Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217209666.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX
Z. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.505,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/1983/2017-27 zo dňa 24. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/1983/2017-27 zo dňa 24. 01. 2019 p
o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 veta prvá a
druhá, ods. 3, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 39, § 52 a nasl., § 879j Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 3 ods. 3

písm. b) a ods. 7 veta prvá zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ako prvé skúmal, či bol
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore. Dňa 21. 05. 2007 uzavreli právny predchodca
oprávneného (Všeobecná úverová banka, a. s.) a povinný zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na
základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné prostriedky, ktoré sa

povinný zaviazal vrátiť v dohodnutej dobe. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že právny predchodca
oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri
uzatváranízmluvynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.
Právny predchodca oprávneného teda pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako
spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ako právny nástupca

pôvodného veriteľa (Všeobecná úverová banka, a. s.) odvodzuje svoj nárok voči povinnému z Dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú dňa 20. 12. 2015 uzavrel s povinným.
Táto dohoda má tiež vzhľadom na povahu jej strán spotrebiteľský charakter. Poukazujúc na uvedené,
súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 14498/16 zo dňa 26.
10. 2016 bol vydaný v spotrebiteľskom spore, a preto pred vydaním poverenia je potrebné skúmať, či

sú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Jednou zo
základných podmienok v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je, aby spotrebiteľská rozhodcovskázmluva spĺňala podmienky ustanovené právnymi predpismi. Takýmto právnym predpisom je prioritne
zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
V článku II spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20. 12. 2015 je uvedená rozhodcovská

doložka. Z ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva,
že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spor z
ktorej sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Zo znenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že touto spotrebiteľskou zmluvou má byť dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 20. 12. 2015. Súd prvej inštancie teda prioritne zameral svoj prieskum

na túto dohodu. Z obsahu pripojených listinných dôkazov mal preukázané, že záväzkovo-právny vzťah
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorého obsahom bol záväzok právneho
predchodcuoprávnenéhoposkytnúťpovinnémufinančnéprostriedkyazáväzokpovinnéhotietofinančné
prostriedky v stanovenej lehote vrátiť, vznikol na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 21. 05.
2007. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa vstúpil po postúpení pohľadávky vyplývajúcej
ztejtozmluvydovšetkýchprávpôvodnéhoveriteľa,stalsatedaveriteľompohľadávkyvyplývajúcejztejto

zmluvy. Ako veriteľ pohľadávky následne dňa 20. 12. 2015 uzavrel s povinným dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3691227. Touto dohodou však pôvodný záväzok nezanikol,
nevznikol ani nový záväzok, vo vzťahu k pôvodnému záväzku došlo dohodou len k zmene splatnosti
pôvodného záväzku.
Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený sa v konaní pred rozhodcovským súdom domáhal

voči povinnému zaplatenia finančných prostriedkov, ktoré povinný v rozpore s ustanoveniami zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 21. 05. 2007 nezaplatila v lehote splatnosti určenej vo faktúrach,
ani v lehote splatnosti, ktorá bola dojednaná v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
20. 12. 2015. Ide teda o nárok oprávneného vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa
21. 05. 2007, a nie z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20. 12.

2015, ktorou bola modifikovaná len lehota splatnosti. Preto akékoľvek spory, ktoré v súvislosti s týmto
nárokom oprávneného vzniknú, sú spory z tejto zmluvy a nie spory z dohody o úhrade pohľadávky v
splátkach. Keďže zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20. 12. 2015 jednoznačne vyplýva,
že sa vzťahuje na spory vyplývajúce výlučne z tejto dohody a iné označenie spotrebiteľskej zmluvy
v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nie je uvedené, súd prvej inštancie bol toho názoru, že

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosť upravenú v § 3 ods. 3 písm. b) zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nespĺňa podmienky
stanovené v § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (absencia náležitosti uvedenej
v § 3 ods. 3 písm. b) cit. zákona), čo bolo v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom, pre ktorý

súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym
zmenámapriuzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnýmpostupovalprísnepodľaprávnymipredpismi

vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal
na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, povinný ju podpísal sám,
dobrovoľne a jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru.
Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal

by samostatný zákon na jeho úpravu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol toho názoru, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a
bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom
konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011,
článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľaoprávnenéhojeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutianepresvedčivé,bezjasnejazrozumiteľnej
úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý
by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Na základe uvedeného žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovýmstavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 24. 01. 2019 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne

správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16. 03. 2017, spísaním
zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 14498/16

zo dňa 10.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 02. 2017 a vykonateľnosť dňa 02. 03. 2017, o
vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy č. 2510601210507 zo dňa 21. 05. 2007. Súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 02. 05. 2017 požiadal
príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného
titulu. Následne sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým jeho žiadosť zamietol.

7. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý

v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.9. Podľa § 3 ods. 1, 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len„ZoSRK“),spotrebiteľskározhodcovskázmluvajedohodamedzidodávateľomaspotrebiteľomotom,

že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd
zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo

spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.
07. 2016 (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a s poukazom na § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že aj na zmluvu, uzavretú do 30. 06. 2007, ktorá nenapĺňa

znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30. 06. 2007 definované v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom do 30. 06. 2007, sú primerane aplikovateľné aj všetky ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2017, a to
práve podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 23a ods. 2 zákona o ochrane

spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007 je totiž zakotvený právny základ umožňujúci chrániť
spotrebiteľa podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v Občianskom zákonníku aj vtedy, ak
zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30. 06. 2007 stanovené v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je napr. právna úprava inštitútu zákazu neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne v § 53 Občianskeho zákonníka, plne

aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté do 30. 06. 2007, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami práve podľa
§ 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej uvádza, že

spotrebiteľskázmluvajevnašomprávnomporiadkudefinovanáv§52Občianskehozákonníka(predtým
do 30. 06. 2007 aj v § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a od 01. 07. 2007
do 31. 10. 2008 aj v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom

jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci sa
jedná (ako je to zdôvodnené v nasledujúcich bodoch) práve o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je

potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

14. Súd prvej inštancie prioritne preskúmal Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
č. 3691227 (ďalej len „Dohoda“). Bol toho názoru, že pôvodný záväzok veriteľa nezanikol, nevznikol
ani nový záväzok, vo vzťahu k pôvodnému záväzku došlo len k zmene splatnosti pôvodného záväzku.

Keďže zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20. 12. 2015 vyplýva, že sa vzťahuje výlučne z
tejto Dohody a iné označenie spotrebiteľskej zmluvy nie je uvedené, súd prvej inštancie bol toho názoru,
že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosť upravenú v § 3 ods. 3 písm. b) zákona ospotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo bolo dôvodom podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku pre
ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

15. Hmotnoprávnym jadrom ZSRK je ustanovenie § 3, predmetom úpravy ktorého je vymedzenie
definície spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy - jej obsahových, ako aj formálnych náležitostí.
Tieto sú vymedzené tak pozitívne, teda tie, ktoré musí zmluva pre svoju platnosť obsahovať,
ako aj negatívne, teda tie, nezakomponovanie ktorých robí zmluvu vzhľadom na jej obsahové
znenie neplatnú celú alebo len sčasti. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bude z hmotnoprávneho

hľadiska dohodou medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľské spory bude medzi
nimi rozhodovať SRS zapísaný v zozname SRS vedenom ministerstvom, ktorý je súčasne určený
v spotrebiteľskej rozhodcovskejzmluve.18. Esenciálnymi podmienkami, pri absencii ktorých zákon
postihuje rozhodcovskú doložku absolútnou neplatnosťou, sú identifikačné údaje zmluvných strán v
rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory, z ktorých sa vzťahuje

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a
sídla, ako aj uvedenie webového sídla stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací
poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa § 18
ods. 3 ZSRK a adresu pre elektronickú komunikáciu a poučenie, vzor ktorého tvorí prílohu č. 1 ZSRK.

16. Preskúmajúc obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odvolací súd zistil, že predmetom tejto
zmluvy je dojednanie, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3691227, podpísanej veriteľom dňa 24.
11. 2015 (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré
vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú

záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor“), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho
vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Z obsahu predmetného dojednania je zrejmé, že
veriteľ odvodzuje svoj nárok voči povinnej z Dohody. Text dohody oprávnený ako veriteľ vopred pripravil
pre povinného ako dlžníka a povinný nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah.

17. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22. 12. 2015, účastníci môžu
dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak z dohody
nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový
záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

18. S poukazom na ustanovenie § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka má odvolací súd za to, že v
danom prípade došlo k tzv. kumulatívnej novácii, teda k zmene obsahu záväzku dohodou zmluvných
strán, ktorú je treba odlišovať od privátnej novácie § 570 Občianskeho zákonníka, ale aj od urovnania§
585 Občianskeho zákonníka. Preskúmavaná Dohoda neobsahuje dojednanie o zániku doterajšieho

záväzku, preto uzavretím Dohody medzi oprávneným a povinným pôvodný záväzok nezanikol, len
došlo k zmene splatnosti záväzku. V danom prípade zmluvné strany uzavretím Dohody nanovo upravili
termín splatnosti dlžnej sumy, čo má za následok, že povinnému zaniká povinnosť splniť dlh tak,
ako bolo pôvodne dohodnuté a vzniká mu povinnosť plniť v zmysle novej Dohody, ktorou došlo k
zmene jednotlivých práva povinností v existujúcom právnom vzťahu (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu ČR z 13. 12. 2006,sp. zn. 33 Odo/399/2005, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 06. 09.
2012, sp. zn. 4Co/263/2011). Z uvedeného je potom zrejmé, že záväzok medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným vyplývajúci zo zmluvy flexipôžičke zo dňa 21. 05. 2007 aj naďalej trvá, avšak
so zmenenou lehotou splatnosti dlhu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru,
že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva mala obsahovať označenie zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo

dňa 21. 05. 2007 (keďže tento právny vzťah nezanikol).

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že záväzkovo-právny
vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou vznikol na základe zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 21. 05. 2007, pretože Dohodou pôvodný záväzok nezanikol, nevznikol ani nový

záväzok, vo vzťahu k pôvodnému záväzku došlo dohodou len k zmene splatnosti pôvodného záväzku.

20. Keďže zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20. 12. 2015 jednoznačne vyplýva, že
sa vzťahuje na spory vyplývajúce výlučne z tejto Dohody a iné označenie spotrebiteľskej zmluvy vspotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nie je uvedené, súd prvej inštancie dospel správne k záveru,
že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosť upravenú v § 3 ods. 3 písm. b) ZSRK,
absencia ktorej robí rozhodcovskú zmluvu absolútne neplatnou.

21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za potrebné
uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo
146/2011,uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

22. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul
(ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne

právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho
základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu
spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej
zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda

právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd
mápovinnosťvzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku,okreminého,zisťovaťrozporexekučnéhotitulu
so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť

právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp. zn. 4Co 31/2013).

23. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,
je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu(ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha

mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

24. Nemožno preto konštatovať, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol

plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva bola
uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
V súvislosti s preskúmavaním platnosti Dohody je odvolací súd toho názoru, že ak oprávnený
ako dodávateľ uzavrel dohodu o uznaní záväzku, je možné dôjsť k záveru, že takáto zmluvná
podmienka (dohoda) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota), a preto je neplatná podľa§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ nemá záujem na predlžovaní premlčacej lehoty, čím
sa vystavuje dlhému obdobiu právnej neistoty a táto zmluvná podmienka upravená spotrebiteľskou

zmluvou uzavretou medzi účastníkmi sa odchýlila od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa,pretožeustanoveniaObčianskehozákonníkavovšeobecnostiupravujú3-ročnúpremlčaciu
lehotu. Keďže zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, je v tejto časti neplatná.

25. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok

čo do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať § 34 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu odvolací súd dospel k
záveru,žeideoabsolútneneplatnýprávnyúkon,pretoženespĺňapredpokladyriadnehoprávnehoúkonu
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi).

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči
dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem.
Ako súd vyššie dôvodil, k podpisu dohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej
praktiky, t. j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné

vyhodnotiť ako absolútne neplatný, od počiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky, t.
j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku.

26. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký
deň, ako dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t. j. dňa 20. 12. 2015,

od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnému. Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré
obsahuje uznanie záväzku a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršil spotrebiteľ svoje postavenie, nakoľko
uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú
uvádzané v dohode už boli vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby
povinný podpísal uznanie záväzku. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne

úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania
dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo zo strany oprávneného k nekalej obchodnej
praktike.

27. Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za

neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho
vydanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správne potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznal voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.