Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 2, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913219682
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7913219682.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: T. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W. XXX/XX, XXX XX, Č. M. A., zast. JUDr. Miroslav Vereb, advokát, Šoltésovej č. 5, Košice proti
žalovaným: 1.) Mestský bytový podnik, obecný podnik, IČO): 35 529 385, so sídlom Letná 183, 076 43
Čierna nad Tisou, 2.) Mesto Čierna nad Tisou, IČO: 00 331 465, so sídlom Nám. Pionierov 1, 076 43
Čierna nad Tisou, zast. JUDr. Bartolomej Kaščák, advokát, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad
Topľou o zaplatenie 2 633,- Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2 633,- Eur s 5,75% úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie
sumy 2 633,- Eur s prísl. s tým, že zaplatením jedným žalovaným zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel pracovnú zmluvu s právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade, vtedajším Okresným podnikom bytového hospodárstva A., na základe ktorej
vznikol mu pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce dňa XX.XX.XXXX.

3. Právny predchodca žalovaného v 1. rade ho zamestnával na pracovnej pozícií údržbár - stolár
s dohodnutou mzdou podľa platového zatriedenia A.-X, t.j. 10,20 Kčs/hod. + výhod. výkonnostné,
odmeny podľa kolektívnej zmluvy. Výplatný termín bol dohodnutý na X. deň kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po odpracovanom mesiaci.

4. U žalovaného v 1. rade bol zamestnaný v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Počas tohto
obdobia mu žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ nevyplatil mzdu za mesiac december XXXX vo výške
441,84 Eur, za mesiac január XXXX vo výške 437,84 Eur, za mesiac február XXXX vo výške 437,84 Eur
a za mesiac marec vo výške 156,76 Eur. Z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac január XXXX,žalobca
dňa XX.XX.XXXX so žalovaným v 1. rade okamžite skončil pracovný pomer v zmysle ust. §69 ods. 1

písm. b/ z. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ tak nevyplatil
žalobcovi mzdu celkovo vo výške 1 474,28 Eur. Rovnako žalovaný v 1. rade nevyplatil mu náhradu
mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa §69 ods. 4
Zákonníka práce vo výške 847,95 Eur.5. Okrem uvedeného žalobca požaduje aj preplatenie stravných lístkov vo výške 90,58 Eur (na základe
informácií poskytnutých účtovníčkou bolo stravné na jeden deň v sume 2,70 Eur s tým, že pracovník

uhrádza 0,45% a zamestnávateľ 0,55% ceny lístka, t.j. za mesiac december XXXX až marec XXXX
žalobca celkovo odpracoval 61 dní = 61x1,485/0,55% z 2,70 Eur) = 90,58 Eur a nevyčerpanej dovolenky
vo výške 220,19 Eur (dovolenkový priemer 2,7524) x 8 hod. x 10 dní nevyčerpanej dovolenky. Celkové
mzdové nároky žalobcu voči žalovanému v 1. rade predstavujú 2 633,- Eur.

6. Žalobca vyzval prostredníctvom právneho zástupcu zamestnávateľa na riadne splnenie povinnosti
predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX. Zásielka sa mu vrátila späť dňa XX.XX.XXXX s tým, že
adresát je neznámy. Zamestnávateľ, teda žalovaný v 1. rade je príspevkovou organizáciou žalovaného
v 2. rade, Mesta Čierna nad Tisou. Zakladacou listinou Mestského zastupiteľstva Čiernej nad Tisou zo
dňa XX.XX.XXXX bol založený s účinnosťou od XX.XX.XXXX Mestský bytový podnik, obecný podnik
Čierna nad Tisou, ulica Letná 183.

7. Podľa zakladacej listiny mal právnu formu príspevkovej organizácie, jeho predmetom činnosti bolo
riadne, hospodárne a plynulo uspokojovať potreby obyvateľstva na úseku správy opráv a údržby
bytového a nebytového fondu, výroby a dodávky tepla a teplej úžitkovej vody, poskytovanie ostatných
služieb v spojení s bývaním. Bol založený dňom XX.XX.XXXX na čas neurčitý a prešli na neho záväzky

a práva bývalého podniku Mestský bytový podnik, štátny podnik Čierna nad Tisou. Mestský bytový
podnik, obecný podnik je registrovaný v štatistickom registri organizácií vedeného Štatistickým úradom
SR s IČO-m: 35 529 385 a právnou formou: príspevková organizácia s dátumom vzniku XX.XX.XXXX.
Existenciu právnickej osoby Mestský bytový podnik, obecný podnik ako príspevkové organizácie Mesta
Čierna nad Tisou je teda potrebné posudzovať ako právnickú osobu v zmysle ust. §18 ods. 2 písm. c/

Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla dňa XX.XX.XXXX a v súlade s ust. §27, 28, 29 z. č. 567/1992
Zb.. Na jej existencii nič nemení skutočnosť, že súčasťou jej názvu je označenie obecný podnik, lebo
táto právnická osoba nebola ako obecný podnik zapísaná do obchodného registra. Z tohto dôvodu
neprichádza do úvahy jeho zmena v zmysle ust. §32 ods. 2 z. č. 567/1992 Zb. v znení k 31.12.1994
na podnikateľský subjekt podľa osobitného predpisu alebo nariadenie jej likvidácie. Vzhľadom na

skutočnosť, že podľa informácií žalobcu nevykonáva príspevková organizácia žalovaného žiadnu
činnosť, uplatňuje nároky s okamžitého skončenia pracovného pomeru s príspevkovou organizáciou
priamo voči žalovanému v 2. rade ako zriaďovateľovi príspevkovej organizácie s poukazom na ust. §21
ods. 13 z. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

8. V súlade s uvedeným bol žalovaný v 2. rade predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzvaný na
uspokojenie všetkých nárokov žalobcu k XX.XX.XXXX s tým, že ak nedôjde k ich uspokojeniu bude
žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu týchto nárokov prostredníctvom súdu. Žalovaný v 2. rade sa k
vyzve vyjadril listom zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle, že ani Mestský úrad Čierna nad Tisou ani Mesto
Čierna nad Tisou nemá so žalobcom uzavretú pracovnú zmluvu, a preto sa žalobca má so svojimi

požiadavkami obrátiť na svojho zamestnávateľa, s ktorým mal uzatvorenú pracovnú zmluvu.

9. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že
Mestský bytový podnik, obecný podnik Čierna nad Tisou vznikol zo zákona postupom podľa §6 ods. 3
z. č. 138/1990 Zb. a to transformovaním bývalého Mestského bytového podniku, štátny podnik Čierna

nad Tisou, ktorého zakladateľská funkcia prešla na Mesto. Tento subjekt nebol podľa zákona zrušený
a jeho registrácia je stále platná. V tejto súvislosti namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní a
bránil sa tým, že pasívne legitimovaný na spor o mzdu je výlučne žalovaný v 1. rade, lebo ide o spor
z pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnancom sa zamestnávateľom a zamestnávateľom žalobcu
bol iba žalovaný v 1. rade, Mestský bytový podnik, obecný podnik Čierna nad Tisou. Poukázal aj na to,

že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca doručil výlučne žalovanému v 1. rade a nie Mestu
Čierna nad Tisou, ktoré s ním nebolo v žiadnom ani pracovnoprávnom ani obchodnoprávnom vzťahu.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho
súdu č. k. XCpr/X/XXXX, č. k. XCb/X/XXXX, výsluchom svedkyne L. N. a zistil tento skutkový stav.

11. Z pracovnej zmluvy súd zistil, že bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a Okresným
podnik bytového hospodárstva A. s nástupom do práce dňa XX.XX.XXXX, druh práce údržbár - stolár,
miesto výkonu práce prevádzkareň Čierna nad Tisou.12. Listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru oznámil
žalobca zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nezaplatenia mzdy za

mesiacjanuárr.XXXX.Súčasnesiuplatnilsvojnároknanáhradumzdyvsumepriemernéhomesačného
zárobku za výpovednú dobu. Táto listina bola prevzatá za zamestnávateľa p. L. N. dňa XX.XX.XXXX.

13. Z potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti súd konštatuje, že
zamestnávateľvydalpotvrdeniežalobcoviozápočterokov,otrvanípracovnéhopomeruodXX.XX.XXXX

do XX.XX.XXXX.

14. Z prehľadu dochádzky do práce za obdobie XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX súd zistil,
kedy bol žalobca prítomný v práci. Súd sa oboznámil so mzdovými listami žalobcu za r. XXXX.

15. Listom zo dňa XX.XX.XXXX a neskôr zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobca žalovaného v 2. rade na

zaplatenie dlžnej sumy do XX.XX.XXXX, resp. k XX.XX.XXXX.

16. Súd konštatuje, že žalovanému v 1. rade nebolo možné doručiť žalobu na vyjadrenie na adresu sídla
tejto právnickej osoby uvedenú v Zakladacej listine Mestského bytového podniku, obecný podnik Čierna
nad Tisou ako C. XXX. Zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená a zo správy OO PZ B. K. súd zistil, že

takýto subjekt sa na uvedenej adrese nezdržiava a nevyvíja žiadnu činnosť.

17. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na
to, že z unesenia OR PZ A. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré súdu zaslal je zrejmé, že žalovaný v 1. rade je
v skutočnosti neexistujúci subjekt bez akéhokoľvek personálneho substrátu. Vzhľadom na skutočnosť,

že príspevková organizácia žalovaného žiadnu činnosť nevykonáva, nároky z okamžitého skončenia
pracovného pomeru s príspevkovou organizáciou si žalobca uplatňuje aj voči žalovanému v 2. rade
ako zriaďovateľovi príspevkovej organizácie s poukazom na ust. §21 ods. 13 z. č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Na základe vyššie uvedeného má za to, že právny názor súdu uvedený v rozsudku č. k.

XCb/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napriek skutočnosti, že ide o nesúvisiacu vec má význam pre toto
konania, lebo umožňuje použiť ust. §21 ods. 13 z. č. 523/2004 Z. z. aj v prípade, ak nedošlo k zrušeniu
príspevkovej organizácie.

