teda povinný
zaplatiť žalobkyni ako náhradu polovicu z tejto hodnoty, teda 135 565,76 eur.

59. Žalobkyni boli prikázané veci v celkovej hodnote 151 456,31 eur, čo je o 6 020,88 eur viac ako mala

dostať ( 151 456,31 - 145 435,43 = 6 020,88 ). Žalovanému boli prikázané veci v celkovej hodnote 139
414,46 eur, čo je o eur menej ako by mal dostať ( 145 435,43 - 139 414,46 = 6 020,88 ) a ktorú by
mu žalobkyňa mala zaplatiť na vyrovnanie podielov na veciach. Žalovaný však musí žalobkyni zaplatiť
náhraduzacenupodniku135565,76eur,pretotrebaodtejtosumy,ktorúmážalovanýzaplatiťžalobkyni,
odpočítať 6 020,88 eur, ktoré má zaplatiť žalobkyňa žalovanému na vyrovnanie podielov z vyporiadania

BSM, teda žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni 129 544,88 eur ( 135 565,76 - 6 020,88 = 129 544,88),
ktoré je povinný zaplatiť žalobkyni do 30 dní.

60. Na zaplatenie súdneho poplatku súd účastníkov konania zaviazal spoločne a nerozdielne na základe
zákona č. 71/1992 Zb. a to sadzobníka súdnych poplatkov v položke č. 6b, z ktorého vyplýva, že

za vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve sa platí súdny poplatok v hodnote 3 % z
ceny vyporiadaného majetku. V tomto prípade bol vyporiadaný majetok v hodnote 562 002,29 eur,
zaokrúhlene 562 002,- eur ( masa BSM 290 870,87 eur a hodnota podniku žalovaného 271 131,53 eur).
Z toho 3 % predstavujú 16 860,- eur, avšak maximálny poplatok za vyporiadanie BSM je 16 596,50 eur,
preto súdny poplatok je vo výške 16 596,50 eur, ktorý sú povinní zaplatiť strany spoločne a nerozdielne

v zmysle § 2 ods. 1, 3 písm. b) Zákona č. 71/1992 Zb.

61. Súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania a to z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní
plne úspešná, nakoľko v konaní boli vyporiadavané veci, ktoré uviedla v návrhu na začatie konania
a počas konania, taktiež podiel, ktorý súd stanovil pri vyporiadaní sa rovná približne takému podielu,

ktorý navrhovala žalobkyňa. Žalovaný nebol ochotný uzavrieť mimosúdnu dohodu, spôsoboval prieťahy
v konaní, keď neposkytol súčinnosť znalcovi ani na výzvy súdu, 14krát zmaril pojednávania, spôsoboval
prieťahy v konaní svojim správaním a tiež to odôvodňujú majetkové a sociálne pomery strán, keď
žalobkyňa je odkázaná na príspevok rozvedenej manželky, keď sa stará o invalidnú spoločnú dcéru a
žalovaný počas konania tvrdil, že po rozvode manželstva sa mu v podnikaní začalo mimoriadne dariť a

teda disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami. Z tých istých dôvodov súd priznal náhradu trov
konania štátu voči žalovanému, a tiež z dôvodu, že sú to trovy na znaleckého dokazovania, ktoré muselo
byť opakovane dopĺňané pre nespoluprácu žalovaného so znalcom, teda ich vznik spôsobil žalovaný,
preto je povinný ich nahradiť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).