Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010402
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215010402.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému Z. R., pre opätovný
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/
Trestného zákona a iné, o odvolaní Z. R. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22.08.2019,
sp. zn. 3T/109/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 5. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného Z. R. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) v poradí druhým rozsudkom zo dňa 22.08.2019,
sp. zn. 3T/109/2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného Z. R.(ďalej len „obžalovaný“)
za vinného v bode 1/ zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

1/ po dobu približne dvoch rokov, najmenej od konca roku XXXX do dňa 2. novembra XXXX v obci
H. Y. v rodinnom dome číslo XXX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou Y. H.,
nar. XX.XX.XXXX na všetko, čo táto neurobila tak, ako si on predstavoval, reagoval tak, že na ňu
kričal, ponižoval ju vulgárnymi výrazmi - okrem čiastkového útoku na poškodenú dňa X.X.XXXX, kedy
pri miestom kultúrnom stredisku a v OD N. v obci H. Y. poškodenej vulgárne nadával, za čo už bol

právoplatne postihnutý v priestupkom konaní vedenom na Okresnom úrade Komárno pod číslom OÚ-
KN-OVVS-2014/006568- a keď sa proti tomu ohradila zbil ju tak, že ju najčastejšie vyfackal, v niektorých
prípadochjuudrelajpäsťoualebojuťahalzavlasyalebojuškrtilazároveňsajejvyhrážalzabitím,pričom
k fyzickým útokom dochádzalo aj v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, následne v obdobiach,
keď poškodená z dôvodu obáv o svoje zdravie a život ušla k svojej matke, vyvíjal na ňu nátlak, aby sa k
nemu vrátila a to spôsobom, že jej zatelefonoval a nútil ju počúvať, ako rozbíja a poškodzuje zariadenie

domu,akoajosobnévecipoškodenej,ktoráopakovanezaasistenciepolíciedocielila,abysaobžalovaný
z toho domu odsťahoval, opakovane ho však aj prijala naspäť, pretože na ňu naliehal a to aj tým, že ju
sledoval pri ceste do práce a z práce, ako aj pri ceste za nákupmi, čo viedlo k tomu, že poškodená žila
v neustálom strese a strachu, postupne nadobudla presvedčenie, že odporovať obžalovanému nemá
význam, pričom poškodená zažívala príkorie ako dôsledok takéhoto konania zo strany obžalovaného,

a v bode 2/ zo spáchania pokračujúceho (správne pokračovacieho) prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :

2/ od 2. novembra XXXX, kedy sa obžalovaný odsťahoval z domu číslo XXX v obci H. Y., do času
jeho zadržania XX. januára XXXX sa opakovane vyhrážal poškodenej Y. H., ktorá býva v obci H. Y. v

dome číslo XXX, zasielaním správ na jej účet vytvorený na internetovej stránke www.pokec.sk a to tým, že podpáli dom, v ktorom ona býva, ak ho bude hnevať, pretože jemu je tojedno, koľko bude sedieť vo väzení a dňa XX. decembra XXXX pred domom poškodenej v obci H. Y.
vykrikoval na ňu, aby bola opatrná, keď vyjde von, lebo sa jej môže stať nejaká nehoda, ako aj to, že
podpáli dom a druhýkrát to už nezbabre, čo v kontexte s jeho skorším správaním sa a s prihliadnutím na

skúsenosť poškodenej s pokusom o podpálenie povaly jej domu dňa X.XX.XXXX v nej vzbudilo obavu
o jej život a zdravie.

Zatentozločinaprečinuložilsúdprvéhostupňavporadídruhýmnapadnutýmrozsudkomobžalovanému
podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 4 Trestného zákona, za zistenia

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona
a § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov, na výkon ktorého ho
podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich
prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom dňa 22.08.2019, po ktorom

oznámení, teda včas, podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote písomné
odvolanie smerujúce proti výroku o vine, proti výroku o treste napadnutého rozsudku, ako aj proti
konaniu, ktoré mu predchádzalo.

V písomných dôvodoch poznamenal, že stíhaných skutkov sa nedopustil, pretože nebolo jednoznačne

preukázané, že sa dopustil trestného činu, tak ako sa mu kladie za vinu. Bez toho, aby neboli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nemožno
obžalovanéhouznaťzavinného.Namietal,žeskutky,ktorésúvovýrokunapadnutéhorozsudkuopísané,
sú totožné s konaním uvedeným vo výrokoch o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu. Ku
skutku v bode 1 doplnil, že jeho vina mala byť bez pochybností a dôkazmi vykonanými na hlavnom

pojednávaní preukázaná, najmä výpoveďami poškodenej Y. H., ktorá mala detailne opísať jeho konanie
v trestnom oznámení a následne to potvrdiť svedeckými výpoveďami v prípravnom konaní. Akcentoval
na čiastočne zníženú špecifickú vierohodnosť, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku znaleckého
ústavu - Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii. Podrobnejšie poukázal na správanie
poškodenej, ktorá sa opakovane správa konfliktne až agresívne k orgánom polície, miestnym úradom.