18. Poukázal aj na ďalšiu rozhodnú skutočnosť, a to porušenie povinnosti vyplývajúcej zo z. č. 523/2004

Z. z.. Je nesporné, že Mestský bytový podnik, obecný podnik Čierna nad Tisou je príspevkovou
organizáciou žalovaného v 2. rade. V zmysle §21 ods. 2 z.č. 523/2004 Z. z. príspevková organizácia
je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov
je pokrytých tržbami, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššie územného
celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

Podľa §21 ods. 3 z. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z
osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon
rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. V zmysle §21 ods.

2 z. č. 523/2004 Z. z. zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka,
v ktorom zistí, že a) tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s ods. 2
počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch alebo b/ príspevková organizácia
nespĺňa podmienky podľa ods. 3.

19. Zdôraznil, že na základe citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že žalovaný si nesplnil
povinnosť, ktorú mu ukladá z. č. 523/2004 Z. z. v ustanovení §21 ods. 12 písm. b/, lebo napriek tomu,
že jeho príspevková organizácie nevykonáva žiadnu činnosť, a teda neplní úlohy, na plnenie ktorých
bola zriadená, túto nezrušil. Žalovaný v 2. rade sa dopustil týmto svojím konaním porušenia finančnej
disciplíny v zmysle ust. §31 ods. 1 písm. i/ z. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Zdôraznil, že je neprístupné, aby žalovaný v 2. rade nesplnením povinnosti stanovenej zákonom sa
vyhýbal aplikácii ust. §21 ods. 13 posledná veta z. č. 523/2004 Z. z., t.j., že ak rozpočtová organizácia
alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú
dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak. S poukazom na vyššie uvedenéskutočnosti mal za to, že žaloba je dôvodná a žalovaný v 2. rade je takisto pasívne legitimovaný v tomto
konaní a to aj napriek tomu, že nedošlo k zrušeniu jeho príspevkovej organizácie, ktorá nevykonáva
žiadnu činnosť, nemá žiadneho zamestnanca a nepreberá žiadnu poštu.

20. Vo vzťahu k aplikácii §21 ods. 13 z. č. 523/2004 Z. z. poukázal tiež na nález ÚS SR sp. zn. I..
E., z ktorého vyplýva, že je neprípustná formalizovaná a zužujúca interpretácia právnej normy bez
zohľadnenia všetkých okolností prípadu, inak sa dospeje k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé,
arbitrárne, vybočujúce z ústavných medzí a opomínajúce skutočný účel právnej normy....

21. V písomnom podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalovaného v 2. rade
uviedol, že Mestský bytový podnik, obecný podnik Čierna nad Tisou vznikol transformáciou Mestského
bytového podniku, š.p. A., prevádzka bytového hospodárstva v Čiernej nad Tisou podľa §6 ods. 3 z.
č. 138/1991 Zb..

22. Podľa §11 ods. 3 písm. ch/ z. č. 369/1990 Zb. Mestské zastupiteľstvo môže zakladať, zriaďovať
a kontrolovať obecné podniky, príspevkové organizácie a rozpočtové organizácie. Z toho vyplýva,
že v prípade obecného podniku ide o osobitnú formu právnickej osoby, ktorú nemožno zamieňať s
príspevkovou alebo rozpočtovou organizáciou a to ani per analogiam. Na tento útvar sa obdobne
primerane vzťahujú predpisy o štátnom podniku (z. č. 111/1990 Zb.). Poukázal na to, že Občiansky

zákonník vytvoril triedenie právnických osôb, ktorým sa snaží zachytiť pomerne rozsiahlu pluralitu
právnických osôb.

23. Podľa §18 ods. OZ Právnickými osobami sú: združenia, účelové združenia majetku, jednotky
územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. No a medzi tie iné subjekty, o ktorých

to ustanovuje zákon patria ako osobitná forma právnickej osoby obecné podniky zakladané obcami.
Tento stav trval do účinnosti z. č. 567/1992 Zb. v znení novely z. č. 172/1994 Z. z..

24. Podľa §31 ods. 2 obec do XX.XX.XXXX zmení obecný podnik podľa charakteru jeho činnosti
na podnikateľský subjekt alebo na príspevkovú organizáciu. Ak vôbec nezmení obecný podnik do

XX.XX.XXXX, súd nariadi likvidáciu tohto podniku aj bez návrhu. Nakoľko obecný podnik v určenej
lehote mesto nezmenilo, tento jestvuje naďalej, lebo súd nenariadil jeho likvidáciu. Ani po XX.XX.XXXX
nemožno na obecný podnik vzťahovať ustanovenia o hospodárení rozpočtových alebo príspevkových
organizácií, lebo tie sa vzťahujú len na rozpočtové a príspevkové organizácie založené podľa z. č.
567/1992 Zb. alebo podľa z. č. 303/1995 Z. z.. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že záväzky

existujúcej príspevkovej organizácií by malo plniť Mesto ako zakladateľ. Takáto povinnosť by nastala
až dňom zrušenia (zániku) príspevkovej organizácie (§21 ods. 13 z. č. 523/2004 Z. z.). Zdôraznil, že
nie je možné bez ďalšieho zamieňať inštitút obecného podniku, pre ktorý platia ustanovenia zákona
o štátnom podniku s príspevkovou organizáciou zriadeného podľa zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy alebo miestnej samosprávy. Sú to nezameniteľné a navzájom sa vylučujúce inštitúty,

pre každého z nich platia iné právne ustanovenia. Neobstojí ani snaha žalobcu porovnať tento prípad
s prípadom vedeným pred Okresným súdom A. pod č. k. XCb/X/XXXX. V tomto konaní rozsudok zo
dňa XX.XX.XXXX bol odvolacím súdom zrušený a konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby,
no išlo o odlišný a neporovnateľný skutkový a právny stav veci. Nesúhlasil ani s tým, že by sa na
prejednávanú vec mohol aplikovať nález US SR sp. zn. XUSXXX/XXXX, ale priliehavejšie je v tejto

súvislosti poukázať na nález US SR sp. zn. I..E. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého výkladom nemožno
meniť znenie, resp. zmysel vykladaného normatívneho textu.

25. Žalovaný v 2. rade až podaním zo dňa XX.XX.XXXX vzniesol námietky voči výške uplatneného
nároku a tvrdil, že podľa mzdového listu žalobcu jeho mzda za január XXXX vrátane stravného

predstavovala 344,11 Eur, za február XXXX k výplate 307,16 Eur (bez stravného) a za marec XXXX
vo výške 109,98 Eur (bez stravného). Spolu 761,25 Eur. Žalobca však požaduje za toto obdobie sumu
1 031,94 Eur a bez ďalšej špecifikácie uplatňuje mzdu za december XXXX až marec XXXX vo výške
1 474,28 Eur. Nesúhlasil ani s náhradou za výpovednú lehotu dvoch mesiacov vo výške 847,95 Eur,
lebo ak pracovný pomer skončil doručením oznámenia dňa XX.XX.XXXX, potom uvedená dvojmesačná

výpovedná lehota by mala trvať od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s priemernou náhradou určenou z
dosiahnutej mzdy za január až marec XXXX, spolu 761,25 / 3 = 253,75 Eur, mesačne a činila by iba
507,50 Eur.26. Vo veci náhrady za stravné uplatňuje žalobca za 61 dní (0,55%, ktoré hradí zamestnávateľ), za
mesiac december XXXX až marec XXXX, spolu 90,58 Eur, ale stravné 19,14 Eur podľa mzdového listu
za január XXXX bolo započítané do celkovej sumy, potom by sa požadovaná suma 90,58 znížila o 19,40

Eur, iba na 71,18 Eur. V súvislosti s nevyčerpanou dovolenkou v trvaní 10 dní požaduje žalobca 220,19
Eur ako náhradu, a podľa žalovaného v 2. rade za obdobie od XX.XX do XX.XX.XXXX by išlo v podstate
o 2/12 ročnej dovolenky, čo je menej ako označených 10 dní dovolenky.

27. Žalobca reagoval na tieto námietky žalovaného v 2. rade písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v

ktorompoukázalnato,želistinuookamžitomskončenípracovnéhopomeruprevzalazazamestnávateľa
L. N., pričom je žalovanému v 2. rade jasné, kto v tom čase konal za žalovaného v 1. rade. V súvislosti
s výškou nevyplatenej mzdy poukázal na to, že žalobca vychádzal zo mzdových listov za roky XXXX
až XXXX z položky hrubá mzda, čo korešponduje s potvrdením zamestnávateľa pre Sociálnu poisťovňu
zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré súdu k žalobe pripojil. Predmetom žaloby musí byť hrubá mzda, lebo podľa
§118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie hrubá mzda. Uvedený záver je zrejmý aj z §131 Zákonníka

práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný vykonať zrážky, takže v prípade žalovanej mzdy sa jedná
u hrubú mzdu, a preto výpočet v žalobe je správny. V súvislosti s námietkou ohľadom uplatnenia náhrady
za dva mesiace výpovednej lehoty poukázal na to, že podľa §69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec
má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je určený v §134 Zákonníka práce, pričom

rozhodujúcim obdobím pre výpočet je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. V danej veci je teda rozhodujúci posledný štvrťrok roka XXXX. Konečný výpočet
tejto náhrady poskytol žalobcovi žalovaný v 1. rade pri skončení pracovného pomeru a žalobca tento
výpočet akceptoval. Nemal výhrady ani voči nároku na náhradu stravného a nevyčerpanej dovolenky. V
tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný v 2. rade akceptoval výpočet všetkých nárokov uplatnených v

tomto konaní v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalovaného, čo je zrejmé z jeho faktického
správania, keď od prvých výziev namietal iba svoju pasívnu legitimáciu a takéto výhrady nemal voči
uplatneným nárokom ani v konaní č. k. XCpr/X/XXXX preto v súlade s princípom právnej istoty v zmysle
čl. II. CSP, podľa ktorého je treba aj v tejto veci rozhodnúť identicky ako vo veci č. k. XCpr/X/XXXX žiadal
žalobca rozhodnúť rovnako.