Konkretizoval jej osobnostné charakteristiky, s poukazom na to, že sa u nej nejednalo o ťažké príkorie.
Ďalej upriamil pozornosť na výpovede jednotlivých svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní,
výpoveď poškodenej, ktorú podrobne opísal, pričom poukázal na rozpory v jej výpovediach, ako aj vo
výpovediach jej dcér. Ku skutku číslo 2 uviedol, že z odborného vyjadrenia číslo 8/2015 vyhotoveného
znalcom Ing. Ildikó Pšenákovou nie je možné ustáliť, že sa mal poškodenej vyhrážať spôsobom

popísaným v skutkovej vete.
V ďalšom podaní sa obžalovaný v zmysle § 45 odsek 3 Trestného zákona, ktorého dikciu citoval,
domáhal započítania väzby z konania vedeného takisto na súde prvého stupňa pod spisovou značkou
3T/34/2008.
Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovobžalovanýodvolaciemusúdunavrhol,abynapadnutýrozsudok

zrušil a vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodí.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu navrhla
odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.
Doplnila, že argumentácia obžalovaného už bola uplatnená v rámci jeho obrany pred súdom prvého

stupňa, pričom tento sa s ňou aj dostatočne vysporiadal.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pridržiavajúc sa dôvodov písomného
odvolania navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol oslobodzujúcim
rozsudkom.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k prednesu svojho obhajcu a opätovne
navrhol, aby mu bola započítaná väzba, ktorú vykonal vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod
spisovou značkou 3T/34/2008.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie v rámci
plnenia svojej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti

preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného
smerovalo a konanie obom týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúce, a to aj z hľadiska
prípadného výskytu chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť
podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že v prejednávanej veci už
viackrát konal, pričom naposledy meritórne rozhodol rozsudkom, sp. zn. 4To/88/2017 zo dňa 19.12.2017
(ďalej len „skorší rozsudok odvolacieho súdu“ ), ktorým podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/,
odsek 3 Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste skorší odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa
zo 07.09.2017 (ďalej len „skorší odsudzujúci rozsudok“) a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť

rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku podal
obžalovaný dovolanie, ktoré smerovalo proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré mu
predchádzalo. O dovolaní obžalovaného rozhodol rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn.
4Tdo/49/2018 zo dňa 13.11.2018, ktorým vyslovil porušenie zákona skorším rozsudkom odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 2 ods. 8 Trestného poriadku, § 9 ods. 1 písmeno e/ Trestného poriadku, čl. 4

ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky v neprospech obžalovaného. Zároveň zrušil skorší rozsudok odvolacieho
súdu, ako aj skorší odcudzujúci rozsudok, pričom následne súd prvého stupňa vec prejednal a znovu
rozhodol napadnutým rozsudkom špecifikovaným v úvode odôvodnenia tohto uznesenia.
V rozsudku poznamenal, že obžalovaný bol skorším odcudzujúcim a skorším rozsudkom odvolacieho

súdu duplicitne postihnutý za konanie, za ktoré už bol predtým postihnutý v priestupkovom konaní,
čím prišlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Doplnil, že s jeho námietkami sa súdy vôbec v tomto
smere nevysporiadali. Súdu prvého stupňa uložil, aby sa podrobne zaoberal konkurenciou priestupkov
spáchaných voči poškodenej, za ktoré bol obžalovaný v rozhodnom (žalovanom) období postihnutý a
upraviť skutok tak, aby bolo zjavné, že na tieto priestupkové postihnutia nedopadá. Za týmto účelom

uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, aby sa zistilo, ktoré priestupky môžu potenciálne tvoriť
súčasť skutkového deja prejednávaného trestného činu,

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej hore vymedzenom rozsahu odvolací súd ďalej zistil, že
súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných

ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo
obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Odvolací súd v rámci povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku tiež

zistil, že dokazovaním vykonaným v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa
boliobjasnenévšetkyzákladnéskutočnostidôležitépretrestnéstíhanietak,akotovyplývazustanovenia
§ 119 odsek 1 písmeno a/, až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre
svoje rozhodnutie tak o vine, sčasti aj o treste ukladanom obžalovanému (§ 321 písmeno c/ Trestného
poriadku).

Skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa v prejednávanej veci za preukázané, podľa názoru
odvolacieho súdu jednak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, jednak
súd prvého stupňa k nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou

trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo, ale
súčasne aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu (a napokon aj v súlade so zásadami logického myslenia
a uvažovania). Okrem toho, súd prvého stupňa sa náležitým spôsobom vyrovnal aj so skutkovým
zisteniami vyplývajúcimi z ďalšieho dokazovania vykonaného po zrušení jeho rozhodnutia dovolacím

súdom, rešpektujúc jeho právny názor učinil i úpravu skutkovej vety, tak aby výsledky doplneného
dokazovania zodpovedali aj právnej kvalifikácií skutku uvedeného v bode 1. Následne vysvetlil dôvody,
prečo ďalej nekvalifikoval konanie obžalovaného podľa § 208 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona,teda nepričítal mu zavinenie vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate, a síce, že prejednávaného
skutku sa dopúšťal po dlhší čas.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v tomto smere v súlade s požiadavkami ustanovenými
v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu podrobne uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú, ako sa vyrovnal s obranou
obžalovaného a napokon aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval

podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných
výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne (vykonaným dôkazom opodstatnené
a zákonu zodpovedajúce) poukazuje s tým, že odvolaním obžalovaného zisteniu skutkového stavu
veci a hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa vytýkané nedostatky odvolací súd nepovažuje ani za
opodstatnené, a navyše ani za relevantné.

Odvolací súd sa opätovne (ako to skonštatoval v skoršom rozsudku odvolacieho súdu) nestotožnil
s obhajobou obžalovaného, spočívajúcou najmä v spochybnení vierohodnosti výpovedí poškodenej -
svedkyne Y. H.j. Protiprávne konanie obžalovaného podrobne táto svedkyňa popísala (vo vzťahu k
obom trestným činom), pričom predmetnú výpoveď potvrdili aj rodinní príslušníci. Všetky tieto výpovede
potomkorešpondovaliajsozabezpečenými znaleckýmiposudkamialistinnýmidôkazmiatakzapadlido

ucelenejreťazeusvedčujúcichdôkazov.Vzhľadomnauvedené,odvolacísúdužviackráthodnotildôkazy
zabezpečené vo veci samej a nemenne, toho času aj bezo zmeny konštatuje zavinené, predovšetkým
protiprávnekonanieobžalovanéhozasahujúcedofyzickejajpsychickejintegritypoškodenej,zažívajúcej
takéto konanie obžalovaného ako príkorie. Navyše, odvolací súd nemal pochybnosti ani o naplnení
skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona,

keďže konanie obžalovaného bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, nielen výpoveďou poškodenej
Y. H., ale i namietaným odborným vyjadrením vyhotoveným Ing. Ildikó Pšenákovou.

Čo sa týka námietok obžalovaného ohľadne špecifikovania skutku uvedeného v bode 1/ napadnutého
rozsudku, tento bol súdom prvého stupňa náležite upravený oproti podanej obžalobe tak, aby nezahŕňal

priestupkové postihnutia obžalovaného, čiže aby také konanie obžalovaného nebolo duplicitne
postihnuté aj súdom ako výsledok trestného konania. Z dôvodu veľmi precízneho štylizovania skutkovej
vety uvedenej v bode 1/ napadnutého rozsudku, nebolo potrebné uvažovať o aplikácií tzv. Engelovských
kritérií, keďže skutková veta nedopadá na skutky, ktoré vykazovali charakter priestupkových deliktov,
v dôsledku čoho nie je skutková veta zhodná s priebehom skutkového deja priestupkov, za ktoré bol

obžalovaný správnym orgánom uznaný za vinného. Inak povedané, odvolací súd neaplikoval všeobecne
uznávané Engelovské kritéria, ktoré je potrebné aplikovať len v prípade existujúceho a možného
porušenia zásady ne bis in idem (zakotvenej v článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj v článku 50 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky,
zároveň aj v § 9 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku), pretože pre učinenú úpravu skutkového deja

v napadnutom rozsudku nejde o takýto prípad. Navyše, v prospech obžalovaného súd prvého stupňa
zmenil aj právnu kvalifikáciu skutku v bode 1/ tak, že konanie prekvalifikoval v jeho prospech a uznal ho
za vinného len za naplnenie skutkovej podstaty podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za bezpredmetnú námietku obžalovaného považoval odvolací súd aj jeho prejav vôle smerujúci k

možnosti započítania väzby, ktorú vykonával v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod spisovou
značkou 3T/34/2008 do trestu uloženého v tomto konaní. S poukazom na § 45 odsek 3 Trestného
zákona (zhodne ani podľa odseku 1 a 2 toho istého ustanovenia) takýto postup podľa vyššie označeného
ustanovenia nie je možné uplatniť v tomto konaní, pretože predmetné ustanovenie precizuje započítanie
väzby v iných prípadoch, než obžalovaný žiada. Prejednávaná vec nijako nesúvisí s vecou, z ktorej

má byť v tomto konaní započítaná väzba, pretože neprišlo ani k uloženiu, súhrnného, spoločného
trestu, respektíve upustenia od súhrnného alebo ďalšieho trestu. S poukazom na uvedené, taký prejav
vôle nepovažoval odvolací súd za meritórnu námietku, navyše ani relevantnú, avšak považoval za
nevyhnutné sa k tejto stručne vyjadriť.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ažpísmenoe/Trestnéhoporiadku,ktorébyodôvodňovaliakúkoľvekzmenuvýrokuovinealebovýrokuo treste iba odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech,
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.