28. Žalovaný v 2. rade podaním zo dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že podľa §69 ods. 3 ZP, pracovník môže
okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie pracovného pomeru dozvedel. Z toho vyplýva, že o nevyplatením mzdy za december XXXX
sa žalobca dozvedel v deň určený na výplatu, t.j. XX.XX.XXXX. Žalobca sa teda o dôvode na okamžité

skončenie pracovného pomeru dozvedel najneskôr dňa XX.XX.XXXX. Zákonom ustanovená lehota
jednéhomesiacanaokamžitéskončeniepracovnéhopomeruunehoskončilaXX.XX.XXXX.Oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX žalobca doručil až XX.XX.XXXX, teda
po uplynutí zákonom určenej prepadnej lehoty, preto podľa §36 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa právo
neuplatnilo v stanovenej lehote dochádza k jeho zániku aj v prípade §69 ods. 3 Zákonníka práce. Na

zánik práva (preklúziu) súd v spore je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, ako to vyplýva z §583
Občianskeho zákonníka.

29. Na túto námietku písomne reagoval žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX. K otázke pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v 2. rade uviedol, že táto vec bola definitívne vyriešená v súvisiacom súdnom

spore, na závery ktorého odkázal. Pokiaľ ide o novú námietku o preklúzií práva, tak žalovaný má za to,
že túto námietku súdy v súvisiacej veci museli vyriešiť, keďže na preklúziu museli prihliadať ex offo (aj v
prípade súdneho sporu sp. zn. XCpr/X/XXXX žalobcu Š. N. ml. vymedzil dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru identicky ako v tejto veci T. R.). Žalovanému v 2. rade nemožno vytknúť snahu
za každú cenu spochybňovať všetko možné aj nemožné, ale ohľadne preklúzie opäť raz zavádza.

Z podania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré preukázateľne prevzala za žalovaného v 1. rade ako
zamestnávateľa L. N. je zrejmé, že skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného
pomeru je nevyplatenie mzdy za január XXXX. Mzda za január XXXX bola splatná dňa XX.XX.XXXX,
takže ak žalobca doručil zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX
tak lehotu podľa §69 ods. 3 Zákonníka práce dodržal a k žiadnej preklúzii nedošlo. V tejto súvislosti

zdôraznil, že zamestnanec po každom nevyplatení mzdy, za ten ktorý mesiac má právo výberu či inštitút
okamžitého skončenia pracovného pomeru využije ihneď za tento mesiac alebo počká, či zamestnávateľ
si splní svoje povinnosti, v prípade využije predmetný inštitút po splatnosti a nevyplatení ďalšej mzdy.30. Výsluchom svedkyne L. N. súd zistil, že u žalovaného v 1. rade pracovala v pracovnom pomere
rovnako ako žalobca a ďalší zamestnanci p. Y., N., B.. V určitom období im zamestnávateľ nevyplácal
mzdy. Ani ona mzdu neobdŕžala, ale keďže nutne potrebovala prácu, hľadala si iné zamestnanie, a

preto sa so svojimi nárokmi neobrátila na súd. Potvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru za
zamestnávateľa, teda žalovaného v 1. rade od žalobcu osobne prevzala, čo mu aj písomne potvrdila
na tejto listine. Potvrdila, že výplatné pásky, ktoré priložil žalobca k žalobe mu odovzdala ona a
získala ich od účtovníčky, ktorej meno si už nepamätala. Prehlásila, že potvrdenie na účely nároku na
dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni zo dňa XX.XX.XXXX za zamestnávateľa nevystavovala

ona ale účtovníčka žalovaného v 1. rade. Potvrdila aj to, že ja ona ukončila pracovný pomer u
zamestnávateľa okamžitým zrušením pracovného pomeru v r. XXXX z rovnakého dôvodu ako ostatní
zamestnanci, t.j. nezaplatenie mzdy. Pokiaľ prebrala od žalobcu ( aj ostatných zamestnancov) okamžité
skončenie pracovného pomeru, konala tak oprávnene lebo v tom čase u žalovaného v 1. rade, t.j. u
ich zamestnávateľa už žiadna iná osoba nepracovala a nikto iný by takúto písomnosť prevziať nemohol
okrem nej.

31. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Trebišov, č. k. XCb/X/XXXX súd konštatuje, že sa v
tomto konaní súd zaoberal existenciou Mestského bytového podniku, obecný podnik Čierna nad Tisou.
V rozsudku na čl. 189 a konkrétne na str. 193 spisu súd zistil, že zo Zakladacej listiny vyplýva, že
Mestský bytový podnik, obecný podnik sa založil dňom XX.XX.XXXX na čas neurčitý a prechádzajú

na neho záväzky a práva bývalého podniku Mestský bytový podnik, štátny podnik Čierna nad Tisou.
Mestské zastupiteľstvo Čiernej nad Tisou podalo na Mestský súd B. návrh na zápis Mestského bytového
podniku, obecného podniku do Obchodného registra, a to návrhom datovaným XX.XX.XXXX. Z obsahu
tohto návrhu na zápis do Obchodného registra vyplýva názov: Mestský bytový podnik, obecný podnik
Čierna nad Tisou so sídlom Čierna nad Tisou, Letná 183, IČO: 00 696 510, právna forma: príspevková

organizácia na základe §32 ods. 2 z. č. 159/1993 Z. z. s dňom vzniku XX.XX.XXXX.

32. Z uznesenia Obvodného súdu B. I.. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. S. vyplýva, že citovaným uznesením
bolo zastavené konanie o návrhu navrhovateľa Mestské zastupiteľstvo Čiernej nad Tisou na zápis v
Obchodnom registri. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa XX.XX.XXXX

požiadal o zápis Mestského bytového podniku, obecný podnik Čierna nad Tisou do Obchodného
registra. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX vzal navrhovateľ svoj návrh späť a žiadal o zastavenie konania.
Súd sa oboznámil aj s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXCb/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
tvorí obsah daného súdneho spisu s rozsudkom Krajského súdu v B. č. k. XCob/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, kde je výslovne uvedené, že je nepochybné, že Mesto Čierna nad Tisou založilo s

účinnosťou od XX.XX.XXXX obecný podnik, Mestský bytový podnik Čierna nad Tisou, ktorého právna
forma je príspevková organizácia o čom svedčí Zakladacia listina z XX.XX.XXXX. Ak by žalovaný v 1.
rade dodnes plnil, v konečnom dôsledku by žalovaný v 2. rade musel zrušiť príspevkovú organizáciu
(žalovaného v 1. rade).. Podľa §24 ods. 12 z. č. 523/2004 Z. z. a podľa §21 ods. 3 a násl. citovaného
zákona, ak neexistuje právny nástupca, prechádzajú práva a povinnosti dňom zrušenia na zriaďovateľa.

33. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. XCpr/X/XXXX súd konštatuje, že predmetom konania bol
identický nárok iného žalobcu, Š. N. voči tým istým žalovaným z rovnakého titulu na zaplatenie 2 613,53
Eur s prísl.. Z rozsudku na čl. 99 súd konštatuje, že sa na strane 105 vyjadruje k pasívnej legitimácii
obidvoch žalovaných a dospel k jednoznačnému záveru, že obaja sú pasívne legitimovaní v rovnakom

konaní, ako je predmetom sporu XXCpr/X/XXXX. K takémuto právnemu záveru sa dospelo aj v rozsudku
č. k. XCpr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v B. sp. zn. XCopr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

34. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára.

35. Podľa §69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ďalej ZP), zamestnanec môže pracovný pomer
okamžite skončiť ak: b/ zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu
za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca alebo ich časť, do 15 dní po
uplynutí ich splatnosti.

36. Podľa §69 ods. 4 ZP, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer má nárok na náhradu
mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.37. Podľa §116 ods. 1,3 ZP (1) Zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.
(3)Za nevyčerpané štyri týždne základnej výbery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená

náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného
pomeru.

38. Podľa §152 ods. 2,3 ZP (2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä
poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu

pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby
alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy
má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná
zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného

jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac
však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín
podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

39. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol na základe pracovnej
zmluvy pracovný pomer, ktorý bol ukončený ku dňu XX.XX.XXXX okamžitým skončením podľa §69
ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu nevyplatenia mzdy a náhrady mzdy za mesiac január XXXX. Žalobcovi
nebola vyplatená mzda za obdobie december XXXX až marec XXXX. Žalovaný v 2. rade namietal

ukončenie pracovného pomeru zákonným spôsobom, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru doručil osobe, ktorá v tom čase za žalovaného v 1.
rade bola prítomná na pracovisku a preberala písomnosti a to L. N., ktorá ako svedkyňa túto skutočnosť
v konaní pred súdom potvrdila. Takým istým spôsobom boli ukončené pracovné pomery aj s inými
zamestnancami, ktorí si svoje pracovnoprávne nároky uplatnili na súde, kde rovnako preukazovali

spôsob doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru svojmu zamestnávateľovi, za ktorého
písomnosť prevzala rovnako L. N.. V tomto smere považoval súd tvrdenie žalobcu o tom, že písomnosť
doručil kvalifikovaným spôsobom a prevzala ho osoba na to oprávnená, za preukázané. Evidenciou
dochádzky žalobcu u zamestnávateľa mal súd preukázané, že žalobca v rozhodnom období v práci
nevykazoval absenciu a vykonával prácu podľa pokynov zamestnávateľa. Z jeho mzdového listu za r.

XXXX, ktorý predložil súdu žalobca mal súd preukázané, že výška mzdy žalobcu za mesiac december
XXXX predstavovala 441,84 Eur. Zo mzdového listu za r. XXXX mal súd preukázané, že výška mzdy
žalobcu za mesiac január XXXX predstavovala 437,84 Eur, za mesiac február XXXX vo výške 437,84,
za mesiac január vo výške 156,76 Eur. Nevyplatená mzda tak celkovo predstavuje za december XXXX
až marec XXXX sumu 1474,28 Eur.

40. Nakoľko žalobca skončil pracovný pomer okamžite, vznikol mu v zmysle ust. §69 ods. 4 ZP nárok
na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Nakoľko žalobca pri vyčíslení náhrady mzdy vychádzal v súčinnosti so mzdovou zamestnankyňou
zamestnávateľa, ktorá vyčíslila výšku nároku na náhradu mzdy v sume 847,92 Eur súd považoval tento

nárok za špecifikovaný a preukázaný a to aj napriek tomu, že jej výšku žalovaný v 2. rade účelovo
namietal. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetom konania nie je neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ale nevyplatená mzda a náhrada mzdy s príslušenstvom, ktorá priamo
súvisí s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa pre nezaplatenie mzdy v
januári XXXX. Zákonník práce neukladá zamestnancovi povinnosť sankcionovať zamestnávateľa už pri

prvom nevyplatení mzdy, z toho teda vyplýva, že zamestnanec má právo (nie povinnosť) sa rozhodnúť,
po koľkých mesiacoch nevyplatenia mzdy ukončí okamžite pracovný pomer u svojho zamestnávateľa.
Žalobca sa rozhodol po nevyplatení mzdy v januári XXXX, ktorá bola splatná XX. N. XXXX, že
okamžite skončí pracovný pomer so zamestnávateľom, ktorému toto okamžité skončenie doručil dňa
XX.XX.XXXX,čovkonaníbolonespornepreukázané svedeckouvýpoveďouL.N..Súdpretokonštatuje,

že svoj nárok uplatnil včas, nedošlo k preklúzii jeho práva z čoho vyplýva, že došlo zákonným spôsobom
k skončeniu pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa k tomuto dňu, a preto mu v súlade s
§69 ods. 4 ZP patrí aj náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. §134 ZP, podľa ktorého priemerný zárobokna pracovné účely je upravený v tomto zákonnom ustanovení. Podľa neho rozhodujúcim obdobím pre
výpočet je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. V danej
veci je teda rozhodujúci posledný štvrťrok roka XXXX, teda mesiace október, november, december r.

XXXX, kedy priemerný mesačný zárobok žalobcu predstavoval 423,97 Eur (x2 mesiace) = 847,95 Eur.
Žalovaní nepreukázali, že tento nárok žalobcu uspokojili ,a preto im súd uložil povinnosť zaplatiť mu z
tohto titulu 847,95 €.

41. Žalobcovi v súvislosti s ukončením pracovného pomeru vznikol aj nárok na náhradu za stravné lístky

v zmysle ust. §152 ods. 3 ZP vo výške 90,58 Eur, vyčíslené účtovníčkou (v rozhodnom období žalobca
odpracoval 61 dní) x 1,485 Eur (0,55% z 2,70 Eur) = 90,58 Eur. Žalovaní nepreukázali, žeby táto suma
bola žalobcovi uhradená čo i len čiastočne, hoci to v konaní žalovaný v 2. rade tvrdil, preto v tomto
smere jeho tvrdenie nepovažoval súd za preukázané, a preto uložil žalovaním povinnosť uspokojiť aj
tento jeho nárok v plnom rozsahu.

42. Žalobca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru nevyčerpal alikvotnú časť dovolenky, na ktorú
mu vznikol nárok do dňa ukončenia pracovného pomeru, preto podľa §116 ods. 3 ZP vznikol mu nárok
na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Z vyčíslenia účtovníčky zamestnávateľa vyplýva, že žalobcovi
vznikol nárok na preplatenie 10 dní nevyčerpanej dovolenky x 2,7528 (dovolenkový priemer) x 8h x
10 dní nevyčerpanej dovolenky vo výške 220,19 Eur. V konaní nebolo preukázané, že táto suma bola

žalobcovi uhradená, preto súd zaviazal žalovaných aj na úhradu tejto čiastky.

43. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ uhradil žalobcovi
nevyplatenú mzdu vo výške 1 474,28 Eur a náhradu mzdy vo výške 847,95 Eur v zmysle §69 ods. 4 ZP,
titulom náhrady za stravné lístky sumu 90,58 € a sumu 220,19 Eur z titulu náhrady za nevyčerpanú

dovolenku, preto ho súd zaviazal na zaplatenie týchto nárokov spolu vo výške 2633 €.

44. Súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. aj žalovaného v 2. rade s tým, že plnením
jedného žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Nárok žalobcu
voči žalovanému v 1. rade je pracovnoprávnym nárokom ale voči žalovanému v 2. rade jeho nárok

takýto pracovnoprávny základ nemá. Žalovaného v 2. rade, ktorý v konaní namietal svoju pasívnu
legitimáciu súd zaviazal na plnenie z dôvodu, že je zriaďovateľom žalovaného v 1. rade ako príspevkovej
organizácie, ktorá dlhodobo nevykonáva žiadnu činnosť, a preto bol povinný ako jej zriaďovateľ pristúpiť
k jej zrušeniu. Mestský bytový podnik, obecný podnik Čierna nad Tisou je registrovaný v štatistickom
registri organizácii vedeného Štatistickým úradom SR pod IČO-m: 35 529 385, s právnou formou:

príspevková organizácia, s dátumom vzniku: XX.XX.XXXX. Zo Zakladacej listiny subjektu Mestský
bytový podnik, obecný podnik mal súd za preukázané, že bol založený s právnou formou na základe §32
ods. 2 z. č. 159/1993 Zb. príspevková organizácia. Z toho vyplýva, že subjekt bol založený podľa §27,
28 ,29 z. č. 567/1992 Zb., znenie z. č. 159/1993 Z. z. ako príspevková organizácia ku dňu XX.XX.XXXX.
Na jej existencii nič nemení skutočnosť, že súčasťou jej názvu je označenie obecný podnik, lebo

táto právnická osoba nebola ako obecný podnik zapísaná do Obchodného registra, čo mal súd za
preukázané z listín tvoriacich obsah pripojeného súdneho spisu Okresného súdu A. č. k. XCb/X/XXXX.
Z výpisu a správy Štatistického úradu SR mal súd za preukázané, že subjekt vznikol dňa XX.XX.XXXX
a je evidovaný s právnou formou: 331-príspevková organizácia.

45. V zmysle §21 ods. 12 z. č. 523/2004 Z. z. zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť
k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že
a) tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s odsekom 2 počas najmenej
dvoch, po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch alebo
b) príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa odseku 3.

46. V zmysle §23 ods. 13 z. č. 523/2004 Z. z. ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej
organizáciedochádzarozdelením,zlúčenímalebosplynutím,zriaďovateľurčívrozhodnutítermín,vecné
a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho
nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová

organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti
prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.47. Z rozhodovacej praxe a konaní vedených na tunajšom súde je súdu známe(veriteľ R. F. P., P.. D..
G.., F. F. P., J.. P.., Ž.V. P. D., Q.) , že žalovaný v 1. rade dlhodobo neplní svoje záväzky. Nefunkčnom
daného subjektu potvrdila aj primátorka Mesta Čierna nad Tisou vo viacerých konaniach vedených na

Okresnom súde A., čo vyplynulo aj z uznesenia OR PZ, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej
kriminality A. č. ČVS: G.-A. zo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedené vo výpovedi F. R., že dňa XX.XX.XXXX
sa zúčastnil stretnutia všetkých vlastníkov bytov v meste, ktoré zvolala primátorka Mesta Čierna nad
Tisou. Na tomto stretnutí I.. F., ktorá ich oboznámila s tým, že Mestský bytový podnik je nefunkčný, nie
je tam už žiaden zamestnanec a z toho dôvodu je nutné si buď vytvoriť spoločenstvo vlastníkov bytov

alebo si bytové domy musia nájsť nových správcov. Prítomných tiež upozornila na to, že zrejme dôjde
k zrušeniu dodávky vody do bytov nakoľko L. neuhrádza faktúry a F., J..P.. eviduje veľké nedoplatky
za byty v meste.

48. V konaní nebolo preukázané, že došlo k zániku daného subjektu ale bolo preukázané, že subjekt je
nefunkčný, teda tržby príspevkovej organizácia nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s odsekom 2

vyššie citovaného zákona počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokov.

49. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Č. sp. zn. U..E. ustanovenie §21 ods. 13 druhá veta z.
č. 523/2004 Z. z. nemožno vykladať iba na základe jazykového výkladu (naprosto neudržateľným
momentom používaní práva je jeho aplikace vycházejíci pouze z jeho jazykového výkladu. Mechanická

aplikace abstrahujíci resp. neuvědomujíci si a to buď úmyselne nebo v dúsledku nevzdelanosti, smysl
a účel právni normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity).

50. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v 2. rade a jeho orgány niekoľko rokov
ignorujú platnú právnu úpravu, napriek dlhodobej nefunkčnosti žalovaného v 1. rade nepristúpili k jeho

zrušeniu zrejme v domnení, že formálnym výkladom zákona nebudú musieť plniť záväzky za neho v
zmysle ust. §21 ods. 13 zákona o rozpočtových pravidlách. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že na
žalovaného v 2. rade prešli povinnosti tejto príspevkovej organizácie aj keď v konaní nebolo preukázané
zrušenie príspevkovej organizácií jej zriaďovateľom, žalovaným v 2. rade v zmysle §21 ods. 13 z. č.
523/2004 Z. z..

51. Podľa §517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je stanovená v §3 Nariadenia vlády SR č.87/95 Z. z. tak,
že je o 5%-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Podľa §559 ods. 1, 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

52. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX tak, ako si to uplatnil v žalobe,
nakoľko mal za preukázané, že žalovaní dlh neuhradili nielen v lehote splatnosti mzdy a náhrady mzdy

s prísl. ale ani v dodatočne stanovenej lehote do XX.XX.XXXX uvedenej v predžalobných výzvach
zasielaných im žalobcom. Na základe zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému
dňu omeškania bola 0,75%, t.j. zvýšená o 5%-uálnych bodov = 5,75% preto žalobcovi priznal právo na
úroky z omeškania v tomto, zákonnom rozsahu.

53. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP. Úspešnej strane sporu priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

54. Podľa §262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.